Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19P/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: S. M., A.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matky: G.. D. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. T. S. XXX, štátna občianka SR, v konaní právne zastúpenej JUDr. Ing. Michal Mladý, so sídlom Prievidzská 254/26, 972 01 Bojnice, IČO: 42 273 927, a otca: G.. S. M.Ý., A.. XX.XX.XXXX, S. W. T. S. XXX, štátny občan SR, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Líška & Partners, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, o návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti nad mal. S., takto

rozhodol:

Súd návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a m i e t a .

Obaja rodičia mal. S. M., A.. XX.XX.XXXX sú p o v i n n í podrobovať sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení poskytujúcom psychologické poradenstvo za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, a to v rozsahu 2 stretnutí v mesiaci po dobu 6 mesiacov.

Súd u k l a d á Úradu práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Ž. A. M. povinnosť sprostredkovať rodičom mal. dieťaťa stretnutia v špecializovanom zariadení poskytujúcom psychologické poradenstvo v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Obaja rodičia sú p o v i n n í poskytnúť špecializovanému zariadeniu poskytujúcemu psychologické poradenstvo potrebnú súčinnosť a pravidelne sa zúčastňovať na psychologickom poradenstve v stanovených termínoch.

Obaja rodičia sú p o v i n n í zaplatiť znalečné Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol. s r. o., so sídlom Ernestova bašta 2, 94056 Nové Zámky, v rozsahu 50 %, každý z nich zvlášť.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby bol mal. S., A.. XX.XX.XXXX zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždenných intervaloch s tým, že výživné na maloletého počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nebude určené. V návrhu otec poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Ž. A. M. X.. N.. XXP/XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo rozvedené manželstvo rodičov mal. S. a na čas po rozvode manželstva bol mal. S. zverený do osobnej starostlivosti matky. Daným rozhodnutím bolo zároveň rozhodnuté o tom, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. v rozsahu 3-krát v bežnom mesiaci po 2 hodiny na Úrade práce, soc. vecí a rodiny, Referáte poradensko-psychologických služieb v Ž. A. M. a to podobu

12 mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Ešte pred rozhodnutím o rozvode manželstva rodičov tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie pod sp. zn. XXP/ XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým dočasne upravil styk otca s mal. S. tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň v mesiaci v čase od piatku od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod.. Otec v návrhu poukázal na to, že k realizácii styku tak na základe nariadeného neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. XXP/XX/XXXX, ako ani na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v konaní o rozvode manželstva rodičov sp. zn. XXP/XX/XXXX nedošlo. Otec v návrhu súčasne opísal akým spôsobom prebiehalo stretnutie otca s mal. synom v jednotlivých konkrétnych termínoch od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX, počas ktorých nedošlo k stretnutiu otca so synom spôsobom tak ako bol nariadený neodkladným opatrením ani jediný raz, nakoľko buď matka vôbec neotvorila dvere, resp. dvere otvorila a oznámila mu, resp. mal. S., že s ním nepôjde. Matka mal. S. sa nezúčastnila ani na prípadovej štúdii realizovanej Úradom práce, soc. vecí a rodiny za účelom hľadať riešenie a plánovanie spoločného postupu. Otec uviedol, že na danom šetrení sa rodičia matky vyjadrili, že súhlasia so psychiatrickým vyšetrením matky, nakoľko majú obavu z jej správania a hlavne, aby toto správanie nemalo zlý vplyv na psychický vývin maloletého, keďže mu neoprávnene bráni v styku s celou jeho rodinou. Následne sa matka počas celej doby vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v konaní sp. zn. XXP/XX/XXXX nezúčastnila s mal. S. konzultáciách na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, soc. vecí a rodiny W. Š.. Otec v návrhu poukázal na to, že matka sa na pojednávaní o rozvode manželstva rodičov dňa XX.XX.XXXX do zápisnice vyjadrila, že nemá záujem brániť otcovi v stretávaní sa s maloletým, pričom sama navrhla upraviť styk otca s maloletým v rozsahu každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., pričom neskôr na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX sa matka vyjadrila, že navrhuje, aby daný styk otca s mal. S. sa zatiaľ uskutočňoval stretnutiami na Referáte, s čím otec súhlasil, nakoľko mal snahu o stretávanie sa so synom. Následne matka podala odvolanie voči rozhodnutiu Okresného súdu Ž. A. M., v ktorom uviedla, že za súčasného stavu nie je vhodné upravovať akýkoľvek styk otca mal. dieťaťa s maloletým. V ďalšom otec mal. dieťaťa poukázal na to, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí o odvolaní matky mal. dieťaťa voči rozhodnutiu prvostupňového súdu do úpravy styku otca s mal. S. uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby bol vzťah s otcom ako mužským prvkom vo výchove čo najmenej narušený rozchodom rodičov, preto je potrebné jeho vzťah ku otcovi postupne budovať a alternatívu stretávania sa otca s maloletým po určitú dobu pod kontrolou odborníkov považoval krajský súd za vhodnú. Zo správ Úradu práce, soc. vecí a rodiny W. Š. následne vyplýva, že otec mal. dieťaťa sa zúčastňoval pravidelne nariadeného odborného poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb Q. Ž. A. M., avšak matka mal. dieťaťa sa so synom ani raz daného odborného poradenstva nezúčastnili. Otec mal. dieťaťa sa tak s mal. S. nestretol od 30.06.2018. Na základe uvedeného otec mal. dieťaťa navrhol, aby súd nariadil výkon rozhodnutia sp. zn. XXP/XX/XXXX vo veci úpravy styku otca s mal. S., v ktorom konaní Okresný súd Ž. A. M. uložil matke maloletého dieťaťa poriadkové pokuty, nakoľko matka aj napriek predchádzajúcej výzve nerešpektovala súdne rozhodnutie a nedostavila sa s mal. S. na úrad práce, soc. vecí a rodiny. Matke mal. dieťaťa bola súčasne súdom pozastavená aj výplata prídavkov na dieťa, nakoľko opakovane porušovala vykonateľné rozhodnutie súdu. Z uvedených dôvodov bolo voči matke mal. dieťaťa v zmysle začaté trestné stíhanie a súčasne v zmysle , jej bolo vznesené obvinenie za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Matka mal. dieťaťa sa dokonca nedostavila ani na stretnutie 14.10.2019, kde bola predvolaná sudcom v konaní o výkon predmetného rozhodnutia, kde boli prítomní aj psychologička Úradu práce, soc. vecí a rodiny P.. W. a kolízna opatrovníčka mal. dieťaťa P.. T., a to bez ospravedlnenia. Záverom návrhu otec poukázal na to, že matka mal. dieťaťa dlhodobo neumožňuje stretávanie sa mal. S. so starými rodičmi a jeho širšou rodinou, hoci oni majú záujem o stretnutia s maloletým a majú ho radi. Matka mal. dieťa izolovala nielen od otca, ale aj od starých rodičov z matkinej strany, jej ostatných príbuzných, ako aj od rodiny otca mal. dieťaťa. Z uvedeného dôvodu otec mal. dieťaťa vyslovil obavy o zdravie a psychický vývoj mal. S., nakoľko správanie matky mal. dieťaťa nie je v súlade s bežným modelom správania sa matky.

2. Matka mal. dieťaťa s návrhom otca mal. dieťaťa na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť v celom rozsahu. Poukázala na to, že realizáciou rodičovských práv a povinností k maloletému v zmysle podaného návrhu by boli výrazne porušené práva a právom chránené záujmy maloletého. Uviedla, že dňa 30.06.2018 našla silu a odvahu podať na polícii trestné oznámenie na otca mal. dieťaťa, ktorý je iniciátorom páchania psychického a fyzického násilia, ktorého svedkom je aj ich mal. syn. Dané trestné oznámenie podala na polícii potom čo ju otec mal. dieťaťa fyzicky napadol a škrtil, čoho svedkom bol aj mal. S.. Po tomto napadnutí a v obave o svoj život ušla s mal. S. zo spoločného domu a podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

na zákaz vstupu otca do spoločného rodinného domu, ktorý bol nariadený v konaní sp. zn. XC/XX/ XXXX. Poukázala na to, že v máji XXXX podal otec mal. dieťaťa konečne žiadosť o rozvod manželstva. Keďže od XX.XX.XXXX spoločne ako manželia navštevovali psycho-sociálnu starostlivosť v F. I. Q. F., prešla odvtedy psycho-sociálnym „reštartom“ a pochopila, že žila v neustálom napätí a strachu pre aký dôvod vyvolá jej manžel konflikt a trpí tzv. štokholmským syndrómom. V danom napätí sa ocitol aj ich maloletý syn, ktorý bol svedkom konfliktov, výbuchov zlosti svojho otca, ako aj fyzických útokov k osobe matky. Toto všetko hlboko zasiahlo a poznačilo život ich maloletého syna, ktorý bol svedkom takéhoto násilia. Maloletý syn si na základe prežitých udalostí vytvoril k otcovi negatívnu citovú väzbu, nechce sa s ním stretávať a má z neho strach, preto má ako matka problém presviedčať syna, že sa má na kontakt s otcom tešiť a dokonca sa synovi vyhrážať, že ak s otcom nepôjde, tak dospelí, ktorí rozhodujú o jeho osude ho k jeho otcovi dajú natrvalo. V ďalšom matka poukázala na to, že chcela po rozvode pracovať na tom, aby si ich syn sám vytvoril kladný vzťah ku svojmu otcovi a aby mal o neho záujem, avšak otec im naďalej sťažuje a strpčuje život a keďže maloletý je rozumný chlapec a dokáže si vytvárať názor o veciach, situáciách, a posudzovať ľudí a rozlišovať čo je dobré a zlé, nechce za danej situácie vstupovať do kontaktu s otcom a byť s ním. Mal. S. navštevuje dlhodobo psychologičku Mgr. P. C. v F. I. Q. F., ku ktorej má vybudovaný hlboký vzťah dôvery a ktorá je mu pri zachovaní duševného zdravia veľmi nápomocná. Jej snahou bolo, aby maloletý pokojnou a prirodzenou cestou si upravil názor na otca a vnímal ho ako pozitívny model pre svoj život. Matka v ďalšom poukázala na to, že priebežne o styku otca s maloletým informovala úrad práce, soc. vecí a rodiny a otec maloletého vo svojom návrhu manipulatívne uvádza nepravdivé informácie, aby ju vykreslil v zlom svetle a seba aby postavil do pozície človeka, ktorý tým, že nemá styk s dieťaťom trpí, pričom on im spôsoboval a stále spôsobuje utrpenie. Matka sa súčasne vyjadrila k jednotlivým stykom, ktoré mali byť realizované na podklade vykonateľného rozhodnutia súdu, s tým že vyvracala tvrdenia otca, že mu zámerne bránila pri styku s maloletým. Poukázala na to, že napríklad dňa XX.XX.XXXX prebiehal styk tak násilne, že bola potrebná následná psychologická intervencia, nakoľko otec mal. dieťaťa búchal do dverí, mykal kľučkami a maloletý matku prosil, aby zavolala políciu, nakoľko mal veľký strach. Aj následne napríklad XX.XX.XXXX mal mal. S. strach, nakoľko otec maloletého dieťaťa obiehal s celou rodinou dom a búchal na dvere a okná, pričom mal. S. sa vyjadril, že dúfal, že nepríde. Matka mal. dieťaťa poukázala na to, že pokiaľ by bol otec citlivý človek k pocitom svojho syna, tak by takto nikdy nekonal. Psychologička P.. P. C. poukázala aj na pojednávaní o rozvode manželstva rodičov XX.XX.XXXX, ako aj v psychologických správach na to, že robí všetko preto, aby maloletý nadobudol pozitívne vzťah ku svojmu otcovi, avšak spolupráca s otcom je problematická a nejde mu o dieťa ale spochybňovať psychológa, nahrávať si účelové nahrávky a pokiaľ bude takto konať, tak si je sám zodpovedný za daný stav a za to, že styk s mal. dieťaťom kvôli vlastnému konaniu nemá. V ďalšom matka poukázala na to, že po celý čas v rozvodovom konaní navrhovala, aby bol upravený styk otca so synom u P.. P. C., ku ktorej maloletý chodí, avšak došlo omylom k zápisu v zápisnici, že súhlasí so stykom na úrade práce, soc. vecí a rodiny. Na ďalšom pojednávaní zároveň predniesli návrh, aby bol zakázaný styk otca so synom, takže otec vo svojom návrhu znovu zneužil mylnú informáciu vo svoj prospech a účelovo ju otočil. Matka uviedla, že otec mal. dieťaťa nechce hľadať cestu, chce si ju agresívnou formou vynútiť. Za dobu posledných 2 rokov vzťah dieťaťa a otca sa správaním otca dospel do štádia, keď mal. S. otca úplne odmieta. Matka taktiež poukázala na to, že riaditeľka školy, ktorú mal. S. navštevuje v správe zo dňa XX.XX.XXXX konštatovala, že spolupráca s otcom je nesmierne náročná a komplikovaná, viackrát sa bez ohlásenia pohyboval v priestoroch školy a ako neznáma osoba vyvolal strach u žiakov školy a najmä u mal. S., ktorý má z otca strach a nechce sa s ním stretávať. Otec mal. dieťaťa napriek tomu neustále kontaktuje riaditeľstvo školy telefonicky, ako aj písomne a slovne útočí na osobu vedenia školy, podrýva autoritu vedenia školy a majú vedomosť, že dokonca sa vyhrážal aj zriaďovateľovi školy, t.j. starostovi obce. Matka vo vyjadrení k návrhu otca poukázala na to, že daný stav možno zvrátiť len ak otec mal. dieťaťa nechá dieťa určitý čas v kľude bez zlých a agresívnych prejavov žiť. Pokiaľ ide o rodičov matky mal. dieťaťa, matka poukázala na to, že maloletý S. si pamätá nútený pobyt u nich v lete roku 2018, ako aj to ako nevhodne a ubližujúco im prejavovali svoje želanie, aby už od nich odišli po 2 mesiacoch, lebo tam boli dlho. Napriek tomu im nebráni v stretávaní sa s vnukom. Otec mal. dieťaťa im za uplynulé obdobie odňal auto počas rozvodového pojednávania, následne zobral úspory maloletého z banky, pokúšal sa maloletého vyhodiť zo školy, vyhrážal sa ľuďom v okolí, riaditeľke školy v D., starostovi obce, celý čas sa nevhodne domáhal kontaktu s maloletým, vyhľadával ho v škole, zverejňoval správy osočujúce matku mal. dieťaťa, dehonestujúce jej osobu, pričom verejne ničil vzťah matky a syna. V závere matka poukázala na to, že nekonala svojvoľne v oblasti styku, ale v záujme ochrany dieťaťa, jeho zdravého vývinu a v záujme zachovania ochrany jeho zdravia. Uvedené podporili aj odborníci, psychológovia, a to P.. P. C. Y. F.. Ľ. F., ako aj riaditeľka školy P.. Y. H.. Záverom matka poukázala na to, že s otcom mal.

dieťaťa nekomunikuje, nakoľko je obeťou domáceho násilia, ktoré otec páchal na nej a prenášalo sa aj na dieťa, z uvedeného dôvodu s ním nemieni spolupracovať a komunikovať. Je biologickým otcom mal. dieťaťa, avšak spoluprácu vo výchove nemožno očakávať, keďže mnohokrát konal šikanózne a proti záujmu dieťaťa. Striedavou starostlivosťou by sa dostal k ešte väčším možnostiam ako by mohol ubližovať jej, ako aj mal. dieťaťu. Mal. dieťa má z otca strach, odmieta s ním aj minimálny kontakt, čo uviedlo vo svojej výpovedi na súde na rozvodovom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, ako aj na šetrení v domácnosti pred sociálnymi pracovníčkami dňa XX.XX.XXXX, a potvrdili to aj odborníci a psychológovia, ako aj riaditeľka školy. Z uvedeného dôvodu matka vyjadrila v závere svojho vyjadrenia presvedčenie, že nekonala v otázke styku otca s maloletým svojvoľne, preto u nej nie je naplnená subjektívna stránka trestného činu, z ktorého dôvodu podala vyšetrovateľovi sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia vo veci marenia výkonu súdneho rozhodnutia a súčasne podala dovolanie v rámci konania o súdnom výkone rozhodnutia, nakoľko chce chrániť záujem mal. dieťaťa. Z vyššie uvedených dôvodov návrh otca žiadala zamietnuť v celom rozsahu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov mal. dieťaťa, oboznámením správy ÚP, SVaR B. Št. zo dňa XX.XX.XXXX, správy P.. B. W.E. N. T. XX.XX.XXXX, správy z poradenského procesu zo dňa XX.XX.XXXX, pedagogické hodnotenie žiaka zo dňa XX.XX.XXXX N. N. D., správy z OR PZ Odbor kriminálnej polície PZ Ž. A. M. zo dňa XX.XX.XXXX, správy z krízového poradensko-psychologického procesu a psychosociálnej starostlivosti zo dňa XX.XX.XXXX, informácie z pokračujúcej krízovej psychosociálnej starostlivosti zo dňa XX.XX.XXXX, správy z pokračujúcej psychologickej starostlivosti zo dňa XX.XX.XXXX, správy z pokračujúcej psychologickej starostlivosti zo T. XX.XX.XXXX, priebežnej správy z pokračujúcej psychologickej starostlivosti zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenia Okresného súdu Ž. A. M. X.. N.. XP/XX/XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX, pedagogického hodnotenia žiaka zo ZŠ zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenia Okresného súdu Ž. A. M. X.. N.. XC/XX/XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX, uznesenia Č.:E.-XXX/X-Q.-N. zo dňa XX.XX.XXXX, námietky zaujatosti znalcov, rozhodnutia Okresného úradu Ž. A. M. č. E.-N.-E.-XXXX/XXXXXX N. T. XX.XX.XXXX, správy F.. F., správy ZŠ D. zo dňa XX.XX.XXXX, správy ÚP, SVaR W.. Š. N. T. XX.XX.XXXX, pedagogického hodnotenia žiaka zo dňa XX.XX.XXXX , výsluchu mal. S. v konaní XXC/X/XXXX, trestného oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia zo spisu o výkone rozhodnutia XXEm/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenia XXEm/X/XXXX-XXX N. T. XX.XX.XXXX ohľadne návrhu na odklad výkonu rozhodnutia, uznesenia sp. zn. XXEm/X/XXXX-XXX N. T.Y. XX.XX.XXXX ohľadne uloženia poriadkovej pokuty, rozhodnutia XXEm/X/XXXX-XXX N. T. XX.XX.XXXX, uznesenia Krajského súdu W.Y. W.V. X.. N.. XXCoE/XXX/ XXXX-XXX N. T. XX.XX.XXXX, uznesenia Okresného súdu Ž. A. M. sp. XXEm/X/XXXX-XXX N. T.Y. XX.XX.XXXX, uznesenia sp. zn. XXEm/X/XXXX-XXX N. T. XX.XX.XXXX, závermi znaleckého dokazovania - znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným Ú. F. N. Č. Q. F. Y. F., X.. X. H..E.., výsluchom znalca F.. G. E. a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Mal. S. M., A.. XX.XX.XXXX sa narodil z manželského zväzku rodičov, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Ž. A. M. sp. zn. XXP/XX/XXXX N. T. XX.XX.XXXX a mal. S. bol na čas po rozvode manželstva rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky. Predmetným rozhodnutím bolo súčasne rozhodnuté, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. M., A.. XX.XX.XXXX v rozsahu 3x v bežnom mesiaci v rozsahu 2 hodín na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Referáte poradensko - psychologických služieb v Ž. A. M. v období 12 mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu XXEm/X/XXXX súd zistil, že tunajší súd uznesením sp. zn. XXEm/ X/XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v W. W. XXCoE/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX nariadil výkon rozhodnutia Okresného súdu Ž. A. M. Č..O.. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého bol otec mal. dieťaťa oprávnený stretávať sa s mal. S. v rozsahu 3- krát v bežnom mesiaci v rozsahu 2 hodín na Úrade práce, soc. vecí a rodiny, Referáte poradensko- psychologických služieb v Ž. A. M., v období 12 mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti rozsudku. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXEm/X/XXXX-XXX N. T. XX.XX.XXXX bol návrh matky na odklad výkonu rozhodnutia zamietnutý. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXEm/X/XXXX-XXX N. T. XX.XX.XXXX súd uložil matke mal. dieťaťa pokutu vo výške 550,- € a uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXEm/X/XXXX-XXX N. T. XX.XX.XXXX súd uložil matke mal. dieťaťa poriadkovú pokutu vo výške 1.000,- € a súčasne uložil Úradu práce, soc. vecí a rodiny W. Š. povinnosť pozastaviť matke mal. dieťaťa výplatu prídavku na dieťa poskytovaného na výchovu a výživu a uznesením sp. z n. XXEm/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd uložil matke

mal. dieťaťa pokutu vo výške 12.000,- €, všetky uznesenia s odôvodnením, že matka mal. dieťaťa napriek predchádzajúcej výzve podľa , aby rešpektovala súdne rozhodnutie a po poučení o následkoch neplnenia tejto povinnosti, sa na poradenský proces s mal. S. nedostavila a svojim konaním porušovala povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím súdu bez existencie relevantnej a objektívnej prekážky.

6. Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko v Ž. A. M. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otec mal. dieťaťa užíva 1-izbový byt v W. W.i a 2-izbový byt v Ž. A. M., nakoľko časť týždňa býva v W. W. a časť týždňa v Ž. A. M.. Byt v Ž. A. M., ktorý užíva je v osobnom vlastníctve jeho matky, ktorá však žije v obydlí s priateľom v W. D.. Otec mal. dieťaťa skonštatoval, že syn obydlie v Ž. A. M. dôverne pozná, nakoľko v minulosti v ňom navštevoval svojich starých rodičov. Kolízny opatrovník skonštatoval, že sociálnym šetrením v domácnosti otca bolo zistené, že domácnosť je kompletne zariadená potrebným nábytkom s príslušenstvom, v obydlí bolo čisto, poriadok a teplo. Mal. S. má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky na bývanie, spánok, učenie, oddych i záujmovú činnosť. Pokiaľ ide o mal. S., tento je žiakom 2. ročníka N. Q. D., v školskom prostredí funguje bez problémov, jeho správanie je v súlade so školským poriadkom, má riadnu školskú dochádzku, pričom ku svojim školským povinnostiam pristupuje zodpovedne. Kolízny opatrovník súčasne skonštatoval, že mal. S. má s otcom od júna XXXX prerušený kontakt.

7. Zo správy ZŠ v D. N. T. XX.XX.XXXX súd zistil, že mal. S. má vzornú dochádzku do školy. Na vyučovanie prichádza vždy vzorne pripravený, má urobené domáce úlohy a pripravené potrebné vyučovacie pomôcky a školské potreby. Momentálne v školskom roku 2020/2021 patrí medzi najlepších žiakov 3. ročníka. Veľmi rád sa zúčastňuje športových a pohybových aktivít, ktoré však v čase korony boli realizované s obmedzeniami. Je mu umožnená účasť na všetkých mimoškolských aktivitách realizovaných v rámci krúžkov na škole (futbal, florbal, basketbal a tiež prírodovedný a zdravotnícky krúžok). Krúžky sa však v momentálnej epidemiologickej situácii nerealizujú. Žiak sa počas pandémie v prvom polroku vzdelával prezenčne, neskôr dištančne. Od 08.03.2021 sa opäť umožnila prezenčná forma vyučovania. Matka dovážala žiaka počas pokynov do školy, dodržiava spolu so žiakom hygienické opatrenia a zabezpečuje mu všetky potrebné hygienické potreby na pobyt v škole v situácii s koronavírusom. Žiak bol počas celého obdobia pandémie zdravý, v psychickej pohode a spokojný. Celý spôsob aj proces výchovno-vyučovací zvláda veľmi dobre. Jeho vyučovacie výsledky sú výborné, na vysvedčení bol v 1. polroku školského roka hodnotený zo všetkých predmetov známkou výborný. Mal. S. sa správa v súlade so školským poriadkom, rešpektuje pokyny aj autoritu pedagógov a vychovávateľov a slušne sa správa aj k ostatným dospelým osobám. V kolektívne vrstovníkov a spolužiakov je veľmi obľúbený pre svoje pokojné a uvážlivé vystupovanie. Pokiaľ ide o spoluprácu s rodičmi, matka ochotne a v záujme dieťaťa spolupracuje so školou, prejavuje záujem o úspechy S.. Denne autom vozí S. do školy, vyzdvihuje ho zo školy, pravidelne a včas hradí všetky platby súvisiace s nákladmi na výchovno- vzdelávaciu prácu žiaka, komunikuje so školou, absolvuje pravidelne rodičovské združenia. Matka sa o S. zaujíma intenzívne, pravidelne sa o ňom informuje a konzultuje s vedením školy pokiaľ je niečo potrebné riešiť. V školskom roku 2020/2021 otec žiaka jedenkrát dňa XX.XX.XXXX kontaktoval školu elektronicky z dôvodu, že žiadal prihlasovacie údaje do Edupage, na čo mu bola zaslaná odpoveď, že škola týmto kontom nedisponuje, nakoľko sú málotriedna škola. Otec na odpovede riaditeľky nereagoval.

8. Otec mal. dieťaťa v konaní pred súdom uviedol, že zlom v ich vzájomných vzťahoch nastal dňa XX.XX.XXXX, dokedy žili ako rodina v spoločnej domácnosti. On chcel zobrať syna na futbal na U. D., avšak matka ho začala vyzliekať a uvádzala, že nesúhlasí s tým, aby išli na futbal. Z uvedeného dôvodu sa začali hádať a on odišiel z domu. Potom ako sa vrátil domov tam už matka s mal. S. nebola. V uvedený deň sa nič medzi nimi neodohralo, matka bola aj na polícii, avšak nemala žiadne podliatiny, ani škrabance. Matka v danom období spolupracovala so psychologičkou P.. C. a podľa jeho názoru urobila všetko tak, aby vyzerala ako týraná žena. Odvtedy od neho „odstrihla aj dieťa“. Matka na neho podala trestné oznámenie za týranie, následne za ohováranie a taktiež podala konanie na zákaz vstupu do rodinného domu. V roku 2020 na neho podala ďalšie trestné oznámenie za sexuálne zneužívanie mal. S.. Predtým so synom trávil veľa času, mali spolu krásny vzťah. Svokra v tom čase často chodila po mal. S. do škôlky a rozprávala mu, že mal. S. sa vždy veľmi tešil pokiaľ po neho otec prišiel domov. Matka mal. dieťaťa neskôr odvrátila maloletého S. aj od svojich rodičov, nestretáva sa ani s nimi. Dokiaľ žili spolu v spoločnej domácnosti, matka mal. dieťaťa mu nebránila v kontakte s mal. synom, bol s ním v denno-dennom kontakte. Dovtedy mal. S. uvádzal aj pred kolíznym opatrovníkom, že ho má rád, že sa chce s ním stretávať, avšak neskôr sa jeho reakcie začali meniť. Matka mu rozprávala podrobnosti o

súdnych konaniach, o rôznych podaniach a pod.. Z uvedeného dôvodu mal. S. prišiel o svojich blízkych

- starých rodičov, s ktorými mal dovtedy denný kontakt po dobu 7 rokov. Pokiaľ ide o negatívne správy ohľadne vzťahu mal. S. k otcovi zo strany P.. C. a riaditeľky základnej školy, ktorú mal. navštevuje P.. H. ,otec mal. dieťaťa uviedol, že na riaditeľku základnej školy podal sťažnosť, z uvedeného dôvodu je na neho nahnevaná. Pokiaľ ide o psychologičku P.. C., tejto povedal, že nie je odborníkom, odmietol tam chodiť a nechcel, aby k nej chodil mal. S.. Raz mu povedala, že pokiaľ bude žiť, tak mu nedovolí styk s maloletým, aj keď v správach uvádza, že bude vyvíjať maximálnu snahu, aby sa daný styk zrealizoval. Z uvedeného dôvodu podal na ňu trestné oznámenie za ohováranie a za zneužitie osobných údajov.

9. Matka mal. dieťaťa v konaní pred súdom uviedla, že s manželom sa rozviedli v čase, keď manžel mal už 3 roky iný vzťah. Fyzické kontakty boli v manželstve už dlhšie, avšak vyvrcholilo to konfliktom dňa 30.06.2018. V uvedený deň chcel otec mal. S. zobrať na chatu do U. D., avšak mal. S. tam nechcel ísť. Keď otcovi povedala, že tam S. nechce ísť, muž ju odvliekol do detskej izby, kde ju začal škrtiť. Prestal až potom, ako na neho zakričal mal. S.. Keď začala chodiť k psychologičke P.. C., tá jej ozrejmila, že obaja s mal. synom sú obeť. Takto bola nastavená už v domácom prostredí, kde sa jej nedostávalo veľa lásky. Mal. S. sa nestretáva s jej rodičmi z toho dôvodu, že nemajú reálny záujem o stretávanie sa s ním. Otec mal. dieťaťa zneužíva jej rodinu. Rodičia ich s mal. S. poslali preč v čase, keď bola v najväčšej núdzi a potrebovala ich. Vedia pritom kde býva, avšak nikdy za nimi neprišli. Styk otca s mal. S. na Referáte poradensko-psychologických služieb v Ž. A. M. neumožňovala z viacerých dôvodov. Predovšetkým preto, že mal. S. dané stretnutia s otcom odmietal a taktiež na základe správ P.. C.Š., ako aj na základe toho, že jej mal. S. povedal, že ho otec sexuálne zneužíval. Mal. S. videl, pokiaľ ju otec škrtil a zanechalo to na ňom veľké stopy. O sexuálnom zneužívaní mal. S. otcom dlho nehovorila, nakoľko ide o intímne veci, ktoré nechcela riešiť a vyťahovať na verejnosti. Mal. S. jej však rozprával, že pokiaľ bola na školeniach, tak otec sa ho dotýkal a šúchal ho po genitáliách, zdôveril sa jej až potom ako mal otec zakázaný vstup do rodinného domu. Z uvedeného dôvodu sa snažila maloletého brániť v maximálnej možnej miere. Mal. S. vidí koľko vecí vybavuje, že chodí na súdy, po nociach píše rôzne podania, eviduje všetko čo otec robí, že im zobral auto, že na ňu podáva rôzne podania, veľa vecí za posledné 2 roky videl. Ukázala mu napríklad aj správu, ktorú uverejnil na Facebooku, kde ju osočuje. Mal. S. bol svedkom hádok medzi rodičmi, ale aj fyzického útoku otca na jej osobu, pričom maloletý vždy reagoval krikom. Až následne otec upustil od fyzických útokov. Tie skutočnosti, ktoré uvádzal otec mal. dieťaťa, že izoluje mal. S. od ostatných ľudí, nie sú pravdivé, nakoľko s maloletým chodí na rôzne podujatia, chodia k nim jeho spolužiaci a kamaráti, chodí na basketbal, florbal, krúžky zo školy.

10. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného v súdnom konaní pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol. s r.o. súd zistil, že zo psychologického hľadiska ide v prípadoch oboch vyšetrovaných rodičov o zdravých ľudí, ktorí netrpia na žiadnu duševnú chorobu, resp. poruchu. Čo sa týka ich osobnostnej štruktúry, u otca boli zistené niektoré prvky poukazujúce na akcentáciu v zmysle impulzivity a miernych explozívnych prejavov a u matky mal. dieťaťa znalec usudzuje senzitívne črty, kde je pravdepodobne aj sténický prvok. Znalec hodnotí opísaný fenomén prítomný u oboch rodičov ako tzv. osobnostnú akcentáciu, teda ľahkú odchylku osobnostnej štruktúry od normy, ktorá ale nemá stupeň poruchy osobnosti, ktorá je už považovaná za duševnú poruchu. Obaja rodičia sú spôsobilí vykonávať osobnú starostlivosť o svojho syna, z psychiatrického hľadiska neboli preukázané také zmeny v ich psychike, v dôsledku ktorých by mohli nevhodne vplývať na psychický stav mal. S.. Otec mal. dieťaťa je zo sexuologického hľadiska zdravý, silne maskulínny heterosexuálny jedinec. Žiadne odchylky vo funkčnom, či kvalitatívnom zmysle neboli u neho zistené. K osobnosti matky mal. dieťaťa znalci uviedli, že matka je priemerne diferencovaná osobnosť, ktorá je schopná realitu správne vnímať, interpretovať aj reprodukovať, avšak na pôsobiace podnety reaguje veľmi intenzívne, čo dáva predpoklady k zvýšenej zraniteľnosti. Jej emotivita je navonok intenzívna, no menej diferencovaná. Jej vnútorný potenciál na zvládanie životných situácií je slabý, na podnety z okolia reaguje menlivo. Je zvýšene zraniteľná, resp. citlivá na svoju osobu, má sklon vnímať niektoré reakcie okolo seba ako agresívne, či poškodzujúce. Jej schopnosť reálnejšieho náhľadu na svoje správanie je limitovaná, preto je jej schopnosť efektívnej interakcie s okolím obmedzená. Pokiaľ ide o osobnosť otca mal. dieťaťa, znalci v znaleckom posudku uviedli, že jeho osobnosť je priemerne diferencovaná, je schopný realitu správne vnímať, interpretovať aj reprodukovať. Na podnety reaguje povrchnejšie s menším vnútorným zaangažovaním, jeho emotivita je málo spontánna. V dôsledku toho sa môžu vyskytovať impulzívne menej kontrolovateľné reakcie, ktoré sú výsledkom vnútornej dysfórie a uvoľnenia tenzie. Jeho psychická kapacita na zvládanie životných situácií je slabá. Vnútorne je skôr neistý, nemá dostatok sebavedomia, čo si môže kompenzovať viacerými spôsobmi. Jedným z nich je zrejme uvedená zvýšená aktivita a

môže mať v danom ohľade vyššiu tendenciu k direktívnejšiemu spôsobu správania čo má viesť k získaniu istoty. Schopnosť kritickejšieho náhľadu na vlastné správanie je limitovaná. Celková pohotovosť k agresívnemu správaniu však zvýšená nie je, lebo sú dostatočne rozvinuté kompenzačné mechanizmy. Mal. S. prezentuje k rodičom výrazne „čierno-biely“ vzťah. Voči matke vyjadruje blízkosť, podporu (veľmi často hovorí „my“, najmä vo vzťahu k otcovi). Voči otcovi naopak vyjadruje odmietanie, popisuje ho ako „zlého otca“. Vyjadruje voči nemu silný strach. Tento obraz „zlého otca“ však nie je jeho vlastný, nemá ho zažitý. Je vybudovaný pod vplyvom matky, ktorej v tomto zdatne pomáhal „aj otec“. U mal. S. sa zistil veľmi dobrý intelekt a znížená spontaneita správania. Táto dosť pravdepodobne súvisí s dlhodobejšie konfliktnou situáciou medzi rodičmi. Maloletý nevykazuje žiadne známky psychického týrania, ktoré by na to poukazovali. Reálne sa otca nebojí. V záujme zachovania duševného zdravia si maloletý rozdelil rodičov na dobrého (matka) a zlého (otec). Je preto psychologicky samozrejmé, že toho „zlého“ odmieta, nechce sa s ním stretávať. Aktuálne, vzhľadom na vzťah maloletého k otcovi, neprichádza striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov vôbec do úvahy. V súčasnej dobe nie je vhodné mal. S. nútiť do stretávania s otcom, pod vplyvom čoho by mohlo dôjsť k výraznému zvýšeniu vnútornej tenzie s dôsledkami na jeho psychické funkcie. Negatívny obraz otca, ktorý má v hlave vybudovaný zo strany matky ako aj otca by mali obaja rodičia postupne zmeniť. Mal. S. znalcovi minimálne hodinu ochotne hovoril o tom aký je otec zlý a aké zlé veci „im“ robil a ako sa ho bál a báli sa ho obaja, avšak keď dané situácie popisoval, pôsobil pokojne, resp. až „spokojne“, bez známok úzkosti a stresu. Okrem toho opakovane trval na tom, že chce znalcovi povedať všetko a dopĺňal príbehy a príhody, ktoré sa s otcom údajne diali, pričom bol dôraznejší v tom, že chcel popísať čo „otec robil zlé mame“ a ako sa mama cítila. Znalci v danej súvislosti konštatovali, že je úplne prirodzené, pokiaľ dieťa niečo zlé zažilo, že o tom hovorí nerado a na jeho prejavoch vidno, že hovorí o niečom nepríjemnom, bolestivom, či stresujúcom. Okrem toho sa v rámci výsledkov psychologického vyšetrenia u mal. S. neobjavili žiadne zjavné známky, ktoré by poukazovali na aktuálny stres, úzkosť a pod., preto je vysoko pravdepodobné podľa záverov znalcov, že maloletým popisované „utrpenie“ je v značnej miere ovplyvnené pôsobením matky. Znalci záverom zhrnuli, že rodičia by mali byť iniciátormi procesu v prospech ich dieťaťa. Najprirodzenejšie by bolo, aby sa maloletý do kontaktu s otcom dostal tou istou cestou, ako sa dostal z neho. Za najlepšie riešenie danej situácie znalci považovali, aby obaja rodičia absolvovali aspoň 10 spoločných stretnutí u odborníka, kde by sa pokúsili ukončiť svoj vzťah, resp. konflikty s ním spojené tak, aby to bolo v prospech ich mal. syna. Výsledkom daných stretnutí nemá byť, že sa opäť zblížia, avšak tá skutočnosť, že dokážu byť k sebe tolerantní a budú myslieť na syna. Znalec odporučil, aby dotyčného odborníka odporučil súd, alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, lebo za danej situácie je riziko, že keď vyberie jeden z nich, tak druhý sa bude cítiť znevýhodnený. Znalec by pritom odporúčal rodičom aj individuálne psychologické sedenia, kde by mohli pracovať na svojom osobnostnom raste, na svojich reakciách tak, aby boli prínosom pre ich spoločné dieťa. Až následne, ak by sa po uvedených stretnutiach podarilo dosiahnuť istý stupeň vzájomnej tolerancie medzi rodičmi, mohla by matka navrhnúť maloletému, aby sa spoločne s otcom stretli. Otec by sa mal o syna zaujímať, napríklad mu zavolať, poslať mu mail, pohľadnicu a pod., avšak netlačiť na neho.

11. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

12. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

13. Podľa § 37 ods. 4 písm. a), b) Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom,

b) inú povinnosť.

14. Otec mal. dieťaťa sa doručeným návrhom domáhal zmeny úpravy práv a povinností rodičov k mal. S. a to tak, aby bola nariadená striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Vykonaným rozsiahlym dokazovaním jednak výsluchom samotných rodičov mal. dieťaťa, oboznámením sa s rozsiahlou spisovou dokumentáciou vedenou ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k mal. S. v rozvodovom konaní, či cestou núteného výkonu rozhodnutia, správami zo psychologického poradenstva mal. S. a jeho matky, ale predovšetkým oboznámením sa so závermi vypracovaného znaleckého posudku v súdnom konaní č. XX/.XXXX pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol. s r.o. súd zistil, že návrhu otca mal. dieťaťa nie je možné v súčasnej dobe vyhovieť. Z vykonaného dokazovania mal súd za ustálené, že maloletý S. vyrastal spolu s obomi rodičmi do dátumu 30.06.2018, kedy matka spoločne s mal. S. opustila spoločnú domácnosť a od tohto dátumu sa otec s mal. S. nestretol, hoci stretávanie sa otca s mal. dieťaťom bolo upravené pred rozvodom manželstva na základe uznesenia č. k. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a následne po rozvode manželov rozsudkom č.k. XXP/XX/XXXX N. T. XX.XX.XXXX, ktorý bol, pokiaľ ide aj o úpravu styku otca so synom, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v W. W. X.. N.. XXCoP/X/XXXX. Hoci bol na podklade predmetného rozhodnutia nariadený aj výkon rozhodnutia v konaní XXEm/X/XXXX, styk otca s mal. S. sa nerealizoval, nakoľko matka nezabezpečila účasť mal. S. na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, soc. vecí a rodiny Ž. A. M.. K dátumu rozhodnutia súdu sa tak otec s mal. S. nestretol už takmer 3 roky. Matka tak v tomto súdnom konaní, ako aj v predchádzajúcich súdnych konaniach ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k mal. S. produkovala dôkazy, ktorými poukazovala na to, že mal. S. sa s otcom stretávať nechce, odmieta ho a má z neho strach. Naopak, otec mal. dieťaťa po celú dobu v tomto konaní, ako aj v predchádzajúcich konaniach produkoval dôkazy, že do doby odchodu matky so spoločnej domácnosti spolu s mal. S., dňa 30.06.2018) mal s mal. S. veľmi pekný vzťah a mal. S. ho mal rád. Je potrebné konštatovať, že v súlade so zákonnou úpravou premietnutou v ustanovení Zákona o rodine, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za naplnenia niekoľkých predpokladov, a to, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté dieťa vychovávať a na striedavej osobnej starostlivosti má záujem aspoň jeden z nich, avšak súd musí na druhej strane vždy skúmať, či je to v záujme mal. dieťaťa a či budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zo záverov znaleckého dokazovania súd zistil, že ani jeden z rodičov netrpí na žiadnu duševnú chorobu, resp. poruchu, pre ktorú by nemohli vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa. U otca mal. dieťaťa nebola zistená ani žiadna sexuálna deviácia, na ktorú v konaní poukazovala matka mal dieťaťa. Zo znaleckého dokazovania súčasne vyplynulo, že otec mal. dieťaťa má podľa znaleckého dokazovania sklon k zvýšenej impulzivite, s čím sú spojené aj explozívne prejavy (navonok výbušné), preto dokáže vybuchnúť aj v situáciách kedy by niektorí zachovali chladnú hlavu, resp. by reagovali úsporne, alebo vôbec, rovnako intenzívne dokáže prejavovať aj pozitívne pocity a na druhej strane matka mal. dieťaťa reaguje na vonkajšie okolnosti „príliš citlivo“, rozruší ju aj to čo necháva niektorých chladnými. Z uvedeného dôvodu, vychádzajúc z vyššie uvedených osobnostných vlastností oboch rodičov, je medzi nimi veľmi vysoká pravdepodobnosť vzniku vzájomných konfliktov a z psychologického hľadiska je vzťah takýchto dvoch ľudí rizikový. Je teda zrejmé, že vo vzťahu oboch rodičov počas ich spolužitia boli prítomné konfliktné situácie, ktoré rodičia nedokázali na podklade ich osobnostnej výbavy patrične zvládať a tieto vyústili až do odchodu matky s mal. dieťaťom zo spoločnej domácnosti. Od uvedeného obdobia mal. S. vyrastal v prítomnosti matky, bez realizácie stretávania sa s otcom, čo zanechalo, aj podľa znaleckého dokazovania, vplyv na osobnosti mal. S.. Voči matke mal. S. vyjadruje blízkosť, podporu a pozitívnu väzbu, pričom voči otcovi vyjadruje odmietanie a popisuje ho ako „zlého otca“. Znaleckým skúmaním znalci zistili, že každý z rodičov je v zásade schopný vychovávať dieťa, ani u jedného z nich znalci nezistili také charakteristiky, ktoré by mohli vyložene negatívne vplývať na ich mal. dieťa. Obraz „zlého otca“ nie je vlastným obrazom mal. S., nemá ho zažitý, avšak je vybudovaný pod vplyvom matky. Za daného stavu znalci ustálili, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nad mal. S. v danom čase vôbec neprichádza do úvahy. Z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že hoci otec mal. dieťaťa ako jeden z rodičov má záujem na nariadení striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nad mal. S., a spĺňa (v zmysle záverov nariadeného znaleckého dokazovania) osobnostné predpoklady potrebné na výchovu mal. dieťaťa, táto v súčasnej dobe nie je v záujme mal. S., keďže mal. S. otca odmieta, verbalizuje z neho strach, ktorý síce nemá zažitý, avšak má ho naučený a pod jeho vplyvom odmieta akýkoľvek kontakt s otcom. Za danej situácie nie je v záujme mal. dieťaťa, aby bol násilne vtlačený do kontaktu s otcom, a už vôbec nie, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pri ktorej by bol nútený stráviť dva týždne v mesiaci u otca, z ktorého má podvedomý strach. Ako konštatovali znalci v znaleckom posudku, tento strach je u mal. S. prítomný, hoci je naučeným strachom, ktorý prebral od svojej matky, avšak aj za pričinenia správania sa

otca, ktorý konal neraz impulzívne (impulzívne kontakty v škole, doma, ... ). Prípadný kontakt s otcom bez predchádzajúcej intervencie rodičov a odborníkov by nebol v súčasnej dobe na prospech zdravého vývinu maloletého dieťaťa. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca mal. dieťaťa na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti ako nevyhovujúci potrebám mal. dieťaťa, v danom čase, zamietol.

15. Na druhej strane je potrebné uviesť, že každé dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho stretávania sa s obidvomi rodičmi, nakoľko pri výchove zdravého jedinca je nutné, aby boli zohľadňované tak princípy ženského modelu, ako aj mužského modelu správania, ktoré oba majú nezastupiteľnú úlohu pri formovaní osobnosti zdravého jednotlivca. Navyše, mal. S. je vo veku, kedy potrebuje vo svojej výchove mužský vzor, a pokiaľ neboli u otca mal. dieťaťa zistené žiadne negatívne osobnostné charakteristiky, pre ktoré by nemal vplývať na výchovu mal. dieťaťa, je naopak žiadúce, aby sa na jeho formovaní podieľal. Otec, aj keď je impulzívnej povahy, má vo svojej osobnostnej výbave určite veľa pozitívnych čŕt, ktorými by nepochybne osobnosť mal. S. obohatil. Súd nepopiera tú skutočnosť, že matka sa o mal. S. vzorne stará, uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo správ základnej školy, z ktorých je zrejmé, že mal. S. je vzorným žiakom s výborným prospechom, matka sa o neho zaujíma, spolupracuje so školou a mal. S. je v jej prítomnosti spokojný a pozitívne naladený. Na druhej strane je potrebné poznamenať, že zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že mal. S., aj keď verbálne prezentuje strach a obavy z otca, reálne sa otca nebojí a prezentovaný strach nie je ním zažitý, avšak je naučený od matky. Je preto nutné, aby si obaja rodičia uvedomili, že musia vyvinúť potrebné úsilie k tomu, aby zmenili svoj postoj k sebe, snažili sa zlepšiť svoju komunikáciu pred mal. S. a vyvarovali sa nežiaducim známkam správania sa. Nie je žiaduce, aby sa otec nátlakovým správaním snažil dosiahnuť kontakt so synom a na druhej strane nie je žiaduce, aby matka prenášala na syna negatívne emócie zo súdnych, či iných konaní, ktoré rodičia aktuálne medzi sebou vedú. Obaja rodičia by si tieto negatívne vzorce správania mali uvedomiť a pochopiť najmä to, že nimi ubližujú mal. synovi, o blaho ktorého ich obom ide. Na to, aby sa mal. S. mohol bez obáv a strachu začať postupne kontaktovať s otcom je však, podľa názoru súdnych znalcov, potrebná intervencia samotných rodičov, ktorých „povinnosťou“ by dokonca malo byť maloletému v tom pomôcť. Uvedené je možno dosiahnuť len tým, že sa zlepší vzájomná komunikácia medzi rodičmi, ktorí sa prestanú vzájomne obviňovať, prestanú „bojovať“ a budú sa snažiť zabudnúť na konfliktné situácie, ktoré prežili vo svojom vzťahu. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, kde sú ich slabiny v povahových vlastnostiach a snažiť sa ich eliminovať tak, aby boli schopní na určitej úrovni vzájomne komunikovať v záujme mal. dieťaťa. Ako konštatovali znalci v predmetnom znaleckom posudku, úlohou konzultácií rodičov na psychologických stretnutiach nie je to, aby rodičia prípadne obnovili spolužitie, ktoré sa v minulosti ukázalo ako nie fungujúce, avšak úlohou daných konzultácií je, aby rodičia neprenášali svoje negatívne prejavy a pocity na mal. S., ktorý ich nie je schopný spracovať. Z vyššie uvedených dôvodov súd v súlade s § 37 ods. 2, 4 Zákona o rodine uložil rodičom mal. S. povinnosť, aby sa zúčastnili odborného poradenstva za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, ktoré poradenstvo im sprostredkuje Úrad práce, soc. vecí a rodiny W. Š., pracovisko Ž. A. M.. Súd zdôrazňuje, že sa musí jednať o nezávislé poradenstvo, ktoré nebude usmerňované či zo strany matky, alebo otca, avšak danú nezávislú štátnu, neštátnu, či súkromnú inštitúciu zaoberajúcu sa psychologickým poradenstvom sprostredkuje rodičom úrad práce, soc. vecí a rodiny W. Š.. Rodičia sú povinní sa na danom poradenskom procese zúčastniť a poskytnúť prípadnú súčinnosť, ktorá sa bude od nich vyžadovať. Súd len z opatrnosti poukazuje na to, že predmetné výchovné opatrenie, ktoré ukladá obom rodičom povinnosť zúčastniť sa daného poradenského procesu sa po jeho právoplatnosti a vykonateľnosti stáva exekučným titulom, ktorý je podkladom pre súdny výkon rozhodnutia, preto je nutné ho rešpektovať.

16. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

17. Vzhľadom k tomu, že v konaní vznikli trovy konania spojené s vypracovaním znaleckého posudku, ako aj účasťou znalca v súdnom konaní, súd súčasne rozhodol o povinnosti oboch rodičov nahradiť znaleckému ústavu znalečné, a to obom v rovnakom rozsahu po 50 %. Súd poukazuje na to, že v danom rozhodnutí rozhodol len o nároku znaleckého ústavu na znalečné, nakoľko do rozhodnutia súdu vo veci samej nebolo možné v súlade s vyčísliť celé trovy znalečného, keďže znalec F.. G. E. si na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uplatnil nárok na znalečné, ktoré však nevedel priamo na pojednávaní vyčísliť. Z uvedeného dôvodu bude o týchto trovách rozhodnuté dodatočne osobitným uznesením. Súd uložil obom rodičom rovnakú povinnosť nahradiť dané trovy konania, nakoľko znalecké skúmanie bolo

nariadené na návrh oboch rodičov a realizovalo sa za účelom rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, preto nemožno úhradu daných trov spravodlivo požadovať len od jedného z nich. Súd nevzhliadol ani u jedného z rodičov také okolnosti, pre ktoré by náhradu trov konania nemali znášať, resp. mali znášať v inom pomere.

18. Súd záverom dodáva, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých v konaní matka navrhovala vypočuť - P.. C. - psychologička, P.. H. - riaditeľka školy, P.. F. - Q. ÚPSVaR BS, nakoľko s ich výsluchom sa súd oboznámil z prepisov zápisníc z iných konaní, kde boli vypočutí ako svedkovia, resp. zo správ, ktoré boli v konaní predložené, preto ich súd považoval za nadbytočné. Súd taktiež nevykonal dôkaz - zvukovými nahrávkami z výsluchu maloletého v konaní pred súdom, či pred kolíznym opatrovníkom, ako aj rodičov maloletého dieťaťa, keďže tieto boli taktiež oboznámené súdom prostredníctvom prepisu zápisníc z pojednávania, preto ich súd považoval za nadbytočné.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( Exekučného poriadku).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.