Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoKR-8-2021.pdf
PDF · 94.82 KB
Case nature
Subarea
41CoKR/8/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX E. E., správcom ktorého je JUDr. Eva Plichtová, PhD., so sídlom kancelárie Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o návrhu dlžníka na vylúčenie správcu, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 1OdK/83/2017 - 575 zo dňa 28. októbra 2020 takto
rozhodol:
I. Odvolanie dlžníka odmieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „konkurzný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh dlžníka, ktorým sa dlžník domáhal vylúčenia JUDr. Evy Plichtovej, PhD. z funkcie správcu konkurznej podstaty.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že konkurzný súd uznesením č.k. 1OdK/83/2017 - 22 zo dňa 08. 09. 2017 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a súčasne náhodným výberom ustanovil do funkcie správcu JUDr. Evu Plichtovú, PhD., so sídlom kancelárie Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 176/2017 dňa 14. 09. 2017. Dlžník svoj návrh na vylúčenie ustanoveného správcu odôvodnil tým, že je tu zákonná prekážka s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správcoch“). Podľa názoru dlžníka je správca vylúčený z výkonu správcovskej činnosti, nakoľko je s dlžníkom v súdnom konaní. Dlžník poukázal na to, že dňa 21. 09. 2020 začalo súdne konanie iniciované dlžníkom voči správcovi v postavení žalovaného. Dlžník sa návrhom podaným voči správcovi na Okresnom súde Žilina dňa 21.09.2020 domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, určenia pravosti a výšky pohľadávok. Taktiež sa dlžník domáhal vydania neodkladného opatrenia voči správcovi, aby sa zdržal úkonu vykonania dobrovoľnej dražby. Konanie je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/74/2020. Vzhľadom na uvedené sa dlžník domnieva, že je tu dôvod na vylúčenie správcu z výkonu funkcie. Záverom dlžník vyjadril, že má odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti správcu. Súčasne sa dlžník vyjadril, že správca nekoná v súlade s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti. Dlžník dňa 06. 10. 2020 doručil konkurznému súdu neautorizované podanie prostredníctvom e-mailu. V tomto podaní poukázal na skutočnosť, že vyšetrovateľ Policajného zboru SR v Martine dňa 26. 03. 2020 uznesením ČVS: ORP-152/3-VYS-MT-2020 na základe podnetu správcu vydal uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a súčasne vzniesol obvinenie podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok voči dlžníkovi za prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Dlžník uvádza, že nakoľko nebolo vo veci rozhodnuté, existencia prebiehajúceho konania má za následok vylúčenie správcu z funkcie.
3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu dlžníka postupoval podľa § 42 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), pričom konštatoval, že o zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty má konkurzný súd možnosť rozhodnúť len v prípade existencie dôležitých dôvodov, ktorými sú najmä trvalé porušovanie povinností správcu, zaujatosť alebo trvale nepriaznivý zdravotný stav. Zbaviť funkcie správcu možno tak aj v prípade jeho nečinnosti, hrubého sťažovania postupu konkurzného konania a pod. Podľa názoru okresného súdu uvedené skutočnosti pri výkone funkcie správcu neboli evidentné ani v jednom prípade po celú dobu trvania konkurznej veci. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že na odvolanie z funkcie správcu neboli dané zákonné dôvody, na základe ktorých by bolo možné správcu odvolať.
4. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že v rámci konanie vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/74/2020, ktoré má spolu s trestným konaním vedeným voči dlžníkovi zakladať podmienku na vylúčenie správcu, sa dlžník v postavení žalobcu domáha, aby súd určil, že právny úkon správcu - oznámenie o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby č. D 50922018 zo dňa 16. 09. 2020, je neplatný. Dlžník sa podanou žalobou tiež domáha, aby súd rozhodol, že pohľadávky uplatnené v konkurznom konaní sú sporné a nie sú spôsobilé byť uplatnené v konkurze. Vo vzťahu k uvedenému konaniu, ktoré má byť okolnosťou, pre ktorú je správca vylúčený z funkcie, okresný súd konštatoval, že správca vykonáva svoje zákonné povinnosti (t. j. speňažovanie majetku) za účelom usporiadať majetkové pomery dlžníka a jeho veriteľov. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii presne stanovuje, aký majetok podlieha konkurzu a za akých podmienok sa má speňažovať. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že do momentu rozhodovania o návrhu dlžníka na vylúčenie správcu z dôvodu, že medzi správcom a dlžník prebieha súdne konanie, správca postupoval v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti a v súlade so zákonom. Okresný súd mal za to, že iniciovanie súdneho konania dlžníkom (konanie sp. zn. 13C/74/2017), má len umelo navodzovať okolnosti, ktoré majú za následok vylúčenie správcu z výkonu funkcie. Podľa okresného súdu ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o správcoch precizuje situáciu, kedy medzi dlžníkom a správcom prebieha spor, ktorý nesúvisí s konkurzom a nie je vyvolaný priamo konkurzným konaním. V praxi sa často dostávajú záujmy správcu do pomyselného konfliktu so záujmom dlžníka. Uvedené zákonné ustanovenie teda rieši situáciu, kedy medzi správcom a dlžníkom prebieha spor, ktorý nemá súvis s konkurzným konaním, ale priamo sa dotýka podnikateľského záujmu dlžníka a správcu, resp. inej majetkovej, či osobnej sféry života týchto subjektov, pričom o spornej otázke vyvstávajúcej z tohto vzťahu musí rozhodnúť súd. V takomto prípade je zaujatosť správcu zrejmá. Podľa názoru okresného súdu však v konaní, kedy si správca plní zákonné povinnosti, pričom je neustále atakovaný dlžníkom, je aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia vylúčená, pretože doslovným výkladom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o správcoch, by každé konanie medzi dlžníkom a správcom malo za následok vylúčenie správcu z funkcie. Súd prvej inštancie vyslovil úvahu, že takýto prístup k aplikácii zákona nie je správny. Z logického hľadiska nie je možné, aby len preto, že dlžník „a priori“ nesúhlasí so speňažovaním svojho majetku a celkovo sa snaží zvrátiť konkurz, iniciovaním absolútne nedôvodného konania, spôsobil výmenu správcu.
5. Súd prvej inštancie uzavrel, že konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/74/2020, nezakladá podmienku na vylúčenie správcu z funkcie, keďže v rámci výkonu dohľadu konkurzným súdom nad činnosťou správcu nebolo zistené, že by správca postupoval v rozpore so zákonom. Konkurzný súd nemal za to, že konanie, ktorým je napádaná zákonná činnosť správcu dlžníkom by mala spôsobiť zásah do integrity správcu a automaticky spôsobiť jeho vylúčenie, pričom aj samotný správca uviedol, že sa vo veci necíti zaujatý. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil návrh dlžníka za nedôvodný.
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie dlžník z dôvodu, že napadnuté uznesenie považuje za nezákonné a nepreskúmateľné. Dlžník v odvolaní uviedol, že zákonná povinnosť vylúčiť správcu je s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o správcoch daná. Konkurzný súd koná v rozpore so zákonom a je tu dôvodné podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa - sudcu, keď sudca ignoruje uvedené zákonné ustanovenie. Odvolateľ zdôraznil, že správca je z výkonu správcovskej činnosti vylúčený vždy, ak je s dlžníkom v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť ich spor. Súd je preto zo zákona povinný vylúčiť správcu zo správcovskej činnosti. Odvolateľ poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR uviedol, že pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia nereaguje na zásadnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochranu, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Takéto rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Napadnuté uznesenie považuje za nezákonné,
zjavne neodôvodnené, neprimerane prísne, nevyvážené a nezohľadňujúce argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Uznesenie trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Napadnutým rozhodnutím mu bolo odopreté právo podľa čl. 46 Ústavy SR domáhať sa súdnej ochrany na všeobecnom súde a právo na spravodlivý súdny proces. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie si svojvoľne vyložil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o správcoch, keď uviedol, že toto zákonné ustanovenie precizuje situáciu, kedy medzi dlžníkom a správcom prebieha spor, ktorý nesúvisí a nie je vyvolaný priamo konkurzným konaním. V predmetnom ustanovení nie je uvedené, ani z neho nevyplýva, že by sa malo jednať o spor, ktorý nesúvisí a nie je vyvolaný priamo konkurzným konaním.
7. Odvolateľ ďalej uviedol, že vyhlásenie konkurzu sám neinicioval. Z dôvodu, že mu ako spotrebiteľovi hrozila strata obydlia, obrátil sa na Centrum právnej pomoci, pobočku v Žiline, kde pracovníci centra mu navrhli podať žiadosť o poskytnutie pomoci, ktorú podpísal, avšak bez vedomosti, čo bude nasledovať. Nemá právnické vzdelanie a odbornú spôsobilosť, aby vedel posúdiť dôsledky podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Jeho slobodnou vôľou nebolo speňažiť svoj majetok na úhradu pohľadávok veriteľov a pripraviť svoju rodinu o jediné obydlie. Až keď správkyňa začala organizovať dražbu na predaj jeho domu, pochopil, že podpísaním žiadosti o pomoc v Centre právnej pomoci mu pomoc nebola poskytnutá. Podľa dlžníka pomocou nemôže byť konanie štátom zriadenej organizácie, ktoré spôsobuje ujmu na právach občana, má za následok scudzenie majetku občana a uvedenie ho do bezvýchodiskovej situácie, v ktorej sa môže ocitnúť bez domova. V konaní o oddlžení mu hrozí ešte väčšie nebezpečenstvo a väčšia ujma na právach oproti konaniu zabezpečeného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorý sa prvý pokúsil vykonať dražbu jeho domu a jediného obydlia jeho rodiny. Dlžník má za to, že bol uvedený do omylu pracovníkmi Centra právnej pomoci. Namietal, že správkyňa nepostupovala v zmysle ustanovenia § 166i ods. 3 ZKR, keď nevykonala žiadne úvodné stretnutie, na ktorom by dlžníka podrobne poučila o jeho povinnostiach, teda konala v rozpore so zákonom, ktorým je pri výkone svojej činnosti viazaná a nemožno spravodlivo uzavrieť, že konala s odbornou starostlivosťou.
8. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. K odvolaniu dlžníka sa vyjadrila správkyňa konkurznej podstaty písomným podaním zo dňa 15. 01. 2021, v ktorom uviedla, že zo strany dlžníka ide o opakovaný pokus marenia konkurzného konania. V predmetnom odvolaní absentuje vecná a právne relevantná argumentácia odôvodnenia tvrdení dlžníka. Vo svojich vyjadreniach, ktoré sú väčšinou vytrhnuté z kontextu citovaných zdrojov, na ktoré sa odvoláva, podáva dlžník subjektívny výklad právnych noriem, ktorým sa snaží spochybniť zákonnosť napnutého rozhodnutia, nestrannosť a kompetentnosť súdu, konanie správcu s odbornou starostlivosťou, ako aj odbornosť pracovníkov Centra právnej pomoci. Správkyňa má za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení náležite a dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, dostatočne určito a jasne sumarizoval skutkový stav, ktorý bol v konaní zistený, ako aj dostatočne určito, jasne a presvedčivo zdôvodnil svoju úvahu a výklad právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav správne aplikoval. Vo vzťahu k právu na spravodlivý súdny proces správkyňa uviedla, že právo na spravodlivý súdny proces nemožno stotožňovať s právom na úspech v konaní. Trvala na tom, že návrh dlžníka podaný dňa 28. 09. 2020 je nedôvodný, nakoľko nie je splnená žiadna z podmienok uvedených v § 4 Zákona o správcoch, ktoré zákon predpokladá pre vylúčenie správcu z výkonu správcovskej činnosti a neexistuje ani žiaden iný zákonný dôvod na vylúčenie správcu z konania sp. zn. 1OdK/83/2017.
10. K vyjadreniu správkyne konkurznej podstaty sa vyjadril odvolateľ podaním doručeným okresnému súdu dňa 06. 04. 2021, v ktorom zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a podrobne z hľadiska svojho subjektívneho vnímania popísal situáciu, ktorá predchádzala podaniu žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v Centre právnej pomoci v Žiline, ako aj podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu.
11. Správkyňa konkurznej podstaty sa k vyjadreniu odvolateľa nevyjadrila.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 24 ods. 2 písm. b) a § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dospel k záveru, že odvolanie dlžníka smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, preto postupujúc podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie dlžníka odmietol.
13. Podľa § 42 ods. 1 ZKR, súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu. Pred odvolaním správcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň troch zabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených zabezpečených pohľadávok.
14. Podľa § 166j ods. 1 ZKR, znenie účinného do 31. 12. 2020, správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Správcu súd odvolá, ak opakovane alebo závažne porušil svoje povinnosti alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka.
15. Podľa § 166j ods. 3 ZKR, v uznesení o odvolaní správcu súd zároveň ustanoví nového správcu. Uznesenie súd doručí odvolanému správcovi aj novému správcovi. Proti uzneseniu o odvolaní správcu z dôvodu opakovaného alebo závažného porušenia povinnosti je odvolaný správca oprávnený podať odvolanie.
16. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
17. Podľa § 198 ods. 1 ZKR, súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
18. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
19. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
20. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu môže domáhať, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach alebo povinnostiach sporovej strany, prípadne o postupe súdu v konaní.
21. Odvolací súd konštatuje, že ZKR obsahuje tak normy hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej povahy. Vzťah ZKR k CSP je založený na vzťahu subsidiarity, v ktorom ZKR je zákonom špeciálnym, a preto má prednosť pred ustanoveniami CSP tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 196 ZKR. Procesné normy ZKR obsahujú aj úpravu prípustnosti opravných prostriedkov. Podľa § 198 ods. 1 ZKR proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní je odvolanie prípustné len, ak to ustanovuje tento zákon. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam, ktoré sú vydané v konkurznom konaní postupom podľa ZKR, sú prípustné len vtedy, ak to ZKR explicitne pripúšťa.
22. V konaní o odvolaní správcu ZKR umožňuje podať odvolanie iba správcovi, a to len proti rozhodnutiu o odvolaní správcu v prípade, ak súd správcu odvolá z dôvodu opakovaného alebo závažného porušenia povinnosti (§ 166j ods. 3 ZKR). V prípade, že nie sú splnené dôvody na odvolanie správcu, ZKR postup konkurzného súdu explicitne neupravuje. Je však samozrejmé, že ak nie sú splnené dôvody na odvolanie správcu, musí súd návrh zamietnuť. ZKR potom výslovne neupravuje ani otázku prípustnosti odvolania, ako riadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu konkurzného súdu o zamietnutí takéhoto návrhu. Keďže ustanovenie § 42 ZKR, ani ustanovenie § 166j ZKR neupravuje právo dlžníka podať odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol jeho návrh na odvolanie správcu z funkcie pre existenciu zákonných prekážok brániacich mu vo výkone správcovskej činnosti zamietnutý, odvolací súd zastáva názor, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu nie je s odkazom na ustanovenie § 198 ods. 1 ZKR prípustné.
23. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že poučenie v odvolaním napadnutom rozhodnutí o prípustnosti odvolania nie je správne. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii právo podať odvolanie
proti takémuto rozhodnutiu, kedy konkurzný súd rozhoduje o návrhu na odvolanie správcu z funkcie pre zákonnú prekážku, nepripúšťa.
24. Odvolací súd preto vzhľadom na uvedené nemohol preskúmať tvrdenia odvolateľa ako dlžníka, či bol postup konkurzného súdu podľa § 42 ods. 1 ZKR opodstatnený alebo nie a či bol jeho návrh na odvolanie správcu z funkcie zamietnutý dôvodne, pretože pre takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady. Proti takémuto rozhodnutiu konkurzného súdu nielen ZKR priamo v § 42 ods. 1, ale ani CSP v ustanovení § 357, ktorý konkurzný súd aplikuje primerane vtedy, ak Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neustanovuje inak, odvolanie nepripúšťa.
25. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd odvolanie dlžníka proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
26. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).