Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/72/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

X. súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobcov: X/ T. Q., H.. X.X.XXXX, C. K. D. XX, X/ B. Q., H.. X.XX.XXXX, C. K. D. XX, právne zastúpení Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419 proti žalovanej: B. F., H.. XX.X.XXXX, C. K.Ý. D. XX, korešpondenčná adresa T. X, X., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej priznáva proti žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade (ďalej spolu aj iba ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2019 domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K. H. N., katastrálnym odborom, pre obec a katastrálne územie K. D. a to rodinného domu so súpisným číslom 61, postaveného na parcele KN-C, parc. č. 568, pozemku KN-C, parc. č. 567, druh pozemku: záhrada o výmere 311 m2, pozemok KN-C, parc. č. 568, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 476 m2 a nehnuteľností nezapísaných v katastri nehnuteľností, postavených na parc. KN-C, parc. č. 567 - hospodárskeho objektu pozostávajúceho z murovanej stavby slúžiacej ako maštaľ a šopa, príslušenstva k týmto nehnuteľnostiam studňa, chodníky, oplotenie s vchodovou bránou a bránkou (ďalej aj iba ako „nehnuteľnosti“), a to v spoluvlastníckom podiele 1/1 v pomere k celku.

2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že nehnuteľnosti darovali darovacou zmluvou zo dňa 30.7.2004 žalovanej B. F.. Dňa 22.10.2019 sa žalobcovia obrátili na obdarovanú s výzvou na vrátenie daru, ktorú výzvu si žalovaná prevzala dňa 14.11.2019. Žalovaná sústavne uráža, znevažuje a ubližuje svojim rodičom v rozpore s dobrými mravmi. Z jednotlivých konaní žalovanej uviedli, že táto v mesiaci jún (rok neuvedený), keď bolo žalobcovi zle a žalobkyňa ju zavolala, aby mu zmerala tlak, žalovaná povedala, že si s ním nebude špiniť ruky. Na požiadanie zmerala tlak návšteva, ktorú dcéra mala. Tlak bol vysoký, tak zať išiel po lekára, ktorý aj prišiel, zmeral žalobcovi tlak a dal mu injekciu, lebo ho mal vysoký. Keď lekár odišiel, dcéra na žalobkyňu kričala „na ký kokot si volala lekára“. Žalovaná porušila celú dohodu darovacej zmluvy. Nakoľko si kúpila dom v X., žalobkyňa ju prosila, aby navštívili notára a zmluvu zrušili, keďže už nebude bývať v spoločnej domácnosti so žalobcami, na čo dcéra odpovedala: „Psychopatke a narkomanke žiadnu zmluvu nepodpíšem, až na súde a s tým, čo máš, môžeš si tak vytrieť ric“. Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli, že v r. 2018 bola žalobkyňa zo zdravotných dôvodov pripútaná na lôžko počas deviatich mesiacov (január až august 2018) a počas tohto obdobia žalovaná neposkytla svojej matke žiadnu pomoc. Celých deväť mesiacov sa o matku nezaujímala, nepodala jej pohár vody,

lieky, jedlo, nepomohla s hygienou, absolútne sa o ňu nezaujímala. Úplne nechala matku napospas a jediný, kto jej pomáhal, bol jej manžel, pričom ide o osobu vo vyššom veku a táto starostlivosť bola pre neho náročná. Aj pred týmto obdobím sa žalovaná správala voči rodičom v rozpore s dobrými mravmi. V r. 2017 dala svojej matke facku po tom, ako žalobkyňa okríkla dcéru po tom, ako udrela svojho syna tak, že mu spôsobila zranenie nosa. Okrem fyzického útoku žalovaná nadávala svojej matke aj verbálne do ježibaby, psychopatky a narkomanky. Celková jej verbálna komunikácia voči matke je nanajvýš nevhodná a urážajúca. Žalobkyňa požiadala svojho zaťa o kapustu a keď sa to obdarovaná dozvedela, povedala žalobkyni: „Co ši ty šviňo nepýtala kapustu ode mne, ja by som ci dala kapustu aj na pysk“. Obdarovaná sa taktiež vyjadrila, že o svojich rodičov sa nebude starať „hoc aj posraté budú“. Správanie žalovanej, ktorým hrubo uráža svojich rodičov invektívami, nie je v súlade s dobrými mravmi. Správaním, ktorým žalovaná neposkytla pomoc matke ako ležiacemu pacientovi po značne dlhú dobu a neprivolala pomoc otcovi pri náhlom zhoršení zdravotného stavu, vystavila rodičov do priameho ohrozenia života, je rovnako v rozpore s dobrými mravmi. Napriek vedomosti o zlom zdravotnom stave darcov žalovaná neustále vyvoláva v rodine konflikty, rodičov uráža, vystavuje ich potupným urážkam, ktoré títo vnímajú nanajvýš citlivo a osobne sa ich dotýka každý takýto invektív zo strany dcéry. Žalovaná sa v minulosti pokúšala zbaviť žalobkyňu spôsobilosti na právne úkony, čo rovnako neprispieva k dobrému zdravotnému stavu, ak potomok chce vyhlásiť osobu za nesvojprávnu a zneužíva jej diagnózu a zdravotný stav, zámerne premiestňuje veci (čím chce u žalobkyne vyvolať stav zmätočnosti, zúfalstva a psychickej nepohody), zvlášť za situácie, keď rodičia žalovanej dali všetko

- strechu nad hlavou. Obsahom zmluvy, ktorou došlo k darovaniu, bolo v zmysle čl. II aj Zmluva o zriadení vecného bremena, v zmysle ktorej sa účastník zmluvy povinný z vecného bremena zaviazal poskytovať oprávneným z vecného bremena „individuálny záväzok poskytovať darujúcim pomoc a starostlivosť v starobe spočívajúcu najmä v zabezpečení a príprave stravy na náklady oprávnených, v udržiavaní poriadku a osobnej hygieny, zabezpečení prípadnej lekárskej starostlivosti a taktiež sa zaväzuje zabezpečiť darujúcim primeraný pohreb.“ Žalovaná teda ani na základe uvedenej zmluvy si neplní svoj záväzok, naopak svojím konaním činí pravý opak a k svojim rodičom sa správa spôsobom, aby sa ich zdravotný stav zhoršoval, aby sa v čo najkratšom čase pominuli, čo je neľudské a nie len v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalobcovia k žalobe pripojili tieto listinné dôkazy:

- výpis z LV č. XXX pre katastrálne územie K. D., výzvu na vrátenie daru zo dňa 22.10.2019 s doručenkou preukazujúcou jej doručenie žalovanej dňa 14.11.2019, darovaciu zmluvu a do nej pojatú zmluvu o zriadení vecného bremena uzatvorenú dňa 30.7.2004 medzi žalobcami ako darujúcimi a oprávnenými a žalovanou ako obdarovanou a povinnou.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 5.3.2020, ktorým nárok žalobcov neuznala a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že skutočnosti uvedené v čl. II a III sú pravdivé, avšak skutočnosti uvedené v čl. IV nie sú pravdivé, nestali sa tak ako sú opísané a sú účelovo vykonštruované. Uviedla, že je pravdou, že s manželom a deťmi nežijú v spoločnom dome so žalobcami, ktorý jej darovali v r. 2004. Potvrdila, že ich vzájomné vzťahy sú momentálne narušené, ale nemá za to, že sa správa k rodičom tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Jedným z dôvodov prečo sa odsťahovali, bol práve fakt, že chceli mať kľud, pretože zo strany žalobkyne dochádzalo k opakovaným verbálnym útokom na ňu, prípadne členov jej rodiny. Situácia bola taká, že hoci je oficiálnou vlastníčkou nehnuteľnosti žalovaná, ktorá si tiež plnila všetky s tým spojené povinnosti, musela mať v skutočnosti vždy rozhodujúce slovo žalobkyňa a keď ho nemala, že sa jej žalovaná alebo jej manžel vzopreli, tak bolo zle a dochádzalo k rôznym výmenám názorov alebo sa občas aj nerozprávali. Takto to pritom trvalo niekoľko rokov, preto je prekvapená, že to žalobcovia začali riešiť v tejto chvíli, keď sa odsťahovali. Odsťahovali sa aj preto, že v súvislosti so správaním žalobkyne sa s manželom často hádali a nechcela, aby to malo negatívny vplyv na ich manželstvo, obzvlášť po narodení dcéry v r. 2016. Niekedy vtedy došlo aj k zásadnému zlomu. Keď bola tehotná a neskôr na materskej, nebola už schopná venovať toľko času rodičom, čo pri malom dieťati bolo logické. Jej manžel sa v tom čase musel vzdať výhodnejšieho zamestnania, aby zabezpečil jej individuálny záväzok z darovacej zmluvy. Žalobkyni sa to veľmi nepáčilo. Od r. 2004 z vlastných úspor investovali do nehnuteľnosti, ktorých hodnota sa odvtedy zvýšila. Zásadnú rekonštrukciu plánovali až v r. 2018, na čo však žalobkyňa reagovala tak, že v žiadnom prípade. Keď s manželom argumentovali, že je vlastníčkou, tak jej mama povedala, že sa to môže zmeniť. Ďalší vývoj ich doviedol k tomu, že sa pre pokoj odsťahovali. Rodičia s vedomím, že nie je po ich vôli, sa s tým nevedia vyrovnať, preto to riešia týmto spôsobom a uchyľujú sa aj k tomu, že uvádzajú veci, ktoré sa nestali. Nie je v záujme žalovanej očierňovať svojich rodičov, ale je presvedčená, že sa voči ním nijako

neprevinila a už tobôž nie tak, že hrubo porušila dobré mravy. Skôr je to o tom, že žalobcovia sú urazení, že si dovolila sa z domu odsťahovať. Nemá pri tom absolútne žiadny problém svoj individuálny záväzok plniť aj naďalej, stačí, aby o to mali záujem. Svedčí o tom aj to, že hoci je z domu preč, jej manžel nemá problém ísť tam a opraviť tečúci záchod a pod. Ostatné skutočnosti, vzhľadom na ich rozsah, uvedie pri výsluchu svojej osoby, pričom zároveň navrhla výsluch manžela G. F.. Žalobkyňa má záujem, aby sa vzťahy zlepšili, ale musel by byť záujem aj zo strany žalobcov, pričom sa obáva, že títo sú rozhodnutí za každú cenu získať majetok späť.

5. Žalobcovia v replike zo dňa 3.4.2020 uviedli, že na skutočnosť, že medzi stranami boli v minulosti nezhody v podobe konfliktov, najmä slovných, poukázali už v podanej žalobe. Žalovaná konflikty spomína, avšak bližšie ich nešpecifikuje. Poukázali na skutočnosť, že zrejme vzájomné chápanie dostatku času a náležitej starostlivosti je v ponímaní oboch strán sporu diametrálne odlišné. Žalovaná sa nijako vo svojom vyjadrení nezmienila ohľadne tvrdenia, že v čase pripútania žalobkyne na lôžko jej neposkytla žiadnu pomoc. Rovnako sa nevyjadrila ani k tomu, prečo odmietla privolať žalobcovi lekársku pomoc, keď sa jeho stav náhle zhoršil. Žalovaná sa tiež nevyjadrila k tomu, že fyzicky napadla svoju mamu, teda žalobkyňu, keď jej dala facku. Naďalej majú za to, že správanie žalovanej uvedené v žalobe a v replike je správaním, ktorým hrubo porušila dobré mravy.

6. Žalovaná v duplike zo dňa 21.9.2020 poukázala na skutočnosť, že žalobcovia neuviedli vo svojom vyjadrení nové skutočnosti, iba sa vracajú k skutočnostiam už uvedeným v žalobe, ku ktorým sa už vyjadrila. Zároveň sa vyjadrila, že ostatné skutočnosti vzhľadom na ich rozsah uvedie pri výsluchu svojej osoby na súde. Takéto vyjadrenie robí z dôvodu, že jej nie je príjemné uvádzať voči rodičom skutočnosti, ktoré by rozporovali prípadne popierali ich tvrdenia, ktoré považuje za vykonštruované a účelové v záujme získať späť vlastníctvo. Žalobu vníma ako trest žalobcov za slobodné rozhodnutie jej rodiny viesť pokojný život a trest za to, že im prestala „vysluhovať“. Uviedla, že žalobcovia počas spolužitia často používali hrozbu vrátenia daru ako nástroj vynútenia si poslušnosti a podvolenia sa. Ohľadne návrhu žalobcov na výsluch T. Q. Z.. (brata žalovanej) uviedla, že tento nebol nikdy svedkom akéhokoľvek sporu. Navrhnutý svedok začal žalobcov aktívne navštevovať až po zistení, že odchádzajú a je to on, ktorý s nimi momentálne navštevuje advokátov. Žalobcovia u neho pravdepodobne vidia dobrý potenciál svedka, ktorý im pomôže naplniť účel celej žaloby. Tento svedok nie je z jej pohľadu vierohodný, pretože v prípade priaznivého výsledku sporu, môže mať z výpovede aj majetkový prospech. Žalovaná osobitne poprela tvrdenie o neposkytnutí pomoci žalobkyni v čase jej nepriaznivého zdravotného stavu, odmietla tvrdenie o tom, že žalobcovi odmietla privolať lekársku pomoc a tiež tvrdenie o tom, že mala uviesť, že si s otcom špiniť nebude. Za vymyslené označila aj tvrdenie o fyzickom napadnutí žalobkyne s tým, že bližšie sa k tomu vyjadrí vo svojej výpovedi. Zotrvala na tom, že žalobcovia nijako nepreukázali, žeby sa dopustila hrubého porušenia dobrých mravov voči nim. Uviedla, že za čas, kedy žili dve rodiny v jednej domácnosti dochádzalo k nezhodám, človek hocikedy vybuchne, aj na jednej aj na druhej strane, čo z etického hľadiska nie je v poriadku, ale určite nedošlo k takej intenzite porušenia, čo by bolo možné označiť za hrubé alebo sústavné porušenie dobrých mravov. Má za to, že ak by bola situácia taká zlá ako sa ju snažia vykresliť žalobcovia, tak by žaloba z ich strany prišla v inom čase, nie až po tom, čo sa odsťahovali. Aj preto si myslí, že ide o trest za to, že odišli.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom strany zotrvali na svojich stanoviskách. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcami so žalobou, výsluchom sporových strán a výsluchom svedkov - manžela žalovanej, syna žalovanej a brata žalovanej. Strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

8. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 1.12.2020 uviedol, že zo strany dcéry ide o vulgárnosť, drzosť a agresivitu. Dcéra si dovolila manželku udrieť a hrubo jej nadávala - ty sviňa, piča, kurva. Nadávala jej vtedy keď ju videla, napríklad jej zavadzala v kuchyni, tak povedala „Uhni ty piča, nemáš tu čo robiť, som tu ja.“ Manželku žalovaná udrela raz, bolo to asi pred dvoma rokmi, poobede. Vnuk vtedy sedel vedľa nej (svojej babky) na pravej strane za stolom. On stál pri šporáku otočený smerom k nim. Žalovaná stála vedľa svojho syna. Manželka povedala dcére: „Pozri, čo si urobila svojmu synovi“ (vysvetlil, že syn žalovanej mal pokrivený nos, lebo ho mal zlomený v dôsledku toho, že ho žalovaná udrela. K tomuto zlomeniu však došlo ešte dávnejšie a on sa to dozvedel od vnuka, ten mu povedal, že dostal od mami po nose). Žalovaná vtedy dala manželke cez pravé líce facku a nadávala jej: „Ty piča, ty sa do toho nemiešaj.“ Manželka vtedy začala plakať. On sa jej chcel zastať, ale manželka ho ukľudnila, aby sa nedal vyprovokovať, aby dcéra potom nevolala políciu. Uviedol, že žalovaná raz udrela

aj jeho, bolo to tiež asi pred dvoma rokmi, bola pri tom prítomná jeho manželka. Bolo to preto, že dcéra išla odniesť veniec na cintorín z obývačky do druhej izby, on k nej prišiel, veniec jej zobral a odniesol ho naspäť do obývačky. Vtedy keď veniec zobral, dcéra sa na neho zahnala rukou a škrabla ho cez nos, po tvári. K takémuto fyzickému útoku došlo iba raz, políciu nevolal. Povedal o tom iba manželke, nikomu inému. O tomto útoku povedal aj právnemu zástupcovi, nevie prečo sa to neuvádza v žalobe. Uviedol, že s manželkou sa väčšinou zdržiavali v spálni alebo v obývačke. Ku konfliktom dochádzalo v kuchyni, keď sa tam išli najesť a tak. Na súvislosti za akých to bolo si nepamätal. Žalobca tiež uviedol, že rozpory medzi nimi a dcérou nastali už pred viac ako piatimi rokmi, pretože päť rokov sa už s nimi nerozpráva. Tieto rozpory vyvrcholili vtedy, keď dcéra dala manželke facku, odvtedy bolo ich vzájomné nažívanie zlé. Prejavovalo sa to v nenávisti dcéry k nim. Žalobca uviedol, že aj on cíti voči dcére nenávisť a žiadnu inú emóciu k nej necíti. Poprel, že by mu dcéra v minulosti bránila v užívaní domu. O vykomunikovanie si tejto situácie s dcérou sa ani nepokúsil, myslel si, že sa s ním nebude rozprávať. Dcéru priamo o pomoc nežiadal. Pokiaľ sa týka ich správania sa k dcére, nikdy je nepovedali nič vulgárne ani ju neudreli.

9. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 1.12.2020 uviedla, že po darovaní domu dcére bolo ich spolužitie výborné, dcéra sa k ním správala pekne, nikdy sa nevadili. Po rokoch sa však jej správanie postupne zmenilo, až do nenávisti, dcéra sa „odsobila“. Začalo sa to asi pred 4 rokmi, keď dcéra nastúpila na materskú. Dovtedy stále varila ona a potom dcére povedala, že konečne, keď bude na materskej, tak bude variť ona. Na to jej dcéra povedala: „Ja keď budem variť, tak iba pre nás“. Vtedy to vlastne začalo. Svoju dcéru už stratila, nič k nej necíti. Za posledné štyri roky je u nej len narkomanka a psychopatka, tak jej nadáva. Tiež jej nadáva, že je „pičo, kurvo, sprostá“. Dcéra bola vždy jej srdiečko, nikdy na ňu ruku nepoložila, preto by nikdy nečakala, že ona ju položí na ňu. Ide o prípad, ktorý uvádzal jej manžel. Došlo k tomu tak, že počula ako dcéra vrieska dole na syna G., tak sa tam išla pozrieť. Sadla si k G., na to k nemu dcéra prišla a udrela ho do nosa, nos mu navrel. Potom sa postavila a povedala dcére „Pozri, čo si mu spravila.“ Na to sa dcéra zahnala a dala facku aj jej. Išlo o strašne silnú facku, celou dlaňou. Nechcela sa rozplakať pred vnukom, tak išla hore a tam plakala. Myslí si, že dcéra vtedy syna udrela kvôli učeniu, lebo nezniesla, aby mal dvojky. Bol pri tom vtedy prítomný manžel, ktorý stál medzi dvermi. Ako príklad toho, ako sa s ňou dcéra rozprávala, žalobkyňa uviedla, že raz išla variť segedínsky, ale nemala kapustu. Manžel išiel popýtať zaťa, či oni nemajú, zať im dal a keď to dcéra zistila tak začala kričať, nadávať: „Do piči, mňa mala pýtať kapustu, ja by som jej dala po kňúre a kapustu na tvár.“ To už bolo potom, čo jej dala tú facku. Uviedla tiež, že bola deväť mesiacov vážne chorá, ležala v posteli, na záchod jej pomáhal manžel a dcéra za celý čas ju neprišla ani raz pozrieť hoci bývala v tom istom dome. Staral sa o ňu manžel. Ani zať G. a ani vnuci sa o ňu vtedy nestarali. V tom čase ani nevarila, bola slabá, jedla iba chlieb s maslom. Jedného dňa im zať ponúkol polievku, ktorú v ten deň uvaril, bola nedeľa. Keď prišla dcéra a to zbadala, začala jej vykrikovať: „Ty im dáš polievku, ona psychopatka si nemôže navariť?“ Ako ďalší príklad uviedla, že asi rok a pol dozadu sa hrala s vnučkou M., mala vtedy asi 2,5 roka a keď to zbadala dcéra, tak ju chytila pod krk a povedala, že to je posledný krát, čo mala M. pri sebe. Ona nechcela, aby bola s vnučkou, pretože sa o ňu nestarala, nakoľko bola chorá. Uviedla tiež, že raz dcére prispela na elektriku a plyn namiesto 135 Eur iba sumou 100 Eur, pretože 35 Eur platila za kontrolu plynového kotla. Dcéra keď to zistila začala vrieskať a nadávať „Ty gluptáku sprostý, ty nevieš, koľko mi dávaš peňazí?“ Keď jej povedala, že ak je dom jej, tak môže aj za servis zaplatiť, tak kričala, „že má v piči celý dom, aj kotol“, ďalej kričala, že „tu mi daj peniaze ty psychopatka, ja ich potrebujem.“ Dcéru žiadala, aby išli k notárovi zrušiť zmluvu, na čo jej dcéra povedala, že psychopatke a narkomanke nič podpisovať nebude a že s tým papierom si môže vytrieť riť. Tiež uviedla, že keď chcela, aby sa dcéra o ňu osobne starala, pretože mala darovaný dom, tak je povedala: „ty tu už aj tak dlho nebudeš“. Chcela ju tiež zbaviť svojprávnosti, skrývala jej veci, napríklad vianočný stromček, pretože si myslela, že sa bude rozčuľovať, pretože sa lieči na nervy, do „gluptákov glupych“ jej nadávala keď nevedela kde čo dala. Do psychopatiek a narkomaniek jej dcéra nadávala asi preto, že sa lieči na psychiatrii na depresiu, každý polrok jej predpisujú lieky a tieto užíva. Tieto psychické problémy má ako následok pôrodu, odvtedy nimi trpí. Okrem demencie žalobkyňa inú diagnózu nemá. Dcéra sa tiež vyjadrila, asi pred 3,5 rokmi, že keby ostala bývať v dome, tak by ich presťahovala do izby dole, kde však nie je ani toaleta. Povedala, že tam je blízko kuchyňa, že si bude môcť uvariť a keby nevládala, tak jej kúpi chlieb a čaj. Potrebu by podľa nej mali vykonávať do vedra, ktoré by si za sebou spratali. Dcéra ich obmedzovala, museli byť iba vo svojej izbe. Keď prišla návšteva, napr. syn a prišla do kuchyne, škaredo na ňu pozrela a už musela odísť. Svojho otca žalovaná nazýva „smerdzáčik“, ako že jej smrdí. K dôvodu odchodu dcéry z domu sa nevedela vyjadriť. Uviedla však, že ona odvtedy ožila.

10. Obaja žalobcovia potvrdili, že darovanie domu z ich strany dcére bolo dobrovoľné, bez donútenia. Žalobkyňa navyše uviedla, že žiadne podmienky darovania nemala, zmluvu urobil právnik, ten to tam dal. Obaja tiež uviedli, že so svojimi synmi majú výborné vzťahy, títo im pomáhajú tak, že s nimi chodia po lekároch. Vo vzťahu k zaťovi (manželovi žalovanej) zhodne uviedli, že s ním majú veľmi dobrý vzťah, pre žalobkyňu je dokonca ako syn. Žalobca uviedol tiež, že zať aj vnúčatá ich navštevujú. Zať v čase, keď býval v dome, im bol nápomocný, teraz ak by ho požiadali o pomoc, určite by neodmietol.

11. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.5.2021 uviedla, že celú situáciu vníma veľmi ťažko, nakoľko nič z toho, čo uvádzajú jej rodičia sa skutočne nestalo. Myslí si, že rodičia si zle vysvetlili to, že sa rozhodli žiť svoj život. Uviedla, že je pravdou, že počas spolužitia mali určité hádky, spory, čo je však normálne. Tieto hádky boli častejšie odvtedy, čo ostala doma na materskej, resp. na PN-ke pred pôrodom, čo bolo asi od februára 2016. Je logické, že sa preto mamke až tak nevenovala ako dovtedy. Výslovne poprela, že by mala fyzicky napadnúť mamku a otca, vôbec sa to nestalo. Ak by sa niečo také malo stať, určite by o tom niekto z rodiny vedel. Nechce svojich rodičov očierňovať, pretože jej na vzťahoch záleží a je jej ľúto, že to dospelo až do tohto štádia. Nie je pravdou, že by mala uviesť, že rodičia majú byť v jednej izbe a robiť potrebu do vedra. Naopak, práve kvôli rodičom mali v pláne urobiť kúpeľňu, v ktorej by bol sprchový kút, keďže v dome je iba vaňa. Celkovo chceli dom prerobiť, pretože 20 rokov žili iba v jednej miestnosti a po narodení dcéry museli situáciu riešiť. Je pravdou, že keď ich bolo viac, tak si v jednej kuchyni niekedy aj zavadzali. Mali aj projekt, chceli dom riešiť ako dvojgeneračný. Mamka však s prerábaním nesúhlasila, nepáčilo sa jej, že chcú riešiť iba vrchnú časť, teda tú, ktorú by užívala žalovaná s rodinou. Pred jej manželom sa vyjadrili, že dom im môžu zobrať aj vtedy, keď už bude prerobený. Po tomto všetkom sa manžel rozhodol, že radšej ako investovať za takýchto podmienok do rekonštrukcie, si zabezpečia vlastný dom, ktorý aj kúpili. Na všetky prerábky museli mať povolenie, rodičia s ničím nesúhlasili. Aj teraz chcú dom prerábať, nakoľko potrebuje rekonštrukciu, nie je pravda, že by sa nestarali. Po tom, čo z domu odišli, tak mamka hovorila svojmu vnukovi T. (synovi jej brata T.), aby tam prišiel bývať aj s priateľkou, že dom bude jeho. Vie to od T. mamy, ktorá jej to povedala. Mamka mala predstavu, že za to, že jej dom darovala, ju bude vysluhovať. Žalovaná však poukázala na to, že v čase darovania mala 23 rokov, nerobilo jej vtedy problém chodiť na nákupy do mesta aj každý deň, 3x do týždňa chodiť s mamkou von, či na prechádzky, k lekárom a podobne. Je ale logické, že keď bola staršia a jej rodina sa rozrástla, tak už toľko času nemala. Energie spojené s bývaním v dome platili v rokoch 2010 až do roku 2016 sami. Potom keď išla na materskú, jej príjem sa znížil a jej manžel ostal rok doma, tak fungovali z úspor. Preto vtedy rodičov požiadala, aby prispievali na energie aj oni. Dôvod prečo začali v roku 2010 energie uhrádzať sami bol ten, že boli rodičmi obmedzovaní v kúrení a museli chodiť v hrubých svetroch. Poprela, že by ublížila svojmu synovi, že by mu poškodila nos, nikdy na neho kvôli známkam nekričala. Sama je učiteľka a keď syn dostal horšiu známku, skôr mu vravela, aby to nehovoril starým rodičom, pretože mama na ňu potom útočila, že sa s ním málo učí, málo sa mu venuje, že sa príliš veľa hrá a podobne. Ohľadne tvrdenia, že žalobkyni neposkytla pomoc keď deväť mesiacov ležala uviedla, že takáto situácia nenastala, jej mama nikdy takto chorá nebola, nikdy neležala skrz choroby. Jej rodičia všeobecne veľmi veľa času prespia, nikde nechodia. Veľakrát ich posielala do kúpeľov, no oni nechcú. V tejto súvislosti im povedala, že: „Veď vy nežijete, iba tak prežívate“, čo si mamka vysvetlila tak, že ich posiela na oný svet. Ani údajné vulgarizmy nie sú pravdivé, nepoužíva tieto slová, to skôr jej otec je ten, čo si rád zahreší. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že povedala, že si s otcom nebude špiniť ruky, keď ju požiadali, aby mu zmerala tlak. Jej manžel vtedy išiel po lekára a ten mu tlak zmeral. Uviedla, že je pravdou, že nechcela, aby jej dcéra chodila do izby k žalobcom, avšak z dôvodu, že tam majú všade lieky, často aj rozsypané na zemi a bála sa, aby sa k nim nedostala. Poukázala na to, že jej rodičia berú veľa liekov, opakovane si ich dávali predpisovať u psychiatra aj u obvodného lekára. Berú ich aj preto, aby mohli dobre spať, pričom sama lekárka jej vravela nech to takto nerobia, pretože sa už správajú ako narkomani a sú na liekoch závislí. Keď to potom povedala mamke, tak si to pravdepodobne vysvetlila tak, že jej do narkomanov a psychopatov nadáva. Poprela aj ostatné tvrdenia v žalobe a naopak uviedla, že o svojich rodičov sa chce starať, len oni to odmietajú. Svojich rodičov má stále rada. Osobne sa s nimi nekontaktuje, avšak cez známych, susedov, brata N., či syna sa stále informuje ako sa majú. Jej syn je s nimi v kontakte, teraz kvôli korone iba v telefonickom. Ešte pred pandémiou boli jej rodičia synom a manželom žalobkyne opakovane volaní k ním na návštevu, čo odmietali. Na výzvu zástupcu žalobcov, aby konkretizovala tvrdenie zo svojho písomného podania, kde pripúšťa, že človek hocikedy vybuchne, žalovaná uviedla, že nezhody, ktoré medzi nimi boli, boli kvôli banálnostiam. Ako príklad uviedla, že jej bolo vykrikované keď v nedeľu nejedli o 12-tej, ale o 13.tej. Alebo s manželom nemohli druhýkrát dlho otehotnieť, riešili to aj so špecialistami. To, že bola tehotná sa rodičia dozvedeli až od jej syna, čo bol tiež problém. Dozvedeli sa to tak, že

im jej syn, potom čo sa do nej mamka navážala povedal, aby ju nechala tak, že je tehotná. Rodičia jej dlhé roky hovorili, že ďalšie dieťa jej netreba, že jedno im stačí. Keď ostala tehotná, vraveli jej, že ktovie s kým to má, keď s manželom nemohla otehotnieť. Jej mama mala stále tendenciu riadiť celý jej život, jej rodinu a jej deti, čo samozrejme viedlo k istým nezhodám medzi nimi. Žalovaná tiež objasnila rozdelenie užívania domu v čase spolužitia. Uviedla, že rodičia užívali na prízemí obývačku a spálňu, oni užívali priestor na poschodí a spoločne užívali kuchyňu aj kúpeľňu. Všetky priestory však boli prístupné všetkým, dvere sa nezamykali. Na otázku zástupcu žalobcov ako chce žalovaná zabezpečiť záväzok zo zmluvy vo vzťahu k opatrovaniu rodičov, uviedla, že sa to dá riešiť rôzne. Nemá problém si rodičov nasťahovať aj k sebe a starať sa o nich. Takisto v jej súčasnom dome môže ostať bývať jej syn a ona môže ísť bývať naspäť k rodičom. Na otázku prečo žalovaná spochybňuje ako svedka brata T. uviedla, že tento nikdy nebol svedkom konfliktu medzi nimi a tiež preto, že jeho rodinná situácia nie je najlepšia, istý čas po jej odsťahovaní býval alebo chodil prespávať k rodičom aj so svojou priateľkou a jej dieťaťom. Túto informáciu má od staršieho brata. Napokon na otázku či v posledných 4 rokov pred jej odchodom z domácnosti boli rodičia vážnejšie chorí, teda tak, že by potrebovali starostlivosť, prípadne mali pohybové obmedzenie, žalovaná odpovedala negatívne.

12. Svedok G. F., manžel žalovanej a zároveň zať žalobcov vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.5.2021 uviedol, že po tom, čo sa im s manželkou narodila dcéra, mali pre rodinu menej priestoru a chceli prerobiť vrch domu. Svokrovci s tým najprv vôbec nesúhlasili a neskôr súhlasili, avšak s takou podmienkou, že ich budú musieť vysluhovať. Mal so sebou projekt, z ktorého vyplýva, že chceli dom prerobiť ako dvojgeneračný. Svokra sa však vtedy vyjadrila, že dom im môže zobrať aj potom, čo bude prerobený. Z toho dôvodu, keďže on v dome nemá žiaden podiel, rozhodol sa od rekonštrukcie odstúpiť a zabezpečili si s manželkou vlastné bývanie. Preto sa odsťahovali, nie kvôli vzťahom, ktoré boli v poriadku. Tvrdenia, ktoré uvádzajú žalobcovia, sú vymyslené. Nevie prečo podali túto žalobu, či to berú ako pomstu alebo to robia kvôli ľuďom, že čo tí na to povedia, že ich dcéra odišla. Po odsťahovaní sa k žalobcom naďalej chodili aj s deťmi. Neskôr manželka prestala, pretože vždy keď tam prišila, tak ju žalobkyňa pýtala vrátiť dom. Uviedol, že po narodení dcéry dal výpoveď, bol rok doma a prerobil dvor, aby sa malo dieťa kde hrať, investoval tam nemálo prostriedkov aj svoju prácu. Mali teda v pláne v dome naďalej bývať, avšak odišli preto, čo uviedol. Nemá vedomosť o tom, že manželka mala ich synovi zlomiť nos, podľa jeho vedomostí sa to nestalo. Nebol svedkom toho, že by jeho manželka hanlivo označila svojich rodičov, prípadne im vulgárne nadávala. Keď bol doma, nič také nepočul, oni doma vulgárnosti nepoužívali. Nebol ani svedkom toho, že by manželka odmietla pomoc rodičom, naopak vždy im boli nápomocní. Keď manželka ostala tehotná, tak dal kvôli tomu výpoveď, aby mohol aj on chodievať po lekároch keď bolo treba. Nebol svedkom toho, že by sa žalovaná vyjadrila, že si nebude s otcom špiniť ruky a odmietla mu zavolať pomoc. Uviedol, že sa to tak vôbec nebolo, dokonca on vtedy sadol na bicykel a išiel zavolať lekára, ktorý je v dedine. Bolo to večer okolo pol deviatej. Doktor bol ochotný a prišiel hneď svojim autom. Svokrovci sa pred ním nikdy nezmienili o konflikte so žalovanou, o tom, že na nich mala útočiť, či už slovne alebo fyzicky. Ak došlo k nejakým konfliktom, nešlo o nič vážne, týkali sa napr. nedorozumení v stravovaní, keď svokrovci vyžadovali, aby ich vysluhovali, čo aj stále robili. Varili každý víkend aj pre nich, avšak po narodení dcéry sa to zmenilo, oddelili si stravovanie. Dochádzalo tak niekedy k situácii, že si v kuchyni zavadzali. Išlo o bežné hádky, bez nadávok, bez bitiek, ktoré sa snažili riešiť tým, že si vytvárali priestor. Museli si napríklad navariť aj večer, aby sa v nedeľu nestretávali v kuchyni všetci. Na nákupy chodili aj spolu, ale aj sami a veľakrát sa stalo, že svokru videli ako nesie nanuk, ktorý si nekúpila, prípadne, že im chýbal jogurt. Išlo však o banálne veci, nejak to neriešili, iba tak, že jej povedali, že treba povedať, že jej to kúpia. On sám tým, že pracuje vonku a domov chodieva iba na víkendy, tak ku svokrovcom chodí po odsťahovaní sa z domu menej, ale syn im chodí pravidelne kosiť. Poslednú dobu nechodievali z dôvodu kovidu. On im napríklad vybral vhodnú kosačku a objednal nový kompresor, na požiadanie svokra. Po poslednom pojednávaní však už svokrovci nezavolali, o nič nepožiadali, ako keby sa hanbili. Svedok ozrejmil ako často sa zdržiaval doma od narodenia dcéry t.j. od 15.7.2016 do výzvy na vrátanie daru t.j. do októbra 2019. Uviedol, že mesiac pred narodením dcéry a ďalších 5 mesiacov bol doma denne, pretože bol na podpore. Od leta 2017 pracoval na Slovensku, bol buď na týždňovkách, alebo dochádzal domov aj každý deň, podľa toho kde sa robilo. Od augusta 2017 opätovne nastúpil pracovať do Nemecka, minimálne 2 razy do mesiaca bol doma vždy.

13. Žalobkyňa sa k výpovedi svedka vyjadrila tak, že v čase keď svedok nebol doma, žalovaná bola úplne iná, pred ním sa hrala na sväticu a keď odišiel, mala u nej peklo. Nemala prístup do kuchyne, ani kávu si nemohla uvariť, lebo to bola jej kanvica. Vstávala ráno a už o 10-ej mala navarené, lebo cez deň nemohla.

14. Svedok G. F. Z.. - syn žalovanej a zároveň vnuk žalobcov vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.5.2021 uviedol, že jeho vzťahy s mamou aj starými rodičmi sú dobré. So žalobcami sa teraz kvôli situácii s covidom veľmi nestretávajú, ale nemali žiadne konflikty. Ich spolunažívanie bolo v norme, všetko bolo v poriadku. Vníma, že isté problémy začali v čase, keď mamka bola tehotná, ale ešte pracovala. Mal vtedy 14 rokov. Hádky vznikali kvôli vareniu a deleniu domácnosti na polovicu a tiež súviseli aj s jeho osobou, čo sa týka školy. Ako príklad uviedol, že hádka bola keď sa išlo na nákup alebo v súvislosti so stravovaním, keď babka omylom, možno aj neomylom zobrala nejaké jedlo. Nedokázali si to vyrozprávať a nedokázali sa o tom zhovárať. Keď napríklad prišiel zo školy a dostal horšiu známku, tak babka povedala, že je to preto, že sa neučí, že sa príliš veľa hrá a potom to išla babka požalovať jeho mame, čím ju vlastne vyprovokovala k tomu, že sa okolo toho začali hádať. Aj keď bola nejaká hádka, navzájom po sebe kričali a hádali sa, nikdy však nezašla do fyzického napadnutia. Hádky boli väčšinou vzájomné a väčšinou išlo o to, že babka chcela niečo oznámiť, avšak podala to tak, že to znelo ako príkaz, nebolo to na diskusiu a z toho potom vznikali hádky. Poprel, že by mu mama niekedy zlomila nos alebo, že by bol jeho nos niekedy predmetom hádok medzi jeho mamou a babkou. Nos nikdy ani zlomený nemal. Uviedol, že nikdy nebol svedkom toho, že by jeho mama fyzicky zaútočila na babku alebo dedka. Nič také sa nestalo a myslí si, že jeho mama by ani ruku na jedného z nich nedvihla. Nikdy nepočul, že by jeho mama vulgárne nadávala babke alebo dedkovi, skôr to bolo naopak, počul keď dedko vulgárne nadával jeho mame. Babka vulgarizmy bežne nepoužíva, ale keď bola rozhorčená, tak sa stalo, že ich použila. Uviedol, že si čítal zápisnicu a nič z toho čo tam bolo uvedené (nadávky zo strany jeho matky) nepočul. Výsledok hádky bol taký, že sa prestali baviť, ale k žiadnemu výsledku to neviedlo. Pred ich odchodom z domu sa už v podstate ani nehádali. Vedeli, že už pôjdu preč, chceli mať pokoj. Keď však starí rodičia zistili, že si vybavujú veci a chcú ísť preč, tak hádky boli dosť intenzívne, vždy si niečo navzájom vyčítali. Na konkrétnosti si nespomínal, ale vie, že babka im najprv hovorila, že majú ísť preč a potom, keď už to bolo reálne, tak vykrikovala, že prečo idú.

15. Svedok T. Q. - syn žalobcov a zároveň brat žalovanej vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.5.2021 uviedol, so všetkými stranami má dobrý vzťah. V minulosti boli vzťahy medzi stranami dobré, zhoršili sa asi tak pred 5-6 rokmi. Konflikty začali vznikať v súvislosti s varením a užívaním kuchyne, keď sa dohodli, že si budú kupovať veci samostatne a tiež samostatne variť. Svedok uviedol, že si čítal výpovede zo spisu a to, čo uviedla žalovaná je klamstvo, pretože sestra mamke ubližovala. V posledných 2 až 3 rokoch mu mamka začala volať, volala pomaly každý deň, bol z toho až nervózny, vravela, že žalovaná sa zas šali, besneje, nepustí ju ku vareniu. Poukázal na to, že rodičia mobilný telefón nevedia obsluhovať, volajú z pevnej linky, čísla si nepamätajú, majú ich zapísané v zošite. Mamka mu povedala, že zošitok im žalovaná skryla, on im potom čísla prepísal na iný papier. Žalovaná rodičov aj napadla, mamke dala facku, mala poškriabané na krku a ocka tiež napadla, keď on nesúhlasil, aby odniesla veniec do pivnice. Preto ho sotila a on spadol zo schodov. Tiež im nadávala, mamke do psychopatov a narkomanov, otcovi do koktavcov (otec sa zajakáva) a smrdačníkov. Toto všetko vie, pretože mu o tom mamka volala a tiež mu o tom hovorili keď ku ním chodil na návštevu. Uviedol, že je pravda, že sestra nechcela zmerať otcovi tlak, lebo si ruky s ním špiniť nebude. On tam vtedy k rodičom prišiel, doktor tam už vtedy nebol, ocko spal. Vtedy mu mamka povedala, čo tomu predchádzalo. Uviedol tiež, že pred dvoma rokmi na Vianoce bola mamka v nemocnici na psychiatrii, chcel aby na Silvestra už išla domov s čím sestra nesúhlasila, chcela, aby sa doliečila. Potom mu povedala, že keď tak, nech si ju zoberie k sebe on. Mamku z nemocnice napokon zobral a odniesol ju k sestre, teda do jej domu. Uviedol, že sestra má veľmi podobnú povahu ako on, je výbušná. Potvrdil, že sestra s manželom chceli dom rekonštruovať, čo je nákladné lebo je to veľký dom. Jemu sa švagor vyjadril, že do domu investovať nebude, pretože to nie je jeho a čo keď ho žena kopne do riti. Sestra s rodičmi do obchodu ani k lekárom nechodila, chodil on alebo druhý brat. Potom upresnil, že v minulosti chodila s rodičmi po doktoroch a na nákupy iba sestra resp. švagor a iba ak oni nemohli tak išiel on alebo brat. Ku lekárom s nimi nechodia asi 10 rokov, na nákupy asi 6 rokov. Sestra to odôvodnila tým, že rodičia majú aj synov, nie je iba ona, nech chodia aj oni. Sestra ani švagor teraz vôbec rodičom nevolajú, volá iba vnuk. Uviedol tiež, že pani, ktorá mala byť jeho priateľka videl v dome u rodičov dvakrát. Ide o pani, ktorá im varí a upratuje, čo by mala robiť žalovaná. Mamka mu nechce povedať či ju platí, ale predpokladá že zadarmo to nerobí keďže má päť detí. Bližšie ju nepozná, vie že sa volá B. a je z E.. Svedok býva od rodičov asi 600 metrov. Ohľadne spolužitia rodičov a sestry uviedol, že spoločne užívali kúpeľňu a kuchyňu. Spolu v kuchyni byť nemohli lebo sestre to vadilo, rodičia ju preto väčšinou užívali keď sestra nebola doma alebo skoro ráno. Keď prišiel k rodičom boli skoro vždy vo svojej spálni, mamka ležala na posteli a otec sedel. Rodičov v kuchyni nikdy nevidel a keď im povedal, že poďte, ideme na kávu do kuchyne

tak mamka povedala, že nejde lebo je tam C.. On im na to povedal, že no a čo, veď idem s vami, tak išli, ale sestra vtedy z kuchyne odišla. Uviedol tiež, že mamka 9 mesiacov ležala v izbe, sestra sa na nich neprišila ani pozrieť, chudáci jedli iba chlieb s maslom a čaj, občas im on doniesol nejaké bagety. Upresnil, že mamka vtedy ležala preto, že mala veľmi silné depresie a v podstate sa o ňu staral ocko. Jeho vtedy mamka ani otec o pomoc nežiadali a nemá vedomosť, či o pomoc žiadali brata alebo sestru. Ohľadne svojich vzťahov v najbližšej rodine svedok uviedol, že v minulosti mal mimomanželský vzťah, ale s manželkou si to vydiskutovali. Jeho vzťah s rodičmi je teraz rovnaký ako bol keď ešte sestra bývala v dome. Do odchodu žalovanej z domu navštevoval rodičov trikrát do týždňa, pretože robil na turnusy, 7 dní robil (vtedy ich nenavštevoval), 7 dní som bol doma. Jeho manželka jeho rodičov nenavštevovala, iba jeho sestru, s ktorou má a aj mala blízky vzťah.

16. Svedok ohľadne fyzického konfliktu žalovanej s matkou uviedol, že mu o tom povedala mamka, konkrétne že žalovaná jej dala facku a chytila ju za krk. Udiať sa to malo pri špajzi, nevie čoho sa konflikt týkal. Osobne toho svedkom nebol, vie to iba od mami. Povedala mu to osobne asi 3 dni po konflikte keď bol rodičov navštíviť. Bolo to asi 2-3 roky dozadu, skôr 3 roky, niekedy v lete, pretože keď sa sestry pýtal, že prečo má mamka dodriapaný krk, tak mu povedala, že preto, lebo spadla do šípových ruží. Keď sa to dozvedel reagoval tak, že sestre povedal, že čo robí somariny, čo bije mamku a sestra mu povedala, nech sa stará o seba. On jej na to povedal, že jej darovali dom, tak nech sa o nich stará, na čo sestra povedala, že ona môže mať celý dom v piči. Na otázku či urobil nejaké opatrenia, aby sa prípadne takým konfliktom predišlo, svedok uviedol, že sa nedalo nič robiť, pretože sestra má takú povahu a to odvtedy čo začala učiť cigánov v C.. Svedok so sestrou konflikty nemal, ani kvôli rodičom. Mal výhrady k starostlivosti zo strany sestry o rodičov, veď sa o nich vôbec nestarala tak ako by sa mala, nechodila s nimi na nákupy ani k doktorom. Vo vzťahu k fyzickému konfliktu medzi žalovanou a otcom svedok uviedol, že sestra išla odniesť náhrobný veniec zo svojej izby do pivnice, kde je však vlhko, preto to ocko nechcel, povedal jej, nech to nechá v izbe. Boli vtedy na schodisku a sestra stiahla otca a ten spadol. Bolo to pred dušičkami v r. 2018 alebo 2019. Osobne pri tom nebol, dozvedel sa to od ocka, ten mu to povedal, keď bol pri nich na návšteve, asi tri dni po konflikte. Keď mu to otec hovoril, nebol pri tom nikto ďalší prítomný. Nevie či má o tom vedomosť ešte niekto iný, s mamkou a ani so sestrou sa o tom svedok nebavil.

17. Žalovaná sa k výpovedi svedka vyjadrila tak, že svedok nevypovedal spontánne, iba interpretoval to, čo sa dozvedel zo zápisnice z pojednávania. Podľa jeho vlastného vyjadrenia mal svedok informácie iba sprostredkovane, osobne nebol pri žiadnom konflikte.

18. V záverečnej reči žalobcovia zotrvali na podanej žalobe. Poukázali na to, že z výpovedí vyplynuli konflikty, ktoré v domácnosti boli a ktoré viedli až k odchodu žalovanej. Poukázali na darovaciu zmluvu, ktorá obsahuje aj záväzok starať sa o rodičov. Majú za to, že intenzitu konfliktov je potrebné vnímať aj v súvislosti s ich vekom a ich zdravotným stavom. Slovné útoky žalovanej mohli spôsobiť aj zhoršenie ich zdravotného stavu, najmä u žalobkyne, ktorá psychické problémy ani nepopiera. Svedok potvrdil, že žalobcovia sa báli vychádzať zo svojej izby, pričom skutočnosť, že v tejto ležali potvrdila aj žalovaná, možno hovoriť až o utláčaní žalobcov. Svedok tiež potvrdil, že žalovaná má výbušnú povahu a jej správanie sa zhoršilo v súvislosti s vyučovaním rómskych žiakov. Je preto možné, že tento spôsob komunikácie a správanie si preniesla aj do domácnosti.

19. Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v konaní. Vypočutí svedkovia naopak zhodne potvrdili jej tvrdenia a aj skutočnosť, že zo strany žalobcov ide o mylnú interpretáciu skutočnosti. Porušenie dobrých mravov takej intenzity, ktorá by zakladala vrátenie daru neexistuje. Napriek tvrdeniam žalobcov žalovaná deklaruje citlivý prístup k nim a má záujem naďalej im poskytovať starostlivosť avšak nie v rozsahu, v akom si to predstavujú žalobcovia a to aj s prihliadnutím na životné rozhodnutie, ktoré učinila. Má za to, že nebolo preukázané také správanie, ktoré by zakladalo nárok na vrátanie daru ako takého. Hoci si pôvodne trovy konania neuplatňovala, prehodnotila svoje rozhodnutie a v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania. Poukázala na to, že konanie žalobcov je pre ňu potupujúce a bolestivé, no napriek tomu ich má rada a necíti k nim žiadnu nenávisť.

20. Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

21. Podľa , (ďalej len ), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

22. Podľa , , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

23.Citované ustanovenie upravuje osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Za členov rodiny darcu treba bez akýchkoľvek pochybností považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti. Uvedené ustanovenie tak umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti a vrátenie daru považuje za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá.

24. Ustanovenie vychádza z toho, že darovanie ako bezodplatný a jednostranne neodvolateľný právny úkon obsahuje v sebe i silný morálny záväzok pre obdarovaného byť vďačný za poskytnutý dar. Každé konanie obdarovaného, ktoré je v rozpore s týmto záväzkom sa považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Judikatúra súdov však ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, napríklad vo forme fyzického násilia, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci a podobne. Nevyžaduje sa, aby konanie obdarovaného muselo dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu.

25. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na vrátenie daru je teda jednostranný právny úkon darcu na vrátenie daru a kvalifikované správanie sa obdarovaného. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v . Domáhanie vrátenia sa daru je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný dar vrátil. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil žalobu žalobcov ako nedôvodnú, nakoľko žalobcovia v konaní nepreukázali také správanie sa žalovanej ako obdarovanej voči ním, ktoré hrubo porušuje dobré mravy.

27. Z listinných dôkazov predložených žalobcami mal súd preukázané, že žalobcovia darovali žalovanej ako obdarovanej, na základe darovacej zmluvy zo dňa 30.7.2004 nehnuteľnosti v katastrálnom území K. D., zapísané na LV č. XXX, a to rodinný dom súpisné č. 61, parcely č. 568 a 567 a príslušenstvo k týmto nehnuteľnostiam. Obdarovaná na seba zároveň prevzala povinnosť trpieť práva oprávnených (darcov) na bezodplatné bývanie a spoluužívanie priestorov v dome a priľahlom pozemku a tiež prevzala záväzok poskytnúť darcom pomoc a starostlivosť spočívajúcu najmä v zabezpečení a príprave stravy na náklady oprávnených, v udržiavaní poriadku a osobnej hygieny, zabezpečení prípadnej lekárskej starostlivosti a záväzok zabezpečiť im primeraný pohreb. Žalobcovia po 15-tich rokoch od darovania, listom zo dňa 22.10.2019 doručeným žalovanej 14.11.2019 túto vyzvali na vrátenie darovaných nehnuteľností z dôvodu, že im neposkytuje dohodnutú starostlivosť, ale naopak správa sa k nim nevhodným spôsobom a neúctivo, čo považujú za hrubo porušujúce dobré mravy.

28.Samotné darovanie nehnuteľností a výzva na ich vrátenie boli medzi stranami nesporné. Spornými ostali dôvody (ich existencia), pre ktoré žiadali žalobcovia nehnuteľnosti vrátiť, a to žalobcami tvrdené hrubé a opakované porušovanie dobrých mravov zo strany žalovanej voči žalobcom.

29. Ustálená judikatúra jasne vymedzuje, že okruh sporných skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania, je daná označením (identifikáciou) škodlivého správania obdarovaného voči darcovi vo výzve na vrátenie daru, prípadne v žalobe. Správanie, pre ktoré darca obdarovaného nevyzval k vráteniu daru, je z hľadiska opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku právne irelevantné (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12.12.2002, sp.zn. , uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.5.2013, sp.zn. ). Správanie obdarovaného, pre ktoré sa darca domáha vrátenia daru, je skutkovou okolnosťou, ktorá je predmetom dokazovania. Súd na základe uvedeného vychádzal predovšetkým z okruhu sporných skutočností špecifikovaných vo výzve žalobcov na vrátenie daru a v žalobe.

30. Z výzvy žalobcov na vrátenie daru zo dňa 22.10.2019 vyplýva konkrétne správanie sa žalovanej, ktorým žalobcovia odôvodňujú svoju požiadavku vrátiť dar. Vo vzťahu k matke (žalobkyni) je to skutočnosť, že žalovaná jej neumožňuje variť v spoločnej kuchyni, z kuchyne ju odstrkuje, kontroluje jej osobné veci a písomnosti. Vo vzťahu k otcovi (žalobcovi) ide o jeho fyzické napadnutie žalovanou tak, že táto ho chytila pod krk a on následne spadol na zem.

31. V samotnej žalobe žalobcovia neuviedli ani jeden z dôvodov, ktorý uviedli vo výzve zo dňa 22.1.2019. Naopak v žalobe uviedli úplne iné dôvody - správanie sa žalovanej, pre ktoré sa domáhajú určenia že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi darovaných nehnuteľností. Konkrétne uviedli, že: 1. Žalovaná odmietla v mesiaci jún (rok neuvedený) otcovi, ktorému bolo zle zavolať sanitku a povedala, že „si s ním nebude špiniť ruky“. Na matku potom kričala, že „na ký kokot volala lekára“. 2. Žalovaná porušila celú dohodu z darovacej zmluvy nakoľko si kúpila dom v X.. Keď ju preto žalobkyňa žiadala, aby zmluvu zrušili povedala jej, že „psychopatke a narkomanke žiadnu zmluvu nepodpíše a s tým, čo má si tak môže vytrieť ric“. 3. Žalovaná v mesiacoch január až august 2018 keď bola žalobkyňa pripútaná na lôžko, jej neposkytla žiadnu pomoc, celých deväť mesiacov sa o matku absolútne nezaujímala. 4. Žalovaná dala svojej matke v roku 2017 facku po tom, ako ju žalobkyňa okríkla keď udrela svojho syna tak, že mu spôsobila zranenie nosa. 5. Žalovaná verbálne nadávala svojej matke do ježibaby, psychopatky a narkomanky a jej celková verbálna komunikácia voči matke bola nanajvýš nevhodná a urážajúca. Ako príklad uviedla, že keď sa žalovaná dozvedela, že žalobkyňa požiadala svojho zaťa o kapustu, povedala jej „Co ši ty šviňo nepýtala kapustu ode mne, ja by som ci dala kapustu aj na pysk“. 6. Žalovaná sa vyjadrila, že o svojich rodičov sa nebude starať „hoc aj posraté budú“. 7. Žalovaná sa v minulosti (obdobie časovo bližšie nedefinované) pokúšala zbaviť žalobkyňu spôsobilosti na právne úkony a zámerne premiestňovala veci, čím chcela u žalobkyne vyvolať stav zmätočnosti, zúfalstva a psychickej nepohody.

32. Povinnosťou žalobcov pre ich procesný úspech v konaní teda bolo preukázať, že žalovaná sa k ním správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia žalobcovia nepredložili žiaden listinný dôkaz a svoje tvrdenia preukazovali v konaní svojimi výpoveďami a tiež svedeckou výpoveďou svojho syna.

33. Žalovaná od začiatku sporu odmietla, že by z jej strany došlo k takému správaniu sa k rodičom, ktorým by hrubo porušila dobré mravy. V konaní sa bránila svojou výpoveďou, v ktorej sa vyjadrila k jednotlivým jej konaniam uvádzaným žalobcami, ako aj svedeckými výpoveďami svojho manžela a svojho syna.

34. Sporové strany tak preukazovali svoje tvrdenia výlučne svojimi vlastnými výpoveďami a výpoveďou resp. výpoveďami svojich blízkych osôb.

35. Zo všetkých výpovedí (či už strán alebo svedkov) však nesporne vyplynulo, že vzájomné vzťahy medzi žalobcami a žalovanou boli dlhé roky veľmi dobré a ich spolužitie bolo v podstate bezproblémové. K zhoršeniu vzťahov došlo v roku 2016, čo bol rok, v ktorom žalovaná porodila svoje druhé dieťa, o ktoré ako uviedla sa s manželom roky neúspešne pokúšali. Z uvedeného dôvodu ostala žalovaná doma, najprv na PN-ke a následne na materskej dovolenke. V tejto súvislosti nastal u žalovanej, ale aj u jej manžela, ktorý sa z dôvodu tehotenstva a pôrodu manželky rozhodol ostať pol roka doma pri nej pokles príjmov. Rodina žalovanej sa rozrástla o ďalšieho člena. Zhoršenie vzťahov sa začalo prejavovať častejšími hádkami a nedorozumeniami. Z výpovedí strán a svedkov tiež zhodne vyplynulo,

že tieto konflikty súviseli s tým, že rodina žalobcov a rodina žalovanej sa začali stravovať samostatne, čo znamenalo, že si začali samostatne nakupovať potraviny a samostatne aj variť. Nakoľko sa v dome nachádza iba jedna kuchyňa, je podľa súdu logické, že pri využívaní jej priestoru na prípravu stravy a stolovanie, je namieste jej striedavé užívanie. Preto, ak žalobkyňa uvádzala, že musela variť ráno, alebo ak jej syn vypovedal, že v kuchyni bola v čase, keď tam nebola žalovaná, nemožno v tom vidieť obmedzovanie žalobkyne. Napokon sám žalobca uviedol, že v užívaní domu neboli zo strany žalovanej obmedzovaní. Aj z výpovede syna žalobcov vyplynulo, že keď tento išiel s rodičmi na kávu do kuchyne, žalovaná z nej odišla. Svedok neuviedol, že by rodičom žalovaná nedovolila v kuchyni byť, že by ich z nej vyháňala ani nič podobné.

36. V súvislosti s narodením ďalšieho dieťaťa mala žalobkyňa s jej manželom v pláne pristúpiť k zásadnej rekonštrukcii domu. Uvedená skutočnosť nebola sporná a potvrdil ju aj svedok žalobcov, ktorý tiež uviedol, že ide o veľký dom, preto by bola rekonštrukcia finančne náročná. Z výpovede žalovanej a jej manžela vyplynulo, že žalobcovia s rekonštrukciou nesúhlasili, resp. ju neskôr podmieňovali ich vysluhovaním, pričom žalobkyňa im mala uvádzať, že dom môžu žalovanej zobrať aj keď tento bude prerobený. Rovnako je preto podľa súdu logické, že najmä manžel žalovanej, ktorý v dome nemá žiaden podiel, sa za týchto okolností rozhodol s manželkou uprednostniť pred nákladnou rekonštrukciou domu kúpu ich spoločnej nehnuteľnosti. V dôsledku uvedeného došlo k tomu, že žalovaná sa s rodinou od žalobcov odsťahovala, čo medzičasom prispelo k ďalšiemu zhoršeniu ich vzájomných vzťahov. Z postoja žalobcov prezentovaného priamo počas súdneho konania vyplynulo, že títo svoju dcéru výslovne nenávidia a nič iné k nej necítia, dcéru stratili. Naopak žalovaná vystupovala vo vzťahu k rodičom citlivo, aj v rámci svojej obrany sa snažila pôvodne neuvádzať veci, ktoré by im mohli ublížiť. Napriek negatívnym emóciám žalobcov k nej im uviedla, že ich má stále rada a má záujem sa o nich starať. Z výpovede manžela žalovanej vyplynulo, že táto po odsťahovaní sa do nového domu rodičov stále navštevovala s čím prestala iba z dôvodu, že títo ju zakaždým žiadali vrátiť dom. V kontexte uvedeného sa súd stotožnil s myšlienkami žalovanej, že podanie žaloby zo strany žalobcov je účelové v snahe získať späť nehnuteľnosť a takto sa žalovanej „pomstiť“ za jej životné rozhodnutie odsťahovať sa.

37. Pokiaľ teda žalobcovia vyčítajú žalovanej, že sa o nich nestará, neposkytuje im pomoc, je potrebné si uvedomiť, že sa na tom sami podieľajú svojim správaním sa k nej. Žalobcovia v konaní netvrdili a ani nepreukázali, že by boli vzhľadom na svoj vek či zdravotný stav na pomoc a opateru žalovanej odkázaní. Naopak žalobkyňa aj jej syn uviedli, že žalobkyňa od odchodu žalovanej z domácnosti úplne ožila, viac vládze, chodieva von a podobne. Žalobca tiež uviedol, že svoju dcéru o pomoc nežiadal. Obaja žalobcovia uviedli, že ak by požiadali o pomoc manžela žalovanej, tento by im ju iste neodmietol. Sama žalovaná deklarovala ochotu a záujme rodičom pomáhať, o čo však títo nestoja. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o neposkytnutí pomoci v čase keď bola deväť mesiacov v roku 2018 ležiaca, toto nebolo preukázané. Žalovaná poprela, že by jej matka bola v stave kedy by skutočne potrebovala pomoc a opateru. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym dokladom (lekárskou správou a podobne) pravdivosť svojho tvrdenia. Aj z výpovede syna žalobcov možno usúdiť, že jej zdravotný stav nevyžadoval osobitnú starostlivosť, nakoľko svedok uviedol, že jeho matka o pomoc nežiadala a nemal vedomosť, že by o pomoc žiadala ostatné svoje deti vrátane žalovanej. Ani sám svedok svojej matke v danom období žiadnu pomoc neposkytoval. Uviedol, že ležala z dôvodu silnej depresie, čo samo osebe neznamená, že bola odkázaná na osobitnú starostlivosť.

38. Čo sa týka tvrdení žalobcov o vulgárnych nadávkach zo strany žalovanej (najmä vo vzťahu k matke), ani tieto nemal súd vykonaným dokazovaním za preukázané. Žalovaná poprela, že by svojim rodičom nadávala, pričom toto jej tvrdenie bolo podporené výpoveďami manžela a syna, ktorí žili v spoločnej domácnosti so stranami sporu (hoci manžel sa pracovne často zdržiaval aj v zahraničí). Z výpovede vnuka žalobcov tiež vyplynulo, že vulgarizmy používal skôr žalobca a občas aj žalobkyňa. Syn žalobcov vo svojej výpovedi síce uviedol, že žalovaná rodičom nadáva, uvádzal nadávky „psychopat a narkoman“ vo vzťahu k žalobkyni a „koktavec a smrdačník“ vo vzťahu k žalobcovi. Svedok však uviedol, že tieto informácie má iba sprostredkovane od rodičov, z jeho výpovede nevyplynulo, že by bol osobne svedkom nadávania žalobcom. Svedok mal navyše prečítanú zápisnicu s výpoveďami svojich rodičov, kde sa tieto nadávky uvádzajú. Preto súd nepovažoval výpoveď svedka v tejto časti za vierohodnú.

39. Žalobcovia v konaní nepreukázali ani svoje tvrdenia o ich fyzickom napadnutí žalovanou. Fyzické napadnutie žalobkyne pritom vo výzve na vrátenie daru vôbec neuviedli a uviedli ho až v žalobe s tým, malo ísť o facku, ktorú dala žalovaná matke po tom, ako ju žalobkyňa okríkla keď udrela svojho syna tak,

že mu spôsobila zranenie nosa. Z výpovedí žalobcov na súde vyplynulo, že k facke malo dôjsť v kuchyni, vnuk mal vtedy sedieť vedľa žalobkyne a facka mala súvisieť s tým, že žalovaná udrela svojho syna G. do nosa, čím mu ho poranila. Vnuk G. však vo svojej výpovedí výslovne uviedol, že nikdy nebol svedkom toho, že by jeho mama fyzicky napadla žalobkyňu (ani žalovaného) a tiež uviedol, že nos nemal zranený a tento nebol ani predmetom hádky medzi jeho mamou a babkou. O úraze nosa nemal vedomosť ani otec G., manžel žalovanej, ktorý rovnako nemal vedomosť o žiadnom fyzickom útoku jeho manželky na žalobcov. Fyzický útok na žalobkyňu síce potvrdil syn žalobcov, avšak ako sám uviedol, nebol pri tom osobne prítomný, mal sa to dozvedieť od žalobkyne keď bol u nej na návšteve, asi 3 dni po tomto útoku. Žalobkyňa mu mala povedať, že sa tak stalo pri špajze, dôvod a podrobnosti nevedel a situáciu so žalovanou neriešil. Je dosť nepravdepodobné, že by ho žalobkyňa o takom závažnom správaní sa žalovanej neinformovala hneď a čakala až na jeho osobnú návštevu, keď sám svedok vypovedal, že žalobkyňa mu telefonovala takmer denne a sťažovala sa na správanie žalovanej.

40. Fyzické napadnutie žalobcu bolo v konaní popisované rôzne. Vo výzve žalobcovia uviedli, že k nemu došlo tak, že žalovaná ho chytila pod krk a on následne spadol na zem. V žalobe sa žalobcovia o tomto napadnutí vôbec nezmienili. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dcéra sa na neho zahnala rukou a škrabla ho cez nos resp. po tvári - žalobca teda pospisuje miesto útoku na svojom tele odlišne oproti výzve a pád ako dôsledok neuvádza. Žalobkyňa tento incident vo svoje výpovedi nespomenula a až neskôr v konaní uviedla, že to videla na vlastné oči. Syn žalobcov vypovedal o fyzickom napadnutí svojho otca žalovanou rôzne, keď raz uviedol, že otca sotila a spadol a druhýkrát uviedol, že ho stiahla a spadol. Osobne pritom však nebol, dozvedel sa to od otca, ktorý mu to povedal keď bol u nich na návšteve asi na tretí deň po tom. Uvedené je však v rozpore s výpoveďou samotného žalobcu, ktorý výslovne uviedol, že o tom povedal iba manželke, nikomu inému. Z uvedených dôvodov súd považoval aj tvrdenie o fyzickom útoku na žalobcu za nepreukázané.

41. Rovnako ako nepreukázané súd vyhodnotil aj tvrdenie žalobcov, že žalovaná odmietla otcovi, ktorému bolo zle zavolať sanitku a povedala, že si s ním nebude špiniť ruky. Uvedené konanie žalovanej sa vôbec neuvádza vo výzve na vrátenie daru a nezmieňoval sa o ňom ani žalobca vo svojej výpovedi. Opäť jediným kto mal toto tvrdenie preukázať, bol syn žalobcov. Ten však uviedol, že k rodičom prišiel až v čase, keď tam lekár už nebol a otec spal (nevedel preto logicky svedčiť o tom, že žalovaná odmietla alebo neodmietla otcovi zmerať tlak). O tom, že sestra mala uviesť, že si s otcom nebude špiniť ruky mal svedok vedomosť opäť iba sprostredkovane od svojej matky. Naopak žalovaná poprela uvedené tvrdenie a v jej prospech vypovedal jej manžel, ktorý tam bol vtedy osobne prítomný a sám bol k svokrovi privolať lekára.

42. Žalobcovia napokon nepreukázali ani žiadne ďalšie zo svojich tvrdení uvádzaných vo výzve či v žalobe o správaní sa žalovanej, ktorého sa mala voči ním dopustiť, či už je to tvrdenie o kontrole osobných vecí a písomnosti žalobkyne, tvrdenie o pokuse zbaviť žalobkyňu spôsobilosti na právne úkony, o zámernom premiestňovaní vecí žalobkyne s úmyslom vyvolať v nej stav zmätočnosti, zúfalstva a psychickej nepohody, či tvrdenie o tom, že sa o žalobcov nebude starať.

43. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri tomto hodnotení súd nie je v zásade právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností aj pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť.

44. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia tak súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že by sa žalovaná vôbec dopustila správania nimi tvrdeného, ktoré by zakladalo dôvodnosť podanej žaloby. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu a požíva právnu ochranu. K narušeniu tohto stavu nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Je nepochybné že v súčasnosti sú vzťahy medzi žalobcami a žalovanou narušené, hoci ide o najbližších príbuzných. V konaní však neboli preukázané iné konflikty než tie, ktoré bežne súvisia so

spolužitím dvoch generácií a rodín pod jednou strechou. K súčasnému stavu vzťahov však podľa súdu, vychádzajúc z vykonaného dokazovania a správania sa strán počas súdneho konania, došlo aj a najmä v dôsledku správania sa žalobcov k žalovanej. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

45. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v a v spore úspešnej žalovanej priznal voči neúspešným žalobcom plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.