Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-113-2020.pdf
PDF · 77.35 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/113/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného K. H. na hlavnom pojednávaní dňa 16. júna 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku súd
obžalovaného K. H., nar. X.X.XXXX C. D., V. N., T. D. N., S.. K.. H. XXX/X,
oslobodzuje
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 374/20/3307, doručenej súdu 22.12.2020, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že
· dňa 28.6.2020 v čase od 14:00 hod. do 15:33 hod. v k.ú. Q. N. C., okres Prievidza, odstránil použitím prinesenej karbobrúsky bolcen zámok na ním uzamknutej kovovej rampe brániacej nepovolenému vstupu na lesné pozemky, ktorú po tomto následne otvoril a prešiel osobným motorovým vozidlom zn. Suzuki Samurai, tmavomodrej farby, bez evidenčného čísla. VIN: S., ktorého je majiteľom, za túto rampu, pričom po jej prejdení v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva jazdil bez príslušného povolenia na vjazd motorovým vozidlom po lesnej ceste na lesných pozemkoch v k.ú. Q. N. C., okres Prievidza, ktoré patria do lesného pôdneho fondu, t.j. konkrétne po pozemkoch parcelné číslo XXXX/X, register C (GPS: XX.XXXXXX, XX.XXXXXX), parcelné číslo XXXX/X, register C (GPS: XX.XXXXXX, XX.XXXXXX), parcelné číslo 2259, register C (Z.: XX.XXXXXX, XX.XXXXXX) a parcelné číslo XXXX/X, register C (GPS: XX.XXXXXX, XX.XXXXXX), pričom svojou nepovolenou jazdou porušil ustanovenie § 25 odsek 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní, vypočul obžalovaného K. H. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkov O. P., K. H., oboznámil sa s výpoveďou svedka Mgr. S. K. z prípravného konania a s listinnými dôkazmi.
Obžalovaný vypovedal, že v daný čas išiel na hríby, zdržal sa tam asi tak 1,5 hodiny. Cesta bola, podľa neho, sprístupnená odjakživa, no vtedy, ako tam išiel, zrazu tam bola rampa. Bol tam aj 3 týždne dozadu a rampa tam nebola, nevie, kto ju tam dal, a tak uzavrel cestu. On vedel, že je to štátna lesná cesta a tá pokračuje lesom aj ďalej, dá sa tadiaľ prejsť do tam nachádzajúcej sa dediny, cestou sú tam aj chaty,
je tam chatová osada a na tieto chaty sa tam tiež jazdí autom, má vedomosť jednoznačne, že po tejto ceste autá jazdia. Aj jeho rodina tu má chatu a jazdia tam autom. Mal so sebou rozbrusovačku a tak odpílil bolcen, nie zámku, aby eventuálne nevznikli náklady na nové kľúče. Keď sa z hríbov vracal, bol tam zastavený hájnikom, svedkovi H.A.P. sa priznal, že to odpílil on, od neho vtedy i žiadal 50 eur na opravu odpíleného bolcenu, pretože ich nemal so sebou, odmietol to. On zaregistroval len rampu, nejaký oznam na nej nie. Vie, že je tam v blízkosti Jančekova skala, chodí sa na ňu autom. Na ceste nebolo žiadne dopravné značenie, žiadna zákazová značka „Zákaz vjazdu“.
Svedok K. H. vypovedal, že je predsedom pozemkového spoločenstva B. K. Q. (túto skutočnosť potvrdzuje aj listinný dôkaz, s ktorým sa súd oboznámil na č.l. 29, 69). Na vstupe na lesnej ceste majú umiestnenú rampu, chránia tak predovšetkým les pred prípadným vstupom osôb a divokými skládkami ako aj lesnými požiarmi. Potvrdil, že v danej lokalite je 5 súkromných chát a je tam aj poľovnícka chata. Majitelia chát aj poľovníci majú kľúče od rampy, ktorá je tam umiestnená ich spoločenstvom, rampa je tam už dávno, možno aj 10 rokov, bola nefunkčná možno 2-3 mesiace. Na rampe je oznam „zákaz vstupu“, nie je na ceste žiadna dopravná značka zakazujúca vstup. Na umiestnenie rampy nemajú od nikoho súhlas, odsúhlasili jej inštaláciu na výbore spoločenstva. Na cestu môže vstúpiť peši alebo aj bicyklom ktokoľvek, bránia len vstupu autom, aby chránili les. On vtedy išiel na chatu, hájnik, ktorého má ich spoločenstvo, mu oznamoval, že je na rampe odpílený bolcen. Odpílenie bolcenu na rampe nehlásili polícii, on to len neskôr, keď riešili s políciou čierne skládky, im oznámil, aby sa prípadne pozreli na osobu, ktorú zistili aj so svedkom P., že tam bola autom. Obžalovaný sa im k tomu, že tam bol autom a on prepílil bolcen, priznal, chcel od neho peniaze na opravu, odmietol im ich dať, že nemá.
Svedok O. P. vypovedal, že pre pozemkové spoločenstvo robí akoby lesnú stráž a správcu. Videl vozidlo ako išlo hore po predmetnej lesnej ceste, aj videl vodiča, aj sa spolu pozdravili. Poľovník mu oznámil na rampe odpílený bolcen. On nemá právo vodičov idúcich na predmetnej lesnej ceste kontrolovať, či majú od spoločenstva povolenie vjazdu. Oznámil vec svedkovi H., neskôr aj vodiča, keď sa vracal, kontrolovali, fotili si aj jeho občiansky preukaz, hovoril obžalovaný, že išiel na hríby a že sa bojí medveďov. Priznal sa im, že bolcen odpílil on, našli mu v aute aj karbobrúsku, zámok bol na mieste odložený. Vie o tom, že po ceste jazdia poľovníci aj majitelia chát z chatovej osady. Potvrdil, že predmetná rampa je tam asi 10 rokov, nemá však oprávnenie tých, čo po nej idú, kontrolovať, či majú povolený vstup a ani to nerobí.
Z výpovede svedka Mgr. S. K. (splnomocnenca poškodenej strany) z prípravného konania, s ktorou sa súd oboznámil, vyplýva, že ako zástupcovi Okresného úradu, odbor životného prostredia, o skutku mu nie je nič známe, len z dodatočných údajov, ktoré mu boli oznámené, páchateľ sa mal pohybovať motorovým vozidlom po lesnej ceste na lesných pozemkoch v k.ú. Q. N. C. (ktoré sú konkretizované v skutku obžaloby). Uvedená lokalita sa nachádza v prvom, a teda najnižšom stupni ochrany, z hľadiska zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny nedošlo k porušeniu ustanovení tohto zákona a na jazdu v uvedenej lokalite sa nevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Vzhľadom na charakter lokality a pohyb motorového vozidla škoda na životnom prostrední nevznikla žiadna. K porušeniu zákona č. 326/20085 Z.z. o lesoch k tomu okresný úrad podal písomné stanovisko zo dňa 25.8.2020.
Súd sa oboznámil s týmto stanoviskom na č.l. 30 a zo stanoviska vyplýva, že vozidlo sa pohybovalo po lesnej ceste (táto skutočnosť vyplýva i z výpisu listu vlastníctva na č.l. 38-53), predmetné lesné pozemky sú vo vlastníctve členov B. K. Q., poz. spoločenstvo. Osoba bola oprávnená využívať lesnú cestu v prípade, ak mala uzatvorenú dohodu o jej využívaní so zástupcom vlastníka.
Oboznámil sa aj s listinnými dôkazmi na č.l. 31-36, na ktorých sú zachytené fotografie, ktoré po skutku boli vykonané svedkom H., zachycujúce vozidlo obžalovaného za rampou, ako i jeho odfotografovaný občiansky preukaz, ako i fotografie doložené svedkom P., na ktorých je vyobrazená rampa, na ktorej je umelohmotný tabuľka s nápisom „zákaz vstupu“, dobývací priestor, ako i samotná cesta, jej povaha.
Skutková veta podanej obžaloby kládla za vinu obžalovanému, že v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdil motorovým vozidlom na lesnom pozemku, pretože nepovolenou jazdou porušil ustanovenie § 25 odsek 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, pretože dňa 28.6.2020 jazdil svojím motorovým vozidlom po lesnej ceste na parcelách uvedených v skutkovej vete obžaloby bez príslušného povolenia na vjazd motorovým vozidlom na túto lesnú cestu.
Je nesporné, prihliadnuc na ustanovenie § 3 odsek 1 písmeno e) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, že lesným pozemkom - bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, sú najmä pozemky, na ktorých sú (okrem iných) aj lesné cesty a zvážnice. Z §-u 25 odsek 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch vyplýva, že lesné cesty je oprávnený využívať každý, po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením podľa § 51 odsek 2 o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške a spôsobe úhrady za ich využívanie. Ak sa nedosiahne dohoda a osoba ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške alebo spôsobe úhrady za využívanie lesných ciest rozhoduje súd.
Súd má za to, že prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo a súhrnne, mal síce bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný jazdil po predmetnej lesnej ceste, túto skutočnosť nespochybňoval a priznával aj sám obžalovaný a potvrdzujú to aj výsluchy svedkov H. O. P., ako i oboznámené listinné dôkazy, no súd nedospel k záveru, že by prejazdom po tejto ceste spôsobom, akým bolo vykonaným dokazovaním v danej veci preukázané, že jazdil obžalovaný, došlo jeho konaním k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Z platnej právne úpravy nevyplýva, že by obžalovaný potreboval na prejazd touto cestou povolenie, tak ako to uvádzala skutková veta podanej obžaloby, pretože na použitie, využívanie cesty nie je potrebné povolenie ale je potrebná dohoda s jej vlastníkom. Je pravdou, že takáto dohoda tu nebola, no nejde o povolenie ale dohodu. Obžalovaný nejazdil po inej časti lesného pozemku ako len používanej, na prejazd motorovým vozidlám určenej lesnej ceste, žiadne dopravné značenie s konkretizáciou zákazu vstupu na túto cestu tu ani nebolo, tabuľka na závore nie je riadnym dopravným značením. Ani zástupca vlastníka spočiatku nemal vôľu vec riešiť iným spôsobom ako vyžiadaním platby za poškodenie ich majetku - osadenej závory, na ktorej obžalovaný, je pravdou, svojvoľne odpílil bolcen, aby sa tak na cestu dostal.
S poukazom potom na tieto dôkazy, tieto úvahy, je súd názoru, že skutok, ktorý kládla obžalovanému za vinu podaná obžaloba, nie je trestným činom, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, ani niektorého iného z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, a preto súd obžalovaného v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.