Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-181-2020.pdf
PDF · 95.57 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/181/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci navrhovateľa, ktorého otcovstvo má byť zapreté: Z.. S. Z., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: W.. K. Č.. X, XXX XX G., zastúpený: LÖWY & LÖWY s. r. o., advokátka kancelária, so sídlom: ul. Slowackého 56, 821 04 Bratislava, proti matke dieťaťa: M. Z., rod. N., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: W.. K. Č.. X, XXX XX G., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Ščury, so sídlom: ul. Mierová č. 1725, 022 01 Čadca a maloletému dieťaťu: N. Z., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: W.. K. Č.. X, XXX XX G., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: ul. Vazovova č. 7/A, 816 16 Bratislava, v konaní o zapretie otcovstva, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 4. novembra 2019 č. k. 7Pc/14/2017 - 197, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 4. novembra 2019 č. k. 7Pc/14/2017 - 197 v napadnutom výroku o trovách konania potvrdzuje. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 04.11.2019 č. k. 7Pc/14/2017 - 197 určil, že Z.. S. Z., nar. XX.XX.XXXX v Spišskej Novej Vsi, nie je otcom maloletej N. Z., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave - Nové Mesto z matky M. Z. rod. N., nar. XX.XX.XXXX v Slaný, Česká republika, zapísanej v knihe narodení Matričného úradu Bratislava - Nové Mesto, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXXX. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade z obsahu listinných dôkazov, znaleckého posudku č. 26/2019 súdneho znalca O.. V.. I. P. U.. z odboru genetiky (odvetvie analýza DNA), ale aj zo zhodných tvrdení účastníkov (matka s návrhom navrhovateľa súhlasila, prehlásila, že navrhovateľ nie je otcom maloletej), nesporne vyplýva, že otcovstvo navrhovateľa voči maloletej je jednoznačne vylúčené. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nemal za preukázané tvrdenie matky o umelom oplodnení s poukazom na Opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR č. 24/1983 o úprave podmienok pre umelé oplodnenie (§ 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 3). Znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky bolo súdom prvej inštancie nariadené na návrh navrhovateľa a kolízneho opatrovníka. Matka maloletej súhlasila so znaleckým dokazovaním s tým, že bola ochotná dať vypracovať súkromný znalecký posudok. Nakoľko navrhovateľ trval na súdnom znalcovi, mala za to, že sú tu dané dôvody osobitného zreteľa a žiadala zaviazať navrhovateľa na plnú náhradu trov konania matke a to z dôvodu, že predložila súkromný znalecký posudok z 01.03.2018 na prvom pojednávaní v tejto veci, na základe ktorého bolo vylúčené otcovstvo navrhovateľa, avšak navrhovateľ tento znalecký posudok rozporoval, a súd prvej inštancie následne vo veci ustanovil na návrh znalca.
3. Súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre postup podľa ustanovenia § 55 CMP, nakoľko s poukazom na okolnosti
prípadu by bolo priznanie nároku na náhradu trov konania v prospech matky nespravodlivé (postoj matky k domnelému otcovi, snaha navrhovateľa o zabezpečenie biologického genetického materiálu maloletej pre účely znaleckého dokazovania, aby sa predišlo omylu). Navrhovateľ - domnelý otec, vzhľadom na rozvrátené vzťahy mal pochybnosti o tom, či matka poskytne genetický materiál maloletej, a preto žiadal, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, s čím právny zástupca matky vyjadril do zápisnice o pojednávaní súhlas (č.l. 65). Navrhovateľ poukázal na to, že matka 6 rokov klamala maloletú N., celú rodinu, ako aj navrhovateľa, ktorého nechala v domnení, že je biologickým otcom maloletej N., nechala ho starať sa o maloletú, financovať jej všetky životné potreby, v konaní pred súdom vo vyjadrení k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa domáhala nariadenia striedavej starostlivosti a žiadala od domnelého otca výživné vo výške 200,- eur mesačne. Po nariadení neodkladného opatrenia sa v odvolaní domáhala zverenia maloletej do jej starostlivosti a od domnelého otca žiadala výživné 120,- eur mesačne a na záver v konaní o rozvod manželstva uviedla verziu o umelom oplodnení. Zo záverov znaleckého posudku č. 26/2019, ku ktorému bol pripojený Zápis o odbere biologického materiálu (ktorý naopak chýbal k Určeniu otcovstva z 01.03.2018 predloženého matkou maloletej) vyplýva, že navrhovateľ nie je otcom maloletej.
4. Proti tomuto rozhodnutiu v rozsahu výroku o trovách konania podala matka maloletej N. odvolanie, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že navrhovateľ o tom, že nie je otcom maloletej N., vedel najmenej od júla roku 2017, čo uviedol aj v samotnom návrhu o zapretie otcovstva. Matka má za to, že v prejednávanom prípade sú dané dôvody pre aplikáciu § 55 CMP, kedy súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa názoru matky okolnosti, ktoré odôvodňujú postup v zmysle § 55 CMP sú dané tým, že navrhovateľ počas mimosúdnej dohody v advokátskej kancelárii jeho právneho zástupcu odmietol dať vypracovať znalecký posudok, napriek tomu, že mu právny zástupca matky ponúkal ampulky na odber vzoriek, ktoré by sa následne zaniesli do súkromnej znaleckej organizácie. Nakoľko navrhovateľ nemal záujem dať vypracovať znalecký posudok, dala ho vypracovať matka znaleckou organizáciou GHC GENETICS SK, s.r.o. Znalecký posudok zo dňa 01.03.2018 potvrdil, že navrhovateľ nie je otcom maloletej N.. Napriek tomu navrhovateľ v rámci konania uvedený znalecký posudok rozporoval a navrhol vykonanie znaleckého dokazovania a ustanovenie znalca súdom, čím úmyselne výrazne predlžoval dĺžku súdneho konania a zároveň navyšoval trovy konania. Následne bola súdom ustanovená rovnaká znalecká organizácia GHC GENETICS SK, s.r.o., konajúca znalcom O.. V.. I. P., U.., a bol opätovne vypracovaný znalecký posudok z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA zo dňa 28.05.2019, ktorý potvrdil, že navrhovateľ nie je otcom maloletej N.. Matka nepovažuje za spravodlivé, že konaním navrhovateľa sa jej bezdôvodne navýšili náklady na trovy konania a súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Navyše pokiaľ navrhovateľ navrhoval vykonanie dokazovania znaleckým dokazovaním, trovy tohto dôkazu musí znášať sám, nakoľko z jeho strany išlo o nehospodárne a účelové konanie. Matka má za to, že súd prvej inštancie danú vec nesprávne právne posúdil, keď na ňu aplikoval § 52 CMP, pričom správne mal aplikovať § 55 CMP a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania v rozsahu 100%. V napadnutej časti navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že prizná matke voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň jej odvolací súd prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
5. Navrhovateľ sa s odvolaním matky nestotožňuje a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za správne. Je pravdivé tvrdenie, že právny zástupca matky navštívil právnu zástupkyňu navrhovateľa v advokátskej kancelárii, s cieľom získať genetický materiál navrhovateľa, pričom žiadal o poskytnutie peňažných prostriedkov na predmetné znalecké dokazovanie. Uvedené však navrhovateľ odmietol z dôvodu, že nebolo isté, či nedôjde k manipulácii so vzorkou alebo k jej úmyselnej zámene a taktiež nebolo zrejmé, s kým sa bude porovnávať jeho genetický materiál, nakoľko trval na tom, aby bol prítomný pri odbere genetického materiálu od maloletej N.. Predmetné ale odmietol právny zástupca matky. Navrhovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že zo samotného znenia znaleckého posudku predloženého matkou je zrejmé, že nebolo možné overiť pôvod biologického materiálu od navrhovateľa, t.j., či tento biologický materiál je skutočne biologickým materiálom S. Z.. Zdôrazňuje v tomto smere rovnako aj pasivitu matky v predmetnom konaní, ktorá opakovane marila vykonanie znaleckého dokazovania ustanoveným súdnym znalcom, s ktorým pôvodne súhlasila. Matka tvrdila, že maloleté dieťa bolo počaté umelým oplodnením, no na podporu svojho tvrdenia nepredložila súdu ani lekársku správu o takomto zákroku. Vyhotovenie znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom, ktorý by garantoval odber vzoriek, bolo preto nevyhnutné. Po predvolaní a taktiež po opakovanom predvolaní,
matka zabránila maloletej dostaviť sa k súdnemu znalcovi na odobratie genetického materiálu. V snahe získať priamy dôkaz vylučujúci otcovstvo navrhovateľa, tento zaplatil ďalšie testy DNA dúfajúc, že sa podarí získať genetický materiál iným spôsobom. Napokon sa matka s maloletou na vykonanie testov DNA dostavila. Na podklade vykonaných dôkazov bolo v tomto konaní jednoznačne zistené, že otcom maloletej nie je S. Z., pričom súd nemohol rozhodnúť na základe pochybností a domnienok otca o vylúčení jeho otcovstva, ale len na základe úplného zistenia skutočného stavu veci. Navrhovateľ má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania s poukazom na ustanovenie § 52 CMP. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách konania.
6. Matka v replike uviedla, že celé toto konanie bolo z jej pohľadu nezmyselné, nakoľko navrhovateľ vedel o fakte, že nie je biologickým otcom maloletej N., ako aj o tom, že sa s navrhovateľom v dobe počatia dieťaťa intímne nestýkala, čo ani nepopierala. Navrhovala vykonanie testov DNA už pri mimosúdnej dohode, pri ktorej navrhovateľ testy DNA odmietol a namiesto jednoduchšej a menej nákladnej dohody strán si navrhovateľ vybral nákladnejšie súdne konanie, ktorého trovy matka odmieta platiť.
7. Navrhovateľ v reakcii na vyjadrenie matky ďalej konštatoval, že ani v podanom vyjadrení matka neuviedla, v čom spočívajú okolnosti, ktoré by s poukazom na prejednávanú vec mali zakladať spravodlivosť jej priznania nároku na náhradu trov konania. Závery o mimosúdnej dohode a súdnom konaní v prejednávanej veci nie sú opodstatnené, nakoľko v danom prípade jediná možnosť, ako posúdiť otcovstvo otca, je súdnou cestou. Rovnako aj argumentácia znaleckým posudkom predloženým matkou je irelevantná. Je zrejmé, že tento súd prvej inštancie ako dôkaz na preukázanie otcovstva navrhovateľa neakceptoval, nakoľko sa v ňom uvádza, že nebolo možné overiť pôvod biologického materiálu od navrhovateľa, t.j., či tento biologický materiál je skutočne biologickým materiálom S. Z.. Otec vyhlasuje, že v tomto smere a pre tieto účely matke žiaden genetický materiál neposkytol. V súvislosti s potrebou vyjadriť sa k jednotlivým podaniam matky pri rozhodovaní o trovách konania, si otec uplatňuje trovy právneho zastúpenia, ktoré bolo potrebné v tomto zmysle vynaložiť, a ktoré vznikli výlučne v dôsledku procesného postupu a zavinenia matky.
8. V ďalšom vyjadrení matka uviedla, že pokiaľ ide o zapretie otcovstva podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, je namieste, aby preddavok zložil otec, ktorého otcovstvo má byť zapreté, lebo je v jeho záujme, aby bolo znaleckým dokazovaním jeho otcovstvo vylúčené. Nakoľko návrh na zapretie otcovstva podal navrhovateľ a matka poskytla súdu svoj súkromný znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený rovnakým znalcom ako znalecký posudok vyhotovený na základe znaleckého dokazovania nariadeného súdom, a ktorý preukázal to, že navrhovateľ nie je otcom maloletej N. Z., má za to, že trovy znaleckého dokazovania by mal v plnej miere znášať navrhovateľ, nakoľko bolo v záujme navrhovateľa zapretie otcovstva.
9. S uvedeným navrhovateľ nesúhlasil, nakoľko zo žiadnej odbornej literatúry nevyplýva, že v konaní o určenie otcovstva by malo znalecké dokazovanie, z hľadiska nákladov na znalečné zaťažovať len otca. Samotný návrh otca bol podaný v dôsledku vyjadrení matky, ktoré uvádzala vo svojich podaniach, a to najmä, že navrhovateľ nie je otcom maloletej. Znalecký posudok, ktorý predložila matka bol vyhotovený na základe jej vlastnej iniciatívy a bez participácie otca, čo je zrejmé aj z obsahu samotného znaleckého posudku. V znaleckom posudku sa uvádza, že pôvod genetického materiálu, s ktorým sa porovnával genetický materiál, nie je známy, resp. nie je známe, že pochádza od otca maloletej. Otec sa tohto znaleckého dokazovania nezúčastnil. Bolo úplne legitímne vykonanie dokazovania prostredníctvom súdom ustanoveného znalca.
10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky voči trovám konania nie je dôvodné.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie, pre ktoré nepriznal žiadnemu z účastníkov trovy konania. Matka má za to, že v prejednávanom prípade sú dané dôvody pre aplikáciu § 55 CMP, kedy súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa názoru matky okolnosti, ktoré odôvodňujú postup v zmysle § 55 CMP sú dané tým, že navrhovateľ počas mimosúdnej dohody v advokátskej kancelárii
jeho právneho zástupcu odmietol dať vypracovať znalecký posudok, napriek tomu, že mu právny zástupca matky ponúkal ampulky na odber vzoriek, ktoré by sa následne zaniesli do súkromnej znaleckej organizácie. Nakoľko navrhovateľ nemal záujem dať vypracovať znalecký posudok, dala ho vypracovať matka znaleckou organizáciou GHC GENETICS SK, s.r.o. Znalecký posudok zo dňa 01.03.2018 potvrdil, že navrhovateľ nie je otcom maloletej N.. Napriek tomu navrhovateľ v rámci konania uvedený znalecký posudok rozporoval a navrhol vykonanie znaleckého dokazovania a ustanovenie znalca súdom, čím úmyselne výrazne predlžoval dĺžku súdneho konania a zároveň navyšoval trovy konania. Odvolací súd dospel k záveru rovnako ako súd prvej inštancie, že tu nie sú dôvody na priznanie trov matke, nakoľko tu nie sú také okolnosti prípadu, s ohľadom na ktoré by bolo spravodlivé trovy matke priznať. Odvolací súd poukazuje na to, že otec bol v podstate v danom prípade procesne úspešný, keď otec podal návrh na zapretie otcovstva a tomuto návrhu bolo vyhovené. Z obsahu spisu a vyjadrení samotnej matky vyplýva, že nebolo presne ozrejmené súdu, kto je otcom dieťaťa, matka uvádzala verziu s umelým oplodnením, avšak nepredložila žiaden dôkaz. Rovnako matkou predložený test DNA nebolo možné brať ako relevantný dôkaz, keď vzorky na anonymný test doniesla matka a nedá sa teda vôbec určiť, či išlo skutočne o vzorky otca, či maloletej. Vykonanie riadneho dokazovania a to súdom stanoveným znalcom, ktorý odobral vzorky účastníkov, bolo pre riadne zistenie, či je, alebo nie je navrhovateľ otcom maloletej, nevyhnutné. Vykonanie takéhoto dokazovania bolo v záujme maloletej. Odvolací súd dodáva, že matka nebola povinná dávať vyhotoviť súkromný test DNA, a aj keď obaja rodičia súhlasia so zapretím otcovstva, je nevyhnutné podať návrh na súd, ktorý musí vykonať potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a konať najmä v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd má aj za to, že nie je voči otcovi spravodlivé, aby platil matke trovy konania, keď matka vedela od počiatku, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej a túto skutočnosť mu zatajila, čo viedlo k tomu, že si navrhovateľ vytvoril citový vzťah k maloletej, staral sa o ňu, plnil si k nej vyživovaciu povinnosť. Za takýchto okolností by bolo aj z pohľadu odvolacieho súdu nespravodlivé, priznať matke trovy konania.
12. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdil, pretože je vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Otec žiadal vo vyjadrení k odvolaniu priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia, ktoré bolo potrebné vynaložiť, a ktoré vznikli v dôsledku procesného postupu a zavinenia matky. Odvolací súd nevidí žiadne dôvody na priznanie trov odvolacieho konania otcovi. To, že matka využila právo odvolať sa, a jej odvolaniu nebolo vyhovené, neznamená, že zavinila trovy konania. Odvolací súd nevidí dôvod ani na aplikáciu ust. § 53 a 55 CMP, keď na priznanie trov otcovi tu nie sú okolnosti prípadu, vzhľadom na ktoré by bolo priznanie trov spravodlivé.
14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).