Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-25-2020.pdf
PDF · 89.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14Pc/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky H. X., G..V., nar. XX.X.XXXX, bytom P. Č., D. X, zast. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom na Floriánskej 16 v Košiciach proti povinnému I. X. ml., nar. XX.X.XXXX, bytom P. P., L. X, zast. B&B, advokátskou kanceláriou s.r.o. so sídlom na Rázusovej 1 v Košiciach, v konaní o určenie výživného pre manželku takto
rozhodol:
I. Súd zaväzuje povinného prispievať navrhovateľke na jej výživu manželským výživným vo výške 150,00 eur mesačne, počnúc 22.6.2020, ktoré je povinný uhrádzať k rukám navrhovateľky vždy k 20.dňu v mesiaci vopred.
II. Dlžné výživné od 22.6.2020 do 31.5.2021 v celkovej sume 895,00 eur je povinný manžel zaplatiť manželke - navrhovateľke do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti návrh na určenie manželského výživného zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby jej súd priznal manželské výživné vo výške 200,00 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s povinným uzavreli manželstvo dňa 19.5.2017 a ich manželstvo trvá. Ako manželia žili v dome rodičov povinného, avšak pre nezhody sa navrhovateľka začiatkom júna spolu s deťmi odsťahovala do rodičovského domu, kde žije doposiaľ. Keďže je na materskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok v sume 370,00 eur a prídavky na obe deti v sume 24,95 eur na každé dieťa. Jej výdavky tvoria: náklady na bývanie a stravu vo výške 250,00 eur mesačne, telefón 40,00 eur, drogéria 50,00 eur, oblečenie 150,00 eur, plienky 50,00 eur, lieky 40,00 eur, cestovné 100,00 eur, mlieko pre syna T. 100,00 eur, celkovo výdavky sú 780,00 eur mesačne. Vzhľadom na absenciu finančnej a osobnej pomoci zo strany povinného pri starostlivosti o deti a o ňu, ako o jeho ešte stále manželku a matku jeho detí, sa ocitla vo veľmi nepriaznivej životnej situácií, ktorá môže bez zásahu súdu ohroziť výchovu a výživu maloletých detí.
2. Zároveň s návrhom na určenie manželského výživného podala navrhovateľka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadala, aby súd zaviazal povinného na čas do rozvodu prispievať na jej výživu sumou 200,00 eur mesačne.
3. Povinný v písomnom vyjadrení uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že je povinný prispievať na výživu druhého manžela, avšak súd by mal pri stanovení povinností zohľadniť aj výdavky druhého manžela, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie jeho obživy, ako aj vyživovaciu povinnosť manžela voči
svojím maloletým deťom a brať na zreteľ aj finančné prostriedky, ktoré vynakladá na maloleté deti počas času, ktoré s nimi trávi. V tejto súvislosti uviedol, že jeho výdavky sa zvýšili o nečakané výdavky a na ich pokrytie musel čerpať pôžičku vo výške 2 000,00 eur. Uviedol, že je ochotný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,00 eur do času rozvodu manželstva.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a povinného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil tento skutkový stav:
5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.5.2017 a ich manželstvo trvá. Z manželstva pochádzajú dve deti, a to maloletá W. X. a maloletý T. X..
6. Uznesením Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 21.7.2020 pod sp.zn. 14Pc/25/2020 uložil súd povinnému prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,00 eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.8.2020 a stalo sa vykonateľným 10.8.2020.
7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v júni 2019 opustila spoločnú domácnosť potom, čo jej manžel povedal, že sa chce rozviesť. Tomu predchádzali dlhodobé nezhody, a preto uviedla, že s rozvodom súhlasí a opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať k svojej matke, kde sa zdržiava doposiaľ. Keďže je na rodičovskej dovolenke, nemá žiadny príjem, poberá iba rodičovský príspevok 270,00 eur a rodinné prídavky na dve deti. V súčasnosti maloletá dcéra navštevuje materskú školu, a to na odporúčanie psychológa a keďže ona nikde nepracuje, nemohla dcéru umiestniť v štátnej škôlke, preto navštevuje súkromnú škôlku v Čani. Mesačne platí školné 170,00 eur, ako aj stravu pre dcéru. Ďalej uviedla, že je dlhodobo chorá, je astmatičkou, má problémy so štítnou žľazou, berie pravidelne lieky, a to Eutirox 125 mg a na odporúčanie lekára si zakupuje výživové doplnky, za čo mesačne platí 70,00 eur. Taktiež mesačne uhrádza paušál na mobilný telefón vo výške 60,00 eur, v čom je zahrnutá aj splátka na mobilný telefón. Na stravu pre seba minie 50,00 eur mesačne, každý druhý alebo každý tretí mesiac zakupuje oblečenie, za ktoré minie cca 30,00 eur. Na stravu nemá žiadne zvýšené výdavky. Keďže býva u svojej matky, platí jej mesačne 150,00 eur za bývanie. Zakupuje si mesačne šošovky, za ktoré uhrádza 10,00 eur mesačne. Manžel jej prispieva na výživu dvoch maloletých detí sumou 350,00 eur mesačne. Taktiež má výdavky aj s cestovaním, keďže cestuje autobusom a chodieva k lekárovi so sebou aj s dcérou a vyjde ju to mesačne 20,00 eur. Taktiež mesačne platí na kozmetiku a drogériu pre seba cca 20,00 eur.
8. Povinný z vyživovacej povinnosti uviedol, že bývali u jeho rodičov a chceli sa osamostatniť a keď chceli požiadať o hypotekárny úver a tento nebol odsúhlasený, vtedy sa dozvedel o dlžobách navrhovateľky. O týchto dlhoch mu navrhovateľka pred uzavretím manželstva nepovedala, aj keď sa jej to priamo nepýtal, avšak na otázku, či existujú nejaké veci, o ktorých by mal vedieť, navrhovateľka uviedla, že nie. Keďže situáciu nedokázali vyriešiť, navrhol jej rozvod, keďže na základe týchto zistených dlhov vznikali medzi účastníkmi nezhody. Potvrdil, že navrhovateľka v júni 2019 opustila spoločnú domácnosť a uviedla mu, že má platiť na každé dieťa po 100,00 eur. Ďalej povinný uviedol, že prvé tri týždne nič neplatil a taktiež ani na navrhovateľku žiadnym výživným neprispel. Na výživu navrhovateľky začal prispievať sumou 100,00 eur, na základe rozhodnutia súdu. Naposledy prispel na navrhovateľku v mesiaci máj 2021, avšak nevedel uviesť, koľko uhradil navrhovateľke z titulu neodkladného opatrenia. Ďalej uviedol, že pracuje ako obsluha sacieho bagra a jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí 1100 až 1300,00 eur. Mesačne platí 35,00 eur z titulu životného poistenia pre seba, uhrádza sumu 150,00 eur na pohonné hmoty, keďže cestuje do zamestnania autom. Ďalej platí 100,00 eur mesačne inkaso a 100,00 eur prispieva svojej matke, ktorá mu perie a v tejto sume je zahrnutá aj kúpa drogérie a kozmetických prípravkov. Platí mesačne 200,00 eur na stravu, pričom 80,00 eur min. platí obedy v práci, keďže stravný lístok stojí 4,00 eur. Poberá mesačne aj diéty, podľa toho aký má príjem, a to v rozpätí 90-120,00 eur. Platí 350,00 eur výživné na dve deti, 20,00 eur platí inkaso na dom, ktorý mu darovala matka a 100,00 eur prispieva výživným na navrhovateľku v zmysle rozhodnutia súdu. Medzi jeho koníčky patrí akvaristika a mesačne ho vyjde na 20,00 eur a ďalším koníčkom je rybolov, kde uhrádza 32,50 eur mesačne. V čase, keď sú maloleté deti uňho, minie 40,00 eur, keďže zaobstaráva stravu aj pre deti. Platí poistné na automobil vo výške 164,00 eur ročne. Keďže musel platiť dlžné výživné navrhovateľke, vybral si úver vo výške 2 000,00 eur, ktorý spláca mesačne v sume 20,00 eur. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky uviedol, že zamestnávateľ mu poskytuje každý mesiac odmeny a ich výška záleží od odpracovaných hodín a od pracovného výkonu. Potvrdil, že za mesiac marec 2021 obdŕžal mzdu viac ako 1 000,00 eur, ale presne si spomenúť na celkovú výšku nevedel. Právna zástupkyňa navrhovateľky
uviedla, že išlo o sumu vyše 1 700,00 eur, keďže tento dôkaz predkladal povinný na súd dňa 17.5.2021 vo veci rozvodu manželstva, ktoré sa konalo na tunajšom súde pod sp.zn. 19P/177/2020. Povinný túto skutočnosť nerozporoval a uviedol, že bezúčelový úver vo výške 2 000,00 eur mu bol poskytnutý bez vedomia navrhovateľky.
9. Na záver navrhovateľka uviedla, že ona taktiež si platí životné poistenie vo výške 35,00 eur mesačne a súhlasila, aby povinný bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150,00 eur.
10. Povinný na záver uviedol, že je ochotný prispievať na výživu navrhovateľky 100,00 eur mesačne, tak ako to bolo priznané uznesením tunajšieho súdu.
11. Navrhovateľka uviedla, že povinný jej začal prispievať na výživu 100,00 eur mesačne v októbri 2020 a naposledy uhradil túto sumu v máji 2021.
12. Podľa ust. § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
13. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa ust. § 232 ods. 3, 4 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky, má za následok splatnosť celého plnenia.
15. Uvedené ustanovenie Zákona o rodine upravujú vznik a trvanie vyživovacej povinnosti manželov navzájom počas trvania ich manželstva a vychádzajúc zo zásady rodinného práva, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti (§ 18 a § 19 Zákona o rodine) a zároveň predstavujú základ pre určenie jej výšky, resp. rozsahu, a to tak, aby v zásade bola zachovaná rovnaká životná úroveň oboch manželov, s prihliadnutím na starostlivosť o domácnosť. Zákon predpokladá dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi a len v prípade, že takéto plnenie neposkytuje povinný manžel oprávnenému dobrovoľne, môže sa tento domáhať návrhom na súde určenia rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, a to v prípade, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp., ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká.
16. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi podľa citovaného ustanovenia § 71 Zákona o rodine, je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká. Je teda povinnosťou manželov uspokojovať potreby rodiny založenej manželstvom, avšak pokiaľ ide o rozsah, táto povinnosť závisí od schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Neznamená teda mechanickú rovnosť a povinnosť každého manžela prispievať rovnakým dielom. Za uspokojovanie potrieb rodiny sa považuje aj osobná starostlivosť o detí a spoločnú domácnosť. Výkon tejto osobnej starostlivosti sa teda považuje za rovnocenný, s poskytovaním hmotných, predovšetkým peňažných prostriedkov. Potrebami spoločnej domácnosti sú potreby všetkých jej členov, nielen manželov, ale aj spoločných detí, pričom obaja rodičia majú rovnakú povinnosť starať sa o detí a zabezpečovať ich odôvodnené potreby, preto v prípade, ak jeden z manželov zabezpečuje potreby spoločných detí, zabezpečuje tým potreby spoločnej domácnosti, aj napriek tomu, že fyzicky spoločnú domácnosť s povinným manželom v rozhodnom čase nezdieľal.
17. Súd v konaní zistil, že navrhovateľka v rozhodnom období, za ktoré žiada priznať manželské výživné, bola nezamestnaná a poberala iba rodičovský príspevok vo výške 370,00 eur do septembra 2020 vrátane, a od októbra 2020 doposiaľ poberá iba 270,00 eur. Táto skutočnosť bola zistená z potvrdená o poberaní rodičovského príspevku za rok 2020 z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ako aj platobného príkazu na výplatu dávok, ktorý predložila navrhovateľka za mesiac november 2020, kedy spolu s rodinnými prídavkami na dve deti obdŕžala sumu 319,90 eur.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Mal za preukázané, že manželova životná úroveň s mesačným príjmom 1100-1300,00 eur (výpoveď povinného) a výdavkami vo výške 1020,00 eur je vyššia ako manželkina, ktorej príjem je 770,00 eur a výdavky 720,00 eur. Súd neprihliadol na výdavky účastníkov konania spojené s platením životného poistenia a taktiež na výdavky spojené s koníčkom povinného (akvaristika a rybolov), ktoré súd nepovažuje za nevyhnutné výdavky. Manželské výživné vo výške 150,00 eur považuje súd za spôsobilé a dostatočné na zvýšenie životnej úrovne manželky na úroveň manžela. Z uvedených dôvodov súd návrhu na určenie manželského výživného vo výške 150,00 eur mesačne vyhovel a nad sumu 150,00 eur návrh zamietol. Dlh na výživnom od podania návrhu (22.6.2020 do 31.5.2021, t.j. 11 mesiacov a 9 dní) činí 1 695,00 eur (11 mesiacov x 150,00 eur + 45,00 eur), z ktorej sumy bolo odpočítaných 800,00 eur, ktoré povinný uhradil navrhovateľke za mesiace október 2020 až máj 2021 po 100,00 eur mesačne na základe neodkladného opatrenia (výpoveď navrhovateľky, ktorú povinný nerozporoval). Súd uložil povinnému dlžné výživné vo výške 895,00 eur zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd neprihliadol na námietku povinného, že sa mu zvýšili výdavky v čase, keď na základe úpravy styku sú maloleté deti uňho, keďže túto námietku uviedol už vo svojom písomnom vyjadrení v mesiaci január 2021, kedy uviedol, že je ochotný navrhovateľke prispievať sumou 150,00 eur mesačne na jej výživu. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že u navrhovateľky od podania návrhu došlo k zmene príjmu, pričom súhlasila s určením výživného vo výške 150,00 eur, ktoré uviedol povinný.
19. Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Súd nezistil výnimočné okolnosti, pre ktoré by mal účastníkom konania priznať trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.