Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1932-2021.pdf
PDF · 78.96 KB
Case nature
Subarea
35Ek/1932/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: P. U., G.. XX.XX.XXXX, I. XXX, XXX XX I., o vymoženie pohľadávky vo výške 497,49 eur, o návrhu na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.05.2021, domáhal od povinného vymoženia 497,49 eur, na základe exekučných titulov - Výkaz nedoplatkov č. 2024854137 vydaný spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. dňa 19.10.2020 a Výkaz nedoplatkov č. 2034065931 vydaný spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. dňa 30.10.2020 (ďalej len „exekučné tituly“).
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
6. Podľa § 166 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkových kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 166a ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
8. Podľa § 166e ods. 1, 2 ZKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
9. Podľa § 167a ods. 3 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
10. Podľa § 167f ods. 1 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
11. Podľa § 167f ods. 2 ZKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
12. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi.
13. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f ZKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
14. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a lustráciou vykonanou v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXOdK/XX/XXXX zo dňa 11.05.2021, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa 18.05.2021 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: P. U., G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX I. XXX, ktorému bol ustanovený správca: JUDr. Darina Válková, so sídlom kancelárie Jilemnického 21, 911 01 Trenčín, značka správcu: S167. Uvedeným uznesením súd oddlžil povinného tak, ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z upokojenia.
15. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní považoval za prioritné vyriešenie otázky účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke deklarovanej exekučným titulom, a to najmä s prihliadnutím na § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, § 166e ZKR a §167f ZKR, keďže oddlženie povinného aj po zrušení konkurzu zostáva zachované v prípade, ak nebolo príslušným súdom zrušené pre nepoctivý zámer. Súd lustráciou v Obchodnom vestníku mal za preukázané, že ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia oddlženie povinného nebolo zrušené pre nepoctivý zámer podľa 166f ZKR.
16. Pre súd bolo pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie rozhodujúce určiť, kedy vznikla pohľadávka oprávneného. K uvedenému súd uvádza, že pohľadávku je možné vymedziť ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určité plnenie a poskytnutý preddavok je zálohová platba, ktorá sa platí vopred za budúce dodanie služieb alebo iných plnení. Z § 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) vyplýva povinnosť platiť poistné uvedeným subjektom, pričom táto povinnosť vzniká dňom určeným v § 15 ods. 1 uvedeného zákona. Poistné sa v zmysle § 15 ods. 4 tohto zákona platí formou preddavkov na poistné, pričom spôsob a lehoty platenia preddavkov
sú upravené v § 16 zákona o zdravotnom poistení a ich splatnosť je stanovená v § 17 zákona o zdravotnom poistení. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení je zdravotná poisťovňa povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa, pričom ročné vyúčtovanie poistného vykoná do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roku. Výsledkom ročného zúčtovania poistného je buď preplatok alebo nedoplatok na poistnom. Ak je v zmysle § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení, výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho platiteľovi poistného (povinnému). Po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti výkazu nedoplatkov, je platiteľ poistného povinný príslušnej zdravotnej poisťovni nedoplatok uhradiť.
17. Súd ďalej uvádza, že aj keď zákon o zdravotnom poistení neupravuje priamo otázku vzniku pohľadávky vyplývajúcej z ročného zúčtovania poistného, odpoveď na túto otázku možno vyvodiť z viacerých jeho ustanovení, s poukazom na § 488 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka vzniká v okamihu, kedy veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť. Teda, napriek tomu, že povinnosť platiť poistné vzniká v podstate už pri narodení fyzickej osoby, a to so splatnosťou poistného každý mesiac, ide len o povinnosť platiť preddavky na poistné, pričom konkrétnu a presnú výšku poistného je možné zistiť až po každoročnom vykonaní ročného zúčtovania uhradených preddavkov na poistné za predchádzajúci kalendárny rok. Až po vykonaní ročného zúčtovania, príslušná zdravotná poisťovňa vydá buď výkaz nedoplatkov, alebo oznámenie o preplatku, z ktorých vznikajú práva a povinnosti na plnenie rovnako tak aj príslušnej zdravotnej poisťovni ako aj platiteľovi poistného. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 24S/158/2013 zo dňa 28.8.2014, ktorý dospel k obdobnému záveru.
18. V danej veci súd konštatuje, že pohľadávka, ktorej vymoženia sa domáhal oprávnený podaným návrhom na vykonanie exekúcie spadala do kategórie pohľadávok, ktoré možno uspokojiť iba v konkurze podľa § 166a ods. 1 ZKR, nakoľko pohľadávka oprávneného vznikla na základe vykonateľných exekučných titulov (t. j. 30.01.2021 a 01.01.2021), a zároveň vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz.
19. Súd v tomto bode poukazuje na § 166e ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého oddlžením sa pohľadávky, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v akom ho súd zbavil dlhov. V zmysle § 166f ZKR sa oddlženie ako také stane neúčinné a neuspokojené pohľadávky sa obnovujú len v tom v prípade, že by oddlženie bolo zrušené pre nepoctivý zámer. Súd v exekučnom konaní lustráciou v Obchodnom vestníku mal za preukázané, že oddlženie na majetok povinného ako dlžníka nebolo ku dňu vydania tohto uznesenia zrušené, v čoho dôsledku oddlženie naďalej trvá a pohľadávka deklarovaná exekučnými titulmi ako pohľadávka, ktorá mohla byť uspokojená len v konkurze, sa podľa § 166e ods. 2 ZKR stala proti povinnému nevymáhateľnou v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
20. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu začatia konkurzu, po začatí ktorého nie je možné v zmysle ustanovenia § 167f ZKR na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné konanie a už začaté konanie by muselo byť zastavené. A preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
25. Súd o trovách exekúcie oprávneného, ktorý je v tomto štádiu exekučného konania jediným účastníkom konania, nerozhodoval, keďže si oprávnený v rámci návrhu na vykonanie exekúcie žiadne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.