Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-1-2021.pdf
PDF · 96.79 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-4C/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: UNION zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti žalovanému: F. V., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. č. XXX, zastúpený C.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., o zaplatenie 2.211,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 000 eur od 31.07.2020 do zaplatenia v splátkach po 50 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 211,60 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 31.07.2020 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný si dňa 17.01.2020 spôsobil zranenie v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky a bola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorá žalobcom bola následne uhradená jej poskytovateľom, pričom podľa § 9 ods. 7 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z. má žalobca ako zdravotná poisťovňa v tomto prípade právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi.
2./ Žalovaný s podanou žalobu nesúhlasil (písomné vyjadrenie zo dňa 05.03.2021 na č.l. 23) a žiadal ju zamietnuť. Potvrdil, že mu síce bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, avšak nie v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Zranil sa v januári 2020 v neskorých hodinách v dôsledku pošmyknutia na ľade a nie v dôsledku užitia alkoholu, keď v ten večer bolo mrazivé počasie „pod nulou“ a na mieste zranenia sa nachádzala zľadovatelá plocha, na ktorej sa pošmykol. Nesúhlasil s tým, že by k jeho zraneniu došlo v dôsledku požitia alkoholu pred zranením. Podľa neho žalobca nepreukázal predpoklady vzniku nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a to hlavne užitie alkoholu alebo inej návykovej látky poškodeným a príčinnú súvislosť medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti a užitím alkoholu. Okrem toho namietal vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť, ktoré podľa neho bolo neurčité a nezrozumiteľné.
3./ Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním zo dňa 24.03.2021 (č.l. 35) a zároveň predložil prehľad liečebných úkonov súvisiacich so zranením žalovaného dňa 17.01.2020. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa nepreukázania príčinnej súvislosti medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti a užitím alkoholu, tak poukazoval na oznámenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo
dňa 20.01.2020, ktoré nesporne preukazuje užitie alkoholu u žalovaného s tým, že dôvod poskytnutia zdravotnej starostlivosti bol určený jednoznačne ako užitie alkoholu, pričom podľa diagnózy utrpel žalovaný zlomeninu stehnovej kosti a u neho bola potvrdená prítomnosť alkoholu s pozitívnym výsledkom vo výške 1,88 g/l. Uvedené hlásenie je podkladom na preukázanie užitia alkoholu, v dôsledku ktorého bola poistencovi poskytnutá zdravotná starostlivosť. Žalovanému bola táto starostlivosť poskytnutá výlučne v súvislosti so zranením zo dňa 17.01.2020 a žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz na spochybnenie uvádzaných skutočností.
4./ Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.04.2021 (č.l. 51) zotrval na tom, že zdravotná starostlivosť mu nebola poskytnutá preukázateľne v dôsledku požitia alkoholu, pričom k jeho zraneniu došlo v dôsledku pošmyknutia na ľade Skutočnosť, že v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti sa mohol nachádzať alkohol v krvi žalovaného ešte nepreukazuje, že k jeho zraneniu došlo preukázateľne v dôsledku požitia alkoholu. Predpoklady vzniku regresného nároku poisťovne nie sú naplnené, keďže medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti a požitím alkoholu neexistuje priama príčinná súvislosť. V čase zranenia nemal žalovaný žiadne problémy s motorikou v dôsledku užitia alkoholu a jeho pohyb bol štandardný s prihliadnutím aj na jeho vek. K jeho pádu došlo na dvore, kde ide o stúpanie do kopca s rôznymi dierami, nerovnosťami a prasklinami na zemi. K zraneniu žalovaného došlo kombináciou zamrznutej zeme a týmto stúpaním spolu s nerovnosťami a prasklinami na zemi a nie v dôsledku požitia alkoholu. Taktiež namietal výšku regresnej náhrady s tým, že ústavná lôžková starostlivosť bola vyčíslená na sumu 2 059,32 eura a tento úkon považuje za nepreukázaný a neurčitý a zároveň neúčelne vynaložený. Podľa jeho názoru pri zlomenine nie je účelné poskytovať ústavnú lôžkovú starostlivosť v trvaní 8 dní (od 17. do 24.01.2020) v tejto hodnote a poskytovanie takejto ústavnej lôžkovej starostlivosti preto ani nemôže byť v príčinnej súvislosti so zlomeninou. Namietal, že žalobcovi nemôže byť priznaný nárok za neúčelne poskytnuté úkony a pokiaľ by mal vedomosť o tom, že žalobca bude od neho požadovať úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, okamžite by žiadal o prepustenie z nemocnice, nakoľko si takú drahú starostlivosť nemôže dovoliť. Pokiaľ ide o otázku primeranosti požadovaného regresného nároku poisťovňami, poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 377/2018 zo dňa 31.01.2019 s tým, že regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel a je potrebné skúmať aj osobné, zárobkové a majetkové pomery osoby, od ktorej sa regresný nárok požaduje.
5./ Na pojednávaní žalovaný vypovedal, že úraz sa mu stal, keď bol zatvoriť bránu a pošmykol sa a spadol. Bolo to okolo 18.00 hod., pričom prišiel domov už hodinu predtým ale nechal bránu otvorenú a potom ju šiel zatvoriť. Asi 20 minút predtým vypil pol deci Karpatského horkého a asi 2dcl piva. Po páde mu pomohol zať dostať sa dovnútra a potom si ešte dal dva krát pol deci horkého a dopil pivo. Keď sa po dvoch hodinách nemohol postaviť, tak mu zavolali záchrannú službu a krv na alkohol mu brali až v nemocnici, kde ho doviezli a on bol pri vedomí, pričom ho poslali na röntgen a lekár mu oznámil, že ho hneď nebudú robiť, ale až na druhý deň, teda v sobotu. Nakoniec ho operovali až v nedeľu a po operácii začal chodiť s vozíkom, ale potom mu hneď dali barle, pomocou ktorých chodil a keby mu povedali, že bude musieť všetko platiť, tak mohol ísť z nemocnice aj skôr domov. Keď mu dali barle, nedostával žiadne infúzie a bral iba tabletky od bolesti a teda nemusel ležať a mohol chodiť s pomocou barlí.
6./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že dňa 17.01.2020 sa žalovaný zranil na dvore rodinného domu, pričom podľa jeho výpovede sa mu šmyklo a spadol a asi po dvoch hodinách, keď sa nemohol postaviť, mu bola privolaná záchranná služba. Podľa oznámenia zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky zo dňa 20.01.2020 (č.l. 2) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - Svet zdravia nemocnica Topoľčany a.s. poskytol dňa 17.01.2020 žalovanému ústavnú starostlivosť, keď tento podľa diagnózy utrpel zlomeninu stehnovej kosti a ako dôvod poskytnutia zdravotnej starostlivosti je v tomto oznámení vyznačené užitie alkoholu. V kolonke iné dôležité údaje je uvedené Alk. 1,88 g/l. Žalobca vyčíslil vynaložené liečebné náklady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému za obdobie od 17.01.2020 do 28.02.2020 spolu na sumu 2 211,60 eura s tým, že náklady na ústavnú lôžkovú starostlivosť za obdobie od 17.01.2020 do 24.01.2020 predstavujú 2 059,32 eura. Výzvou zo dňa 29.06.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu vynaložených liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky v sume 2 211,60 eura s tým, aby tieto náklady zaplatil najneskôr do 30.07.2020. Žalovaný na uvedenú výzvu reagoval vyjadrením zo dňa 13.07.2020 a namietal, že by jeho zranenie a s tým súvisiaca poskytnutá zdravotná starostlivosť bola vykonaná preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu. Trval na tom, že k zraneniu došlo v neskorých hodinách v dôsledku pošmyknutia na ľade a nie v dôsledku užitia
alkoholu. Žalobca odpovedal na vyjadrenie žalovaného listom zo dňa 20.08.2020 a trval na tom, že neexistuje žiaden závažný dôvod na odpustenie dlhu, keďže dňa 17.01.2020 bol žalovaný ošetrený v Nemocnici Topoľčany a.s., kde príslušný lekár zaznamenal toto ošetrenie a zdravotnej poisťovni o tom zaslal záznam, kde uviedol, že v čase ošetrenia bol žalovaný pod vplyvom návykovej látky. Táto skutočnosť oprávňuje zdravotnú poisťovňu uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky.
Podľa § 9 ods. 7 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak ide o maloletého poistenca, ktorý je umiestnený v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých a inak závislých na základe rozhodnutia súdu.
Podľa § 22 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, poistenec je povinný uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 9 ods. 7.
7./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 2 211,60 eura s príslušenstvom je podaná dôvodne s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. ako aj s poukazom na povinnosť žalovaného uvedenú v § 22 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona. Je nesporné, že žalovaný utrpel dňa 17.01.2020 úraz pádom na dvore rodinného domu, pričom pred úrazom požil alkohol a preto je právne irelevantné tvrdenie žalovaného, že pred úrazom požil „iba“ pol deci Karpatského horkého a dva deci piva a až po úraze požil ďalší alkohol tak, ako to uviedol pri svojej výpovedi na pojednávaní. V predchádzajúcich vyjadreniach žalovaný úplne popieral požitie alkoholu pred úrazom, ale žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo mu po prevoze do nemocnice bola nameraná v krvi hladina alkoholu 1,88 g/l, čo zodpovedá približne 1,8 promile (pri meraní alkoholu v dychu by 1,88 mg/l zodpovedalo 3,92 promile) a to je už stredná opilosť, keď je psychomotorika výrazne narušená a sú prítomné poruchy koordinácie a spomalenie telesných pohybov a znížená pozornosť. S poukazom na uvedené sa potom obrana žalovaného (jeho prvotné tvrdenia o pošmyknutí sa na ľade, avšak nie v dôsledku použitia alkoholu a následné tvrdenie na pojednávaní, že pred úrazom požil len pol deci alkoholu a dva deci piva) javí len ako účelová, ničím nepreukázaná a teda nedôveryhodná. Podľa názoru súdu je z predložených dokladov (oznámenie zdravotnej poisťovni) a z výpovede žalovaného nesporné, že žalovanému ako poistencovi žalobcu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku užitia alkoholu (následok tohto konania žalovaného bol pád a zlomenina stehnovej kosti) a teda žalobcovi vzniklo právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči žalovanému, pričom žalovanému vyplýva priamo zo zákona povinnosť uhradiť tieto náklady (§ 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z.). Základ nároku žalobcu spochybňovaný žalovaným teda súd považoval za nesporný a vzhľadom na ďalšie námietky žalovaného, zostala spornou len otázka výšky tohto nároku resp. otázka primeranosti regresnej náhrady.
8./ Žalovaný poukazoval v rámci svojej obrany na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 377/2018 zo dňa 31.01.2019, podľa ktorého regresná náhrada má plniť výchovný účel, a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode
- nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci ) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel - a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.
9./ Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na skutočnosť, že dĺžka ústavnej zdravotnej starostlivosti nebola primeraná (poskytovaná zdravotná starostlivosť v súvislosti s úrazom trvala len do 20.01.2020 a absentovali akékoľvek zdravotné úkony od 21.01. do 24.01.2020), na okolnosti, za ktorých došlo
k úrazu (pošmyknutie na ľade vo večerných hodinách) ako aj svoje pomery (dôchodca s dôchodkom vo výške 412,10 eura bez akéhokoľvek iného hnuteľného alebo nehnuteľného majetku a manželka s dôchodkom vo výške 300 euro). Pokiaľ ide o aplikáciu vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR, ktorý sa zaoberal primeranosťou regresnej náhrady v súvislosti s nárokom poisťovne podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb. v prípade zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla , tak z obsahu uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že aj v tomto prípade išlo o regresný nárok poisťovne na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla po požití alkoholického nápoja, teda o obdobný regresný nárok ako v tomto súdnom konaní, pretože aj zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku užitia alkoholu a preto súd hodnotil primeranosť regresnej náhrady uplatnenej žalobcom s poukazom na tento nález Ústavného súdu SR. Názor vyslovený v tomto náleze je možné aplikovať aj na nárok na úhradu nákladov zdravotnej poisťovne za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu táto preukázateľne poskytla v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Z ustanovenia § 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. síce vyplýva, že zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi a zároveň z ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona vyplýva, že poistenec je povinný uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 9 ods. 7, avšak ani z jedného tohto ustanovenia nevyplýva právo zdravotnej poisťovne a povinnosť poistenca na zaplatenie nákladov výlučne v celom rozsahu.
10./ Z vyššie uvedených dôvodov súd pri svojom rozhodovaní posudzoval primeranosť regresnej náhrady uplatnenej žalobcom tak, aby splnenie tejto povinnosti zo strany žalovaného plnilo nielen výchovný účinok, ale zároveň aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka a na druhej strane aby táto nebola voči žalovanému ekonomicky likvidačná. Pri úvahe o výške primeranosti regresnej náhrady súd bral zreteľ na dôvody uvedené žalovaným a preskúmal ich opodstatnenosť, pričom dospel k záveru, že pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých došlo k úrazu, tak tieto nemôžu byť dôvodom na zníženie regresnej náhrady, keďže je nesporné, že žalovaný pred úrazom požil alkohol a nie je podstatné, v akom množstve, pričom jeho tvrdenie, že sa pošmykol na ľade, nebolo ničím preukázané. Pri skúmaní výšky plnenia požadovaného žalobcom však súd zistil, že výška nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nezodpovedá množstvu a rozsahu úkonov, ktoré by si zdravotný stav žalovaného po úraze vyžadoval a námietky žalovaného, že dĺžka ústavnej zdravotnej starostlivosti nezodpovedala povahe jeho zranenia považoval súd za opodstatnené, keď z prehľadu úkonov vyplýva, že v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti žalovanému boli poskytované zdravotné úkony súvisiace s povahou jeho zranenia len v období od 17.01. do 20.01.2020 a následne od 21.01. do 24.01.2020 nie sú v tomto prehľade žiadne úkony uvedené a napriek tomu žalovanému boli účtované náklady ústavnej zdravotnej starostlivosti až za 8 dní na sumu 2 059,32 eura. S poukazom na prehľad týchto zdravotných úkonov poskytovaných žalovanému v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti, ako aj na výpoveď žalovaného, podľa ktorej bol prijatý do nemocnice dňa 17.01.2020 a operácia sa realizovala až 19.01.2020 a na druhý deň mu boli poskytnuté barle, s pomocou ktorých mohol chodiť a nedostával žiadne infúzie, sa javí súdu, že pokiaľ u žalovaného po operácii neboli zistené žiadne komplikácie, tak dňom 20.01.2020 mohol byť prepustený z ústavnej zdravotnej starostlivosti. Uvedenému názoru nasvedčuje aj to, že v období od 21.01.2020 až do prepustenia žalovaného z ústavnej zdravotnej starostlivosti t.j. do 24.01.2020 nie sú v prehľade úkonov vykázané žiadne zdravotné úkony ani zdravotný materiál poskytnutý žalovanému a až dňa 28.01.2020 t.j. po prepustení žalovaného do domácej liečby je v prehľade uvedený Fraxiparine, ktorý mu bol poskytnutý. Tretím komponentom pri skúmaní primeranosti regresnej náhrady sú konkrétne pomery toho, kto je povinný regresnú náhradu zaplatiť t.j. žalovaného. Žalovaný je starobný dôchodca s dôchodkom vo výške 412,10 eura, pričom je nemajetný a jeho manželka poberá dôchodok vo výške 300 eur a bývajú v jednom dome s dcérou a jej rodinou s tým, že prispievajú na polovicu nákladov spojených s bývaním, ktorých presnú výšku však žalovaný nevedel uviesť. S prihliadnutím na tieto osobné pomery žalovaného ako aj na výšku a spornosť plnenia od neho požadovaného mal súd za to, že výchovný účinok regresnej náhrady na žalovaného bude splnený, pokiaľ bude zaviazaný na zaplatenie regresnej náhrady vo výške 1 000 eur, ktorú sumu súd nepovažuje za príliš nízku s poukazom na celkovú výšku náhrady a okrem toho, takáto výška regresnej náhrady nebude ekonomicky likvidačná pre žalovaného a jeho rodinu. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 31.07.2020 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaný bol vyzvaný na úhradu nákladov ešte pred podaním žaloby na súd s tým, aby tieto zaplatil do 30.07.2020 a nakoľko túto výzvu nerešpektoval, tak so zaplatením sumy 1 000 eur sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa t.j. od 31.07.2020 a preto je povinný zaplatiť aj
úroky z omeškania z tejto sumy. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 1 000 eur v splátkach po 50 eur mesačne s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery žalovaného, ktorý by svoj dlh nebol schopný zaplatiť v hotovosti, pričom už pred podaním žaloby na súd samotný žalobca ponúkol žalovanému možnosť zaplatiť pohľadávku v splátkach. Keďže žalobe žalobcu bolo vyhovené iba čiastočne a to do sumy 1 000 eur s 5% úrokom z omeškania od 31.07.2020 do zaplatenia, tak vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11/. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko obe strany mali vo veci len čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Topoľčany, ktorý rozsudok vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bol rozsudok vydaný. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.