Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Pc-13-2019.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12Pc/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľky: U. F., nar. X.X.XXXX, bytom Š. X, L. proti odporcovi: K.. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. X, L., zast. advokátkou JUDr. Michaelou Kajabovou, IČO: 42257310, so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2019 pôvodne domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť doplatiť jej za mesiac august a september 2019 čiastku 184,- eur a od novembra 2019 žiadala zaviazať odporcu vyživovacou povinnosťou v sume 515,- eur mesačne, čo predstavuje polovicu súčtu jej a odporcovho dôchodku. Žiadala odporcu zaviazať aj náhradou trov konania. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia a na vyrovnanie každomesačného dôchodku má nárok, aby mohla zaplatiť všetky nevyhnutné potreby pre život, t. j. lieky, cestovné, strava, nájomné bytu, osobná hygiena, ošatenie atď. Celý život až do osamostatnenia detí všetok čas popri zamestnaní venovala starostlivosti a výchove ich dvoch detí, chodu domácnosti (nákupy, varenie, pranie, žehlenie, upratovanie, umývanie riadu, starostlivosť o psa, vynášanie odpadu atď.). S deťmi bola doma pri každej chorobe, čím prichádzala o časť svojej mzdy a zároveň umožnila odporcovi, aby sa mohol nerušene venovať budovaniu svojej kariéry bez rizika straty zamestnania a tým aj príjmu. Preto nemala možnosť budovať svoju kariéru a zvyšovať svoje príjmy. Domnieva sa preto, že má nárok na rovnaké rozdelenie jej a odporcovho dôchodku. Celé roky si príjmy delili rovnakým dielom až do augusta 2019, kedy jej odporca odmietol v rámci BSM rozdeliť svoj príjem (dôchodok). Zaplatil za ňu iba nájom za byt za mesiace august a september (celkovo v sume 246,- eur) s čím však nesúhlasila. Jej príjem - dôchodok predstavuje sumu 301,50 eur mesačne, kým odporcov sumu 728,- eur mesačne. Rozdiel predstavuje podľa jej názoru jej dôvodný nárok na výživné voči odporcovi. Neskôr návrh upravila tak, že žiadala zaviazať odporcu povinnosťou platiť jej od 8.4.2021 výživné „v súlade s BSM s tým, že každý bude platiť polovicu nájmu za byt zo svojho podielu tak, ako to bolo do augusta 2019, čo fungovalo veľmi dobre“ a za obdobie od augusta 2019 do súčasnej doby, t. j. do 7.4.2021 žiadala uhradiť vzniknutú ujmu.
2. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom svojej manželky nesúhlasí považuje ho za nedôvodný. Potvrdil, že s navrhovateľkou žijú v manželskom zväzku od r. 1984 a z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti. S manželkou bývajú v spoločnej domácnosti, v byte, ktorého 1 majú v bezpodielovom spoluvlastníctve a druhú polovicu previedli na ich dcéru Luciu. Navrhovateľkine obvinenia o budovaní si jeho kariéry na úkor jej kariéry považuje za absurdné. Rovnako sa o ich deti staral, vždy sa snažil byť zamestnaný, aby vedel zabezpečiť všetky materiálne potreby rodiny.
Nikdy svoju kariéru nebudoval na úkor rodiny, nikdy nepracoval v žiadnej vedúcej pozícii, mal normálnu prácu ako radový zamestnanec. Keďže nároky navrhovateľky na život boli veľké a jeho príjem im nestačil, po práci chodieval do Rakúska odovzdávať za peniaze krvnú plazmu, peniaze vždy odovzdal navrhovateľke. Uviedol, že navrhovateľka riadne pracovala do r. 2004, kedy jej skončil pracovný pomer v Slovenskej správe ciest, a.s., potom sa už nezamestnala. Navrhovateľka mala vtedy 48 rokov a ich dcéry 18 a 17 rokov. Navrhovateľka je však veľmi konfliktná a v žiadnom zamestnaní dlho nevydržala. Snažil sa ju podporiť a nájsť jej prácu, ale nemala veľký záujem. Práve táto skutočnosť prispela k tomu, že navrhovateľkin starobný dôchodok je iba 301,50 eur mesačne. Kým mal príjem z práce, odovzdával jej časť svojej výplaty tak, aby bola spokojná. Keďže od 17.7.2019 poberá už iba starobný dôchodok, prestal jej dávať peniaze. Má však zabezpečené všetky svoje potreby a ich životná úroveň je približne rovnaká. Celé náklady na bývanie vo výške 246,- až 258,- eur mesačne uhrádza sám, bez príspevku zo strany navrhovateľky, aj starostlivosť o domácnosť majú rozdelenú. Drogériu a stravu si kupuje každý sám. Všetky vyššie výdavky však uhrádza, napríklad poistenie motorového vozidla, pohonné hmoty, údržba, náklady na garáž a pod. Motorové vozidlo využíva aj navrhovateľka, kde potrebuje, ju odvezie, chodievajú spolu na chalupu na Oravu. Rovnako ako navrhovateľka, aj on si hradí svoje zdravotné náklady, napr. v septembri 2019 absolvoval artroskopiu kolena, za tento zákrok a hospitalizáciu zaplatiť 600,- eur. Navrhovateľka ho ani neprišla navštíviť, nezaujímala sa o neho. Ak by mal navrhovateľke platiť požadovanú sumu, nezostali by mu žiadne peňažné prostriedky, navyše navrhovateľka žiada priznať výživné aj spätne. Zopakoval, že návrh považuje za nezmyselný, svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si riadne plní tak, ako to má na mysli ust. § 71 zákona o rodine. Navrhovateľka má zabezpečené bývanie, za ktoré platí výlučne on a má k dispozícii celá svoj dôchodok, ktorý používa výlučne len na svoje potreby.
3. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že žiada doplatiť rozdiel v príjmoch oproti odporcovi od augusta 2019 vo výške do konca roka 2019, a to 90,- eur mesačne a od r. 2020 vo výške 50,- eur mesačne, čo je rozdiel medzi jej a odporcovým dôchodkom. Potvrdila, že odporca uhrádza všetky ich spoločné výdavky, avšak len tie, čo súvisia s bývaním. Všetok nákup bežných i mimoriadnejších spoločných vecí (napr. kôš na prádlo) kupujú spoločne, čo znamená, že ak ona napr. ide v stredu na nákup a kúpi si potraviny a drogériu pre seba, ale aj napr. drogériu spoločnú, vyúčtuje odporcu, ktorý jej zaplatí polovicu hodnoty spoločných vecí. To isté urobí odporca v prípade, že nakupuje on. Tvrdila, že o domácnosť sa stará výlučne ona, odporca len cvičí, má posilňovacie stroje a činky v garáži. Tak ako si nakupujú každý zvlášť, aj si varí každý sám. Ona len občas navarí a inak sa stravuje z toho, čo si nakúpi. Na ostatnom pojednávaní navrhla, aby súd „rozhodol všeobecne tak, aby mali od novembra 2019 úplne rovnakú sumu príjmu“. Vychádza to tak, že do 30.6.2021 požaduje sumu 1.593,- eur a od 1.7.2021 požaduje sumu 213,- eur mesačne. Uviedla, že odporca spolu s advokátkou z nej robia chuderu, čo má vyžiť z 343,- eur mesačne, kým odporca má milióny a nakupuje v drahých butikoch a ona musí nakupovať na Miletičke.
4. Právna zástupkyňa odporcu žiadala návrh zamietnuť z dôvodu, že na určovanie výživného niet dôvodu. Navrhovateľka svoj dôchodok využíva výlučne na svoje potreby a keďže odporca má vyšší dôchodok ako navrhovateľka, toto uznal tým, že uhrádza všetky spoločné výdavky. Ak by navrhovateľka mala zvýšené výdavky napr. z titulu zhoršeného zdravotného stavu a požiadala by odporcu o peniaze, on by problém nemal. Čo sa týka dedičstva, ktoré odporca nadobudol po svojich rodičoch, nie je pre toto konanie relevantné a okrem toho aj navrhovateľka dedila po svojich rodičoch. Nedá sa a ani zákon o rodine to takto nemá na mysli, zohľadňovať tzv. mikroekonomiku vzťahov medzi účastníkmi konania. Žiadala návrh zamietnuť aj pre neurčitosť žalobného návrhu, ako aj preto, že po preskúmaní výdavkov predložených navrhovateľkou je zrejmé, že navrhovateľka nie je odkázaná na výživu zo strany svojho manžela, či inej osoby, nakoľko po úhrade všetkých svojich výdavkov jej ešte zostáva dostatočný príjem z dôchodku, ktorý poberá. Poukázala na to, že výživné má spotrebný charakter a nie je určený na vytváranie úspor navrhovateľke.
5. Odporca na pojednávaní pridržiavajúc sa vyjadrení svojej právnej zástupkyne žiadal návrh zamietnuť a iba potvrdil, že každý si svoje veci kupuje sám zo svojho. On si nevarí, väčšinou sa stravuje tak, že ide do vývarovne pre obed. Zvykne sa spýtať aj navrhovateľky a keď si želá, prinesie aj jej. Poprel však, že o domácnosť sa nestará a iba cvičí. Upratuje aj on, možno nie tak dôsledne ako navrhovateľka, ale riad si po sebe umýva, takisto aj kúpeľňu a toaletu. Nevysáva, keďže majú „plávajúce podlahy“ a spoločne s navrhovateľkou si kúpili robotický vysávač. Rovnako ako navrhovateľka, vynáša smeti a zabezpečuje bežnú údržbu a drobné opravy v domácnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchov účastníkov konania aj listinami založenými v spise, najmä sobášnym listom, potvrdeniami o výške dôchodku a potvrdeniami o výdavkoch oboch účastníkov konania.
7. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, v manželstve chcú zotrvať. Pochádzajú z neho dve plnoleté deti, sú samostatné. Manželia žijú v spoločnej domácnosti. Obaja manželia sú poberateľmi starobného dôchodku, navrhovateľkin predstavuje aktuálne sumu 342,70 eur mesačne (od 1.1.2021), odporcov dôchodok predstavuje sumu 771,- eur mesačne. Okrem toho žiadny iný príjem nemajú. Náklady na bývanie v sume cca 250,- eur mesačne uhrádza výlučne odporca. Okrem spoluvlastníckeho podielu bytu (v 1), ktorý užívajú, vlastnia ešte motorové vozidlo, ktoré užívajú obaja manželia, náklady na jeho prevádzku a údržbu uhrádza prevažne odporca. Manželia žiadny iný majetok väčšej hodnoty nevlastnia. Svoje osobné potreby si zabezpečuje každý z manželov zo svojho dôchodku. Starostlivosť o domácnosť zabezpečujú rovnakým spôsobom.
8. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
9. Podľa § 71 ods. 2 ZoR vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
10. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
12. Podľa § 77 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
13. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádza zo zásady, podľa ktorej majú všetci členovia rodiny povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich možností a schopností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. V zmysle ust. § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. V prípade nedodržiavania týchto vzájomných práv a povinností manželmi môže dôjsť k uplatňovaniu si vzájomnej vyživovacej povinnosti.
14. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom niektorým zo spôsobov v zmysle zákona o rodine. Zákon o rodine predpokladá, že manželia si svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť budú plniť dobrovoľne. Až v prípade, keď jeden z manželov vyživovaciu povinnosť voči druhému manželovi neplní, môže sa tento druhý manžel obrátiť na súd, aby určil vyživovaciu povinnosť súdnym rozhodnutím. Ide o také prípady, keď obaja manželia sa podieľajú na zabezpečovaní si svojich osobných potrieb zárobkovou činnosťou, avšak u každého z nich je táto úroveň rozdielna (z objektívnych či subjektívnych dôvodov), obaja manželia žijú oddelene a z toho dôvodu v celkovej životnej úrovni oboch manželov je značný rozdielny nepomer. Je potrebné rozlišovať jednotlivé príklady takýchto životných situácií, pretože do úvahy je nutné vziať i tie skutočnosti, javy a chovania jednotlivých osôb, ktoré vedú k vyššie spomínanému nepomeru v životnej úrovni, v životnom štandarde. Je totiž rozdiel, ak jeden z manželov vyvíja snahu a i napriek tejto snahe (z rôznych dôvodov) nie je schopný dosiahnuť takú úroveň života ako jeho partner (najčastejšie je príčinou nedostatok vzdelania, zlý zdravotný stav či iné osobné problémy) a iná vec je, ak jeden z manželov nemá na rozdiel od druhého manžela takú mieru životného štandardu spôsobenú svojím konaním, správaním
a rozhodnutiami, keď napr. vedie taký spôsob života (užívanie alkoholu), ktorý nemôže viesť k lepšiemu životnému štandardu.
15. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo zásady, že životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká. Nejde však o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, treba vziať do úvahy aj osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa manželov. Zákon stanovuje všeobecné kritériá, ktoré je potrebné posudzovať pri určovaní vyživovacej povinnosti, pričom sa prihliada na schopnosti - t. j. zdravotný stav, osobné vlohy, danosti, vedomosti, vzdelanie, na možnosti - t. j. pracovný trh a možnosť zamestnať sa a na majetkové pomery - t. j. príjem, majetok (hnuteľný, nehnuteľný), ale i pôžičky, úvery, dlhy. Prihliada sa tiež na to, či sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania - napr. z dôvodu, že odmieta cestovať za výhodnejšou prácou, ukončenie podnikateľskej činnosti, i majetkového prospechu
- napr. ak odmietne dedičstvo, dar, výhru. Takisto sa prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktorými môžu byť podnikateľské riziko, pochybné, špekulatívne transakcie s vidinou rýchleho zisku a pod. Súd musí zohľadniť odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti a možnosti povinného a zákon zároveň súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom však nehovorí o spoločnej domácnosti, teda predpokladá aj možnosť oddeleného spolužitia manželov. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. V praxi návrhy spravidla vyplývajú z rozvratu vzťahov, keď manželia začnú hospodáriť samostatne, na základe čoho sa prejaví rozdiel v životnej úrovni, často vyvolaný aj tým, že jeden z manželov v prevažnej miere vykonávajúci starostlivosť o domácnosť z tohto dôvodu nie je schopný dosiahnuť príjmové pomery druhého manžela.
16. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh je podaný nedôvodne, keďže životná úroveň účastníkov konania v rozhodnom období, t. j. od 31.10.2018, kedy bol podaný návrh na začatie konania, bola a je v zásade rovnaká, keď obaja manželia sú poberateľmi starobného dôchodku. Manželia žijú v spoločnej domácnosti, podľa zhodných tvrdení manželov, náklady na bývanie znáša výlučne odporca, ktorý zároveň v prevažnej miere znáša aj náklady na prevádzku a údržbu spoločného motorového vozidla manželov. Ich výdavky na osobné potreby (strava, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, oblečenie) sú v zásade tiež rovnaké, starostlivosť o spoločnú domácnosť súd takisto nezohľadňoval, nakoľko je zabezpečovaná v rovnakej miere oboma manželmi. Súd tak pri porovnaní životnej úrovne manželov mohol vychádzať len z pomeru ich disponibilných príjmov. Dôchodok odporcu je síce o 428,- eur vyšší ako dôchodok navrhovateľky, pri zohľadňovaní životnej úrovne manželov však nemá ísť o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Medzi účastníkmi tohto konania ako manželmi podľa názoru súdu (na rozdiel od názoru navrhovateľky) nedošlo k takému nepomeru ich životnej úrovne, ktorý by odôvodňoval priznanie výživného navrhovateľke. Je potrebné tiež zdôrazniť, že nie je možné zohľadňovať ktorý z manželov budoval svoju kariéru vo väčšiu miere, či na úkor druhého manžela, resp. rodiny. Navrhovateľka mala aj popri starostlivosti o domácnosť a deti rovnaké možnosti ako odporca. Ak je teda v závislosti na dosiahnutých pracovných a príjmových úspechoch výška dôchodku manželov stanovená rozdielna, nie je to vinou odporcu, ale rozdielnym prístupom k využívaniu pracovných možností v produktívnom veku. Zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v celkovej životnej úrovni oboch manželov nie je značný rozdielny nepomer, preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).