Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/830/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobkyne A. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N. Č.. XX, zastúpená JUDr. Frederikovou Birkovou, advokátkou AK, Rosná 5, Košice, proti žalovanej B. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. Č.. XXX, zastúpenej AK Vojčík & Partner, s.r.o., Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563, konajúca JUDr. Leom Vojčíkom, v konaní o zaplatenie sumy 1.410,- s prísl. takto

rozhodol:

I.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.410,- eur s 5,05%-ným ročným úrokom z omeškania od 12.09.2015 do zaplatenia, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Priznáva nárok na náhradu trov konania žalovanému vo výške 66,46%.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa podanou žalobu dňa 10.10.2016 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 8.898,40 eur s 8,05%-ným úrokom z omeškania od 12.09.2015 do zaplatenia ako aj trov konania.

2. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 31.05.2019 súd žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov zastúpenia žalovanej vo výške 100%.

3.Rozsudkom sp. zn. -188 zo dňa 12.11.2020 krajský súd rozhodol tak, že potvrdil rozsudok v zamietavej časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia istiny 7.000,- eur s 5,05%- ným ročným úrokom z omeškania od 12.09.2015 do zaplatenia, a zrušil rozsudok v zamietavej časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia istiny vo výške 1.410,- eur s 5,05%-ným ročným úrokom z omeškania od 12.09.2015 do zaplatenia ako aj súvisiacim výrokom o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S poukazom na to, aby súd opätovne rozhodol o zvyšku uplatneného nároku a posúdenia, či v tejto časti došlo k reálnemu naplneniu zmluvy o pôžičke, resp. či došlo a v akom rozsahu došlo k jej vráteniu s tým, že ak sa preukáže, čo i len zvyšok nesplatenej pôžičky, súd sa má vysporiadať aj so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej.

4.Predmetom tak v tomto konaní zostala uplatnená suma 1.410,- eur s príslušenstvom.

5.Súd vo veci nariadil pojednávanie, oboznámil sa s prednesmi zástupcu za žalobkyňu, zástupcu za žalovaného, opätovne sa oboznámil sa výsluchmi svedkov v predmetnom konaní (č.l. 117 - 119), výpoveďami žalobkyne a žalovanej.

6.Zástupca za žalobkyňu zotrvával na všetkých svojich doposiaľ učinených prednesoch, ako i písomnom vyjadrení z 27.03.2019 a mal za to, že sumy uvedené a rozpísané v tomto vyjadrení, resp. suma 4.110,-

eur ako celková suma, bola poskytnutá žalovanej v štyroch častiach z účtu nebohej dcéry žalobkyne na účet žalovanej vedený v Tatra banke, a to dňa 16.09.2010 suma 1.000,- eur, 13.10.2010 suma 1.000,- eur, 7.12.2010 suma 1.800,- eur a dňa 15.03.2011 suma 310,- eur, spolu vo výške 4.110,- eur, pričom z tejto sumy bolo vrátených 2.700,- eur, čo nebolo medzi stranami sporné, ďalej poukázala na to, že žalovaná uviedla, že si požičiavala od dcéry žalobkyne peniaze, čiže aj túto sumu si požičala a z tejto sumy vrátila sumu 2.700,- eur. Vo výške 1.410,- eur žalobkyňa trvá na jej vrátení a zaplatení, v súvislosti s námietkou premlčania uviedla, že zhodne z výpovedí oboch svedkýň, svedkyne I. a Ž. vyplynulo, že mali vedomosť o tom, že pôžička mala byť vrátená do roku 2015, a teda z toho zástupkyňa žalobkyne usudzuje, že bola dohoda o splatnosti k 31.12.2014, a v prípade, ak súd by vychádzal z toho, že doba splatnosti v tejto pôžičke nebola realizovaná, tak v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR splatná by mala byť až výzvou veriteľa voči dlžníkovi, keďže výzva bola doručená dňa 11.9.2015, tak z tohto dôvodu považuje námietku premlčania za nedôvodnú.

7.Ďalej zástupkyňa za žalobkyňu mala za to, že bez ohľadu na to, z akých finančných zdrojov boli poskytnuté sumy pre žalovanú, je preukázané, že peniaze z účtu žalobkyne boli poukázané, boli prevedené na účet žalovanej, tieto skutočnosti boli potvrdené výpoveďami svedkov, a takisto aj samotnej žalovanej, ktorá si požičiavala peniaze od právnej predchodkyne žalobkyne a túto sumu nevrátila, pokiaľ tvrdí, že vrátila čiastku 2.700,- eur v roku 2011, je to skutočnosť, ktorá sa nezakladá na pravde, pretože obe svedkyne, ale jedna určite vypovedala v tom zmysle, že po smrti svojej sestry - svedkyňa Kolesárová, ona prevzala peniaze vo výške 2.700,- eur s tým, že to bolo na dva alebo trikrát, že to teda nebolo v roku 2011, ale bolo to v roku 2012 po smrti sestry. Má za to, že finančné prostriedky boli prevedené z účtu dcéry žalobkyne na účet žalovanej a rozdiel vrátený žalovanou nebol. Teda má za to, že deklarovaný dlh vo výške 1.410,- eur je predmetom konania a k jeho úhrade nedošlo.

8.Zástupkyňa za žalovanú uviedla, že má za to, že žaloba aj v tejto časti o zaplatenie 1.410,- eur s príslušenstvom, je nedôvodná, pričom k samotnej sume žalovaná uvádza, že táto suma vznikla nesprávnym posúdením, keďže vznikla zo sumy 4.110,- eur, po odpočítaní 2.700,- eur v tomto konaní, takže zo sumy 4.110,- eur nemali by podľa žalovanej byť zarátané platby pred dňom 7.12.2010, ktoré tvorili prehľad tejto pôžičky, na čo poukázali vo viacerých svojich písomných vyjadreniach, práve aj vzhľadom k tej skutočnosti, že samotná žalobkyňa v celom konaní tvrdila, že prostriedky, ktoré boli poskytnuté žalovanej, boli jej poskytnuté práve z finančných prostriedkov z pôžičky uzatvorenou so Slovenskou sporiteľňou. Ďalej uviedla, že ak konajúci súd vyhodnotí, že pôžička vo výške 1.410,- eur vznikla, tak táto pôžička bola uhradená práve tou sumou 2.700,- eur, ktorej úhrada medzi stranami sporná nebola, poukázal na to, že pôžička bola poskytnutá v čase od roku 2010, 2011, čo podľa jeho názoru tiež nebolo medzi stranami sporné, pričom k jej vráteniu došlo ešte v priebehu roku 2011, čo takisto bolo podľa jeho názoru v konaní preukázané a keďže tento nárok zo zmluvy o pôžičke sa premlčí v lehote 3 rokov odo dňa jej splatnosti a petit žaloby, resp. samotná žaloba bola podaná 10.10.2016, je zrejmé, že ak aj nárok žalobkyne existoval, je premlčaný, ďalej uviedol, že nelogické domnievať sa, že splatnosť pôžičky vo výške 2.700,- eur, bola dohodnutá v roku 2011, kedy došlo aj k reálnej úhrade sumy 2.700,- eur tak, že by splatnosť zvyšnej časti pôžičky mala byť dohodnutá práve na rok 2015, čo je skoro 5 rokov od splatnosti prvej pôžičky. Poukázal na to, že žalobkyňa nebola finančnou inštitúciou, a teda splatnosť pôžičky v rozsahu 5 rokov v konkrétnom prípade nedáva zmysel.

9.Zotrval na svojej argumentácii aj na skutkových tvrdeniach, ktoré boli v konaní preukázané, a to že žalovaná s právnou predchodkyňou žalobkyne uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, ktorá bola vyplatená v častiach v roku 2010, 2011, pričom splatnosť pôžičky bola určená na rok 2011, kedy aj došlo reálne k vyplateniu tejto pôžičky, preto má za to, že žalobu v časti zaplatenia sumy 1.410,-eur s príslušenstvom je potrebné zamietnuť.

10.Prijatím s účinnosťou od 1.07.2016 došlo k zrušeniu , nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovených v .

11.Podľa ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon i na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12.Podľa ust. , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

13.Podstata žaloby žalobkyne v prejednávanej veci spočívala v tom, že žalobkyňa zdedila po svojej dcére Y.. W. N. na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. zo dňa 11.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2016 pohľadávku vo výške 11.598,40 eur. Pohľadávka poručiteľke vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2010, ktorou požičala žalovanej túto sumu, pričom žalovaná vrátila z požičanej sumy čiastku 2.700,-eur, poručiteľka (veriteľka zomrela dňa 15.02.2012).

14.Výzvou zo dňa 7.09.2015 doručenou žalovanej dňa 11.09.2015 bola vyzvaná žalovaná na zaplatenie vyššie uvedenej čiastky (č.l. 6) s tým, že dňa 9.11.2010 jej bola požičaná suma 2x 94,20 eur, dňa 7.12.2010 čiastka 7.000,- eur, dňa 15.03.2011 suma 300,- eur, dňa 16.09.2010 suma 1.000,- eur, dňa 13.10.2010 suma 1.000,- eur, dňa 7.12.2010 čiastka 1.800,- eur a dňa 15.03.2011 bola zaslaná na účet žalovanej suma 310,- eur.

15.V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu v časti istiny 488,45 eur späť, a tak predmetom v pôvodnom konaní bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy voči žalovanej vo výške 8.410,- eur s prísl.. Ako už bolo vyššie uvedené Okresný súd Košice - okolie žalobu žalobkyne zamietol, Krajský súd v Košiciach rozsudkom potvrdil žalobu v časti týkajúcej sa zamietnutia vo výške istiny 7.000,- eur a v časti 1.410,- eur s príslušenstvom, bola žaloba vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

16.Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že nebohú dcéru žalobkyne, ktorá jej požičala finančné prostriedky poznala s tým, že v obci, kde bývali, tak bývali aj sestry nebohej, potvrdila, že je pravdou, že v tom období mala finančné problémy so splácaním, a teda pani Jarka jej poslala finančné prostriedky na to, aby zaplatila väčšiu časť dlhov. Z finančných prostriedkov, ktoré jej však poslala, väčšiu časť sumy vybrala a dala mame, jednalo sa o sumu 1.700,- eur, keďže v tom období si matka potrebovala kúpiť plynový kotol. Čo sa však týka zvyšku finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom konania, t.j. sumy 7.000,- eur, sa jedná o finančné prostriedky, ktoré neboli zaslané na jej účet, a teda neboli jej dané a jej sa ani netýkajú, keďže boli zaslané na účet jej matky. Uviedla, že finančné prostriedky jej nebohá dcéra žalobkyne posielala vtedy, keď ich potrebovala, resp. jej mama zavolala, pričom k stretnutiu došlo tak, že toto sprostredkovala jej matka s tým, že povedala, o aký problém sa jedná, že sa jedná o problém so splácaním hypotéky, pričom žalovaná s odstupom času si myslí, že to mohlo byť v období rokov 2010 - 2011, keďže práve v tom období bola nezamestnaná a pani Jarka dala finančné prostriedky, nepamätá si v akej výške v tom období, vie, že splátky hypotéky mala žalovaná vo výške 700,- eur a toto nevedela splácať, čiže na toto dostala finančné prostriedky od nej s tým, že aj žalovaná mala účet v Tatra banke a zároveň aj nebohá dcéra poručiteľky, a teda tie finančné prostriedky mohli byť prevedené ihneď.

17.Svedkyňa Ľ. Ž. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňu pozná, je to jej veľmi dobrá priateľka, žalovaná je jej dcéra, na ktorú sa nehnevá, i keď je pravdou, že od roku 2014 sa spolu nerozprávajú, ohľadom pôžičky uviedla, že jej dcéra prišla za ňou, bola na materskej s deťmi, pani W. povedala, že si vezme pôžičku na svoje meno, aby mala jej dcéra (žalovaná), z čoho platiť splátky, keďže jej chceli predať dom. Pôžičku nebohá dcéra žalobkyne zobrala zo Slovenskej sporiteľne dňa 7.12.2010, pričom suma 7.000,- eur nebola pre ňu, pretože svedkyňa nemala v tom období žiadne exekúcie, svojej dcére dala kartu a tieto finančné prostriedky mala ona k dispozícii. Uviedla, že je pravdou, že jej nebohá dcéra žalobkyne poslala na jej účet ešte položky 310,- eur a dvakrát 94,20 eur, bolo to 15.03.2011 a tieto finančné prostriedky boli tiež pre ňu. Mala za to, že splátka pôžičky bola dohodnutá čím skôr, do roku 2015, za 5 rokov to malo byť splatené.

18.Svedkyňa W. I., ktorá je dcérou žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že žalovanú pozná veľmi dobre, pretože sa dennodenne navštevovali, pričom jej bola ako dcéra, poznajú sa aj z obce, pričom jej nebohá sestra bola vážne chorá, pričom mala vedomosť o tom, že práve ona jej požičala finančné prostriedky, a že 2.02.2015 jej to má vrátiť, a preto ona ako sestra to vôbec neriešila, pretože v tom období mali iné starosti. Následne po smrti svojej sestry v roku 2012 začala upratovať kanceláriu, a tak postupne zistili, že jej sestra si zobrala zo Slovenskej sporiteľne úver, pritom jej sestra sa v tom období o tom len zmienila, že chce pomôcť žalovanej, lebo je vo veľmi zlej finančnej situácii, avšak o akú výšku sa jednalo, vtedy toto vôbec neriešili. Dňa 15.02.2012 sestra zomrela. Samotná žalovaná jej túto pôžičku aj priznala, porozprávali sa a prisľúbila jej, že sa bude snažiť tieto peniaze vrátiť. Tým však, že všetko prešlo na jej matku - žalobkyňu, matka je dôchodkyňou, má 80 rokov, pričom na pôžičke boli splátky vo výške 200,- eur. Viackrát sa telefonicky kontaktovali so žalovanou, boli za ňou aj na byte spolu so sestrou, prosili ju, že tieto neuhradené splátky musí ona uhrádzať a že to musí doriešiť, stále bola ústretová, že to dá do poriadku, že to bude splácať a keď následne zistila, že za to všetko, čo sa stalo žalovanej, môže jej otec B. Ž., bola osobne aj za ním, pričom aj on samotný ju utešoval, že on to dá do poriadku, dokonca jej dal aj na 5 mesiacov splátky dopredu. Svedkyňa uviedla, že jej sestra doslovne povedala, že finančné prostriedky zobrala preto, aby pomohla B., keďže má existenčné problémy a chcú jej zobrať dom, pričom ešte pred samotnou pôžičkou, jej poskytla aj ďalšie dosť vysoké sumy 1.800,- eur, bolo to na účet B. I., keďže si vyfiltrovala všetky platby, ktoré jej nebohá sestra posielala, túto čiastku poslala dňa 7.12., pričom je pravdou, že žalovaná uhradila splátku 1.700,- eur a 1.000,- eur jej uhradil otec.

19.Svedok B. Ž. vo svojej výpovedi uviedol, že mal vedomosť o tom, že dcéra si požičala sumu okolo 2.700,- eur, ktoré však následne pomohol dcére splatiť, keďže mala dve deti, bola rozvedená a bola v ťažkej situácii. O ostatných finančných prostriedkoch nemá ani vedomosť. Keďže mala dcéra jeho problémy, snažili sa to riešiť, a preto aj časť týchto finančných prostriedkov priamo zaplatil on. Svedok mal vedomosť iba o sumách, ktoré boli už žalovanou vrátené, t.j. 2.700,- eur.

20.Podľa ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je síce neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje vždy odovzdanie predmetu pôžičky, peňazí veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je teda predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke a základnou povinnosťou dlžníka je vec vrátiť v rovnakom množstve a kvalite, v zmluve o pôžičke v zmysle ust. nedochádza len na základe dohody strán účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, a teda veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle citovaného zákona splniť dôkaznú povinnosť, uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase bola uzavretá zmluva o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v určenej dobe vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze skutočne dlžníkovi boli požičané (že mu boli prenechané, odovzdané), a to či už v hotovosti alebo formou bezhotovostného platobného styku.

21.Podľa ust. , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

22.Podľa ust. , dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho poručiteľovou smrťou prešli.

23.V konaní je nepochybné a bolo to preukázané i samotnou výpoveďou žalovanej, že došlo medzi nebohou dcérou žalobkyne a žalovanou k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, kedy táto poskytovala žalovanej finančné prostriedky, a to v čase, kedy bola žalovaná vo finančnej tiesni, t.j. v priebehu rokov 2010 a 2011, kedy táto musela splácať hypotekárny úver s tým, že ostala sama po rozvode s dvoma maloletými deťmi a jednoducho finančne nevládala splácať splátku hypotéky, ktorú mala nastavenú na sumu 700,- eur, pričom jej hrozilo, že neplatením hypotéky môže dôjsť k predaju jej domu. Za tým účelom oslovila matka žalovanej (svedkyňa Ž.), požiadala nebohú dcéru žalobkyne o poskytnutie finančných prostriedkov pre žalovanú, následne žalovanej boli pripísané na účet, ktorý tak, ako nebohá dcéra žalobkyne mala vedený v Tatra banke, z výpisu predložených platieb cez internetbanking

(č.l. 42 až 45) je zrejmé, že boli žalovanej na jej účet prevedené finančné prostriedky nasledovne: dňa 16.09.2010 suma 1.000,- eur, dňa 13.10.2010 suma 1.000,- eur, 7.12.2010 suma 1.800,- eur, 15.03.2011 suma 310,- eur, t.j. spolu suma 4.110,- eur. Zhodne bolo zástupcami strán uvedené, že z predmetnej sumy bolo žalovanou vrátených 2.700,- eur (táto skutočnosť v konaní rozporovaná nebola), avšak suma 1.410,- eur vrátená nebola. V časti vrátenia istiny z predmetnej sumy vo výške 2.700,- eur, bola však zástupcom žalovanej táto skutočnosť rozporovaná, keď tvrdil, že do tejto celkovej čiastky, t.j. 4.110,- eur boli zahrnuté i sumy pripísané na účet žalovanej dňa 16.09.2010 a 13.10.2010 spolu vo výške 2.000,- eur, ktoré mali byť poskytnuté nebohou dcérou žalobkyne ešte pred samotným poskytnutím pôžičky zo Slovenskej sporiteľne, a to dňa 7.12.2010, kedy nebohej dcére žalobkyne mali byť poskytnuté Slovenskou sporiteľňou na základe zmluvy o splátkovom úvere finančné prostriedky, pričom samotná žalobkyňa mala tvrdiť, že finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté práve z tejto úverovej zmluvy a že do tejto celkovej čiastky nemali byť tieto sumy zahrnuté, ďalej, že čiastku, ktorú žalovaná mala vyplatiť vo výške 2.700,- eur, zahŕňala práve pôžičku, ktorá jej bola poskytnutá dňa 7.12.2010 vo výške 1.800,- eur a 15.03.2010 vo výške 310,- eur, t.j. tie, ktoré mali byť zahrnuté v sume 2.700,- eur.

24.Takéto vyjadrenie zástupcu za žalovanú však nekorešponduje s výpoveďou žalovanej a samotného svedka (B. Ž.) - otca žalovanej, ktorý uviedol, že časť pôžičky vyplatil sestre nebohej žalobkyni a to vo výške 1.000,- eur a výpoveďou žalovanej, ktorá mala uhradiť sumu 1.700,- eur. Z výsluchu svedkyne (sestry nebohej žalobkyne W. I.) je zrejmé, že svedok mal vyplatiť 5 splátok predmetnej pôžičky, ktorú zdedila žalobkyňa vo výške 1.000,- eur. Je teda zrejmé, že predmetná suma bola žalobkyni uhradená priamo jej, t.j. finančné prostriedky boli uhradené po smrti dcéry žalobkyne, rozpor súd videl aj vo výpovedi samotnej žalovanej, ktorá tvrdila, že sumu 1.800,- eur síce dostala na účet, avšak táto suma nebola určená pre ňu, ale bola určená pre jej matku, ktorá v tom čase si kupovala kotol a na ktorý kotol jej žalovaná vybrala peniaze a dala jej, svedkyňa Ž. však túto skutočnosť v konaní poprela. Ak by teda v skutočnosti bola pravda to, že žalovaná sumu 1.800,- eur síce obdržala na svojom účte, avšak následne ich mala vybrať a dať svojej matke, potom logicky nedáva to súvislosť s tým, čo uviedol zástupca za žalovanú, že suma 1.800,- a 310,- eur predstavuje čiastku, ktorá je zahrnutá v splátke 2.700,- eur, ktorú mala uhradiť žalovaná.

25.Naopak, javí sa pravdepodobnejšou skutočnosť tvrdená zástupkyňou za žalobkyňu, že finančné prostriedky boli poskytnuté práve z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov za účelom splácania hypotekárneho úveru, keďže tieto boli mesačne pripisované na jej účet z účtu nebohej dcéry žalobkyne (dňa 16.09.2010 1.000,- eur a 13.10.2010 1.000,- eur) a následne dňa 7.12.2010 suma 1.800,- eur a 15.03.2011 suma 310,- eur, ak z uvedených súm bolo žalovanou a jej otcom (svedkom Ž.) spolu uhradených 2.700,- eur, neuhradenými čiastkami z titulu ústnej pôžičky tak ostala suma 1.410,- eur.

26.Podľa názoru súdu žalobkyňa tieto skutočnosti preukázala výpismi z účtov, ktoré svedčia tvrdeniu žalobkyne, pričom žalobkyňa samotná síce poukázala na to, že predmetom konania je pohľadávka, ktorú zdedila titulom zmluvy o pôžičke voči žalovanej v určitej výške, avšak nejednalo sa len o finančné prostriedky, ktoré boli nebohej dcére žalobkyne poskytnuté zo Slovenskej sporiteľne, ale v tejto sume boli zahrnuté ako to vyplýva aj z predžalobnej výzvy (č.l.6) aj finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté žalovanej ešte pred dňom poskytnutia predmetnej pôžičky zo Slovenskej sporiteľne, pričom táto skutočnosť, že boli žalovanej poskytované na požiadanie finančné prostriedky aj pred dňom uzavretia zmluvy o pôžičke so Slovenskou sporiteľňou, t.j. 7.12.2010, mal súd za preukázané.

27.V zmysle uvedených dôkazov, výpovedí žalovanej, svedkýň Ľ. Ž., sestry nebohej W. I., (otca žalovanej), tieto skutočnosti mal súd za preukázané a je zrejmé, že reálne finančné prostriedky boli prevedené na účet žalovanej, žalovaná tieto uvedené čiastky neuhradila a teda reálne došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov a teda k uzatvoreniu i ústnej zmluvy o pôžičke aj k ich následnému prevzatiu a že časť pôžičky za žalovanú vyplatil svedok Ž., priamo svedkyni I., a to čiastočne. Je potrebné poukázať na to, že nebohá dcéra žalobkyne poskytla tieto finančné prostriedky s tým, že dohoda o vrátení finančných prostriedkov nebola daná, samotná žalovaná uviedla, že finančné prostriedky mala vrátiť v roku 2010, resp. v roku 2011. Na preukázanie týchto skutočností nepredložila súdu žiaden dôkaz, naopak, súd práve výsluchom jej otca a taktiež aj sestry nebohej zistil, že tieto finančné prostriedky boli vrátené až po smrti dcéry žalobkyne, t.j. po roku 2012, a teda až na základe vyzvaní svedkyne na zaplatenie tejto pôžičky.

28.Vykonaným dokazovaním súd mal za to, že medzi nebohou dcérou žalobkyne a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, a to ústnou formou a zároveň došlo i k skutočnému prevodu predmetu pôžičky - t.j. peniazom zo strany veriteľa dlžníkovi, ktoré skutočnosti súd mal preukázané práve výpisom z účtu nebohej dcéry žalobkyne, a to v priebehu roka 2010 - 2011 (výpisy z účtov). Dôležitým obsahovým prvkom záväzku je i čas plnenia ( a ). K omeškaniu dlžníka dochádza uplynutím doby splatnosti dlhu. Pre určenie momentu, do ktorého má dlžník splniť svoj dlh, aby sa nedostal do omeškania je rozhodný čas, do kedy má dlžník svoj dlh splniť. Tento čas môže byť: a) presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, b) ustanoveným právnym predpisom pre konkrétne záväzkové vzťahy, c) určený v rozhodnutí súdu alebo d) ustanovený všeobecným zákonom.

29.V ustanovení sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka.

30.V prejednávanej veci nebola jednoznačne ustálená doba vrátenia finančných prostriedkov požičaných dcérou nebohej žalobkyne, keďže v zmysle ich dohody, (tak ako to bolo v konaní prezentované), mali byť finančné prostriedky vrátené, ak bude žalovaná tieto peniaze mať, a v zmysle toho doba zaplatenia pôžičky takto určená stranami resp. účastníkmi zmluvy o pôžičke jednoznačne stanovená nebola, nemožno prihliadnuť na námietku premlčania predmetnej pôžičky tak, ako bola prezentovaná zástupcom za žalovanú, keďže v prípade, ak pôvodný veriteľ zomrel a táto pohľadávka prešla dedičským konaním na dediča - ručiteľa, výzvou nového veriteľa (v danom prípade dediča) začína plynúť premlčacia doba, a teda ak žalobkyňa vyzvala žalovanú dňa 15.09.2012 na vrátenie finančnej čiastky, a žaloba bola podaná dňa 10.10.2016, nie je možné v danom prípade prisvedčiť názoru zástupcu žalovaného, že došlo k premlčaniu predmetnej pohľadávky. Súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný deň splatnosti, vrátenia pôžičky. Napriek tomu, že žalovaná bola vyzvaná daň 15.09.2012 na vrátenie finančných prostriedkov, a tieto neboli uhradené, od tohto momentu sa dostala do omeškania.

31.Podľa ust. s. 1 , dlžník, ktorý neplní svoj dlh riadne a včas, je v omeškaní.

32.Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. V súlade s ust. v spojení s nariadením vlády SR č. , súd priznal žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.410,- eur od 12.09.2015 do zaplatenia.

34.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Predmetom pôvodnej žaloby žalobkyne bolo zaplatenie sumy 8.898,40 eur, po čiastočnom späťvzatí v časti sumy 488,40 eur, tak predmetom sporu ostala suma 8.410,- eur s príslušenstvom, keďže rozsudkom krajského súdu bol potvrdený rozsudok okresného súdu v časti, ktorej bola zamietnutá žaloba žalobkyne o zaplatenie sumy 7.000,- eur, žalobkyňa bola úspešná iba v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 1.410,- eur, t.j. pomer úspechu u žalobcu voči žalovanému v prejednávanej veci bol v pomere 16,77 k 83,23, a teda celkový úspech žalovaného v prejednávanej veci je 66,46%, na základe ktorého súd priznal náhradu trov konania žalovanému vo výške 66,46%.

35..V prejednávanej veci súd skúmal, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom má za to, že nie sú tu okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie, resp. nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ust. .

36.Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37.Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38.Na základe vykonaného dokazovania, v súlade s citovanými uzneseniami súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (, ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). ( )