Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-145-2020.pdf
PDF · 114.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Csp/145/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou v spore žalobcu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Bratislava - Nové Mesto, Vajnorská 100/A, zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 45 018 201, proti žalovanej P. Š.Č., N..: XX.XX.XXXX, A. W., F. D. W. XX, o zaplatenie 247,15 € s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 167,79 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33,76 eur od 24.02.2017 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33,76 eur od 24.03.2017 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33,76 eur od 25.04.2017 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33,76 eur od 24.05.2017 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 32,75 eur od 24.06.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 35,78 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti konania vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 247,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 58,55 eur od 24.02.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 38,75 eur od 24.03.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 58,55 eur od 25.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 38,75 eur od 24.05.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 52,55 eur od 24.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom základe, že dňa 06.08.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, Bratislava IČO: 35 763 469, na základe ktorej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom vyúčtoval žalovanej služby nasledovnými faktúrami: faktúrou č. 3412786901 zo dňa 07.02.2017 splatnou dňa 23.02.2017 vo výške 58,55 eur, faktúrou č. 3413763386 zo dňa 07.03.2017 splatnou dňa 23.03.2017 vo výške 38,75 eur, faktúrou č. 3414735099 zo dňa 07.04.2017 splatnou dňa 24.04.2017 vo výške 58,55 eur, faktúrou č. 3415710973 zo dňa 07.05.2017 splatnou dňa 23.05.2017 vo výške 38,75 eur, faktúrou č. 3416690875 zo dňa 07.06.2015 splatnou dňa 23.06.2017 vo výške 52,55 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti tým, že neplatila poplatky za poskytované služby právnemu
predchodcovi žalobcu, pričom Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k ich postúpeniu na žalobcu, taktiež si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
2) Okresný súd v Banskej Bystrici rozhodol v spore platobným rozkazom zo dňa 02.03.2020, sp. zn. 14Up/253/2020. Ten sa nepodarilo riadne doručiť žalovanej, preto Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Partizánske ako súdu miestne a vecne príslušnému na prejednanie veci podľa § 13 v spojení s § 14 zák. č. 160/2015 Zb. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Zb. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.
3) Súd doručil žalobu spolu s uznesením zo dňa 15.01.2021, sp. zn. 5Csp/145/2020, žalovanej do vlastných rúk a podľa ustanovenia § 167 CSP vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe. Žalovaná sa však k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila, ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.
4) Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5) Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6) Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, ostal nečinná, nepoprela skutkové tvrdenia a súd mal za to, že v danom prípade ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil.
7) Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a to Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2011, Dodatku k tejto zmluve zo dňa 24.01.2011, Dodatku k zmluve zo dňa 07.11.2012, Dodatku k t zmluve zo dňa 13.06.2014, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2019, cenníka služieb, faktúry č. 3412786901 zo dňa 07.02.2017 splatnej dňa 23.02.2017 vo výške 58,55 eur, faktúry č. 3413763386 zo dňa 07.03.2017 splatnej dňa 23.03.2017 vo výške 38,75 eur, faktúry č. 3414735099 zo dňa 07.04.2017 splatnej dňa 24.04.2017 vo výške 58,55 eur, faktúry č. 3415710973 zo dňa 07.05.2017 splatnej dňa 23.05.2017 vo výške 38,75 eur, faktúry č. 3416690875 zo dňa 07.06.2015 splatnej dňa 23.06.2017 vo výške 52,55 eur a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
8) Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej koncové zariadenie LEADTEK USB MODEM BLACK za účelom prihlásenia používania elektronických komunikačných služieb v dohodnutom programe MI KAŽDODENNY s dobou viazanosti 24 mesiacov. Na základe Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.11.2012 došlo k zmene pôvodného programu na program MI MEOB3 s dobou viazanosti 24 mesiacov. Na základe Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.06.2014 došlo k zmene predchádzajúceho programu na program MI MEOB3 na program DATA SIM MI NEOB3 s dobou viazanosti 28 mesiacov. Žalovaná sa v zmysle zmluvy zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu riadne platiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb na základe vystavenej faktúry. Tá však neuhradila cenu za poskytnuté služby, vyfaktúrované faktúrou č. 3412786901 zo dňa 07.02.2017 splatnou dňa 23.02.2017 vo výške 58,55 eur, faktúrou č. 3413763386 zo dňa 07.03.2017 splatnou dňa 23.03.2017 vo výške 38,75 eur, faktúrou č. 3414735099 zo dňa 07.04.2017 splatnou dňa 24.04.2017 vo výške 58,55 eur, faktúrou č. 3415710973 zo dňa 07.05.2017 splatnou dňa 23.05.2017 vo výške 38,75 eur, faktúrou č. 3416690875 zo dňa 07.06.2015 splatnou dňa 23.06.2017 vo výške 52,55 eur a dostala sa do omeškania.
9) Žalobca nadobudol pohľadávku spoločnosti Slovak Telekom a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.07.2019, pričom riadne oznámil listom zo dňa 19.09.2019 žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka na terajšieho žalobcu.
10) Z pripojených faktúr súd zistil, že faktúrou č. 3412786901 zo dňa 07.02.2017 splatnou dňa 23.02.2017 vo výške 58,55 eur, si právny predchodca žalobcu vyúčtoval cenu dodaných telekomunikačných služieb 28,1336 eur + DPH 5,63 eur, náklady na upomienku 4,99 eur a náklady na obmedzenie služieb pre neplatenie vo výške 16,50 eur + 20% DPH 3,30 eur =19,80 eur, faktúrou č. 3413763386 zo dňa 07.03.2017 splatnou dňa 23.03.2017 vo výške 38,75 eur si právny predchodca žalobcu vyúčtoval cenu dodaných telekomunikačných služieb vo výške 28,1336 eur + DPH 5,63 eur = 33,76 eur a náklady na upomienku 4,99 eur, faktúrou č. 3414735099 zo dňa 07.04.2017 splatnou dňa 24.04.2017 vo výške 58,55 eur, si právny predchodca žalobcu vyúčtoval cenu dodaných telekomunikačných služieb vo výške 28,1336 eur + DPH 5,63 eur = 33,76 eur, náklady na upomienku 4,99 eur a náklady na obmedzenie služieb pre neplatenie vo výške 16,50 eur + 20% DPH 3,30 eur =19,80 eur, faktúrou č. 3415710973 zo dňa 07.05.2017 splatnou dňa 23.05.2017 vo výške 38,75 eur si právny predchodca žalobcu vyúčtoval cenu dodaných telekomunikačných služieb vo výške 28,1336 eur + DPH 5,63 eur = 33,76 eur, náklady na upomienku 4,99 eur, faktúrou č. 3416690875 zo dňa 07.06.2015 splatnou dňa 23.06.2017 vo výške 52,55 eur si právny predchodca žalobcu vyúčtoval cenu dodaných telekomunikačných služieb vo výške 27,2935 eur + DPH 5,46 eur = 32,74 eur a náklady na obmedzenie služieb pre neplatenie vo výške 16,50 eur + 20% DPH 3,30 eur =19,80 eur. Z obsahu faktúr vyplýva, že žalobca si uplatnil za 4 upomienky sumu vo výške 19,96 eur (t.j. 4 x 4,99 eur), ktoré nepredstavujú cenu služieb, tieto upomienky nie sú obsahom samotnej zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb a 3x poplatky za prerušenie služieb pre neplatenie v sume 59,40 eur (t.j. 3 x /16,50 eur + DPH3,30 eur/) , t.j. spolu 79,36 eur. Suma za jednu upomienku 4,99 eur je neprimerane vysoká, neprestavuje skutočné náklady na poštovné, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že upomienky reálne aj odoslal žalovanej, a ak by ich bol aj odoslal, cena, ktorú si právny predchodca žalobcu účtoval nezodpovedala skutočným nákladom právneho predchodcu žalobcu za upomienku, pričom táto suma nebola individuálne zmluvne dohodnutá, ale právny predchodca žalobcu si ju účtoval jednostranne podľa ním vypracovaného cenníka bez toho, aby so spotrebiteľom zmluvne vyjednával. Taktiež suma za prerušenie služieb 3 x 19,80 eur =59,40 eur vychádza jednostranne z cenníka právneho predchodcu žalobcu bez toho, aby žalovaná ju zmluvne individuálne dojednala a taktiež je neprimerane vysoká.
11) Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
12) Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
13) Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14) Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15) Podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
16) Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17) Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
18) Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
19) Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20) Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21) Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23) Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24) Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne aj keď nie v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou ako spotrebiteľom, fyzickou osobou - nepodnikateľom Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.201, Dodatok k tejto zmluve zo dňa 24.01.2011, Dodatok k zmluve zo dňa 07.11.2012 a Dodatok k zmluve zo dňa 13.06.2014, na základe ktorých právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. Bratislava poskytovala žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná bola povinná platiť cenu dodaných telekomunikačných služieb. V tejto časti je žaloba žalobcu dôvodná, teda v časti faktúr, ktoré s týkajú ceny dodaných služieb vo výške 167,79 eur (33,76 eur + 33,76 eur + 33,76 eur + 33,76 eur + 32,75 eur). Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj poplatky za 4 upomienky po 4,99 eur čo je spolu suma 19,96 eur, ktoré nepredstavujú cenu služieb, tieto upomienky nie sú obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb. Cenu za jednu upomienku 4,99 eur súd považuje za neprimerane vysokú sankciu s nesplnením záväzku. Nezodpovedá skutočným nákladom právneho predchodcu žalobcu na poštovné, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že upomienky vyhotovil a reálne aj odoslal žalovanému, a ak by ich bol aj odoslal, cena, ktorú si právny predchodca žalobcu účtoval nezodpovedala skutočným nákladom právneho predchodcu žalobcu za upomienku. Súd poukazuje na skutočnosť, že súčasťou súdneho spisu žiadna upomienka právneho predchodcu žalobcu pripojená nie je. Súd musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná pre neprijateľnosť. Z toho však na druhej
strane nevyplýva, že súd nemôže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a prípadne dospieť k rovnakému právnemu záveru, čo okrem iného vyplýva z požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodovania v obdobných veciach ako jedného zo znakov zásady právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu. Podľa názoru súdu nie je v spotrebiteľskej zmluve prípustné, aby o vzniku práva na účtovanie neprimeraných nákladov za upomienku rozhodoval jednostranne dodávateľ, bez možnosti spotrebiteľa výšku dojednanej upomienky ovplyvniť ako je to v posudzovanom prípade. Dodávateľ tak získava silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi napr. v prípadnom ďalšom rokovaní o uzavretie zmluvy o pripojení alebo dodatku k nej s tým, že faktická kontraktačná nerovnosť strán sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Jednostranné účtovanie takto neprimerane vysokých nákladov za upomienku, ktorých existenciu žalobca ničím nepreukázal a žiadnu upomienku nepredložil, aj tak účtovaná suma za upomienku je neprimerane vysoká a nezodpovedá reálnym nákladom právneho predchodcu žalobcu za doručenie upomienky. V tomto prípade žalobca nepreukázal, že upomienku zaslal a v tomto prípade si môže účtovať len reálne náklady na jej doručenie, čo žalobca neučinil. Nakoľko zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv resp. jednostanne stanoveného cenníka dodávateľa. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky vychádzajúcej jednostranne od dodávateľa, bez možnosti spotrebiteľa jej výšku ovplyvniť, teda takéto jednostranné účtovanie upomienky, ktoré nebolo individuálne dojednané spotrebiteľom považuje súd za neprijateľné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Taktiež súd považuje za individuálne nedojednané a jednostranne vyúčtované podľa cenníka právneho predchodcu žalobcu aj účtovanie poplatku za prerušenie služieb 16,50 eur + 20% DPH čo je suma 19,80 eur s DPH x 3 = 59,40 eur. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Jednostranné účtovanie upomienky vo výške 4x 4,99 eur čo je suma 19,96 eur a 3 x poplatku za prerušenie služieb 19,80 eur s DPH 3,30eur spolu vo výške 59,40 eur spolu v sume 79,36 eur súd považuje v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka podľa ktorej za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy /tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje/, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní obsahu zmluvy, len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností, teda len jasným a jednoznačným stanovením zmluvných podmienok sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom, súd poukazuje na skutočnosť, že všetky podstatné skutočnosti by mali priamo vyplývať zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej dojednania by mali byť dostatočne určité a pre spotrebiteľa jednoznačné a zrozumiteľné, pričom spotrebiteľská zmluva žiadne dojednanie týkajúce sa sankcie za upomienku neobsahuje.
25) Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou ako spotrebiteľom zmluvu o poskytovaní verejných služieb a Dodatky k nej, na základe ktorých poskytoval žalovanej
elektronické komunikačné služby. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2011 vrátane dodatkov posúdil súd ako občianskoprávny vzťah a žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie, teda zmluvu o poskytovaní verejných služieb možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Takáto sankcia v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto súd nárok žalobcu sčasti v sume 19,96 eur / za 4 upomienky á 4,99 eur/ a v časti poplatkov o prerušenie služieb 3 x vo výške 19,80 eur spolu v sume 59,40 eur spolu 79,36 eur s príslušným úrokom z omeškania ako nedôvodný zamietol, lebo od spotrebiteľa možno žiadať len tie poplatky a služby, ktoré boli individuálne dohodnuté podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade absentuje individuálne dojednanie takejto sankcie za upomienku a za poplatok za prerušenie služieb pre neplatenie. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorým sa nemal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť jeho obsah, pričom tvorcom cenníka je dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa na ňom participovať a ovplyvniť jeho obsah a takáto individuálne nedojednaná zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods.4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka absolútne neplatná podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu v časti 79,36 eur s príslušným úrokom z omeškania 5% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia vo výške 5% ročne ako nedôvodnú zamietol.
26) Žaloba žalobcu je podaná dôvodne sčasti v sume 167,79 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 33,76 eur od 24.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 33,76 eur od 24.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 33,76 eur od 25.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 33,76 eur od 24.05.2017 do zaplatenia, ročne zo sumy 32,75 eur od 24.06.2017 do zaplatenia. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z faktúr do zaplatenia vo výške stanovenej v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva Občiansky zákonník t.j. 0,00% ECB + 5 percentuálnych bodov čo je 5% ročne. Priznaný nárok bol žalobcom uplatnený riadne a včas v trojročnej premlčacej lehote na uplatnenie práva, keď prvá faktúra najskôr splatná bola splatná 23.02.2017, pričom premlčacia lehota začala plynúť od 24.02.2017 a uplynula 24.02.2020. Žalobca podal žalobu na upomínacom súde v Banskej Bystrici dňa 15.02.2020, teda v trojročnej zákonnej lehote, ktorá začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia z čoho je nepochybne zrejmé, že nárok žalobcu je uplatnený riadne a včas a nie je premlčaný.
27) O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.2 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania podľa úspechu v spore, keď žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 247,15 eur a súd mu priznal sumu 167,79 eur a v časti 79,36 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol, teda úspech žalobcu v konaní bol vo výške 67,89 % mínus neúspech 32,11 % čo je čistý úspech žalobcu v konaní 35,78 %, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti konania vo veci samej vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.