Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32C-68-2019.pdf
PDF · 103.01 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/68/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: J. X., nar.XX.XX.XXXX, bytom Y. V. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený: JUDr. Juraj Ďurajda, so sídlom Kukučínova 12, 010 01 Žilina, IČO: 37 973 631, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00166481, o žalobe o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou o náhradu škody, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 09.09.2019, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 25.971,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od podania žalobného návrhu až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100%.
2. Na odôvodnenie svojho nároku uviedol, že uznesením OR PZ v Žiline ČVS: ORP-1028/OEK-ZA-2007 zo dňa 20.11.2007 bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie podľa § 206 ods. 1 TP. Uvedeným uznesením bol žalobca obvinený zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 TZ spáchaného formou spolupáchateľstva. Dňa 22.11.2007 žalobca udelil plnú moc, na základe ktorej bol splnomocnený advokát JUDr. Juraj Ďurajda na zastupovanie žalobcu ako obvineného v uvedenej trestnej veci. Na základe právneho vzťahu zastupovania advokátom boli realizované úkony. Dňa 22.05.2014 bol Okresným súdom v Žiline vyhlásený rozsudok č.k. 28T/41/2009-541, ktorým bol žalobca ako obžalovaný oslobodený v plnom rozsahu spod podanej obžaloby. Následne bolo dňa 22.05.2014 Okresnou prokuratúrou v Žiline podané odvolanie proti predmetnému rozsudku. O uvedenom odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 03.09.2014, č.k. 2To/80/2014-566 tak, že predmetné odvolanie zamietol a pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Žilina potvrdil. Uvedené uznesenie Krajského súdu v Žiline nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.09.2014. Žalobca poukázal na § 4 ods. 1 písm. f), § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a 2, § 17 ods. 2 a § 18 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Poškodeným podaná žiadosť 10.12.2015 Ministerstvu spravodlivosti bola postúpená Generálnej prokuratúre SR dňa 23.12.2015. Samotná GP sa k predmetnej žiadosti poškodeného vyjadrila podaním zo dňa 24.02.2016 č.k. VI/4 Gc133/15/1000-8. Uvedené listinné doklady sa nachádzajú v spise Okresného súdu Žilina 2C/67/2016. Súd uznesením 2C/67/2016-117 konanie zastavil a vec postúpil Generálnej prokuratúre Bratislava na prerokovanie žiadosti o nároku na náhradu škody. Generálna prokuratúra SR doručila žalobcovi vyjadrenie VI/4 Gc23/19/1000-4 zo dňa 11.04.2019. Po právoplatne skončenej trestnej veci advokát vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v
zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. vo výške 5.121,68 Eur. Žalobca uhradil advokátovi z časti zálohové dňa 27.11.2017 vo výške 60.000,- Sk. Doplatok vyčíslených TPZ uhradil .12.2015. Z dôvodu, že žalobca bol nedôvodne trestne stíhaný, bol s ním skončený pracovný pomer a stratil možnosť získavania finančných prostriedkov na zabezpečovanie nákladov svojej rodiny (manželka a dve maloleté deti, náklady na byt).V čase predmetného trestného stíhania mal uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom WORLD SKY s.r.o., ktorý pracovný pomer bol formálne skončený podľa § 60 ods. 1 ZP dňa 11.01.2008. V skutočnosti k skončeniu predmetného pracovného pomeru došlo z dôvodu trestného stíhania žalobcu v predmetnej veci, ktorá skutočnosť analogicky vyplýva aj z výpovedí svedkov, vypočutých vo veci 28T/41/2009. Počas trvania tohto pracovného pomeru mal žalobca pracovný príjem v dostatočnom rozsahu na krytie životných nákladov seba a svojej rodiny. Dňa 13.05.2008 uzatvoril žalobca so zamestnávateľom N.. T. W. - AGAT pracovnú zmluvu ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. V prílohe predkladám pracovnú zmluve z 13.05.2008. žalobca sa zúčastňoval úkonov v predmetnej trestnej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol vodičom medzinárodnej kamiónovej dopravy na tzv. turnusy v dňoch vytýčených úkonov v trestnej veci a blízkom období týmto termínom, nemohol vykonávať prácu vodiča. Bol nútený si zabezpečiť finančné prostriedky úverom zo Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá mu poskytla dňa 20.08.2010 na základe úverovej zmluvy č. 425318073 úver vo výške 5.200,00 EUR. Na základe predloženého potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. 25.11.2011 je nesporná výška poskytnutého úveru 5.200,00 EUR a zostatok ku dňu 25.11.2015 vo výške 3.669,86 EUR. Z uvedených poskytnutých prostriedkov uhrádzal sčasti aj predmetné trovy právneho zastúpenia, uvádzané náklady bývania, svojej rodiny. Je nesporné, že ak by nebolo došlo voči žalobcovi k trestnému stíhaniu, ktoré v konečnom dôsledku podľa rozhodnutia predmetných súdov bolo nedôvodné, nebolo by došlo k ujme žalobcu v súvislosti s platením trov právneho zastúpenia, nedošlo by k ušlej mzde, nebol by nútený si zabezpečiť finančné prostriedky uvedeným úverom. Žalobca, v čase keď bol obvinený a následne obžalovaný, zúčastňoval sa plánovaných úkonoch pred vyšetrovateľom, procesným súdom. V tom čase vykonával prácu vodiča diaľkových kamiónov. Z charakteru tejto práce je nesporné, že na pracovné cesty chodil v priebehu viacerých dní, vzhľadom k tomu že sa jednalo o zahraničné cesty podľa pokynov vtedajšieho zamestnávateľa. V prípade, ak žalobca na základe doručeného predvolania vyšetrovateľa, súdu, zostal na plánovaný deň úkonu doma, musel zamestnávateľovi oznámiť túto skutočnosť, žalobca nevykonal plánovanú zahraničnú prácu vodiča kamiónu. Jeho zamestnávateľ namiesto jeho zabezpečil prepravu iným vodičom. V dôsledku tejto situácie vznikol žalobcovi ušlý zisk vo výške 1.980 EUR. V dôsledku nedôvodného trestného stíhania v aktuálnom čase bol so žalobcom skončený pracovný pomer vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy v spoločnosti WORLD SKY, s.r.o.. došlo k bezdôvodnému zásahu voči jeho integrite, morálnemu zásahu do jeho osoby, keď bol vytváraný bezdôvodný stav, že je zlodej, nespôsobilý vykonávať prepravu, že kradne prepravované veci. V dôsledku tejto situácie došlo k poškodeniu jeho fyzického a psychického zdravia. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 11, § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho Zákonníka žiada titulom nemajetkovej ujmy 10.000,00 EUR. Celková výška škody žalobcu, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa § 5 a nasi. zákona č. 514/2003 Z. z. a vzniknutej nemajetkovej ujmy podľa § 11, § 13 ods. 1,2,3, Občianskeho zákonníka predstavuje: vzniknutá škoda vo výške 1.980,00 EUR, trovy právneho zastúpenia vo výške 5.121,68 EUR, poskytnutý úver vo výške 8.869,86 EUR, nemajetková ujma vo výške 10.000,00 EUR, spolu: 25.971,54 EUR. Žalobca pôvodne podaním z 09.12.2015 vyzval Ministerstvo spravodlivosti SR na úhradu uplatnenej škody na základe skutočnosti uvedených vyššie. MSSR podaním zo 17.12.2015 oznámilo žiadateľovi žalobcovi, že žiadosť z 09.12.2015 0 predbežné prerokovanie nároku bola postúpená na Generálnu prokuratúru SR. Žiadateľ podaním zo dňa 25.01.2016 zaslal Generálnej prokuratúre SR uplatnenie škody. Následne Generálna prokuratúra SR podaním zo dňa 24.02.2016 zn. VI/4 Gc 133/15/1000-8 neuspokojila uplatňovaný nárok z dôvodu, že údajne na úspešné uspokojenie nároku absentuje existencia nezákonného rozhodnutia. Okresný súd uznesením 2C/67/2016 právoplatným 15.02.2019 predmetné konanie zastavil a po právoplatnosti vec predložil Generálnej prokuratúre SR na prerokovanie žiadosti o nároku na náhradu škody. Podaním z 11.04.2019 Generálna prokuratúra SR žalobcovi oznámila, že nárok nebol uspokojený, oznámené listom z 24.02.2016, z uvedeného dôvodu opätovne nemôže byt' o žiadosti konané.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a tento žiada zamietnuť. S poukazom na znenie ustanovenia § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. žalovaný vzniesol námietku premlčania. Zároveň uviedol, že v súlade s uvedeným zákonom žalobca nešpecifikoval žiadne nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, od ktorého by odvodzoval svoj nárok. Nie sú tak splnené hmotnoprávne podmienky pre konanie podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca nijakým spôsobom neoznačil, ktoré konkrétne rozhodnutie je nezákonné, resp. v čom vidí nezákonnosť trestného stíhanie. Z
obsahu je možné vyvodiť, že žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z uznesenia vyšetrovateľa OR PZ v Žiline sp. zn. ČVS: ORP-1028/OEK-ZA-2007 zo dňa 20.11.2007, pričom v tejto trestnej veci bolo trestné konanie skončené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T 41/2009-541 zo dňa 22.05.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To802014 zo dňa 03.09.2014, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Podľa žalovaného neskoršie rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v žiadnom prípade nezakladá záver o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia voči jeho osobe bolo nezákonné, a že žalobca bol nezákonne trestne stíhaný. Žalovaný uviedol, že v tomto prípade nie je splnená základná z podmienok, predpokladaných zákonom pre úspešné uplatnenie práv na náhradu škody, t.j. existencia nezákonného rozhodnutia, príp. nesprávneho úradného postupu. Zároveň namietol aj výšku uplatneného nároku na náhradu vynaložených trov konania, ktoré mali vzniknúť v trestnom konaní, nárok súvisiaci s uplatnenou nemajetkovou ujmou, ušlou mzdou a úver vrátane ich preukázania. Podľa žalovaného nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu v takom rozsahu, že by bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.12.2019 uviedol, že za nezákonné je potrebné považovať uznesenie OR PZ v Žiline ČVS: ORP-1028/OEK-ZA-2007 zo dňa 20.11.2007 s poukazom na konečné rozhodnutie v tejto veci, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že žalobca pôvodne podaním z 09.12.2015 vyzval Ministerstvo spravodlivosti SR na úhradu uplatnenej škody. MSSR podaním zo 17.12.2015 žalobcovi oznámilo, že žiadosť z 09.12.2015 o predbežné prerokovanie nároku bola postúpená na Generálnu prokuratúru SR. Žalobca podaním zo dňa 25.01.2016 zaslal Generálnej prokuratúre SR uplatnenie škody. Následne Generálna prokuratúra SR podaním zo dňa 24.02.2016 zn. VI/4 Gc 133/15/1000-8 neuspokojila uplatňovaný nárok z dôvodu, že údajne na úspešné uspokojenie nároku absentuje existencia nezákonného rozhodnutia. Okresný súd uznesením 2C/67/2016, právoplatným dňa 15.02.2019, predmetné konanie zastavil a po právoplatnosti vec predložil Generálnej prokuratúre na prerokovanie žiadosti o nároku na náhradu škody. Podaním z 11.04.2019 Generálna prokuratúra SR žalobcovi oznámila, že nárok nebol uspokojený, oznámené listom z 24.02.2016, z uvedeného dôvodu opätovne nemôže byť o žiadosti konané. Na základe uvedených skutočností došlo k riadnemu uplatneniu nároku v zmysle § 19 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z., nedošlo k premlčaniu nárokov.
5. Na pojednávaní žalobca zotrval na skutočnostiach, uvedených v žalobe. Dodal, že sa nestotožňuje s predbežným právnym posúdením súdu, v zmysle ktorého je nárok žalobcu premlčaný. Uviedol, že v zmysle judikatúry a platnej právnej úpravy je jasné, že právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Žiline 2To/80/2014, t.z. dňom 03.09.2014 začala plynúť subjektívna lehota. Vo vzťahu k spočívaniu, resp. nespočívaniu lehoty, uviedol, že je pravdou, že proti uzneseniu vo veci 2C/67/2016, ktorým súd konanie zastavil, nebolo zo strany žalobu podané odvolanie, stalo sa právoplatným.
6. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 22.05.2014 Okresný súd v Žiline vyhlásil rozsudok č.k. 28T/41/2009-541, ktorým bol žalobca ako obžalovaný oslobodený v plnom rozsahu spod podanej obžaloby. Následne bolo dňa 22.05.2014 podané odvolanie proti predmetnému rozsudku. Na základe odvolania Okresnej prokuratúry Žilina rozhodoval Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 03.09.2014, č.k. 2To/80/2014-566, ktorým odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Žilina. Uznesenie Krajského súdu v Žiline nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.09.2014.
9. Žalobca listom zo dňa 09.12.2015, doručeným na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 10.12.2015, požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
10. Listom zo dňa 17.12.2015, č.k. 49965/2015/141, bola žiadosť postúpená z Ministerstva spravodlivosti SR na Generálnu prokuratúru SR.
11. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 24.02.2016, sp. zn. VI/4 Gc 23/19/100-4, označeným ako Vec: Žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., oznámila žalobcovi, že GP SR neuspokojí nárok na náhradu škody z dôvodu absencie základného predpokladu
pre úspešné uspokojenie takéhoto nároku, a teda z dôvodu neexistencie nezákonného rozhodnutia, resp. absencie zistenia (konštatovania) nesprávneho úradného postupu.
12. Dňa 15.03.2016 žalobca podal na Okresnom súde Žilina žalobu o náhradu škody. Uvedená vec je vedená pod sp. zn. 2C/67/2016.
13. V konaní sp. zn. 2C/67/2016 súd uznesením č.k. 2C/67/2016-117 zo dňa 29.01.2019 rozhodol, že konanie zastavuje a vec postupuje po právoplatnosti tohto uznesenia Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Zároveň rozhodol, že žalovaní v rade 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania. Z bodu 13. odôvodnenia vyplýva, že súd nezistil, že by bola zo strany žalobcu podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Proti uvedenému uzneseniu nebolo podané odvolanie a dňa 15.02.2019 nadobudlo právoplatnosť.
14. Listom zo dňa 29.03.2019 bol spis, sp. zn. 2C/67/2016, postúpený na Generálnu prokuratúru SR.
15. Listom zo dňa 11.04.2019 Generálna prokuratúra oznámila žalobcovi v zmysle § 16 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada.
16. Listom zo dňa 12.04.2019, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 17.04.2019, bol spis vrátený na OS Žilina.
17. Dňa 09.09.2019 žalobca podal žalobu o nároku na náhradu škody (sp. zn. 32C/68/2019).
18. Skutočnosti, uvedené pod bodmi 8.-16. vyplývajú z predložených dôkazov a z pripojených spisov Okresného súdu Žilina, sp. zn. 2C/67/2016 a 8T/41/2009. Uvedené skutočnosti mal súd za nesporné.
19. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platí, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
20. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platí, že lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/> odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
21. Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platí, že najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
22. Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka platí, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
23. Z popísaných zákonných ustanovení vyplýva, že právo na náhradu škody, uplatnené v tomto konaní, sa premlčuje v 3 ročnej subjektívnej lehote a v 10 ročnej objektívnej lehote s tým, že do tejto lehoty sa nezapočítava lehota predbežného prejednania nároku, najdlhšie však v trvaní 6 mesiacov.
24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k predbežnému prejednaniu uplatneného nároku zo strany žalovaného došlo na základe uplatnenia zo strany žalobcu zo dňa 9.12.2015, kedy už žalobca poznal výšku jeho nároku ako aj to, kto je zaň zodpovedný s tým, že výsledok tohto prejednania bol žalobcovi oznámený listom zo dňa 24.02.2016, sp. zn. VI/4 Gc 23/19/100-4, ktorý bol žalobcovi doručený najneskôr dňa 15.3.2016, nakoľko tohto dňa podal žalobca na Okresný súd Žilina žalobu o náhradu rovnakej škody, ako je predmetom tohto konania, ohľadne ktorej bolo pred Okresným súdom Žilina vedené konanie
pod č.k. 2C/67/2016. Subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku, riešeného v tomto konaní, teda mohla najneskôr uplynúť dňa 15.3.2019. Žaloba, ktorá je predmetom tohto konania však bola na príslušnom súde podaná až dňa 9.9.2019.
25. Konanie vedené Okresným súdom Žilina pod č.k. 2C/67/2016 bolo právoplatne ukončené uznesením č.k. 2C/67/2016-117 zo dňa 29.01.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2019, pretože proti nemu nebol v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok.
26. Ako vyplýva z ust. § 112 ods. Občianskeho zákonníka, premlčacia doba nároku neplynie počas trvania súdneho konania, ktorého predmetom je uplatnený nárok, avšak za predpokladu, že sa v konaní pred súdom riadne pokračuje. V konaní, vedenom pred Okresným súdom Žilina pod č.k. 2C/67/2016 bol síce včas uplatnený nárok, ktorý je aj predmetom tohto konania, avšak konanie pod č.k. 2C/67/2016 bolo právoplatne zastavené a zo strany žalobcu nebol podaný žiadny opravný prostriedok, tzn. v konaní pod č.k. 2C/67/2016 nebolo zo strany žalobcu riadne pokračované. V zmysle judikatúry sa za riadne pokračovanie považuje vykonávanie úkonov, alebo nebránenie vykonávaniu úkonov, tak, aby súdny spor skončil rozhodnutím vo veci samej, čo sa vo veci pod č.k. 2C/67/2016 nestalo, keďže žalobca sám svojim nekonaním zavinil zastavenie konanie bez meritórneho rozhodnutia..
27. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žaloba, ktorá je predmetom tohto konania, bola podaná (9.9.2019) po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej premlčacej 3 ročnej lehoty (ktorá uplynula najneskôr dňa 15.2019). Na márne uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty nemení nič ani podanie žaloby v konaní pod č.k. 2C/67/2016, nakoľko žalobca v tomto konaní v rozpore so znením ust. § 112 Občianskeho zákonníka riadne nepokračoval a teda podanie tejto žaloby a vedenie konania pod č.k. 2C/67/2016 nemalo za následok spočívanie premlčacej lehoty.
28. Vzhľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania uplatneného nároku súd túto námietku posúdil a vyhodnotil ako dôvodnú. Nakoľko uplatnený nárok, aj v prípade, ak by bol dôvodný, by bol s poukazom na popísané skutočnosti premlčaný, súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti, sa meritom veci nezaoberal a z dôvodu premlčania potencionálneho nároku žalobcu žalobu zamietol.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže v konaní bol žalovaný plne úspešný, súd mu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.