Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-74-2021.pdf
PDF · 88.43 KB
Case nature
Subarea
24CoP/74/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matky W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.-I., Z. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokátka, Francisciho 3288, Poprad a otca W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., D. XXX/XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 15P/44/2021-53 zo dňa 30.04.2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. V rámci prebiehajúceho konania vo veci samej o zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi sa matka podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala dočasného zákazu styku otca s mal. deťmi.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Rodičia majú veľmi konfliktný vzájomný vzťah, odrážajúci sa aj vo vzťahu k mal. dieťaťu, ktoré veľmi citlivo vníma napätie medzi rodičmi. Z predložených písomností vyplynulo, že mal. dieťa má v súčasnosti neurotické prejavy pri realizácii styku s otcom, ktorý sa reálne už po dobu minimálne roka a pol neuskutočnil. Zdravotné problémy dieťaťa pravdepodobne súvisia so stykom, keďže aj z prepúšťacej správy nemocnice je zrejmé, že ochorenie nemalo inú organickú príčinu. Zákaz styku je však jeden z najhlbších zásahov do práv rodiča, realizovaný vždy v záujme dieťaťa. Súčasne ale existujú aj iné formy, ktoré by mohli v súčasnosti obidvaja rodičia rešpektovať. Ak osobný styk otca spôsobuje u dieťaťa neurotické zdravotné problémy, mohol by sa dočasne realizovať tento styk aj formou telefonického hovoru, Skypu, resp. iných sociálnych sietí, kde by sa dieťa v domácom prostredí mohlo cítiť bezpečne, bez vystavenia tlaku a úzkosti. Takto by s otcom mohlo nadviazať nateraz prerušený vzťah a ďalej ho rozvíjať. Z tohto dôvodu súd návrh matky na úplný zákaz styku ako nedôvodný zamietol. Ďalšie dokazovanie je potrebné vykonať v rámci konania vo veci samej
III. Obsah odvolania matky 4. Proti uzneseniu podala odvolanie matka, namietajúc, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že zdravotné problémy maloletej nastúpili po tom, ako sa otec o ňu po roku a pol začal
zaujímať. Svojim laxným prístupom k výchove však otec spôsobil stav tak vážneho odlúčenia mal. dcéry spojeného s terajším odmietaním otca. Už čo i len samotná zmienka maloletej o tom, že sa má stretnúť s otcom, vytvára u nej vysoko negatívne emočné prejavy. Súd nechcel výrazným spôsobom obmedziť, resp. dočasne zakázať styk otca s maloletou, pričom dal do pozornosti existenciu iných foriem styku, napr. Skype. Z úradnej povinnosti však alternatívne spôsoby kontaktu nenariadil neodkladným opatrením, za účelom stabilizácie vzťahov v rodine a neprehlbovaniu už aj tak vypätej situácie. V ostatnom rozsahu matka namietala nedostatočné zdôvodnenie napadnutého uznesenia a prieťahy v súdnom konaní, spôsobené nedôvodný postupovaním veci. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovieť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
6. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, vzťahy medzi nimi sú konfliktné. Z ich manželského zväzku pochádza mal. D., ktorá je stredobodom tohto súdneho konania. Podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa problematickým javí styk otca s maloletou. Jeho úprava bola naposledy vykonaná rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/76/2018. Na jeho základe je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 09.30 hod. do 12.00 za prítomnosti matky a nedeľu v čase od 09.30 hod. do 12.00 hod. bez prítomnosti matky. Po údajnom rok a pol trvajúcom nezáujme o maloletú sa postoj otca od februára roku 2020 zmenil, začal sa dožadovať styku s maloletou a zrejme v spojitosti s tým sa mal zhoršiť zdravotný stav maloletej. Tá otca odmieta, počas „tichého“ obdobia sa jej zrejme odcudzil a uskutočnenie styku má na ňu teraz nepriaznivý dopad s fyziologickými prejavmi. Bezpochyby, matkou uvádzané dôvody na zmenu úpravy styku otca s maloletou sú nezameniteľného významu, preto je potrebné venovať im náležitú pozornosť a za splnenia zákonných predpokladov vo veci zodpovedne rozhodnúť.
7. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Keďže neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne, odvolací súd skúmal aj záujem maloletého dieťaťa na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletého bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie aj preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.
14. Vychádzajúc z predchádzajúcej súdnej úpravy styku otca s maloletou, učinenej už zmieneným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/76/2018 zo dňa 30.04.2019, nemožno pri nariaďovaní neodkladného opatrenia opomenúť dikciu ust. § 121 CMP, podľa ktorej úpravu výkonu rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V preskúmavanom prípade splnenie tohto zákonného predpokladu odvodzuje odvolací súd od súčasného citového prežívania maloletej D., ktorá otca výrazne odmieta. Automaticky to však nezakladá vyhovenie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože odvolací súd považuje za nevyhnutné zaoberať sa dôvodmi tohto nepriaznivého stavu v rodine maloletej a tiež skúmaním najlepšieho záujmu maloletej v kontexte navrhovanej zmeny úpravy styku s otcom.
15. Postoj maloletej k otcovi je výrazne negatívny, pričom osobitne zvyšuje pozornosť odvolacieho súdu potreba hospitalizácie maloletej po tom, čo sa styk s otcom mal uskutočniť. Pre osvedčenie tejto skutočnosti matka predložila súdu prepúšťaciu správu maloletej z marca tohto roku. Z jej obsahu vyplýva, že maloletá bola hospitalizovaná pre opakované zvracanie a hnačky, s nameranou teplotou počas dňa. Podľa udania matky šlo o ťažkosti maloletej, vyvolané pred plánovaným stretnutím s otcom. Počas hospitalizácie sa však ťažkosti neopakovali, maloletá tolerovala tekutiny a stravu, chuť do jedla bola dobrá.
16. Vo vyššie načrtnutej súvislosti je otázne, z akého dôvodu tak rýchlo po hospitalizácii maloletej odzneli všetky matkou tvrdené skutočnosti. Ustúpilo zvracanie, hnačky, teplota, dieťa začalo normálne piť aj jesť. Nepochybne ide o otázku odbornú, vyžadujúcu medicínske aj psychologické znalosti a skúsenosti, presahujúc tak limity odbornosti odvolacieho súdu. Skúmajúc však predložené listiny jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, odvolací súd upriamil pozornosť na správy z psychologického vyšetrenia maloletej, aj keď síce staršieho dáta. Z ich obsahu totižto možno vyvodiť silné naviazanie maloletej na osobu matky, vychádzajúc pritom z toho, že maloletá len s obtiažmi ostala v čakárni so svojou starou matkou, kým matka bola v ambulancii. V konečnom dôsledku značné emočné naviazanie na matku konštatoval aj odborník.
17. Z doposiaľ uvedeného odvolací súd dochádza k záveru, že maloletá skutočne môže nepriaznivo prežívať styk s otcom. V tomto štádiu konania, bez vykonania doplňujúceho dokazovania, však nie je možné s istotou povedať, že príčiny tohto stavu spočívajú výlučne len v osobe otca a jeho prístupe k výchove maloletej. Bolo zistené, že maloletá je emočne naviazaná na matka a ťažkosti jej spôsobuje ich vzájomné odlúčenie, bez ohľadu na to, s kým maloletá ostáva. Možno predpokladať, že v útlom veku bola maloletá v pravidelnom kontakte so starou matkou, napriek tomu odmietala s ňou ostať čo i len po krátku chvíľu, zatiaľ čo matka bola v ambulancii psychológa.
18. V ďalšom priebehu vyšetrenia maloletá vo veku 3 rokov odpovedá, že ocko býva v domčeku, nestretávajú sa a maloletá pri ňom byť ani nechce, bez udania dôvodu. Odvolací súd samozrejme nepredpokladá, že dieťa vo veku 3 rokov musí jasne formulovať dôvody svojho odmietavého postoja k osobe otca, preto sa viac zaujímal o ich doterajší vzájomný vzťah.
19. Rodina žila v spoločnej domácnosti do mája 2017, vtedy ju otec opustil. Podľa uvedenia matky, táto bola vždy prítomná styku otca s maloletou, argumentujúc nízkym vekom maloletej a predovšetkým negatívnymi zážitkami maloletej s otcom. Otec sa mal zahnať na matku v čase, keď matka mala na rukách mal. D.. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k tejto udalosti, každopádne, z prezentovaného sledu udalostí možno vyvodiť, že sa tak malo udiať skôr ako v októbri roku 2018. V
tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s matkou, aby vzťah dieťaťa s otcom mala formovať jedna udalosť, pri ktorej je otázne, či maloletá ju bola schopná racionálne vnímať a vyhodnotiť, vzhľadom na jej vek a tomu zodpovedajúce rozumové schopnosti.
20. Postupujúc však ďalej, vzťah maloletej s otcom mal byť negatívne formovaný nešťastným pádom maloletej, ku ktorému malo dôjsť v Z. C. v októbri 2018. Je potrebné si však uvedomiť, že pády sú takmer neodmysliteľnou súčasťou života, osobitne v období detstva. Udalosť z plavárne je celkom zrejme pričítavaná na zodpovednosť otcovi. Odvolaciemu súdu síce nie je zrejmé, ako k tomuto pádu malo presne dôjsť, dodáva však, že na plavárni bola maloletá zrejme aj s matkou, ktorá rovnako ako otec mala dohliadať na maloletú a zodpovednosť by z toho dôvodu malo byť v rovnakom rozsahu aj na jej strane.
21. Zhrnúc však argumentáciu matky, odvolací súd v správaní otca voči maloletej nevzhliadol také nedostatky (slangovo prehrešky), ktoré by jednoznačne boli kauzálnym nexom k jej odmietavému postoju. Otec má vzájomne konfliktný vzťah s matkou, s celkom zrejme negatívnym presahom do jeho vzťahu s maloletou. Maloletá negatívne prežíva stretnutia s otcom a odvolací súd vníma tento stav ako neprirodzený. Otec ako rodič je najbližšou vzťahovou osobou dieťaťa a predpokladá sa, že ich vzťahy budú vrúcne, okrem prípadu, ak sa rodič voči dieťaťu vážne previní, naruší jeho dôveru, vyvolá v ňom strach zo svojej osoby a pod.. V preskúmavanom prípade vzťahy otca s maloletou nie sú idylické, ale ani nevzhliadol odvolací súd dôvod hodný vylúčenia otca z práva na výchovu vlastného dieťaťa.
22. Matkou navrhovaný petit, okrem toho, že spôsobí rodičovskú smrť otca, nie je spôsobilý zvrátiť nateraz existujúci stav v rodine mal. D., akékoľvek komplikácie skôr len oddiali, ak nie ešte zhorší. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
23. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie je len výsledkom osvedčeného skutkového stavu. Nie je vylúčené, že prebiehajúce konanie vo veci samej, ktoré otvorí priestor pre doplnenie dokazovania, prijme súd v konečnom dôsledku k odlišnému záveru a zmenenej úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
24. Ak však maloletá len sťažka nadväzuje vzťah s otcom, je vhodné venovať pozornosť doterajšej súdnej úprave styku, v snahe predísť akýmkoľvek ťažkostiam maloletej. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/76/2018 zo dňa 30.04.2019 sa však otec s maloletou stretáva len minimálne, v rozsahu 10 hodín mesačne. Hľadať priestor na zúženie styku nie je žiaduce, skôr je potrebné pracovať na zlepšení vzťahov medzi rodičmi.
25. Dominantné postavenie vo výchove dieťaťa mala matka, preto je veľmi významné jej nastavenie vo vzťahu k uznaniu dôležitosti postavenia druhého rodiča. V predmetnom prípade je však zrejmé, že matka obviňuje otca z jeho agresívneho správania či alkoholizmu. Odvolací súd dokonca miestami nadobudol pocit, že matka argumentuje vlastnými negatívnymi zážitkami s otcom, ktoré vykresľuje z pohľadu maloletej. Bez racionálneho základu maloletá odmieta otca väčšmi než by odmietala akúkoľvek inú, neznámu osobou.
26. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a dieťaťom spôsobil a kto má na ňom väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom. (z uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 438/05 zo dňa 13.12.2006).
27. Odvolací súd nemá predstavu, že rodine maloletej pomôže len tým, že autoritatívne upraví výkon rodičovských práv a povinností. Takého rozhodnutie by mohlo byť prínosné, avšak neodstránilo by stav narušených vzťahov v rodine. Ťažiskovou sa javí riadna príprava maloletej na styk s otcom, ktorá je zrejme podmienená vzťahom medzi rodičmi. V nadväznosti na uvedené apeluje odvolací súd na súd prvej inštancie, aby v rodine maloletej skúmal možnosti a efektivitu výchovných opatrení, uložených za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, ako aj otcom a maloletou navzájom.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).