Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13S-16-2021.pdf
PDF · 86.45 KB
No categories available
13S/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu ReSpol, s.r.o., so sídlom Kukučínova 15, Trenčín, IČO 36 335 363, zastúpeného Mgr. Ivanou Lackovou, LL.M., advokátkou so sídlom Jána Fabu 9, Trenčín, IČO 42 150 582 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101974363/2020 zo dňa 14. decembra 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 101974363/2020 zo dňa 14. decembra 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 09.02.2015 Daňový úrad Trenčín podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 12.03.2015. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 20.11.2015 doručením protokolu z daňovej kontroly zo dňa 06.11.2015 žalobcovi spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 15 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol určený rozdiel v sume 4 570,47 eur na DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole dňa 25.02.2016 Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 102691247/2016 zo dňa 09.03.2016 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 4 570,47 eur na DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014, nadmerný odpočet v sume 2 063,90 eur nebol žalobcovi priznaný a bola mu vyrubená daň v sume 2 506,57 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom v sume 4 570,47 eur z faktúr od dodávateľa PREMIUM cars s.r.o., a to faktúry č. 018/2014 zo dňa 07.07.2014, základ dane 22 500 eur, 20 % DPH 4 500 eur, predmet „vozidlo FORD RANGER“ a faktúry č. 19/2014 zo dňa 07.07.2014, základ dane 1 333,33 eur, 20 % DPH 266,67 euro, predmet „hliníkový kryt batožinového priestoru na vozidlo FORD RANGER“. Pre úplnosť správny súd dodáva, že po vyhodnotení všetkých skutočností ohľadne faktúry č. 39092014 sa rozhodol správca dane vzniknutý rozdiel dane v odvedenej dani v sume 196,20 eur zapracovať do kontrolných zistení a znížiť o tento rozdiel daňovú povinnosť žalobcu.
2. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín č. 102691247/2016 zo dňa 09.03.2016 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 103368984/2016 zo dňa 20.06.2016 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102691247/2016 zo dňa 09.03.2016 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že správca dane vyhodnotil zistenia skutkového stavu v súlade so zákonom, keď výsledkom dokazovania bolo, že žalobca si v rozpore s § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. uplatnil odpočítanie DPH na základe faktúr vystavených osobou, ktorá v čase dodania tovaru nebola platiteľom DPH.
3. Rozhodnutie žalovaného č. 103368984/2016 zo dňa 20.06.2016 napadol žalobca správnou žalobou a tunajší správny súd svojím rozsudkom č.k. 13S/30/2016-56 zo dňa 25.01.2017 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd v bode 32 uvedeného rozsudku uviedol, že správne orgány v predmetnej veci mali povinnosť vec posúdiť v zmysle záverov vyslovených Súdnym dvorom EÚ (rozhodnutia Dankowski a PPUH Stehcemp sp J. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslav Stefanek proti Dyrektor Izby Skarbowej w Lodzi) a vysporiadať sa najmä s tým, či dodávateľa žalobcu je možné považovať za zdaniteľnú osobu v zmysle smernice DPH, pretože práve uvedené je podstatné pre posúdenie predmetnej právnej veci. Samotná skutočnosť, či je osoba dodávateľa vedená v registri platiteľov DPH nie je pre posúdenie veci sama o sebe kľúčová. Ak teda správca dane a žalovaný pri posúdení veci vychádzali výlučne zo skutočnosti, že dodávateľ žalobcu nebol v čase vystavenia sporných dodávateľských faktúr a realizácie zdaniteľného obchodu vedený v registri platcov DPH, nakoľko mu táto registrácia bola zrušená právoplatným rozhodnutím miestne príslušného správcu dane, tak vec zaťažil vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Kasačnú sťažnosť žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol, keď sa s napadnutým rozsudkom tunajšieho správneho súdu stotožnil a v rozsudku sp. zn. 2Sžfk/28/2017 zo dňa 26.09.2019 uviedol, že pokiaľ sporné dodávateľské faktúry boli opatrené neplatným IČ DPH neznamená to, že nie sú vystavené v súlade s DPH smernicou.
5. Vo veci následne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102635400/2019 zo dňa 15.11.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102691247/2016 zo dňa 09.03.2016 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku zrušil a vec vrátil správcovi dane s poukazom na závery správneho a kasačného súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Správca dane v ďalšom konaní vypočul N. C., konateľa spoločnosti PREMIUM cars s.r.o. a následne opätovne rozhodol rozhodnutím č. 101208411/2020 zo dňa 22.07.2020 tak, že žalobcovi rovnako ako v predchádzajúcom rozhodnutí podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 4 570,47 eur na DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014, nadmerný odpočet v sume 2 063,90 eur žalobcovi nepriznal a vyrubil mu daň v sume 2 506,57 eur, keď mu opätovne neuznal nárok na odpočet zo sporných faktúr od dodávateľa PREMIUM cars s.r.o.
7. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín č. 101208411/2020 zo dňa 22.07.2020 rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101974363/2020 zo dňa 14. decembra 2020 a podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že ani po doplnení dokazovania po vrátení veci nebolo preukázané, že spoločnosť PREMIUM cars s.r.o. je možné považovať za zdaniteľnú osobu.
II.
Žalobné body a vyjadrenia účastníkov 8. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 14.02.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 16.12.2020 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 101974363/2020 zo dňa 14. decembra 2020. Žalobca tvrdí, že správca dane a žalovaný mali v zmysle eurokonformného výkladu vykonať dokazovanie, aby zistili, či bolo možné spoločnosť PREMIUM cars s.r.o. považovať za zdaniteľnú osobu, správca dane však takéto dokazovanie nevykonal. Žalobca zdôraznil, že správca dane v doplnenom dokazovaní nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu skutkového stavu. Je nesporné, že vlastníkom motorového vozidla Ford Ranger s príslušenstvom bol dodávateľ PREMIUM cars s.r.o., pričom dopravný inšpektorát by nebol povolil zápis vlastníka ani zmenu vlastníka motorového vozidla, keby mu nebola predložená listina, ktorá by oprávňovala v mene spoločnosti PREMIUM cars s.r.o. takýto úkon vykonať a je teda zrejmé, že automobil prihlásila osoba oprávnená. Rovnako sa musel automobil
z evidencie odhlásiť, čo žalobca nemohol urobiť svojvoľne, ale musel mať splnomocnenie s úradne overeným podpisom. Žalovaný opäť svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že spoločnosť PREMIUM cars s.r.o. nemožno považovať za zdaniteľnú osobu, pretože nevykazovala podnikateľskú činnosť a ani nevykazovala dosiahnutie obratu pre účely DPH. K takémuto záveru však nemal žalovaný ako dospieť. 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal uviedol, že naďalej v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. 10. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
III.
Konanie na správnom súde 11. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a § 105 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech, a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie (§191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.). 12. Správny súd na tomto mieste predovšetkým zdôrazňuje, že v tejto veci už rozhodoval, pričom nezistil dôvody sa od záverov prijatých v predchádzajúcom rozhodnutí odchýliť. Ako vyplýva z bodu 3 tohto rozsudku, ide o rozsudok tunajšieho súdu č.k. 13S/30/2016-56 zo dňa 25.01.2017, ktorého správnosť, ako vyplýva z bodu 4 tohto rozsudku, potvrdil i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžfk/28/2017 zo dňa 26.09.2019. Naopak, nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že podľa § 191 ods. 6 S.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí. Správny súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí (č.k. 13S/30/2016-56 zo dňa 25.01.2017, bod 32) uložil správnym orgánom v novom rozhodnutí vec posúdiť v zmysle záverov vyslovených Súdnym dvorom EÚ a vysporiadať sa najmä s tým, či dodávateľa žalobcu je možné považovať za zdaniteľnú osobu v zmysle smernice DPH. 13. Napriek povinnosti správnych orgánov rešpektovať právny názor správneho súdu (§ 191 ods. 6 S.s.p.), žalovaný ako aj správca dane túto povinnosť porušili. V napadnutom rozhodnutí žalovaného nie je právny záver, že spoločnosť PREMIUM cars s.r.o. nemožno považovať za zdaniteľnú osobu ničím podložený a ide teda o predčasný záver. Námietka žalobcu v tomto smere, že správca dane a žalovaný nevykonali žiadne dokazovanie v zmysle eurokonformného výkladu, aby zistili, či bolo možné spoločnosť PREMIUM cars s.r.o. považovať za zdaniteľnú osobu, je námietkou opodstatnenou. 14. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá S.s.p., právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 15. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Ako už bolo uvedené v bodoch 12 a 13 tohto rozsudku, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a správca dane sa neriadili dôsledne pokynom, ktorý im bol uložený v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku správneho súdu č.k. 13S/30/2016-56 zo dňa 25.01.2017 a v tomto smere je námietka žalobcu dôvodná.
Správny súd teda opakovane vyslovuje, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre nesprávne právne posúdenie (§191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.). 17. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. 18. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne vec posúdiť, a to v súlade so závermi správneho súdu vyslovenými v tomto rozsudku, nakoľko v zmysle § 191 ods. 6 S.s.p. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Žalovaný je povinný odstrániť vady spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci, teda vec posúdiť v zmysle záverov vyslovených Súdnym dvorom EÚ a vysporiadať sa najmä s tým, či dodávateľa žalobcu je možné považovať za zdaniteľnú osobu v zmysle smernice DPH. 19. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.). 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).