Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_SI-9Csp-26-2021.pdf
PDF · 123.46 KB
No categories available
SI-9Csp/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: Y. Č. U. J..P.., I.: XX XXX XXX, P. P. U., P. XX/XX, Č. D., konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Y. U., U. U. S. I. Č. Š., I.: XX XXX XXX, P. P. Q., C. K. X/A, právne zastúpený: AK Balara, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 5590/56, substitučne právne zastúpený: AK Mikolaj s.r.o., so sídlom Žilina, Bratislavská 282/2, proti žalovanému: T. W., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. W., B. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 3A, o zaplatenie 1.216,74 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 8.4.2021 domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.216,74 eura s príslušenstvom, a to z titulu náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou. Súd vo veci vydal dňa 14.5.2021 platobný rozkaz č. k. XCsp/XX/XXXX- XX, proti ktorému podľa žalovaný dňa 1.6.2021 odpor, z ktorého dôvodu ho v celom rozsahu uznesením č. k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 15.6.2021 zrušil. 2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 11.7.2022, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.216,74 eura s príslušenstvom, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Na základe odvolania žalovaného rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č. k. XXCoCsp/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.10.2023 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V právnom závere odvolací súd skonštatoval, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania s dôrazom na ich vyhodnotenie postupom podľa § 191 CSP a s poukazom na princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na skúmanie neunesenia dôkazného bremena žalobcu ohľadom predpokladov zodpovednosti za škodu vo vzťahu k žalovanému, ako aj argumenty odvolateľa a protistrany, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V zmysle uvedeného súd doplnil dokazovanie vo veci. Vykonal teda dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov, poistnou zmluvou, hlásením škodovej udalosti, oznámením o registrácii škodovej udalosti, zápisom z obhliadky, fotodokumentáciou, cenovou ponukou, faktúrou, súpisom vykonaných prác, pokladničnými dokladmi, oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti, výzvou na úhradu vyplateného poistného plnenia, doručenkou, odpoveďami U. A., J..P.., písomnými vyjadreniami strán sporu, zmluvou o výkone správy, pričom v zmysle právneho
záveru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu a podmienkami záruky pre oceľové panelové radiátory značky PURMO, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:
3. Právny predchodca žalobcu Y. U., J..P.. ako poistiteľ uzatvoril s F. R. ako poistníkom dňa 21.2.2019 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poistenie domácnosti a nehnuteľnosti v jej vlastníctve, a to konkrétne bytu č. XX nachádzajúceho sa na adrese W., B. X, so začiatkom poistenia odo dňa 22.2.2019. Dňa 13.4.2019 nastala škodová udalosť, a to vytopenie bytu pani F. R. (t.j. predmetu poistenia). Poškodená si náhradu škody na predmete poistenia uplatnila u právneho predchodcu žalobcu, z ktorého dôvodu vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie (viď č.l. 11, zápis z obhliadky, časť Riziko). Poistné plnenie bolo vyčíslené v sume 1.216,74 eura a dňa 15.4.2022 vyplatené poškodenej. Právny predchodca žalobcu si uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému výzvami zo dňa 21.7.2020 a zo dňa 5.8.2020, pričom svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný porušil svoju preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Žalovaný neposkytol právnemu predchodcovi žalobcu požadované plnenie, pričom listom zo dňa 3.8.2020 mu oznámil, že za vzniknutú škodu nesie zodpovednosť U. A., J..P..
4. Z písomných vyjadrení žalovaného ako aj z jeho výpovede pred súdom vyplýva, že k poškodeniu radiátora v jeho byte došlo z dôvodu pretlakovania systému vykurovania. Podľa jeho názoru správca bytového domu z nedbanlivosti zavzdušnil systém, pustil vodu do systému a zabudol zastaviť. Voda v radiátoroch vytláčala vzduch von a preto vzduch nakoniec radiátor roztrhal (porucha nastala len na radiátore v obývačke). Uvedené mal potvrdiť aj zamestnanec U. A., ktorý obsluhoval kotolňu a ktorý sa mal v tom smere po uvedenej udalosti vyjadriť (t.j. že bol systém pretlakovaný). Na ďalší deň prišli zamestnanci U. A., J..P.. vymeniť prasknutý radiátor, pričom poznamenali, že pretlakovanie spôsobil „chytrý inžinier“. Z uvedených dôvodov je žalovaný presvedčený, že škoda bola spôsobená práve zo strany spoločnosti U. A., J..P.., ktorá je podľa Zmluvy o výkone správy zo dňa 26.2.2008 ako správca povinná okrem iného zabezpečovať poskytovanie dodávky tepla pre ústredné kúrenie. Správca na plnenie svojej povinnosti používa kotol, ktorý vpúšťa do systému ústredného kúrenia teplo. Z uvedeného vyplýva, že správca zodpovedá za škodu v zmysle § 421a Občianskeho zákonníka absolútnou objektívnou zodpovednosťou, bez možnosti použitia liberalizácie. Žalovaný preto namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní.
5. Výsluchom svedka L. L. bolo zistené, že je susedom žalovaného. Uviedol, že mu praskol radiátor (začala z neho tiecť voda) v ten istý deň ako žalovanému. Utekal preto do pivnice, aby zatvoril hlavný prívod vody v kotolni a následne volal do U. A.. Prišiel zamestnanec, ktorý skonštatoval, že radiátor bol pretlakovaný a kvôli tomu praskol. U. A., J..P.. sa vyjadrila, že je to jeho chyba, mal radiátor vymeniť sám a doplnila, že v počítači nemajú vedenú žiadnu chybu, že by bol systém pretlakovaný.
6. Výsluchom svedka V. F. súd zistil, že je zamestnancom Y. U.G., J..P.., pričom bol u poškodenej ako u svojej klientky na obhliadke, kde spravil zápis škodovej udalosti. V zápise uviedol skutočnosť, ktorú poznamenala klientka o vzniku škody. Nevidel však vec, ktorá mala byť pôvodcom škody (t.j. nebol v byte žalovaného). Činnosť zamestnanca poisťovne spočíva v tom, že po nahlásení škody zdokumentuje nehnuteľnosť podľa čísla, spraví obhliadku priestorov, z čoho pozostávajú stropy, omietky, spis pripraví po technickej stránke pre likvidátora (aby napríklad vedel, či je podlaha laminovaná a pod.).
7. Uznesením č. k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 12.1.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. XCsp/ XX/XXXX-XX zo dňa 28.3.2022 súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Y. Č. U. J..P.., I.: XX XXX XXX, P. P. U., P. XX/XX, Č. D., konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Y. U., U. U. S. I. Č. Š., I.: XX XXX XXX, P. P. Q., C. K. X/ A, a to na základe návrhu žalobcu z dôvodu, že Zmluvou o predaji podniku zo dňa 17.12.2021 uvedená spoločnosť s účinnosťou od 19.12.2021 vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv žalobcu, vrátane nárokov už uplatnených v súdnych konaniach začatých žalobcom.
8. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
9. Podľa § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
10. Podľa § 420a ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
11. Podľa § 421a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.
12. Podľa § 438 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
13. Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
14. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
15. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
16. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
17. Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú.
18. V zmysle právneho záveru odvolacieho súdu tunajší súd opätovne vyhodnotil nárok žalobcu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Žalobca si svoj nárok uplatnil v zmysle ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prechádza právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou na poistiteľa, t.j. v danom prípade na žalobcu. Súd teda konštatuje, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah na základe spotrebiteľskej zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (t.j. § 52 a nasl.), a teda žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa, nakoľko daný právny vzťah nebol založený právnym úkonom (t.j. zmluvou), ale právnou skutočnosťou (t.j. vznikom škody). 19. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku bol súd povinný zistiť, či subjekty vystupujúce ako strany sporu sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne
práva. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
20. V zmysle uvedeného s poukazom na námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie potom súd konštatuje, že je jeho pasívna vecná legitimácia daná, a to s poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa názoru súdu sa teda jedná o všeobecnú zodpovednosť za škodu, nie o osobitnú. Čo sa týka obrany žalovaného, súd v tejto súvislosti konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by za danú škodu mal zodpovedať iný subjekt či už v zmysle ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka, t.j. že by sa malo jednať o zodpovednosť vyplývajúcu z prevádzkovej činnosti.
21. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (nález Ústavného súdu SR zo dňa 9.6.2020, č. k. I. Ú.P. XX/XXXX). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. X K. XX/XXXX). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí svoje tvrdenie podporiť označením dôkazov. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.9.2010, sp. zn. X L. K. X/XXXX).
22. V prejednávanom prípade žalovaný uvádza, že za škodu uplatnenú žalobcom by mal zodpovedať iný subjekt, a to na základe osobitnej zodpovednosti za škodu podľa § 420a, resp. § 421a Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z výkladu procesných ustanovení upravujúcich civilný sporový proces ako aj z ustálenej judikatúry teda preukázanie skutočností týkajúcich sa charakteru zodpovednostného vzťahu (t.j. že by sa malo jednať o osobitnú zodpovednosť) zaťažovalo žalovaného, t.j. stranu sporu, ktorá z nich vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Strana sporu je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
23. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že žalovaný svoje tvrdenia o existencii osobitnej zodpovednosti tretej osoby nepreukázal. Súd uvádza, že v konaní síce nebolo sporné, že k poškodeniu radiátora v rovnakom čase prišlo aj v inom byte predmetného bytového domu (ako to vyplýva z výsluchu svedka L. L.), uvedená skutočnosť však nepreukazuje, že by škoda bola spôsobená treťou osobou (resp. prevádzkovou činnosťou tretej osoby). Z odpovedí U. A., J..P.. P. P. F. W. (č.l. 20-23) možno
vyvodiť, že dňa 13.4.2019 (t.j. v deň, keď vznikla škoda v byte poškodenej) nebola na B. E. F. W. vykonávaná žiadna tlaková skúška ani kontrola prietoku radiátorov ani žiadne iné práce z ich strany a podľa záznamov (kópia z knihy obsluhy, č.l. 22) v deň poistnej udalosti nedošlo k zvýšeniu tlaku vo vykurovacom systéme, keďže dňa 13.4.2019 bol tlak vo vykurovacom systéme 190 kPa, pričom okruh kúrenia je istený poistnými ventilmi nastavenými na 250 kPa. Uvedené tak vylučuje zodpovednosť podľa § 421a Občianskeho zákonníka, keďže škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Iný záver podľa názoru súdu nemôže vyplývať ani z výsluchu svedka L. L., z ktorého podľa argumentácie žalovaného má vyplývať naplnenie predpokladov na osobitnú zodpovednosť tretej osoby. Súd si je vedomý toho, že v zmysle judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XX,XX/XXXX zo dňa 21.11.2012) je povinný prihliadať aj na nepriame dôkazy. Na druhej strane však majú len podporný charakter a skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá); nestačí, ak prichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti, t.j. jej pravdepodobnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XX K. XXXX/XXXX zo dňa 26.6.2014). Citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rieši prípad, keď boli predložené viaceré nepriame dôkazy, ktoré boli spôsobilé s veľkou mierou pravdepodobnosti preukázať tvrdené skutočnosti. V prejednávanom prípade má však súd za to, že okrem uvedeného nepriameho dôkazu (t.j. výpovede svedka) nemal k dispozícii žiadny ďalší dôkaz preukazujúci tvrdenie žalovaného o zodpovednosti inej osoby za spôsobenú škodu. Súd už len dodáva, že ani spochybňovanie dôkazu predloženého žalobcom (zoznam kontrol, č.l. 22) nie je možné bez toho, aby tieto hodnoty žalovaný relevantným spôsobom vyvrátil, považovať za nepravdivé, resp. za preukazujúce zodpovednosť inej osoby na vzniku škody. Súd konštatuje, že o zodpovednosť správcu bytového domu podľa citovaného ustanovenia by sa jednalo len v prípade, ak by škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili (t.j. v danom prípade vykurovacieho systému), ktoré okolnosti však v konaní neboli preukázané. Súd dodáva, že zodpovednosť za škodu podľa uvedeného ustanovenia neprichádza do úvahy v prípade, ak bola škoda spôsobená nesprávnou alebo nedostatočnou prácou obsluhujúceho personálu (t.j. ak by sa preukázalo, že v danom prípade došlo k pretlakovaniu vykurovacieho systému). V zmysle vyššie uvedeného výkladu potom takisto nemožno uzavrieť, že by sa v danom prípade jednalo o zodpovednosť za škodu v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka, nakoľko hoci vo všeobecnosti možno konštatovať, že zabezpečovanie dodávok tepla je prevádzkovou činnosťou, za ktorú zodpovedá správca bytového domu, v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a vznikom škody, ktorej preukázanie si uvedené zákonné ustanovenie vyžaduje. Súd dodáva, že žalovaným uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 40/95 sa netýka predmetu konania prejdnávaného prípadu (predmetom uvedeného rozhodnutia bolo konanie o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR).
24. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických osôb a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu (§ 421 a nasl., resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka alebo o prípady osobitnej zodpovednosti, ktoré sú upravené osobitnými zákonmi (napr. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Ustanovenie § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvinenie - exculpáciu preukázaním škodcu, že škodu nezavinil. Porušením právnej povinnosti je myslený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti. Pritom nie je rozhodujúce, či právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu alebo zo záväzkovo právneho vzťahu. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá (injuria non praesumitur). Pod škodou je potrebné rozumieť akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, pričom vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Príčinná súvislosť musí byť
nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná (vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezprostredný), pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje tú stranu konania, ktorej tvrdenie má byť preukázané. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku (časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou nie je sama o sebe rozhodujúca).
25. V spore o náhradu škody má tak žalobca dôkaznú povinnosť preukázať, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu a v konkrétnej výške (preukázať existenciu predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka). Ak sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol dôkazné bremeno. Ak sa chce úspešne brániť žalovaný, musí tvrdiť a preukázať, že škodu nezavinil podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka (resp. tvrdiť a preukázať iné skutočnosti spochybňujúce regresný nárok žalobcu podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška), aj ohľadne príčinnej súvislosti, zaťažuje tiež poškodeného. Ku skúmaniu zavinenia v prípadoch, kde zákon za zodpovednosť za škodu vyžaduje zavinenie, sa pristúpi v súdnom konaní až po tom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má subjektívny charakter, pretože predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu úkonu a ku škode. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má teda zásadný význam odpoveď na otázku, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma) za ktorú je požadovaná náhrada. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Príčinou vzniku škody nie je ani skutočnosť, ktorá je už sama následkom.
26. Súd skúmal, či sú splnené všetky právne predpoklady na priznanie uplatnenej náhrady škody. Ako už uviedol vyššie, predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prechádza právo na náhradu škody poisteného na poistiteľa
27. V konaní bolo preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že v byte poškodenej F. R. vznikla škoda, a to zatečenie steny (v rozsahu 3 m2, č.l. 11) a zavlhnutie a deformácia podlahy (v rozsahu 50 %, viď č.l. 11). Vznik škody a jej výška boli nepochybne preukázané na základe obhliadky zodpovednej osoby žalobcu (č.l. 11), fotodokumentáciou (č.l. 122-128) a faktúrou za vykonanie opravy (č.l. 12), pričom samotnú škodu žalovaný v konaní ani nenamietal. Náklady za vzniknutú škodu boli uhradené zo strany právneho predchodcu žalobcu, a to dňa 15.4.2020 (č.l. 14-15).
28. Čo sa týka ďalšieho predpokladu vzniku nároku na náhradu škody, ktorým je protiprávny úkon, resp. porušenie právnej povinnosti súd uvádza, že v konaní žalobca nepreukázal, že by žalovaný ako vlastník bytu v bytovom dome porušil svoju prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, t.j. povinnosť udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Žalobca neuviedol také skutkové tvrdenia, resp. nenavrhol vykonať dokazovanie za účelom preukázania, že konaním (resp. nekonaním) žalovaného došlo k vzniku škody spočívajúcej vo vytopení bytu poškodenej. Žalobca aj napriek výzve súdu (č.l. 203) nepreukázal ani neoznačil konkrétnu starostlivosť, ktorú mal žalovaný vykonávať a nevykonal. S poukazom na uvedené má tak súd za to, že v prejednávanom prípade neboli naplnené všetky predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a žalobcovi ako poistiteľovi tak nevznikol regresný nárok na náhradu škody voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol, a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu.
29. Súd konštatuje, že ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje prevenčnú povinnosť, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný počínať si tak, aby nedošlo ku škode. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný neudržiaval byt (konkrétne predmetný radiátor) v stave spôsobilom na riadne užívanie, resp. nepreukázal, že by nekonal nedbanlivo a uvedenú povinnosť si riadne plnil, protiprávne konanie
žalovaného teda založil na zanedbaní prevenčnej povinnosti žalovaného. V konaní nebolo sporné, že v dôsledku poškodenia radiátora v byte žalovaného došlo ku škodovej udalosti (vytopenie bytu F. R.), bolo však povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť, ktorú povinnosť si však nesplnil, t.j. neoznačil a nepreukázal konkrétnu starostlivosť, akým spôsobom, kedy a akého druhu a rozsahu starostlivosť mal vykonávať a nevykonal. Žalovaný poprel, že by svoju prevenčnú povinnosť zanedbal, pričom zotrval na stanovisku, že o všetky radiátory v byte sa pred škodovou udalosťou staral, pravidelne ich natieral, pričom vylúčil, že by na poškodenom radiátore boli viditeľné poškodenia (resp. chyby).
30. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa podmienok záruky na radiátory súd uvádza, že ním predložená listina s označením Záruka, Podmienky záruky pre oceľové panelové radiátory značky PURMO nie je pre posúdenie uplatneného nároku relevantná, nakoľko nie je schopná preukázať podstatnú skutočnosť pre daný prípad. Uvedená listina preukazuje len tú skutočnosť, že oceľové radiátory značky PURMO majú záruku desať rokov, t.j. jedná sa o konkrétny typ výrobku, odlišného od konkrétneho poškodeného radiátora v byte žalovaného, respektíve žalobca nepreukázal, že by sa malo jednať o tento typ radiátora. Zároveň však súd uvádza, že pokiaľ by sa na oceľové radiátory všeobecne mala vzťahovať desaťročná záruka, uvedená skutočnosť v žiadnom prípade nie je schopná preukázať, že predmetný radiátor v byte žalovaného bol nespôsobilý užívania, resp. že by žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť tým, že ho nevymenil hoci po dlhšom čase od uplynutia záručnej doby, pokiaľ bol v stave spôsobilom na jeho riadne užívanie. V tomto smere však, ako už súd uviedol vyššie, žalobca nepreukázal porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného (body 28 a 29 odôvodnenia). Súd dodáva, že nevykonal dôkazy na základe návrhov žalovaného výsluchom svedkov manželky žalovaného a F. R. (t.j. osoby poistenej u žalobcu, ktorej bola spôsobená škoda), nakoľko podľa názoru súdu boli pre rozhodnutie vo veci nadbytočné, keďže by nimi s vysokou pravdepodobnosťou neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť nárok žalobcu. Takisto nevykonal dokazovanie výsluchom svedka pracovníka U. A., J..P.. P. P. F. W. U. L. U. z dôvodu jeho úmrtia (č.l. 113).
31. Na záver súd uvádza, že v prejednávanom prípade sa nejedná o nútené spoločenstvo. Nútené spoločenstvo je v zmysle citovaného ustanovenia procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, pričom prichádza do úvahy len pri určitých druhoch konania (napr. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a pod.). Žalobca si nárok uplatnil len voči jednému z podielových spoluvlastníkov, ktorú skutočnosť súd zistil z verejne dostupného registra evidujúceho informácie z katastra nehnuteľností (z webovej stránky www.kataster.skgeodesy.sk <http://www.kataster.skgeodesy.sk>), keďže žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetného bytu v podiele 1. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný počas konania zotrval na argumentácii, že jediným (resp. ďalším) zodpovednostným subjektom mal byť správca bytového domu (t.j. U. A., J..P.. P. P. F. W.), t.j. nepoukázal, že by mala škodu spôsobiť aj iná osoba, resp. viac škodcov v zmysle ustanovenia § 438 Občianskeho zákonníka a v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 3 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. Súd konštatuje, že prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné) v konaní nebola tvrdená, pričom ju nezistil ani súd. Dodáva, že trovy konania tvoria jeden celok, t.j. po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu rozhoduje o nároku na náhradu trov celého konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pričom pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je podstatný celkový úspech strany v spore (§ 255 CSP). O výške náhrady trov prvoinštančného aj odvolacieho konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.)