Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/50/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, I., zast. N-advokát, s.r.o., P. XXXX/XX, I., U.: XX XXX XXX proti jeho manželovi: A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, I., o návrhu na rozvod manželstva a úprave výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom: B. K., nar. XX.XX.XXXX a S. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky A. K., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX a jej manžela A. K., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I. - Z., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. - Z. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX rozvádza.

II. Súd zveruje mal. B. K., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný platiť výživné na mal. B. v sume XXX eur mesačne splatné na účet matky vedeného vo K. banka, a.s. U.: S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vždy do XX. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. F. je povinný platiť výživné na mal. S. v sume XXX eur mesačne splatné na účet matky vedeného vo K. banka, a.s. U.: S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vždy do XX. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. F. je oprávnený stýkať sa s mal. B. a mal S. každý utorok a štvrtok od XX:XX hod. do 16:30 hod. a každý párny týždeň od piatku od 16:30 hod. do nedele do 16:30 hod., okrem období: od 01.07. do 21.07., od 14.08. do 31.08. a od 22.12. do 30.12. kedy je oprávnený stýkať sa nasledovne: od 01.07. od 09:00 hod. do 07.07. do 19:00 hod., od 24.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod., od 28.12. od 09:00 hod. do 30.12. do 16:30 hod., pričom matka je povinná maloleté deti na styk pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska matky a otec je povinný maloleté deti matke riadne a včas odovzdať v mieste jej bydliska.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 9.3.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode s tým, aby: a) boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti, b) obaja rodičia boli oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok, c) upraviť styk otca s deťmi a d) trvala na výške výživného pre mal. B. v sume XXX,XX eur a mal. S. v sume XXX,XX eur mesačne. Podľa navrhovateľky je hlavným dôvodom rozpadu manželstva rozdielnosť ich

záujmov, vzájomné citové odcudzenie, nebývajú v jednej domácnosti viac ako 5 rokov. Navrhovateľka si uplatnila voči manželovi náhradu trov konania v zmysle , 57 ( ďalej len „CMP“) z dôvodu, že podľa jej tvrdenia jej manžel spôsobil kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi nimi a vzhľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu.

2. Manžel navrhovateľky s rozvodom súhlasil. Podľa neho jeden z dôvodov rozpadu manželstva je aj rozdielnosť názorov na spoločný život a na to, koľko času má tráviť s rodinou ak chce aj zarábať. Netrval na jeho úprave styku s deťmi, avšak akceptoval v tomto návrh matky. Žiadal určiť mu výživné na maloleté deti najviac celkovo v sume 250 eur mesačne.

V rámci písomného vyjadrenia k návrhu uviedol, že jeho manželka odišla z bytu od neho k rodičom, lebo nezvládala starostlivosť o dve malé deti. Býva spolu so sestrou a jej rodinou v maminom byte a so sestrou sa rovnomerne podieľajú na poplatkoch s bývaním. Nesúhlasí s návrhom hradiť plnú výšku trov konania. K svojmu zamestnaniu uviedol, že pracuje v Y., kam denne dochádza, s čím má spojené výdavky na cestovanie (na Z.) XXX -XXX eur mesačne. Z. na fakt, že mesačne na deti prispievať sumou XXX eur a navrhovateľke preplatí polovičnou sumou výdavky na deti. W. pracuje len v noci, aby sa mohol deťom venovať a hlavne učiť sa so synom B., lebo navrhovateľka je v práci. J. každý deň vyzdvihne syna v škole, naučia sa spolu a o XX,XX hod. ho odvedie k starým rodičom. Z. nemá B. domáce úlohy, idú spolu pre mladšieho syna do škôlky.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdeniami o príjme rodičov, vyjadreniami rodičov, dokladmi preukazujúcimi mesačné výdavky rodičov detí, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú doposiaľ maloleté. F. sú slovenskej štátnej príslušnosti. Z. spoločné bydlisko mali na adrese trvalého bydliska manžela navrhovateľky. Ani jeden z manželov nemá inú vyživovaciu povinnosť.

5. Navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s manželom pred uzavretím manželstva 10 rokov v byte jeho matky, v ktorom okrem nich bývala a manželova sestra s rodinou. Postupne sa im narodili dve deti, už po prvom narodenom dieťati mávala navrhovateľka vzťahové problémy a časté hádky s sestrou manžela kvôli „upratovaniu, vareniu a žiadnemu súkromiu“. Navrhovateľka uviedla, že manžel si ju nezastal, označila byt za nepriateľské prostredie. Otec zarábal, chodil neskoro z práce, málo sa venoval rodine. Časom sa začali hádať aj oni dvaja. Po jej druhom pôrode potrebovala pomoc so starostlivosťou o deti, požiadala o pomoc svojich rodičov, ale podľa jej tvrdenia jej boli zakázané návštevy jej rodičov by byte kde s manželom bývala. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa musela preto odsťahovať z spoločného bydliska. Jej manžel ju a deti po práci navštevoval u jej rodičov. Časom sa odcudzili po citovej aj intímnej stránke. Nebývajú spolu už viac ako 5 rokov.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že už keď ostala druhý krát tehotná, dala staršieho syna bývať k jej rodičom a tento už u nich aj ostal. Ako dôvod, prečo odišla z bytu jej manžela uviedla, že potrebovala pomoc so starostlivosťou o syna ( toho mladšieho), lebo bola po sekcii a chcela byť s oboma deťmi. Podľa navrhovateľky sa chcela aj neskôr vrátiť, ale manžel jej tvrdil, že nemá čas dať byt do poriadku.

6. Navrhovateľka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, Z. má pracovnú dobu od X,XX hod. do XX,XX hod. Má netto mesačný príjem XXX,XX eur ( za obdobie X/XXXX - X/XXXX). J. poberá rodinné prídavky na dve deti XX eur mesačne, daňový bonus na deti. Má stredoškolské vzdelanie, gymnázium, maturitu. Na otázku súdu, čo navrhovateľke nájsť si lepšie platené pracovné miesto v I. pri jej vzdelaní navrhovateľka uviedla, že všade od nej vyžadovali jazyk a ten ona neovláda. G. si prácu, ktorá by ju bavila a nie kde by vykladala tovar. I. ju kontakt s ľuďmi. Navrhovateľka sa s deťmi od manžela odsťahovala v decembri XXXX ku svojim rodičom, lebo potrebovala pomôcť so starostlivosťou o dve malé deti. I. v X izbovom byte svojich rodičov, s deťmi má k dispozícii dve izby; pôvodne s ňou bývali obaja rodičia ale posledný mesiac len otec, lebo matka sa odsťahovala za prácou ( k bratovi, ktorý vlastní penzión). Rodičom mesačne prispieva na bývanie sumou XXX eur a stravu kupujú podľa jej tvrdenia hlavne rodičia.

7. Manžel navrhovateľky je zamestnaný ako S.-kár, má netto mesačný príjem XXX,XX eur ( za X/XXXX

- X/XXXX). A. má strednú školu bez maturity, je vyučený autolakerník. J. robí len v noci ( XX,XX hod. - X,XX hod), aby sa mohol venovať deťom. Z. súdu zloženky a bločky na preukázanie mesačných platieb realizovaných v spojení s bývaním v byte jeho matky O. K., na ktorú sú zloženky vystavené. A. platby sú na X.: X,XX eur, záloha plyn XX eur, elektrina XX eur, bytové družstvo Z. XXX,XX eur. U. (Q.) si manžel navrhovateľky platí sám za seba cca XX eur tvrdiac, že jeho sestra si v byte platí vlastný internet. Má uzatvorenú životnú poistku, ktorú mesačne platí po XX,XX eur a pritom má nastavené aj mesačné sporenie pre deti po XX eur.

K manželstvu uviedol, že spoločne s navrhovateľkou nehospodária cca X roky a intímne spolu nežijú X- X roky. On považuje za hlavný dôvod rozpadu manželstva to, že ak chodil stále do práce - tak bol zlý, že sa nevenuje deťom. Z. robil XX- tky denne, od X,XX hod. do XX,XX hod. O. pokusy porozprávať sa s navrhovateľkou skončili vždy hádkou vyčítajúc mu, že sa nestará a nezarába.

X. Zhodným tvrdením manželov mal súd preukázané, že počas spoločného bývania užívali v byte matky otca detí dve izby, sestra manžela navrhovateľky dve izby, kuchyňu užívali spoločne. J. mal súd preukázané, že otec dáva matke mesačne na deti výživné sumu XXX eur a preplatí jej polovicu všetkých výdavkov na ich oblečenie a obuv, v priemere XX eur mesačne. Y. vyjadrením manželov súd zistil, že otec sa skutočne s deťmi stretáva podľa jeho písomného vyjadrenia, t.j. denne s B. vyberúc ho z družiny, napíšu si úlohy a odvedie ho k otcovi matky, lebo matka je ešte v práci. Ak nemá B. úlohy, otec ide s B. pre mladšieho syna do škôlky. F. rodičia zhodne uviedli, že takto často sa otec s deťmi stretáva posledný mesiac, kedy matka navrhovateľky odišla z I.. E. uviedla, že niektorý týždeň otec nejde do škôlky pre S. ani raz, lebo si robí úlohy so starším synom a nestíha to.

X. Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že všetky dennodenné potreby oboch detí zabezpečuje výlučne ona a na ich pokrytie sa vyžaduje na mal. B. mesačne minimálne suma XXX,XX eur a na mal. S. XXX,XX eur. J. sumy konkretizovala nasledovne: a) u B. mesačne na : vzdelávanie a školské potreby vrátane školského klubu (XXeur) a školskej stravy ( XX eur) predstavuje celkovo XX eur, z dôvodu vzdelávania na diaľku musela zabezpečiť prístup k internetu per dieťa za poplatok XX,XX eur mesačne, strava XXX eur, odev a obuv XX eur, hygienické potreby XX eur, lieky XX eur, hračky XX,XX eur, príspevok do Y. XX eur na rok = X,XX eur mesačne; b) u S. na: materská škôlka XX eur (z toho predstavuje cca XX eur je poplatok za škôlku, strava cca XX eur), strava XXX eur, odev a obuv XX eur, hygienické potreby XX eur, lieky XX eur, hračky XX,XX eur, príspevok na Y. ročne XX eur = X eur mesačne. K. na toto vyčíslenie matka žiadala výživné od otca detí presne v polovičnej sume na každé dieťa. Z. navrhovateľky bude v blízkej budúcnosti mal. B. potrebovať zubný strojček. E. vo vyjadrení uvádza, že „pre chýbajúcu finančnú pomoc od otca“ sú ona a deti odkázané na finančnú a materiálnu pomoc od jej rodičov, preto bývajú s jej rodičmi.

XX. A.. B. je v 2. ročníku základnej školy, v škole sa stravuje, chodí do školského klubu. Za školský klub matka mesačne platí XX eur a za stravu v škole cca XX eur mesačne. Má sezónnu alergiu. A.. S. chodí do materskej škôlky, kde je mesačný poplatok za škôlku XX eur a za stravu cca XX eur. nemá zdravotné problémy. Z. vyjadrenia matky na pojednávaní mesačný výdavok na stravu detí je cca XXX eur.

XX. Kolízny opatrovník sa pre prípad rozvodu priklonil k návrhu matky, lebo požadované výživné je v prospech detí.

XX. V rámci záverečného vyjadrenia právny zástupca matky zotrval na návrhu majúc manželstvo za úplne rozvrátené. Z. určení výživného XXX eur na deti by sa navrhovateľka musela spoliehať na svojich rodičov, ktorí starnú. A. navrhovateľky v závere už len dodal, že nie je bankár a nezarába podľa predstáv navrhovateľky. Pôvodne zarábal viac, ale teraz začal robiť len v noci, aby mohol byť s deťmi. Ak mal písať s starším synom veľa úloh, tak nestíhal ísť pre mladšieho syna do škôlky. Bol by rád, ak by mu isté financie ostali aj na nečakané výdavky na deti, keď ich bude mať u seba.

13. Podľa o rodine ( ďalej len „ zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa , veta druhá pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

16. Vo všeobecnosti platí, že súd manželstvo rozvedie, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo viac neplní svoj účel a ak nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Hmotnoprávnym dôvodom vyjadreným v predmetnom ustanovení je rozvrat vzťahov medzi manželmi, pre ktorý sa v právnej teórii i aplikačnej praxi zaujal prívlastok kvalifikovaný. Kvalifikovaným rozvratom sa rozumie rozvrat nenapraviteľný, manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú v tomto konkrétnom prípade tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Hlavné príčiny rozvratu manželstva súd vidí najmä v rozdielnom ponímaní spoločného manželského života, v zodpovednosti finančne zabezpečovať rodinu a plnení rodičovských povinností, názorových nezhodách na viaceré oblasti manželského spolužitia, napr. či má manžel navrhovateľky tráviť viac času s rodinou na úkor nižšieho zárobku alebo byť s rodinnou menej a mať vyšší príjem. Súd ako ďalší dôvod vyhodnotil to, že účastníci sú si úplne citovo odcudzení. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Súčasný stav medzi manželmi je nenapraviteľný aj vzhľadom na intenzitu ochladnutia vzťahov a intenzitu vzájomných nezhôd a diametrálne odlišných názorov. V takomto prípade nie je nádej na obnovenie manželstva, manželstvo si neplní ani jednu zo svojich základných funkcií a ide o nefunkčné manželstvo, ktoré je potrebné rozviesť. Obaja manželia s rozvodom súhlasili, preto súd manželstvo rozviedol.

17. Podľa v znení neskorších predpisov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

20. Rodičia maloletých detí sa dohodli na tom, aby boli deti zverené do starostlivosti matky, aby obaja rodičia deti zastupovali a spravovali ich majetok a aby mal otec s deťmi upravený styk v rozsahu, ako to navrhla matka detí. Preto súd v zmysle ich návrhu rozhodol a ich návrh poňal do výroku rozsudku. Sporným medzi rodičmi ostala výška výživného na deti.

21. Podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Pri rozhodovaní o výške výživného otcovi súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( detí) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletých detí je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval.

30. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a objektívne odôvodnené potreby detí, majetkové pomery rodičov, navrhovanú výšku výživného rodičmi ( matka navrhovala výživné na dieťa v 2. Ročníku ZŠ v sume 200,21 eur a na dieťa v škôlke v sume 181,25 eur, otec navrhoval na obe deti spolu 250 eur) a tak tiež skutočnosť, že deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Súd skúmal potreby maloletých, ktoré sú zdravé deti vo vývoji, chodia na základnú školu a do škôlky, v škole a škôlke sa stravujú. Aktuálne posiela otec matke na výživu detí spolu 200 eur a mesačne jej navyše prispieva polovičnou sumou na zakúpenú obuv a odev pre deti, cca v sume 50 eur. Matka detí je od 8,00 hod. do 18,00 hod. v práci, čiže deti z družiny a škôlky vyberá buď otec detí alebo niekto z príbuzných. Mal. Dominika zo školy denne vyberá otec, berie si ho ku sebe, kde s ním urobí úlohy do školy a potom ho odvedie do domácnosti, kde s matkou býva, avšak odovzdáva ho rodičom matky, lebo matka je ešte v práci. Ak B. úlohy do školy nemá alebo úlohy urobia skôr , ide otec s B. do škôlky pre mladšieho syna. Z. určovaní výšky výživného sa súd v tomto konkrétnom prípade a argumentáciu rodičov osobitne vyporiadal s príjmami a výdavkami rodičov ako aj ich majetkovými pomermi resp. možnosti dosahovať vyšší príjem nasledovne:

XX. Matka je zamestnaná, má netto mesačný príjem aktuálne vo výške XXX,XX eur pracujúc od X,XX hod. do XX,XX hod na recepcii bytového domu. Z. rodinné prídavky na dve deti XX eur ( X x XX,XX eur), od otca detí výživné XXX eur a do XX eur preplácané náklady na ich obuv a odev. T.j. jej mesačný príjem je XXX,XX eur. je to mladá a zdravá matka, ktorá má úplné stredoškolské vzdelanie, gymnázium, inteligentná, ktorá má rada kontakt s ľuďmi, podľa jej slov cudzí jazyk neovláda. A. súdu neuviedla žiadny pádny dôvod, ktorý by jej bránil hľadať a nájsť si iné zamestnanie , kde by mala vyšší príjem než má teraz XXX,XX eur a mala napr. aj viac času na deti, keďže teraz pracuje od X,XX hod. do XX,XX hod. S.

prihliadal aj na všeobecne známu skutočnosť, že v zamestnaniach v I. ako hlavnom meste a konkrétne v zamestnaniach ako napr. v obchodných reťazcoch je zaručená práca s ľuďmi ( ktorú matka preferuje) minimálne pri pokladniach ale aj na iných pozíciách, kde v každej jednej je väčší netto mesačný príjem než cca XXX eur. Na druhej strane matka vo vyjadrení uvádza, že „pre chýbajúcu finančnú pomoc od otca“ sú ona a deti odkázané na finančnú a materiálnu pomoc od jej rodičov, preto bývajú s jej rodičmi“; že „pri určení výživného XXX eur na deti by sa navrhovateľka musela spoliehať na svojich rodičov, ktorí starnú.“ Z týchto všetkých skutočností a samotných vyjadrení matky vyplýva, že je v jej možnostiach a schopnostiach dosahovať vyšší príjem, avšak nič pre to nerobí, skôr sa aj vo svojom veku a pri pomoci rodičov a otca detí v starostlivosti o deti spolieha len na nich. A. nepresvedčila súd, že by musela byť odkázaná na svojich rodičov, avšak je to jej dobrovoľné rozhodnutie. J. je jeden z dôvodov, pre ktoré súd nevyhovel matke v jej návrhu na určenie výživného na deti v sumách XXX,XX eur a XXX,XX eur.

XX. Súd podrobne vyhodnotil objektívnosť a dôvodnosť matkou uvádzaných mesačných výdavkov na deti ( v ods. X odôvodnenia tohto rozsudku) nasledovne:

S. akceptoval u mal. B. v plnom rozsahu mesačné výdavky na školský klub XX eur, obedy v škole XX eur, hračky XX,XX eur, príspevok na Y. X,XX eur ( pri XX mesiacov škols. roka a celkovej sume XX eur je to X,XX eur mesačne). A. si uplatnila ako výdavok na B. XX eur za vzdelávanie a školské potreby, avšak reálne preukázala len sumu Y., obedy a školský klub v sume cca XX,XX eur. A. neuviedla ani nepreukázala , že by do tejto sumy zahrnula napr. kúpu kníh, avšak súd akceptoval v tejto sumy kúpu školských pomôcok mesačne v sume XX eur ( po spriemerovaní za XX mesiacov). L. z položky XX eur súd u B. uznal sumu XX,XX eur. Z prezentovanej sumy na internet XX,XX eur súd akceptoval len polovičnú sumu X,XX eur z dôvodu, že súd síce akceptoval potrebu byť počas on line vyučovania pripojený na internet , ale matka nepreukázala, že by niekto iný ( pr. ona) tento internet nevyužívala. A. nepreukázala ňou tvrdený výdavok na odev a obuv XX eur mesačne, preto ho súd v tejto sume ani nemohol akceptovať - ale nakoľko uviedla v konaní, že otec jej na deti mesačne navyše prispieva na obuv a odev deťom v priemere XX eur, súd si ustálil na odev a obuv pre každé dieťa po XX eur mesačne. A. súdu nepreukázala mesačné výdavky na lieky po XX eur na každé dieťa, preto ich súd neakceptoval vôbec. K. na hygienické potreby na dieťa vo veku detí na každé dieťa v sume XX eur nepreukázala, preto v celej sume súd nemohol položku akceptovať. W. je samozrejmé, že matka musí mať výdavky na deti ohľadom hygienických potrieb ( šampóny, mydlá,,..), pracie prostriedky, ktoré však sú používané pre celú jej domácnosť. Z. súd u každého z detí akceptoval výdavok na hygienické potreby po XX eur mesačne. A. taktiež nepreukázala mesačné výdavky na stravu pre deti, ale vzhľadom na všeobecné známe terajšie ceny potravín; fakt , že deti sú cez týždeň v škole ( aj družine) a škôlke a sama matka na pojednávaní uviedla mesačný výdavok na stravu detí XXX eur, súd si ustálil mesačné výdavky na základnú stravu pre každé dieťa po XXX eur. Y. prihliadal na to, aký čas bude mať otec deti v starostlivosti v rámci dohodnutého styku.

U mal. S. akceptoval súd ešte mesačný poplatok na škôlku XX eur, stravu v škôlke XX eur , Y. mesačne X eur ( pri ročnom poplatku XX eur : XX mesiacov škols. roka), t.j. XX eur a zvyšok do sumy XX eur matka nepreukázala vôbec. J. akceptoval mesačný výdavok na hračky po XX,XX eur, avšak prihliadal na to, že aj otec má právo v takejto sume mesačne každému dieťaťu hračku kupovať a potrebuje mať na to finančné prostriedky. V rámci výdavkov matka poukazuje ak na plánovaný výdavok na zubný strojček pre mal. B.. Tu súd udáva, že musí vychádzať zo skutočnosti, ktorá je tu aktuálne v čase rozhodovania a aktuálne dieťa strojček nemá. W. z praxe je súdu známe, že základom pre zubný strojček dieťaťa je , aby malo dieťa trvalý chrup. Z. na tento matkou prezentovaný výdavok matky bez konkrétnej sumy ani neprihliadal. W. súd apeluje na rodičov, aby sa naučili byť si nápomocný aj v prípade rôznych nepredvídaných výdavkoch, ktorých bude v živote detí určite veľa ( pr. výlety a exkurzie v škole, zubné strojčeky, ochorenia,...). J. spôsobom si súd ustálil objektívne mesačné výdavky na mal. B. v sume cca XXX,XX eur ( XX,XX + X,XX +XX,XX+XX+XX+XXX) a mal. S. v sume cca XXX,XX eur ( XX,XX + XX + XX+X+XX+XX+XXX). E. si súd ustálil, že každý z rodičov má rovnaké možnosti a schopnosti , dospel k záveru, že každý z rodičov je povinný sa v rovnakom rozsahu podieľať na výdavkoch na dieťa. L. otec mesačne sumou na B. XXX,XX eur a na S. v sume XXX,XX eur.

XX. Otec má netto mesačný príjem u zamestnávateľa XXX,XX eur, pomerne v polovici sa podieľa na výdavkoch s bývaním v byte jeho matky, lebo užíva polovicu priestoru X izbového bytu.

XX. Pri určovaní výšky výživného súd primárne vychádzal z toho, že každý z rodičov sa podieľa rovnodielne na výdavkoch detí pokiaľ majú obdobné príjmy resp. obdobné možnosti na podobný príjem, majetkové pomery. Tu mal súd preukázané, že matka má celkový mesačný netto príjem vo výške XXX,XX eur ( ods. XX) a otec XXX,XX eur. S. si ustálil ako objektívne mesačné výdavky na B. XXX,XX eur a na S. XXX,XX eur, t.j. každý z rodičov by sa mal vo „všeobecnosti“ podieľať na týchto výdavkoch sumou cca XXX,XX eur u B. a sumou XXX,XX eur u S.. V ďalšom súd porovnával aj majetkové pomery rodičov, lebo aj tento faktor ovplyvňuje celkové posudzovanie výšky výživného. S. mal z vykonaného dokazovania preukázané, že nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. A. súd prihliadal v čase rozhodovania na to, kto sa v akej miere o deti stará. B. sú aktuálne cez deň v škole a škôlke, matka pracuje od X,XX hod. do XX,XX hod., otec detí len v noci, otec si B. denne zo školy vyzdvihne a u seba s ním urobí úlohy, potom malého odovzdá jeho dedkovi. Ak B. úlohy nemá, tak idú spolu ešte do škôlky pre menšieho syna. A. zase zabezpečuje s deťmi ranné rituály, rannú hygienu, budú ich do školy a škôlky, večer s nimi zase robí hygienu, dáva im večeru, ukladá ich spať. A ďalším faktorom, na ktorý súd pri určovaní výšky výživného prihliadal je zaužívaná súdna prax , že výživné na jedno dieťa (vo veku od narodenia do ukončenia základnej školy) tvorí „najviac“ XX % sumy z čistého príjmu povinného rodiča deleno počet detí výživou odkázaných na povinného rodiča. XX% z priemerného netto mesačného príjmu otca v čase rozhodovania vo veci (XXX,XX eur ) predstavuje XXX,XX eur mesačne na dve deti. S. otec navrhol výživné celkovo na obe deti mesačne po XXX eur , viac ako je súdna prax. S. vyhodnotil otcom navrhnutú výšku výživného za dôvodnú a v takej výške mu aj výživné na deti určil. K. z ustálených výdavkov na deti ako objektívnych potom konkrétne určil otcovi výživné na B. v sume XXX eur a na S. v sume XXX eur mesačne. S. má za to, že takto určené výživné je objektívne a spravodlivé na terajšie pomery rodičov a detí. XX. Podľa § 52 T., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. XX. Podľa § 55 T., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. XX. Podľa § 57 T., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

XX. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkovi nárok na náhradu trov konania, aj napriek návrhu navrhovateľky. S. vykonal dokazovanie a zistil, že prvotne k rozpadu manželstva prispela navrhovateľka, ktorá sa z domácnosti odsťahovala s druhorodeným synom k svojim rodičom, kde už býval jej prvý syn a nevrátila sa späť k manželovi ani po tom, ak deti už podrástli a nepotrebovala pomoc v starostlivosti o deti, ktorú podľa jej tvrdenia potrebovala po druhom pôrode. J. navrhovateľky o zvadách v domácnosti s sestrou jej manžela sú pre toto konanie irelevantné, lebo z dokazovania vyplynulo, že v takýchto pomeroch žila s manželom a pred tým len partnerom skoro XX rokov. K rozpadu manželstva samozrejme prispel aj jej manžel, ale určite nie tým, že veľa pracoval. E. si musí uvedomiť, že pokiaľ chcela, aby manžel napriek jeho vzdelaniu bez maturity zarábal, mala akceptovať aj fakt, že bez práce to nepôjde. S. odcudzenie sa a nebývanie spolu X rokov sa samo osebe podpísalo pod ich vzťah a došlo k úplnému citovému vyprahnutiu medzi manželmi. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že by bolo nespravodlivé len jej manželovi uložiť povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )