Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_21CoP-120-2020.pdf
PDF · 224.87 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/120/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci starostlivosti súdu o mal. V. E., N. XX.XX.XXXX, A. K. - B. Ť., zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov: matka B. E., N. XX.XX.XXXX, C. A. K. - B. Ť., právne zastúpená: JUDr. Martina Řeřichová PhD., advokátka, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, a otec V. A., N. XX.XX.XXXX, C. A. K. X, K., právne zastúpený: Hagyari & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Vlčkova 8/A, 811 04 Bratislava, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry W., v konaní začatom na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/6/2018-1515 zo dňa 16. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., III., IX.
II. Mení rozsudok vo výroku IV. tak, že:
Matka je oprávnená a povinná stretávať sa s maloletým V. v každom párnom kalendárnom týždni od piatka 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., každý utorok v párnom kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú stredu a piatok v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.
Matka je oprávnená a povinná stretávať sa s maloletým V. počas zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 16.00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku od 24.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod.; v každom nepárnom kalendárnom roku počas Veľkonočných sviatkov je matka oprávnená a povinná stretávať sa s maloletým V. v čase od Veľkonočného piatku od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 19.00 hod. a každý párny kalendárny rok v čase od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod.; počas letných školských prázdnin každý rok v čase od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod.
Matka je oprávnená a povinná maloletého V. v určený čas prevziať v mieste bydliska otca a po ukončení styku v určenom čase je povinná ho odovzdať otcovi v mieste jeho bydliska.
Otec je povinný maloletého V. na styk s matkou riadne pripraviť a odovzdať ho v mieste svojho bydliska.
Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov sa nebude môcť uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov minimálne 24 hodín pred začatím určeného styku.
Matka je oprávnená realizovať telefonický kontakt s maloletým V. v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu od 16.00 hod. do 16.30 hod. a v nedeľu od 16.00 hod. do 16.30 hod.
Otec je povinný zabezpečiť dostupnosť maloletého V. na telefonický kontakt s matkou.
III. Mení rozsudok vo výroku VII. tak, že ukladá rodičom B. E. a V. A. a maloletému dieťaťu V. E. povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré vykoná W.-E. - E. K. W. P. W. W. F. P. F. B. B. M. K., V. XX - V.. Ľ. A., a to po dobu 6 mesiacov odo dňa začatia realizácie odborného poradenstva.
IV. Odmieta odvolanie matky proti výroku V. rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania, argumentácia účastníkov konania
1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, neuzavreli dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k spoločnému synovi. Matka v priebehu konania navrhovala výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého V.. Otec navrhoval striedavú osobnú starostlivosť, alternatívne výlučnú osobnú starostlivosť s následnou úpravou výživného a styku.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8P/6/2018-1515 rozhodol tak, že cit.:
„I. Z v e r u j e mal. V. E., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Návrh otca na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti z a m i e t a .
III. Matku z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého sumou po 30,-- eur mesačne, ktoré je povinná poukazovať otcovi vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku.
IV. Matka je o p r á v n e n á sa s maloletým synom stretávať počas víkendov od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že si maloletého v mieste bydliska otca prevezme a v mieste bydliska otca ho po skončení styku odovzdá.
V. Súd návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
VI. Návrh otca na nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia z a m i e t a .
VII. U k l a d á výchovné opatrenie rodičom podrobiť sa ďalšiemu odbornému poradenstvu v E. a spolupracovať s úradom práce.
VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
IX. O trovách konania, o odmene znalca a aj o svedočnom súd rozhodne samostatným uznesením.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že zo skutočného stavu vyplynulo, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka má syna vo svojej faktickej osobnej starostlivosti, neskôr bol maloletý zverený neodkladným opatrením do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Medzi rodičmi bol zistený výrazný rodičovský konflikt, pričom matka podala na otca oznámenie vo veci podozrenia z trestného činu ublíženia maloletému. Na súdnom pojednávaní dňa 6.11.2018, teda pred podaním návrhu, mala byť medzi rodičmi uzavretá rodičovská dohoda, ktorú sa však nepodarilo plniť. Uznesením súdu č.k. 8P/6/2018-246 zo dňa 30.1.2019 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50,- eur mesačne. Súd ďalej vychádzal zo zistení, že na základe oznámenia vo veci podozrenia z trestného činu sa vedie konanie pred vyšetrovateľom Okresného úradu PZ Humenné č. XXXX/XXXX. Z vypracovaného znaleckého posudku znalca W.. Z.
H. z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, č. XX/XXXX, súdu vyplynulo, že vzájomné citové vzťahy medzi V. a jeho otcom sú dané, pri posudzovaní osobnostných predpokladov k plneniu rodičovskej úlohy uviedol, že kvalita otca je mierne znížená. Vo vzťahu k matke uviedol, že dieťa má vytvorenú primárnu vzťahovú väzbu k svojej matke, avšak v jej prípade dochádza k situáciám, kedy maloleté dieťa sa využíva ako nástroj k riešeniu problémov s bývalým partnerom a toto správanie narúša kvalitu osobnostných predpokladov. Ďalej vychádzal zo zistení, že súd nariadil neodkladné opatrenie dňa 24.6.2019 č.k. 8P/6/2018-444, ktorým zakázal styk otca s maloletým dieťaťom vychádzajúc z oznámenia W.. V. S., z ktorého vyplynulo, že maloletý V. je v štádiu vyšetrovania pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania otcom. Odvolací súd uznesením č.k. 21CoP/129/2019-553 zmenil napadnuté uznesenie a návrh zamietol. Následne okresný súd rozhodoval o nariadenie neodkladných opatrení v konaní č.k. 8P/6/2018-695 dňa 7.11.2019 a odvolací súd v konaní č.k. 21CoP/192/2019-108 zo dňa 19.12.2019, 8P/6/2018-895 a odvolací súd v konaní sp. zn. 24CoP/31/2020-1047. Ďalej súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré boli predložené súdu, a to správ W.. V. S. zo dňa 29.1.2020, kedy maloletý V. opisoval situácie, ktoré reálne zažil a nie sú podľa psychologičky konfabuláciami či umelo naučeným alebo odpozorovaným správaním. Ďalej zo správy pedopsychiatrickej ambulancie V.. T. z 28.11.2019 vyplynulo, že otec sa údajne podrobil sexuálnemu vyšetreniu a tak V.. T. urobila korekciu nálezu a upravila svoje závery správy zo dňa 25.10.2019 s tým, že nemá námietky voči úprave styku a tento navrhuje upraviť. Od 23.7.2019 sa matka nachádzala v zariadení U. v K. na základe zmluvy o poskytnutí sociálnych služieb a následne v E.. Z výpovede matky vyplynulo súdu, že neumožňuje otcovi kontakt so synom v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu a to z dôvodu, že svoje dieťa potrebuje logicky chrániť. Ďalej vychádzal zo zistení, že matka odmietala možnosť odbornej pomoci prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb, ako aj E. za účelom zmiernenia konfliktu. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. vyplynulo, že maloletý V. potrebuje bezpečie, stabilné a priateľské prostredie a podľa ich názoru je to prostredie výchovne lepšie na strane otca. Boli zistené pomery na strane otca, tento obýva 3-izbový prenajatý byt v K. na ul. F. a pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti predaja nehnuteľností.
4. Súd svoje rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv zdôvodnil záujmom predovšetkým dieťaťa a správaním matky a zveril maloletého V. do výlučnej osobnej starostlivosti otcovi. Poukazujúc na najlepší záujem dieťaťa, ktorý skúmal a vyhodnotil podmienky na strane otca ako stabilnejšie, kedy otec má riadne bývanie, je zamestnaný a zabezpečuje starostlivosť o ďalšie svoje dieťa. Matka je bez pracovného pomeru. V dôsledku správania matky, ktorá podľa názoru súdu bráni oprávnenému otcovi v styku s dieťaťom, mal za to, že je to primárny dôvod pre zverenie maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Zamietol návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť. Vo vzťahu k výške výživného stanovil povinnosť matke platiť výživné vo výške 30,- eur mesačne a to s poukazom na jej zárobkové schopnosti a možnosti, kedy nie je v schopnostiach matky platiť iné výživné. Zároveň upravil styk matky s maloletým synom, a to počas víkendov od piatka do nedele z dôvodu zachovania väzieb medzi matkou a synom. Ďalej rozhodol výrokom VII. o uložení výchovného opatrenia maloletému dieťaťu bez uvedenia doby trvania tohto výchovného opatrenia. Zamietol návrh otca na nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia (výrok VI.) a výrokom VII. návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia.
5. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 36, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1-5, § 65, § 75 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 363, § 360 ods. 1, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
III. Obsah odvolaní a vyjadrení k odvolaniu
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, a to proti výroku o úprave styku. Poukazuje na to, že rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia a podľa názoru odvolateľa je nutné, aby víkendy s maloletým dieťaťom boli medzi rodičmi rozdelené spravodlivo a aby obaja rodičia dokázali s maloletým tráviť voľný čas plnohodnotne. Súdom určená úprava každého víkendu tak nedovoľuje realizovať právo otca byť s maloletým aj počas voľného času. Navrhol zmeniť tento napadnutý výrok IV.
tak, že bude matka oprávnená stretávať sa so synom každý nepárny víkend od piatka od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si ho prevezme v mieste bydliska otca.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, a to proti výrokom I., III., IV., V., VII., VIII. a IX. Poukázala v odvolaní na to, že otec bol zapísaný v rodnom liste maloletého až v čase, keď už mal maloletý 2 roky. Ďalej navrhovala aby bolo vykonané znalecké dokazovanie pribratím znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, pričom iba otec to považoval za nehospodárne, kolízny opatrovník takýto názor nemal. Poukazuje predovšetkým na závery znalca W.. Z. H., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, na základe ktorého bolo hodnotené, že sú dané veľmi pozitívne citové väzby medzi matkou a synom, že kvalita osobnostných predpokladov na strane otca je práve mierne znížená a maloletý má vytvorenú silnú citovú väzbu k svojej matke. Znalec navrhol, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Súd sa nevyrovnal s tým, prečo nerešpektuje odporúčanie znalca, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok, prečo nevykonal vyšetrenie otca znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie sexuológia, ktorým by sa vylúčila alebo potvrdila sexuálna deviácia otca, a preto súd prvej inštancie mal nariadiť takýto znalecký posudok. Súd prvej inštancie ďalej nezohľadnil závery odbornej správy psychológa W.. V. S., z ktorej vyplýva, že dieťa vykazuje zjavné indikátory možného sexuálneho zneužívania. Matka netvrdí, že má súd nahrádzať činnosť orgánov činných v trestnom konaní, avšak ak vznikne čo len podozrenie, že dieťa vykazuje indikátory sexuálneho zneužívania, je povinný realizovať všetky kroky tak, aby nebolo dieťa vystavené ďalšiemu sexuálnemu zneužívaniu. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy rozhodnutie Okresného súdu Košice I. sp.zn. 35C/1/2020, ktorým bolo zakázané priblížiť sa k maloletému B. a matke zo strany otca. Ďalej poukazuje na lekárske správy V.. Z. M. zo dňa 9.7.2020. Súd napriek všetkým týmto dôkazom zveril maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca, čím porušil práva maloletého dieťaťa, keďže je vážne podozrenie, že otec sexuálne maloletého zneužíval. Podľa názoru odvolateľky tak trpí rozhodnutie vadami, pre ktoré navrhuje v napadnutých výrokoch rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň podala návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané odvolacím súdom č.k. 21CoP/192/2019-808 zo dňa 19.12.2019 vo výroku I. a výroku II.
9. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec. Uviedol, že zverením maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca sa stotožnil aj kolízny opatrovník. Matka potvrdila súdu, že neumožňuje otcovi kontakt so synom v zmysle rozhodnutia a nesúhlasí so stretávaním sa otca s dieťaťom. Má za to, že rodičovský konflikt existuje len na strane matky, ktorá nedovoľuje otcovi sa so synom stretávať. Navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok v častiach, ktoré sú napadnuté odvolaním matkou a má za to, že skutočný stav je zistený dostatočne a súd prihliadol na záujem dieťaťa. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania, poukázal, že je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Zároveň poukazuje na to, že v trestnom konaní bola vylúčená akákoľvek sexuálna deviácia otca, práve naopak, poukazuje na závery znaleckého posudku V.. B., E.., ktorý tvrdí, že matka trpí poruchou osobnosti, ktorá sa u nej prejavuje určitým odklonom od reálneho života.
10. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Má za to však, že v časti IV. došlo v rozhodnutí súdu k nedopatreniu.
11. Matka podala vyjadrenie k odvolaniu otca. Navrhla vyhovieť odvolaniu v zmysle svojho návrhu. Poukazuje na to, že kolízny opatrovník nepodal správy, ktoré by boli presvedčivé a poukazuje na závery znaleckého posudku W.. Z. H., ako aj na neodkladné opatrenie vydané Okresným súdom Košice I.
12. Okresný prokurátor S. zotrval na obsahu svojho vyjadrenia predneseného na pojednávaní dňa 16.6.2020. Zároveň zaujal súhlasné stanovisko k vyjadreniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. zo dňa 14.8.2020, v ktorom žiadali potvrdiť napadnutý rozsudok v časti I., II., III., V.-IX. a v časti IV. upraviť stretávanie matky s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), nariadil odvolacie pojednávania, zopakoval dokazovanie, doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že v danej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v časti podľa § 387 ods. 1 CSP a pre jeho zmenu v časti postupom podľa ustanovenia § 388 CSP.
14. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody uvedené v odvolaniach oboch odvolateľov bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, tak ako ich upravil súd prvej inštancie a dôvody pre uloženie výchovného opatrenia.
15. Pred odvolacím súdom obaja rodičia zotrvali na podanom odvolaní. Matka navrhovala napadnutý rozsudok zrušiť, poukazujúc na to, že rozhodnutie bolo vydané predčasne bez náležitého dokazovania vo veci. Navrhovala doplniť dokazovanie. Otec navrhol vyhovieť jeho odvolaniu a zároveň potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku o zverení maloletého do jeho výlučnej osobnej starostlivosti.
16. Odvolací súd sa v priebehu odvolacieho konania pokúsil o zmierlivé vyriešenie danej veci, kedy rodičom dával na zváženie možnosti uzavretia rodičovskej dohody s cieľom prevzatia ich rodičovskej zodpovednosti za zdravý vývin spoločného syna. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2020 matka odmietla uzavretie rodičovskej dohody s poukazom na to, že sa vedie stále trestné stíhanie vo veci podozrenia zo zločinu sexuálneho zneužívania vo vzťahu k maloletému V.. Otec bol ochotný uzavrieť dohodu o striedavej starostlivosti alebo dohodu, kedy maloletý bude ponechaný v osobnej starostlivosti matky a on bude mať zabezpečený maximálny styk s dieťaťom. Na pojednávaní dňa 15.6.2021 rodičia neuzavreli rodičovskú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Matka poukazovala na to, že posledného pojednávania pred odvolacím súdom sa snažila maloletého V. na styk s otcom pripraviť.
V. Rekapitulácia skutočného stavu
17. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie a z doplneného dokazovania pred odvolacím súdom vyplývajú nasledujúce závery.
18. Rodičia maloletého V. nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti, k uzavretiu rodičovskej dohody o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému V. nedošlo. Vzťahy medzi rodičmi sú veľmi vážne narušené, sú konfliktné. Maloletý sa naďalej nachádza v nepriaznivej situácii, kedy je vťahovaný do rodičovských konfliktov. Maloletý bol uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 8P/6/2018-246 zo dňa 30.01.2019 dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky s odôvodním potreby dočasne stabilizovať dieťa u jedného z rodičov tak, aby došlo k eliminácii nepriaznivého vzájomného správania sa rodičov k sebe navzájom.
19. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX W.. Z. H., znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, vyplýva, že konštatoval, že matka popiera svoje psychické problémy, hodnotí u nej prítomné známky paranoidnej poruchy. Má silne rozvinutú potrebu uznania a autonómie. U otca ako osobnosť hodnotí so sklonom k dominancii, je impulzívny, málo psychosomatických porúch, má sklony k disimulácii, chce urobiť lepší dojem vo všetkých meraných položkách je bez známok patológie. Vo vzťahu hodnotenia vzájomných citových vzťahov medzi maloletým dieťaťom a matkou konštatuje vzájomné citové vzťahy ako pozitívne. Pri posúdení osobnostných predpokladov otca znalec uviedol, že konflikty medzi rodičmi maloletého dieťaťa došli do štádia, kedy otec maloletého nedokázal adekvátnym spôsobom riešiť vzniknutú situáciu. Kvalita osobnostných predpokladov otca vo vzťahu k plneniu rodičovskej role je mierne znížená. Maloletý má vytvorenú primárnu vzťahovú väzbu k svojej matke, maloletý V. je ovplyvniteľný svojou matkou proti druhému rodičovi ako najbližšou vzťahovou osobou. Ide o ovplyvnenie v smere priameho návodu k výpovedi, tiež v zmysle prevzatia jej postojov a emočného ladenia maloletým V..
20. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny S. - odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 2.3.2020 vyplýva, že od podania návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému V. rodičia vystriedali viacero pobytov. Matka sa presťahovala z mesta S. do mesta W., kde sa následne presťahoval aj otec. Neskôr
sa matka s mal. deťmi presťahovala do mesta K.. Matka zároveň od odchodu z S. nadviazala viacero známostí. V každom meste, v ktorom sa zdržiavala, podávala na otca maloletého podnety na ORPZ. Medzi rodičmi maloletého dlhodobo pretrváva veľmi výrazný rodičovský konflikt a rodičia nie sú schopní spolu navzájom komunikovať prihliadajúc na potreby svojho dieťaťa. Počas práce s rodinou Úrad práce sociálnych vecí a rodiny S. vždy pozoroval hlbokú citovú väzbu mal. V. k otcovi a naopak. Pochybnosti a obavy vyvolalo matkine obvinenie otca zo sexuálneho zneužívania mal. V., ktoré však bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním (aj vyšetrením otca znalcom z odboru psychiatrie a sexuológie). Zo strany matky došlo v minulosti k obvineniu z obdobného skutku nielen zo strany navrhovateľa, ale aj jej brata (dvakrát predtým), a to vo vzťahu k mal. B..
21. Z oznámenia E. so sídlom v W. vyplýva, že na základe odporúčania ÚPSVAR W. vykonávali odborné poradenstvo s rodinou maloletého, spolupráca bola ukončená na základe žiadosti matky. Zároveň súdu predložili priebežné správy o spolupráci s klientom vrátane záverečnej správy zo dňa 2.7.2019. Z priebežnej správy zo spolupráce s rodinou vyplynulo, že rodina bola zapojená do spolupráce z dôvodu pretrvávajúceho konfliktu medzi rodičmi maloletého V.. Matka odmieta umožniť otcovi stretávať sa so synom, na otca podala trestné oznámenie z podozrenia zo sexuálneho zneužívania a otec obvinenia popiera. Centrum hodnotí spoluprácu s klientmi ako problematickú, obaja rodičia voči sebe prejavujú negatívne emócie a postoje, ktoré predstavujú mimoriadne silný zdroj ohrozenia zdravého psychického a sociálneho vývinu maloletého V.. Ďalšia spolupráca s rodičmi preto mala byť zameraná na reflektovanie ich aktuálneho prežívania, zmierňovania napätia medzi rodičmi a minimalizáciu zdrojov ohrozenia zdravého psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletého dieťaťa. Z ďalšej priebežnej správy zo spolupráce s rodinou vyplýva, že intervencie s matkou boli zamerané na reflektovanie aktuálnej životnej situácie. Matka zotrvávala na tom, že nepôsobia stretnutia s otcom na maloletého syna pozitívne, býva po nich nervózny, až agresívny, poukázala na záver psychologičky W.. S., ktorá neodporúča kontakt dieťaťa do skončenia vyšetrovania vo veci podozrenia zo sexuálneho zneužívania. Konštatuje sa, že spolupráca s klientmi je problematická. Snažili sa zameriavať otca pred stretnutím k tomu, aby bol citlivý voči správaniu dieťaťa, neorientoval sa v rozhovore s ním na zisťovanie skutočnosti o jeho matke. Napriek tomu sa otec počas stretnutia rozprával so synom o tom, prečo rozprával policajtom, že maloletého mal zneužívať.
22. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny W. zo dňa 4.3.2020 vyplýva, že podľa vyjadrenia otca, matka s maloletým synom býva toho času v zariadení F. v K., kde sa aj otec s maloletým synom stretáva. Na jeho výživu matke pravidelne zasiela výživné v sume 50 eur mesačne. Sociálnym šetrením v domácnosti otca maloletého bolo zistené, že otec maloletých detí mal v mieste prechodného bydliska vytvorené vhodné rodinné, bytové a sociálne pomery.
23. Zo správy W.. V. S., W.-K., s.r.o. zo dňa 27.5.2020 vyplýva, že maloletý V. je dieťa s rizikovou anamnézou, rodinnou, osobnou a najmä sociálnou. V popredí klinického obrazu pretrvávajúca hyperkinetická porucha správania s prítomnou agresivitou, v anamnéze veľmi susp. sexuálne zneužívanie. Psychický status v porovnaní s obdobím, kedy nebol v kontakte s otcom, zhoršený najmä v vzostupe agresivity, prejavov afektívnej lability a emočnej ambivalencie, ako aj recidívy manifestného sexualizovaného správania.
24. Z uznesenia Okresného súdu Košice I. sp.zn. 35C/1/2020 zo dňa 15.1.2020 vyplýva, že súd okrem iného otcovi uložil povinnosť nepribližovať sa k matke maloletého V. na vzdialenosť menšiu než 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a priestupkovom konaní. Druhým výrokom uložil povinnosť nepribližovať sa k maloletému B. E. na vzdialenosť menšiu než 20 metrov. Okresný súd Košice I. uznesením sp.zn. 11P/14/2020 zo dňa 20.02.2020 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi nepribližovať sa aj k mal. V. a zároveň zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti.
25. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K., Odbor sociálnych vecí a rodiny K., zo dňa 26.5.2020 okrem iného vyplýva, že spisová dokumentácia maloletého dieťaťa je evidovaná na tunajšom úrade od 13.8.2019. Zo zistení v byte na A. ulici č. XX v K. bolo zistené, že v domácnosti bol prítomný priateľ matky, pán V.. W. C., ktorý umožnil vstup do bytu, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Ide o 3- izbový byt, matka v tom čase nebola v domácnosti prítomná. Bolo zistené, že matka sa presťahovala 31.6.2019 do K. spolu s maloletými deťmi. Maloleté deti mali k dispozícii izbu, byt pozostáva z kuchyne
a sociálneho zariadenia. Dňa 10.12.2019 bolo zistené, že matka sa od 23.7.2019 spoločne s deťmi V. a B. nachádza v zariadení F., Z. v K., na základe zmluvy o poskytnutí sociálnych služieb. Úrad dňa 17.12.2019 vykonal v rámci sociálneho zisťovania pomerov na strane matky rozhovor s pracovníčkami E., ktoré zhodne uviedli, že vedú matku k tomu, aby sa realizoval styk otca s maloletým za prítomnosti psychológa, prípadne za prítomnosti sociálneho pracovníka, čo matka odmieta. Matka bola zo strany úradu oboznámená o prípadných postupoch v rámci výkonu súdneho rozhodnutia a bola prejavená aj žiadosť na adresu matky, aby sa realizoval styk bez prítomnosti, nech sú prítomní pracovníci zariadenia, aby dieťa nebolo svedkom konfrontačného stretnutia. Stretnutie s otcom sa uskutočnilo 13.2.2020 v zariadení, kde matka býva spolu s maloletými deťmi za prítomnosti sociálneho pracovníka. Styk sa realizoval od 9.57 hod. do 11.17 hod., maloletý prišiel, keď uvidel otca, pozrel mu do tašky, ktorú otec niesol, bez problémov vstúpil do miestnosti spolu s otcom, kde sedela sociálna pracovníčka. Maloletého si otec vzal na ruky, pýtal sa, ako sa dieťa má, či už je zdravý, maloletý odpovedal, že je trošičku chorý, bez problémov dieťa objalo otca, ktorému dal pusu. Maloletý postupne vybaľoval veci z tašky. Otec ukazoval maloletému hračky, ktoré mu doniesol, pochválil ho, ako je ostrihaný. Dňa 20.2.2020 obdŕžal úrad e-mail od matky, v ktorom uviedla, že chce popísať správanie V. po styku s otcom: „Bývame v krízovom centre, kde máme aj mnoho susedov, ktorí vidia, ako sa V. správa po stretnutiach s otcom. Jeho stav je popísaný od psychologičky, je agresívny a nie je ako normálne deti, keď sa na niečo hnevajú, rozbíja hračky, ktoré mu otec doniesol a všetko to musí agresívne ničiť. Bije mňa, ako aj staršieho brata B..“ Otec býva v 3-izbovom byte na ulici F. č. XX v K., pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, hygiena v domácnosti na veľmi dobrej úrovni, otec vytvoril vlastnú izbu pre maloletého syna, keďže má so súdom upravený styk. Úrad v rámci sociálneho zisťovania vykonal pohovor s maloletou N., ktorá uviedla, že navštevuje X.ročník Základnej školy M. č. XX v W., potom možno pôjde na B. v W.. Na otázku ako vychádzala s otcovou partnerkou uviedla, že najprv bolo dobre, ale potom začala mať svoje názory, že ju oco znásilňuje. Minule maloletému V. chcela odniesť tašku s nákupom a chcela, aby jej ukázala V., tak jej len ukázala, ako sa malý hrá. Maloletá uviedla, že s otcom má dobrý vzťah a dochádza medzi nimi k nezhodám len kvôli škole. Jej prospech je prospieva.
26. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX V.. J. V. K., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý bol vypracovaný pre účely vyšetrovania ČVS: Y. XX/X-VYS-K.-XXXX vo veci marenia výkonu úradného rozhodnutia, podľa § 349 Trestného zákona, z jeho záverov vyplýva, že menovaná v čase spáchania trestného činu netrpela a ani netrpí žiadnou duševnou poruchou v zmysle psychózy. U obvinenej neboli zistené konzum ani závislosť od alkoholu, aktuálne je schopná chápať zmysel trestného konania.
27. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ W., OKP W., ČVS: Y. XXX/X-VYS-W.-XXXX zo dňa 13.10.2020 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že páchateľ v nezistenom období od júla 2014 do 6.10.2017 v W. na rôznych miestach v spoločnej domácnosti sexuálne zneužíval maloletého S.C., nar. X.X.XXXX a M.C., nar. XX.X.XXXX.
28. Zo znaleckého posudku G. s.r.o., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, č. XX/XXXX, vypracovaného pre účely trestnej veci vedenej pod č. ORP: XXX/X-VYS-S.-XXXX, z ktorého záverov vyplýva, že po vykonaní sexudiagnostického vyšetrenia svedok V. A. netrpí sexuálnou deviáciou, je heterosexuálne orientovaný s preferenciou súhlasných aktivít s psychicky a telesne dospelými ženami. Znalec pri vyšetrení navýšil detské chlapčenské erotické a pornografické podnety, pri prezentácii takýchto podnetov bol zaznamenaný pokles sexuálneho vzrušenia, najvýraznejší pokles vzrušenia bol zaznamenaný pri vyobrazení priviazaného chlapčeka v batolivom veku. Vykonané vyšetrenie súhrnne svedčí pre sexuálny nezáujem, resp. až odpor k sexuálnym praktikám s osobami mužského pohlavia detského veku. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom Q.. V.. Q. L., V.. dňa 19.8.2019. Zároveň zo znaleckého posudku vypracovaného pre účely vyššie opísaného trestného konania v trestnej veci bol vypracovaný aj znalecký posudok V.. M. B., E.., znalca z odboru zdravotníctva a farmácia na vyšetrenie duševného stavu matky B. E., zo záverov ktorého vyplýva, že z psychiatrického hľadiska jej svedecká výpoveď nie je spoľahlivá, nakoľko súvisí s jej prejavmi vzťahovačnosti. Zohľadnil po vyšetrení duševného stavu svedkyne B. E. aj psychologický nález znalca z odboru psychológie W.. Z. H., znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 28.6.2019.
29. Zo znaleckého posudku znalkyne W.. M. C., W.., objednávateľom bolo Okresné riaditeľstvo PZ odbor kriminálnej polície K., pre účely trestnej veci vedenej na danom riaditeľstve pod ČVS: Y.-XXX/X-VYS-K.- XXXX vyplynulo, že znalkyňa u matky nezistila psychopatologické charakteristiky, opisuje ju ako jedinca, ktorý je bez tendencie psychickej, či duševnej poruche.
30. Zo správ klinickej psychologičky V. S. a záverov jej výsluchu pred odvolacím súdom dňa 12. 11. 2020 vyplývajú tvrdenie, že je presvedčená o tom, že na mal. V. bolo páchané sexuálne násilie. Tvrdí, že mal. V. vykazuje zjavné indikátory možného sexuálneho zneužívania. Klinická psychologička uviedla že maloletý verbálne a spontánne opisoval pred ňou, čo s ním jeho otec robil, názorne ukazoval rukou aj pohyby, ktoré mal robiť otec s jeho pohlavným údom. Zo strany klinickej psychologičky aj pred odvolacím súdom došlo k odporúčaniu pozastavenia styku otca s maloletým V. do skončenia trestného stíhania a vypracovania znaleckého posudku, ktorý vyvráti jej závery o tom, že maloletý nie je sexuálne zneužívaným dieťaťom zo strany otca.
31. Z rozsudku Okresného súdu Košice I. sp.zn. 10T/6/2021 zo dňa 25.5.2021 vyplýva, že súd matku uznal za vinnú z pokračovania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 trestného zákona. Bol jej uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 400 eur. V prípade, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov.
32. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície W. ČVS-Y.-XXX/X-VYS-W.-XXXX zo dňa 26.07.2019 čl. 2643 vyplýva, že vyšetrovateľ odmietol oznámenie pre podozrenie zo zločinu sexuálneho zneužívania v období rokov 2014-2017, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 trestného poriadku. Oznámenie matky sa dotýkalo tvrdení o pohlavnom zneužívaní maloletého syna V., na ktorom mali byť vykonávané orálne a aktuálne análne praktiky. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v W. ČVS: Y.-XXX/X-VYS-W.-XXXX zo dňa 29.07.2020 uznesením odmietlo trestné oznámenie B. E. pre podozrenie zo zločinu sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť V. A. v období rokov 2014-2015, kedy s ním a N. N. žila na rôznych miestach mal otec dopúšťať sa sexuálnych praktík s N. na maloletom M.C.
33. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v S., odbor kriminálnej polície vo veci vedenej pod ČVS: Y.- XXX/X-VYS-S.-XXXX oznámilo odvolaciemu súdu, že došlo uznesením zo dňa 30.04.2019 k zastaveniu začatého trestného stíhania za prečin týrania blízkej osoby a zverenie osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm. d) Trestného zákona a to z dôvodu, že mal za nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie.
34. Z uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 26.06.2019 ČVS: Y. XXX/X-VYS-S.-XXXX, vyplýva, že vyšetrovateľ odmietol vec podozrenia zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. a) c) Trestného zákona oznamovateľky B. E. z dôvodu, že nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na začatie trestného stíhania podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
35. Na základe uznesenia Okresnej prokuratúry v W. sp.zn. 1Pn 646/20/7707-11 zo dňa 16.9.2020, sa zrušilo uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ odboru kriminálnej polície W. ČVS: Y.-XXX/ X-VYS-W.-XXXX zo dňa 29.7.2020.
36. Zo znaleckého posudku, ktorý bol doručený odvolaciemu súdu Okresným riaditeľstvom PZ v W. odbor kriminálnej polície vo veci vedenej na tomto odbore pod ČVS: Y.-XXX/X-VYS-W.-XXXX, ktorý bol vypracovaný U. spol. s.r.o., so sídlom v N. D. pre účely danej trestnej veci zločinu sexuálneho zneužívania Znaleckého posudku č. X/XXXX vyplynuli nasledujúce závery. Intelektové schopnosti maloletého V. sú v pásme lepšieho priemeru až nadpriemeru. Maloletý je dieťa predškolského veku s neprimeraným hyperaktívnym správaním, strieda činnosti, správa sa svojvoľne, pozornosť udrží len krátkodobo, mení svoje aktivity. Podľa údajov matky sa materskej škole ťažšie prispôsobuje, presadzuje si svoju vôľu a je ťažšie usmerniteľný. Pri odchode silno kopol brata do nohy, na čo brat ani matka nereagovali. Znalci skonštatovali, že obe deti pri popise udalostí, ktoré mali zažiť, používajú slovník dospelých. Sú vtiahnuté do konfliktu matky s V. A., sú informované o tom, že otec V. presadzuje starostlivosť v jeho réžií, deti to interpretujú ako útok voči matke, s ktorou sú plne lojálne. Výpovede o sexuálnom zneužívaní nemajú logickú výstavbu, výpoveď nie je autentická, fabuláciou je rozvíjaná až do takých bizarností, ktoré nie sú zlúčiteľné s realitou. Reprodukcia udalostí však postráda emočný akcent
a pôsobí mechanicky, nepoukazuje na to, aby deti prežili vážnu traumu. Reakcia na doplňujúce otázky znalkyne nie sú jednoznačné a sú mätúce. Možno predpokladať ovplyvňovanie detí zo strany matky s motiváciou vyhrať rivalizačný boj s otcom o maloletého V.. Deti majú v dôsledku striedania partnerov matky a striedania bydlísk nestály domov. Sú problematické vzťahové väzby najmä k mužským vzorom. Najdôležitejšou vzťahovou osobou je pre nich matka, s ktorou sú plne lojálne a zdieľajú s ňou postoj aj voči V. A.. Znalci odpovedajú, že maloletý mohol interpretovať skutočnosti bez toho, aby ich prežil, pretože tu zohráva úlohu rodičovský rivalizačný konflikt a cesta vťahovania detí do angažovania, o čom svedčí orientovanosť detí oboch v téme sexuality a používania slovníku dospelých. Maloletý V. je dieťa s veľmi neprimeraným aktívnym správaním. V oblasti sexuality presahuje jeho orientovanosť štandardy veku, veď obe deti sa už touto témou zaoberajú od roku 2018. Mravná vyspelosť detí je formovaná prostredím v ktorom vyrastajú, a to má v tomto smere nedostatky. Maloleté deti nie sú vzhľadom k svojmu veku orientované v objektívnej realite, aby vedeli posúdiť aj dôsledky svojho správania. S maloletými deťmi je možné vykonávať ďalšie úkony, pretože deti ochotne vypovedajú o problematike sexuálneho zneužívania bez toho, aby boli sekundárne traumatizované. Znaleckým psychologickým vyšetrením neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu vyšetrenia znalcom z odboru zdravotníctva. Maloletý pod vplyvom okolností odmietajú podozrivého. Konania podozrivého im však nespôsobovalo fyzické alebo psychické utrpenie.
37. Zo správ doc. W.. V. X., W.. vyplýva priebeh kontaktu online otca s maloletým dieťaťom 17.2.2021. V. na otca reagoval neverbálne, zakýval mu, po 3 minútach však vstal zo stoličky, hýbal sa mimo záberu, vracia sa späť. Otec sa ho pýta na mikulášsky balíček a autíčko, V. neodpovedá. Po chvíli prinesie k stolu ukázať otcovi auto, odpovie mu na 2, 3 otázky, potom si ľahne na stôl. Otec strávil v interakcii so synom 7 minút, pričom maloletý reagoval iba 2x jednoslovnou odpoveďou na jeho otázky. Po interakcii požiadala rodičov o zmenu na budúcom stretnutí s tým, že matka bude prítomná pri maloletom a bude ho motivovať svojou činnosťou, ktorá ho baví, pri ktorej sa cíti dobre. Správa zo dňa 24.2.2021, opisuje stretnutie dňa 22.2.2021. Stretnutie cez skype sa začalo presne o 15.00, pričom na strane matky bola technická závada. Maloletý sedel za stolom spolu s matkou podľa dohody, vie že bude maľovať, pozdraví sa, spontánne zakýva do kamery, otca neguje. Počas prvých 15 minút s otcom vôbec nekomunikuje. Na otázky odpovedá bezprostredne, zvyčajne úsečne psychologičke. Po odchode matky začína otcovi odpovedať aspoň jednoslovne, pokračuje vtom aj po príchode matky. Zo sumarizácie vyplynulo, že otec strávil v interakcii so synom 45 minút, pričom maloletý reagoval asi 8 krát jednoslovnou odpoveďou na jeho otázky. Zo správ priebehu online komunikácie otca s maloletým zo dňa 3.3.2021 a 27. 2. 2021 F. W.. X. vyplýva, že v sobotu 27.2.2021 prebehlo stretnutie len pár sekúnd a vôbec s ním maloletý nekomunikoval. Stretnutie cez skype sa začalo o 13.00 hodine, otec strávil v interakcii so synom necelých 40 minút, pričom maloletý nereagoval na jeho otázky ani iné podnety.
38. Zo zápisu z osobného stretnutia otca s V. zo dňa 14.4.2021 F.. W.. X. vyplýva, že stretnutie sa odohralo v priestoroch spoločnosti U.. V. si od otca nechce zobrať hračku, opakuje, že nechce tu byť a po 3 minútach odchádza z miestnosti. Po tom, čo ho vyzvala, vrátil sa do miestnosti, aby ukázal sliz. Chvíľu sa hrá so slizom a smeje sa. Následne odkladá sliz, odmieta sa ďalej hrať, znova odchádza z miestnosti. Počas 15 minút odmieta sústavne návrat do miestnosti, kde sa nachádza otec. Z uvedeného dôvodu stretnutie po 20 minútach ukončila. Dňa 14.4.2021 V. prvých 20 minút stretnutia aktívne odmietal otca. Nasledujúcich 10 minút pomaly, čím ďalej tým viac nechával, aby s ním bol otec v jednej miestnosti. Druhú polovicu stretnutia strávil V. v aktívnej interakcii s otcom, len s minimálnym zasahovaním do interakcie osobou psychológa. Počas priebehu stretnutia u V. nebolo prítomné zajakávanie. Ďalšie stretnutie prebehne o týždeň v obdobných podmienkach, ako to, ktoré sa realizuje dňa 14.4.2021 .Otec maloletého požiadal o náhradný termín stretnutia, matka na mail nereagovala. Z uvedeného dôvodu náhradné stretnutie nebolo realizované. Dňa 21.4.2021 totiž matka SMS správou upovedomila, že sa V. necítil dobre, navštívili pediatra, a tak sa stretnutia nezúčastnia. Dňa 28.4.2021 nebolo stretnutie realizované. V. cestou odpovedá psychologičke na bežné otázky o škôlke. Pri vchodových dverách sa otáča, uteká dole schodmi a uteká von z budovy. Matka ho nasleduje, V. sa zastavil pri partnerovi matky, matka ho šla upokojiť. Dohodli, že ho zavolá o 5-10 minút. Po tomto intervale oznámila, že matka nebude dieťa nútiť, pretože V. sa už nechce vrátiť. Psychologička matku upozornila, že je na stretnutie dieťa nie len priviesť, ale aj pripraviť, ale rešpektuje jej rozhodnutie. Oznámenie o nezrealizovanom stretnutí dňa 11.5.2021 s tým, že matka oznámila psychologičke, že V. na stretnutie nepríde, ako dôvod uvádza jeho odmietanie ako aj stres zo stretnutí. Rovnako sa nerealizovalo stretnutie dňa 12.5.2021.
39. Z oznámenia matky o realizácii hovorov cez Skype zo dňa 23.1.2021 a 27.1.2021 vyplýva, že matka oznamuje, že Skype sa uskutočnil ako obvykle v spálni, pričom maloletému bola pomerne zima, cítil sa čudne, uviedol matke, že to nevie vysvetliť. Dňa 27.1.2021 V. s otcom nerozprával, nič len začal otvárať ústa. Dňa 30.1.2021 prebehol Skype v spálni ako obvykle, M. otec pozdravil, niečo sa ho opýtal, V. na neho pozeral, začal kopať nohami a vstal zo stoličky a odišiel. Z oznámenia matky o priebehu realizácie styku prostredníctvom Skype vyplýva, že skype otca s maloletým mal prebiehať 3.2.2020, 6.1.2021, 10.2.2021, 13.2.2021, v ktorých je opísaný priebeh týchto hovorov, podľa ktorých V. nevydrží dlho pri týchto rozhovoroch, nechce sa vrátiť, kričí, tvrdí, že nechce sa rozprávať s otcom.
40. Zo správy matky o priebehu stretnutí v prítomnosti psychologičky doc. X. vyplýva obsah prebiehajúcich stretnutí skype 17.02.2021, 20.02.2021, 24.02.2021. Matka v správach oznamuje, že dieťa je po ukončení týchto stretnutí veľmi agresívne. Dňa 3.3.2021, 6.3.2021, 10.3.2021, 13.3.2021 Skype prebehol za prítomnosti psychologičky a za prítomnosti matky. V. na skype pripravila .Maloletý sa na pani doktorku teší. Zo zápisu o priebehu online kontaktu otca s maloletým zo dňa 17.3.2021 vyplynulo, že reagoval V. bezprostredne na osobu psychologičky, zaujímal sa čo mu priniesla, aktívne vyberá veci z tašky. Po informácií, že je to darček od otca stratí záujem a vráti ho späť do tašky, nechce si ho pozrieť. Z obsahu správ matky adresovaných právnemu zástupcovi o realizácií skypu 17.3.2021, 20.3.2021 a 24.3.2021 matka oznamuje, že skype prebehol za prítomnosti psychologičky. Maloletý párkrát odpovedal aj otcovi, ale prevažne ho ignoroval a venoval sa len doktorke. Zo správy matky o priebehu styku z osobných stretnutí, ktoré boli zrealizované v mesiaci marec - apríl 2021 vyplýva, že dieťa sa nechce zúčastňovať stretnutí, nechce tam byť, chce ísť preč. Z oznámenia o priebehu skypu matky zo dňa 1.5.2021, 5.5.2021 a 11.5.2021 vyplýva, že sa maloletého snaží na skype pripraviť, on je však veľmi nervózny. Maloletý oznámil otcovi, že s ním nechce skypovať a odišiel preč. Dňa 11.5.2021 oznamuje matka, že maloletý je v zlom psychickom stave, je vo veľkej nepohode, ktorá pramení z toho, že ho musí nútiť k stretnutiam, ktoré on sám odmieta. Z podania matky správy z priebehu Skypu a 15.5.2021, 19.5.2021, 22.5.2021 a 26.5.2021 vyplýva, že Skype prebehol v detskej izbe, V. bol na Skype pripravený, pripravoval mu pastelky a skicár. A. mu dával otázky, maloletý nereagoval, nakreslil dúhu a odišiel. Na stretnutie dňa 19.5.2021 prišla včas, V. veľmi protestoval, ťahal ju za ruku, chcel odísť preč. Celé stretnutie 22.5.2021 trvalo 20 minút. V. si z plastelíny vyrobil čo chcel a odišiel od Skypu. Dňa 29.5.2021 Skype sa uskutočnil, po hodine však A. Skype vypol.
41. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka maloletého pracovala v spoločnosti B. B., s.r.o., od 09.01.2019 do 24.01.2019 s vymeriavacím základom 114,41 Eur. Z potvrdenia Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny K. vyplýva, že matka poberala dávku hmotnej núdzi v roku 2019, 2020. V roku 2020 poberá rodičovský prídavok na dieťa vo výške 49,90 Eur.
42. Z účtovnej závierky podnikateľského subjektu V. A. - F. B., so sídlom miesta podnikania v K., na K. XXX/X, vyplynulo, že otec podal daňové priznanie za rok 2020, pričom v účtovnej závierke jeho príjem z predaja výrobkov a jeho služieb je vo výške 28.598 Eur. Krátkodobý finančný majetok 34.279,- Eur. Z daňového priznania vyplynulo, že za zdaňovacie obdobie 2020 predstavovali príjmy otca 28.598, 21 Eur. Základ dane bol vo výške 3.968, 54 Eur. Z Osvedčenia o zápise do registra spoločnosti G. so sídlom v A. sa otec stal registrovanou fyzickou osobou pre sektor poskytovania úverov, úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov a pre sektor prijímania vkladov, ako aj v registri jej viazaných finančných agentov.
43. Z Oznámenia B. E. s.r.o., so sídlom V. 1, W.. Z. T., E.., klinický psychológ a psychoterapeut, vyplynulo, že rodičia maloletého V. sa prispôsobili aj napriek obmedzeniam kvôli pandémií navrhovaným termínom. Obaja rodičia sú emočne vtiahnutí do právneho riešenia výchovnej pozície maloletého V.. Situácia v rodinných vzťahoch eskaluje, čo následne ovplyvňuje správanie maloletého dieťaťa. Ďalšie odborné konzultácie strácajú význam pretože sa dominantne orientujú na právne riešenie situácie. Zvlášť u otca nie je možné ho motivovať k odbornej spolupráci alebo k poradenstvu, pretože sa veľmi nástojčivo dožaduje plnenia právneho ukončenia sporov, aby bol V. mu zverený do výchovy. Matka žiaduco vnímala a akceptovala odborné poradenstvo ohľadom syna V., posúvala ho do vzťahovej reality a výchovy, bola vďačná za hľadanie optimálnych výchovných postojov, ktoré sú neustále výchovne náročné. A matka sa učila identifikovať sa s prežívaním chlapca a porozumieť jeho náhlym dobrým aj zlým agresívnym zmenám v prežívaní a v správaní. Matka je v súčasnosti spôsobilá poskytovať dieťaťu stabilné výchovné prostredie a ponúknuť mu vzťahový modus s nepodmienečným prijatím jeho správania. Menovaná syna vedomím spôsobom neovplyvňuje voči otcovi, snaží sa ho ovplyvniť tak, aby bol ochotný ísť na kontakt s otcom. Chlapec v daných situáciách pretláča svoju vôľu, agresiu a neochotu podriaďovať sa návrhom
z matkinej alebo otcovej strany. Vzájomná komunikácia rodičov je narušená a neodporúča využívanie možnosti nápravy ich komunikácia ako jeden možný motív na kompenzovanie disfunkčnej rodinnej scény a vzájomných vzťahov.
44. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 21CoP/192/2019-808 zo dňa 19.12.2019 nariadil neodkladným opatrením úpravu styku otca s maloletým V. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. každý párny víkend v kalendárnom mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod, matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať mu ho pred hlavným vchodom do nákupného centra P. v K. a otec je povinný maloletého po ukončení styku na tom istom mieste matke odovzdať. Zároveň nariadil matke povinnosť informovať otca o všetkých podstatných náležitostiach maloletého týkajúcich sa najmä zdravotného stavu a aktivít v predškolskom zariadení a to vždy k 15.dňu príslušného kalendárneho mesiaca elektronicky na emailovú adresu otca. Určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
45. V odvolacom konaní odvolací súd dňa 24.11.2020 nariadil uznesením č.k. 21CoPno/13/2020-2097 neodkladné opatrenie, ktorým zrušil predtým prijaté opatrenie - uznesenie č.k 21CoP/192/2019-108 zo dňa 19.12.2019 vo výrokoch I. a II. a upravil styk otca s maloletým V.. Súčasne dňa 24.11.2020 prijal opatrenie a uznesením č.k 21CoPno/12/2020-2094 uložil rodičom a maloletému V. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u klinického psychológia W.. Z. T. E.., v K., ul. V. 1, na obdobie do 30. júna 2021.
46. Odvolací súd dňa 28.1.2021 prijíma po vyhodnotení výsledkov prijatého opatrenia uznesenie č.k. 21CoPno/15/2020-2318, ktorým uznesenie 21CoPno/13/2020-2097 zo dňa 24.11.2020 zrušil a nariadil nové neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s mal. V. prostredníctvom video hovorov, za prítomnosti psychológa D., K., F.. W.. V. X., W.. s tým, že na strane otca sa bude styk realizovať v priestoroch tohto združenia určených psychológom.
47. Odvolací súd dňa 25.3.2021 prijal uznesenie č.k. 21CoPno/2/2021-, ktorým zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoPno/15/2020-2318 zo dňa 28. januára 2021 a nariadil neodkladné opatrenie ,ktorým upravil styk otca s mal. V. každú stredu v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti psychológa B., K. XX, K., F.. W.. V. X., W.., v priestoroch tohto združenia a na miestach určených psychológom a každú sobotu v čase od 16.00 hod. do 16.30 hod. prostredníctvom videohovorov cez aplikáciu SKYPE.
Právne posúdenie
48. Podľa § 36, ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
49. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
50. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.
51. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
52. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
53. Podľa článku 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
54. Podľa§ 43 ZoR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
55. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia / nezodpovední / nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Daná vec indikuje vážny rodičovský konflikt, majúci obrovský negatívny vplyv na maloletého V..
56. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vecne rozhodol o zvolení formy osobnej starostlivosti. Aj po doplnenom dokazovaní pred odvolacím súdom, považuje odvolací súd závery súdu za dostatočné a zhodnotenie zákonných kritérií pre zverenie maloletého V. do osobnej starostlivosti otca za správne, čo v konečnom dôsledku považuje aj za rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je prioritou pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
57. Vzhľadom na námietky matky v podanom odvolaní smerujúce k nesprávnosti záverov súdu o zvolenej forme osobnej starostlivosti pristúpil odvolací súd k vyhodnoteniu zvolenej formy osobnej starostlivosti o maloletého, aplikujúc ustanovenia § 36 ods. 1 a primerane ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rešpektujúc pritom právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a na záujem maloletého dieťaťa. Pristúpil k vyhodnoteniu schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Kritériami zverenia sú najmä 1/ existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie usilujúcou osobou, 2/ miera zachovania identity maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3/ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a napokon 4/ prianie maloletého dieťaťa (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014 sp zn. I. ÚS 2482/13).
58. V konaní, v ktorom má byť rozhodnuté, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je za účelom rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné, aby u všetkých osôb, ktoré o zverenie dieťaťa prejavia úprimný záujem všetky relevantné kritéria posúdiť samostatne a ak sú u všetkých týchto osôb naplnené rovnakou mierou, je žiaduce dieťa zveriť do výlučnej či striedavej výchovy týchto osôb alebo prijať opatrenia, ktoré takýto postup v budúcnosti umožňujú. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 2482/13).
59. Prvé kritérium, ktorým je existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou osobou spĺňajú obaja rodičia. Nemožno spochybniť, že väzba medzi matkou a maloletým dieťaťom a otcom a maloletým dieťaťom je jedným z prvoradých predpokladov vývoja ľudského jedinca a porušenie tejto prirodzenej ľudskej väzby je prípustné iba za situácie, ak pre takýto zásah existujú závažné dôvody (porovnaj Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.07.2010 sp. zn. IV.ÚS 2244/09).
60. Druhým kritériom je miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej, ktorej osobe. Zdôrazňuje sa dôležitosť toho, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti osoby, ktorá uznáva dôležitosť iných blízkych osôb v živote dieťaťa a ktorá kontaktu dieťaťa s takýmito osobami nebude brániť. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.
61. Pre zistenia o naplnení daného kritéria lepšie niektorým z rodičov je potrebné vyhodnotiť dôkazy vypovedajúce o prístupe oboch rodičov v rámci súdneho konania. V priebehu konania boli súdmi vyčerpané všetky možné prostriedky smerujúce k edukácií rodičov, k odstráneniu ich rodičovského konfliktu s uvedomením si ich rodičovskej zodpovednosti. Súdom boli nariadené neodkladné opatrenia ako dočasné riešenia pre nájdenie vhodnej formy osobnej starostlivosti, opatrenia o úprave styku otca a maloletého dieťa a to osobného, neosobného, asistovaného styku, opatrenia pre poskytnutie odbornej pomoci vo forme výchovného opatrenia a odbornej psychologickej pomoci.
62. Zhrnúc výsledky prijatých opatrení a záverov kolízneho opatrovníka, Úradu práce, soc. vecí a rodiny v K., a subjektov spolupracujúcich s rodinou na realizácii daných opatrení, je možné prijať záver, že matka neuznáva úlohu otca v živote maloletého dieťaťa.
63. Dôležité zistenia pre prijatie daného záveru vyplynuli zo správ kolízneho opatrovníka, ktorý počas práce s rodinou vždy pozoroval hlbokú citovú väzbu mal. V. k otcovi a naopak. Z oznámenia E. so sídlom v W. vyplynulo, že matka odmieta umožniť otcovi stretávať sa so synom, na otca podala trestné oznámenie z podozrenia zo sexuálneho zneužívania a otec obvinenia popiera. Počas pobytu matky v E. pracovníčky daného centra viedli matku k tomu, aby sa realizoval styk otca s maloletým za prítomnosti psychológa, prípadne za prítomnosti sociálneho pracovníka, čo matka odmietala. Matka pritom bola zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v K. oboznámená o prípadných postupoch v rámci výkonu súdneho rozhodnutia. Boli jej ponúkané možnosti realizácie styku. Boli zistené skutočnosti o tom, že maloletý na stretnutí s otcom dňa 13.2.2020 v danom zariadení otca neodmietal. Matka následne dňa 20.2.2020 oznámila, že maloletý je po danom stretnutí agresívny. Stretnutie už nebolo realizované počas jej pobytu v danom zariadení a nebolo realizované ani podľa súdom stanoveného neodkladného opatrenia.
64. Vyhodnocujúc prijaté opatrenia už odvolacím súdom vychádzajúc z toho, že maloletý V. už výrazne otca odmietal, možno konštatovať, že sa podarilo postupne maloletého pripraviť na to, že otec má o neho záujem a v jeho živote existuje. Zo záverov poskytnutej odbornej pomoci práve pri asistovanom styku za prítomnosti psychológa B., W.., vyplynulo, že sa podarilo na posledných stretnutiach, predtým než došlo k ukončeniu stretávania zo strany matky, predĺžiť čas interakcií otca s dieťaťom. Je vidieť, že je to veľmi zložitý postup, keďže maloletý má vytvorenú obrovskú bariéru predtým, aby s otcom mohol tráviť akýkoľvek čas.
65. Matka pred odvolacím súdom uviedla, že po odvolacom pojednávaní dňa 12.11.2020 začala syna pripravovať na styk, čím len potvrdila, že predtým dieťa na styk nepripravovala náležitým spôsobom a vyvolala tak u syna vedomie, že otec nie je potrebný v ich živote.
66. Je možné zhodnotiť, že s výnimkou opatrenia prijatého v odvolacom konaní odborného poradenstva klinického psychológia W.. Z. T. E.., kedy sa zúčastnila matka stretnutí aj s maloletým synom, nepristupovala k prijatým opatreniam vážne, pristupovala k týmto prijatým opatreniam s určitým dešpektom a jej prejav je možné vyhodnotiť ako ľahkovážny. Jediným dôvodom pre jej správanie má byť odmietavý postoj mal. V. k otcovi, a jej podozrenie o sexuálnom zneužívaní V..
67. Odmietavý postoj V. bol vytvorený práve postojom matky a odvolací súd je presvedčený, že v skutočnosti tomu tak nie je. V. je zmätený a naozaj je identifikovaný s postojom a názorom matky. Podľa názoru odvolacieho súdu zo strany matky nedošlo k porozumeniu psychickej náročnosti zvládnutia maloletého v dôsledku odchodu zo spoločnej domácnosti, a matka sa snaží svojim konaním vytvoriť z otca emočného strašiaka natoľko, aby syn necítil potrebu po svojom otcovi. Zo všetkých vykonaných dôkazov však vyplývajú závery, že zistenia o tom, že maloletý V. je dieťaťom, ktorý je vážne traumatizovaný a je možné uviesť, že trauma je spôsobená vážnym konfliktom jeho rodičov.
68. V dôsledku odmietavého postoja matky umožniť styk otcovi so synom došlo rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp.zn. 10T/6/2021 zo dňa 25.5.2021 k uznaniu matky za vinnú z pokračovania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona. Bol jej uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 400 eur. V prípade, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Jej odmietavý postoj je teda považovaný za intenzívny a protiprávny .
69. Správanie matky je manipulatívne a odmietanie otca je výsledkom jej správania. Matka neuznáva úlohu otca v živote maloletého syna, čoho dôkazom je aj to, že maloletý neoslovuje po krátkej dobe po rozpade rodiny otca otcom. Matka ho oslovuje pred synom „A.“. Povinnosťou súdu je hľadať a prijať také opatrenia, ktoré musí pomôcť maloletému dieťaťu odstrihnúť sa od vplyvu takéhoto rodiča, ktorý má negatívny vplyv na správanie svojho vlastného dieťaťa. Manipulácia a nesprávne správanie sa matky vyplýva aj z toho, že mal. V. má preferovať len jedného rodiča, pričom takéto správanie nie je prirodzené pre V.. Stav, v akom sa nachádza a jeho odmietavý postoj k otcovi, je výsledkom pôsobenia matky na vnímaní vzťahu dieťaťa k otcovi, súčasnej výchovy po rozpade rodiny a dôsledok výchovných metód a postupov matky. Odvolací súd je presvedčený, že pokiaľ by matka mala úprimný záujem o revitalizáciu vzťahov, tak by využila všetky možné prostriedky ponúkanej odbornej pomoci a snažila sa o to, aby došlo k opätovnému stretávaniu sa syna s otcom a rešpektovala by aj návrh otca a vytvorili by sa podmienky, aby každý rodič mal rovnaký priestor na realizáciu svojho práva podieľať sa na výchove syna.
70. Z uvedených zistení je možné dôvodne konštatovať, že miera zachovania identity maloletého a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti otca bude zachovaná. Na rozdiel od stavu, pokiaľ by bol v starostlivosti matky.
71. Matka celú vzniknutú situáciu, ktorá nastala od rozpadu rodiny, neberie dostatočne vážne. Spolieha sa na to, že starostlivosť zo strany matky o syna nikto nespochybňuje a na odmietavý postoj syna. Napriek snahe súdu, kolízneho opatrovníka, psychológov obnoviť komunikáciu rodičov a nastoliť čo najvhodnejšie podmienky pre zvládnutie rozpadu rodiny maloletého, k tomu nedošlo. Matka bola zo strany súdu, kolízneho opatrovníka upozorňovaná na nebezpečnosť takéhoto správania, na skutočnosť, že súd vyhodnotí postoje každého z rodičov ako sa v priebehu konania správali a ako konali, prijímali prijaté opatrenia. Odvolací súd nemal pochybnosti o preukázaní toho, že otec sa nestaval k matke spôsobom ako to učinila ona, pretože otec uznáva úlohu matky a nepoužíva manipulatívne postoje a metódy ako matka.
72. Otec preferuje formu starostlivosti, v ktorej by sa podieľali obaja rodičia rovnakým spôsobom, ale po tom, čo zlyhala striedavá osobná starostlivosť a nastalo odmietanie syna z dôvodu postoja matky, chce, aby vyrástol u neho V tomto smere otec prejavuje väčšiu mieru empatie než matka, ktorá maloletého proti otcovi manipulovala a snažila sa účelovým správaním vylúčiť otca zo starostlivosti o neho a kontaktu s otcom zamedziť. Odvolací súd je presvedčený, že napriek súčasnej výraznej citovej orientácii maloletého k matke, považuje stabilitu výchovného prostredia u otca za rozhodnú a za dôležitú pri vyhodnocovaní jeho najlepšieho záujmu na stabilite výchovného prostredia.
73. Ďalším kritériom je schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie do jej starostlivosti, zaistiť vývoj, fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, takže pri týchto kritériách sa zohľadňuje vek, zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a morálna integrita danej osoby a jej správanie k dieťaťu (porovnaj ESLP vo veci Liubenova c/a Bulharsku zo dňa 18.10.2011 č. 13786/04 bod 73). Vyhodnocujúc dané kritérium je potrebné uviesť, že matka má podľa záverov znalca W.. Z. H., znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, silné citové vzťahy k synovi. Pri posúdení osobnostných predpokladov otca znalec uviedol, že kvalita osobnostných predpokladov otca vo vzťahu k plneniu rodičovskej role je mierne znížená. Maloletý má vytvorenú primárnu vzťahovú väzbu k svojej matke. Znalec zistil, že konflikty medzi rodičmi maloletého dieťaťa došli do štádia, kedy otec maloletého nedokázal adekvátnym spôsobom riešiť vzniknutú situáciu.
74. Námietka matky smerovala aj k nesprávnemu vyhodnoteniu daných záverov znalca, keďže znalec uviedol, že otec má zníženú mieru predpokladov. Zo záverov daného posudku však vyplýva, že maloletý má s otcom vytvorený silný citový vzťah. Ako aj dôležitý záver pri posúdení predpokladov rodičov, že maloletý V. je ovplyvniteľný svojou matkou proti druhému rodičovi ako najbližšou vzťahovou osobou. Ide
o ovplyvnenie v smere priameho návodu k výpovedi, tiež v zmysle prevzatia jej postojov a emočného ladenia maloletým V.m.
75. Ovplyvnenie maloletého matkou voči otcovi jednoznačne vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v trestnej veci vedenej na OR PZ v W., odbor kriminálnej polície ČVS: Y.-XXX/X-VYS- W./XXXX, U. spol. s.r.o., so sídlom v N. D.. Z daného znaleckého posudku vyplýva, že maloletý V. /ako aj maloletý B./ v popise udalostí, ktoré mali zažiť, používali slovník dospelých a znalci vyslovili záver, že sú výslovne vtiahnuté do konfliktu vo vzťahu V. s otcom a sú informované o tom, že otec presadzuje starostlivosť o V., čo deti interpretujú ako útok voči matke, s ktorou sú plne lojálne. Znalci vyhodnotili ich výpovede o sexuálnom zneužívaní ako výpovede, ktoré nemajú logickú výstavbu, ktoré nie sú autentické a fabulácia je rozvíjaná až do takých bizarností, ktoré nie sú zlučiteľné s realitou.
76. Dôležité zistenia, ktoré vyplynuli z daného znaleckého posudku, sú, že matka predpokladane ovplyvňuje maloletého syna s motiváciou vyhrať rivalizačný boj s otcom o maloletého V.. Aj u V. boli zistené problematické vzťahové väzby najmä k mužským vzorom. Najdôležitejšou vzťahovou osobou je pre neho matka, s ktorou je plne lojálny a zdieľa s ňou postoj aj voči otcovi. V oblasti sexuality presahuje jeho orientovanosť štandardy veku. Maloleté deti nie sú vzhľadom k svojmu veku orientované v objektívnej realite, aby vedeli posúdiť aj dôsledky svojho správania.
77. Pri rozhodovaní o naplnení daného kritéria vychádzal odvolací súd z daných záverov znalcov a za závažné považuje zistenie vyslovené v danom vyššie opísanom znaleckom posudku, že mravná vyspelosť detí je formovaná prostredím, v ktorom vyrastajú a v tomto smere má dané prostredie nedostatky.
78. Vychádzajúc práve zo záverov daného znaleckého posudku, kedy bol prijatý záver, že konanie podozrivého, teda otca, nespôsobilo deťom, teda ani maloletému V. žiadne fyzické ani psychické utrpenie, nepovažuje odvolací súd za rozhodné v danom štádiu námietku matky, že trestné konanie vo veci maloletého V. vedenej na OR PZ v W., odbor kriminálnej polície ČVS: Y.-XXX/X-VYS-W./XXXX, nie je ukončené a nie je možné rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti otca .
79. Závažným ďalším dôvodom, pre ktorý odvolací súd sa rozhodol favorizovať otca pri rozhodovaní o zverení maloletého do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, je konanie matky, ktorým dochádza z jej strany k opakovaným podnetom o tom, že maloletý V. je dieťaťom sexuálne zneužívaným, a k opakovaným začatým trestným konaniam v trestných veciach, kde otec je stále podozrivým. S výnimkou neukončeného konania, ktoré sa vedie už v predchádzajúcom texte na spomínanom úrade OR PZ v W., odboru kriminálnej polície, predchádzajúce konania boli ukončené tým, že vyšetrovateľ odmietol vec podozrení zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania. Ide o vyšetrovanie, ktoré sa viedlo v S. ČVS: Y.- XXX/XVYS-S.-XXXX. Potom rovnako v S. ČVS: Y.-XXX/X-VYS-S.-XXXX, kedy došlo uznesením zo dňa 30.4.2019 k zastaveniu začatého trestného stíhania pre prečin týrania blízkej osoby a zverenia osoby. Ďalej bolo zastavené začaté trestné stíhanie pod ČVS: Y.-XXX/XVYS-S.-XXXX zo dňa 30.9.2019, W.VS: Y.- XXX-VYS-W.-XXXX zo dňa 26.7.2019 bolo odmietnuté oznámenie pre podozrenie pre podozrenie zo zločinu sexuálneho zneužívania.
80. Porovnávajúc však mieru záujmu otca a matky o maloletého, snahu otca minimalizovať dopad rozpadu rodiny na syna a snažiť sa viac rešpektovať vzniknutú situáciu a hľadať v nej riešenia svedčí ďalšie kritérium v prospech otca vzhľadom na jeho morálnu integritu. Všetky dôkazy, ktoré mali hodnotiť otca, vypovedajú o tom, že otec má predpoklady zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Matka zľahčuje problémy, nepripúšťa svoj podiel na synovej neistote a jeho odmietavom postoji. Neuvedomuje si, že pre mal. V. je vzťah s otcom veľmi dôležitý a veľmi významný.
81. Posledným kritériom je prianie maloletého dieťa. V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu a jeho názor nemôže ostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť, odrážajúc jeho schopnosť samostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Pranie dieťaťa je dôležité, musí byť zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu, u mladších detí najmä v predškolskom veku súdy hodnotia názor s prihliadnutím ich veku a rozumovej vyspelosti.
82. V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že je známe z praxe súdov, že pokiaľ dieťa bolo už zverené niektorému z rodičov do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodobo rodič starostlivosť zabezpečoval, tak je možné, že sa rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti snažil pranie dieťaťa zmanipulovať (porovnaj rozsudok ESLP vo veci C.c/a Fínsku zo dňa 09.05.2006 č. 18249/02, bod 58.), pričom úlohou súdov je túto manipuláciu, pokiaľ možno nejakým spôsobom odstrániť a vyhodnotiť, vyrovnať sa s ňou. Rozumová a emocionálna vyspelosť dieťaťa je dôležitá. Potrebné je zdôrazniť, že názor maloletého dieťaťa nie je pre rozhodnutie súdu jediným kritériom.
83. Súd vyhodnotil aj pranie maloletého dieťaťa, jeho názor korigoval, tento názor bol zistený priamo. Z prejaveného názoru mal. vyplýva, že otca odmieta z dôvodu, že otec mu robí zle. Bezpochyby, maloletý je vo veku X rokov, kedy len sťažka možno očakávať rozumné formulovanie vlastných názorov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Závery správ kolízneho opatrovníka a závery znaleckých posudkov Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol. s.r.o., so sídlom v N. D., a W.. Z. H. však vypovedajú o tom, že maloletý je ovplyvnený matkou a jej postojom k otcovi. Úlohou súdu je riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a je úlohou súdu prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletého dieťaťa.
84. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Zákon o rodine a ani žiaden iný právny predpis presne nedefinuje pojem „záujem maloletého dieťaťa“. Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte špecifickosti konkrétneho prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
85. Súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom každého dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie, ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach.
86. Vyhodnocujúc záujem maloletého dieťaťa za dôležité považuje odvolací súd bezpečie dieťaťa, bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa bude zdržiavať a signalizovaný názor dieťaťa, ktorý je vystavovaný konfliktu lojality a následnému pocitu vinu, čo nastalo v prípade mal. V. V najlepšom záujme maloletého rozhodne nie je rezignovať na správanie matky, ktorá ignoruje právoplatné rozhodnutia súdu a pristupuje ľahkovážne a dešpektom k ponúkanej odbornej pomoci a so snahou eliminovať otca zo života maloletého syna. Maloleté dieťa má nepochybne právo na oboch rodičov. Odvolací súd je presvedčený, že pre bezpečný ďalší zdravý vývoj mal. V. je bezpečným a stabilným prostredím prostredie otca
87. Vyhodnocujúc zákonné kritéria potrebné pre rozhodnutie považuje za dôvodné zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie. Kolízny opatrovník maloletého a zástupcovia príslušných prokuratúr v konaní navrhovali potvrdiť rozsudok vo vzťahu k zvereniu maloletého dieťaťa.
88. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa pri rozhodovaní súdu platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v živote dieťaťa, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako dospelého človeka; dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť, a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vyrovnať, takže často si nesie psychické traumy po celý život.
89. Odvolací súd nevykonal dôkazy navrhnuté matkou v priebehu odvolacieho konania, a to sú dôkazy napr. správa od materskej škôlky, ktorú maloletý navštevuje, správa od zariadenia F., v ktorom matka určitý čas bývala a vyšetrovací spis ČVS: Y. PZ K. č. XX/X VYS-K. a znalecký posudok na vyšetrenie duševného stavbu oboch rodičov. Pokiaľ ide o dôkaz - správu od predškolského zariadenia, v ktorom sa maloletý nachádzal a správu od zariadenia F., v ktorom sa určitú dobu zdržiavala matka spolu so synom, navrhovala matka zabezpečiť za účelom preukázania správania sa maloletého, jednak v predškolskom zariadení, ako aj v zariadení F., a následne aj vyššie opísaný vyšetrovací spis mal byť zabezpečený za
účelom výpovede svedkov, ktorí vypovedali o tom, ako žili spoločne v zariadení F. s matkou, a ktorí aj vypovedali v danom konaní o tom, aké je správanie maloletého V., ktoré má jasné známky nejakého sexuálneho kontextu. Odvolací súd sa rozhodol nevyhovieť daným navrhovaným dôkazom, pretože skutočnosti dotýkajúce sa správania sa maloletého, sú preukázané správami klinického psychológa W.. S., správami znalcov, ktorí maloletého vyšetrovali, správami klinickej psychologičky W.. T. a psychologičky F.. W.. X., ktoré s maloletým prichádzali do kontaktu a ktoré vypovedajú o jeho správaní. Podľa názoru odvolacieho súdu tak tieto dôkazy nie je potrebné vykonať, pretože správanie maloletého dieťaťa vyplýva z iných dôkazov. Dané dôkazy by teda tak zbytočne predlžovali súdne konanie a nie je potrebné ich vykonať. Nie je tak potrebná ich vypovedajúca potencia. Považuje teda odvolací súd dané dôkazy, ako dôkazy, ktoré majú v sebe črtu nadbytočnosti dôkazu. Pokiaľ ide o ďalší navrhovaný dôkaz zo strany matky, a to je znalecké vyšetrenie duševného stavu oboch rodičov za účelom zistenia rodičovských predpokladov pre zverenie dieťaťa niektorému z nich, a teda aj s otázkou ňou tvrdenej doposiaľ stále nepreukázanej matkou tvrdenej sexuálnej deviácie otca. Je potrebné uviesť, že závery znaleckých dôkazov, ktoré už boli súdom oboznámené, či súdom prvej inštancie alebo odvolacím súdom, pokiaľ ide o závery znaleckých posudkov znalca W.. Z. H., znalca V.. Q. L., W.. M. C. a posledného znaleckého posudku U., spol. s.r.o., tak závery týchto znaleckých posudkov sú dostatočné pre prijatie záverov o rodičovských predpokladoch.
90. Pokiaľ ide o stále tvrdenú existenciu pochybností o sexuálnych deviáciách otca, je potrebné uviesť, že zo záverov znaleckého posudku V.. Q. L. vyplýva, že otec netrpí sexuálnou deviáciou a zhodnotenie nepravdepodobností výpovedí aj maloletého V. svedčia o tom, že tvrdenia matky o protiprávnom konaní možno považovať za vyvrátené. Z tohto dôvodu tak odvolací súd nevykonal navrhnuté dôkazy a doposiaľ zistený skutočný stav súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom považuje za dostatočný pre rozhodnutie vo veci.
91. Odvolací súd podotýka, že pre zdravý duševný vývin mal. dieťaťa je súčasne potrebný aj vzájomný rešpekt rodičov, uvedomujúcich si svoje postavenie v živote mal. dieťaťa, čomu by malo prislúchať aj ich správanie pri dožadovaní sa výkonu rodičovských práv. Odvolací súd úprimne mrzí rodinná situácia mal. V..
92. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov potvrdil výrok I. napadnutého rozsudku postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
93. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky, a teda k napadnutému výroku III. považuje odvolací súd súdom zistený skutočný stav veci za dostatočný pre prijatie správneho právneho záveru o výške výživného zo strany matky pre maloletého syna. Výživné je stanovené v súlade so zákonnými kritériami, ktorými sú schopnosti, možnosti povinného a oprávnené potreby maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v schopnostiach a v možnostiach matky nie je momentálne možné platiť výživné nad súdom stanovenú sumu, a to z dôvodu, že matka je len poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Navyše otcom dané zistenia neboli spochybňované, nenapadol daný výrok, a teda vzhľadom na to, že dieťa je zverené otcovi, je potrebné považovať, že teda akceptoval danú výšku stanoveného výživného. Matka daný výrok napadla v súvislosti s tým, že nesúhlasí s otázkou zverenia maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd tak potvrdil aj napadnutý výrok III. postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
94. Pri úprave styku matky s maloletým mal. synom mal súd odvolací na zreteli nájdenie najvhodnejšieho modelu s prihliadnutím na to, že je v záujme maloletého aby stretávanie s matkou prebiehalo v inom rozsahu než ho určil súd prvej inštancie. Z vyššie uvedeného dôvodu pristúpil k zmene výroku IV. ktorý upravoval styk matky so synom.
95. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Aj pri rozhodovaní o úprave styku platí, že právo oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ak je zverené súdom do starostlivosti len jednému z rodičov. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré tento záujem sa opiera musia byť preukázané.
96. Odvolací súd nenašiel dôvody pre obmedzenie rodičovského práva matky. Matka má právo na starostlivosť o svoje dieťa a má právo na to, aby jej súd poskytol ochranu jej rodinného života.
97. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu versus Nemecko), resp., že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová versus Turecko).
98. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994). Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
99. Odvolací súd za to, že je potrebné vytvoriť možnosť komunikácie aj prostredníctvom telefonického kontaktu.
100. Matka nesúhlasí s rozhodnutím súdu o uložení výchovného opatrenia. Odvolací súd považuje sa správne a dôvodné uloženie výchovného opatrenia. Pri ukladaní výchovných opatrení súd má na zreteli najmä záujem dieťaťa. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že v danej veci je komunikácia medzi rodičmi minimálna a intenzívne konfliktná. Napriek opakovaným uloženým opatreniam sa na tom nič nezmenilo. Stav, v akom sa nachádza vzťah rodičov, si vyžaduje zásah súdu do rodinných vzťahov skutočne v záujme zabezpečenia ochrany záujmov maloletého Vzhľadom na tieto závažné zistenia, javí sa ako nevyhnutné opätovné poskytnutie pomoci rodičom, s cieľom účinnej a odbornej pomoci rodičom, aby mohli znovu prevziať obaja svoju rodičovskú zodpovednosť a znovu sa spolu naučili komunikovať v záujme spoločnej budúcej výchovy, vývoja maloletého syna.
101. Podľa § 37 ods. 2písm.d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
102. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.
103. Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
104. Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania je potrebné konštatovať, že existuje naďalej potreba nevyhnutnej intenzívnej odbornej pomoci rodine maloletého V.. Odvolací súd rozhodol pre špecializované psychologické poradenstvo, a zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie
a uložil obom rodičom a maloletému V. výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať konzultácie s klinickým psychológom po dobu 6 mesiacov, a to v intervaloch, ktoré určí daná psychologička. Termín prvého stretnutia je stanovený na deň 20.9.2021 o 12.00 za prítomnosti rodičov maloletého dieťaťa a na deň 27.9.2021 o 13.00 za účasti maloletého V.. Ďalšie termíny stretnutia budú dohodnuté vzájomne s rodičmi a psychologičkou.
105. Účelom tohto výchovného opatrenia je odstránenie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa a tiež riziko vzniku prehlbovania krízovej situácie v rodine, odstránenie negatívneho dopadu vzájomných konfliktov medzi rodičmi na vzťah maloletého k otcovi, možnosti zmeny v ich prístupe k maloletému a navzájom.
106. Súd prvej inštancie bude podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine hodnotiť účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré je v rozhodnutí uvedené. Vyhodnotí prístup oboch rodičov a ich snahu o nápravu negatívneho vzťahu medzi rodičmi a revitalizáciu vzťahu medzi maloletým. Nerešpektovanie uloženého opatrenia niektorým z rodičov sa vyhodnotí ako možná rodičovská nezodpovednosť s dopadom na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
107. Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd pristúpil k zmene výroku VII . rozsudku.
108. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Odvolanie je možné účinne podať iba proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a prípustné je vtedy, ak zákon nevylučuje odvolací prieskum. Súd prvej inštancie o návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodol rozsudkom vo veci samej /je prípustné rozhodnúť uznesením/. Odvolací súd posudzoval možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti rozhodnutiu ktorým súd zamietol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, a to v súlade s prípustnosťou odvolania podľa § 357 písm. f/ CSP. Pretože nie je možné robiť iný výklad v prípade, ak by súd rozhodol uznesením a voči takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Preto na prípustnosť daného odvolania odvolací súd hľadel cez ustanovenie § 357 písm. f/ CSP. Odvolanie nie je prípustné proti takémuto rozhodnutiu, a preto odvolanie matky proti výroku V. odvolací odmietol.
109. Odvolací súd potvrdil aj odvolaním napadnutý výrok IX. rozsudku, nenašiel žiadne relatívne odvolacie námietky matky v podanom odvolaní proti danému výroku rozsudku súdu prvej inštancie.
110. Všetky tieto vyššie uvedené dôvody viedli odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku vo výroku I., III., IX. postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP a k zmene napadnutých výrokoch IV., VII. podľa ustanovenia § 388 CSP.
111. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nevzhliadol dôvod , pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
112. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).