Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-2S/95/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: MSA s.r.o., so sídlom Rastislavova 3, 900 26 Slovenský Grob, IČO: 36 215 481, právne zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice – mestská časť Juh, IČO: 42 109 680, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100644881/2019 zo dňa 15.03.2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100644881/2019 zo dňa 15.03.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102348376/2018/9104408/UhlJ zo dňa 26.11.2018 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Na podklade oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 10.03.2017 oznámil Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava (ďalej len „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016, november 2016 a december 2016.

2. Dňa 12.07.2017 sa uskutočnilo vypočutie svedka – Ing. Lucie Kišidaiovej, konateľky spoločnosti L&K – media s.r.o., naposledy sídlom Géňa 56, 934 01 Levice IČO: 46 815 384 (ďalej len „spoločnosť L&K-media“). Uviedla, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bolo prevažujúcou činnosťou spoločnosti L&K – media sprostredkovanie reklamnej činnosti – odvysielanie reklamných spotov v rádiách. Konštatovala, že spoločnosť L&K-media mala jedného zamestnanca – samotnú konateľku a k žalobcovi uviedla, že jej je žalobca známy a poukázala na skutočnosti týkajúce sa vzájomnej spolupráce. Medzi žalobcom a spoločnosťou L&K-media neboli uzatvorené zmluvy, spolupráca bola formou objednávok, na podklade ktorých boli vystavené aj faktúry. Faktúry vystavovala ona a zároveň faktúry vystavené pre žalobcu predložila správcovi dane. Svedkyňa uviedla, že daň bola odvedená v priebehu jednotlivých zdaňovacích období a predložila evidenciu DPH a kontrolné výkazy za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia. Súčasne poukázala na to, že faktúry boli hradené bezhotovostne prevodom a predložila aj výpisy z účtov. K predmetu fakturácie uviedla, že sa jednalo o reklamné spoty, ktoré sa vysielali v rádiách – Rádio Šport, Rádio Yes a Rádio SiTy. Reklamné spoty, ktoré už boli vyrobené v rádiách, sa opakovane odvysielali, svedkyňa zabezpečila iba ich odvysielanie. V prípade nového spotu

zabezpečila výrobu, nahratie a odvysielanie. A. B. zaslala CD spolu so spotom a stretávali sa aj osobne, väčšinou CD zaslala poštou. K zabezpečeniu reklamných spotov spoločnosť L&K-media uviedla, že tieto dodávateľsky zabezpečovala od spoločnosti J&A ENGINEERING, CONSULTING,TRADING AND SERVICE s.r.o., naposledy sídlom Hlavná 81, 040 01 Košice, IČO: 47 688 955 (ďalej len „spoločnosť J&A“). K obchodnému vzťahu medzi spoločnosťou L&K-media a spoločnosťou J&A uviedla, že predmetom faktúr boli jednotlivé odvysielané spoty, daň bola odpočítaná. K reklamným službám, ktoré nakúpila od spoločnosti J&A a ďalej boli fakturované žalobcovi uviedla, že tieto prefakturovala s navýšením ceny, aby niečo zarobila.

3. Dňa 06.09.2017 sa uskutočnil výsluch svedka – A. C., bývalého konateľa spoločnosti J&A, ktorý uviedol, že prevažujúcou činnosťou danej spoločnosti bol nákup a predaj mediálnych priestorov – predaj reklamy, ktorá bola odvysielaná v rádiách. Svedok si z dôvodu odstupu času nepamätal, s ktorými rádiami spolupracoval, avšak uviedol Rádio Šport. Uviedol, že spoločnosť nemala žiaden majetok a nezamestnávala žiadnych zamestnancov. K spoločnosti L&K-media uviedol, že táto spoločnosť je mu známa a spolupráca spočívala v tom, že mu dali objednávku, buď mailom alebo ústne k spotom, ktoré treba odvysielať. Spot sa vyrobil v rádiu a v rádiu sa aj odvysielal. Žalobcu nepoznal.

4. Dňa 07.09.2017 sa uskutočnil výsluch svedka – D. E., konateľa spoločnosti YOPI Agency s.r.o., so sídlom Hlavná 81, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 589 411 (ďalej len „spoločnosť YOPI“), ktorý uviedol, že prevažujúcou činnosťou spoločnosti bol nákup a predaj mediálneho priestoru a ďalej prenájom nehnuteľností. K žalobcovi uviedol, že mu je známy, pretože spolu spolupracujú niekoľko rokov. Svedok predložil faktúry, ktoré vystavil pre žalobcu a uviedol, že daň bola priznaná a odvedená, faktúry boli uhradené bezhotovostne. Realizáciu fakturovaných služieb zabezpečovali subdodávateľsky, od dodávateľa – spoločnosti SPORT CLUB SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Letná 164/65, 044 20 Mladá Ida, IČO: 36 579 475. Následne sa vyjadril k spolupráci so spoločnosťou AR Production, s. r. o., so sídlom Medveďovej 1556/32, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 45 592 454 (ďalej len „spoločnosť AR“). Svedok uviedol, že spolupracuje s Rádiom SiTy, Rádiom Šport, Rádiom Best, Rádiom Yes, Dobrým rádiom, Rádiom Šírava a Rádiom One. K spoločnosti L&K-media uviedol, že s ňou nespolupracujú, ale má o nej vedomosť.

5. Dňa 23.10.2017 sa uskutočnil výsluch svedka – Andreja Petra, konateľa spoločnosti A. P. TRADE s. r. o., naposledy sídlom Michalská 9, 811 03 Bratislava, IČO: 46 363 122 (ďalej len „spoločnosť A.P.“), ktorý využil svoje právo nevypovedať.

6. Dňa 25.10.2017 sa uskutočnil výsluch svedka – Mgr. Tomáša Dolného, predsedu predstavenstva spoločnosti WP Production a.s., so sídlom Tovarnícka 1, 955 01 Topoľčany, IČO: 45 427 739 (ďalej len „spoločnosť WP“), ktorý uviedol, že spoločnosť WP je reklamná agentúra, ktorá ponúka svojim klientom služby v reklamnej oblasti, hlavne čo sa týka reklamy v rádiách, bannerové reklamy na športoviskách, vizuálne reklamy, reklamy v printových médiách. So žalobcom nespolupracovali a žalobcu nepozná.

7. Dňa 06.11.2017 sa uskutočnil výsluch svedka – D. E., konateľa spoločnosti V.O.I.C.E. s.r.o. (v súčasnosti ako MT – trade s.r.o.), so sídlom Hroncova 3, 040 01 Košice – mestská časť Sever, IČO: 47 614 391 (ďalej len „spoločnosť V.O.I.C.E“), ktorý uviedol, že prevažujúcou činnosťou bol nákup a predaj mediálneho priestoru a prenájom vozidiel. So žalobcom spolupracovali, mali uzatvorenú zmluvu o poskytnutí marketingového poradenstva a marketingových služieb. Pre žalobcu vystavili faktúry, ktoré predložil správcovi dane.

8. Správca dane vydal dňa 17.07.2018 protokol z daňovej kontroly, ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 08.08.2018. Dňa 23.08.2018 sa uskutočnil výsluch svedka – Mgr. Andrey Lehotskej, konateľky spoločnosti AR, ktorá uviedla, že spoločnosť poskytovala reklamné služby v oblasti rozhlasového vysielania.

9. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102348376/2018/9104408/UhlJ zo dňa 26.11.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7.220,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016.

10. Správca dane dospel k záveru, že jediným účelom deklarovaných transakcií nákupu a predaja reklamných služieb od dodávateľa – spoločnosti L&K-media a jeho subdodávateľov, bolo formálne celú

transakciu vykázať ako nákup a následný predaj reklamných služieb a nie ich reálne dodanie. Správca dane vykonal dokazovanie, ktoré preukázalo, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov dodávateľom – spoločnosťou L&K-media. Správca dane vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že skutoční realizátori reklamnej kampane uskutočnili zdaniteľné obchody pre konečného platiteľa, tieto boli vykonané, cez dodávateľa – spoločnosť L&K-media boli len fakturované s umelým navýšením cien. Správca dane dospel k záveru, že bola zrejmá len snaha o umelé navýšenie základu dane a DPH a získanie neoprávnenej daňovej výhody, či už pre zúčastnené subjekty alebo pre konečného príjemcu služieb. Išlo o vytvorenie vykonštruovaného obchodného reťazca vopred určených obchodných spoločností, pričom v rámci týchto obchodných vzťahov dochádzalo k ekonomicky neopodstatnenému obehu služieb reklamného charakteru a platieb za ne, pomocou ktorých optimalizujúce subjekty skracovali svoju vlastnú daňovú povinnosť, prípadne na základe takýchto zdaniteľných obchodov neoprávnene žiadali vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

11. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 13.01.2019, v ktorom poukázal na to, že žalobca ako daňový subjekt preukázal existenciu reklamného spotu a jeho odvysielanie v konkrétnom termíne – preukázal teda služby, ktoré si objednal od spoločnosti L&K-media, a ktoré mu boli dodané a vyúčtované. Uviedol, že správca dane nespochybňuje dodanie služby a súčasne uviedol, že nemal vedomosť o cene za jednotlivé reklamné spoty, ktoré si účtovali subdodávatelia. Nemal tak vedomosť o navýšení ceny poskytovaných služieb v rámci akéhosi reťazca spoločností. Žalobca navrhol odvolaciemu orgánu, aby prvostupňové rozhodnutie zrušil.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

12. Žalovaný vo vzťahu k podanému odvolaniu vydal rozhodnutie č. 100644881/2019 zo dňa 15.03.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o tom, že správca dane nepredložil žiadne vlastné zistenia, pretože z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, a to vo vzťahu k reťazcu obchodných spoločností - spoločnosť V.O.I.C.E. – spoločnosť AP – spoločnosť J&A - spoločnosť L&K-media – žalobca. Následne žalovaný konštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu správca dane spochybnil dodanie služieb – odvysielanie reklamných spotov v jednotlivých rádiách

- Rádio Šport, Rádio SiTy, Rádio Yes spoločnosťou L&K-media v prospech žalobcu. Z vykonaného šetrenia vyplynulo, že žalobca je súčasťou umelo a účelovo vytvoreného reťazca spoločností, ktoré fakturačne nakupovali a predávali reklamné služby bez pridania akejkoľvek hodnoty s neúmerne niekoľkonásobným navýšením ceny.

13. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom, že odvysielanie reklamných spotov bolo potvrdené a preukázané, pretože uvedené tvrdenie žalobcu je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ktorý nepreukazuje skutočnosť, že dodávateľ – spoločnosť L&K-media reálne dodala deklarované zdaniteľné obchody vo forme reklamných spotov žalobcovi, pretože zo šetrenia vyplýva, že (i) Rádio Šport predáva mediálny priestor spoločnosti YOPI, (ii) Rádio SiTy odvysielalo spoty na podklade objednávky spoločnosti YOPI, (iii) Rádio Yes – reklamné spoty boli dodané klientom, faktúry boli vystavené spoločnosti WP. Žalovaný súčasne uviedol, že zástupcovia Rádia Šport, Rádia SiTy a Rádia Yes uviedli, že žalobcu a spoločnosť L&K-media nepoznajú a nespolupracujú s nimi.

14. Žalovaný uviedol, že správca dane bol oprávnený poukázať na umelé vytváranie cien deklarovaných zdaniteľných obchodov v reťazci obchodných spoločností z dôvodu, že cena reklamných práv na vysielanie v rádiách na 1 mesiac, a to konkrétne december 2016 je realizovaná ich skutočným vlastníkom, t. j. spoločnosťami, ktoré reálne vlastnia vysielaciu licenciu v hodnote 4.500,00 eur + 20 % DPH, 1.000,00 eur + 20 % DPH a 392,00 eur + 20 % DPH. Je teda zrejmé, že daňové subjekty zúčastnené na znázornenom reťazovom obchode umelo zvyšovali cenu svojich dodaní bez toho, aby zvýšili hodnotu ponúkaných služieb a získali tak neoprávnený majetkový prospech bez reálneho ekonomického základu. Na základe vykonaného dokazovania zo strany správcu dane bolo zistené, že zapojením jednotlivých článkov do predmetných reťazcov došlo k umelému navýšeniu ceny bez pridania akejkoľvek hodnoty až na sumu 1.282.272,00 eur, z toho DPH vo výške 213.712,00 eur, ktoré spoločnosť L&K-media fakturovala v jednotlivých zdaňovacích obdobiach jún 2016 - december 2016 žalobcovi na základe sporných faktúr.

15. To, že sa jednalo o umelo vytvorený reťazec bez ekonomického opodstatnenia potvrdila skutočnosť, že konatelia spoločností v čase dodania predmetných služieb nevedeli preukázať, či spoločnosť, pre ktorú chceli sprostredkovane zabezpečiť poskytnutie reklamných služieb má oprávnenie na odvysielanie reklamných spotov.

16. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že zo všetkých skutočností je zrejmá len snaha o umelé navýšenie základu dane a DPH a získanie tak neoprávnenej daňovej výhody, či už pre zúčastnené subjekty alebo pre konečného príjemcu predmetných služieb. V danom prípade išlo o vytvorenie vykonštruovaného obchodného reťazca vopred určených obchodných spoločností, pričom v rámci týchto obchodných vzťahov dochádzalo k ekonomicky neopodstatnenému obehu služieb reklamného charakteru a platieb za ne, pomocou ktorých optimalizujúce subjekty skracovali svoju vlastnú daňovú povinnosť, prípadne na základe takýchto zdaniteľných obchodov neoprávnene žiadali vrátenie nadmerného odpočtu DPH zo štátneho rozpočtu. V danom prípade žalobca overiteľnými dôkazmi nepreukázal, že mu boli deklarované služby dodané tak ako sú uvedené na faktúrach.

17. V predmetnom prípade bola spochybnená reálna existencia deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť predmetom obchodovania deklarovaných dodávateľov - spoločnosť V.O.I.C.E. – spoločnosť AP – spoločnosť J&A - spoločnosť L&K-media – žalobca. Takéto obchody, o ktorých svedčí len existencia formálnych dokladov nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Dalo by sa hovoriť o zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

18. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 14.05.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, tieto navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca podal žalobu z dôvodov podľa , , , a v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“). Žalobca uviedol, že až zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.11.2018 vyplynulo, že správca dane považoval vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou YOPI za rozhodujúci. Správca dane konštatoval, že mu nie je jasné, prečo žalobca neobjednával dodanie služieb priamo od spoločnosti YOPI, s ktorou niekoľko rokov obchoduje a následne dospel k záveru o umelom vytvorení obchodného reťazca, v rámci ktorého boli jednotlivé spoločnosti od spoločnosti V.O.I.C.E. až po spoločnosť L&K-media, vložené do reťazca bez ekonomického opodstatnenia. Správca dane prijal vlastné závery, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

19. Správca dane spochybnil dodanie služieb, odvysielaných reklamných spotov v rádiách – Rádio Šport, Rádio Sity, Rádio Yes, a to napriek tomu, že nielen žalobcom a spoločnosťou L&K-media ako priamym dodávateľom, ale aj jednotlivými rádiami bolo preukázané dodanie uvedených služieb – odvysielanie reklamných spotov. Správca dane žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považuje dodanie reklamných služieb za neuskutočnené. Žalobca konštatoval, že odvysielanie reklamných spotov, ktoré si žalobca objednal od spoločnosti L&K-media bolo v rámci daňovej kontroly potvrdené a preukázané jednotlivými rádiami. Žalobca konštatoval, že odvysielanie reklamných spotov potvrdil a preukázal konateľ Rádia Šport, konateľ spoločnosti, ktorá prevádzkuje Rádio Yes a konateľka spoločnosti, ktorá prevádzkuje Rádio SiTy. Zároveň konateľka spoločnosti L&K-media potvrdila realizáciu zdaniteľných obchodov so žalobcom.

20. Následne sa žalobca vyjadril k prítomnosti pri výsluchu svedka, kedy uviedol, že sa jedná o právo daňového subjektu a nie povinnosť. Súčasne poukázal na to, že správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že obchodný prípad medzi žalobcom a spoločnosťou L&K-media bol vytvorený umelo s hlavným cieľom získať daňovú výhodu.

21. K postupnému umelému navyšovaniu ceny v reťazci fakturácií žalobca uviedol, že správca dane a žalovaný prekročili svoje oprávnenia, pokiaľ hodnotili samotnú cenotvorbu jednotlivých daňových subjektov a túto použili ako jediný argument pre neuznanie odpočítania DPH u žalobcu. Dospeli k záveru, že medzi žalobcom a spoločnosťou L&K – media je obchodný prípad fiktívny a bol umelo vytvorený a účelovo bez ekonomického opodstatnenia, s hlavným cieľom získať daňovú výhodu, avšak podľa

žalobcu nie sú tieto závery žiadnym spôsobom odôvodnené. Žalobca má za to, že nie je zrejmé, (i) čo správca dane a žalovaný myslia pod umelým účelovým vytvorením obchodného prípadu bez ekonomického opodstatnenia, (ii) akú daňovú výhodu mal žalobca získať, (iii) ktorá spoločnosť mala získať daňovú výhodu a akým spôsobom. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na ním vybranú judikatúru.

22. Žalobca zopakoval, že dodávateľom žalobcu bola výlučne spoločnosť L&K-media, ktorá dodanie služieb nielen tvrdila, ale aj preukázala dôkazmi. Nemal vedomosť o akomsi reťazci a ani o počte firiem, ktoré do neho boli zapojené. O reťazci sa žalobca dozvedel až z daňovej kontroly, rovnako nevedel ani o navýšení ceny poskytovaných služieb v rámci akéhosi reťazca spoločností.

23. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú nezrozumiteľné. Správca dane si opakovane odporuje, keď jednak spochybňuje dodanie služieb spoločnosťou L&K-media, avšak následne popisuje reťazec spoločností, ktoré služby dodali, pričom najbližším dodávateľom žalobcu je práve spoločnosť L&K-media. Žalobca zotrval na to, že činnosti boli žalobcovi dodané spoločnosťou L&K-media a fakturácie zodpovedajú poskytnutým službám.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie písomné podania účastníkov konania

24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, a to podaním zo dňa 20.06.2019 (ďalej len „vyjadrenie“). Žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu jasne vyplýva, že správca dane rozsiahlym dokazovaním zistil, že v danom prípade sa jednalo o dodanie zdaniteľných obchodov v rámci reťazového obchodu, pri ktorom išlo o predaj tej istej služby medzi viacerými obchodnými spoločnosťami – spoločnosť V.O.I.C.E. – spoločnosť AP – spoločnosť J&A - spoločnosť L&K-media – žalobca, ktoré vytvorili fakturačné reťazce za účelom neoprávnených daňových výhod optimalizácie dane z pridanej hodnoty.

25. Žalovaný uviedol, že (i) Mgr. Andrea Lehotská, konateľka spoločnosti zastupujúca Rádio SiTy uviedla, že žalobcu a ani spoločnosť L&K-media nepozná a nespolupracovala s nimi, (ii) konateľ spoločnosti Rádio Šport uviedol, že žalobcu a ani spoločnosť L&K-media nepozná a nespolupracovali s nimi, (iii) spoločnosť, ktorá je vlastníkom Rádia Yes uviedla, že nebola obchodným partnerom žalobcu a spoločnosti L&K-media.

26. Žalovaný uviedol, že bola spochybnená reálna existencia deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť predmetom obchodovania deklarovaných dodávateľov - spoločnosť V.O.I.C.E. – spoločnosť AP – spoločnosť J&A - spoločnosť L&K-media – žalobca. Takéto obchody, o ktorých svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihujú reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takomto prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

27. K vyjadreniu sa žalobca vyjadril replikou zo dňa 06.11.2019, v ktorej zotrval na žalobnej argumentácii. Uviedol, že žalobca nemohol rádiám fakturovať služby, pretože žalobca si objednával zverejnenie reklamy v rádiách od spoločnosti L&K-media, ktorá reklamným priestorom v rádiách disponovala. Objednané reklamy boli v rádiách odvysielané a táto skutočnosť bola rádiami potvrdená.

28. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: .

30. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

31. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

32. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s a nasl. na deň 24.04.2024, pretože bola splnená podmienka uvedená v a za splnenia podmienok uvedených v a .

33. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

35. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

36. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

39. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

42. Predmetom správneho súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ktorými správca dane a žalovaný nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH z dôvodu nepreukázania,

že deklarované služby dodal deklarovaný dodávateľ – spoločnosť L&K-media a mali za to, že deklarované obchody nepreukazovali reálne dodanie služieb, ale boli vytvorené len za účelom umelého navyšovania cien. Žalobca mal za to, že žalovaný a správca dane na podklade zisteného skutkového stavu vyvodili nesprávne právne závery. Úlohou správneho súdu tak je posúdiť, či správca dane a následne žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu DPH v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

43. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

44. Správny súd pripomína, že v zmysle Zákona o DPH sa hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 31.05.2023 a nález Ústavného súdu SR sp. zn.: -33 zo dňa 07.02.2023).

45. Správny súd na základe vlastnej činnosti zistil, že v obdobnej veci žalobcu a žalovaného vydal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok sp. zn.: zo dňa 30.11.2023, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd bude preto vo vzťahu k nasledujúcemu odôvodneniu vychádzať aj zo záverov tohto rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci bolo, či dodané služby mali reálny charakter, teda či v danom prípade bola dodaná materiálna existencia zdaniteľného plnenia. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že daňové orgány dospeli k záveru, že sa jedná o umelý charakter plnenia.

46. Ako bolo spomenuté vyššie, správca dane a žalovaný nepriznali žalobcovi odpočet DPH z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie služieb deklarovaným dodávateľom – spoločnosťou L&K-media. Správny súd uvádza, že závery daňových orgánov o tom, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú bez ďalšieho predpokladom na odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH, t. j. osoba uskutočňujúca zdaniteľné plnenie zhodná s osobou uvedenou na faktúre, boli prekonané judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie. Na podklade uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie hmotnoprávnou podmienkou odpočtu totiž nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené. Dôkazná situácia tak ako vyplýva z administratívneho spisu, kedy bola preukázaná materiálna existencia plnenia,

v podobe dodaných služieb – ktoré potvrdil ako žalovaný, ako aj správca dane, spolu s konateľkou spoločnosti L&K-media a rádiami, ktoré spoty odvysielali, nenaznačuje nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

47. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že služby dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery správcu dane a žalovaného. Správny súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.. zo dňa 15.11.2022).

48. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že (i) podľa výpovede A. C., bývalého konateľa spoločnosti J&A, všetky faktúry boli uhradené v plnej výške bezhotovostne a (ii) realizáciu obchodov potvrdila aj konateľka spoločnosti L&K-media, F. G., o čom správcovi dane predložila aj relevantné doklady. Z administratívneho spisu tak vyplýva, že deklarované služby žalobcovi boli dodané. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že bolo preukázané dodanie služieb, tak túto námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú a (iii) samotné rádiá, aj napriek tomu, že nepoznali žalobcu a spoločnosť L&K- media, potvrdili dodanie deklarovaných služieb.

49. Správny súd, v zhode s kasačným súdom, dospel k záveru, že je nevyhnutné odlišovať umelé navyšovanie ceny prijatého zdaniteľného plnenia od neexistencie zdaniteľného plnenia. Zdaniteľné plnenie a cena zdaniteľného plnenia sú dve odlišné právne kategórie, z ktorých existencia zdaniteľného plnenia má objektívny charakter, jeho cena sa však spravidla určuje dohodou strán o cene plnenia. Zmluvné strany ako účastníci daňovej transakcie si môžu slobodne určovať výšku ceny zdaniteľného plnenia na základe vzájomného konsenzu.

50. Predmetné okolnosti nevykazujú prvky umelej daňovej transakcie zdaniteľného plnenia a túto skutočnosť ani správca dane netvrdil. Správca dane ako problematickú zistil „umelú cenotvorbu“. Správny súd dospel k záveru, že záver daňových orgánov je predčasný. Z doposiaľ vykonaného dokazovania správcu dane nevyplýva neexistencia reálneho plnenia daňových transakcií, ktoré mali byť boli podľa zistení správcu dane umelo navyšované.

51. Správny súd uvádza, že cena zdaniteľného plnenia v obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré sú zdaniteľnými transakciami sa určuje dohodou zmluvných strán na princípe zmluvnej voľnosti a trhových princípov. Daňové právo neurčuje výšku ceny zdaniteľného plnenia stanovením obvyklej ceny, prípadne všeobecnej hodnoty veci. Princípy ekonomického dôvodu určujú, kedy daňová transakcia a určenie ceny zdaniteľného plnenia musia zodpovedať ekonomickej realite. Pokiaľ takáto ekonomická realita absentuje a strany umelým spôsobom určujú cenu, ktorá nezodpovedá ekonomickej realite, môže ísť o rozpor so zásadou skutočného obsahu skutočností rozhodujúcich pre vyrubenie dane podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku a v danom prípade dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností patrí správcovi dane.

52. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd uzatvára, že na základe zistení z administratívneho spisu možno vyhodnotiť (súhlasne so správcom dane a žalovaným), že reklamné

spoty boli vyrobené a odvysielané, čo znamená, že materiálne plnenie bolo uskutočnené. Nie je však možné z obsahu napadnutého rozhodnutia vyvodiť záver, že zhromaždené dôkazy nepreukázali, že deklarované zdaniteľné obchody boli dodané práve spoločnosťou L&K-media. Z obsahu napadnutého rozhodnutia totiž nie je zrejmá konkrétna pochybnosť, na základe ktorej bol záver nedodania služby deklarovaným dodávateľom založený.

53. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom na napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného znova prejednať vec žalobcu a poskytnúť mu relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Žalovaný bude v ďalšom konaní povinný rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie (napríklad pri spochybnení existencie plnenia výsluchom odberateľov) alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou alebo či došlo k zneužitiu práva.

54. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia / v spojení s a v spojení s /. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).