Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-99-2020.pdf
PDF · 124.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/99/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. júna 2021, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Q. K., N.. XX.XX.XXXX M. X., A. V. XX, K.,
uznáva sa za vinného, že
dňa 24. októbra 2019 v čase okolo 21:00 v Krompachoch, v izbe bytu na ul. V. č. XX, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov nožom bodol svojho strýka W. K. do ukazováka na ľavej ruke so slovami, že večer keď zaspí ho zareže, pričom mu spôsobil povrchové poranenie, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie a obmedzenie v obvyklom spôsobe života, pričom v presne nezistenej dobe dva až tri mesiace pred týmto napadnutím v tom istom byte pristúpil k strýkovi W. K. na vzdialenosť asi pol metra, priložil mu ku krku nôž a povedal mu, že keď zaspí, tak ho zareže, kde následne W. K. mu nôž z ruky vzal, čím tak u poškodeného W. K. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a to aj vzhľadom k predchádzajúcim konfliktom o obžalovaným,
teda
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a § 138 písm. a) Tr. zákona,
za to mu ukladá
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona ukladá trest prepadnutia veci a to - nôž čiernej farby s dĺžkou 18 cm v čiernom plastovom puzdre s dĺžkou zahnutej čepele vo veľkosti 9 cm.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ písm. c/ Tr. zákona ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal dňa 6.10.2020 na tunajší súd obžalobu na obvineného Q. K. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.
Vo veci bol vydaný trestný rozkaz dňa 7.10.2020, proti ktorému podal obvinený v zákonnej lehote odpor, a preto súd nariadil hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie.
Obžalovaný Q. K. na hlavnom pojednávaní sa sám ku skutku nevyjadril, ale odpovedal na položené otázky prokurátorom na ktoré uviedol, že dňa 24.10.2019 sa niečo stalo. V tom čase bol v byte on, jeho sestra, babka a dedko. Bol tam aj poškodený W. K., ktorý bol v detskej izbe. V detskej izbe bola aj jeho sestra. Ostatní boli v obývačke. W. K. mu začal nadávať a potom aj on nadával jemu. Vzal nôž zo skrine a bodol W. K., ktorý sedel na posteli, do prsta. Poškodený mal ruku na ľavej nohe, na stehne. Pichol ho len tak trošičku, ako keď pichne včela. W. K. sa začal triasť. Jeho sestra bola vtedy na poschodovej posteli. Potom išiel W. K. do kuchyne a zavolal políciu. Policajti prišli a zobrali ich oboch. V ten deň sa už nestalo nič. Nôž mal od kamaráta. Bol odložený v skrini v detskej izbe. Pri tom ako vzal nôž zo skrine, nehovoril poškodenému nič. Ide o ten nôž, ktorý vydal polícii a ktorý je v spise. W. K. sa vyhrážal, ale iba raz. Povedal mu, že keď zaspí, tak že ho zabije. Bolo to dňa 24.10.2019. Dva či tri mesiace predtým sa asi nič nestalo, poškodenému sa vtedy nevyhrážal a ani ho nenapadol, ani mu ku krku nepriložil nôž a ani mu vtedy nepovedal, že keď zaspí, tak ho zabije.
Prokurátor navrhol prečítať časť výpovede obžalovaného na čl. 52 a nasl. zo dňa 26.10.2019 na odstránenie rozporov.
Prokurátor čítal časť výpovede obžalovaného na čl. 57 na otázku príslušníka Policajného zboru: „keď ste ho pichol nožom do ruky, kričali ste niečo vtedy alebo potom na W. K., ak áno, čo ste kričali“ - odpoveď: „nie, len som ho ticho pichol, nič som mu nepovedal, nijako som sa mu nevyhrážal“.
Prokurátor čítal časť výpovede obžalovaného na čl. 58 na otázku príslušníka Policajného zboru: „vyhrážali ste sa zabitím W. K. aj dňa 24.10.2019“ - odpoveď: „nie, vtedy nie, len som ho pichol do ruky“.
Prokurátor navrhol prečítať časť výpovede obžalovaného na čl. 66 a nasl. zo dňa 28.10.2019 na odstránenie rozporov pri rozhodovaní o väzbe, kde obžalovaný uviedol: „poškodený sedel na posteli, ja som k nemu prišiel, ruku mal na kolene, a tam som ho pichol, urobil som to, lebo mi nadával, nevyhrážal som sa mu“.
Prokurátor navrhol prečítať časť výpovede obžalovaného na čl. 75 a nasl. zo dňa 22.11.2019 na odstránenie rozporov, kde na otázku príslušníka Policajného zboru: „počas toho ako ste ho pichli, kričali ste niečo na neho, hádali ste sa a podobne“ - odpoveď obžalovaného: „nie, nič sme si nehovorili, ani ja som mu nekričal, ani on mne“.
Obžalovaný k prečítaným častiam výpovede uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť.
Prokurátor navrhol odstrániť rozpor vo výpovedi obžalovaného na čl. 57, a to výpoveď zo dňa 26.10.2019, v časti, kde je otázka príslušníka Policajného zboru: „vyhrážali ste sa W. K. zabitím niekedy v minulosti“, odpoveď: „áno“. Otázka: „kedy to bolo, prečo a za akých okolností“, odpoveď: „skorej asi pred mesiacom, neviem, tak on prvý mi začal nadávať vulgárne, sme sa pobili a vtedy som mu povedal, že ho zabijem.“ Obžalovaný k tejto prečítanej výpovedi uviedol, že to povedal u policajta, je to pravda.
Prokurátor navrhol odstrániť rozpor vo výpovedi obžalovaného na čl. 68 - zápisnica zo dňa 28.10.2019, pri rozhodovaní o väzbe, kde obžalovaný uviedol: „v minulosti sme sa hádali so strýkom, aj sme sa pobili asi pred mesiacom, pred mesiacom som sa mu aj vyhrážal, že ho zabijem, bolo to v tej detskej izbe, povedal som mu to, lebo mi nadával, aj som mal vtedy nôž, mal som nôž, ale nič som s ním nerobil.“ Obžalovaný k tejto prečítanej výpovedi uviedol, že je to pravda.
Prokurátor navrhol odstrániť rozpor vo výpovedi obžalovaného na čl. 81, a to časť zápisnice o výsluchu zo dňa 22.11.2019, kde na otázku príslušníka Policajného zboru: „vyhrážali ste sa niekedy v minulosti W. K., že ho zabijete“ - odpoveď: „áno len raz, bolo asi pred mesiacom, kedy sme sa aj pobili, W. mi ako stále začal vulgárne nadávať, potom som mu aj ja začal nadávať vulgárne, potom sme sa pobili, a po bitke som mu povedal slová, že ho zabijem“. Obžalovaný k tejto prečítanej výpovedi uviedol, že je to pravda.
Obžalovaný Q. K. ďalej pokračoval vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odpovedaním na otázky obhajkyne a uviedol, že byt v ktorom bývajú je dvojizbový. Je počuť z obývačky, či z kuchyne do detskej izby, ak sa niekto rozpráva. Keď pichol strýka, poškodeného W. K., tak mu nechcel ublížiť. Strýkovi prst trochu krvácal. Keď sa vrátili z polície, tak sa do bytu vrátil aj strýko a prespal v detskej izbe. V detskej izbe spali spolu. Mesiac dozadu, keď mal povedať strýkovi, že ho zabije, tak pri tom nebol nikto iný prítomný. Odohralo sa to v detskej izbe. Povedal to strýkovi len raz a v hneve, no nemyslel to vážne. Strýkovi nechcel ublížiť. Vtedy po tej vete strýko odišiel a on ostal doma. Ešte v ten deň sa strýko vrátil späť a spal opäť s ním a s jeho sestrou v detskej izbe. Strýko býval s nimi dozadu asi tri, či štyri roky. Strýko sa k nemu zle správal, nadával mu, urážal ho a vyhrážal sa mu, že ho dá zbiť cigánom. Hádky vyvolával viac strýko. Strýko mu nadával skoro každý deň. Okrem problémov so strýkom doma nemal nezhody, dobre sa žilo. Strýka nevníma ako blízku osobu.
Svedok - poškodený W. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 24.10.2019 bol pri mame K. V. a Q. K. na neho vytiahol nôž. Volal políciu a podal trestné oznámenie. Stalo a to v byte K. V.Š., v detskej izbe, v ktorej bol on, obžalovaný Q. K. a jeho sestra V. K.. Sedel na posteli, pozeral TV a obžalovaný vytiahol nôž zo skrine a začal sa mu vyhrážať. Obžalovaný začal krútiť nožom a potom ho pichol do prsta ľavej ruky. Pichnutie nebolo strašné, nebolo potrebné žiadne ošetrenie, bolo to len malé pichnutie, nekrvácal a nešiel ani na ošetrenie. Nebol ani práceneschopný. Inak fyzicky ho obžalovaný nenapadol. Obžalovaný mu ešte povedal, že keď večer zaspí, že ho zareže a on potom vzal telefón a zavolal policajtov. Videla to V. K., ktorá bola v izbe. Bál sa o svoj život. Prišli policajti, zobrali obžalovaného a aj jeho. Jeho pustili a obžalovaného zadržali. Aj predtým sa mu obžalovaný vyhrážal a vyhrážal sa aj jeho mame K. V.. Aj v minulosti mu obžalovaný ukázal nôž a sa mu vyhrážal, že keby niečo, tak ho môže zabiť, vyhrážal sa mu, že ho zareže. Vyhrážanie sa mohlo odohrať 2-3 mesiace pred dňom 24.10.2019. Aj pri jednom aj pri druhom vyhrážaní obžalovaný použil ten istý nôž, vytiahol ho zo skrine a zaistili ho policajti. Stalo sa to tiež v detskej izbe, no vtedy tam nikto nebol prítomný. Mal obavy o svoj život.
Prokurátor navrhol prečítať časť výpovede svedka poškodeného, a to prepis audiovizuálneho výsluchu zo dňa 3.6.2020 na čl. 148, a to časť od str. 150 do str. 153 ohľadom toho, čo mal robiť obžalovaný s nožom, a teda že sa mu obžalovaný vyhrážal, nôž mal v ruke. Trvalo to dovtedy, kým mu nezobral nôž z ruky, no aj tak mu obžalovaný povedal, že večer keď zaspí, tak ho zareže. Nôž mu obžalovaný priložil ku hrdlu. On mu nôž zachytil a zobral. Vtedy neutrpel žiadne zranenia. Svedok k prečítanej výpovedi uviedol, že hovoril to tak. Teraz si na to všetko nespomenul.
Na otázky položené obhajcom poškodený W. K. uviedol, že pri skoršom skutku cca 3 mesiace pred žalovaným skutkom bol u matky K. V. na V. XX M. K.. Vtedy políciu nevolal, ale bál som sa o svoj život. Po prvom incidente býval stále v byte s nimi. Po druhom incidente odišiel ku kamarátovi do Margecian a ten mu dal číslo do Žakoviec, kde je doteraz. Po prvom incidente neodišiel, lebo si nebol ešte taký istý tým, že by to mohol obžalovaný vykonať, ale potom už hej. Dňa 24.10.2019 sestra obžalovaného V. K. bola v detskej izbe na posteli a sledovala telku. Keby ostal s nimi doteraz v byte, tak by to obžalovaný mohol vykonať.
Na otázku samosudkyne, prečo podľa neho sa mu obžalovaný vyhrážal, prečo na neho vytasil nôž, či ho nejako provokoval, slovne alebo inak, svedok uviedol, že nie, vôbec nič.
Na otázku samosudkyne, či mal v tom v čase, keď sa to stalo dňa 24.10.2019, vypité, svedok uviedol, že nemal, bol triezvy.
Na otázku samosudkyne, či si uplatňuje nejakú škodu v tomto konaní uviedol, že nie.
Svedkyňa K. V. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať a preto so súhlasom obžalovaného a obhajcu bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania v ktorej uviedla, že dňa 24.10.2019 prišla spolu so svojím manželom Q. V. vo večerných hodinách domov, v tom čase sa už doma nachádzal vnuk Q. K., ktorý jej bol súdom zverený do osobnej starostlivosti. V tom čase bol doma aj W. K. a vnučka V. K.. W. K., V. K. P. Q. K. boli v detskej izbe. Počula ako po sebe nadávali Q. K. P. W. K.. Počula, ako W. K. nadával Q. K., že je buzerant, kokot a takto nadával Q. K. aj W. K.. Okrem týchto nadávok nepočula, aby sa niekto niekomu vyhrážal. Po krátkej chvíli jej syn W. K. vyšiel z detskej izby, triasol sa a prišiel do kuchyne. Povedal jej, že ide volať políciu, lebo ho Q. K. porezal na prste. Ukázal jej ranu a bola to maličká bodka. Povedala mu, aby nevolal policajtov, on však ich nakoniec zavolal. Predtým medzi nimi k fyzickým konfliktom nedošlo, hoci ich párkrát videla ako sa naťahovali, ale podľa nej to bolo zo srandy, lebo keď sa ich na to opýtala, tak sa smiali a povedali, že kto je silnejší. Medzi nimi to bolo také, že najprv spolu hrali karty a keď W. K. prehral, tak sa začali naťahovať a potom biť a vzájomne si nadávať. Ani v minulosti sa Q. K. nevyhrážal W. K. zabitím, skôr naopak, W. K. sa mu viackrát vyhrážal, a to tak, že ho dá zbiť cigánom a podobne. Ani jej sa Q. K., či iným rodinným príslušníkom, v minulosti nevyhrážal. Ak by tak urobil, tak by na neho zavolala policajtov, hoci je to jej vnuk. W. K. sa k Q. K. posledné mesiace správal horšie, bol vulgárny, hovoril mu, že on tam bývať nebude, že pôjde do basy. Ona povedala W. K., že on pôjde do basy, lebo si vymýšľa. S Q. K. majú dobré vzťahy, niekedy však nepočúva, ale inak je to v poriadku. Od incidentu dňa 24.10.2019 W. K. musel z bytu odísť, lebo ho s manželom vyhodila. Býval u nich asi len pol roka, prichýlila ho, lebo jej ho bolo ľúto. Toho času by mal bývať v Ž. na fare. Syn W. K. niekedy pil alkohol, bol aj v Plešivci na liečení, ale už asi tri roky nepije, nefajčí, lebo mu diagnostikovali rakovinu a zatiaľ to dodržiava.
Svedok J. V. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať a preto so súhlasom obžalovaného a obhajcu bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania v ktorej uviedol, že dňa 24.10.2019 prišiel spolu so svojou manželkou K. V. domov okolo 21:00 hod. Počul, ako W. K. zakričal „buzerant, porezal ma“ a vybehol z detskej izby do kuchyne. W. K. mu ukázal prst, že je porezaný. Bolo to ako keby ho niekto pichol ihlou. Mal tam malú bodku. W. K. kričal, triasol sa a opakoval, že zavolá na Q. K. políciu. On v ten večer nepočul, že by Q. K. kričal na W. K.. Tiež nepočul, aby sa Q. K. vyhrážal W. K. zabitím a nemá o tom vedomosti ani v minulosti. Q. K. s W. K. keď hrali karty a keď W. K. prehral, tak začal Q. K. nadávať, potom Q. K. nadával jemu, niekedy sa začali aj biť, skôr sa tak naťahovali. Povedali, že je to zo srandy, že kto je silnejší a smiali sa. To sa dialo za posledných 6 mesiacov. Škriepili sa aj na jedle a podobne. W. K. vyrýval do Q. K., že čo toľko žerie a podobne. Dňa 24.10.2019, keď policajti zadržali Q. K., tak W. K. prišiel domov a natešene rozprával, že Q. už je zadržaný, že pôjde do väzby a on bude mať kde bývať. Q. K. sa v minulosti nevyhrážal zabitím ani W. K. a ani ostatným členom rodiny. W. K. berie ako syna, ale vymýšľa si, provokuje Q. K., nadáva mu a podobne. Bol v Levoči na psychiatrii a liečil sa aj u psychiatra. Väčšinou, čo bol toho svedkom, tak W. K. vyrýval a nadával Q. K..
Svedkyňa V. K. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, a preto so súhlasom obžalovaného a obhajcu bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania v ktorej uviedla, že počula, že jej brat Q. K. a ujo W. K. si nadávali, no nejako to neriešila. Zaspala a ako sa zobudila, tak počula, že jej brat Q. K. pichol W. K. s nožíkom. Vtedy boli v izbe ona, Q. K. P. W. K.. Počula ako jej brat Q. K. povedal W. K., že je kokot a on mu povedal, že je buzerant. Prvý začal nadávať Q. K., jej brat. Keď si nadávali, tak ona vtedy ležala na posteli chrbtom k nim. Nič nevidela, len to počula. Potom zaspala a babka jej povedala, že jej brat Q. K. pichol uja W. K.. Vtedy nepočula žiadne vyhrážky, ale možno týždeň predtým a tie adresoval W. K. jej bratovi Q. K., že ho dá zabiť cigánom. Oni dvaja sa vždy hašterili a hádali. Napríklad kvôli jedlu. Q. K. sa navážal do W. K., začal ho biť a potom sa porozprávali a bolo zase dobre. Nezhody medzi nimi boli od začiatku, kedy u nich býval W. K.. Býval s nimi asi pol roka a celú dobu sa s Q. K. naťahovali.
Znalkyňa MUDr. P. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v celom rozsahu trvá na podanom znaleckom posudku. Na otázku samosudkyne, aby sa vyjadrila k vete v znaleckom posudku „vzhľadom k diagnostikovanej mentálnej retardácii ľahkého stupňa s poruchami správania môže byť obvinený potencionálne nebezpečný pre spoločnosť“ - konkrétne, či môže byť nebezpečný, alebo je nebezpečný,
uviedla, že konkrétne u tohto obžalovaného pri konkrétne jeho diagnóze sa nedá presne určiť, či je pre spoločnosť nebezpečný, preto je tam uvedené „môže byť“, a to s poukazom na odpoveď č. 1 otázky v znaleckom posudku, kde bolo zistené, že vzhľadom na jeho ochorenie sú u neho časté skratové reakcie, afektivita je slabo brzdená, môže byť aj zneužívaný na páchanie trestnej činnosti, je nedostatočne kritický a zvýšene ovplyvniteľný.
Na otázku samosudkyne, či zistila u obžalovaného stav zmenšenej príčetnosti, uviedla, že schopnosť rozoznať protiprávnosť činu a schopnosť ovládať svoje konanie boli u obžalovaného v čase spáchania skutku znížené nepodstatnou mierou, vplyvom porúch správania v rámci defektu intelektu. Termín zmenšená príčetnosť je termín právny, nie medicínsky.
Na otázku prokurátora, k čomu môže prispieť ňou navrhovaná ambulantná liečba, uviedla, že mentálna retardácia ľahkého stupňa je stav vrodený, poruchy správania sa dajú korigovať, a preto by bolo vhodné, aby navštevoval obžalovaný psychiatra na korigovanie svojho správania. V minulosti navštevoval psychiatrickú ambulanciu, ale krátkodobo.
Na hlavnom pojednávaní bol podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku prečítaný znalecký posudok č. 31/2020 MUDr. P. T., znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria ohľadom vyšetrenia obžalovaného Q. K.. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že zistila u neho defekt intelektu, a to mentálnu retardáciu ľahkého stupňa s poruchami správania. Medzi hlavné prejavy patrí neschopnosť pochopiť a vysvetliť relatívne jednoduché veci, neschopnosť uvedomiť si hroziace nebezpečenstvo, ktoré je pre ostatných zrejmé, úzky, jednostranný spôsob myslenia a reprodukovania, veľká sugestibilita, nedostatok kritičnosti, neodôvodnené vysoké sebavedomie. Pri ľahkej mentálnej retardácii je postihnutý schopný úplnej nezávislosti pri osobnej starostlivosti, je vzdelávateľný v špeciálnych školách, je však prítomná sociálna a emočná nezrelosť. Časté sú skratové reakcie, afektivita je slabo brzdená. Popri mentálnej retardácii sa môžu vyskytovať aj iné duševné poruchy alebo choroby. Asi u 10 % mentálne retardovaných bývajú prítomné poruchy správania v zmysle agresívneho správania, časté je striedanie nálad. V minulosti bol obžalovaný krátkodobo liečený na psychiatrickej ambulancii MUDr. Z. K. v Spišskej Novej Vsi s diagnózou nešpecifikovaná porucha správania, ktorú charakterizuje opakované a pretrvávajúce asociálne agresívne alebo vyzývavé konanie, jedná sa o počínanie horšie, ako je obyčajné detské huncútstvo alebo pubertálna rebélia. Okrem vyššie uvedeného znalkyňa nezistila u neho žiadnu inú duševnú chorobu alebo poruchu v čase spáchania skutku. Intelektová úroveň obžalovaného je dostatočná na to, aby chápal základné morálne a spoločenské normy. Je orientovaný v realite, chápe nezákonnosť svojho správania, ako aj následky pri porušení zákona. Schopnosť rozoznať protiprávnosť činu ako aj schopnosť ovládať svoje konanie boli u neho v čase spáchania skutku znížené nepodstatnou mierou vplyvom porúch správania v rámci defektu intelektu. Chápe pojem viny a trestu, pozná vekovú hranicu trestnej zodpovednosti. Chápe zmysel trestného konania. Vzhľadom k diagnostikovanej mentálnej retardácii ľahkého stupňa s poruchami správania môže byť potencionálne nebezpečný pre spoločnosť. Znalkyňa nezistila u neho žiadnu látkovú alebo nelátkovú závislosť s výnimkou nikotínu. Vzhľadom na uvedené mu navrhla uložiť ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou.
Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy:
Z úradného záznamu zo dňa 24.10.2019 vyplynulo, že tento bol napísaný príslušníkmi Policajného zboru, a to hliadkou, ktorá vykonávala v uvedený deň službu. V čase o 22:20 hod. Boli dve hliadky vyslané operačným strediskom na adresu V. XX M. K.. Oznamovateľom bol W. K., ktorý uviedol, že ho synovec Q. K. napadol nožom. Po príchode hliadky sa na mieste nachádzal oznamovateľ W. K. a taktiež podozrivý Q. K.. W. K. uviedol, že sedel v obývačke, kde k nemu pristúpil Q. K., vyhrážal sa mu s nožom v ruke, že ho v spánku zabije a následne ho pichol do prsta na ruke. W. K. hliadke uviedol, že sa to nestalo prvýkrát, že sa mu Q. K. vyhrážal aj v minulosti s nožom.
Zo Zápisnice o vydaní veci zo dňa 24.10.2019 vyplynulo, že Q. K. vydal 1 ks nôž čiernej farby s dĺžkou 18 cm v čiernom pastovom puzdre s dĺžkou zahnutej čepele o veľkosti 9 cm, plastová tvarovaná rukoväť čiernej farby bez vonkajších znakov a bez výrobného čísla.
Zo Zápisnice o prehliadke tela s fotodokumentáciou vyplynulo, že dňa 26.10.2019 bola na Obvodnom oddelení Policajného zboru Krompachy vykonaná prehliadka tela osoby W. K., lebo bolo potrebné získať a zdokumentovať rozsah zranení, ktoré utrpel tým, že ho Q. K. nožom bodol do ukazováka ľavej ruky.
Zo správy podanej Mestským úradom Krompachy na obžalovaného vyplynulo, že podľa evidencie obyvateľov mesta Krompachy má trvalý pobyt na ulici V. Č.. XXX/XX. Je slobodný. Jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku. Nebol prejednávaný Mestom Krompachy v priestupkovom konaní. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností v katastrálnom území mesta Krompachy.
Zo správy podanej Súkromnou spojenou školou EDURAM, Maurerova 55, Krompachy zo dňa 29.11.2019 vyplynulo, že obžalovaný bol v tom čase žiakom tretieho ročníka v učebnom odbore 6491 G 01: Obchodná prevádza, práca pri príprave jedál. Žiakom školy je od školského roka 2017/2018. Školu navštevuje pravidelne, absencie má ospravedlnené. Ide o žiaka so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami. Jedná sa o ľahký stupeň mentálnej retardácie. Je málo komunikatívny, úzkostne ladený, skôr uzavretý, ťažkopádny, napätý. Vo väčšom kolektíve je tichý a zakríknutý. V úzkom kolektíve sa snaží byť dominantný. Prejavuje známky agresívneho správania, hlavne ak ho nikto nevidí. Pokyny vyučujúcich rešpektuje podľa momentálnej nálady. Prospech má dobrý. V koncoročnej klasifikácii prospel priemerne. V minulom školskom roku mu bola znížená známka zo správania na stupeň dva pre porušenie školského poriadku. Je v starostlivosti starých rodičov. Podľa vyjadrenia starej mamy K. V. má brať pravidelne lieky, ktoré ak vynechá, nemôže zvládať svoje správanie.
Z Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že má evidovaný jeden priestupok, a to proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zo dňa 31.7.2015, kedy v predajni Tesco v Krompachoch odcudzil autíčko v hodnote 2,19 €. Konanie bolo odložené.
Z odpisu registra trestov vyplynulo, že do doposiaľ nebol súdne trestaný.
Podľa § 270 ods. 1 Tr. poriadku súd predložil vecný dôkaz, a to nôž čiernej farby. Obžalovaný k vecnému dôkazu uviedol, že mu ho dal kamarát.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo a v ich súhrne, pričom zistil, že skutok prečinu nebezpečného vyhrážania sa stal tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne vyhlásenie no priznal, že pichol poškodeného (strýka) do prsta nožom, ktorý mal odložený v skrini a dostal ho od kamaráta. Bolo to preto, lebo mu poškodený nadával a stalo sa to v detskej izbe, kde bola prítomná aj jeho sestra V. K.. Tiež potvrdil, že keď poškodeného pichol, tak sa tento začal triasť. Taktiež potvrdil, že raz povedal poškodenému, že keď zaspí, tak ho zabije a že to bolo dňa 24.10.2019. Uviedol, že pred incidentom dňa 24.10.2019 sa poškodenému nevyhrážal, čo však bolo vyvrátené prečítaním jeho výpovede z prípravného konania kde uviedol, že aj skôr, možno pred mesiacom dozadu poškodenému povedal, že ho zabije, lebo mu poškodený vulgárne nadával a sa aj pobili. Taktiež potvrdil, že aj vtedy mal pri sebe nôž. K týmto prečítaným jeho výpovediam z prípravného konania obžalovaný uviedol, že je to pravda. Uviedol však, že aj poškodený sa vyhrážal jemu, a to tak, že mu povedal, že ho dá zbiť cigánom.
Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedka poškodeného W. K., ktorý incident zo dňa 24.10.2019 popísal a to tak, že bol v detskej izbe spolu s obžalovaným (synovcom) a neterou V. K. a pozerali TV. Obžalovaný zo skrine vybral nôž a začal sa mu vyhrážať a pichol ho do prsta ľavej ruky. Popritom mu mal hovoriť, že keď zaspí, tak ho zareže. Svedok uviedol, že obžalovaný sa mu vyhrážal aj predtým, ale nôž mu vtedy len ukázal. Pri tých prvých vyhrážkach nebol v detskej izbe nikto prítomný, iba oni dvaja. Pri incidente dňa 24.10.2019 bola prítomná aj V. K.. Svedkyňa V. K., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať. Z jej prečítanej výpovede z prípravného konania bolo potvrdené, že bola prítomná pri incidente dňa 24.10.2019, avšak uviedla, že ležala chrbtom, nič nevidela, spala, ale ako sa zobudila, tak jej babka K. V. povedala, že jej brat Q. K. pichol uja W. K.T. do prsta. Uviedla, že počula ako Q. K. povedal W. K., že je kokot a on mu povedal, že je buzerant. Prvý začal nadávať Q. K.. Ďalej uviedla, že možno týždeň predtým zase W. K. hovoril jej bratovi Q. K., že ho dá zabiť cigánom. Taktiež K. V. P. J. V., starí rodičia obžalovaného, odmietli na hlavnom pojednávaní
vypovedať. Z ich výpovedí z prípravného konania vyplynulo, že obžalovaný s poškodeným sa často naťahovali, niekedy sa pritom aj smiali, hašterili sa a povedali, že to bolo zo srandy, že sa bijú, kto je silnejší, no často sa hádali pre jedlo alebo keď poškodený prehral v kartách. Svedkovia uviedli, že dňa 24.10.2019 W. K. nadával Q. K., že je buzerant, kokot a takto nadával Q. K. aj W. K.. Okrem týchto nadávok nepočuli, aby sa niekto niekomu vyhrážal. Potvrdili, že po incidente W. K. vyšiel z detskej izby, triasol sa a prišiel za nimi do kuchyne a povedal, že ide volať políciu, lebo ho Q. K. porezal na prste. Uviedli, že v minulosti sa Q. K. nevyhrážal W. K.Á. zabitím, skôr naopak, W. K. sa viackrát vyhrážal jemu a to tak, že ho dá zbiť cigánom. Taktiež uviedli, že poškodený provokuje obžalovaného a nadáva mu. Vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným sa zhoršovali natoľko, že museli poškodeného, hoci je synom K. V. vyhodiť z bytu.
Okolnosť, že ku skutku došlo dňa 24.10.2019 preukazuje aj úradný záznam z OOPZ Krompachy z uvedeného dňa, kedy poškodený zavolal hliadku a popísal konanie obžalovaného a obžalovanému bola následne obmedzená osobná sloboda. O existencii noža svedčia nielen výpovede obžalovaného, či svedkov, ale aj zápisnica o vydaní veci a samotná doličná vec predložená a oboznámená na súde. Pichnutie poškodeného nožom na ľavej ruke je zdokumentované aj priloženou fotodokumentáciou.
V neposlednom rade treba uviesť, že znaleckým skúmaním bolo zistené, že obžalovaný trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa s poruchami správania, kde medzi hlavné prejavy patrí neschopnosť pochopiť a vysvetliť relatívne jednoduché veci, neschopnosť uvedomiť si hroziace nebezpečenstvo, ktoré je pre ostatných zrejmé, úzky, jednostranný spôsob myslenia a reprodukovania, veľká sugestibilita, nedostatok kritičnosti, neodôvodnené vysoké sebavedomie. Časté sú skratové reakcie, agresivita, afektivita je slabo brzdená. Popri mentálnej retardácii sa môžu vyskytovať aj iné duševné poruchy alebo choroby. V minulosti bol obžalovaný krátkodobo liečený na psychiatrickej ambulancii s diagnózou nešpecifikovaná porucha správania, ktorú charakterizuje opakované a pretrvávajúce asociálne agresívne alebo vyzývavé konanie. Schopnosť rozoznať protiprávnosť činu ako aj schopnosť ovládať svoje konanie boli u obžalovaného v čase spáchania skutku znížené nepodstatnou mierou vplyvom porúch správania v rámci defektu intelektu. Chápe pojem viny a trestu, chápe zmysel trestného konania.
To, že má obžalovaný problémové správanie potvrdila aj správa podaná Súkromnou spojenou školou EDURAM, Maurerova 55, Krompachy, kde bolo uvedené, že ide o žiaka so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami. Jedná sa o ľahký stupeň mentálnej retardácie. Je málo komunikatívny, úzkostne ladený, skôr uzavretý, ťažkopádny, napätý. Vo väčšom kolektíve je tichý a zakríknutý. V úzkom kolektíve sa snaží byť dominantný. Prejavuje známky agresívneho správania. Pokyny vyučujúcich rešpektuje podľa momentálnej nálady.
Obžalovaný takto svojim konaním po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom § 138 písm. a/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou a na chránenej osobe, blízkej osobe.
Z konania obžalovaného a okolností spáchania je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu jednotlivcov pred niektorými závažnými vyhrážkami.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na spôsob spáchania činov - úmyselným zavinením, následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd obžalovanému uložil ako samostatný trest, trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a to noža čiernej farby s dĺžkou 18 cm v čiernom plastovom puzdre s dĺžkou zahnutej čepele vo
veľkosti 9 cm, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu a ktorý je podľa vyjadrenia obžalovaného v jeho vlastníctve. Súčasne súd rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil viaceré okolnosti. Bral do úvahy aj vek obžalovaného, ako aj to, že doposiaľ nebol súdne trestaný, no najmä okolnosti prípadu a preto mu súd iný trest okrem trestu prepadnutia veci neuložil. Je potrebné uviesť, že obžalovaný bol rozhodnutím súdu zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke K. V., spoločne aj s jeho sestrou V.T. K., a to z dôvodu, že jeho matka nadužívala alkohol a je vo výkone trestu odňatia slobody za zabitie dieťaťa. Otec obžalovaného zomrel. Taktiež je potrebné uviesť, že od svojich 14 rokov bol psychiatricky liečený, avšak neužíval riadne lieky. Taktiež súd prihliadol na to, že svedkovia uvádzali, že obžalovaný sa s poškodeným často naťahovali, hašterili, popritom sa aj smiali, no aj sa hádali a navzájom si vulgárne nadávali a dospelo to až do štádia, kedy matka poškodeného K. V. tohto vyhodila z bytu. Napokon matka poškodeného K. V. a svedok J.P.N. V. uviedli, že to poškodený obžalovaného provokoval. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že už prejednanie veci pred súdom bude dostatočným ponaučením pre obžalovaného, u ktorého podľa názoru súdu ochranné opatrenie splní účel omnoho viac ako trest. Ide o osobu, ktorá trpí ľahkou mentálnou retardáciou s poruchami správania a vzhľadom na jeho ochorenie sú u neho časté skratové reakcie, agresivita, afektivita je slabo brzdená, je nedostatočne kritický a zvýšene ovplyvniteľný. Ide o stav vrodený, no poruchy správania sa dajú korigovať, a preto aj vzhľadom na vyjadrenie znalkyne, či už v znaleckom posudku i na hlavnom pojednávaní, je viac než žiaduce, aby obžalovaný navštevoval psychiatra na korigovanie svojho správania. V minulosti, ešte ako maloletý, navštevoval psychiatrickú ambulanciu, ale krátkodobo, tu súd poukazuje opäť na rodinnú anamnézu, na ťažkú životnú situáciu v rodine, čo vyústilo k tomu, že sa o obžalovaného a jeho sestru starajú starí rodičia.
Takto uložený trest, ako aj ochranné opatrenie, a to psychiatrické liečenie ambulantnou formou uložené mu v zmysle § 73 ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zákona na korigovanie správania obžalovaného, súd považuje za zákonné, spravodlivé a dostačujúce a splní účel sledovaný Trestným zákonom.
Poškodený si v trestnom konaní neuplatňoval nárok na náhradu škody, preto súd osobitným výrokom nerozhodoval o nároku na náhradu škody.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.