Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7SaZ/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: E. S., narodená XX.XX.XXXX v meste Damask, Sýrska arabská republika, sýrskej štátnej príslušnosti, arabskej národnosti, moslimského vierovyznania sunnitskej vetvy, rozvedená, s cestovným pasom č. W. a vízami Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí: V., Y. Š. E., G. E., R. Z. Č.. XXX, F. Č.. XX, T. V., X. Pobytový tábor Opatovská Nová Ves (ďalej len „PT Opatovská Nová Ves), t. č. M. XXA. L. Z. U. X, XX. T., F. Č.. XXX, XXX XX F., právne zast. Mgr. Viera Orichová, adresa pracoviska: Hollého 10, Nitra (sídlo: Kláštorská 131, Nitra), proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-170-63/2019-Ž zo dňa 17. 03.2020 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-170-63/2019-Ž zo dňa 17.03.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko predpokladom udelenia azylu je preukázanie existencie opodstatnenosti obáv žalobkyne z prenasledovania z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Každá žiadosť o azyl sa skúma na základe predložených skutočností a okolností jednotlivého prípadu. K subjektívnej kategórie strachu, ktorý je stavom mysle, je kladená podmienka opodstatnenosti. To znamená, že nie iba stav mysle je rozhodujúci pre priznanie azylu, ale tento musí byť podložený aj objektívnou situáciou. Nakoľko existencia obáv akéhokoľvek charakteru ako subjektívneho pocitu nemožno vylúčiť, za predpokladu, že by tieto súviseli s prenasledovaním žalobkyne zo strany sýrskeho režimu, mala by žalobkyňa nárok na poskytnutie azylu iba v prípade, že by išlo o obavy opodstatnené a jednalo by sa perzekúciu podľa , z dôvodov uvedených v . Žalovaný mal za to, že nikdy žalobkyňa nemohla mať v Sýrií a Kuvajte opodstatnené obavy z prenasledovania, pretože žiaden štátny orgán, či iný subjekt, za podpory alebo úmyselnej nečinnosti štátneho orgánu, voči nej nevyvíjali žiadnu činnosť, ktorú možno nazvať prenasledovaním a ktorá by jej strach opodstatňovala. Žalobkyňa sa údajne celý život zdržiavala iba v Kuvajte, ktorý viackrát opustila. Na sociálnej sieti Twitter podporovala príspevky novinára a aktivistu menom Y. E.- L. pôsobiaceho v Sýrii, ktorý jej na jej žiadosť zaslal potvrdenie o tom, že je členom Únie sýrskej občianskej spoločnosti, ktorého fotokópiu žiadateľka predložila do konania a taktiež úryvok z ich súkromnej konverzácie. V uvedenom výroku jej pán Y. odporúča, aby necestovala do Sýrie, pretože, je jej meno vedené na zozname sýrskych bezpečnostných služieb. Dôkaz zo strany žalobkyne

nemôže byť akceptovaný, nakoľko ide oba o subjektívny názor spomínaného novinára a aktivistu, ktorý nevyvodzuje žiadne prenasledovanie, ktorému by mala byť žalobkyňa v prípade návratu do Sýrie vystavená. Prenasledovanie nemôže byť založené len na pocite a názore, podpory alebo úmyselnej nečinnosti štátneho orgánu, voči nej, nevyvíjali žiadnu činnosť, ktorú možno nazvať prenasledovaním a ktorá by jej strach opodstatňovala. Žalobkyňa sa údajne celý život zdržiavala iba v Kuvajte, ktorý viackrát opustila. Žalobkyni bola poskytnutá doplnková ochrana. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by v jej prípade išlo o prípad, ktorý by bol svojou povahou jedinečný. V čase keď žalobkyňa cestovala do Nemecka, mala tam udelené povolenie za účelom štúdia, neskôr získala povolenie na prechodný pobyt s pracovným povolením. Počas toho obdobia jej vypršala platnosť povolenia na pobyt v Kuvajte, ktorí si musia cudzí štátni príslušníci stále predlžovať. Žalobkyňa opustila Kuvajt dobrovoľne, legálne a bezproblémovo, na vlastný cestovný pas a dvojstupové víza Slovenskej republiky. Neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu opodstatnenosti jej obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, a z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Žalobkyni bola poskytnutá doplnková ochrana, na základe jej žiadosti bola predĺžená na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre udelenie azylu, ale žalobkyni už poskytol medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany, ktorá mu bola rozhodnutím migračného úradu dňa 17.03.2020 predĺžená na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 27.04.2020 (ďalej len „žaloba“) a v označení dôvodu na udelenie azylu podľa , žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na udelenie azylu z humanitných dôvodov. Žalobkyňa má za to, že správny orgán nesprávne posúdil zdravotný stav žiadateľky a jej zdravotné postihnutie a nesprávne vyhodnotil, že humanitné dôvody na udelenie azylu u nej neexistujú. V žalobnom petite, ktorou sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) namietala, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, že žalobkyňa nenaplnila zákonné podmienky na udelenie azylu, a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.05.2020 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody, ktoré žalobkyňa počas pohovoru uviedla, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle . Mal za to, že žalobkyňa nebola vystavená prenasledovaniu zo strany režimu, zo strany šiítskych militantov ako je Hizballáh, zo strany alavitov, zo strany iránskych militantov a kurdských militantov. V priebehu konania žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by žalobkyňa v Kuvajte mala akékoľvek problémy takého charakteru, že by musela krajinu opustiť. Z Kuvajtu preukázateľne odišla bez toho, aby tam bola prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v . Jej subjektívny pocit, že je v Kuvajte nejakou osobou sledovaná, je z hľadiska posudzovania dôvodov pre udelenie medzinárodnej ochrany absolútne irelevantný. V Kuvajte žije viac ako 4 a pol milióna obyvateľov, a preto je zjavné, že každého človeka v okolí poznať nemohla a z toho mohol jej pocit prameniť. Z dôvodov zastávania určitých politických názorov, či už priamych alebo mu prisudzovaných, neboli tak splnené podmienky na udelenie azylu podľa . Poukázal na to, že príslušnosť k jednej z rizikových skupín neznamená samo o sebe poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme udelenia azylu, pričom daná príslušnosť môže byť zohľadnená aj vo forme inej medzinárodnej ochrany a to poskytnutím doplnkovej ochrany. Zistil, že žalobkyňa nesplnila primárny predpoklad na udelenie azylu a v jej prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Ženevský dohovor z roku 1951.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa , (ďalej len „“). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia , súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.

5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-170/2019-Ž.

6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-PO-170/2019-Ž- súd zistil, že žalobkyňa opustila Kuvajt dobrovoľne, legálne a bezproblémovo, na vlastný cestovný pas a dvojstupové víza Slovenskej republiky, s platnosťou od 30.01.2019 do 29.04.2019. Účelom víz mala byť kúpeľná liečba v Spa & Wellnes Hotel Park v Piešťanoch, kde sa chcela podrobiť procedúre podporujúcej chudnutie. Procedúry nevyužila, údajne pre úraz kolena, ale vycestovala za synom do Rakúska, prvýkrát 16.02.2019, a 19.03.2019 sa vrátila domov. Druhýkrát vycestovala za synom do Rakúska dňa 20.04.2019, kde zotrvala do skončenia platnosti slovenských víz a následne požiadala o udelenie medzinárodnej ochrany. Žalobkyni rozhodnutím žalovaného, nebol udelený azyl, ale bola poskytnutá doplnková ochrana na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o neudelení azylu podala žalobkyňa opravný prostriedok.

Podľa ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v alebo .

Podľa , ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v alebo .

Podľa , ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa alebo udelený azyl.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Preto bolo potrebné sťažovateľke poskytnúť, možnosť sa oboznámiť s obsahom vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe a následne podať k nemu svoje stanovisko (dupliku). V zmysle už uvedených názorov Ústavného súdu SR a ESĽP je jedným z dôsledkov princípu kontradiktórnosti konania právo účastníka mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie žalovaného (replika) podané v konaní pred správnym súdom právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť. Je bez právneho významu, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (m. m. vec K.S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31.5.2001; vec F.R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28.6.2001).

V danej veci právna zástupkyňa žalobcu, dňa 16.5.2021 zaslala repliku k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.5.2020. Vo vyjadrení sa žalobca v plnom rozsahu pridržiaval správnej žaloby podanej dňa 27.04.2020 a všetkých dôvodov v nej uvedených. Žalobca mal za to, že správny orgán náležite neposúdil zdravotný stav žalobcu a jeho zdravotné postihnutie a nesprávne vyhodnotil, že humanitné dôvody na udelenie azylu u žalobcu neexistujú.

V danej veci následne žalovaný zaslal dňa 27.04.2021 dupliku k vyjadreniu žalobcu, kde uviedol, že sa dôsledne zaoberal všetkými námietkami žalobcu na udelenie azylu. Žalovaný dodal, že pri posudzovaní prípadu žalobcu postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobné pomery vrátane pôvodu, pohlavia, veku žalobcu, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné a trvá na tom, aby správny súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:

7. K žalobnému bodu, v ktorom žalobkyňa namieta nesprávne právne posúdenie veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobkyňou. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobkynej žiadosti o azyl. Žalobkyňa dňa 22.08.2019 požiadala o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodov,, že je síce Sýrčanka“, ale len podľa dokladov. Celý život žila mimo Sýrie. V Sýrii je zlá bezpečnostná situácia a nechcela by sa vrátiť kvôli tomu, že ako sunnitka bude objektom prenasledovania zo strany režimu, zo strany šiítskych militantov ako je Hizballáh, zo strany Alavitov, zo strany iránskych militantov a kurdských militantov. Nemá žiadnu osobu v Sýrii, na ktorú by sa mohla spoľahnúť. Chce byť aj blízko svojho syna, ktorého pomoc potrebuje, z dôvodu jej invalidity. V danej veci podľa niet právneho nároku, pričom udelenie azylu závisí výlučne na úvahe žalovaného. v nešpecifikuje slovné spojenie „humanitné dôvody„. Udelenie azylu označeným postupom upravuje nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 34/2014 o postupe migračného úradu MV SR, útvarov Policajného zboru a centier podpory pri vykonávaní o azyle o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Článok 13 nariadenia ustanovuje, že za humanitné dôvody, na základe, ktorých môže migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu, z dôvodu prenasledovania, sa považujú prípady neúspešných žiadateľov z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok. Zraniteľnosť osoby ako takej, nezakladá dôvod na udelenie predmetnej ochrany. V danom prípade žalovaný eviduje rozpory, keď na strane zástupkyne žalobcu, zraniteľnosť osoby garantuje osobitný prístup v azylovom konaní, čo v prípade žalobkyne bolo dodržané. Žalovaný vyhodnotil okolnosti v krajine pôvodu žalobkyne, dospel k záveru, že v prípade žalobkyne neboli splnené stanovené dôvody pre udelenie azylu podľa , ani neboli zistené dôvody na udelenie azylu z humanitných dôvodov ( ). Z dôvodov, ktoré uviedla, vyplýva, že nesplnila žiadnu z podmienok na udelenie azylu v Slovenskej republike, ktoré sú uvedené v a . Vzhľadom na to, že žalobkyňa nebola vystavená prenasledovaniu z dôvodov zastávania určitých politických názorov, neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa . Ak by žalobkyňa chcela založiť svoju žiadosť na prenasledovaní, musela by preukázať priamu súvislosť opodstatnenej obavy prenasledovania v súvislosti s jeho rasou, náboženstvom, národnosťou, sociálnou skupinou alebo politickým názorom. Preto nemožno prípad žalobkyne subsumovať pod prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so . Súd mal za to, že žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie.

8. K žalobnému bodu, v ktorom namieta, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci.

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalobkyňa neuviedla také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jej udelenia. Súd poukazuje na to, že proti žalobkyni nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nebola väznená, zatknutá ani zadržaná, nemala žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebola vystavená mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Žalobkyňa nesplnila žiadnu z podmienok na udelenie azylu na Slovensku, ktoré sú uvedené v a . Podľa žalovaný neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v alebo . Žalobkyni nehrozí žiadna z foriem prenasledovania vymenovaných v . Žalobcovi nehrozia v krajine pôvodu žiadne konkrétne problémy súvisiace s individuálnymi dôvodmi. Jej problémy sú všeobecného charakteru, teda hrozba neselektívneho násilia z dôvodu pretrvávajúcej nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Žalobkyňa je schopná písať, šoférovať automobil, dokázala sama vychovať a postarať sa o syna aj počas prebiehajúceho azylového konania sa na základe vlastnej žiadosti zdržiava na súkromí, v Bratislave v prenajatom byte, kde sa sama stará o seba a ktorý si aj financuje. V danej veci súd má za to, že legislatíva, na ktorú právna zástupkyňa poukázala, definuje rodinných príslušníkov na účely zlúčenia rodiny, avšak táto situácia sa na žalobkyňu nevťahuje.

9. Žalovaný posudzoval žiadosť sťažovateľa aj z hľadiska možnosti udeliť mu azyl podľa z humanitných dôvodov, pričom dospel k záveru, že nespadá ani pod jeden z prípadov humanitných dôvodov, ako sú uvedené v Nariadení ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014

(neúspešní žiadatelia z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne aj smrť). Podľa ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa . Z dikcie zákona (vzhľadom na správne uváženie) vyplýva, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a správne súdy, ktoré preskúmavajú rozhodnutia Ministerstva vnútra- migračného úradu (v texte aj „žalovaný"), neurčujú žalovanému, ktoré dôvody má považovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a teda ani zrušovať jeho rozhodnutia preto, že nepovažovalo za dostatočný dôvod niektorý, ktorý by z pohľadu správneho súdu takýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je rozhodovanie ministerstva v danej veci logické a nediskriminačné, teda či nie je v rozpore so zákazom ľubovôle, vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického a právneho štátu. Nenárokovateľnosť azylu z humanitných dôvodov a široké správne uváženie obmedzujúce prípadný súdny prieskum súvisí so skutočnosťou, že túto formu medzinárodnej ochrany je možné udeliť z dôvodov, ktoré platný zastrešuje pod jednotným pojmom ako humanitné, pričom bližšie neupravuje, ktoré skutočnosti chápe ako humanitné dôvody. Špecifikom je práve jeho povaha ako medzinárodná ochrana sui generis. Nemožno ju odvodiť od Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jeho protokolu z roku 1967 ani z . Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, okrem všeobecných východísk, týkajúcich sa možnosti udeliť žiadateľovi azyl z humanitných dôvodov, vyplýva, že sťažovateľ nespadá ani pod jeden z prípadov humanitných dôvodov. Pokiaľ teda žalovaný nepovažoval dôvody sťažovateľa za takú okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu preukázateľne uviedol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a podporil ju vykonaným dokazovaním, nebolo možné považovať argumentáciu sťažovateľa za dôvodnú.

10. Súd rovnako ako žalovaný dospel k záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky, z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Príslušnosť k jednej z rizikových skupín, neznamená samo o sebe poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme udelenia azylu, pričom daná príslušnosť môže byť zohľadnená aj vo forme medzinárodnej ochrany a to poskytnutím doplnkovej ochrany. Žalobkyňa nebola vystavená prenasledovaniu z dôvodov zastávania určitých politických názorov, či už priamych alebo jej prisudzovaných, neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa .

11. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

12. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. s poukazom na výsledok konania.

13. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie ( ), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).