Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cob-13-2021.pdf
PDF · 108.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: Z. I., N. S. K. XXX XX H. XX, F.: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou, advokátkou, so sídlom Strojárenská 11/C, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42098831, proti žalovanému: A. O., N. S. K. Š. XXX/XX, XXX XX N., F.: XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37880381, o zaplatenie 19.256,62 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/222/2011-545 z 2.12.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 16Cb/222/2011-564 z 9.2.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok a dopĺňací rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 19.256,62 eur so 14,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 19.256,62 eur od 23.8.2007 do 31.12.2008, s 12,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 19.256,62 eur od 1.1.2009 do 30.6.2009, s 11 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 19.256,62 eur od 1.7.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov štátu voči žalovanému.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 19.256,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % p. a. od 23.8.2007 do 31.12.2008, vo výške 12,5 % p. a. od 1.1.2009 do 30.6.2009 a s 11 % p. a. úrokom z omeškania od 1.7.2009 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalobca dodal žalovanému drevnú hmotu III. triedy, ktorá bola žalovanému vyfakturovaná faktúrou č. 20070069 zo dňa 8.8.2007 na sumu 580.125,- Sk (19.256,62 eur) so splatnosťou 22.8.2007. Žalovaný faktúru prevzal, zaúčtoval si ju, avšak žalobcovi vyfakturovanú sumu nezaplatil. Žalobca sa domáha úhrady faktúry č. 20070069 od žalovaného vystavenej 8.8.2007 na sumu 580.125,- Sk splatnej 22.8.2007. Faktúra mala byť vystavená na kúpnu cenu drevnej hmoty dodanej žalovanému dňa 26.7.2007. PPD č. 58 zo dňa 8.8.2007 je opatrený pečiatkou Z. I. - Z. a podpísaný menom Varecha má preukazovať zaplatenie sumy 580.125,- Sk žalovaným žalobcovi v hotovosti dňa 8.8.2007. VPD č. 358 zo dňa 8.8.2007 bol vystavený v súvislosti s výdajom peňazí 580.125,- Sk z pokladne žalovaného na úhradu faktúry 20070069. Na doklade je uvedené, že ho vyhotovil O..
3. Tvrdenia žalobcu v priebehu sporu boli viacmenej rovnaké i keď v jeho výpovedi na pojednávaniach boli nejasnosti a nezrovnalosti, keď konkrétne sa vyjadril 15.3.2012, že nevie kto podpisoval jeho daňové
doklady. Potom uviedol, že on podpisoval PPD a VPD a účtovníčka len vyhotovovala faktúry a dňa 8.10.2013 tvrdil: papiere - VPD a PPD vždy predložil žalovaný už vyplnené a jeho pečiatku mal k dispozícii žalovaný. Peniaze v hotovosti sa odovzdávali u žalovaného v kancelárii. Obrana žalovaného sa menila v priebehu konania, keď tak ako uvádzala právna zástupkyňa žalobcu sa bránil na začiatku sporu tým, že kúpnu cenu uhradil o čom mal svedčiť PPD a VPD z 8.8.2007. Keď žalobca tvrdil, že PPD nepodpísal bolo navrhnuté znalecké dokazovanie zo strany žalovaného. Právny zástupca žalovaného následne tvrdil, že žalovanú sumu uhradil odovzdaním žalobcom poverenej osobe, ktorou mala byť osoba, ktorá spracúvala účtovníctvo žalobcu Z. K., keď dokonca tvrdil, že mala prijať platbu a vystaviť PPD, ktorý má svedčiť o úhrade tejto sumy. Z výpovede A. O. na pojednávaní 4.2.2014 však takéto tvrdenie nevyplýva. On neuviedol, aby sa hotovostné platby medzi žalobcom a žalovaným realizovali cez tretie osoby. Netvrdil to ani žalobca. Žalovaný vypovedal, že k vyplateniu hotovosti malo dôjsť u jeho rodičov v dome, ale nepamätal si kto mu dal PPD. Žalobca nesplnomocnil žiadnu osobu, aby podpisovala za neho účtovné doklady a prijímala kúpnu cenu za drevnú hmotu. Neskôr sa žalovaný začal brániť tým, že je na pochybách či mu bol tovar dodaný, aj keď kúpnu cenu zaplatil a či na strane žalobcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.
4. Zo znaleckých posudkov vyplynulo, že sporný podpis na PPD zo dňa 8.8.2007 vyhotovil pisateľ, ktorý vyhotovil aj podpisy obsiahnuté na kópiách faktúr a PPD z roku 2007 ako aj to, že podpis pri mene Z. I. - Z. na PPD z 8.8.2007 nie je pravým podpisom Z. I.. Žalobca PPD k faktúre 20070069 a ani k ďalším nevystavil a nepodpísal čo preukazuje aj svedecká výpoveď Jany Pavlovej, ktorá sa so žalobcom osobne nikdy nestretla a stalo sa tak prvýkrát na pojednávaní 28.6.2012. Svedkyňa potvrdila, že účtovníctvo spracovávala výlučne na základe pokynu žalovaného O., vystavovala faktúry, PPD a VPD a po spracovaní účtovníctva žalobcu za rok 2007 toto odovzdala žalovanému. Je uveriteľné, že účtovníctvo žalobcu za rok 2007 mu žalovaným nebolo odovzdané a žalobca ním nedisponuje, pretože v opačnom prípade, pokiaľ by ho k dispozícii mal svoje tvrdenia v žalobe by vedel a mohol podporiť listinnými dôkazmi. Daňová kontrola u žalobcu bola vykonávaná na základe účtovných podkladov získaných od iných subjektov a to žalovaného, Správy obecných lesov, s. r. o. a iných.
5. Nebolo sporné, že faktúra 20070069 dodávateľa Z. I. - Z. pre odberateľa A. O. bola vyhotovená, existuje k nej aj PPD a VPD z 8.8.2007 a jej súčasťou bol aj dodací a výkupný lístok na prepravu a spracovanie dreva. Z faktúr predložených Správou obecných lesov s. r. o. vyplýva, že v júli 2007 mali dodať žalobcovi približne 250 m3 drevnej hmoty za cenu približne 580.000,- Sk. Žalovaný mal rovnaké množstvo drevnej hmoty predať a dodať 26.7.2007 žalovanému za kúpnu cenu 580.125,- Sk. V spore o zaplatenie dlhu z kúpnej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas odplatu. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobca prenechal žalovanému voľnú ruku pri uzatváraní obchodov, platení kúpnej ceny, vystavovaní dokladov, vedení účtovníctva, pričom plnú moc žalobca žalovanému neudelil. Tieto tvrdenia žalobcu, svedka N. a svedkyne K. žalovaný síce poprel, ale neprodukoval v tomto smere žiadne dôkazy a tvrdenia opaku. Žalobca v konaní tvrdil, že dodal žalovanému drevnú hmotu za ktorú mu žalovaný nezaplatil sumu uvedenú vo faktúre, teda nezaplatil mu kúpnu cenu. Je pravdou, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní v roku 2012 tvrdil, že žalovaný uhradil žalobcovi kúpnu cenu za dodanú drevnú hmotu a predložil aj PPD v origináli, ktorý má preukazovať skutočnosť, že k úhrade fakturovanej sumy došlo. Vyjadril sa, že jeho klient na základe neformálne uzatvorených kúpnych zmlúv pod čo možno podriadiť aj obchod týkajúci sa tohto sporu uhrádzal predmetné platby, kedy došlo k úhrade kúpnej ceny a to formou odovzdania kúpnej ceny poverenej osobe žalobcu. Možno súhlasiť teda s tvrdením právnej zástupkyne žalobcu, že žalovaný nepopieral uzavretie neformálnej kúpnej zmluvy predmetom ktorej bola drevná hmota vyfakturovaná faktúrou č. 20070069. Túto okolnosť súd nepovažoval za spornú. Pokiaľ súd vychádzal z toho, že bola uzatvorená neformálna kúpna zmluva, predmetom dokazovania sa tak stalo, či žalovaný za drevnú hmotu žalobcovi dlžnú sumu uhradil, a či žalovanému drevná hmota dodaná bola. Žalobca od počiatku tvrdil, že nemá k dispozícii svoje účtovné doklady, účtovníctvo za rok 2007, keďže tieto mal s jeho súhlasom žalovaný a účtovníctvo mu vykonávala Z. K., ktorá odovzdala účtovníctvo žalobcu za rok 2007 A. O., teda žalovanému. Žalobca potvrdzoval, že na jeho živnosť s lesmi obchodoval A. O.. Bolo to s jeho vedomím a súhlasom. Žalovaný tvrdil, že nemá účtovné doklady a neviedol účtovníctvo Z. I.. Zároveň sa vyjadril, že neplatil za drevo Správe obecných lesov s. r. o. a vo svojej výpovedi sa nevedel vyjadriť k prevzatiu hotovosti za dodané drevo Z. I.. Nesporné však je, že faktúra č. 20070069 bola v účtovníctve žalovaného evidovaná ako uhradená. Z výpovedí F.. S., žalobcu a svedkyne K. nevyplynulo, že za drevo platil Správe obecných lesov Švedlár,
s. r. o. žalovaný. Tieto tvrdenia žalobcu, ktoré uvádzal pri daňovej kontrole poprel pred správcom dane aj samotný žalovaný, pričom pokiaľ by sa tak dialo bolo v jeho záujme aby uvedené tvrdil a preukázal. Žalovaný nepopieral, aby medzi žalobcom a ním nebola uzatvorená neformálna kúpna zmluva. Žalobca tvrdil, že Obecným lesom platil za drevo žalovaný, to však žalovaný poprel a nikdy pred súdom netvrdil, že žalovanú sumu uhradil obecným lesom namiesto žalobcu. F.. S. a Z. P. vo svojich výpovediach taktiež neuviedli, aby za drevo, ktoré odobral žalobca uhrádzal platby v hotovosti žalovaný. Potvrdili len, že za odobraté drevo žalobcom všetky faktúry uhradené boli. Žalovaným predložený príjmový pokladničný doklad, ktorý mal svedčiť o úhrade žalovanej sumy žalobca spochybnil, keď tvrdil, že ho nepodpísal a uvedená okolnosť bola preukázaná znaleckým posudkom č. 9/2019 vyhotovený znalcom S.. S. H.. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že sumu za žalobcu prevzala účtovníčka žalobcu, ktorá bola zároveň jeho účtovníčkou čo však svedkyňa Z. K. zo svojej výpovedi poprela. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že faktúra odzrkadľuje reálnu dodávku, ktorá sa mala uskutočniť 26.7.2007. K faktúre 20070069 boli doložené doklady o pôvode dreva preukazujúce dodanie dreva žalovanému. Predmetná dodávka drevnej hmoty žalovanému uskutočnená bola, avšak ten za ňu nezaplatil, keď zo znaleckého dokazovania sa preukázalo, že podpis na PPD, ktorý aj vo svojej obrane žalovaný uvádzal nie je podpisom žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že zaplatil za drevnú hmotu, a bol to on, kto predložil PPD, ktorý mal túto skutočnosť potvrdzovať, vzbudzuje pochybnosti o jeho neskorších tvrdeniach, že sa dodávka dreva neuskutočnila, teda že kúpna zmluva nebola uzavretá.
6. Nesplnením svojho peňažného záväzku v lehote splatnosti faktúry č. 20070069 sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty jej splatnosti, a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Žalovaného preto prvoinštančný súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy podľa § 369 Obchodného zákonníka a nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.
8. O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa vtedajšej právnej úpravy § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže právo na náhradu zaplatených trov konania vzniklo štátu (Slovenskej republike) ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Účinky úkonov aj vyplatenia svedočného do 1.7.2016 zostali zachované a zároveň v zmysle novej právnej úpravy by nebol dôvod na nepriznanie trov štátu, pretože svedočné vo výške 9,10 eur už bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu svedkyni Z. K..
9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
11. Namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že medzi stranami sporu bola uzavretá neformálna kúpna zmluva. Tvrdenia žalobcu v priebehu sporu boli rozporuplné, v jeho výpovedi na pojednávaniach boli uvádzané viaceré nejasnosti a nezrovnalosti spočívajúce v tvrdeniach, že žalobca najprv uvádzal, že nevie kto podpisoval jeho daňové doklady, následne uviedol, že on podpisoval PPD a VPD a účtovníčka len vyhotovovala faktúry, a na pojednávaní dňa 8.10.2013 už tvrdil, že VPD a PPD vždy predložil žalobcovi až samotný žalovaný už vyplnené. Žalovaný od počiatku tvrdil, že ak reálne došlo k uskutočneniu predmetného záväzkového vzťahu, peniaze odovzdával žalobcovi v hotovosti u žalovaného v kancelárii alebo v rodinnom dome jeho rodičov, o čom mali svedčiť príslušné daňové doklady. V prípadoch, kedy sa realizovala dodávka dreva od Štátnych lesov SR, žalovaný platil za odber dreva žalobcom priamo Štátnym lesom a so žalobcom si túto skutočnosť už len započítaval. Neskôr, keď žalovaný zistil, že mu zo strany žalobcu nebol dodaný žiaden tovar, poukazoval na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď súdu žiadnym spôsobom nepreukázal dodanie tovaru, za ktorý si nárokuje zaplatenie kúpnej ceny. Žalobca ani len nepriamymi dôkazmi nepreukázal, aby došlo k dodaniu predmetného dreva a nevedel súdu preukázať doklad o pôvode dreva, ktorý je nevyhnutným sprievodným dokladom takýchto obchodov a ani nepreukázal uskutočnenie dopravy tohto dreva, čím neuniesol dôkazné bremeno jeho dodania.
12. V konaní nebolo sporné, že predchádzajúce záväzkové vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli uhrádzané hotovostnými platbami, resp. zápočtami hotovostných platieb. Z toho vyplýva, že v prípadoch, ak žalovaný od žalobcu nakupoval drevo pochádzajúce zo štátnych lesov, peniaze vyplácal priamo tejto organizácii žalovaný, a preto nebol dôvod, aby žalovaný za tieto dodávky dreva mal vyplácať peniaze žalobcovi.
13. Podstatnou skutočnosťou pre nepriznanie žalovanej sumy žalobcovi by malo byť to, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal uzavretie kúpnej zmluvy neformálnym spôsobom. Samotný žalobca sa tak pred Daňovým úradom ako aj v rámci policajného vyšetrovania vyjadril, že za drevo Správe obecných lesov s. r. o. Švedlár platil O. zo svojich peňazí a on sám im nič neplatil. To, že k zaplateniu za drevnú hmotu v mesiaci júl 2007 Správe obecných lesov s. r. o. Švedlár došlo, potvrdili konatelia tejto spoločnosti. Z uvedeného je zrejmé, že ak by aj k nejakému dodaniu dreva vo vzťahu k žalovanému došlo, žalobca nepreukázal, že za tento tovar zaplatil on, ale v iných konaniach tvrdil, že za tento tovar zaplatil priamo žalovaný, čo potom znemožňuje možnosť uplatnenia si nároku na úhradu kúpnej ceny za dodaný tovar.
14. V rámci dokazovania na odvolacom súde navrhol doplniť dokazovanie výsluchom X. Y., J.. XX.X.XXXX, G. G. XXX/X, H., ktorý by potvrdil, že za všetky dodávky dreva žalovaný buď priamo štátnym lesom alebo žalobcovi vyplácal v rozhodnej dobe peniaze v hotovosti, a že žalobca nikdy v minulosti nespomínal, že by mu žalovaný niekedy nezaplatil za dodávku dreva peniaze. Nakoľko žalovaný o možnosti vykonania takéhoto dôkazu pred rozhodnutím súdu prvej inštancie nevedel, ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko nevedel o tom, že tento svedok disponuje takýmito informáciami.
15. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
18. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca uplatňuje voči žalovanému nároky vyplývajúce z faktúry pod č. 20070069 z 8.8.2007, ktorá znela na sumu 580.125,- Sk so splatnosťou 22.8.2007, pričom v žalobe podanej 25.3.2011 uplatňuje sumu 19.256,62 eur s prísl. v závislosti na zavedení meny eura v Slovenskej republike. Táto faktúra predstavuje zaplatenie kúpnej ceny za dodávku dreva, ktorá sa uskutočnila 26.7.2007. Medzi sporovými stranami existovala dlhodobá obchodná prax spočívajúca v dodávkach dreva bez uzatvárania formálnych kúpnych zmlúv. Sporové strany neuzatvárali formálne (písomné) kúpne zmluvy, ale len zmluvy neformálne, t.j. ústne, ktoré sa realizovali dodávkou tovaru (dreva) a zaplatením za tento tovar. Nemôžu byť preto žiadne pochybnosti o tom, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvorenie kúpnej zmluvy.
19. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
20. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
21. Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
22. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
23. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
24. Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom, alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru, alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
25. Žalovaný v priebehu konania spočiatku tvrdil, že kúpnu cenu za predmetnú dodávku žalobcovi uhradil, čo uviedol najmä v odpore proti pôvodne vydanému platobnému rozkazu v prejednávanej veci, ako aj v následných svojich stanoviskách na pojednávaní. Predmetná faktúra bola zaevidovaná v účtovníctve žalovaného. Z jeho strany nebola teda rozporovaná alebo vrátená žalobcovi. Na pojednávaní 15.3.2012 žalovaný poukázal na to, že predmetnú kúpnu cenu žalobcovi uhradil a v tejto súvislosti predložil originál príjmového pokladničného dokladu (PPD) potvrdzujúceho okolnosť, že žalobca túto sumu (kúpnu cenu) v hotovosti prevzal. V konaní bola vypočutá svedkyňa Jana Pavlová, ktorá pracovala ako účtovníčka pre obe sporové strany a z jej výpovede vyplynulo, že pokiaľ určitú faktúru (vrátane spornej faktúry) zaradila do účtovníctva žalovaného, stalo sa tak vždy na jeho pokyn. Predmetná faktúra bola v účtovníctve žalovaného zaevidovaná a ako taká bola prezentovaná aj pri účtovnej kontrole vykonanej daňovým úradom u žalovaného ako podnikateľa, čo vyplýva z Protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly (č.l. 109 a nasl. spisu). Aj na pojednávaní 4.2.2014 (č.l. 190 spisu) žalovaný tvrdil, že predmetná faktúra bola žalobcovi uhradená.
26. Zo znaleckého dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie prostredníctvom znalkyne S.. J. a znalca S.. H. (oboch znalcov z odboru písmoznalectva) vyplynulo, že podpis žalobcu na predmetnom pokladničnom doklade, ktorý by mal svedčiť o prevzatí finančných prostriedkov žalobcom, nie je jeho podpisom.
27. Až následne na pojednávaní 2.6.2015 (č.l. 257 a nasl. spisu) začal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdiť, že v skutočnosti predmetná dodávka vôbec nebola realizovaná. V skutočnosti všetky okolnosti potvrdzujú, že predmetná dodávka uskutočnená bola, avšak žalovaný za ňu nezaplatil, nakoľko sa preukázalo, že podpis na príjmovom pokladničnom doklade (PPD), ktorým sa bránil žalovaný, je falšovaný. Práve táto okolnosť - predloženie predmetného PPD žalovaným v priebehu konania a poukazovanie na to, že žalobcovi za túto faktúru zaplatil, vzbudzuje značné pochybnosti o jeho tvrdeniach o tom, že v skutočnosti sa žiadna dodávka nerealizovala. Súd prvej inštancie rešpektujúc aj právny názor odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že drevná hmota bola žalovanému dodaná. Faktúra č. 20070069 odzrkadľuje reálnu dodávku, ktorá sa mala uskutočniť 26.7.2007.
28. K navrhovanému výsluchu svedka X. Y. odvolací súd uvádza, že žalovaný v prvoinštančnom konaní netvrdil, že za dodávku drevnej hmoty vyfakturovanej mu žalobcom na žalovanú sumu, zaplatil priamo obecným lesom. Žalovanému nič nebránilo, aby v prvoinštančnom konaní tvrdil, že za dodávku drevnej hmoty zaplatil obecným lesom a produkoval dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Ak svedok X. Y. mal byť prítomný pri uhrádzaní faktúr obecným lesom za drevnú hmotu vyfakturovanú žalobcom spornou faktúrou, žalovanému nič nebránilo navrhnúť jeho výsluch v prvoinštančnom konaní. Preto návrh na výsluch svedka X. Y. nemožno považovať za novotu v odvolacom konaní, ktorá by bola prípustná v zmysle § 366 CSP.
29. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
30. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania, ako aj o trovách konania a trovách štátu, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).