Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-4-2021.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/4/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému J. J., nar. 2. februára XXXX, s trvalým pobytom H. U. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 11826/11, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.276,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6Er/1448/2011-15 zo dňa 16. júna 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“ event. „exekučný súd“) uznesením č.k. 6Er/1448/2011-15 zo dňa 16. júna 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) exekúciu zastavil. 1. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 24. augusta 2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie, a to na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 02641/11 zo dňa 28. apríla 2011. Dňa 23. marca 2016 postúpil súdny exekútor súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. 1. 3. Z predloženého rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 27. júla 2010. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, dlh sa stal splatný vcelku a oprávnený vyplnil zmenku na sumu 1.276,91 Eur. 1. 4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že mal za preukázané, že povinný bol v zmluve o úvere uzatvorenej dňa 27. júla 2010 označený menom, priezviskom, rodným číslom a IČO-m. Z týchto údajov a s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) ustálil, že povinný úverovú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, nakoľko údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo vyplývajú z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak, údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu - nepodnikateľa nie sú verejne dostupné a oprávnený ich mohol zistiť len z povinným predložených dokladov. 1. 5. Následne súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s ktorým dospel k záveru, že neúplná zmenka bola vystavená v čase, keď bolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Na základe toho súd prvej inštancie uviedol, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, preto
exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil.
2. 1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Aplikoval odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), argumentujúc tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2. 2. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že oprávnený odmieta postavenie povinného ako spotrebiteľa, pričom poukázal na skutočnosť, že s povinným uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania, čo povinný aj osobitne podpísal vo vyhlásení. Skutočnosť, na čo konkrétne povinný poskytnutý úver využil už oprávnený neskúmal a je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. 2. 3. V závere odvolania oprávnený namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, pretože je vecne správne.
5. 1. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 29. júna 2011 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 22. augusta 2011 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo spisu ďalej vyplýva, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 27. júla 2010. Z predloženej zmluvy vyplýva duplicitné označenie povinného. V časti zmluvy identifikujúcej povinného ako dlžníka je tento označený obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m a inými údajmi súvisiacimi so živnostenským podnikaním. V ďalšej časti zmluvy je uvedená výška úveru a poplatkov, celková čiastka, ktorú musí dlžník uhradiť veriteľovi, výška a počet mesačných splátok a prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Táto časť zmluvy je povinným samostatne podpísaná. Až následne je povinný v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, trvalým bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13. obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek; neúplná zmenka bola povinným vystavená dňa 27. júla 2010. Ako vystaviteľ je identifikovaný povinný označený ako fyzická osoba - podnikateľ. 5. 2. Exekučným titulom na podklade ktorého sa oprávnený domáha vykonania exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02641/11 zo dňa 28. apríla 2011. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 24. augusta 2011. Oprávnený, plniac si povinnosť v zmysle § 243f Exekučného poriadku, doplnil návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 21. januára 2016 a súdu prvej inštancie postúpený dňa 23. marca 2016.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil.
7. 1. Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 27. júla 2010 má podľa názoru odvolacieho súdu povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, ktorá obsahuje ustanovenia znevýhodňujúce dlžníka. Obsah zmluvy zároveň nesvedčí tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľskými subjektmi. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že bola vyhotovená na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré neboli dojednané individuálne, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. 7. 2. Odvolací súd zastáva názor, že je povinnosťou veriteľa - oprávneného preukázať, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi - povinnému poskytnuté na účel podnikania. Aj v prípade, že je povinný v zmluve identifikovaný obchodným menom, sídlom a IČO-m, nie je možné automaticky vyvodiť záver, že pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zo zmluvy o úvere nemožno jednoznačne a spoľahlivo ustáliť, že povinný uzatváral zmluvu ako nespotrebiteľský subjekt v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, a to vzhľadom na už vyššie uvedené dvojaké označenie povinného. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 19. júna 2008, v ktorom „...ústavný súd odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.“ 7. 3. Odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe postupy oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv, kedy boli mandatári oprávneného inštruovaní uvádzať v zmluve údaje identifikujúce dlžníka ako fyzickú osobu - podnikateľa, ak mu bolo vydané živnostenské oprávnenie, a to napriek tomu, že finančné prostriedky mu boli poskytované na súkromné účely fyzickej osoby a nie na výkon povolania alebo podnikania. 7. 4. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že živnostenský register je verejne dostupný zoznam podnikateľov, ktorým bol vydaný živnostenský list, takže aj informácie identifikujúce povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra. Naopak, údaje identifikujúce povinného ako fyzickú osobu nie sú verejne prístupné a je ich možné získať len z dokladov, ktoré povinný poskytol pri vybavovaní zmluvy o úvere, napr. občiansky preukaz, údaje z ktorého boli do zmluvy o úvere priamo zahrnuté (napr. rodné číslo, číslo OP). 7. 5. Z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je v tomto prípade namieste uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (viď. aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 19. júna 2008).
8. Odvolací súd dodáva, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v dohode o vyplnení zmenky vyplývajúca z bodu 13. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola taktiež vyhotovená na vopred predtlačenom formulári, rovnako ako aj zmluva o úvere, a bola začlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje blankozmenku, výslovne v dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by povinný mohol zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
9. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého smie veriteľ prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že zmenková suma vo výške 1.276,91 Eur je v rozpore s predmetným zákonným ustanovením, keďže suma na zmenke nemohla presiahnuť 729,60 Eur (za predpokladu, že by povinný neuhradil ani jednu splátku úveru; t.j. istina + 30 % príslušenstvo).
10. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. Odvolací súd preto jeho rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).