Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci navrhovateľa: P. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Š. XXX, proti otcovi navrhovateľa (osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné): P. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Š. XXX, o určenie výživného pre dospelé dieťa, takto

rozhodol:

I. Z a v ä z u j e sa otec navrhovateľa prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 84,- Eur mesačne počnúc od XX.XX.XXXX, ktoré výživné je otec navrhovateľa povinný uhrádzať k rukám navrhovateľa, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

II. Zaostalé výživné zo strany otca navrhovateľa na navrhovateľa za obdobie od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX v celkovej výške XXX,XX Eur je otec navrhovateľa p o v i n n ý uhradiť k rukám navrhovateľa spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,- Eur, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

III. Súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.01.2021 v znení jeho písomného doplnenia doručeného súdu dňa 22.02.2021 domáhal voči svojmu otcovi (osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné) určenia výživného vo výške 100,--EUR mesačne počnúc od 01.11.2020.

2. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Jeho otec žije od nich odlúčene. Otec na výživu navrhovateľa dobrovoľne neprispieva. Navrhovateľ sa momentálne pripravuje na svoje budúce povolanie, kedy navštevuje B. W. - Y. N., preto sa nemôže zamestnať a sám sa finančne zabezpečiť. Podľa navrhovateľových vedomostí je jeho otec zamestnaný. Matka navrhovateľa je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 120,--Eur. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba voči tomuto navrhovateľovi. Pretože sa štúdiom pripravuje na svoje povolanie a vyživuje ho iba jeho matka, navrhovateľ žiada zaviazať vyživovacou povinnosťou svojho otca a to spätne od novembra 2020 v mesačnej sume po 100 Eur.

3. Otec navrhovateľa sa písomne k návrhu nevyjadril napriek tomu, že bol k tomu vyzvaný uznesením tunajšieho súdu sp.zn. -12 zo dňa 14.04.2021, ktoré mu spolu s návrhom vo veci samej bolo doručené dňa 20.04.2021.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a na ich základe zistil tento skutkový stav:

5. Navrhovateľ je v školskom roku 2020/2021 žiakom 2. ročníka B. Y. Š. C. P. B. W., M. L. Y. XXXX S. N., na ktorej študuje od 01.09.2018. Od 01.11.2020 u neho na uvedenej škole prebiehalo dištančné vyučovanie, kedy podľa vyjadrenia školy nemal na uvedené štúdium žiadne výdavky. Od 17.05.2021 štúdium u neho pokračuje v prezenčnej forme. Študijný odbor by mal ukončiť v školskom roku 2021/2022 absolvovaním záverečnej skúšky, ktorá bude prebiehať v 2. polovici júna 2022.

6. Podľa správy Sociálnej poisťovne nie je poberateľom žiadnych dávok vyplácaných uvedenou inštitúciou. Podľa správy UPSVaR nie je a ani nikdy nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zároveň nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov. Podľa účastníckej výpovede otca navrhovateľa navrhovateľ by mal pracovať niekde v X. alebo niekde pri W. v nejakej stavebnej firme. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni uvedené skutočnosti nevyplynuli.

7. Podľa vyjadrenia navrhovateľa uvedeného v jeho návrhu vo veci samej tento žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je poberateľka čiastočného invalidného dôchodku vo výške 120,-- EUR mesačne. Matke navrhovateľa sa podľa správy UPSVaR z 17.05.2021 vypláca na uvedeného navrhovateľa aj prídavok na dieťa v sume 25,50 EUR.

8. Navrhovateľ sa na pojednávania, na ktoré bol predvolávaný, nedostavil , a odignoroval aj písomné výzvy súdu na zdokladovanie svojich výdavkov.

9. Otec navrhovateľa je od 01.01.2020 zamestnaný v spoločnosti A. B..T..Y.. Š. a to na dobu určitú do 30.09.2021 s priemerným mesačným príjmom podľa správy uvedeného zamestnávateľa vo výške XXX,--Z. mesačne. Od 28.04.2021 bol práceneschopný, pričom táto u neho trvala aj k 18.05.2021, kedy uvedený zamestnávateľ súdu podával príslušnú správu. Za mesiac apríl 2021 mu tak bol vyplatený príjem v celkovej výške XXX,XXX EUR, pozostávajúci z čistej mzdy vo výške XXX,XX EUR a náhrady príjmu za PN vo výške XX,XX EUR.

10. Podľa správy UPSVaR z 17.05.2021 otcovi navrhovateľa bol vyplácaný osobitný príspevok v zmysle vo výške XX,XX Z..

11. Podľa výpovede otca navrhovateľa dňa 21.09.2019 najprv opustila spoločnú domácnosť matka navrhovateľa a v uvedenej domácnosti ostal prebývať navrhovateľ a tento jeho otec. Následne, keď sa podľa tejto výpovede otca , matka navrhovateľa chcela vrátiť späť, tak otec navrhovateľa dňa 27.11.2020 opustil túto spoločnú domácnosť a presťahoval sa k svojej mame na adresu Š. XXX. Následne v mesiaci február 2021 sa presťahoval ku kamarátovi v Y. Š., do staršieho rodinného domu, v ktorom toho času býva aj so svojou terajšou priateľkou, a v ktorom užívajú jednu menšiu miestnosť. Za toto bývanie uhrádza vodu, elektriku a tiež tomuto kamarátovi nájom, čo ho všetko spolu mesačne stojí od XXX,- F. XXX,- EUR podľa toho koľko elektriky sa spotrebuje.

12. Podľa jeho účastníckej výpovede ešte uhrádza paušál okolo 60,- EUR mesačne za mobil, v tom je zahrnutý aj poplatok za internet a svojej matke poskytuje sumu 50 -70 EUR mesačne , keďže sa chodí sa stravovať k nej. Tiež zakupuje hygienické veci do domácnosti, ktorú v súčasnosti obýva, čo mesačne vychádza 20,- EUR. Nemá žiadne zdravotné komplikácie, pre ktoré by mal zvýšené výdavky.

13. Nespláca žiadne úvery, ani pôžičky, avšak podľa jeho výpovede jeho terajšia manželka (matka navrhovateľa) zobrala niekedy v roku 2008 pôžičku na dom, v ktorom bývali, zo B. B. vo výške XX.XXX,- EUR, u ktorej pôžičky bol on ručiteľ a ktorá ešte nie je splatená, pričom splátka by sa mala mesačne pohybovať od XXX,-Z. F. XXX,- Z. a kým žili spolu, tak ju splácali spoločne.

14. Podľa vyjadrenia navrhovateľa uvedeného v jeho návrhu vo veci samej, ako aj výpovede samotného otca navrhovateľa obaja jeho rodičia už nemajú žiadnu iný vyživovaciu povinnosť.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

25. Podľa , ( ďalej len ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa , na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

27. Podľa , účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

28. Podľa , rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

29. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa , ( ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

31. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

32. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť, ale len čiastočne.

33. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený nárok za obdobie od podania jeho návrhu , t.j. od 29.01.2021, k tomu je potrebné konštatovať , že podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, zákonná povinnosť na plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči oprávnenému dieťaťu trvá do času, kým toto dieťa nie je schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu a teda príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Zároveň je však potrebné konštatovať, že podľa aplikačnej praxe pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažuje za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce., kedy v takomto prípade ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť, na ktorú je však potrebné pri rozhodovaní súdu o zrušení vyživovacej povinnosti povinného rodiča vo vzťahu k oprávnenému dieťaťu prihliadať.

34. V danom prípade je nepochybné, že navrhovateľ naďalej riadne pokračuje v štúdiu na príslušnej škole, resp. na príslušnom stupni školského vzdelávacieho systému bez relevantného prerušenia tohto štúdia.

35. Aj keby súd prihliadol na nepreukázané tvrdenie otca navrhovateľa a síce, že si navrhovateľ niekde prípadne brigádnicky privyrába, táto skutočnosť nie je relevantná pre prípadne konštatovanie, že navrhovateľ nadobudol schopnosť sa samostatne sa živiť, nakoľko uvedený príjem, ktorý dosahuje je možné charakterizovať len ako príjem náhodného charakteru a ako taký nič nemení na tom, že navrhovateľ naďalej pokračuje v riadnom dennom štúdiu na príslušnej škole, čo potvrdzuje príslušná správa školy , ktorú navštevuje, a teda naďalej sa pripravuje vyššie spomínaným štúdiom na získanie príslušných vedomostných zručností, aby sa mohol uplatniť na trhu práce v riadnom zamestnaní.

36. Súd nezistil ani žiadne okolnosti, pre ktoré by priznanie výživného navrhovateľa voči jeho otcovi malo byť považované za rozpor s dobrými mravmi.

37. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o "pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí". Pojem dobré mravy je ďalej časovo (plynutím času podlieha zmenám) a miestne podmienený. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. V danom prípade, však súd žiaden takýto rozpor nezistil.

38. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné konštatovať , že nárok navrhovateľa na určenie výživného pre neho zo strany povinného rodiča, ktorým v tomto prípade je jeho otec je tu teda daný.

39. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca na navrhovateľa súd vychádzal zo súčasných osobných a majetkových pomerov navrhovateľa jeho otca, tiež aj z odôvodnených potrieb navrhovateľa, a to tak, ako sa za poskytnutia príslušnej súčinnosti účastníkov konania podarilo súdu zistiť.

40. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky

nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

41. Na druhej strane určenie výživného zo strany povinného rodiča na odkázané dieťa , je limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi tohto povinného rodiča.

42. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.

43. Otec navrhovateľa toho času je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške cca XXX,-- Z. mesačne, pričom podľa správy UPSVaR mu má byť ešte vyplácaný osobitný príspevok v sume XX,XX Z..

44. Súčasná PN otca nič na tom nemení, nakoľko ide len o dočasnú záležitosť, a nepredstavuje u otca dlhodobú práceneschopnosť pre jeho zhoršený zdravotný stav.

45. Tiež je potrebné uviesť, že prípadné relevantné zníženie pracovnej spôsobilosti otca môže zhodnotiť len posudkový lekár Sociálnej poisťovne s následným rozhodnutím o percentuálnej miere zníženia pracovnej schopnosti posudzovaného, a o takéto uvedené posúdenie sa otec doteraz zjavne neusiloval.

46. Ako už súd vyššie uviedol žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje pre povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Na druhej strane Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto pokiaľ rodič sa vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje dieťa bez vážneho dôvodu a tým dôvodom nemôže byť rozhodne skutočnosť, že sa chce zamestnať len v odbore , ktorý vyštudoval, je povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z jeho potencionálnych možnosti, ktoré mal ale ich nevyužil.

47. Na základe uvedeného tak súd ustálil, že celkový príjem otca navrhovateľa sa pohybuje vo výške XXX,XX Z..

XX. Nebolo preukázané, že by otec z hľadiska jeho majetkových pomerov vykazoval nejaký zvýšený majetkový štandard. Otec nie je vlastníkom ani nehnuteľnosti a ani hodnotnejších hnuteľných veci ( napr. osobného motorového vozidla).

49. Z hľadiska nákladových položiek, otec navrhovateľa vynakladá na bývanie sumu 200,- EUR, na stravu 70 EUR mesačne a na hygienické potreby do domácnosti vo výške 20,- EUR. Spolu tak ide o nákladovú položku vo výške cca 290,--EUR. Tieto náklady sa nejavia neprimeranými. Úver toho času nespláca , avšak z jeho výpovede vyplynulo, že spoločne s matkou navrhovateľa ako ručiteľ by mal uhrádzať mesačné splátky z pôžičky vo výške cca 180,--EUR mesačne, ktoré však nehradí.

50. Na druhej strane súd sa súd pokúsil hodnotiť aj domácnosť , ktorú v súčasnosti obýva navrhovateľ, ktorého dvakrát vyzval na zdokladovanie týchto výdavkov na predmetnú domácnosť, čo tento odignoroval a rovnako tak odignoroval predvolania súdu na pojednávanie. Uvedené náklady na domácnosť navrhovateľ bližšie neuviedol ani vo svojom návrhu vo veci samej. Zo správy B. Y. Š. C. P. B. W. vyplynulo, že od 01.11.2020 do 16.05.201 u navrhovateľa prebiehalo dištančné vyučovanie, kedy podľa vyjadrenia tejto školy nemal na uvedené štúdium žiadne výdavky. Ani od 17.05.2021, kedy u neho začalo štúdium v prezenčnej forme, škola neuvádza žiadne výdavky menovaného.

51. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc zo sumy, ktorú na výživnom si uplatňoval voči otcovi navrhovateľ, berúc do úvahy príjmové a nákladové pomery otca navrhovateľa , a navrhovateľom uvádzané príjmy jeho druhého rodiča ( matky) , ako aj na skutočnosť, že obaja rodičia navrhovateľa toho času nemajú žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ neprezentoval žiadne výdavky , ktorý by v súvislosti s jeho osobou mu mali vznikať a to napriek výzvam súdu na ich zdokladovania a prihliadajúc na správu školy, že v súvislosti so štúdiom mu ani žiadne výdavky nevznikli, súd ustálil výšku výživného z strany otca na navrhovateľa na sumu XX,--Z. mesačne, a v prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

52. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 29.01.2021 , t.j. odo dňa, kedy navrhovateľ podal uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého je uvedené výživné možné u dospelých osôb priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ( porovnaj Pavelková, B.: Zákon o rodine, Komentár , 1. vydanie , Praha : C.H.BECK 2011, str. 482). Preto jeho návrh v časti požadovaného výživného za obdobie od novembra 2020 do 28.01.2021( t.j. do dňa predchádzajúceho dňu podania návrhu na súd) taktiež zamietol.

53. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na navrhovateľa za obdobie od 29.01.2021, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 29.01.2021 do 31.05.2021, a to v celkovej výške 344,13 EUR, ktoré súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 10,-- EUR mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

54. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 84,--EUR mesačne za mesiace február 2021 až máj 2021 vrátane ( t.j. 4 mesiace x 84,--EUR ) a pomernej časti určeného výživného za mesiac január 2021 zodpovedajúcej 2 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 29.01.2021 do 31.01.2021), čo predstavovalo čiastku 8,13 EUR (t.j. 84,-- EUR / 31 dní x 2 dní). Celková suma určeného výživného na navrhovateľa za uvedené obdobie tak predstavovala čiastku 344,13 EUR ( t.j. 84,- EUR x 2 mesiace + 8,13 EUR ).

55. V konaní bolo preukázané, že otec od podania návrhu , teda za obdobie od 29.01.2021 do dňa rozhodovania súdu, t.j. do 15.06.2021 neuhradil na výživu navrhovateľa žiadnu sumu, preto zaostalé výživné zo strany otca na navrhovateľa predstavuje celá vyššie uvedená čiastka.

56. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať v mesačných splátkach po 10,--eur berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na navrhovateľa a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu navrhovateľa nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo byť k rukám navrhovateľa uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto veci. V prípade ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.

57. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.05.2021, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac jún 2021 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

58. Podľa , ( ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

59. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

60. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. O trovách konania súd v danom konaní rozhodoval v súlade s a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné niektorého z nich zaviazať ho na ich úhradu v prospech druhej strany.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( , / ďalej len ako „ “/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.