Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-179-2015.pdf
PDF · 274.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/179/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému J.. V. W., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. júna 2021, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
obžalovaného: J.. V. W., N.. XX.XX.XXXX, M. T., C. A. T. F. XXX/XX, W.
s p o d o b ž a l o b y pre skutky kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona a prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že
- dňa XX. V. XXXX v dopoludňajších hodinách dal ako konateľ spoločnosti V., B..T..Y.., S. XXXX, C., príkaz svojim zamestnancom v katastri obce N.ž, okres T., na pôdnom dielci XXXX/X na parcele XXXX/ X R. XXX o celkovej rozlohe 3,84 ha a na pôdnom dielci XXXX/X na parcele XXXX/X R. XXX o celkovej rozlohe 16,59 ha pokosiť trvalo trávnatý porast, ktoré dielce zamestnanci z uvedenej spoločnosti pokosili a to na pôdnom dielci XXXX/1 na celej ploche a na pôdnom dielci XXXX/X pokosili celý obvod dielca o celkovej rozlohe 2,12 ha následne pokosenú trávu odviezli do skladov prevádzky bioplynky na M. Q., ktorú má v prevádzke spoločnosť W.XXXXXXXXXX V., B..T..Y. a takto konali bez povolenia nájomcu uvedených pozemkov V. V., N.. XX.XX.XXXX M. T.E., C. A. N. X, Y. T., J.: XXXXXXXX, pričom uvedeným konaním vznikla V. V. škoda vo výške 634,02 €
- dňa XX. V. XXXX ako konateľ a spoločník W., B..T..Y.., B. B. S. XXXX, C. (v súčasnosti so sídlom A., A. XXXX/XX), rozhodol o podaní jednotlivej žiadosti na jednotnú platbu na užívanú výmeru a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti podľa špecifikácie B-6 na rok 2013, v ktorej žiadal o platbu aj na pôdny podiel číslo XXXX/X na parcele E.-K. XXXX/X v katastrálnom území N., okres T., o výmere 3,21 ha, pričom v jednotnej žiadosti deklaroval tento pôdny diel vo výmere 2,80 ha, ktorú podal na Pôdohospodársku platobnú agentúru, Regionálne pracovisko Rimavská Sobota, napriek tomu, že vedel, že pôdny diel číslo XXXX/X nemá právo užívať ako vlastník resp. nájomca a nemal toto právo ani na základe iného právneho dôvodu, pričom tak konal napriek tomu, že túto parcelu užíval a obhospodaroval V. V., N.. XX.XX.XXXX M. T., C. A. N. X, Y. T., ktorý dňa XX.XX.XXXX uzavrel s Pozemkovým spoločenstvom N. nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol aj pôdny diel číslo XXXX/X a svojim konaním tak konal v rozpore s ustanovením § 10 nariadenia vlády SR číslo 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého žiadateľ o priamu platbu na plochu je povinný na požiadanie platobnej agentúry riadne preukázať vlastnícky vzťah, nájomný vzťah alebo užívateľský vzťah k pôde, čím uviedol Poľnohospodársku platobnú agentúru, Dobrovičova 12, Bratislava 1, IČO: 30794323, do omylu v úmysle
vylákať dotáciu vo výške 869,484 €, na ktorú nemal zákonný nárok, pričom z dôvodu naddeklarácie spoločnosti PM, s.r.o., táto platba Poľnohospodárskou platobnou agentúrou Bratislava, Regionálne pracovisko Rimavská Sobota, nebola schválená, a to z dôvodu, že skutky nie sú trestnými činmi. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú stranu:
- V.P. V., N.. XX. XX. XXXX M. T., C. A. N. X, Y. T., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obžalovaného J.. V. W. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe. Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal 17. marca 2016 na súd obžalobu na obžalovaného J.. V. W. pre prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe. Uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/179/2015 z 21. septembra 2016 súd spojil tieto trestné veci na spoločné konanie. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie k obidvom skutkom, že sa cíti byť nevinný. K prvému skutku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného V. V. a svedkov P. Š., X. B., P. M., C. K., Y. B., V. M., Q. W., J.. Q. V., V. V., J.. Q. R. P. J.. Y. W.. Zároveň bola na hlavnom pojednávaní vypočutá aj znalkyňa z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Daňovníctvo a účtovníctvo Ing. Lívia Štulajterová. Súd zamietol návrh prokuratúry na vypočutie svedkyne Q.. Q. Z., riaditeľky katastra Okresného úradu Revúca, pretože v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy, a to rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového orgánu, kde je všetko riadne vysvetlené a Q.. Z. nemá čo viac ohľadne tohto uviesť, navyše rovnako ako J.. W. sa nemohol vyjadriť k vlastníckemu právu, tak určite takú kompetenciu nemá ani Q.. Z.. Súd zamietol návrh prokuratúry na vypočutie svedka Ing. V. A., člena dozornej rady Pozemkového spoločenstva Nandraž z dôvodu, že nebolo súdu preukázané, či v tom čase bol alebo nebol v o výbore Pozemkového spoločenstva Nandraž a n už boli vypočutí tí, a navyše v konaní bolo už vypočutých viacero osôb, ktorí zodpovedajú za chod urbáru ako aj samotný štatutár Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že celá kauza má oveľa hlbšie pozadie a vlečie sa niekoľko rokov. Prípad považuje za vykonštruovaný policajtmi a prokurátorom. Pozemkové spoločenstvo Nandraž celý čas páchalo trestný čin, okrádalo obžalovaného, obžalovanému nebolo možné nahliadnuť do hospodárenia spoločenstva, neboli mu predložené žiadané doklady k nahliadnutiu, neboli mu dávané ani deputá (drevo ako ostatným spoločníkom). Obžalovaný uviedol, že v minulosti túto parcelu užíval, dohodli sa s V.i na užívaní, pričom dohodu o užívaní porušili V., ktorí si začali uplatňovať iné plochy, ktoré dovtedy obhospodaroval V.. Obžalovaný preto, vzhľadom k tomu, že je vlastníkom minimálne 3 hektárov v spoločenstve, oznámil, že tie 3 hektáre ide užívať od 2005, 2013 to mal byť prvý prospech, ktorý mal z toho spoločenstva mať, oznámil preto užívanie spoločenstvu, to neodpovedalo, že by užívať nemohol, ani mu neoznámilo, že pozemky sú prenajaté. Obžalovaný mal za to, že keď ho okrádali celý čas, a sú to zlodeji a podvodníci, klamári, preto pozemok pokosil. Od 2013, ako si uplatnil nárok na užívanie, sú mu vyplácané podiely zo spoločenstva, dovtedy mu nebolo vyplácané nič, ani drevo nedostával. Pozemkové spoločenstvo s obžalovaným nekomunikovalo, nikdy doporučený list neprišiel, vrátil sa naspäť lebo ho neprebrali, nevedel sa domôcť svojich práv legálnou cestou. Kým to nepokosil v spoločenstve nemal žiadne výhody, aké má odvtedy, ako urobil to, čo urobil. Nepotreboval tie hektáre, on 300 hektárov prenajíma cudzím ľuďom, aby niekomu kosil trávu a podobné veci, veď je to znevažovanie, obžalovaný je veriaci človek a ani štipka výpovede, čo rozprával nie je klamstvo. Obžalovaný je bohatý človek, ktorý sa nedá ničím a nikým zastrašiť, preto nemá ani dôvod kradnúť, má toľko pôdy, že ju nestíha obrábať, takže aký úmysel mu chcú dať, že chcel hektáre niekomu pokosiť. Ale keď obžalovaného niekto dlhodobo okráda, ako to robili V.i, s V., tak si svoje práva vydobije aj takým spôsobom. Obžalovaný to nechcel až tak ďaleko dohnať, ale keby to mal znovu urobiť, tak to urobí znovu a necíti sa byť zlodejom ani podvodníkom a kto to tvrdí, tak je somár a debil. Aký zámer by mal, ísť tam niekomu kosiť trávu a z trávy nie je žiaden osoh. Keď má byť odsúdený, taký rozsudok prijme, že V. sa dá pokosiť 1 000 ha a nech ukáže ten zisk, či bude mať taký ako z tých 1 000 ha. 10 ha pokosí tzn. takýto trest prijmem veľmi rád, že mu dám tú možnosť nech 1 000 ha pokosí, keď si myslí, že z toho zbohatne, obžalovaný budem len veľmi rád. Tým že oznámil spoločenstvu, že to ide užívať, užíval to zákonne, to že boli porušované práva obžalovaného, boli, chce znalecký posudok a dokazovanie hospodárenia v urbáre, že nikdy neboli, do
toho dátumu mu nejaké dividendy vyplatené a už si nedovoľujú tak kradnúť, ako kradli doteraz a nikto nemal prospech z toho spoločenstva tak ako oni. Všetko robia protizákonne, keď som p. V. alebo V. V. je v tom fakt nevinne, že strojcom tohto všetkého, tých sporov máme strašne veľa, máme ich s Mirom, Miro je dirigent, ktorý diriguje všetko tak ako sa má robiť a tak sa to aj robí, takže uznám, že V. V. je kus jednoduchší a určite nie je až taký zákerný človek ako Miro vrátane jeho mamy. Obžalovaný sa cíti ako poškodený a prokuratúra pomáha zlodejom a podvodníkom, mafiánsky ho vydiera. Za roky 2005 až 2013, teda za 8 rokov, malo byť pokosenie jediným prospechom obžalovaného. Ohľadom zmluvy medzi PM Hrabiny a V. V. z 04. 05. 2008 obžalovaný uviedol, že dovtedy obžalovaný užíval všetky pozemky v N. a keďže pozemkové spoločenstvo sa nejakým zázrakom dostalo k nejakým nehnuteľnostiam a chceli to užívať V., tak sa dohodli, lebo odmietlo pozemkové spoločenstvo s obžalovaným urobiť nájomnú zmluvu, aby naďalej užíval tieto pozemky, tak sa dohodli na užívaní. V tej zmluve sú vypísané v podstate všetky parcely, ktoré mali oni v N. užívať. Tá dohoda bola len, že sme ustúpili my z užívania niektorých pozemkov, pretože tie pozemky v tom čase, keď sme ich my užívali patrili štátu. Tým, že my sme prebrali dlžoby Q. majetku, ktorý mal voči Slovenskému pozemkovému fondu, tak automaticky nám bolo všetko čo užíval Q. majetok dané do nájmu priamo a tieto pozemky tam boli tiež v tom čase zahrnuté, boli aj v nájomnej zmluvy zahrnuté a my sme sa dohodli, že ich bude užívať. Keďže si začal uplatňovať potom aj iné pozemky a porušil túto dohodu, tak ja som mal za to, že keď neplatí táto dohoda tak tie pozemky mi naďalej prislúchajú a prislúcha užívať, lebo v podstate tú dohodu porušili. Túto zmluvu som uzavrel s V. a podpisovali sme to ako spoluvlastnícky urbár aj užívatelia v jednom katastri, práva sme mali voči urbáru rovnaké. On sa týmto mal zaviazať, že si nebude uplatňovať dotácie na ostatné diely, ktoré nie sú uvedené v dohode okrem tých, čo sú v dohode vyslovene napísané a keďže toto porušil tým, že si uplatnil nárok na dotácie aj za iné diely a napísal som Pozemkovému spoločenstvu Nandraž, že táto dohoda je neplatná, nakoľko ju porušil a obžalovaný ide užívať tieto pozemky. Napísal to len pozemkovému spoločenstvu nie V.i. V. je vo výbore Pozem. spol. Nandraž a automatiky sa k vyjadreniu obžalovaného musel dostať, keďže výbor rozhoduje a prejednáva tieto veci. Obžalovaný sa následne opravil, že oznámenie o užívaní pozemkov poslal aj priamo V.. Oni mu potom odpovedali, že jednoducho keďže má tieto dlhodobé spory s urbárom neberú jeho vlastníctvo a jeho nároky ako aj v minulosti nebrali do úvahy. Takže obžalovaný im oznámil, že ide mať jediný prospech, že ide obhospodarovať túto trávu, dal to na vedomie spoločenstvu aj V. V., a tiež písomne. Obžalovaný nič neurobil tak, že by ho neinformoval, nerobil to s úmyslom kradnúť. Urobil to s tým úmyslom, že boli porušované celý čas jeho práva ako vlastníka aj ako užívateľa a tým, že sa to pokúšal vybaviť aj prostredníctvom polície a prokuratúry, tá mu nepomohla, tak oznámil spoločenstvu, že svoj nárok ide si uplatniť tým spôsobom. Keď ho niekto okráda a on si zoberiem to, čo mu patrí nevie o tom, že by spáchal trestný čin. Nepokosil cudziu pôdu, len svoju, a svoj úmysel oznámil Pozem. spol. Nandraž aj V. V.. K sporom medzi ním a V. obžalovaný vypovedal, že problémy s obidvoma V. vznikli nevie presne kedy, ako bol predmetný skutok, ale mal s nimi spory aj pre poľovné revíry. Spory siahajú do roku 2005 a začali poľovnými revírmi, pri skupovaní pozemkov boli konkurenti v N., obžalovanému robili nejaké problémy, klamali a zavádzali ľudí, od ktorých chcel obžalovaný kupovať. Písali ľuďom, že obžalovaný ponúka za odkúpenie pozemkov málo, oni im dávali o niečo viac ako obžalovaný v urbáre. Spory boli väčšinou s Mirom, Marek len vykonával väčšinou príkazy. Vždy, keď sa na niečom dohodli ústne, tak vždy od tej dohody nakoniec odskočili, nedá sa im veriť. Ich vzťahy boli a sú zlé. Obžalovaný si uplatňoval svoje práva v Pozemkovom spoločenstve Nandraž do roku 2013, ústne na valnom zhromaždení, kde však bolo prijaté uznesenie, že obžalovaný nie je členom pozemkového spoločenstva, keďže nie je obyvateľom N., čo je hlúposť, pretože sa členom stáva automaticky nadobudnutím vlastníctva podľa Zákona o pozemkových spoločenstvách. Sťažoval sa, že zmluva o založení spoločenstva je protizákonná. Tým, že nebol členom pozemkového spoločenstva nemal mať nárok na nič. Do zápisnice sa písal aj oznam o tom, kto chce drevo, keďže nebol členom, na drevo nemal nárok, čo bolo tiež protizákonné. Obžalovaný hoci drevo nepotreboval, napísal list, že drevo chce. Tiež protizákonne rozhodovali o množstve dreva, keďže sa nerozdeľovalo podľa podielov, ale všetkým rovnako. Drevo mu nikdy nedali. Obrátil sa na prokuratúru, že ho nechcú zobrať za člena. Pričom takto fungovali viaceré spoločenstvá. Podľa obžalovaného tam funguje poľovnícko-policajná mafia. Stal sa väčšinovým vlastníkom, pôdu neukradol, ale kúpil ju. Obžalovaný prvýkrát kúpil pôdu patriacu do urbáru v roku 2005 a doteraz ju kupuje. Pozemkové spoločenstvo muselo vedieť, že vlastním pôdu patriacu do urbáru už v roku 2007, keďže vtedy bol na valnom zhromaždení. V roku 2013 už bola urobená nová zmluva o založení spoločenstva, podľa nového Zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorá bola v súlade so zákonom. K priebehu skutku obžalovaný vypovedal, že potom ako prebehla písomná komunikácia s Pozemkovým spoločenstvom Nandraž, kedy mu neodpovedali na jeho výzvy, tak dal zamestnancovi spoločnosti P M Hrabiny príkaz na pokosenie trvalých trávnatých porastov, ktoré sú predmetom obžaloby v tomto
konaní z dôvodu, že mal zákonné právo ich užívať aj ako spoluvlastník, aj ako člen urbáru. Vedel o tom, že vlastníkom predmetnej pôdy je Pozemkové spoločenstvo Nandraž. Vlastníkom oznámil, že ide kosiť, že ide pozemky užívať. Prvú parcelu kosili hneď ráno, kedy V. Marek aj Miroslav prišli a zavolali policajtov. Policajti prišli, keď už kosili druhú parcelu a chceli im v tom brániť. Ja som povedal, že sa jedná o majetkový spor, že nám nemá polícia prečo brániť. V. sa tam ohrádzal zmluvou, ktorú mal pri sebe (nájomnú zmluvu). Policajtom nepredkladal žiadne doklady o tom, že PM, s.r.o. má vzťah k nehnuteľnosti, lebo neuznával doklady, ktoré prekladal V.. Zamestnanci obžalovaného odmietli kosiť napriek príkazu obžalovaného. Nariadil im, aby pokračovali, v traktore sedel p. M., ktorému fyzicky V. chceli zabrániť v ďalšom kosení, keď mu vliezli do traktora, policajti sa na to pozerali a potom krivo obvinili M., že ich napadol vo svojom traktore. Obžalovaný dal pokyn na pokosenie celých pozemkov uvedených v obžalobe, pokosili celý jeden dielec a čiastočne dva dielce. Obžalovaný nemal vedomosť o nájomnej zmluve z 11. 05. 2007 medzi V. V. a Pozemkovým spoločenstvom Nandraž na LV XXX, a ktoré sú predmetom týchto trestných konaní a nemal vedomosť o tejto nájomnej zmluve, ani nevedel, že V. platí nájomné za užívanie pozemkov, keďže v správach o hospodárení neboli zahrnuté žiadne príjmy z nájmu V.. Ani o dodatkoch nevedel a na valných zhromaždeniach, na ktorých sa obžalovaný zúčastnil, max. na dvoch, sa nikdy žiadna nájomná zmluva nepreberala. Následne po konfrotovaní so zápisnicou z valného zhromaždenia z 28. 03. 2009, na ktorej sa mal prejednať dodatok k nájomnej zmluve z 11. 05. 2007, na ktorej hlasoval proti, uviedol, že si už nevie spomenúť na predmet tohto dodatku. Na základe dohody s V. dielce XXXX/X pred rokom 2013 neobhospodaroval, až do tej kosby. K pokosenej tráve sa obžalovaný vyjadril, že si myslí, že žiaden hospodár na Slovensku nedokáže ziskovo hospodáriť, musí mať buď pridruženú výrobu, alebo ďalšie spracovanie a finalizáciu produktov. Žiadna poľnohospodárska prvovýroba nemôže byť zisková, bez nejakých dotácii, aj kosba a spracovanie trávy ako je súčasťou konania nemôže byť ziskové a ak nejaký znalec určil, že je možné z tej kosby trávy získať nejaký zisk, tak je to nesprávne, načo by potom štát dotoval kosenie trávy, keby bolo ziskové samo o sebe. Objem výťažku kosby by stačil na jednej bioplynke na tri min. masy. Pre obžalovaného nebolo pokosenie zaujímavé zo strany podnikateľa, ale chcel si uplatniť aj dotácie z PPA, a z toho chcel vyrovnať straty, ktoré vznikli pri kosení. Navyše tá tráva bola nekvalitná, bolo tam veľa buriny. Podľa obžalovaného V. trávu nikdy v minulosti neobhospodáril, nechal ju zhniť, hoci tvrdil, že ju mulčoval a bral dotácie za to. Potom ako parcely pokosil obžalovaný, nikto ju neobrobil. Na hlavnom pojednávaní svedok - poškodený V. V., ktorý je s obžalovaným, a v roku 2013 bol, len známy, k veci vypovedal, že nájomná zmluva medzi ním a Pozemkovým spoločenstvom Nandraž bola prejednávaná na valnom zhromaždení v roku 2007, kde sa hlasovalo o nájomcovi a o prenajímateľovi, bol prítomný aj obžalovaný, ktorý ako jediný hlasoval proti. Pre svedka zo zmluvy vyplývalo právo obhospodarovať pôdu - kosiť ju. V tom roku 2008, z ktorého je dohoda medzi ním a P M, s.r.o. sme uzatvorili len tú jednu zmluvu, ktorej predmetom boli pôdne dielce, ktoré patrili do Pozemkového spoločenstva Nandraž, ale aj také, na ktorých bolo viac drobných blokov. Snažili sa dohodnúť, v tej dohode iba o blokoch, kde mali buď svedok alebo jeho brat väčšinu vlastníctva alebo nájomné zmluvy. Účelom dohadovania s P M, s.r.o. bolo zastavenie priekov medzi nimi a takisto zastavenie duplicitnej žiadosti na PPA. Svedok dodržal dohodu v takom znení, ako bola podpísaná, ale neobdržal od P M, s.r.o. žiadne oznámenie, že došlo k porušeniu dohody, teda nedostal od P M, s.r.o. žiadny list, že mal porušiť túto dohodu. Od roku 2007 pôdne dielce na predmetných dielcoch, ktoré sú uvedené v obžalobe v konaní 2T 197/2015 aj pôdny diel 1707/1 obhospodaroval svedok ako súkromne hospodáriaci roľník na základe nájomnej zmluvy s pozemkovým spoločenstvom. Dobromyseľne užíval dielce na kosenie, vyrábal seno a senáž a predával to do žrebčína na V. W. a do žrebčína v Dobšinej. Obžalovaný musel vedieť o tom, že pozemky má v nájme svedok V. V., keďže obžalovaný bol prítomný na valnom zhromaždení, na ktorom sa hlasovalo o tejto nájomnej zmluve. Svedok V. V. pravidelne platil nájom vo výške 2 000 eur ročne za pozemky na LV XXX (rozloha 116,50 ha, ale fyzicky sa podľa svedka dalo užívať 40-45 ha) a platí ho dodnes. Pred rokom 2013 mali V. V., jeho brat a Pozemkové spoločenstvo Nandraž konflikty s obžalovaným resp. s jeho firmou P M, s.r.o. ohľadom užívania sporných blokov, ktoré sú predmetom konania. Užívanie stále nie je doriešené, ale posledný rok alebo tento rok bol úplne bezkonfliktný čo sa týka užívania a nárokovania si dotácií. Podnájomnú zmluvu s matkou uzavrel svedok V. V. s úmyslom získania dotácii od PPA a vyhnutiu sa dištancu od PPA. K priebehu skutku sa svedok V. V. vyjadril, že mu bolo zavolané susedom, že P M, s.r.o. v predmetný deň 23. 05. kosila predmetné dielce mi zavolal sused, že dochádza ku kosbe, svedok tam prišiel, aj brat so švagrinou a prišiel obžalovaný. Svedok zavolal policajtov a bol tam aj predseda spoločenstva J.. Q. V.. Svedok predložil policajtom nájomnú zmluvu z roku 2007 s Pozemkovým spoločenstvom Nandarž. Listy vlastníctva doniesol Q. V., keď som predložil nájomnú zmluvu, tak bol tam prítomný aj obžalovaný a videl, že som ju predložil, policajti vyzvali aj jeho, tak isto ako nás aby niečo predložil, ale svedok
nevedel, či obžalovaný niečo predložil, asi nie. Po tom, ako svedok predložil doklady obžalovaný ústne nakázal zamestnancom, aby pokračovali v kosbe, na to sa brat postavil pred traktor, napriek tomu ho zamestnanec naštartoval, v tom chcel zapnúť aj kosu. Nedokázali mu v tom zabrániť ani policajti, svedok vbehol do traktora a vypol štartovanie. Ďalej sa už potom nekosilo, a konanie obžalovaného a traktoristu bolo posudzované ako priestupok. Škodu som vyrátal na základe faktúr, ktoré máme pri predaji senáže štátnym lesom- žrebčínu a po odrátaní nájomného. Na účely predaja senáže do žrebčína sme kosili na všetkých dielcoch, ktoré užívame a v okolí S. sme len mulčovali a tie plochy sme si neprihlasovali na dotáciu. Svedkyňa P. Š., dcéra obžalovaného, ktorá pracovala na živnosť pre spoločnosť P M, s.r.o., vypovedala, že vedela, že vlastníkom predmetných dielcov bolo Pozemkové spoločenstvo Nandraž, ktorému poslali list, v ktorom vyjadrili vôľu užívať tieto pôdne dielce, avšak list ostal bez odozvy. Oznámenie sa napísalo z dôvodu, že V. V. nedodržal dohodu, ktorú s ním podpísala firma P M, s.r.o. a užívaní poľnohospodárskej pôdy. Oznámenie doručila Pozemkovému spoločenstvu Nandraž, aj V. V.P., preto lebo ten im predtým písal lisť, v ktorom sa vyhrážal, že si bude uplatňovať dotácie za parcely, ktoré užíva P M, s.r.o. Ten list od V. V. prišiel 15 dní pred uzavretím žiadosti, čo považovala za nekorektné, keďže minulý rok obhospodarovalo pôdu P M, s.r.o. Vzťahy obžalovaného a Pozemkového spoločenstva Nandraž neboli dobré. Otec sa musel domáhať svojich práv prostredníctvom súdu, nakoľko mu neboli poskytnuté žiadne výhody dokonca ho ani neuznali za člena. Na základe toho sa otec rozhodol darovať svedkyni a jej bratovi časť pozemkov, ktoré patria do tohto spoločenstva, aby vedeli, že ako to tam na tých zhromaždeniach chodí. Pozemkové spoločenstvo Nandraž neprevzalo oznámenia tom, že sa stali vlastníkmi. Tieto zásielky sa im vrátili ako nedoručené a ešte v júni tohto roku odmietli osobne na valnom zhromaždení prevziať oznámenie o zmene priezviska, z dôvodu, že s rodinou svedkyne odmietajú komunikovať. K hospodáreniu Pozemkového spoločenstva Nandraž svedkyňa uviedla, že z toho čo videla v účtovníctve Pozemkového spoločenstva Nandraž v roku 2014-2015 usudzuje, že najväčší prospech má rodina V., nakoľko konkrétne V. V. vykonával v týchto rokoch určité služby - nakladanie dreva, zvoz, nakladanie kamiónov, úprava ciest, služby, ktoré si účtoval 2x viac ako my, pričom my máme rovnaké vybavenie na takéto práce ako má p. V.. Podľa názoru svedkyne suma za práce bola neprimeraná k výške zisku Pozemkového spoločenstva Nandraž, resp. urbáru. Pozemkové spoločenstvo Nandraž odmietlo nahliadnuť do účtovníctva za prechádzajúce roky, pričom si myslí, že má na to právo ako spoluvlastníčka, mala aj plnú moc od obžalovaného, ktorý bol majiteľom za predchádzajúce roky. Na hlavnom pojednávaní vypovedal k veci aj svedok X. B., ktorý bol členom hliadky s kolegyňou M., ktorá bola privolaná na miesto činu, a k veci uviedol, že obžalovaný sa na mieste činu nenachádzal, kolegyňa Vidová volala obžalovanému alebo jeho dcére, aby doniesol list vlastníctva a nájomnú zmluvu. Žiadne doklady však nepredložil. Či predložil nejaké zmluvy V. V., to nevedel uviesť. Pamätal si, že jeden traktorista naštartoval traktor, ale už nepokračoval v kosbe. V. alebo V. V. ho upozornili, že neoprávnene kosí pozemok, tak asi preto nepokračoval. Vtedy tam už bol obžalovaný, ale stál ďalej, takže svedok nepočul, čo hovoril. Doklady nevidel. Svedkyňa P. M. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedala, že v deň spáchania skutku bola veliteľ hliadky. Prišli tam bolo viacero strojov. Dvakrát bol asi prejdený ten pozemok. V. V. im predložil doklady, ale nepamätala si čo to bolo, je to v úradnom zázname. Potom prišiel aj V. V.. Svedkyňa zakázala ďalšiu kosbu, kým jej nepredložia nejaké doklady o vlastníkovi pozemku. Požiadala traktoristu, aby vyrozumeli obžalovaného alebo jeho dcéru, aby doložilo dokumenty o vlastníctve pozemku. Potom prišiel obžalovaný a nepredložil žiadne doklady iba svedkyni povedal, že má právo tam kosiť. Potom obžalovaný povedal, aby traktoristi odišli a nekosili ďalej. Svedkyňa stála na príjazdovej ceste a do vnútra traktora nevidela. Vie, že sa hádali obžalovaný a V.. Obžalovaný potom povedal, že nech pokračujú v kosbe ale V. išli ku traktoru, jeden sa dokonca postavil pred traktor. Jeden traktorista bol v traktore pripravený kosiť ďalej, ale V. sa mu postavil pred traktor. Potom ako sa V. postavil pred ten traktor tak obžalovaný povedal, aby sa ďalej už nekosili. Svedkyňa nevedela uviesť, aké doklady boli predložené zo strany V.. Svedok C. K. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal, že v máji 2013 bol zamestnaný v P M, s.r.o. ako traktorista. V ten deň vozil trávu, ktorá sa kosila na tom pozemku. Svedok tam bol asi 10-15 min., kým prišli policajti. Nikdy v živote na tej parcele predtým nebol. B. - traktorista mu volal, aby nešiel až úplne na parcelu, že sa tam vyvráti s vlečkou, lebo tam je veľmi strmý kopec. Svedok len videl, že tam boli policajti a V., ale nebol svedkom ničoho, čo sa tam dialo, lebo traktor odstavil a išiel pešo na druhú parcelu. Nepočul, že by obžalovaný niečo hovoril traktoristom o kosení. Ak si dobre pamätal, tak na tú parcelu ho mal poslať s traktorom p. B.l. Po konfrontácií so skoršou výpoveďou z 04. 09. 2014 svedok uviedol, že je možné, že kosiť išiel na príkaz p. P. W. alebo obžalovaného, ale už si to nepamätal.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok Y. B., ktorý okrem iného k veci vypovedal, že v máji 2013 pracoval v P M, s. r. o. Presne si na tento deň nepamätal. Nevedel uviesť, kto kázal tam ísť kosiť. Svedok nekosil, ale zhrabával. Kosbu vykonával traktorista M., ja som len zhrabával strojom tú trávu. Policajti prišli a povedali, aby prestali pracovať, tak prestali. Svedok nevedel uviesť, či dal pokyn na kosenie obžalovaný, keď prišli policajti, ani či boli predložené nejaké doklady. Na parcelu svedka poslala P. W.. Svedok V. M. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal, že v roku 2013 pracoval v PM, s. r. o. ako traktorista. Nepamätal si od koho, ale dostal príkaz pokosiť lúky v Nandraži. Svedok bol na traktore, ktorý kosil. Lúku prešiel raz celú a potom prišli V. a policajti. Jeden z V. sa postavil pred traktor, nevedel, či tam bol už obžalovaný vtedy. Policajti povedali, aby zastavili kosenie, kým sa to nejako nedorieši. Potom ako tam boli V.Š. a policajti, obžalovaný dal príkaz na pokračovanie v kosbe, ale nepokračovala sa ďalej. Jeden s bratom V. mu vošiel do traktora a začal mu vyťahovať kľúče z traktora a druhý V. mu začal za košeľu ťahať von z traktora. Svedok vyšiel z traktora a už nepokračoval v kosbe. Obžalovaný po potyčke povedal, aby nepokračovali a išli preč. S obžalovaným išli do Jelšavy podľa trestné oznámenie na V. za to, že svedka napadli a vošli do traktora, ale policajti stáli tak, že nemohli nič vidieť. Svedok nevedel uviesť ako policajti vyriešili to trestné oznámenie. Skončilo to tak, že svedok bol nakoniec páchateľom v správnom konaní, alebo bolo to zastavené, lebo V. povedali, že nemajú nič proti osobe svedka. V. to otočili voči svedkovi, že on ich mal napadnúť. Svedok Q. W. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal, že v máji 2013 pracoval v P M, s.r.o. ako traktorista. V ten deň bol na rezačke, šiel za M. a zbieral, čo M. pokosil. Niečo skosili a išli dole dohodnúť sa, že budú robiť ďalej, a potom prišla polícia. S obžalovaným sa svedok na mieste nestretol. Po konfrontácií svedok uviedol, že si to nepamätal, ale čo je v zápisnici z prípravného konania je pravda. Na hlavom pojednávaní svedok J.. Q. V. k veci vypovedal, že v roku XXXX bol predsedom Pozemkového spoločenstva Nandraž, je ním aj v súčasnosti. Poznal obžalovaného len ako podielnika v spoločenstve. V roku XXXX mal obžalovaný nejaké pozemky a bol členom Pozemkového spoločenstva Nandraž. K V. V. mal svedok rovnaký vzťah. P. V. pozná aj ako rodáka z obce N., kde sa narodil aj svedok a pozná vzťahy v obci. Obžalovaný kúpil pozemky, ktoré patrili do Pozemkového spoločenstva Nandraž, ale v zmysle zákona nepreukázal žiadny vzťah a ani nepristúpil k zmluve. Podľa našich vedomostí sa stal majiteľom niektorých pozemkov v roku 2005 alebo 2006, ale prvýkrát prišiel na valné zhromaždenie v roku 2009. V stanovách je uvedené, že členom Pozemkového spoločenstva Nandraž sa stane vtedy, keď ho odhlasuje 2/3 väčšina. Ten kto zdedil alebo boli darované pozemky nemusel prejsť týmto schvaľovaním. Nikto okrem rodáka obce Nandraž sa nemôže stať majiteľom pozemkov Pozemkového spoločenstva. V prípade ak to nie je rodák obce Nandraž rozhodne hlasovanie a musí byť 2/3 väčšina. Obžalovaný nebol 2/3 väčšinou odsúhlasený ako člen Pozemkového spoločenstva Nandraž. Tie pôdne dielce uvedené v obžalobe mal v roku 2013 v užívaní p. V.. Z našej strany bolo všetko v poriadku so zmluvou. P. V. mal pozemok užívať ako samostatne hospodáriaci roľník. On to využíval na kosbu za účelom získania sena, ktoré potom speňažil, mal odbyt na seno. Zmluvu uzatvorili aj preto, že v roku 2006 vznikol problém pri uplatňovaní dotácie na predmetné pozemky, nakoľko si tam uplatňovali dotácie aj spol. P M, s.ro. Skončilo to tak, že nevyplatili nič a dali spoločenstvu pokutu a tri roky sa nemohlo žiadať o dotáciu na tieto pozemky, a keď to dali do nájmu V. on si mohol žiadať dotácie na tieto pozemky. Nájomná zmluva s V. bola schválená v roku 2007 na valnom zhromaždení. Najskôr sa zmluvu podpísala a na následnom valnom zhromaždení sa schválila. Zmluvu podpísal svedok ako predseda spoločenstva a člen výboru, nebohý F. V.e. Spoločenstvo malo právnu subjektivitu, a preto stačili podpisy týchto dvoch osôb, nie každého podielnika. Približne v tom istom čase v roku 2008 spoločenstvo podpísalo aj zmluvu s Poľovným združením Turčok a s Poľovným združením Malá Lieska. Tieto zmluvy sa podpisovali takisto, že ich podpísal predseda a jeden člen výboru. Každú z týchto zmlúv schválilo po jej podpísaní valné zhromaždenie. Platná bola podpisom, ale účinná až schválením valným zhromaždením. Nikto iný okrem V. V. nemohol brať úžitky z parciel uvedených v nájomnej zmluve. Obžalovaný nikdy nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu s Pozemkovým spoločenstvom Nandraž, ani nemal žiadny vzťah k predmetným pozemkom. Na predmetných pozemkoch spol. P M, s.r.o. v rokoch 2004-2005 mulčovala resp. spásala ovcami a hovädzím dobytkom bez toho, aby Pozemkové spoločenstvo malo z toho nejaký úžitok. V. obhospodaroval predmetné pozemky v zmysle nájomnej zmluvy, udržiaval tieto pôdne dielce v stave, ktorý sa spoločenstvu páčil, v stave ako riadny hospodár. Dokonca rozširoval výmery o kríky, ktoré boli na pozemkoch. V. platil nájom 2 000,- € ročne a tieto peniaze išli do spoločnej kasy Pozemkového spoločenstva Nandraž. Z týchto peňazí vyplácali pomerne podľa podielov spoluvlastníkov. V roku 2009 a 2010 nevyplácali, ale ďalšie roky už vyplácali. Napriek tomu, že obžalovaný nebol členom, ale vyplácalo sa aj jemu príslušné podiely podľa miery podielov. Od roku 2009 bol obžalovaný pozývaný na valné zhromaždenia. Medzi členom v spoločenstve a podielnikom nie je žiadny rozdiel. Členovia a podielnici majú rovnaké práva. Obžalovaný bol účastný
aj na rozdelení kladného hospodárskeho výsledku. Svedok bez bližšieho uvedenia dátumu vypovedal, že obžalovaný poslal ponuku na Pozemkové spoločenstvo, že svoje podiely predáva. Do mesiaca malo spoločenstvo reagovať, že tam nahodil 4 €/m2 tej lesnej plochy, a že či máme záujem, a keď nie tak to predá tretej strane. Výbor na toto reagoval, poslal mu späť termín, že áno nech sa na Obecnom úrade stretnú. Obžalovaný neprišiel. Iba sa ozval, že potom sa ozve, ale doteraz sa neozval. Rovnako neúspešná komunikácia bola aj ohľadom predkladania účtovných dokladov. Obžalovaný vlastnil v roku 2013 13 % hlasov Pozemkového spoločenstva Nandraž. Obžalovaný v máji 2013 vedel, že nemá vzťah k tým pozemkom. Tak ako v roku 2004 a v roku 2005 tiež nemal žiadny vzťah k tým pozemkom. Keď sa svedok stal predsedom Pozemkového spoločenstva Nandraž, mal som vedomosť o tom, že od akých vlastníkov a predchodcov Pozemkového spoločenstva Nandraž sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 288. Po skutku v máji 2013 prišlo od obžalovaného oznámenie bez dátumu, že bude užívať predmetné pozemky z dôvodu, že mu bolo uprené jeho právo podielnika a že mu neboli vyplácané podiely. Svedok nevie o tom, že by sa po podpise nájomnej zmluvy V. V. dohodol s obžalovaným na spoločnom užívaní pozemkov. Kým nezačalo hlavné pojednávania na súde svedok nevedel, že V. mal nájomnú zmluvu so svojou matkou ohľadne tých pozemkov. Podľa zmluvy V.o nemohol dávať do nájmu tieto pozemky. Čo sa týka trvalo trávnatých porastov, tak všetky mal v nájme V. V.. V roku 2006 bola zmluva s R. W. na trvalo trávnaté porasty a lesné pozemky, tie má v nájme Lesný hospodársky klan na základe, ktoré sa ťaží drevo. Čo sa týka dreva, ktoré sa ťaží podľa lesného hospodárskeho plánu z našich lesných pozemkov tak členom sa dáva podľa výšky podielu za 8 €/prm a nad rámec za 16 €/prm, ale musí si podielnik požiadať o drevo na valnom zhromaždení. Ak si obžalovaný aj požiadal o drevo, tak valné zhromaždenie uznesením rozhodlo, že mu drevo nebolo poskytnuté lebo v roku 2004 až 2006 užíval pozemky bez toho, aby z toho Pozemkové spoločenstvo Nandraž niečo malo. Ostatné roky si obžalovaný o drevo ani nepožiadal. Pozemkové spoločenstvo sa dozvedelo o tom, že obžalovaný kúpil pozemky patriace do spoločenstva, až v roku 2008. Pri rokovaní v roku 2006 o tom, že obžalovaný má podiely, spoločenstvo nevedelo. Čo sa týka listu vlastníctva č. XXX nie je rozpracované, že ktorý majiteľ čo konkrétne vlastní, preto je spoločné užívanie viacerých pozemkov. Obžalovaný je vlastníkom konkrétneho podielu listu vlastníctva č. XXX P. Č.. XXX. Svedok si nepamätal, že by obžalovaný alebo jedna z jeho firiem ponúkala vyššie nájomné ako V.. Účtovníctvo je dostupné na každom valnom zhromaždení a obžalovaný žiadal termín na prezretie účtovníctva a spoločenstvo keď posielalo obžalovanému poštou termín, kedy sa môžu stretnúť, tak obálka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Potom ako bola rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici táto trestná vec vrátená tunajšiemu súdu na opätovné prejednanie, svedok J.. Q.N. V. na otázky obhajoby uviedol, že nevie, kto viedol v roku 2005 účtovníctvo, pretože majú podklady za účtovníctvo len za posledných 10 rokov a nevie predložiť zmluvu s V. V. ohľadne nájmu pozemkov. Poznám aktuálne rozhodnutie o oprave chyby, ktoré je vedené na Okresnom úrade Revúca, katastrálny odbor, pod sp. zn. U.-XX/XXXX ako aj stanovisko aj odvolacieho orgánu, pretože Pozemkové spoločenstvo si tento dokument prevzalo nedávno. Tú zmluvu ohľadne nájmu pozemkov V. V., ktoré sú uvedené v obžalobe, nemá a nevie sa vyjadriť, či bola podpísaná, ale vie, že sa schválila a v roku 2009 podľa rozhodnutia valného zhromaždenia bol nájomcom tých pozemkov V. V.. Na otázku samosudcu, prečo Pozemkové spol. Nandraž argumentuje stanovami spoločnosti „Spoločnosť urbariaristov a pasienkárov Nandraž“ z 13. 10. 1991 svedok uviedol, že stanovy sa neupravovali, prebrali ich od Spoločnosti urbárov a pasienkarov a Pozemkové spoločenstvo Nandráž vzniklo z tohto spoločenstva a v ich stanovách len pokračovali. Na otázku samosudcu, prečo sa postupovalo voči obžalovanému podľa § 3 týchto stanov, ktoré nezodpovedali viacerým ustanoveniam predošlého zákona o pozemkových spoločenstvách (napr. podľa § 2 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z., členom spoločenstva sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti) svedok uviedol, že postupovali v zmysle § 3 týchto stanov z dôvodu, že obžalovaný nebol občanom obce N.ž, čo bola jedna z podmienok. Obžalovaného zobrali za člena len preto, že o tom rozhodol súd, ale podľa ich stanov sa členom stať nemohol. Obžalovaný mal dostať za svoje členstvo dividendy na základe podielov, čo za svoj podiel obžalovaný aj dostal, ale od roku 2009 až do 2012 sa nerozdeľovalo nič, tak vtedy preto nič nedostal ani obžalovaný. Obžalovaný nepožadoval za roky 2009-2012 drevo, ktoré dávali podľa veľkosti podielu. Do roku 2012 rozdeľovali drevo, že každej rodine dali cca 10 prm dreva a od roku 2012 už prešli na systém podľa veľkosti podielu. V roku 2013 na valnom zhromaždení si žiadal obžalovaný drevo s čím súhlasili, ale obžalovaný si drevo neprebral. Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že nie je pravda, že nežiadal aj pred rokom 2012 o drevo a nie je pravda ani to, že mu údajne bolo ponúknuté drevo, lebo ak by bolo, určite by ho zobral, lebo by sa mu to oplatilo. Firmu Bastav zastupujú aj jeho deti a ani ich nikto nevyzval, že si majú prevziať podiel.
Svedok ďalej uviedol, že za Pozemkové spoločenstvo Nandráž podali žalobu na neplatnosť právneho úkonu, ktorým sa stal obžalovaný v roku 2005 vlastníkom pozemkov. V roku 2009 súd rozhodol tak, že zamietol ich žalobu, ale oni obžalovaného považovali za člena Pozemkového spoločenstva až niekedy po rozhodnutí súdu, preto mu v roku 2013 nevyplatili odmeny za roky 2005-2007, pretože ho v tých rokoch nepovažovali za člena. Svedok V. V., brat poškodeného V. V., na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal, že obžalovaného pozná z pracovnej činnosti ohľadne poľovníckych revírov a z obchodnej činnosti. Nemá k obžalovanému negatívny vzťah. Parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X mal v roku 2013 v užívaní V. V. na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel s Pozemkovým spoločenstvom Nandraž. Svedok bol od roku 2007 vo výbore tohto spoločenstva. Na valnom zhromaždení dňa XX. XX. XXXX bol určite aj obžalovaný, preto musel vedieť o tom, že na tomto valnom zhromaždení bola schválená nájomná zmluva medzi V. V. a Pozemkovým spoločenstvom Nandraž. Výbor má právomoc podpísať takúto nájomnú zmluvu aj bez toho, aby bola schválená na valnom zhromaždení. Nájomnú zmluvu spoločenstvo uzatváralo z toho dôvodu, že obžalovaný už v roku asi 2004 alebo 2005 bol písomne upovedomený, že neoprávnene užíval tieto pozemky, a že sa pozemky prenajmú prenajímateľovi R. W.. A ten R. W. pochádza z obce Nandraž a ten mal prvú nájomnú zmluvu. Pozemkové spoločenstvo Nandra nesúhlasilo s tým, aby v spoločenstve užíval naďalej obžalovaný nehnuteľnosti, pretože spoločenstvu neplatil ani cent a odmietal platiť. Obžalovaný sa jednoznačne vyjadril, že platiť nič nebude, pretože má užívacie právo na základe nejakého registra v Bratislave v katastri a že sa riadi len na základe toho, že nejaký evidenčný list existuje. Užívacie právo k pozemkom mal len V. V. na základe zmluvy, nikto iný. V. V. obhospodaroval svoje pozemky tak, že ich stále kosil a seno predával na Štátne lesy. Prvé dva tri roky to bolo dosť zarastené, tak sa to čistilo, ten profit taký nebol a zhruba od toho roku 2009 až 2010 sa to seno už aj speňažilo. Za nájom pozemkov platil každý rok nájomné od roku 2009. Nájomné je súčasť hospodárenia spoločenstva, je to výkaz príjmu v peňažnom denníku a tento sa predkladá všetkým spolupodielnikom, aj obžalovaný mal minimálne raz za tú dobu tiež vyplatené podiely. Obžalovaný vedel o tom, že poškodený V. V. platil nájom, pretože to bola súčasť príjmov, resp. jedna časť príjmov. O výške príjmov mohol obžalovaný vedieť z peňažného denníka alebo predseda V. na každom valnom zhromaždení prečítal správu z hospodárenia a prečítal výšku príjmov, či sú vyplatené alebo nevyplatené nájmy. Nájmy boli dva, od roku 2010 za zvernicu 800,- € a 2 000,- € za tú nájomnú zmluvu. Obžalovaný chodil na valné zhromaždenia od roku 2009, do asi 2011, ale stále to dopadlo hádkou. Obžalovaný obhospodaroval predmetné parcely v roku 2005 určite a aj v roku 2007. List od obžalovaného o oznámení o obhospodarovaní pozemkov z dôvodu nevyplatenia dividend, bol doručený spoločenstvu. Obžalovaný vedel, že nemá žiadny vzťah k užívaniu týchto parciel. Spoločenstvo ho stále vyzývalo, aby sa vzdal toho práva neoprávneného užívania, to bolo niekoľko listov, aj stretnutie v S.. Trvalo to do uzavretia zmluvy s V. V.P. minimálne 4 roky. Nechcel jednoducho ustúpiť. Vtedy prestal užívať, keď došlo k spáchaniu tohto skutku v roku 2013, odvtedy ani raz neprišiel na parcelu, odvtedy je pokoj. Pozemkové spoločenstvo na valnom zhromaždení odsúhlasuje práva užívania nadpolovičnou väčšinou všetkých členov a hlasov a obžalovaný má so svojou rodinou do dnešného dňa nejakých 10 %, to znamená, že nemal tú silu prehlasovať, aby mal užívacie právo. Nikdy ani v stanovách nebola zmienka o tom, že by jednotliví spolupodielnici mohli užívať pozemky na tomto liste vlastníctve 288. Stále sa nadpolovičnou väčšinou rozhodlo, tak sa vyplácalo, či dividendy, či to palivové drevo. Svedok V. V. k hospodáreniu na liste vlastníctva XXX najprv uviedol, že Pozemkové spol. a v podstate vzniklo z tých bývalých pasienkárov. Už v roku 1996 boli dohodnuté veci ako sa bude hospodáriť na liste vlastníctva č. XXX a svedok mal vtedy 18 rokov. Hospodárenie považuje za spravodlivé, nikto ho nenapadol. Obžalovaný a pani Š. pristúpili k zakladateľskej listine. Pozemkové spoločenstvo Nandraž je vlastníkom nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, je to spoločná nehnuteľnosť, takto je postavená zakladateľská zmluva z roku 1996 a takto sa funguje. Svedok si myslí, že výbor mohol podpísať nájomnú zmluvu bez schválenia na valnom zhromaždení. A schváliť ju na valnom zhromaždení dodatočne. Ak by niekto s niečím nesúhlasil tak môže cestou valného zhromaždenia podať sťažnosť alebo námietku a rozhodovalo by sa. Svedok si nepamätal ako sa hlasovalo o liste vlastníctva č. XXX v rokoch 2013 a 2014. Podľa svedka boli obžalovanému vyplácané dividendy, no nevedel uviesť kedy. Obžalovaný mal zapísaný prvý podiel v roku 2008, pričom členom Pozemkového spoločenstva bol od roku 2005. Pozemkové spoločenstvo nebolo nikdy v strate, ale bol napr. hospodársky výsledok za určité roky 700,- € - 1 500,- € a to sa nevyplácalo, ľudia to sami navrhli. Keď sa nakumulovala suma okolo 4 000,- €
- 5 000,- € tak toto sa vyplatilo za tie roky, za ktoré sa to nazbieralo. Pozemkové spoločenstvo malo ročnú ťažbu priemerne 150 kubíkov. Príjem z toho nájmu bol 2 000,- € a tento nájom bol v súlade so zákonom a bol podpísaný na veľkosť výmere 116 ha, ale reálne V. V. užíval cca 40 ha. Obžalovaný raz na schôdzi žiadal o drevo, ale stále to bolo tak, že si to ani nezapísal a sme sa pohádali a išiel preč.
Raz, keď si to zapísal tak bolo na valnom zhromaždení odsúhlasené, bolo to asi v roku 2009-2011, že pokiaľ má obžalovaný nejaké záväzky, tak mu nebude poskytnuté palivové drevo. Obžalovaný mal záväzky voči spoločenstvu z toho, že niekoľko rokov neplatil nájomné za výkon práv poľovníctva v V. R.. Spoločenstvo si tento dlh nevymáhalo. Svedok nevedel uviesť, ako hlasuje Pozemkový fond alebo Lesy SR, alebo ich zástupcovia na valných zhromaždeniach, poznámky robí predseda V.. Z hlasovania výboru sa vyhotovuje zápisnica a táto je súčasťou dokumentácie. Obžalovaný v roku 2013 vlastnil 13%-15% hlasov, no nenadobudol nadpolovičnú väčšinu. Tieto hlasy sa vypočítavali zrejme z LV XXX a XXX. Príjem pre Pozemkové spoločenstvo je príjem ako pre všetkých členov. Je to príjem všetkých členov napriek tomu, že ide o nehnuteľnosť, ktorá nepatrí všetkým členom. Vypláca sa podľa podielov. Je zapísaná ako spoločná nehnuteľnosť na liste vlastníctva. Keď je zapísaná nehnuteľnosť ako spoločná, obžalovaný sa musí riadiť nadpolovičnou väčšinou valného zhromaždenia, ktorá hlasuje o nájme a o užívaní osoby, ktorá prejaví záujem o právo užívania. Nadpolovičná väčšina oprávnených členov sa zisťuje z prezenčnej listiny. Hlasuje sa z prezenčnej listiny na veľkosť podielov, veľkosť podielov sa preráta na počet hlasov. Svedok J.. V. R., na hlavnom pojednávaní na otázky uviedol, že je členom Pozemkové spoločenstva Nandraž skoro od začiatku, je starostom obce Nandraž od roku 2010, pravidelne sa zúčastňuje zasadnutí Pozemkového spoločenstva a vie, že tam boli nejaké spory medzi spoločenstvom a obžalovaným, ktorý mal odkúpiť nejaké podiely od p. K. a svedok je toho názoru, že každý, kto sa stane vlastníkom pozemkov, ktoré patria spoločenstvu, by sa mal stať členom spoločenstva, pričom stanovy Pozemkového spoločenstva boli už nezákonné z toho dôvodu, že pribratie za člena bolo podmienené schválením výboru. Pamätal si, že J.. W. navrhoval inú cenu dreva, kritizoval cenu dreva, lebo ledva pokrývala ťažobné náklady. V.ci podľa názoru svedka neoprávnene užívali zvernicu, alebo oboru, za ktorú platia oboru, 800,- € ročne, čo je podľa neho neprimerane nízka suma. V. V., ktorý má v nájme 160 ha, platí ročne Pozemkovému spol. 2 000,- €, pričom poberá na 80 ha aj dotácie, pričom Pozemkové spol. platí Obci Nandraž len daň z nehnuteľnosti cca 1 200 - 1 400,- €. J.. W. keď dával ponuku, vždy ponúkal o 100,- € za hektár viac ako bola druhá najvyššia ponuka. Aj pred dvomi rokmi ponúkli p. V. odpredaj a vtedy zástupkyňa Ing. W. ponúkla o 100,- € na hektár viac, ale napriek tomu to odmietli a k predaju nakoniec aj tak nedošlo a až súd musel rozhodnúť na základe žaloby Ing. W.u, že uznesenie, ktorým výbor schválil ten predaj, nie je platné. Pamätal si svedok, že na každom valnom zhromaždení, kde bol obžalovaný alebo nejaký jeho zástupca, si žiadal dividendy - podiel na hospodárení.
Svedok J.. Y. W. na hlavnom pojednávaní na otázky uviedol, že zastupuje Pozemkový úrad Rimavská Sobota a v roku 2016 vykonali štátny dozor nad Pozemkovým spol. Nandraž, kde bolo zistené, že na LV č. XXX je zapísaný vlastník Pozemkové spol. Nandraž. Dozorná skupina vyhodnotila, že tento zápis nie je v poriadku. Pozemkové spoločenstvá zanikli v roku 1952 a Pozemk. spol. Nandraž nemohla byť nástupnícka skupina a na liste vlastníctva mali byť zapísané fyzické osoby. Táto vec bola riešená aj na okresnom súde aj na Krajskom súde a mali byť na LV zapísaný pôvodný vlastníci. Pozemkové spol. Nandraž nemalo byť zapísané do Registra pozemkových spoločenstiev. Riešili to návrhom na prokuratúru, ale premeškali o 6 dní, tak ich prokurátor odkázal, že si majú podať žalobu aj na súd, čo aj urobili. Úrad mal vedomosť o tom, že p. J.. W. namietal, že mu bolo upreté právo hlasovať, ale Okresný úrad nemá kompetenciu zasahovať do týchto vecí, že ako sa hlasovalo a kto hlasoval a že aké majú stanovy. Pozemkové spoločenstvo Nandraž nie je vlastníkom tých pozemkov, takže nemali právo prenajímať pozemky. Pozemky na LV č. XXX tvoria cca. 2/3 pozemkov patriacim Pozemkovému spoločenstvu Nandraž a úrad je toho názoru, že neboli riadne zvolení zástupcovia toho výboru. Vlastník niektorého z pozemkov patriacim do Pozemkovému spoločenstvu Nandraž je automaticky členom spoločenstva a ten hlasuje, a teda výbor nebol riadne zvolený, pretože ak neboli podiely zapísané v katastri, tak nie je možné povedať, že výbor bol zvolený nadpolovičnou väčšinou. Pozemkové spoločenstvo Nandraž bolo zapísané do registra v roku 2013, čo bolo samozrejme chyba a úrad môžem ovplyvniť či majú právnu subjektivitu alebo nie, a keďže v roku 2013 bol prijatý zákon, tak konkrétne Pozemkové spol. Nandraž si malo prispôsobiť právne pomery podľa nového zákona z roku 2013 a mali na to čas do polovice roka 2014. Zápis do registra bol vykonaný, ale nebol správny v prípade Pozemkového spol. Nandraž. Úrad podal aj na prokuratúru návrh na zrušenie Pozemk. spol. Nandraž, ale tam sme zmeškali trojročnú lehotu a podali návrh aj na súd, kde skonštatovali, že zápis je zlý, ale Pozemk. spol. Nandraž súd nezrušil. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Daňovníctvo a účtovníctvo Ing. Lívia Štulajterová, ktorá uviedla, že čo sa týka záverov znaleckého posudku v prvej otázke, že ktoré hospodárske činnosti tvoria podstatnú časť príjmov Pozemk. spol. Nandraž, popísať ich rozsah a vývoj od roku 2005 až do roku 2013, zodpovedala otázku, že v rokoch
2008 a 2009 podstatnú časť príjmov Pozemk. spol. tvoril predaj dreva, v roku 2010 a 2011 prenájom nehnuteľností a v roku 2012 a 2013 to bol opäť predaj dreva. Účtovné doklady od roku 2005-2007 jej neboli doručené, takže tu mohla vychádzať len z daňových priznaní spoločenstva. Otázka č. 2, čo tvorí nákladové položky Pozemk. spol. Nandraž - od roku 2005 do roku 2013, opäť uvádzala len za obdobie 2008-2013, za ktoré jej boli predložené účtovné doklady. Za rok 2008 najvyššiu časť výdavkov tvorila daň z nehnuteľností a za rok 2009 - 2013 služby vlastníctva. Pozemk. spol. Nandraž podpísalo jednu nájomnú zmluvu na poľnohospodárske pozemky a dve zmluvy o nájme poľovného revíru. Zistila, že osobe J.. W. bol v roku 2013 vyplatený podiel vo výške 848,- €, spol. Bastav, s. r. o. 64,- € a spol. PM, s. r. o. nefigurovala ako člen v rokoch 2005-2013, pričom z vykonaných prepočtov za obdobie rokov 2008-2013 vyšiel podiel J.. W. - 712,52 €, Bastav, s. r. o. - 44,43 €, J.. V. - 408,- €, V. V. - 761,64 € a V. V. - 718,54 €. Pre Pozemk. spol. Nandraž ťažbu drevnej hmoty podľa účtovných dokladov vykonávali tri osoby - J. W., R. R. P. V. V. - drevoslužby. Podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy nájomcom obory, resp. zvernice bolo Poľovnícke združenie Malá lieska, kde bola dohodnutá nájomná suma 800,- € ročne, čo bol jediný výnos Pozemkové spol. Nandraž z tejto zvernice. Cena za nájom zvernice nepostačovala ani na daň z nehnuteľnosti, to znamena že ohľadne tohto hospodárilo Pozemkové spol. Nandraž neefektívne. Podiel na celkovom prijme z predaja palivového dreva Pozemkové spol. Nandraž za jednotlivé roky bol - v roku 2008 - 99,2 %, v roku 2009 - 94,07 %, v roku 2012 - 52,06 %, v roku 2013 - 64,43 %. V týchto rokoch bol podiel na predaji dreva najvyšším výnosom Pozemk. spol. Nandraž. V rokoch 2010 a 2011 boli najvyššie výnosy z prenájmu nehnuteľností. Po doplnení znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že doplnila znalecký posudok na základe uznesenia Okresného súdu Revúca, v ktorom som mala odpovedať na 4 a vychádzala z predložených dokladov, ktoré jej predložil Okresný súd (zmluva o užívaní revíru resp. zvernice, cenník ťažby palivového dreva za roky 2008-2013 od Lesov SR, ceny palivového dreva z rokov 2008-2013 na č. l. 1282-1284). Pri zodpovedaní doplňujúcich otázok vychádzala z ceny dreva Národného lesného centra, nakoľko ako uvádzala, že Štátne lesy sú štátnym subjektom a Pozemkové spoločenstvo Nandraž je neštátnym subjektom a tam sa ceny predaja dreva líšia a z toho dôvodu vychádzala zo spomínaných cien Národného lesníckeho centra. V prvej otázke, že PS hospodárilo na nehnuteľnostiach, ktoré boli zapísané na LV č. XXX k. ú. N., Č.. XXX K.. Ú.. N. P. Č.. XXX K.. Ú.. C. a uviedla, že PS mohlo tvoriť v sledovaných obdobiach zisk, čo bolo konštatované aj v ZP č. 3/2018, kde uviedla, že v rokoch 2006, 2007, 2009, 2011, 2012 a 2013 tvorilo zisk a v rokoch 2008 a 2010 dosiahlo PS stratu. V otázke č. 2 pribrala konzultanta, lebo ona ako znalec v odvetví Účtovníctvo a daňovníctvo nemohla vykonávať prepočet prm na m3 a PS predávalo drevo hlavne v objeme prm. Z tohto titulu pribrala znalca zapísaného v odbore Lesníctvo, odvetvie Poľovníctvo, Hospodárska úprava lesov, pestovanie lesa, spracovanie dreva, Odhad hodnoty lesov J.. J. A., ktorý zodpovedal na 3 moje položené otázky. Vykonal prepočet prm na m3, vyčíslil náklady na ťažbu 1 prm a 1 m3 dreva a ako tretiu otázku ho požiadala zodpovedať, či považuje cenu za prenájom zvernice za primeranú. PS Nandraž pri predaji dreva za trhovú hodnotu a pri dosiahnutí rovnakých nákladov ako Lesy SR mohlo dosiahnuť v rokoch 2009, 2011, 2012 a 2013 kumulovaný zisk vo výške 14 091,49 € a v rokoch 2008 a 2010 stratu. Čo sa týka otázky č. 3 uviedla, že za obdobie od rokov 2008-2013 prináležal J.. W. podiel na dosiahnutom hospodárskom výsledku v sume 761,45 € a v roku 2013 bol J.. W. vyplatený podiel za roky 1996-2009 v sume 848,- €, za obdobie 2008-2009 prináležal J.. W. podiel 215,04 € a za obdobie 2008-2009 mu bol vyplatený podiel vyšší o 632,96 € ako mu prináležal. Obdobie 2010 až 2013 uviedla, že mu prináležal podiel na hospodárskom výsledku v sume 568,67 €, ale tento mu podľa predložených účtovných dokladov do konca 2013 vyplatený nebol. V štvrtej otázke uviedla, že v tomto období J.. W. nebolo poskytnuté palivové drevo a vyčíslená celková nevyčerpaná finančná výhoda, ktorá mu nebola vyplatená za roky 2008-2013 predstavovala sumu 2705,94 €. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti: Poškodený V. V. si podaním v prípravnom konaní vyčíslil škody tak, že na LV XXX parc. č. XXXX/X číslo pôdneho dielu XXXX/X o výmere 16,59 ha, pokosená výmera 2,12 ha, na LV XXX parc. č. XXXX/X číslo pôdneho dielu 3803/1 o výmere 3,84 ha, pokosená výmera 3,84 ha, spolu pokosená výmera 5,96 ha, pri trhovej cene lúčneho sena 5 €/q a úrode sena na 1 ha 20q, škoda predstavuje 596 €. V znaleckom posudku č. 6/2014 z 24. 03. 2014 znalkyňa Ing. Marta Čabová konštatovala, že výška spôsobenej škody pri čiastočnom skosení a odobratí pokosenej trávy z časti parcely č. XXXX/X a to rozlohy o rozmere 4 x 500 m, je 55 eur. Na výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že vypočítaná výška škody - v nej je zahrnutá realizačná cena zelenej hmoty - je priemerná cena, za ktorú sa zelená hmota predávala v danej výrobnej oblasti. Vyrátala objem zelenej hmoty - trávy za tri roky a z toho určila
priemernú úrodu v tonách v danej oblasti a tak dospela k celej možnej vyprodukovanej úrode. Údaje za posledné tri roky sa spriemerujú a dávajú obraz o tom, ako sa v danej oblasti hospodári. Ing. Ladislav Toporčák v znaleckom posudku č. 15/2014 z 09.06.2014 a v jeho dodatku z 11. 03. 2015 vypočítal výšku škody spôsobenej pokosením trávneho porastu a odobratím pokosenej trávy na parcele č. 2613/6 pôdnom dielci 3803/1 na LV XXX o výmere 3,37 ha (vymerané kontrolou PPA dňa 11.3.2014 na 3,29 ha) a na parcele č. XXX8 pôdnom dielci XXXX/1 na LV XXX o výmere 1 008 ha v katastri obce Nandraž vo výške nula, škoda prakticky nevznikla. Teoretickým prepočtom, ako aj v praktickom hospodárení na takýchto lúkach je hospodárenie stratové a výška straty je kompenzovaná dotáciami z Európskej únie. Jediným možným praktickým spôsobom využitia zelenej hmoty vyprodukovanej na daných trvalých trávnych porastoch je ich využitie v bioplynových elektrárňach. Znalec na výsluchu v prípravnom konaní doplnil, že k záveru o výše škody prišiel tak, že náklady na výrobu senáže sú vyššie ako realizačná hodnota vyrobenej senáže, pričom lúka sa nachádza 7 km od obce, pôda je nízko produkčná, nachádzajú sa na nej prevažne málo výživné trávy, ktoré dokazujú kyslosť pôdy a s malým zastúpením kultúrnych vysoko produkčných tráv. Pri výpočte nákladov potrebných k zabezpečeniu primeraného zisku vychádzal z vnútropodnikových cien podniku AGROMOLD, AGROTRADEGROUP a PM s.r.o. Pokosená tráva je neobchodovateľná, ide o rýchlo kaziaci sa polotovar, ktorý je potrebné spracovať. Ohliadkou miesta činu bolo zistené, že miestom činu je trvalý trávnatý porast - lúka na ľavej strane štátnej cesty smerom z Q. do obce N.ž, medzi štátnou cestou a obcou N., na ktorej sa nachádzal traktor zn. Challeenger s tromi kosami rezačka Johndeer a Zetor s evidenčným číslom T. XXX O. s obraciakom, po celej dĺžke parcely bol pokosený jeden zákos. Miesto činu pokračuje medzi obcou N. a T., kde sa na mieste nachádzal pokosený trvalý trávnatý porast (rozloha 3,84 ha - pôdny diel 3803/1). Podľa výpisu z katastra nehnuteľností k LV XXX, sú na tomto LV zapísané parcely reg. E. č. XXXX/X P. XXXX/2, parcela reg. Z. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ako vlastník je zapísané Pozemkové spoločenstvo Nandraž spoluvlastnícky podiel 1/1, účastník právneho vzťahu - nájomca V. V., nájomná zmluva N.-XX/XXXX. Z nájomnej zmluvy medzi Pozemkovým spoločenstvom Nandraž ako prenajímateľom zastúpeným J.. Q. V. a V. V. ako nájomcom a samostatne hospodáriacim roľníkom z 11. 05. 2007 je zrejmé, že prenajímateľ prenajal nájomcovi pozemky zapísané na LV č. XXX, na dobu neurčitú. Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve z 09. 05. 2008 a Dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve z 23. 01. 2009 boli špecifikované pozemky na LV XXX podľa pôdny dielcov vytvorených PPA, a to parcela č. XXXX/ X pôdny dielec XXXX/X výmera 16,59 ha, parcela č. XXXX/X pôdny dielec XXXX/X výmera 20,51 ha, parcela č. XXXX/X pôdny dielec XXXX/X výmera 4,16 ha, parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X pôdny dielec XXXX/1 výmera 3,84 ha. Dohodou o užívaní poľnohospodárskej pôdy z 04. 05. 2008 medzi PM s.r.o. a V. V.m, jedná sa o diely PPA XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v celkovej výmere 55 ha prenechalo P M, s.r.o. v prospech V. V. a tento sa zaviazal, že si nebude uplatňovať dotácie na ostatné diely PPA v kú N. vytvorených PPA do dňa 04.05.2008. Podľa osvedčenia vydaného obcou Nandraž č. X/XXXX z 11.05.2007 o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, obec N.ž osvedčila, že V. V. je zapísaný do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov v katastrálnom území N.. Podľa odborného vyjadrenia Agrodružstva-S, družstvo, 050 01 Revúca, IČO 36 051 390 z 15.11.2013 k pokosenému lúčnemu senu o množstve 119,2 q, je jeho hodnota 1192,00 € /približná úroda sena z 1 ha lúky je 20 q, cena 1 q lúčneho sena 10 €/. IVAN HUDAČEK, s miestnom podnikania Štefánikova 291, 049 16 Jelšava, IČO 37 953 354 v odbornom vyjadrení k pokosenému lúčnemu senu o množstve 119,2 q uviedol, že jeho hodnota je 500 € /približná úroda sena z 1 ha lúky je 20 q, cena 1 q lúčneho sena 4,19 €/. Z pracovných zmlúv vyplynulo, že V. M., Q. W., C. K., W. R. P. Y. B. boli zamestnancami P M, s.r.o. Nedatovaným oznámením J.. V. W. adresovaným Pozemkovému spoločenstvu Nandraž, obžalovaný spoločenstvu oznamuje, že vzhľadom k tomu, že nie je ochotné uznať jeho vlastníctvo v tomto urbárskom spoločenstve do dnešného dňa mu nevyplácali žiadne dividendy, odmietate ma pozývať na valné zhromaždenia tak ako kompenzáciu škôd, ktoré mi vašim konaním vznikli, mienim od tohto roku užívať trvalé trávnaté porasty v majetku pozemkového spoločenstva. Budem si ich uplatňovať prostredníctvom platobnej agentúry, a týmto Vás vyzývam, aby pán V.o sa zdržal žiadosti o podporu na uvedené pozemky. Nedatovanou odpoveďou na oznámenie adresované V. V.Š., obžalovaný oznamuje, že pozemky, ktoré užíva v katastri Nandraž dlhodobo, užíva na základe vlastníctva a nájomných zmlúv. Vaše vlastníctvo a nároky, ktoré ste si v minulosti uplatňoval sa doriešili nájomnou dohodou z 04.05.2008. Váš list považujeme za schválnosť, ktorá z Vašej strany je v poslednom období bežná, v prípade, že nám vzniknú
škody, vaším úmyselným konaním, tým, že si prihlásite na platobnú agentúru pozemky, ktoré dlhodobo užívame, budeme škody, ktoré nám vzniknú požadovať uhradiť a budeme ich vymáhať súdnou cestou. Z kontrolného znaleckého posudku č. 13/2015 vypracovaného Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, znaleckým ústavom, prof. Ing. Jozefom Kulichom, PhD. a Doc. RNDr Ing. Tomášom Tóthom, PhD. z 25. 06. 2015 bola určená výška škody na poraste na parcele XXXX/X pôdnom dielci XXXX/X 488,17 € až 564,12 € a výška škody na poraste na parcele XXXX/X pôdnom dielci XXXX/X 145,85 € až 168,55 €, hodnota jednej tony porastu 24,68 € až 28,52 €. Prof. Ing. Kulich na výluchu v prípravnom konaní uviedol, že výška škody bola určená ako súčin úrody v tonách z hektára a výrobných nákladov na tonu danej komodity; vo výške spôsobenej škody je hodnota senáže, ktorú by bolo možné vyrobiť z pokoseného porastu trávy, ktorí bola odcudzená z parciel 2613/6 a 2608/4 - hodnota vyrobenej senáže urobená na základe vnútropodnikových nákladov spoločnosti P M, a.s., AGRO MOLD Moldava a AGROTRADE GROUP Rožňava, výrobné náklady na vyrobenie jednej tony senáže sa skladajú zo zberných prác, pokosenia, mechanickej úpravy na siláž alebo senáž, odvozu a skladovania. Z vyjadrenia V. V. je zrejmé, že v roku XXXX uzavrela so synom V. V. nájomnú zmluvu na uvedené parcely a pôdne diely a dohodli sa, že úroda z týchto parciel za to, že ich pokosí, bude patriť jemu. Dňa XX.XX.XXXX si podala žiadosť o poskytnutie jednotnej platby na PPA v RS. Dňa XX.XX.XXXX boli neoprávnene pokosené pôdne diely cudzou osobou na príkaz obvineného. Na kosenie trávy v uvedenom období ešte nenastal riadny agrotechnický termín kosenia TPP a uvedené parcely už boli pokosené treťou osobou. Z uvedeného dôvodu preto k tejto zmluve nemohla nastať jej právna účinnosť. Preto sa dohodli, že uvedenú zmluvu spoločne so synom ukončia. Syn za rok 2013 zaplatil nájomné za prenajaté parcely vlastníkovi nehnuteľnosti a v danej veci sa necíti byť priama poškodená. Nájomnou zmluvou z XX.XX.XXXX medzi prenajímateľom V. V. a nájomcom V. V., prenajal V. V. nájomcovi poľnohospodárske pozemky v ku. Nandraž na LV aj XXX; zmluva bola uzavretá na 5 rokov, s ročným nájmom 200 eur. Obžalovaný podal na Pozemkové spoločenstvo Nandraž žalobu z 07.07.2016 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom registra C - KN zapísaným na LV XXX Nandraž, že obžalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XX8, a to v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXX. Podľa oznámenia Okresného úradu Rimavská Sobota Pozemkové spoločenstvo Nandraž bolo zapísané do registra pozemkových spoločenstiev ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou a to rozhodnutím bývalého Obvodného úradu v Revúcej pod č. 96/1757 z 27.01.1996 podľa zákona č. 181/1995 Z.z. Dňa 02.12.2013 boli do registra pozemkových spoločenstiev podľa zákona vo vložke č. R-0010/606 zapísané zmeny v orgánoch spoločenstva a sídle spoločenstva, ktoré je Nandraž 2, predsedom výboru spoločenstva sa stal J.. Q. V.. V oznámení je obsiahnutý prechod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. K oznámeniu okresného úradu sa vyjadrila obhajkyňa obžalovaného JUDr. Ježíková tak, že pozemky, ktoré mali byť predmetom neoprávneného konania obžalovaného takýmito byť nemohli, pretože obžalovaný ako člen Pozemkového spoločenstva, ktoré tieto nehnuteľnosti obhospodaruje ako spoločnú nehnuteľnosť, ich mohol užívať, pretože tvoria spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z.z. Zmluvou o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou zo dňa 27. 01. 1996 bolo založené Pozemkové spoločenstvo, neskôr premenované na Pozemkové spoločenstvo Nandraž. Spoločenstvo bolo založené podľa § 11 zákona č. 181/1995 Z.z. pričom jeho majetkový substrát vždy tvorila „spoločná nehnuteľnosť“. Nehnuteľnosti, ktoré tvorili majetok patriaci do spoločenstva boli vo vlastníctve právnych predchodcov v tom čase zapísaných vlastníkov a sú v podielovom spoluvlastníctve. Faktúrou č. XX/XXXX z 30.06.2011, splatnou 21.07.2011 fakturoval V. V. Lesom SR, š.p. lúčne seno 320q v sume 2 688 eur s DPH. Faktúrou č. XX/XXXX z 24.08.2012, splatnou 14.09.2012 fakturoval V. V. Lesom SR, š.p. lúčne seno 294q v sume 2 469,60 s DPH. Podľa protokolu z vykonanej kontroly (štátneho dozoru) z 25.10.2016, kontrolovaného subjektu: Pozemkové spoločenstvo Nandraž, IČO 35 671 181, zastúpené predsedom J.. Q. V., ktorej predmetom bolo dodržiavanie ustanovení zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, najmä § 14 ods. 1, § 18 ods. 1, 2 zákona, kontrolované obdobie: od 25.10.2016 vyplynulo, že neboli splnené zákonné podmienky na zápis pozemkového spoločenstva do registra pozemkových spoločenstiev. Uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn. 5C/88/2016 z 15.12.2016 sa žalovanému uložila povinnosť nahliadnuť do dokladov žalovaného. Uznesením valného zhromaždenia PS Nandraž z 31.03.2007, bola výboru uložená povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu na TPP za primeranú náhradu v prípade neuznania žiadosti PPA za rok 2006.
BESTAV s.r.o. a obžalovaný ponukou adresovanou PS Nandraž z 21.04.2009, a ponúkli na odpredaj cca 2 ha pôdy - vlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti PS Nandraž zapísané na LV č. XXX a v kú C. zapísané na LV č. XXX za 4 €/m2. PS Nandraž o ponuku prejavilo záujem podaním z 21.05.2009. Obžalovaný podaním z 23.05.2014 žiadal o nahliadnutie do účtovnej evidencie PS Nandraž od roku 2005 do roku 2013. Nahliadnutie mu umožnené, čo bolo obžalovanému oznámené podaním z 03. 07. 2014, obžalovaný si však zásielku neprevzal. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 28. 03. 2009 členovia PS neodsúhlasili členstvo obvineného v PS Nandraž, v bode 7. zápisnice sa hlasovalo o dodatočnom schválení Nájomnej zmluvy z 11.05.2007 a dodatku 1 a dodatku 2, pričom tieto boli schválené a bol prijatý aj návrh uznesenia z VZ. Uznesením z VZ PS Nandraž konaného 28.03.2009 bola schválená nájomná zmluva na TTP uzatvorená so SHR V. V. z 11.05.2007, vrátane dodatku č. 1 a č. 2. Podľa zápisníc z valných zhromaždení Pozemkového spoločenstva Nandraž sa obžalovaný dňa 20.06.2014 zúčastnil, zápisnicu osobne podpísal; dňa 19.06.2015 zúčastnil, zápisnica podpísaná splnomocnencom; dňa 15.07.2013 zúčastnil, zápisnica osobne podpísaná a uvedené aj nesúhlasné stanoviská obžalovaného, návrh obžalovaného na odkúpenie nehnuteľností z LV č. 288 bol zamietnutý; dňa 22.06.2012 obžalovaný nebol prítomný; dňa 28.03.2009 prítomný, podpísaný na prezenčnej listine; dňa 09.04.2010 obžalovaný neprítomný; dňa 07.05.2011 obžalovaný prítomný. Po uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici o vrátení konania na jeho opätovné prejednanie tunajšiemu súdu sa súd oboznámil s nasledujúcimi listinnými dôkazmi: Z listov vlastníctva č. XXX, XXX P. XXX ako aj z obhajobou predložených kúpnych zmlúv medzi obžalovaným ako kupujúcim a V.. R., Q.. M., Q. A., Q. T., V.. R., Y. K., Q. B., Q. Š.K., F. A., P. W., V. S., V.. K. L., M. K., T. X. a firmou BASTAV (roky 2008 a 2009) ako predávajúcimi súd zistil, že obžalovaný bol podľa zákona riadnym členom Pozemkového spoločenstva Nandraž od roku 2008, kedy kúpil pozemky a stal sa vlastníkom pozemkov, ktoré patria do Pozemkového spoločenstva Nandraž. Z hlásení zmien v evidencii nehnuteľností z roku 2001 medzi dovtedajším užívateľom Jelšavský majetok s.r.o. a PM, s.r.o. (spoločníkom a konateľom je obžalovaný) súd zistil, že obžalovaný reps. jeho spoločnosti na základe dohody s Jelšavským majetkom s.r.o. z roku 2001 v danej lokalite hospodárili pred rokom 2013 a preukazujú aj právne nástupníctva obžalovaného po Jelšavskom majetku. Okresný úrad Revúca zamietol návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností na základe zmluvy medzi účastníkmi Pozemkové spoločenstvo Nandraž a poškodeným Marekom V. ohľadne prevodu vlastníckych práv k parcelám zapísaným na LV č. XXX, ktoré sú predmetom tejto obžaloby. Rozhodnutie Okresného úradu Revúca z 27.01.2017 bolo dňa 18.08.2017 potvrdené rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Podľa výpisu z registra priestupkov sa obžalovaný dopustil 14 priestupkov: 11 pre porušovanie pravidiel cestnej premávky, 1 proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, 1 /odložený/ proti občianskemu spolunažívaniu, 1 /zastavené/ proti občianskemu spolunažívaniu. Obžalovaný nemá záznam v registri trestov. V mieste bydliska obžalovaný nebol bližšie hodnotený. V súlade s § 2 ods. 6 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. V súlade s § 220 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel ohľadom prvého skutku k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Okolnosti priebehu skutku na mieste činu, zmocnenia sa trávy pokosením na pôdnom dielci XXXX/X na parcele XXXX/6 zapísanej na LV XXX v k.ú. Nandraž o celkovej rozlohe 3,84 ha, na celej ploche, a na pôdnom dielci XXXX/1 na parcele XXXX/X zapísanej na LV XXX v k.ú. N. o celkovej rozlohe 16,59 ha, na celom obvode dielca o rozlohe 2,12 ha, neboli sporné. Tak obžalovaný ako aj svedkovia bratia V., prítomní policajti P. M. a X. B. a zamestnanci spoločnosti P M, s.r.o. C. K., Y. B., V. M. a Q. W. k priebehu skutku v podstate vypovedali takmer zhodne, že zamestnanci P M, s.r.o., ktorého štatutárnym orgánom je obžalovaný, prišli na označené pozemky a pokosili ich, jeden úplne a jeden čiastočne. Pokračovať v kosbe im zabránili privolaní policajti. Kto konkrétne zamestnancom dal pokyn na kosenie, či obžalovaný,
alebo jeho iní zamestnanci plniaci pokyny obžalovaného, nebolo pre posúdenie tejto veci významné, avšak obžalovaný vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že pokyn kosiť trávu dal sám. Z výsluchu svedkov V. V., V. V., J.. Q. V. a listinných dôkazov vyplynulo, že Pozemkové spoločenstvo Nandraž (ďalej len „PS Nandraž“), zapísané do registra pozemkových spoločenstiev ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, a to rozhodnutím bývalého Obvodného úradu v Revúcej pod č. 96/1757 z 27.01.1996 podľa zákona č. 181/1995 Z.z., zastúpené J.. Q. V. ako štatutárnym orgánom, ako prenajímateľ uzatvorilo 11. 05. 2007 na dobu neurčitú s V. V. nájomnú zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX. Následne dodatkom č. 1 z 09. 05. 2008 a dodatkom č. 2 z 23. 01. 2009 sa špecifikovali pozemky na LV XXX podľa pôdny dielcov vytvorených PPA, a to parcela č. XXXX/X pôdny dielec XXXX/X výmera 16,59 ha, parcela č. XXXX/2 pôdny dielec 1801/1 výmera 20,51 ha, parcela č. 2613/2 pôdny dielec 3708/1 výmera 4,16 ha, parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X pôdny dielec XXXX/ X výmera 3,84 ha. Podpísaniu nájomnej zmluvy predchádzalo Uznesenie valného zhromaždenia PS Nandraž z 31.03.2007, ktorým bola výboru uložená povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu na TPP za primeranú náhradu v prípade neuznania žiadosti PPA za rok 2006. Nájomná zmluva z 11. 05. 2007 spolu s dodatkami boli dodatočne schválené na valnom zhromaždení PS Nandraž konanom 28. 03. 2009, o čom bolo prijaté Uznesenie valného zhromaždenia PS Nandraž. Na valnom zhromaždení PS Nandraž sa zúčastnil aj obžalovaný, ktorý svoju účasť potvrdil na prezenčnej listine. Nedôvodná bola preto obhajoba obžalovaného, že o nájomnej zmluve medzi PS Nandraž a V. V. týkajúcej sa aj dielcov pôdneho bloku XXXX/X P. XXXX/X PS Nandraž nevedel. Svojím podpisom totiž potvrdil, že bol prítomný na zasadnutí valného zhromaždenia PS Nandraž, na ktorom sa predmetná nájomná zmluva spolu s dodatkami schvaľovala. Na LV XXX pre k.ú. N.ž, na ktorom sú zapísané parcely reg. E. Č.. XXXX/X (z nej vytvorený dielec pôdneho bloku XXXX/X) a XXXX/X, parcela reg. Z. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X (z nej vytvorený dielec pôdneho bloku XXXX/X), XXXX/X, v čase spáchania skutku bolo a stále ako vlastník je zapísané PS Nandraž v spoluvlastníckom podiele 1/1, a v čase spáchania skutku ako účastník právneho vzťahu bol zapísaný nájomca V. V., nájomná zmluva N.-XX/XXXX. Po doplnení dokazovania po vrátení veci z Krajského súdu v Banskej Bystrici na ďalšie dokazovanie však súd má za preukázané, a to konkrétne z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu Revúca sp. zn. V- 1563/16 z 27.01.2017, ktoré bolo dňa 18.08.2017 potvrdené rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie, ktorým bol zamietnutý návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností na základe zmluvy medzi účastníkmi Pozemkové spoločenstvo Nandraž a V. V. ohľadne prevodu vlastníckych práv k parcelám zapísaným na LV č. XXX ako aj súdneho konania tunajšieho súd sp. zn. sp. zn. 4C/9/2017 ako aj rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.16Co/358/2017, že vlastníkom predmetných pozemkov uvedených v obžalobe nemôže byť PS Nandraž, a teda jeho zápis ako vlastníka predmetných nehnuteľností na LV 288 nie je správny, pričom skutočnými vlastníkmi nehnuteľností je cca. 80 osôb v rôznych spoluvlastníckych podieloch (medzi nimi aj obžalovaný) a tieto osoby by mali byť na liste vlastníctva č. 288 aj zapísaní ako vlastníci, k čomu podľa názoru súdu aj skôr či neskôr dôjde. V zmysle vyššie uvedeného je preto vážne spochybnená platnosť okrem iných aj nájomnej zmluvy medzi PS Nandraž ako nepravým vlastníkom pozemkov a p. V.. Súd si je vedomý skutočnosti, že parcely zapísané na LV XXX pre k.ú. N. v čase spáchania skutku boli spoločnou nehnuteľnosťou, ako ju aj v súčasnosti definuje § 8 zákona č. 97/2013 Z.z. účinného od 01. 05. 2013 s výnimkou § 28 a 29, teda že sa ňou rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov, je nedeliteľná okrem v zákone vymenovaných dôvodov a podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka. I napriek tomu, že zákon č. 181/1995 Z.z. legálnu definíciu pojmu spoločná nehnuteľnosť, vymedzil v náleze Ústavný súd tak, že “Pojem spoločná nehnuteľnosť sa vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva, keďže každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom z celku.“(nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 154/2010). Spoločná nehnuteľnosť ako nehnuteľná vec pozostávajúca z viacerých samostatných pozemkov predstavuje výnimku z úpravy uvedenej v ustanovení § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je nehnuteľnosťou vždy samostatný pozemok. Pre možnosti nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou platila a platí osobitná úprava odlišná od úpravy všeobecnej zakotvenej vo všeobecnom právnom predpise (Občianskom zákonníku). Každý podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti môže nakladať len so svojím podielom vyjadreným zlomkom k spoločnej nehnuteľnosti. Zmyslom osobitnej úpravy spoločnej nehnuteľnosti, jej nedeliteľnosti, a nakladania s ňou je zabránenie drobenia jednotlivých podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je svojím charakterom podielovým spoluvlastníctvom s osobitnou úpravu predmetu spoluvlastníctva a nakladania s ním (spoločná nehnuteľnosť). Nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou predpokladá dohodu podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti o výkone práv a povinností vyplývajúcich
so spoluvlastníckeho práva spoločnej nehnuteľnosti, a to podľa veľkosti ich podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti nemôže sám, bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov užívať časť spoločnej nehnuteľnosti, hoci rozmerom aj zodpovedajúcej podielu podielového spoluvlastníka na spoločnej nehnuteľnosti. Podielový spoluvlastník sa môže na veci patriacej do podielového spoluvlastníctva, v tomto prípade na spoločnej nehnuteľnosti, dopustiť krádeže. Krádež podielu spoluvlastníkom bola judikovaná vo viacerých rozhodnutiach: „Aj spoluvlastník sa môže dopustiť trestného činu krádeže podľa § 212 TZ, ak sa zmocní veci, ktorí je v jeho spoluvlastníctve, v úmysle nakladať akoby patrila len jemu samému“ (R 56/1956). Za cudziu vec v zmysle § 212 ods. 1 TZ treba považovať vec, ktorá páchateľovi vôbec nepatrí, resp. mu nepatrí výlučne, za predpokladu, že s ňou nakladá tam uvedeným spôsobom ako s vlastnou, alebo spôsobom, ktorý je vyhradený výlučnému vlastníkovi, t.j. bez ohľadu na oprávnenie ďalších spoluvlastníkov (R 60/1993). „Cudzia“ je však aj vec, ktorá sčasti nepatrí páchateľovi, teda aj vec, ktorú má páchateľ v spoluvlastníctve (tzv. krádež podielu),...” (R 32/1969). “Aj spoluvlastník sa môže dopustiť trestného činu krádeže vo vzťahu k predmetu spoluvlastníctva, ak sa zmocní veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve tým, že si ju prisvojí, pokiaľ tak urobí v úmysle nakladať s ňou, akoby patrila iba jemu, a svojvoľne tým vylúči ostatných spoluvlastníkov z výkonu vlastníckeho práva, teda z možnosti vec v spoluvlastníctve držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou” (R 4/2002-I.). Obžalovaný sa však bráni tvrdením, že pokosením trávy na dielcoch pôdnych blokov XXXX/X P. XXXX/ X tvoriacich parcely zapísané na LV č. XXX (patriacich k spoločnej nehnuteľnosti) si len chcel vydobiť svoje práva a vykompenzovať všetko, o čo ho PS Nandraž ukrátilo tým, že po celý čas jeho zákonného členstva (od roku 2008 do 2013) páchalo na obžalovanom krivdu tým, že obžalovanému nedovoľovalo nahliadať do dokumentov, nevyplácalo mu dividendy a neprideľovalo mu drevo tak ako ostatným členom. Pokosenie trávy malo byť teda vykompenzovaním jeho očakávaného prospechu za celé predmetné obdobie, ktoré mal mať z členstva v PS Nandraž. Práve za účelom preukázania týchto tvrdení obžalovaného súd doplnil dokazovanie aj v zmysle uznesenia Krajského súdu, ktorý túto trestnú vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie dokazovanie zamerané okrem iného aj na objasnenie vyššie uvedených tvrdení obžalovaného. V prvom rade sa súd pri doplnení dokazovania zameral na otázky, ktoré v uznesení uviedol Krajský súd, pričom dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný bol od roku 2008 vlastníkom resp. nájomcom viacerých pozemkov vedených na listoch vlastníctva č. XXX, XXX P. XXX ( preukázané množstvom oboznámených kúpnych zmlúv na rôzne parcely nachádzajúce okrem iných aj na LV XXX, na ktorom je ako vlastník nesprávne uvedené PS Nandraž) predložených obhajobou, patriacich do tzv. spoločnej nehnuteľnosti PS Nandraž. Taktiež bolo oboznámením listinných dôkazov preukázané právneho nástupníctvo po Jelšavskom majetku, kedy z hlásenia zmien v evidencii nehnuteľností z roku 2001 je zrejmé, že medzi Jelšavským majetkom s.r.o. ako dovtedajším užívateľom a PM, s.r.o. (spoločníkom a konateľom je obžalovaný) došlo k dohode, ktorá preukazuje, že obžalovaný reps. jeho spoločnosti v danej lokalite hospodárili pred rokom 2013 a preukazuje aj právne nástupníctvo spoločnosti obžalovaného po Jelšavskom majetku. Teda obžalovaný bol v zmysle zákona č. 181/1995 Z. z. zákona o pozemkových spoločenstvách členom PS Nandraž od roku 2008, kedy kúpil prvé pozemky patriace do tzv. spoločnej nehnuteľnosti PS Nandraž a mal mať ako zákonný člen PS Nandraž nárok to, aby bol jednak riadne uznaným členom PS Nandraž a mal aj nárok na z tejto skutočnosti plynúce adekvátne výhody riadneho člena PS Nandraž. Štatutárny zástupca PS Nandraž svedok Q. V. ani pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní nevedel súdu vysvetliť, prečo PS Nandraž používalo v ešte v roku 2008 stanovy prebraté od „Spoločnosť urbariaristov a pasienkárov Nandraž“ z 13. 10. 1991, na základe ktorého neuznávali obžalovaného za riadneho člena PS Nandraž len preto, že nebol občanom Obce N., čo bolo zjavne v rozpore s ustanoveniam zákona č. 181/1995 Z. z. zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého členom spoločenstva sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Na účel zistenia, či obžalovaný ako zákonný člen PS Nandraž dostával (majetkovo), čo mu ako riadnemu členovi PS Nandraž prináležalo a či PS Nandraž hospodárilo na pozemkoch patriacim viacerým vlastníkom tak, ako mu to ukladá zákon (teda ako hospodár s cieľom dosiahnutia čo najvyššie ho zisku), pribral súd do konania znalkyňu z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Daňovníctvo a účtovníctvo. Pri hodnotení tohto znaleckého posudku ako aj jeho doplnenia súd konštatuje, že obžalovanému skutočne boli upierané práva vo viacerých rovinách. Za roky 2010-2013 mu neboli vyplatené dividendy a obžalovaný bol ukracovaný aj pri poskytovaní výhod pri predaji palivového dreva, pričom znalkyňa vyčíslila celkové znevýhodnenie obžalovaného za celé posudzované obdobie na sumu 2700,- eur, s čím sa súd v plnej miere stotožnil. Čo sa týka samotného hospodárenia PS Nandraž bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že PS Nandraž mohlo dosahovať v rokoch 2011-2013 zisk násobne vyšší ako dosiahlo za celé sledované obdobie, čím konalo proti záujmom vlastníkov pozemkov patriacim do
tzv. spoločnej nehnuteľnosti PS Nandraž, a teda konalo aj proti záujmom obžalovaného pri správe jeho majetku a pri nakladaní s jeho majetkovými právami, ktoré im on ako vlastník zveril. V zmysle vyššie uvedených preukázaných skutočností ako aj právnych úvah je teda možné konštatovať, že PS Nandraž po dlhšiu dobu (minimálne od roku 2008) upieralo práva obžalovaného na riadne členstvo v PS Nandraž, na základe čoho bola preukázaná aj konkrétna majetková škoda vo výške 2700,- eur, ktorá vznikla obžalovanému konaním PS Nandraž. Po takomto konštatovaní je zároveň potrebné uviesť, že v predmetnej veci teda ide vlastne o spory vnútri PS Nandraž (medzi výborom PS Nandraž a obžalovaným ako členom), kde s poukazom na tzv. princíp „ultima ratio“, nie je ingerencia trestného práva vhodná. Vykonaním obšírneho dokazovania nebolo preukázané, že zo strany obžalovaného išlo o úmyselné alebo dokonca pomstychtivé konanie s cieľom obohatiť seba na úkor cudzieho majetku, pretože mohlo ísť aj o konanie človeka, ktorému boli upreté práva ako vlastníka pozemkov patriacich pod správu PS Nandraž, a ktorý sa rozhodol pokosiť určitú časť pozemkov patriacich do tzv. spoločnej nehnuteľnosti PS Nandraž a zároveň si požiadať o dotácie na základe obhospodárenia predmetných pozemkov ako určitú formu kompenzácie za jemu neposkytnuté výhody plynúce z jeho riadneho členstva v PS Nandraž. Takýto spor mohol a mal byť riešený prostriedkami civilného práva a nie v trestnoprávnej rovine, keďže pre posúdenie trestnoprávnej roviny konania obžalovaného je podstatná skutočnosť, že obžalovaný síce spôsobil PS Nandraž (nie p. V., keďže nájomná zmluva podľa názoru súdu nie je platná, pretože na strane vlastníka pozemkov nemohlo byť uvedené PS Nandraž, ale skutoční vlastníci predmetných pozemkov) pokosením trávy na predmetných pozemkoch škodu vo výške 634,02 eur, avšak PS Nandraž doteraz spôsobilo obžalovanému škodu vo výške 2700,- eur. V zmysle vyššie uvedených právnych úvah nebolo preukázané, že skutok kladený obžalovanému za vinu má znaky trestného činu podľa § 212 Trestného zákona, preto bolo potrebné obžalovaného spod obžaloby v zmysle ust. § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodiť. K druhému skutku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej Q.. T. N., B. J.. V. Y., V. V., P. Š., V. V.. Súd zamietol návrh prokuratúry na vypočutie svedka J.. Q. Q. - zástupcu platobnej agentúry, riaditeľa odboru vnútornej kontroly z dôvodu, že zástupcovia PPA boli v konaní riadne vypočutí a vypočutie J.. Q. by bolo nadbytočné. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný k druhému skutku vypovedal, že mal za to, že keď ho takto okrádali celý čas a sú to zlodeji, podvodníci a klamári, navyše dotácie sa nevyplácajú vlastníkovi alebo nájomcovi, ale tomu, kto pôdu obrobí. Obžalovaný pozemky pokosil, a preto mal nárok na dotácie. Má nárok preto, že je vlastníkom podielu v spoločenstve, a teda keď vlastní podiel spoločenstva, tak automaticky vlastní aj podiel tej 1/1, ktorá tam je, pretože doteraz ten prospech z 1/1 mali mať všetci podielnici, teda keď sa rúbalo drevo, tak deputát dostali všetci. Je fakt, že V. gazdovali len sami pre seba, vrátane V., tzn. rozkrádali to spoločenstvo, nehospodárne nakladali, tzn. že všetci si tam vykazovali činnosti a náklady cez svoje služby, firmy tak, že by to spoločenstvo nejak ziskové nebolo. V minulosti ho o dotácie pripravili MJ. tým, že si žiadali dotáciu na pôdu, ktorú obhospodarovala firma obžalovaného. Vznikla mu škoda 20 000 eur. Napriek dohody si V. uplatnil dotácie na iné parcely, pričom nemal v úmysle získať dotácie, ale chcel, aby nezobral dotácie obžalovaný. Na V. V. podal aj trestné oznámenie na bratislavskú prokuratúru. Svedkyňa - poškodená Q.. T. N. na hlavnom pojednávaní k postupu na uplatnenie dotácií uviedla, že poskytovanie priamych platieb bolo pre rok 2013 upravené priamo v Nariadení vlády 488/2010. V podstate základnou podmienkou pre poskytnutie priamych platieb pre žiadateľa bolo, aby mal poľnohospodársku pôdu obhospodárenú. Žiadatelia si podávajú žiadosť o priame podpory každý rok samostatne, čím sa začína správne konanie, a teda predmetom každého konania sú zapísané plochy žiadosti ako aj zvieratá po skontrolovaní žiadostí dochádza ku krížovej kontrole na základe ktorej sa žiadateľovi zasiela oznámenie o nezrovnalostiach na výmerách, v ktorých sa uvádza plocha na konkrétnych dieloch pôdnych blokov s uvedenými chybami. Žiadateľ v rámci žiadosti predkladá predtlačený formulár so svojimi identifikačnými údajmi, deklaračná časť, ktorá obsahuje zoznam dielov pôdnych blokov, čiže názov štvorca, údaje o danom diely, akú výmeru si vyžaduje, akú podporu, či je to jednotná platba na plochu, alebo znevýhodnené oblasti a grafické prílohy (ortofotomapy), kde zapisuje pôdne diely v deklaračnej časti, na ktoré žiada dotácie. Žiadateľ má priestor na predmetné oznámenie odpovedať písomnou formou a ponížiť si svoju výmeru, resp. ju potvrdiť tak ako ju uviedol v žiadosti. Za predpokladu, že naďalej pretrváva nezrovnalosť resp. naddeklarácia je potrebné túto nezrovnalosť vyriešiť kontrolou na mieste. Takáto skutočnosť nastala aj u žiadateľa PM s.r.o. počas kontroly na mieste boli namerané plochy a vyžiadané doklady k užívaciemu právu pričom kontrolou bolo zistené, že ide o sporné právo užívania, keďže obe sporné strany mali preukázané obhospodárenie ako aj užívacie právo predloženými dokladmi a teda výsledok k sporným plochám bol, že sa stanovila výmera 0 ha a teda platba sa nepriznala. Na základe týchto podkladov bolo vystavené rozhodnutie PPA dňa 13. 08. 2014, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ministerstva zo dňa 05. 11. 2014. Na diel pôdneho bloku č. 1707/1
Lubeník vo výmere 3,21 ha si uplatnila žiadosť iba spoločnosť PM s.r.o. Pôdny blok nebol predmetom krížovej kontroly, keďže tento diel nemal nezrovnalosť. Nemal problém ani administratívny, ani kontroly na mieste. Na diel pôdneho bloku č. XXXX/X R. mala podanú žiadosť pani V.. Žiadateľ nemôže vedieť o tom, či si niekto iný podal žiadosť na ten istý pôdny blok. PPA ho o tom neoboznamuje, žiadateľ nemá možnosť nahliadnuť do zložiek iných žiadateľov. V prvom rade PPA skúma obhospodarovanie, vlastníctvo alebo užívací vzťah k pozemkom až v prípade, ak zistí administratívnymi kontrolami, že došlo k spornému právu a nedalo sa to administratívne vyriešiť rieši sa to v rámci kontroly na mieste takže tá váha tých dôkazov je v podstate rovnaká, ale k tomu skúmaniu dôjde čo sa týka užívacieho práva až v prípade sporu. Právo užívať pôdny blok sa dokladuje až na výzvu PPA. PPA v súvislosti s dielom pôdneho bloku XXX/X R. obžalovanému nezasielala výzvu na doloženie vlastníckeho práva. PPA preveruje žiadateľov, či mohol byť spáchaný trestný čin ale stáva sa to zriedka a nie iba z tohto dôvodu, pretože je to základná podmienka oprávnenosti na získanie platby, čo znamená, že peniaze žiadateľovi nebudú vôbec poskytnuté, pretože máme preukázané že nespĺňa podmienky, takže nemôže ani naplniť trestný čin, lebo peniaze neposkytneme, my to mám administratívne zabezpečené, ale boli prípady, kedy sme trestné oznámenie podávali ale v iných súvislostiach (sfalšované doklady zo strany žiadateľov). PPA neodkazuje na civilný proces. Pri parcele č. 1707/1 PPA nemala pochybnosti o páchaní trestného činu. Kto obhospodaruje akú pôdu sa zisťuje kontrolou na mieste - obhliadkou, meraním daného dielu. V čase vykonávania kontroly 11. 03. 2014 boli obhospodárené diely deklarované pani V. XXXX/X P. XXXX/X, pričom predložila ako dôkaz preukazujúci právo užívania: - potvrdenie obce Nandraž o zaplatení dane z nehnuteľnosti za rok 2013, - záznam o prevádzke stroja zo dňa 13. 06. 2013- 19. 06. 2013, - výpis z katastra nehnuteľností, - list vlastníctva č. 288, - nájomnú zmluvu medzi Pozemkovým spoločenstvom Nandraž a V. V.P. s dodatkom č. 1-3, - dohodu o užívaní poľnohospodárskych pozemkov medzi dotknutou osobu (PM) a V. V., - nájomnú zmluvu medzi V. P. V.P., plnomocenstvo v prospech V. V., - oznámenie z OO PZ v Jelšave. Pre úspešnosť v rámci správneho konania o pridelenie dotácie, má žiadateľ povinnosť mať poľnohospodársku pôdu obhospodárenú. Dôvodom neposkytnutia dotácie za rok 2013 P M, s.r.o. bola naddeklarácia. Dôkazy preukazujúce užívacie právo, nie sú podkladom a súčasťou žiadosti. Ak sa tieto skutočnosti preukazujú tak, iba v rámci sporného práva užívania. V prípade dielca XXXX/X sporné právo v užívaní nebolo. P M, s.r.o. nebola poskytnutá dotácia z dôvodu, že deklarovali rozmer plochy o 24,62 % väčší ako zistila PPA, preto na dieloch bola určená výmera 0 ha. P M, s.r.o. neopravili výmeru dielca ani na výzvu PPA. Rovnako si väčšiu mieru deklarovala aj pani V. a nebola jej poskytnutá žiadna dotácia. V prípade ak sú dve žiadosti na ten istý pôdny dielec 80 % prípadov sa vyrieši tým, že po výzve z našej strany na predloženie dokumentov oprávňujúcich užívanie pôdneho dielca, jeden z týchto subjektov zoberie svoju žiadosť späť. Keď naďalej trvá na svojom, v tom formulári, ktorých vyzývame buď potvrdí svoju výmeru, alebo zníži, vtedy nepredkladá dôkazy preukazujúce užívacie právo. Z tých 20 % posielame kontrolu na mieste, keď aj tak ostávajú dve žiadosti posielam kontrolu na mieste a pri tejto kontrole sa majú predkladať práva k užívaniu. V tomto konaní došlo k sporu pri dielcoch 1707/1 a 1703/1. P M, s.r.o. predložilo: - splnomocnenie kde PM, s.r.o. splnomocňuje na zastupovanie P. W., - nájomnú zmluvu č. XXXXX/XXXX pmz - p40131/13 uzatvorenú medzi spol. PM, s. r. o. a Slovenským pozemkovým fondom, - zoznam nájomných zmlúv za rok 2014,
- zoznam honov, - list Pozemkovému spoločenstvu Nandraž vo veci oznámenia o užívaní, - doklady o zakúpení osiva a hnojív, - sumár vlastníkov a iných podielov za celé katastrálne územie. PPA sa necíti byť poškodená v zmysle finančných prostriedkov, platbu nevyplatili. Svedok J.. V. Y. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal, že PPA pravosť dokladov predkladaných žiadateľmi ku žiadostiam neposudzuje. PPA nerieši podnety ako falšovanie stasiek, PPA s tým nič nerobí. A keď nám predložia obidvaja žiadatelia doklady o obhospodárení, aj o užívaní, čo sa ja stalo, tak dáme nulové plnenie jednému aj druhému. V prípade naddeklaráce po prvej krížovej kontrole a po procesoch súvisiacich s administráciou, tzn. že nám príde oznámenie so špecifikáciou. Spravidla v septembri býva krížová kontrola, toho istého roku. Zákonom nám dané je urobiť rizikovej analýzy a náhodného výberu zo vzorky, to musíme stihnúť do konca roka, je to množstvo kontrol, potom sa riešia krížové kontroly. Niektoré medzi tým pokiaľ, na žiadateľa padne odber vzorky a ešte tam má aj krížovku, tak vieme to urobiť naraz. Pokiaľ to tak nie je, tak sa to dá následne potom. Od podania žiadosti o uplatnenie dotácie spravidla do 13 mesiacov. Svedok V. V. sa na hlavnom pojednávaní k veci vyjadril, že jeho mama bola zaevidovaná ako samostatne hospodáriaci roľník v máji 2013 a nemá žiadne stroje na obrábanie poľnohospodárskej pôdy. Stroje má len svedok. Pre svoju mamu nevykonával žiadne práce. Potvrdil, že podnájomná zmluva, ktorú mal uzavretú s matkou, je neplatná. Tú časť dielcov 1707/1 a 1703/1, ktoré nepokosil obžalovaný, pokosil svedok a na jeseň tieto pôdne dielce pokosil alebo zmulčoval. Nepamätal si, či bol na krížovej kontrole organizovanej PPA. Či matka predložila PPA podnájomnú zmluvu, svedok nevedel povedať. Pokiaľ sa
vo výpovedi z 02. 02. 2016, 12. 05. 2015 odvolával na nájomnú zmluvu s matkou, k tomuto sa nevedel vyjadriť, keďže detaily zmluvy si nepamätal. Rovnako tak okolnosti vypĺňania žiadostí o dotácie na PPA a ich detaily si nepamätal. Svedkyňa P. Š., dcéra obžalovaného, ktorá pracovala na živnosť pre spoločnosť P M, s.r.o., vypovedala k druhému skutku, že pôdny dielec 1707/1 za rok 2013 bol vsunutý do jednotnej žiadosti na pokyn obžalovaného. V roku 2013 došlo k naddeklarácií, pretože si V. V. zadeklarovala žiadosti o dotácie na pôdny dielec 1701/1. A V. V. si zadeklaroval do žiadosti o dotácie pôdny dielec 3805/1, ktorý užíval obžalovaný. Svedkyňa nechápe, ako V. V. mohol dať tú žiadosť pri dielci 3805/1 keďže 90 % času sme tam mali nasiate my. Pri našej žiadosti sme dokladovali aj záznamy z GPS, kde boli presne poloha nášho traktora počas práce. Výsledky tejto kontroly pri žiadosti, ktorá nám kolidovala s Mirom aj s p. Martou dodnes nie je vyriešená, nakoľko aj oni niečo predložili PPA aj my a PPA to posúdila ako sporné konanie, ktoré nevedela právne posúdiť a odkázala nás na občianske súdne konanie, ktoré neprebehlo. Na hlavnom pojednávaní V. V. k veci uviedol, že o podnájomnej zmluve medzi V. V. a V. V. sa dozvedel až potom, keď to bolo predmetom trestného oznámenia. Výbor o podnájomnej zmluve určite nehlasoval a neschvaľoval ju. V. V. bola zaevidovaná ako súkromne hospodáriaci roľník. Mala nejaké dohody s V. V.. V roku 2014 svedok na základe plnej moci zastupoval V. V. pri podaní žiadosti a pri následnej kontrole. V. V. si žiadala dotácie asi iba raz alebo dvakrát v roku 2013 alebo v roku 2014, ale dotácie jej neboli priznané, ani v odvolacom konaní z dôvodu, že išlo o nejaké krížové plnenie, že W. si zakreslili tie pozemky, ktoré si zakreslila V. V. a N. P. Q.. B. N. L., Č. C. N. M. V. V. V. a V. V. trvá alebo skončil. Ďalej vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc o výsluchu svedkýň V. V. a V.. Q. K., a zistil nasledujúce skutočnosti: Svedkyňa V. V. vo výsluchu v prípravnom konaní dňa 02. 02. 2016 vypovedala, že do novembra 2015 bola samostatne hospodáriaca roľníčka evidovaná na Obecnom úrade Nandraž. Spoločne so synmi vykonávala obhospodarovanie pozemkov. Parcelu 2608/4 v k.ú. Nandraž prenajal syn Marek od Pozemkového spoločenstva Nandraž v roku 2007. Túto parcelu jej syn prenajal v roku 2013 len kvôli sporom s W.i. Na základe nájomnej zmluvy si svedkyňa parcelu zahrnula do jednotnej žiadosti o platbu v roku 2013. Pôdne diely XXXX/X a XXXX/X obhospodarovali synovia tým, že kosili trávu. Dotácie nedostala. V prípravnom konaní vypovedala dňa 26. 01. 2016 svedkyňa Q. K. poverená PPA k veci tak, že rozsiahlo opísala postup na poskytnutie dotácií od PPA vrátane zákonnej úpravy. K žiadosti P M, s.r.o. zastúpeného obžalovaným o dotácie uviedla, že tento nebol povinný preukázať, a nebol ani vyzvaný na preukázanie, či má k pôde, konkrétne k dielu pôdneho bloku R. XXXX/X vlastnícky, nájomný, prípadne iný právny vzťah, nakoľko na predmetnom diely pôdneho bloku nevznikla naddeklarácia. V roku 2013 obžalovanému nebola priznaná dotácia z dôvodu, že v žiadosti deklaroval o viac ako 20% väčší rozmer deklarovanej plochy, čím vznikla naddeklarácia. PPA distribuuje peniaze EÚ. Účelom dotácií je, aby bola obhospodarovaná pôda. Preto pri podávaní žiadostí žiadateľ nepredkladá dokumenty, ktoré osvedčujú užívacie právo, ale kontroluje obhospodarovanie až v prípade naddeklarácie, ak je viac ako jeden žiadateľ k pôdnemu bloku. Žiadatelia sa v tomto prípade vyzvú, aby predložili dôkazy o užívacom práve k pôdnemu bloku - listy vlastníctva, nájomné zmluvy a pod. Na otázku, či môže o dotáciu požiadať aj osoba, ktorá nemá k pôdnemu bloku vlastnícke ani nájomné právo za podmienky, že tento pôdny blok obhospodárila, a za podmienky, že si na tento pôdny blok neuplatnila dotáciu iná osoba, svedkyňa bez priamej odpovede odkázala na ustanovenie § 10 Nariadenia vlády č. 488/2010 Z.z. Svedkyňa si nespomínala, či by PPA vo veci naddeklarácie niekedy nepodávala trestné oznámenie. PPA škoda nevznikla. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti: Zo zápisnice o C. Y. V. V. D. XX.XX.XXXX M., Ž. W. M. F. P. Pribolovej bez preskúmania vlastníckeho vzťahu, čím bola uvedená do omylu, V. V. vznikla škoda tým, že si nemohol žiadať o riadnu platbu v danom roku 2013 Podľa správy Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra Lužianky lokalita kultúrneho dielu R. XXXX/X sa nachádza na parcele E.-K. XXXX/X v kú N. (parcela 2608/4 rozdelená na dva kultúrne diely R.K. XXXX/X P. XXXX/X). Zo správ Poľnohospodárskej platobnej agentúry Bratislava vyplynulo: v podaní z 26.03.2015 oznámila, že podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou jednotnej platby na plochu s účinnosťou do 31.12.2014 upravovalo nariadenie vlády SR 488/2010 Z.z. V zmysle § 2 ods. 2 tohto nariadenia a § 2 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 342/2014 platobná agentúra poskytuje platbu na poľnohospodársku pôdu, ktorá je vedená v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov (LPIS), podkladom pre LPIS sú digitálne ortofotomapy. Ortofotomapy sú pre potreby LPIS poskytované Národným poľnohospodárskym a potravinovým centrom.; V zmysle § 17 ods. 3
zákona č. 543/2007 Z.z. sa na vedenie evidencie pôdnych blokov nevzťahuje katastrálny zákon, platobná agentúra nedisponuje informáciami o pozemkoch a ich výmerách vedených v KN.; Diel pôdneho bloku Lubeník 1707/1 bol v roku 2013 predmetom jednotnej žiadosti spoločnosti P M, s.r.o. Celková výmera pôdneho bloku R. XXXX/1 v roku 2013 predstavovala 3,21 ha, pričom spoločnosť v jednotnej žiadosti deklarovala diel pôdneho bloku vo výmere 2,80 ha. Na diel pôdneho bloku Lubeník 1707/1 nebola u spoločnosti zistená žiadna nezrovnalosť. O jednotnej žiadosti spoločnosti na rok 2013 PA rozhodla Rozhodnutím č. 500/1387/17924/2013 z 13.08.2014, ppl 14.11.2014, ktorým PA neschválila poskytnutie podpory pre spoločnosť z dôvodu naddeklarácie.; v roku 2014 dielu pôdneho bloku R. XXXX/X bol predmetom jednotnej žiadosti SHR V. V.u. Výmera pôdneho bloku R. XXXX/X v roku 2014 predstavovala 3,21 ha, pričom žiadateľ v žiadosti deklaroval 3,21 ha, kontrolou na mieste bola zistená výmera 2,71 ha. PPA Rozhodnutím č. 500/1056/17118/2014 z 26.02.2015 neschválila poskytnutie podpory pre žiadateľa z dôvodu naddeklarácie (naddeklarácia spočívala v deklarácií vyššej výmery poľnohospodárskych pozemkov, ako v skutočnosti obhospodaruje).; Podľa súčasnej právnej úpravy PPA skúma právny vzťah žiadateľa k deklarovanej poľnohospodárskej pôde, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, teda v prípade naddeklarácie. Ak sa vykonaním krížovej kontroly zistí vznik naddeklarácie, platobná agentúra v súlade s §16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. sporných žiadateľov vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde, ktorým sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu. Ak sa opísaným podpisom preukáže, že právo užívania k pôde má len jeden žiadateľ, PPA rozhodne o poskytnutí podpory tomuto žiadateľovi. Ak zistí, že právo užívania žiadateľov je sporné, v súlade s § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. PPA na spornej výmere neurčí stanovenú plochu a rozhodne podľa osobitného predpisu v súlade s ustanovenými podmienkami.; Vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2013 a 2014 administratívnymi kontrolami nebola na diely pôdneho bloku R. XXXX/X zistená deklarácia viacerými žiadateľmi, platobná agentúra neskúmala právny vzťah k deklarovanej poľnohospodárskej pôde; v podaní z 07.05.2015 oznámila, že spoločnosti P M, s.r.o. PPA Rozhodnutím č. 500/1387/17924/2013 z 13.08.2014 neschválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu z dôvodu, že zistila že výmera užívaná žiadateľom deklarovaných poľnohospodárskych pozemkov sa nezhodovala s výmerou poľnohospodárskych pozemkov, ktorú žiadateľ deklaroval v jednotnej žiadosti na rok 2013. Rozdiel medzi deklarovanou výmerou a stanovenou výmerou predstavuje naddeklaráciu, čiže spoločnosti P M, s.r.o. vznikla v roku 2013 naddeklarácia 20,33 ha, čo predstavuje 24,62 % stanovenej výmery; v podaní z 03.08.2015 oznámila, že pri podávaní žiadosti o jednotnú platbu na plochu nie je povinnosť, podľa európskej a národnej legislatívy, preskúmavať užívateľský vzťah k pôde. PPA kontroluje preukázanie právneho vzťahu k pôde až na základe výzvy. Dôvodom na neposkytnutie podpory je nepreukázanie vlastníckeho, nájomného alebo iného vzťahu za predpokladu, že bol na to žiadateľ vyzvaný.; V prípade podania jednotnej žiadosti o jednotnú platbu na plochu spoločnosť P M, s.r.o. na pôdny blok R. XXXX/X v roku 2013, musí byť podmienka obhospodarovania pôdy splnená na rok 2013, vždy je to rok kedy sa podáva žiadosť.; V roku 2013 si iba spoločnosť P M, s.r.o. deklarovala pôdny diel Lubeník 1707/1 vo výmere 2,80ha; v podaní z 14.01.2016 oznámila, že diel pôdneho bloku R. XXXX/X bol predmetom jednotnej žiadosti na rok 2013 žiadateľa P M, s.r.o.s užívanou deklarovanou výmerou 8,90 ha a zároveň aj žiadateľa V. V. s deklarovanou užívanou výmerou 12,36 ha. PPA skúma právny vzťah žiadateľa k deklarovanej poľnohospodárskej pôde, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, teda v prípade naddeklarácie (§ 10 Nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z.) Ak sa vykonaním krížovej kontroly zistí vznik naddeklarácie, PPA vyzve sporných žiadateľov, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde, ktorým sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho titulu. V dňoch 11.03.2014 a 18.03.2014 bola u žiadateľa P M, s.ro. a V. V. vykonaná kontrola na mieste z dôvodu viacnásobnej deklarácie. Jedným z kontrolovaných dielov pôdneho bloku bol aj R.K. XXXX/X, ktorý bol medzi žiadateľmi sporným. na základe vykonanej kontroly, vyjadrení oboch žiadateľov a predložených dokladov kontrolná skupina dospela k záveru, že právo užívania k dielu pôdneho bloku R. XXXX/X nebolo vysporiadené v zmysle zákonných požiadaviek. Z uvedeného dôvodu bola kontrolnou skupinou stanovená výmera žiadateľov na predmetnom diele pôdneho bloku 0,00 ha, z čoho vyplýva, že neboli vyplatené žiadne platby. Z formulárovej jednotnej žiadosti na rok 2013 žiadateľa P M, s.r.o., registračné číslo žiadosti XXXXXXXXXX z 15.05.2013, je zrejmé, že sú v nej predtlačené možnosti platieb, o ktoré môže žiadateľ žiadať (jednotná platba na plochu na užívanú výmeru, osobitná platba na ovocie a zeleninu na výmeru, platba na dojnice podľa zoznamu dojníc B-3, osobitná platba na cukor, vyrovnávací príspevok
na znevýhodnené oblasti, agroenvironmentálnu platbu, platbu na územia európskeho významu na poľnohospodárskej pôde), pričom voľba sa vyznačuje krížikom v predtlačenom štvorci; na rube žiadosti žiadateľ podpisom sa zaväzuje k povinnostiam tam uvedeným. K žiadosti priložil Zoznam poľnohospodárskych pozemkov, v ktorej žiadateľ vyznačuje do predtlačenej tabuľky diely, ich výmeru, na ktoré žiada podporu a na rube tlačiva podpisom vyhlasuje tam uvedené skutočnosti. Zo správy PS Nandraž z 24.02.2015 vyplýva, že pôdny diel č. XXXX/X nebol prenajatý, resp. daný do užívania inej osobe, pretože dňa 11.05.2007 PS Nandraž uzatvorilo nájomnú zmluvu na všetku poľnohospodársku pôdu z LV č. 288 s SHR V. V.. Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 11.05.2007 sa špecifikovali prenajaté pozemky, jenotlivým parcelným číslam odpovedá pôdny diel, podľa zaradenia pôdohospodárskej platobnej agentúry: parcelné číslo XXXX/X - výmera 319778 m2, pôdny dielec 1703/1
- výmera dielca 16,59 ha.; V dnešnej dobe sú na parcele XXXX/X už vytvorené dva pôdne diely č. XXXX/ X P. XXXX/1. PPA nás o tom vôbec neinformovala, ako vlastníka poľnohospodárskej pôdy.; PPA vytvára pôdne diely a mení ich hranice na základe prirodzených zmien. V tomoto prípade podľa informácie z PPA rozdelila uvedený pôdny diel XXXX/X z dôvodu, že cez parcelu 2608/4 prechádza poľná cesta. Účelom pôdneho dielu je dotovať poľnohospodársku prvovýrobu. Z uvedeného dôvodu vznikli pôdne diely XXXX/X P. XXXX/X na parcele XXXX/X. Od roku 2010 doposiaľ PS Nandraž pôdny diel XXXX/ X nikomu neprenajalo. PS Nandraž nájomnú zmluvu so spoločnosťou P M, s.ro. ani Bastav, s.r.o. v zastúpení J.. V. W. nikdy neuzavrelo. V. V. adresoval obžalovanému oznámenie z 30.04.2013, v ktorom obžalovanému oznámil, že v roku 2013 bude užívať všetky pozemky na poľnohospodársku činnosť a v súvislosti s ich obhospodarovaním podá žiadosť o priamu podporu na poľnohospodársku pôdu. Zároveň vyzval obvineného, aby obvinený svoju poľnohospodársku činnosť ako konať spoločnosti Bastav, s.r.o. obmedzil na všetkých pôdnych dieloch, pretože na ne nemá vlastnícke právo ani nájomné právo (na vedomie adresoval PPA). Obžalovaný ako konateľ P M, s.r.o. na oznámenie V. V. reagoval nedatovanou odpoveďou, reagoval, že pozemky, ktoré užíva v katastri Nandraž dlhodobo., užíva na základe vlastníctva a nájomných zmlúv. Vlastníctvo a nároky V. V. sa doriešili vzájomnou dohodou z 04.05.2008. List V. považoval za schválnosť , ktorá je v poslednom období bežná, a v prípade, že úmyselným konaním V. tým, že si prihlási na PPA na pozemky, ktoré dlhodobo užíva obžalovaný, bude škody, ktoré mu vzniknú požadovať uhradiť a bude ich vymáhať súdnou cestou. Obžalovaný oznámil PS Nandraž v nedatovanom podaní, že vzhľadom k tomu, že PS Nandraž nie je ochotné uznať jeho vlastníctvo v tomto urbárskom spoločenstve do dnešného dňa mu nevyplatili žiadne dividendy, odmieta ho pozývať na valné zhromaždenia, tak ako kompenzáciu škôd, ktoré mu ich konaním vznikli, mieni od tohto roku užívať TTP v majetku PS Nandraž. Bude si ich uplatňovať prostredníctvom PPA, a týmto vyzval pána V., aby sa zdržal žiadosti o podporu na uvedené pozemky. Zo zápisnice č. 83/320/2014 vyhotovenej PPA, regionálne pracovisko Rimavská Sobota z 11.03.2014 o vykonaní kontroly na miesto vo veci viacnásobnej deklarácie podľa § 22 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, uskutočnená v Rimavskej sobote, ktorej sa zúčastnili za P M, s.r.o. P. W., počas ktorej sa oznámilo, že administratívnou kontrolou bolo zistené, že žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podala aj osoba: V. V. P. V. V. (R. XXXX/X). Postup podľa § 16b sa zistilo, že právo užívania je sporné, nakoľko právo užívania spornej pôdy okrem žiadateľa preukázala aj dotknutá osoba. Pôdohospodárska platobná agentúra podaním z 02.07.2013 oznámila, že na diely pôdnych blokov R. XXXX/X a R. XXXX/X si v roku 2013 požiadali o poľnohospodárske priame podpory žiadatelia: SHR V. V. a spoločnosť P M, s.r.o. PPA neskúma právnu stránku vlastníckych alebo nájomných vzťahov a nezabezpečuje riešenie príslušných majetkovo-právnych vzťahov. Skúma iba využívanie poľnohospodárskej pôdy žiadateľom. nezávisle na tom, či má alebo nemá s predmetným subjektom uzatvorenú nájomnú zmluvu. PPA podaním z 09. 02. 2015 oznámila kto si uplatňoval dotácie na pozemky 1703/1 a 3803/1: V. V. SHR 2007,2008,2014, V. V. SHR 2013, PS Nandraž 2006, P M, s.r.o. 2004,2005,2006,2007,2013. PPA neskúmala v zmysle § 8 Nariadenia vlády č. 488/2010 Z.z. pri predkladaní žiadostí nie je povinnosť preukazovať vlastníctvo prípadne užívanie týchto pozemkov. V roku 2013 došlo k viacnásobnej deklarácii na pôdne diely 3803/1 a 1703/1 a bola vykonaná kontrola PPA na mieste z dôvodu vzniku sporného práva podľa § 16c ods. 1 zákona 543/2007 Z.z. PPA neuznala oprávnenosť priznania finančnej podpory PS Nandraž za rok 2006 a V. V. za rok 2007, V. V. priznala oprávnenosť finančnej podpory v rokoch 2008 a 2014. Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Súd má za to, že nebolo preukázané, že skutok, ktorý spáchal obžalovaný, je trestným činom, pričom k takému záveru dospel na základe súhrnného vyhodnotenia obsahu výpovedí a listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré súd viedli k právnej úvahe, že bolo potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Žiadny z obžalobou produkovaných dôkazov samostatne ani vo vzájomných súvislostiach jednoznačne nepreukazoval, že skutok, ktorý spáchal obžalovaný je trestným činom. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by obžalovaný úmyselne v žiadosti o poskytnutie dotácie uvádzal nepravdivé informácie, ktoré by naplnili skutkovú podstatu trestného činu subvenčného podvodu, pričom zo strany PPA bola vykonaná aj krížová kontrola a žiadosť obžalovaného o poskytnutie dotácie bola zamietnutá. Všetky výpovede svedkov K., Y. P. N. ako zamestnancov PPA, ako aj listinné dôkazy predložené PPA súd vyhodnotil v prospech obžalovaného. Svedkyňa NZ. vo svojej výpovedi potvrdila, že dôkazy preukazujúce užívacie právo, nie sú podkladom a súčasťou žiadosti. Ak sa tieto skutočnosti preukazujú tak iba v rámci sporného práva užívania. V prípade dielca XXXX/X sporné právo v užívaní nebolo. P M, s.r.o. nebola poskytnutá dotácia z dôvodu, že deklarovali rozmer plochy o 24,62 % väčší ako zistila PPA, preto na dieloch bola určená výmera 0 ha. P M, s.r.o. neopravili výmeru dielca ani na výzvu PPA. Rovnako si väčšiu mieru deklarovala aj pani V. a nebola jej poskytnutá žiadna dotácia. V prípade ak sú dve žiadosti na ten istý pôdny dielec 80 % prípadov sa vyrieši tým, že po výzve zo strany PPA na predloženie dokumentov oprávňujúcich užívanie pôdneho dielca, jeden z týchto subjektov zoberie svoju žiadosť späť. Keď naďalej trvá žiadateľ na svojom, v tom formulári, ktorých PPA vyzýva buď potvrdí svoju výmeru, alebo zníži, vtedy nepredkladá dôkazy preukazujúce užívacie právo. Z tých žiadostí 20 % posiela PPA kontrolu na mieste, a pri tejto kontrole sa majú predkladať práva k užívaniu. Rovnako svedok Y. potvrdil, že PPA pravosť dokladov predkladaných žiadateľmi ku žiadostiam neposudzuje. PPA nerieši podnety ako falšovanie stasiek, PPA s tým nič nerobí. A keď nám predložia obidvaja žiadatelia doklady o obhospodárení, aj o užívaní, čo sa ja stalo, tak dáme nulové plnenie jednému aj druhému. Podľa svedkyne K. k žiadosti P M, s.r.o. zastúpeného obžalovaným o dotácie uviedla, že tento nebol povinný preukázať, a nebol ani vyzvaný na preukázanie, či má k pôde, konkrétne k dielu pôdneho bloku R. XXXX/X vlastnícky, nájomný, prípadne iný právny vzťah. V roku 2013 obžalovanému nebola priznaná dotácia z dôvodu, že v žiadosti deklaroval o viac ako 20% väčší rozmer deklarovanej plochy, čím vznikla naddeklarácia. Účelom dotácií z PPA je, aby sa obhospodarovala pôda. Preto pri podávaní žiadostí žiadateľ nepredkladá dokumenty, ktoré osvedčujú užívacie právo, a PPA len kontroluje obhospodarovanie až v prípade naddeklarácie, ak je viac ako jeden žiadateľ k pôdnemu bloku. Žiadateľov PPA v tomto prípade vyzve, aby predložili dôkazy o užívacom práve k pôdnemu bloku
- listy vlastníctva, nájomné zmluvy a pod. Obžalovaný síce pokosil parcely, ku ktorým nesvedčalo užívacie právo výslovne len jeho osobe alebo je firmám, ale pokiaľ si za takýmto spôsobom neoprávnene obhospodárenú pôdu obžalovaný uplatnil žiadosťou u PPA dotáciu, nekonal protiprávne, a to predovšetkým z toho dôvodu, ktorý predostrela svedkyňa K., že účelom poskytovania dotácií je, aby sa obhospodarovala pôda. Vo formulárovej žiadosti PPA o dotáciu nie je kolónka, v ktorej by žiadateľ mohol vyznačiť, aký má k pozemku, na ktorý žiada dotáciu od PPA vzťah, ale uvádza len informácie o parcelách, dokonca nemá ani povinnosť prikladať k žiadosti doklady preukazujúce vzťah žiadateľa k pozemku a nakoniec ani PPA pri poskytnutí dotácie žiadateľovi neskúma (pokiaľ nedôjde k naddeklarácii spočívajúcej v tom, že viac žiadateľov žiada dotáciu na rovnaký pozemok), či žiadateľ má k pozemku právny vzťah. Z tohto súdu vyplýva, že tvorca normy Nariadenia vlády č. 488/2010 Z.z. súčasne v § 10 predpokladá, že o dotáciu môže požiadať aj osoba, ktorá nemá k pozemku, ktorý obhospodárila, vlastnícke právo, nájomný vzťah alebo iné užívacie právo. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný svojím konaním nemohol naplniť skutkovú podstatu subvenčného podvodu ani v štádiu pokusu, keďže pri konaní obžalovaného celkom chýbal úmysel uviesť PPA do omylu v otázke splnenia príslušných podmienok, a tým aj vylákať od PPA dotáciu. Takto nastavené poskytovanie dotácii zo strany PPA je chybou systému, ktorý umožňuje, aby aj žiadateľ, ktorý nemá k pozemku žiadny právny vzťah (čo nebol konkrétne tento prípade, keďže obžalovaný bol spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti) mohol byť úspešný v správnom konaní o poskytnutie dotácie len na základe toho, že preukázal, hoci aj neoprávnené obhospodárenie takéhoto pozemku. Ide o stav, ktorý v žiadnom prípade nemôže súd vyhodnotiť na ťarchu obžalovaného. Nakoniec svedkyňa K. pri hypotetickej otázke obhajoby, či aj osoba, ktorá nemá k pôdnemu bloku vlastnícke ani nájomné právo za podmienky, že tento pôdny blok obhospodárila, a za podmienky, že si na tento pôdny blok neuplatnila dotáciu iná osoba, môže byť v správnom konaní o poskytnutie dotácie od PPA úspešná, svedkyňa bez priamej odpovede odkázala na ustanovenie § 10 Nariadenia vlády č. 488/2010 Z.z. Nepriamo však
z výpovedí svedkov ohľadom postupu poskytovania dotácií zo strany PPA súd dospel k záveru, že odpoveď na hypotetickú otázku svedkyne K. by bola kladná. Svedčí o tom aj skutočnosť, že všetci svedkovia z PPA si minimálne nevedeli spomenúť na situáciu, že by v prípade naddeklarácie bolo zo strany PPA podávané trestné oznámenie. PPA nevznikla konaním obžalovaného žiadna škoda. Súd preto dospel k záveru, že nebol zo strany obžaloby produkovaný žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné vysloviť dostatočne kvalifikovaný záver, že boli naplnené zákonné znaky trestného činu subvenčného podvodu po objektívnej stránke, teda že obžalovaný uviedol PPA nepravdivé skutočnosti. Podľa súdu na hlavnom pojednávaní neboli obžalobou predložené také významné dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že skutok spáchaný obžalovaným je trestným činom. Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov mal jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba nie je trestným činom, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že súd nadobudol pochybnosti o vine obžalovaného a oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora v celom rozsahu, pretože nebolo dokázané, že skutok, ktorý spáchal obžalovaný, je trestným činom. Poškodená strana - Poľnohospodárska platobná agentúra si nárok na náhradu škody neuplatnila, preto súd o jej prípadnom nároku na náhradu škody nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.