Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Csp-128-2021.pdf
PDF · 133.57 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-8Cb/24/2021
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu : NFD group s.r.o., so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO:46 697 730, zastúpeného Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovaným : 1./. O. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. D. G. XXXX/XXA, XXX XX S. U. a 2./ O. Y., F.. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. D. G. XXXX/XXA, XXX XX S. U., zastúpeným JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie sumy XX.XXX,XX eur a zmluvnej pokuty s prísl., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.05.2021 označenou ako „Žaloba o zaplatenie sumy XX.XXX,XX eur s prísl.“ domáha zaplatenia sumy (podľa petitu) XX.XXX,XX eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,03 % denne zo sumy 1.956,09 eur od 1.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.958,20 eur od 1.6.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.960,30 eur od 1.7.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.962,41 eur od 1.8.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.964,52 eur od 1.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.966,63 eur od 1.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.968,74 eur od 1.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.970,86 eur od 1.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.972,98 eur od 1.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.975,10 eur od 1.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.977,22 eur od 1.3.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.979,35 eur od 1.4.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.981,48 eur od 1.5.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ ide o rozpor vo výške požadovaného plnenia vyplývajúci zo žaloby spočívajúci v tom, že na jednej strane žaloba je označená ako žaloba o zaplatenie sumy XX.XXX,XX eur a na druhej strane v petite žaloby ako požadovaná suma uvedená je suma XX.XXX,XX eur, v prípade jeho neodstránenia samotným žalobcom tento bude odstraňovaný súdom postupom podľa § 129 CSP v ďalšom priebehu konania o žalobe žalobcu, po právoplatnosti tohto uznesenia, vzhľadom na súčasne podaný návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia o ktorom bol súd povinný z dôvodu plynutia zákonnej lehoty prioritne rozhodnúť a rozhodnutiu o ktorom daný rozpor nijako nebráni.
3. Ako žalovaných žalobca v žalobe označil O. Y. (žalovaný v 1.rade) a O. Y., F.. Z. (žalovaná v 2.rade) s tým, že žalovaná v 2.rade má byť stranou sporu len v časti konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
4. Žalobu žalobca odôvodňuje tým, že ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným O. Y. ako objednávateľom dňa 2.2.2015 Zmluvu o dielo, v zmysle ktorej sa zaviazal pre neho zhotoviť stavbu „R. W. - S. U.“, na parcele Y.-G. Č..XXXX/XXX o celkovej výmere XXX m2 v katastrálnom území S. U., to všetko za celkovú cenu diela 600.000,-eur vrátane DPH, pričom v článku V. ods.1 zmluvy sa strany dohodli „na realizácii diela zaslaním zálohových platieb, vždy na základe písomnej výzvy zhotoviteľa“ a lehota splatnosti faktúry mala byť 14 dní. Žalobca uviedol, že žalovaný ako objednávateľ zo Zmluvy o dielo bol
v danom čase zároveň konateľom žalobcu, ktorý bol zhotoviteľom a druhou konateľkou žalobcu v tom čase bola manželka žalovaného, pričom dnes sú obaja bezpodielovými spoluvlastníkmi zhotoveného zrubového domu. Žalobca tvrdil, že napriek tomu, že žalovaný O. Y. s manželkou v zhotovenom dome bývajú najmenej od roku 2016, cenu za dielo doposiaľ uhradili iba čiastočne. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že dňa 5.6.2019 zmluvné strany uzavreli Dodatok č.1 k predmetnej zmluve o dielo, v ktorom sa dohodli na zmene ustanovenia o platobných podmienkach a o zmluvnej pokute tak, že podľa nového znenia článku V zmluvy- Platobné podmienky mala byť cena za dielo uhradená v troch častiach, a to prvá časť vo výške 20.000,-eur vrátane DPH bola uhradená na účet zhotoviteľa dňa 31.8.2017, čo žalobca nerozporuje, druhá časť ceny za dielo vo výške spolu 120.000,-eur vrátane DPH mala byť uhradená formou pravidelných mesačných splátok podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu daného dodatku vždy k poslednému dňu v mesiaci počnúc mesiacom jún 2019 ( s prvou splátkou splatnou do 30.6.2019), najneskôr do 31.5.2024. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na tom, že úhrada ceny za dielo formou pravidelných mesačných splátok bude úročená ročnou úrokovou sadzbou vo výške 1,29 % fixne na päť rokov. Tretia časť ceny za dielo vo výške 460.000,-eur vrátane DPH mala byť podľa tvrdenia žalobcu zaplatená formou mimoriadnych splátok najneskôr do 31.5.2024, pričom zmluvné strany sa dohodli, že ak nebude faktúra uhradená v lehote splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v Platobných podmienkach, je zhotoviteľ oprávnený od objednávateľa požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % za každý deň omeškania. Žalobca uviedol, že aj predmetný dodatok za žalobcu podpísala manželka žalovaného, pričom tento bol uzavretý potom, čo sa dňa 3.6.2019 konala členská schôdza členov družstva D. T. W., ktoré je jediným spoločníkom žalobcu a na ktorej boli prezentované prejavy nedôvery časti členov družstva voči žalovanému, ktorý v tom čase vystupoval aj ako predseda predstavenstva tohto družstva. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 5.6.2019 vystavil faktúru č.T., ktorou žalovanému fakturoval zostatok ceny za dielo vo výške 580.000,-eur vrátane DPH, z ktorej žalobca už aj odviedol DPH vo výške 96.667,67 eur a ktorá bola splatná dňa 19.6.2019. Žalobca tvrdil, že predmetom tohto konania je vymoženie neuhradených splátok po lehote splatnosti, ktoré je žalovaný povinný platiť ako druhú časť ceny za dielo, pričom špecifikoval ktoré splátky, kedy a v akej výške boli uhradené (splátky hradené od 24.07.2019 do 23.03.2020 vo výške 18.596,43 eur) a uviedol, že počnúc splátkou za mesiac apríl 2020 žalovaný splátky hradiť prestal a neplatí ich dodnes. Ku dňu podania žaloby žalovaný podľa žalobcu je v omeškaní s úhradou 11 splátok za mesiace apríl 2020 až apríl 2021 vo výške spolu 26.861,48 eur podľa špecifikácie uvedenej v bode 9 žaloby. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 14.5.2020 žalovaný vykonal na účet žalobcu 3 úhrady, ktoré mali byť považované za čiastočnú úhradu tretej časti ceny, a to sumu 56.700,-eur, sumu 56.700,-eur a sumu 38.880,-eur, pričom vzhľadom na to, že úhrada tretej časti ceny nie je predmetom tohto konania, obmedzuje sa žalobca na to, že vyjadruje presvedčenie, že dané úhrady považuje za sporné. Dôvodom je podľa neho skutočnosť, že žalovaný 3 krát v jeden deň „otočil“ tie isté peňažné prostriedky (pričom na tretíkrát už ich ponižoval, zrejme z daňových dôvodov), pričom pôvod týchto prostriedkov žalobca považuje za sporný. Podľa žalobcu žalovaný v súčasnosti nejaví žiadny záujem o úhradu svojho dlhu voči žalobcovi titulom ceny za dielo, hoci realizovaný dom riadne od žalobcu na základe podpísaného preberacieho protokolu prevzal a užíva ho, preto žalobca žiada žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť sumu 26.861,48 eur a zmluvnú pokutu špecifikovanú v bode 15 žaloby. 5. V podanej žalobe sa žalobca súčasne domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým, cit. „zriadi záložné právo žalobcu ako veriteľa na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.1927, k.ú. S. U., a to : Rodinný dom, súp.č.XXXX, postavený na parcele Y.-G. Č..XXXX/XXX, Pozemok- parcela registra „Y. číslo XXXX/XXX- ostatná plocha o výmere XXX m2 a Pozemok - parcela registra „.“ číslo XXXX/XXX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a to všetko v celosti ( 1/1) na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vymáhanej v tomto konaní s príslušenstvom tak, ako je uplatnená vo veci samej.“ 6. Ako dôvod pre ktorý žiada nariadiť požadované zabezpečovacie opatrenie žalobca uviedol obavu, že prípadná exekúcia na vymoženie nároku vymáhaného v tomto konaní môže byť neúspešná z dôvodu nemajetnosti žalovaného. Uviedol, že žalovaný od apríla 2020 nejaví záujem o úhradu druhej časti ceny z ktorej doposiaľ nie je uhradená suma 102.489,41 (istina) z ktorej časť je vymáhaná v tomto konaní. Podľa žalobcu, ak by aj pre zjednodušenie boli platby zo dňa 14.5.2020 považované za čiastočné úhrady tretej časti ceny, čo však žalobca neuznáva, potom by nesporný dlh žalovaného na istine z tretej časti ceny činil 307.720,-eur, pri nezohľadnení týchto platieb bol by 460.000,-eur a tak je podľa neho zrejmé, že za zhotovenie diela žalovaný dlhuje mu minimálne istinu 410.209,41 eur a jej príslušenstvo. Poukázal tiež na to, že hoci žalovaný cenu za dielo doposiaľ neuhradil, uzatvoril už dvakrát zmluvu o zriadení záložného práva s Tatra bankou, a.s. v prospech ktorej predmetný dom založil, zrejme na zabezpečenie pohľadávky banky. Tvrdil, že ani pri vynaložení úsilia nezistil, aby žalovaný vlastnil iný nehnuteľný majetok, z ktorého by mohol svoje nároky prípadne uspokojiť, navyše je tu medzi vymáhanou
pohľadávkou a rodinným domom žalovaného a jeho manželky jednoznačný súvis. Poukázal na to, že od 18.2.2020 sa žalovaný venuje najmä podnikaniu ako predseda predstavenstva H. W., IČO:XX XXX XXX, Zvolen ktoré v zmysle účtovnej závierky od svojho založenia 18.2.2020 do 31.12.2020 vygenerovalo stratu vo výške 68.651,-eur, tiež je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Y. S. s.r.o., Z. Ľ., IČO:XX XXX XXX, ktorá do obchodného registra bola zapísaná dňa 28.1.2021 a tiež je spoločníkom obchodnej spoločnosti I. A. s.r.o. so sídlom v G., IČO:XX XXX XXX o veľkosti vkladu do celkového základného imania 900,-eur (18 %), pričom táto spoločnosť v roku 2020 hospodárila so ziskom 18.206,- eur. Žalobca tvrdil, že podľa jeho vedomostí žalovaný nevlastní motorové vozidlo, ani iný majetok väčšej hodnoty, okrem predmetného rodinného domu z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávku vymáhanú v tomto konaní. Nakoľko žalovaný istý čas splátky druhej časti ceny diela platil a následne ich platiť prestal, pričom so svojou manželkou vystupovali ako konajúce osoby na oboch stranách zmluvy o dielo, má za to, že dôvodom pre ktorý žalovaný prestal platiť dané splátky nie je v tom, žeby dlh neuznával alebo ho spochybňoval, ale dôvodom je podľa žalobcu to, že nemá na úhradu dostatočné finančné prostriedky, preto prípadná exekúcia z dôvodu nemajetnosti žalovaného môže byť bezúspešná. Tiež poukázal na to, že rodinný dom, ktorý pre žalovaného žalobca zhotovil na vlastné náklady je zaťažený dvoma záložnými právami v prospech Tatra banky, a.s., pričom k tomuto zaťaženiu došlo zjavne v čase, kedy žalovaný zďaleka nezaplatil cenu za zhotovenie domu a teda čerpali ďalšie úverové prostriedky, ktoré musia banke splácať. Podľa žalobcu je preto dôvodné nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia.
7. Žaloba žalobcu pôvodne zapísaná bola do súdneho registra Cb pod spisovou značkou XCb/XX/XXXX.
8. Dňa 27.5.2021 bolo súdu k spisovej značke XCb/XX/XXXX doručené oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalovaných a ich vyjadrenie k žalobe a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
9. Na základe Opatrenia predsedníčky súdu č.1Spro/352/2021 zo dňa 31.5.2021 bola vec postupom podľa § 152 ods.9 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy v znení neskorších predpisov prevedená do súdneho registra Csp, pričom dňa 1.6.2021 pridelená na konanie a rozhodnutie bola do súdneho oddelenia 10Csp kde je vedená pod spisovou značkou XXCsp/XXX/XXXX.
10. Žalovaní vo svojom vyjadrení uviedli, že je pravdou, že so žalobcom žalovaný uzavrel zmluvu o dielo predmetom ktorej bolo zhotovenie diela- zrubového domu vo S. U. za platobných podmienok tak, ako uviedol žalobca v žalobnom návrhu, avšak žalobcom uplatnený nárok považujú za nedôvodný. Uviedli, že svoju povinnosť zo zmluvy o dielo v znení Dodatku č.1 si žalovaný riadne a včas plní, čo podľa nich preukazuje aj tvrdenie žalobcu a nesúhlasili s tvrdením žalobcu o omeškaní žalovaného s úhradou 11 splátok. Poukázali na tvrdenie samého žalobcu o 3 úhradách žalovaného dňa 14.5.2020 vo výške spolu 152.280,-eur a poukázali na výpis z účtu tohto žalovaného za mesiac máj 2020 z ktorého je podľa nich zrejmé, že tento disponoval finančnými prostriedkami, učinil úhrady na účet žalobcu a preto sú toho názoru, že žalovaný si predčasne splnil svoju povinnosť zo zmluvy o dielo v znení Dodatku č.1 z dôvodu, aby sa nedostal do omeškania. Z výpisu z účtu je podľa nich zrejmé, že dňa 14.5.2020 žalovaný uskutočnil 3 úhrady v celkovej sume 152.280,-eur, pričom tvrdenie žalobcu, že išlo o úhradu tretej časti ceny je zavádzajúce a nemá žiadnu oporu či už v zmluve o dielo v znení jej dodatku alebo v zákonných ustanoveniach. Uviedli, že ak žalovaný uskutočnil úhrady splátok v zmysle splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť dodatku č.1 zmluvy o dielo, a to aj vo vyšších sumách, tieto splátky mali byť priradené k najskôr splatným splátkam, a teda žalovaný sa nemohol dostať do omeškania. Tvrdili, že dňa 14.5.2020 boli uskutočnené 3 úhrady splátok v celkovej výške 152.280,- eur (t.j. 73 mesačných splátok podľa prepočtu v zmysle splátkového kalendára), preto žalovaný nie je v omeškaní s úhradou žiadnej splátky, naopak, je v predstihu s platením mesačných splátok v zmysle splátkového kalendára a preto žaloba je nedôvodná a nezákonná tak pokiaľ ide o uplatňovanú istinu pohľadávky, ako aj jej príslušenstvo a zmluvnú pokutu. Uviedli, že nie je im známe, prečo žalobca označil platby zo dňa 14.5.2020 za sporné, keď tieto reálne prišli z účtu žalovaného na účet žalobcu, ako to vyplýva zo salda pohľadávok a záväzkov žalobcu. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedli, že ten nie je dôvodný, lebo žalovaný nie je v omeškaní s úhradou ceny diela. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa nich nie sú splnené zákonné podmienky a dôvody, svojim konaním nijako neohrozujú prípadné uspokojenie žalobcu, nezbavujú sa svojho majetku ani neznižujú jeho hodnotu, ani žalobca v návrhu na žiadne také konanie nepoukazuje. Žalobca podľa nich neosvedčil uplatňovanú pohľadávku, táto podľa žalovaných ani nevznikla, pričom poukázali na to, že nehnuteľnosti, ktorých sa má zabezpečovacie opatrenie týkať sú v súčasnosti zabezpečené záložným
právom v prospech Tatra banky, a.s. v zmysle 2 zmlúv o hypotekárnom úvere, pričom zostatkové hodnoty predmetných úverov predstavujú sumu 136.387,38 eur a 132.207,03 eur. Ani nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by tak podľa žalovaných neposilnilo postavenie veriteľa, nakoľko pred samotným žalobcom vystupuje ako veriteľ banka. Rovnako tak podľa nich vyplýva z uvedeného aj riziko zo strany banky, ktorá by mohla takýmto zásahom vyžadovať okamžité splatenie oboch úverov z obavy, že dlžník sa dostal do platobnej neschopnosti a práve takéto rozhodnutie banky by reálne spôsobilo značné finančné problémy žalovanému, čím by sa zabezpečovacie opatrenie stalo neprimeraným zásahom do jeho práv. Poukázali na požiadavku prihliadať pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia na to, či zásah do práv žalovaných je primeraný porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalovaní označili žalobcom navrhovaný výrok uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia za nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný, nakoľko navrhovaný petit postráda označenie osôb, ktoré sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a špecifikáciu pohľadávky, ktorá má byť s príslušenstvom zabezpečená. Poukazujúc na rozsudok Okresného súdu Z. Ľ. sp.zn.XCb/X/XXXX v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.5.2021 uviedli, že po nadobudnutí právoplatnosti daného rozsudku bude neplatná aj voľba konateľa žalobcu, ktorý by sa tak do právoplatnosti daného rozhodnutia mal obmedziť iba na bežné úkony riadenia a nezasahovať významne do práv tretích osôb o to viac, keď uvedený zásah môže mať fatálne následky, pričom ide podľa žalovaných o nedôvodnú žalobu. Žalovaní navrhli návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť.
11. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, postupujúc podľa § 343, § 344 a § 328 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu, pričom tento v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobca podľa názoru súdu neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia.
12. Podľa § 343 ods.1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
14. Podľa § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 329 ods.2 a 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
16. Zmyslom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Či je, alebo nie je prítomná existencia takejto obavy, tak to možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinným, týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho). Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia
o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom. To znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh. V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ) okrem všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Konajúci súd musí pred rozhodnutím o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúmať splnenie podmienok na jeho nariadenie, pričom spravidla dokazovanie nevykonáva, rozhoduje bez pojednávania a výsluchu strán. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie, teda súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie.
17. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení súd vzhľadom na požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie, vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčovaných žalobcom.
18. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemusia byť nepochybne preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení mal súd vykonávať podrobné a rozsiahle dokazovanie, keďže to sa v zásade vykonáva až na pojednávaní (§ 188 ods.1 CSP). Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby boli okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
19. Vo všeobecnosti pritom platí, že je výlučne vecou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Na návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej úpravy (§ 326 ods.1 CSP v spojení s § 344 CSP ) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické, nakoľko v štádiu a lehotách v ktorých súd rozhoduje o návrhu na zabezpečovacie opatrenie nie je mysliteľné, aby vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.
20. Zákonná úprava pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda vyžaduje splnenie základných podmienok, ktorými sú: a/ osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ osvedčenie existencie obavy budúceho zmarenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) a c/ primeranosť zásahov do majetkových pomerov dlžníka.
21. V prejednávanom prípade súd, posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených zásad a citovanej zákonnej úpravy dospel k záveru, že nebolo žalobcom osvedčené splnenie procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcovi nariadením požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súd má za to, že žalobca nateraz (v zmysle § 329 ods.2 CSP v spojení s § 344 CSP rozhodujúci pre rozhodnutie je stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) v konaní neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému v 1.rade na zabezpečenie ktorej má navrhované zabezpečovacie
opatrenie slúžiť a nateraz ani ničím neosvedčil obavu z ohrozenia a budúceho zmarenia exekúcie. Podľa názoru súdu žalobca neosvedčil ani primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pohľadávke (a jej výške), ktorá je predmetom tohto konania a na zabezpečenie ktorej sa má nariadiť zabezpečovacie opatrenie (§ 329 ods.2 v spojení s § 344 CSP).
22. V danom prípade žalobca obsahom svojho návrhu, opísaním rozhodujúcich skutočností v ňom a označenými a pripojenými dôkazmi neosvedčil, že ide o prípad, kedy by bolo na ochranu jeho tvrdených práv a nároku možné nariadiť požadované zabezpečovacie opatrenie. Súdu pritom neprináleží rozhodujúce skutočnosti, ktoré má uviesť žalobca navrhujúci nariadenie zabezpečovacieho opatrenia si domýšľať, alebo vyhľadávať dôkazy, či by prípadne nebol skutočne dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelom ochrany tvrdeného práva žalobcu či zamedzenia vzniku škody.
23. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods.1 CSP mal žalobca opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana, keďže nie je možné zasiahnuť do majetkových práv dlžníka, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak nárok nie je minimálne osvedčený, čo je súd povinný vyhodnotiť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.
24. Návrh žalobcu a tvrdenia v ňom obsiahnuté pritom nateraz vyvolávajú také otázky, pochybnosti, nejasnosti a rozpory, ktoré samé osebe vylučujú nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Tak napríklad žalobca sám tvrdí, že cena za dielo mala byť podľa dohody v zmysle Dodatku č.1 k zmluve o dielo zo dňa 5.6.2019 uhradená žalovaným v 1.rade ako objednávateľom v troch častiach, a to jej druhá časť vo výške spolu 120.000,-eur vrátane DPH formou pravidelných mesačných splátok podľa splátkového kalendára počnúc dňom 30.6.2019 do 31.5.2024 a tretia časť vo výške 460.000,-eur vrátane DPH formou mimoriadnych splátok najneskôr do 31.5.2024 (bez uvedenia akejkoľvek konkrétnej, priebežnej splatnosti daných mimoriadnych splátok, z čoho nateraz sa javí, akoby tie podľa dojednania strán mohli byť v celosti zaplatené aj až v posledný deň, t.j.31.5.2024), pričom na druhej strane žalobca poukazuje na faktúru číslo T. zo dňa 5.6.2019, ktorou faktúroval tomuto žalovanému cenu za dielo vo výške 580.000 eur so splatnosťou faktúry dňa 19.06.2019. Rozpory a pochybnosti vo vzťahu k dôvodnosti a trvaniu peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ktoré budú nevyhnutne riešené v ďalšom konaní vo veci samej), keď z tvrdení žalobcu vyplýva, že na jednej strane splátky druhej časti ceny za dielo (žalobca netvrdí, ani neosvedčil dohodu o strate výhody splátok v prípade ich nehradenia) podľa zmluvnej dohody hradené mali byť až do 31.5.2024 a jej tretia časť vo výške 460.000,-eur v mimoriadnych splátkach najneskôr do 31.5.2024, z čoho sa nateraz javí, akoby podľa dohody bola možná úhrada celej tejto sumy aj až dňa 31.5.2024 a na druhej strane sám žalobca poukazuje na vystavenú faktúru na zaplatenie celej sumy 580.000,-eur so splatnosťou do 19.6.2019, pričom súčasne žalobca tvrdí 3 čiastočné úhrady dňa 14.5.2020 vo výške 2x 56.700,-eur a 1x 38.880,- eur o ktorých uvádza, že tie „mali byť považované za čiastočnú úhradu tretej časti ceny“ bez toho aby akokoľvek vysvetlil a osvedčil na základe čoho majú byť tieto považované za úhradu práve tretej a nie druhej časti ceny diela bránia nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia.
25. Nie je podľa názoru súdu nateraz možné pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považovať za osvedčený a trvajúci nárok na zaplatenie sumy XX.XXX,XX eur titulom žalobcom tvrdených 11 splátok ceny diela splatných od apríla 2020 do apríla 2021 (pozn. v skutočnosti od apríla 2020 do apríla 2021 ide o 13 mesiacov a teda zrejme 13 mesačných splátok), ak žalobca súčasne sám tvrdí a predkladá dôkaz (listina označená ako „Pohľadávky a záväzky s rozpisom úhrad“ na rube čl. 21 spisu) že za rok 2020 eviduje ako uhradenú sumu na faktúru číslo T. XXXXX sumu vo výške 158.135,69 eur (pozostávajúcu z úhrady sumy 1.949,80 eur dňa 15.1.2020, sumy 1.951,90 eur dňa 24.2.2020, sumy 1.953,99 eur dňa 23.3.2020, sumy 56.700,-eur dňa 14.5.2020, sumy 56.700,-eur dňa 14.5.2020 a sumy 38.880,-eur dňa 14.5.2020), pričom nijako neosvedčil, na základe čoho, na základe akých zákonných či zmluvných ustanovení by úhrady zo dňa 14.5.2020 mali byť považované za úhradu „tretej časti kúpnej ceny“ ako to tvrdí žalobca, ktorého tvrdenia sú tu samé osebe nejasné, nezrozumiteľné a rozporné, keď na jednej strane uvádza že išlo o „otočenie“ tých istých peňažných prostriedkov a na druhej strane v už označenej listine sú tieto započítané ako 3 samostatné úhrady na cenu diela. Ak platná právna úprava splnenia dlhu (či už v § 330 Obchodného zákonníka, čo je zákon na ktorý odkazuje článok X bod 3 Zmluvy o dielo zo dňa 02.02.2015, ako aj v § 559 Občianskeho zákonníka a v zmysle rokmi ustálenej občianskoprávnej doktríny) predpokladá v prípade existencie viacerých peňažných záväzkov dlžníka započítavanie jeho plnenia nepostačujúceho na úhradu všetkých prioritne na záväzok najskôr splatný, potom bolo na žalobcovi domáhajúcom sa
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, aby tvrdil a dôkazmi osvedčil, na základe čoho má za to, že plnenie zo dňa 14.5.2020 bolo plnením na tretiu (ako to bez ďalšieho tvrdí žalobca) a nie druhú časť ceny diela (ako to tvrdí žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe).
26. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť peňažná pohľadávka konkrétne špecifikovaná, odôvodnená a podložená tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný, čo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súdu v danom prípade ku dňu vydania tohto uznesenia splnené nie je. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
27. K tvrdeniu žalobcu, že z doterajšieho konania žalovaného v 1.rade má byť zrejmé, že ten platiť splátky prestal pre nedostatok finančných prostriedkov a nie preto, žeby nárok žalobcu neuznával alebo ho spochybňoval treba uviesť, že z vyjadrenia žalovaného v 1.rade je zrejmé, že ten nárok žalobcu uplatnený touto žalobou spochybňuje a neuznáva. Rovnako poukazuje na úhradu sumy 152.280,-eur zo dňa 14.5.2020, ktorá podľa neho mala byť priradená na najskôr splatné splátky s tým, že uhradil ňou 73 splátok v zmysle splátkového kalendára druhej časti ceny diela a že touto úhradou zároveň vyvrátil tvrdenie žalobcu o nedostatku finančných prostriedkov.
28. Opodstatnenosť a dôvodnosť, či nedôvodnosť žalobou uplatneného nároku žalobcu vo výške 26.861,48 eur (podľa petitu žaloby) resp.26.861,51 eur ( podľa označenia žaloby) bude vecou ďalšieho dokazovania vo veci samej, nateraz však vzhľadom na vyjadrenia a dôkazy samého žalobcu a z nich vyplývajúce skutočnosti a rozpory nemožno mať tento nárok za osvedčený a teda umožňujúci nariadiť zabezpečovacie opatrenie.
29. Ak žalobca poukazuje opakovane na to, že zmluvu o dielo aj jej dodatok uzatvárala za neho ako konateľ manželka žalovaného v 1.rade, tak k tomu súd uvádza, že vzhľadom na predmet tohto konania, ktorým je v zmysle jeho vymedzenia samotným žalobcom zaplatenie časti ceny diela a nie otázka posúdenia prípadnej zodpovednosti konateľa za škodu uvedené nič nemení na tom, že pri posúdení, či žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa tu, v tomto konaní má poskytnúť ochrana súd nemohol obísť tak zásadné rozpory vyplývajúce z nateraz tvrdených a preukazovaných skutočností, ktoré aktuálne, bez ďalšieho dokazovania samé osebe vylučujú, aby súd považoval nárok žalobcu za osvedčený a trvajúci.
30. Ako už súd uviedol, ďalším zo zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okrem návrhu na jeho zriadenie, spôsobilého predmetu záložného práva a skutočnosti, že musí sa jednať o zabezpečovanie peňažnej pohľadávky je aj osvedčenie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Ani splnenie tejto zákonnej podmienky podľa názoru súdu žalobca nateraz neosvedčil. Navyše, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa tu má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, ktorý podľa tvrdenia samého žalobcu tvorí obydlie žalovaných, súd musel prihliadnuť na zásadu a požiadavku proporcionality, teda skúmať či vo vzťahu k pohľadávke z hľadiska rozsahu zabezpečenia nevznikne celkom zjavný nepomer, pričom zriadením zabezpečovacieho opatrenia by taký nepomer vznikol, čo je len ďalší dôvod, prečo návrhu nebolo možné vyhovieť.
31. Pokiaľ ide o neosvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, tu súd na podporu svojho záveru poukazuje na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, strana 1158, výklad k § 343 CSP Veľký komentár k CSP, keďže sa s ním stotožňuje. Ten vo vzťahu k tejto zákonnej podmienke pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ( viď strana 1158) okrem iného uvádza, cit. “Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie...aj pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.“
32. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej splatnej pohľadávke (podľa petitu žaloby 26.861,48 eur) ktorá jediná (so zmluvnou pokutou z nej) je predmetom konania a zabezpečenia ktorej sa tu žalobca domáha a hodnote majetku, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením postihnutý treba uviesť, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v takejto situácii, kedy žalobca sám na jednej strane tvrdí, že žalovaný z dôvodu nesolventnosti prestal od apríla 2020 splácať splátky druhej časti ceny diela a na druhej strane sám poukazuje na vysoké úhrady, ktoré mali byť uskutočnené žalovaným v 1.rade dňa 14.5.2020 by preto podľa názoru súdu musela byť žalobcom osvedčená nejaká konkrétna výnimočná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala skutočnú a reálnu obavu z uspokojenia jeho pohľadávky. Sám žalobca s poukazom na Dodatok č.1 k zmluve o dielo zo dňa 5.6.2019 uviedol, že najvyššia, tretia časť ceny diela vo výške 460.000,-eur má mať konečnú splatnosť až dňa 31.5.2024, teda až takmer o tri roky. Toto nemožno opomenúť vzhľadom na § 329 ods.2 CSP a vzhľadom na pomer medzi aktuálne tvrdenou výškou splatnej pohľadávky žalobcu ( podľa petitu žaloby 26.861,48 eur + zmluvná pokuta) a hodnotou zabezpečovaného majetku (podľa zmluvy o dielo suma 600.000,-eur má byť cenou za všetky práce potrebné pre vykonanie diela- Čl. IV bod.2; stavebný materiál a zariadenia potrebné na zhotovenie diela si mal podľa článku VI. bod 5 zmluvy o dielo objednávateľ zabezpečovať samostatne) k čomu ešte treba pripočítať hodnotu pozemku.
33. Navyše, vo vzťahu k pomerom žalovaných sú iba samotné poukazy žalobcu na hospodárenie subjektov, kde žalovaný v 1.rade má byť dokonca len členom štatutárneho orgánu (H. W., R.) alebo subjektov, kde je aj spoločníkom samé osebe nepreukazné. Samotné aktuálne výsledky hospodárenia daných spoločností momentálne nijako nestačia na osvedčenie obavy zo zmarenia uspokojenia jeho tvrdenej a doposiaľ neosvedčenej pohľadávky, aj vzhľadom na splatnosť najvyššej časti ceny diela až za tri roky.
34. Žalobca neosvedčil, ani netvrdil, žeby sa žalovaní chystali nakladať s predmetným rodinným domom a pozemkom. Neposkytol súdu žiadne dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Súd podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/33/2019 podľa ktorého je potrebné, aby žalobca navrhujúci zabezpečovacie opatrenie , cit „osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.“
35. Na osvedčenie zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačia všeobecné tvrdenia platné pre každý jeden obdobný prípad, ani tvrdenia, že vzhľadom na výšku záväzku či úvery žalovaných voči banke môže byť ich plnenie v budúcnosti (ak splátky najvyššej časti ceny diela splatné sú až do 31.5.2024) ohrozené. Súd opätovne pripomína, že podľa samotného žalobcu aktuálne splatná a existujúca pohľadávka voči žalovanému v 1.rade, ktorá jediná je spolu so zmluvnou pokutou predmetom tohto konania má byť vo výške len 26.861,48 eur, čo je už na prvý pohľad zjavný hrubý nepomer k hodnote samotného domu (postaveného za 600.000,-eur), ku ktorému treba pripočítať hodnotu pozemku žalovaných na ktorom je postavený.
36. Pokiaľ ide o otázku proporcionality, je pravdou, že z logiky veci prostriedkom účinného zabezpečenia môže byť len vec, ktorej hodnota je vyššia ako hodnota pohľadávky, avšak nesmie ísť o hrubý nepomer medzi hodnotou majetku a pohľadávky. V tu súdenom spore vo všetkých už uvedených jeho konkrétnych okolnostiach ide podľa názoru súdu aktuálne o hrubý nepomer. Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, preto súd dospel k záveru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaných, keďže nateraz nie je osvedčené, žeby žalovaný v 1.rade riadne neplnil svoj záväzok. Prípadná nevýhodnosť zmluvy o dielo pre žalobcu, platnosť ktorej sporná nie je, vo vzťahu k tomu, čo tu je predmetom konania nie je relevantná a riešiť ju vo vzťahu k osobe konajúcej za žalobcu je možné prostredníctvom iných prostriedkov právnej ochrany. Nesporne teda pohľadávka žalobcu by bola aktuálne zriadením záložného
práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k hodnote založenej nehnuteľnosti (pričom okrem domu žalobca žiada zaťažiť záložným právom aj pozemok žalovaných), čo vykazuje známky zjavného hrubého nepomeru.
37. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostávalo iné, než o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, to znamená v celom rozsahu ho zamietnuť.
38. Pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 CSP v spojení s § 344 CSP). Ak by po vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nič nebráni žalobcovi podať nový návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 329 ods.3 CSP v spojení s § 344 CSP).
39. Nakoľko v danom prípade rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s ust. § 262 ods.1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval. S otázkou trov celého konania a ich náhrady sa súd vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí. Pokiaľ ide o žalovanú v 2.rade, ktorú žalobca označil za stranu konania len pre časť konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vo vzťahu k nej síce konanie končí, no nakoľko jej stanovisko bolo neoddeliteľne späté a konzumované vyjadrením žalovaného v 1. rade k žalobe a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom nie je ich, ani ich trovy možné oddeliť, ani pri tejto žalovanej súd v tomto štádiu o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval. Uvedené je logické, keďže uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa ostatným stranám okrem žalobcu (teda tu ani žalovanej v 2.rade) v zmysle § 331 ods.1 veta druhá CSP v spojení s § 344 CSP ani nedoručuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.