Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_1To-11-2024.pdf
PDF · 176.4 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/11/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2024 v trestnej veci proti obž. A. B., z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Tk/2/2023 zo dňa 19.02.2024, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. a krajského prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. B. za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že
-v čase okolo 22.00 hod. dňa 04.01.2023 v kuchyni rodinného domu na adrese C. D. XX, okr. E., po predchádzajúcej konzumácii alkoholických nápojov, čím takto dosiahol hodnotu etylalkoholu v krvi najmenej 2,98 g/kg (promile), v tomto stave si sadol zľava na pohovku k poškodenej F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. D. XX, okr. H., ktorá na pohovke už predtým sedela a počúvala rádio a po chvíli, v úmysle usmrtiť túto, bodol malou silou a prudkosťou kuchynským nožom o celkovej dĺžke 15 cm a dĺžke čepele 12 cm, ktorý si priniesol z vedľajšej miestnosti, ktorým držiac ho v pravej ruke zaútočil do laterálnej plochy krku vpravo, pričom nôž v rane chvíľu držal, a tlačil ho hlbšie do rany, čomu sa poškodená F. G. aktívne bránila tým, že ho odtláčala oboma rukami od seba, pričom keď sa jej podarilo odtlačiť ruku obvineného s nožom, pokúsil sa ju opätovne bodnúť do krku nožom do ľavej časti, avšak poškodená sa aktívne bránila, útok zablokovala svojou rukou a obvineného oboma rukami od seba odtlačila, na čo jej obvinený povedal, že ju zabije, pričom keď na miesto prišli B. I. a J. H., obvinený v útoku na poškodenú ďalej nepokračoval a z miesta činu odišiel do inej miestnosti, čím takto svojim konaním spôsobil poškodenej F. G. bodnú ranu na pravej časti krku a dĺžke asi 1,2 cm zasahujúcu do podkožia a dve povrchové rany charakteru škrabancov na ľavej strane krku o veľkosti asi 0,3 cm a 0,5 cm, čím jej spôsobil ľahké zranenia s dobou liečenia do 7 dní, pričom útok smeroval do oblasti tela, kde sa nachádzajú veľké cievy na krku, pri zasiahnutí ktorých by mohlo v krátkom čase dôjsť ku vykrvácaniu a možnej smrteľnej komplikácií ich poranenia embólii pľúc, a ktoré poranenia by bez poskytnutia adekvátnej lekárskej starostlivosti mohli viesť k smrti poškodenej.
Uložil mu za to podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a nezistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desiatich) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods.1 Tr. zákona, uložil obžalovanému ochranný dohľad.
Podľa § 78 ods.1 Tr. zákona, ochranný dohľad uložil obžalovanému na dobu 1 (jedného) roka.
Podľa § 73 ods. 1, ods. 2, písm. d/ Tr. zákona uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku v zápisnici o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný a v zákonnej lehote podal odvolanie krajský prokurátor.
Krajský prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že proti rozsudku sp. zn. 41Tk/2/2023 v písomnom podaní zo dňa 20.02.2024 zahlásil podanie odvolania čo do uloženého trestu v neprospech obžalovaného, ktoré odvolanie odôvodňuje nasledovne:
Súd sa pri ukladaní trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby odvoláva na ust. § 39 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Ďalej dôvodí tým, že ide o pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy, rozoberá psychologické aspekty osobnosti obžalovaného. Popisuje poľahčujúcu okolnosť, ktorú mal za preukázanú. Bližšie žiadnym presvedčivým spôsobom nevysvetľuje, v čom vidí povahu alebo závažnosť pokusu, ktorá by mala odôvodňovať zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
K tomu považuje za potrebné uviesť, že trest je právnym následkom spáchaného trestného činu (činov), musí byť k nemu proporcionálny, a ako taký je potom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu nielen trestu ale aj samotného Trestného zákona. To určuje funkciu trestu, v smeroch v ktorých má pôsobiť aj Trestný zákon, chrániť spoločnosť a prispievať k výchove páchateľa a touto cestou aj celej spoločnosti. Okrem toho má trest vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu spoločnosťou.
Záver o primeranosti je daný vtedy, pokiaľ sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Páchateľa môže so spravodlivosťou a teda so spoločnosťou zmieriť spravodlivý trest.
Má za to, že súd nedostatočne vyhodnotil okolnosti majúce vplyv na výšku ukladaného trestu odňatia slobody. Najednej strane existuje liberačné pravidlo podľa § 39 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, na druhej strane zas ust. ods. 2 § 14 Tr. zákona. Ide o bežný eskalovaný konflikt, agresívnej povahy, nevykazujúci špecifiká alebo odklony, ktoré by odôvodňovali zníženie trestnej sadzby.
Má za to, že uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona je na mieste.
Preto navrhol, aby Krajský súd Prešov podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41Tk/2/2023 v neprospech obžalovaného tak, že mu uloží trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, alternatívne vec vráti na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Prešov. Zároveň navrhol odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napadá zákonnosť vydaného rozhodnutia, pretože podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu veci, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktiež súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nevykonal všetky navrhované dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich okolností spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V súdnom konaní, ktoré predchádzalo vyneseniu
napadnutého rozsudku došlo k podstatnej chybe, keď súd napriek jeho zjavne odôvodnenej žiadosti o zmenu ustanoveného obhajcu, tejto nevyhovel, čím došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Tiež došlo k podstatným chybám pri dokazovaní predmetného skutku a to porušením ust. § 34 ods. 1, 119 ods. 1 písm. b/, c/, 272 ods. 3 a 276 ods. 1 Tr. poriadku.
Obžalovaný je toho názoru, že súd nesprávne posúdil jeho konanie a okolnosti za ktorých sa mal dopustiť skutku mu kladenému za vinu. Súd totiž nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, pretože ak by ich vyhodnotil správne, nemohol by dospieť k rozhodnutiu o uložení trestu odňatia slobody na 10 rokov za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu. Predovšetkým má za to, že došlo k porušeniu ust. § 14 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, podľa ktorého: „Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu“, k čomu, ako preukáže nižšie jednoznačne došlo.
Za najzávažnejšie pochybenie prvostupňového súdu ale považuje to, že v napadnutom rozsudku ani v konaní mu predchádzajúcom sa súd podrobne nezaoberal úmyslom jeho konania, ktorý ho mal viesť ku spáchaniu predmetného skutku, tento úmysel dôkladne nepreukázal, ani riadne neodôvodnil a teda považuje z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie za neúplné, nezákonné a nepreskúmateľné.
Tak ako uviedol v prípravnom konaní i v konaní pred súdom, nechcel nikdy poškodenú zavraždiť, ba dokonca ani jej spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví! Len vinou, jeho prvým obhajcom, nesprávne vedenej obhajoby, neuviedol pravdivo priebeh ním spáchaného skutku tak, ako si ho naozaj pamätá a ako sa aj stal, vrátane jeho pohnútok i úmyslu. Skutočný priebeh tohto skutku súdu prvý krát objasnil, až keď mu to bolo umožnené a to vo svojej záverečnej reči pred vynesením napadnutého rozsudku.
Na tomto mieste uvádza podrobný opis skutku tak, ako si ho pamätá, ako sa naozaj stal a ako ho už z časti opísal vo svojej záverečnej reči pred vynesením napadnutého rozsudku: „Bol rozbehnutý celé sviatky a pili aj na narodeniny jeho otca, nar. XX.XX.XXXX. Sedel teda v obývačke a popíjal s jeho krstným K. H.. Keď pijú, tak aj vždy jedia, samozrejme. Cez stenu nič nepočul, žiadne osočovanie na jeho osobu. Nič ani počuť nemohol, pretože v obývačke ide televízor deň aj noc. Taktiež v kuchyni, kde sedela poškodená hraje stále rádio. Normálne sa postavil a šiel do kúpeľne za účelom umyť zamastený nôž od jedla. V kuchyni totiž nie je umývadlo, až v kúpeľni. Jednoducho prechádzal po tichu cez kuchyňu, lebo nikdy netrieska dverami. Áno, zastal a pozrel sa na poškodenú, tesne pred vchodom do kúpeľne. Následne ho táto zavolala, aby si k nej prisadol. Čo aj spravil. Svedčí to aj o tom, že sa ho nebála, nikdy nemusela a ani nemala z neho strach. Sama vo svojich výpovediach tvrdí, že neboli za zlé a ani neboli. Boli skôr kamaráti. Jediné čo ho nahnevalo bolo aj to hlavné prečo ju napadol. Nikdy to nepovedal na súde ani nikomu počas konania. Nechcel sa s tým priznať, lebo ju nechcel strápniť. Jej jediný a zásadný problém je, že o seba nedbá. Vôbec! Proste smrdí. O tom na súde v prvej výpovedi nepovedal, že je humusáčka a smrdí. Nechcel ju strápniť a ponížiť. Nechcel ju zosmiešniť a ukázať ako žijú. Nie je to typická domácnosť. Sadol si teda ku nej a v zlosti, že tak smrdí, ju prv chytil ľavou rukou pod krk, povedal jej že je humusáčka a prečo sa neumýva, keď teplú vodu majú. Poškodená si to vraj nepamätá, ale neviem či hovorí pravdu alebo sa hanbí. Že vraj nevie, prečo to spravil. Tiež nevie, či vážne nevie, alebo si to nechce pamätať, alebo si to možno nepamätá lebo bola vystrašená. Prv ju teda chytil ľavou rukou pod krk, aby ju vystrašil, načo sa začala brániť. Následne ju chytil, obchytil, zdrapil pravou rukou okolo jej pravého pleca, ramena. Samozrejme, že vedel, že má nôž v ruke. Chcel jej spôsobiť fyzickú bolesť silným stiskom jeho pravého predlaktia na jej plece, rameno, čiže tlakom jeho pravej ruky na plece poškodenej ju silno pritískať na jeho telo. Bohužiaľ to bolo s nožom v ruke. Následne došlo k ublíženiu poškodenej. Samozrejme, že to nebola náhoda, ale nehoda! Išlo o silné zdrapenie veľkou silou, nie o objatie. Tak ju priam drvil pravou rukou, jej plece, hrudník. Poškodená sama uvádza, že to nebolo objatie, skutočne nebolo. Chvalabohu nemal viac promile, lebo by došlo k tragédii. Chvalabohu nedošlo! Lebo jej nechcel ani ublížiť a už vôbec nie ju zavraždiť. Bola to len nehoda. Jedine koordinácia jeho pohybov bola výrazne negatívne znížená alkoholom. Nepil na guráž. Je alkoholik. Tiež jeho rozpoznávacie schopnosti boli znížené pod vplyvom alkoholu. Čiže presne neodhadol vzdialenosť medzi nožom a krkom poškodenej. Tiež vezmite do úvahy zníženú viditeľnosť, bola tma, šero. Taktiež bol vo veľkom strese, každý deň neprikladá niekomu nôž na krk (1x v živote). Tiež poškodená bola v šoku, vystrašená, v stresovej situácii z jeho osočovania a vyhrážania a hlavne napadnutia prv jeho ľavou rukou popod krk, čomu sa bránila svojou ľavou rukou voči jeho ľavej ruke. Mykala sebou, hádzala ako rukami tak aj hlavou, nesedela nehybne. Zároveň ho poškodená odtláčala svojou pravou rukou.
Konštatuje, že moja ľavá ruka ho bolela ešte týždeň od jej silného stisku ľavou rukou a tiež ho boleli chlpy na hrudi ako ho odtláčala. To bola celá obrana poškodenej voči jeho útoku, teda vždy len proti jeho ľavej ruke a hrudi a to oboma rukami. Podotýka, že ju zároveň veľkou silou drvil svojou pravou rukou, v ktorej držal nôž a na malú chvíľu došlo k vyšmyknutiu jeho pravého predlaktia so zovretou rukou s nožom s jej pleca, následkom čoho došlo malou silou a veľkou prudkosťou k nešťastnému poraneniu poškodenej, konkrétne ťahom čepele po koži a preniknutiu hrotu do podkožia poškodenej. Bola to proste nehoda. Preto tvrdí, že nebol presne sústredený len na jeho pravú ruku s nožom, keďže poškodená sa bránila proti jeho ľavej ruke a došlo k nehode. Trvanie celého útoku bolo cca 1 minúta. Nič viac, nič menej. Samozrejme ešte to nebezpečné vyhrážanie. Tak to bolo skutočne! Chvalabohu že sa nič vážnejšie nestalo, že poškodená žije a je v poriadku. Takže aj preto nemala žiadne obranné zranenia, lebo sa poškodená k jeho pravej ruke s nožom nikdy nepriblížila. Nikdy sa s nožom k ľavej časti jej krku ani k rukám nepriblížil, ani to nechcel urobiť. Vlastne došlo len k jednému dotyku noža s krkom poškodenej a to na základe nepriaznivej zhody okolností. Vôbec nepokračoval v útoku, sám bol vystrašený, keď zastonala a hneď odvrátil čepeľ noža smerom od jej krku, čiže odvrátil nebezpečenstvo jej ďalšieho poranenia. Na ranu možno chvíľu tlačil, ale odvrátenou čepeľou, resp. len zavretou päsťou, určite nie čepeľou. Hrot noža smeroval dozadu, hneď po zastonaní poškodenej ubral na sile a dobrovoľne upustil od ďalšieho útoku na ňu. Respektíve tak rýchlo a prudko ako ju poranil, tak rýchlo aj odtiahol čepeľ noža z rany na jej krku. Trvalo to max. 2 sekundy. Nič viac ani nič menej nepodnikol. Každý predsa vie, že keď sa nožom alebo napríklad klincom bodne alebo poreže a hneď odtiahne nôž, že rana ihneď nekrváca. Ale keď na nôž či klinec tlačíme, tak bude nôž alebo iný ostrý predmet zakrvavený. Obžalovaný mám s tým dosť skúseností z jeho práce na stavbách a vie, že je to pravda. A tak to skutočne bolo aj v tomto prípade! To potvrdzuje aj jeho tvrdenie, že na nôž vôbec netlačil, bola to naozaj len chvíľka a tak ako s nožom krk poranil, hneď aj tento opustil miesto rany.
Preto svedkovia a ani on sám nevideli krv na noži. Ako tvrdí aj znalec I. B. a i sama poškodená vo svojej výpovedi, poškodená si v tej chvíli sama nebola vedomá čo sa stalo o čo ide, pocítila len tlak jeho zovretej päste na ranu, ale len päste, nie čepele noža ani hrotu noža. Preto tvrdí, že zranenie na ľavej strane krku poškodenej bolo charakteru škrabancov, ktoré vznikli najväčšou pravdepodobnosťou tlakom nechtu jeho palca na ľavej ruke, keď držal poškodenú popod čeľusť, čo znalec vo svojom znaleckom posudku, ako dôvod vzniku týchto škrabancov, nevylúčil. Tiež tento znalec uvádza, že je vylúčené, aby došlo k prehadzovaniu noža z ruky do ruky. Znalec I. L. uvádza, že vedel podstatne rozpoznať nebezpečenstvo svojho činu. Áno, aj naozaj vedel a preto hneď ukončil tzv. útok a po nehode dobrovoľne upustil od konania a odvrátil nebezpečenstvo noža z blízkosti poškodenej. Obžalovaný si je istý, že znalec I. B. môže potvrdiť, že skutočnosti uvedené v tejto jeho výpovedi neboli a nie sú v rozpore s charakterom poranení poškodenej.
Následne po zjajknutí poškodenej, bol vystrašený, že jej ublížil a už vôbec nepokračoval a o nič sa nepokúšal, lebo ani nechcel viac jej ublížiť. Preložil nôž zo svojej pravej ruky ponad, poza poškodenú do jeho ľavej ruky, aby opäť odvrátil nebezpečenstvo hroziace tak poškodenej ak aj jemu. Pravou rukou ju držal za plece a tlačil na posteľ od seba, aby nepanikárila a odhodil, upustil nôž na zem. Toho už bol J. H. svedkom, o čom aj vypovedal. Obžalovaný ostal pri vyhrážaní, bol zlý na seba, že ju porezal. To je čistá pravda, skutočne sa to tak stalo! Už vo chvíli, keď jej ublížil, vedel, že má veľký problém, nebezpečné vyhrážanie a ublíženie na zdraví a vedel, že keď príde polícia tak ho určite zoberie.
Následne odišiel do obývačky ku krstnému K. H. a povedal mu, že poškodenej nechtiac ublížil, že ju porezal, nalial nám po poldeci, ušúľal dve cigarety, obliekol si koženku a obul topánky. Sadol si a čakal na privolanú záchranku a neskôr aj na políciu. Skutočne, keby chcel poškodenej ublížiť, alebo ju nebodaj zavraždiť, malsom na to dosť času počas samotného útoku na posteli i potom počas čakania na sanitku či na políciu. Nikomu vtedy nebránil volať sanitku ani políciu. Vedel, že je poškodená poranená, tak nech ju ošetria.
Čo sa týka jeho opileckých rečí, boli to len nezmysly, silácke reči, že ešte šťastie že prišli, že by ich pozabíjal a podobne... Len sa nezmyselne vyhrážal, nemalo to nič spoločné s jeho motívom, ani skutkom, činom. Má proste takú náturu! Všetko čo tu napísal je čistá pravda a nič viac len pravda!“
Prvostupňový súd napriek skutočnosti, že po vrátení veci odvolacím súdom nedoplnil dokazovanie podstatným spôsobom ani v rozsahu aký mu uložil odvolací súd, vyhodnotil v novom rozsudku závery dokazovania vykonaného ešte pred prvotným rozhodnutím vo veci diametrálne odlišne v jeho
neprospech, čím podľa jeho názoru došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zisteného stavu veci a malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Veď predsa keď raz závery znaleckého dokazovania nasvedčujú tomu, že mal spáchať trestný čin ublíženia na zdraví, nemôžu byť predsa tie isté závery znaleckého dokazovania bez ďalšieho podkladom pre rozhodnutie súdu o spáchaní obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu.
V nadväznosti na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku, je potom pochybením súdu práve aj nevykonanie ďalších navrhovaných dôkazov na objasnenie rozhodujúcich okolností spáchania skutku, kladenému za vinu a to predovšetkým výsluch znalca I. B. a to vzhľadom na jeho novú svedeckú výpoveď, ktorú predniesol vo svojej záverečnej reči pred vznesením rozsudku. Táto jednoznačne vyvolala potrebu doplnenia dokazovania o ďalšie dôkazy.
Závažným pochybením súdu je tiež tá skutočnosť, že prvostupňový súd nereagoval na zjavne opodstatnenú žiadosť o odvolanie ustanoveného obhajcu K. M., doručenú súdu dňa 21.08.2023, ktorý viedol jeho obhajobu nevhodným spôsobom a neposkytol mu adekvátnu právnu pomoc, čím neblahým spôsobom vplýval na vývoj trestného stíhania a niektoré závery vykonaného dokazovania. K ukončeniu jeho obhajoby došlo až Opatrením súdu zo dňa 12.01.2024 po tom, čo mu bol pozastavený výkon advokácie, teda až po Uznesení Krajského súdu Prešov, ktorým bola vec vrátená na opätovné prejednanie prvostupňovému súdu. O neadekvátnosti právnych služieb poskytovaných týmto advokátom má viacero dôkazov aj mimo jeho prípadu a to svedecké výpovede spoluväzňa N. B. a tiež odsúdeného I. O., ktoré odvolaciemu súdu predloží.
V konaní ďalej došlo k podstatným chybám pri vykonávaní dokazovania a to hlavne porušením ust. § 34 ods. 1 Tr. poriadku podľa ktorého má obvinený právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich; porušením ust. § 119 ods. 1 písm. b/ a c/ Tr. poriadku podľa ktorých v trestnom konaní treba dokazovať najmä kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok a závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania; nesprávnym použitím ust. § 272 ods. 3 Tr. poriadku podľa ktorého súd odmietol vykonať dôkaz - výsluch znalca I. B., ktorý sa týkal podstatnej okolnosti pre rozhodnutie, keďže súdu poskytol svoju novú svedeckú výpoveď a jednalo sa o takú okolnosť, ktorú nebolo možné zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi; porušením ust. § 276 ods. 1 Tr. poriadku podľa ktorého ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba ešte niektorú okolnosť objasniť, rozhodne uznesením, že dokazovanie bude doplnené, a v hlavnom pojednávaní pokračuje a to vzhľadom na obžalovaného novú svedeckú výpoveď obsahujúcu nové okolnosti spáchania skutku, ktorú predniesol vo svojej záverečnej reči.
Podstatnou chybou pri vykonávaní dokazovania v trestnom stíhaní bola aj nesprávnym spôsobom vykonaná rekonštrukcia trestného činu na mieste samom (§ 159 Tr. poriadku).
Svoje odvolanie obžalovaný opiera aj o svoju novú svedeckú výpoveď, citovanú vyššie, ktorú považuje za nový dôkaz v konaní v zmysle ust. § 311 ods. 4 Tr. poriadku.
Vychádzajúc zo skutkového deja, ktorý bol zistený a preukázaný v rámci prípravného konania a konania pred súdom a vzhľadom k tomu, že spáchanie skutku úprimne oľutoval, že opakovane prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku ublíženia na zdraví a prihliadnuc na to, za akých okolností došlo ku spáchaniu tohto skutku, pokladá uloženie vyššie uvedeného nepodmienečného trestu odňatia slobody za neprimerane prísne a neopodstatnené.
V zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr zákona: „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.“
Vzhľadom na vyššie uvedené, obžalovaný je teda toho názoru, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní pochybil, keď vyniesol nezákonný, predčasný a nespravodlivý rozsudok, čím značne negatívne zasiahol do práva obžalovaného na riadnu obhajobu a na spravodlivý súdny proces. Tieto práva obžalovaného boli teda podľa jeho názoru rozhodnutím prvostupňového súdu porušené.
Má zato, že ním podané odvolanie je v plnom rozsahu dôvodné a preto žiada Krajský súd v Prešove, aby rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 19.02.2024, sp.zn. č. 41Tk/2/2023, pre rozpor s ust. § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a d/ Tr. poriadku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Následne dôvody odvolania doplnil podaním zo dňa 15.04.2024 v ktorom uviedol, že tak ako už uviedol v odôvodnení svojho odvolania prvostupňový súd po vrátení veci odvolacím súdom nedoplnil dokazovanie podstatným spôsobom ani v rozsahu, aký mu uložil odvolací súd. Jednak sa vôbec nezaoberal znaleckým posudkom I. P., nehodnotil ho, ani znalkyňu na hlavnom pojednávaní prípadne nevypočul, jednak sa podrobne nezaoberal závermi znaleckého posudku I. B. ani jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní.
Taktiež sa súd nezaoberal rozpormi vo svedeckých výpovediach znalcov, keď napríklad znalec I. B. vo svojej výpovedi uviedol, že „Dve drobné povrchové ranky, charakteru škrabancov na ľavej strane krku za ušnicou boli spôsobené len slabým kontaktom ostrého bodnorezného nástroja na povrch kože“, ale ďalej vo svojej výpovedi tiež uviedol, že „poranenia poškodenej za ľavou ušnicou mohli teoreticky vzniknúť aj pri poškrabaní nechtom“ (ako to opisuje vo svojej novej výpovedi).
Súd si ďalej osvojil názor znalca I. B. ohľadom toho, že obžalovaný sa v čase spáchania skutku mal nachádzať v stave ťažkej opitosti, pričom znalec I. L. zastáva názor, že sa vzhľadom na jeho chronické užívanie alkoholu, jednalo napriek úrovni 3 promile o opitosť jednoduchú!
Ani tento zjavný rozpor vo výsledkoch dokazovania súd neodstránil, ani sa ním nezaoberal.
V rozpore so závermi znalca I. B., ktorý uviedol, „že vzhľadom na rozsah a charakter poranení, sa nedá hovoriť o nejakom zápase medzi poškodenou a útočníkom“, je aj opis priebehu skutku, kedy súd opakovane uvádza, že sa poškodená aktívne bránila jeho údajnému pokračujúcemu útoku.
Ani ďalšia časť opisu skutku v ktorej súd uvádza, že obžalovaný mal „nôž v rane chvíľu držať a tlačiť ho do rany nekorešponduje so závermi znaleckého dokazovania I. B., ktorý vo svojej výpovedi uvádza, že „Rana na krku vpravo bola spôsobená hrotom ostrého bodnorezného nástroja, jeho priložením na krk a následným ťahom po povrchu kože, s preniknutím čepele do podkožia“. Znalec nikde vo svojom posudku neuvádza, žeby malo dôjsť k držaniu noža v rane alebo k jeho tlačeniu do rany. Takýto priebeh skutku vylučuje aj ďalší záver znalca a to jeho tvrdenie, že „ak by uvedená rana bola hlbšia o niekoľko milimetrov (2-4 mm), mohlo by dôjsť k poraneniu žíl na krku“, čo by mohlo mať v konečnom dôsledku za následok aj smrť poškodenej. Chvála bohu k tomu nedošlo a to predovšetkým preto, že obžalovaný nôž v rane nedržal, ani ho do rany nijak netlačil, ale práve naopak ho hneď od rany odvrátil, tak ako to aj podrobne opisuje vo svojej novej výpovedi. To súhlasí aj so zraneniami ktoré vznikli poškodenej.
Tu sa dostáva k ďalšiemu nesprávnemu záveru súdu, ktorý v opise skutku tiež uvádza, že „keď na miesto prišli B. I. a J. H., obvinený v útoku na poškodenú ďalej nepokračoval“. Z výpovedí obidvoch týchto svedkov totiž vyplýva, že ani jeden z nich nevidel útok obžalovaného na poškodenú, dokonca ho ani nevideli s nožom v ruke a svedkyňa I. tiež uvádza, že „počula iba plač, žiadne volanie o pomoc“. To všetko nasvedčuje pravdivosti jeho tvrdení, obsiahnutých v jeho novej výpovedi, a to predovšetkým tomu, že útok ukončil sám, hneď ako si uvedomil, čo sa stalo a nie až vtedy, keď prišli na miesto vyššie uvedení svedkovia.
Za porušenie ust. § 34 ods. 1 Tr. poriadku pokladá postup súdu, ktorým mu neumožnil sa vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, najmä k svedeckým výpovediam a to predovšetkým po zmene obhajcu dňa 12.01.2024, kedy zmenil spôsob svojej obhajoby z „neviny“ na „ublíženie na zdraví s nepriamym úmyslom“.
Jeho obhajoba pred uvedeným dátumom, bola založená aj na tom, že si „ nemal pamätať okolnosti a skutočnosti zo spáchania skutku“, ako to, prečo išiel do kuchyne, že mal v ruke nejaký nôž a že mal poškodenú niečím bodnúť. Nebolo to správne a teraz už vie, že mu to vo výsledku ani nepomohlo. Mal od začiatku hovoriť len pravdu, tak ako je to obsiahnuté v jeho novej svedeckej výpovedi!
Porušenie ust. § 119 ods.1 písm. b/ a c/ Tr. poriadku vidí predovšetkým v tom, že súd sa podrobne nezaoberal tým, z akých pohnútok sa dopustil skutku, ani tým, aké boli príčiny a podmienky jeho spáchania a preto tieto skutkové okolnosti vyhodnotil nesprávne. Súd taktiež vôbec nepoňal do rozsudku ani jeho odôvodnenia obžalovaného záverečnú reč, v ktorej sa snažil súdu predostrieť svoju pravdivú výpoveď o skutku a o okolnostiach jeho spáchania.
Takisto došlo k porušeniu ust. § 159 Tr. poriadku a to v súvislosti so spôsobom, akým bola vykonaná rekonštrukcia na mieste samom. Táto bola vykonaná bez účasti obžalovaného vtedajšieho obhajcu K. M., ktorý sa za ním pred rekonštrukciou ani nezastavil, ani ho nepoučil, ani nevedel, že sa bude rekonštrukcia vykonávať, teda bolo porušené jeho právo na obhajobu. Jediné čo vykonaná rekonštrukcia preukázala je skutočnosť, že je pravák a teda nôž držal v pravej ruke a teda aj zranenia poškodenej spôsobil pravou rukou.
Súd v prvotnom rozsudku uzavrel, že ak by mal skutočne v úmysle usmrtiť poškodenú, viedol by útok agresívnejšie, odrazom čoho by boli poškodenej spôsobené oveľa závažnejšie poranenia. Tomu by zodpovedala aj aktívnejšia obrana poškodenej a napr. aj volanie o pomoc. Uvedené súd vyvodil z preukázaných objektívnych skutočností, ku ktorým sa vyjadril aj súdny znalec.
Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd za to, že keďže obžalovaný upustil od útoku ešte pred príchodom hliadky polície, jeho vyjadrenie, ktoré adresoval policajtom, t.j., že škoda, že prišli, že inak by usmrtil poškodenú, nesvedčí o jeho skutočnom úmysle.
Súd teda nemal preukázanú subjektívnu stránku pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy!
Súd ďalej tiež uvádza, že niektoré skutkové okolnosti na základe vykonaného dokazovania oproti obžalobe zmenil, pretože neboli v konaní preukázané.
Z vyššie uvedenými závermi a postupmi prvostupňového súdu sa plne stotožňuje, pretože na základe nich súd v prvotnom rozsudku vec správne právne posúdil a uložil mu spravodlivý trest za skutok ktorého sa naozaj aj dopustil. Absolútne sa ale nestotožňuje so závermi súdu prezentovanými v odvolaním napádanom rozsudku, pretože v ňom súd bez toho, aby vykonal adekvátne dokazovanie, či aby podstatným spôsobom prehodnotil už vykonané dôkazy, vyvodil v podstate z rovnakých podkladov pre svoje rozhodnutie diametrálne odlišný záver o skutkových okolnostiach i o jeho úmysle a následne i o uloženom treste. Uvedené považuje za závažné pochybenie pri rozhodovacej činnosti prvostupňového súdu, ktoré vzhľadom na závery prvotného rozsudku, vníma aj ako porušenie princípu právnej istoty.
Obžalovaný tvrdí, že prvostupňový súd nepreukázal jeho úmysel usmrtiť poškodenú, dokonca ani úmysel spôsobiť jej ťažké ublíženie na zdraví, dokonca na preukázanie úmyslu nevykonal ani žiadne dôkazy. Veď aj samotná poškodená vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že medzi sebou nemali žiadne rozpory a že si „myslí, že ju nechcel zabiť a že to neurobil úmyselne“.
Závery súdu o jeho úmysle usmrtiť poškodenú, o pokuse ju opätovne bodnúť do ľavej časti krku, o tom že útok nožom bol vyvrcholením jeho negatívneho vzťahu k poškodenej a o tom, že mal cielene zobrať nôž zo svojej izby do izby poškodenej, v úmysle ju bodnúť a tým raz a navždy ukončiť jej pôsobenie v spoločnej domácnosti, nemôžu byť bez náležitého preukázania tvrdení v nich uvedených, podkladom pre zákonné rozhodnutie o uznaní viny za úmyselný trestný čin. Tak závažné závery o podstatnej náležitosti, akou bezpochyby je preukázanie úmyslu, nemôžu vychádzať len z hodnotiacej úvahy súdu.
O úmysle usmrtiť poškodenú, svedčia podľa prvostupňového súdu, aj vyhrážky obžalovaného priamo poškodenej ako aj vyjadrenia, ktoré smeroval k zasahujúcim policajtom, pričom takéto konanie zodpovedá obžalovaného osobnostnému profilu. Keď na tomto mieste k niečomu došlo, tak ku nebezpečnému vyhrážaniu a nie k vysloveniu reálneho úmyslu usmrtiť poškodenú.
Uvedené je v príkrom rozpore so závermi súdu, prezentovanými v prvotnom rozsudku, ktoré obžalovaný uviedol vyššie a tiež je to podľa jeho názoru v rozpore so závermi znaleckého dokazovania, prezentovanými znalkyňou N. P. v jej znaleckom posudku a to predovšetkým v súvislosti s rysmi jeho osobnosti a ich prejavovaním navonok. Táto znalkyňa mimo iného uviedla, že „nevykazuje snahu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech“, že „som schopný správne vnímať, zapamätať si a
reprodukovať prežité udalosti v tak v podstatnej miere ako i v menej podstatných detailoch“, že „vedomé klamstvo je u mňa skôr menej pravdepodobné“ a že „agresivita nie je jadrovou zložkou mojej osobnosti“.
Ani záver prvostupňového súdu o tom, že „som sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu“, nevychádza zo záverov vykonaného dokazovania, ale jedná sa znova iba o hodnotiacu úvahu súdu, čo je absolútne neprípustné! Na žiadnom mieste v napádanom rozsudku a žiadnym dôkazným prostriedkom nebol preukázaný úmysel usmrtiť poškodenú a dôvod tejto absencie je jednoduchý. Nikdy totiž nemal v úmysle poškodenú usmrtiť, ani s tým nebol uzrozumený, ba dokonca jej nechcel spôsobiť ani žiadnu ujmu na zdraví!
Zároveň sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu o predčasnosti vydania prvotného rozhodnutia súdu, prezentovanom v Uznesení zo dňa 03.11.2024 a má za to, že túto vadu a z tých istých dôvodov (nevykonanie všetkých potrebných dôkazov a nevyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov), má aj odvolaním opätovne napádaný rozsudok.
Navrhuje a úctivo žiada, aby Krajský súd vykonal dôkazy na podporu jeho tvrdení, vyplývajúcich z novej svedeckej výpovede a to predovšetkým výsluch znalcov I. B. a I. P., aby sa títo mohli vyjadriť k novým okolnostiam spáchania skutku. Taktiež navrhuje vypočuť ako svedka krstného otca K. H., bytom C. XX, ktorý nebol v konaní vôbec vypočutý a ktorý bol so ním v čase tesne pred spáchaním skutku i hneď po jeho spáchaní a teda vie najlepšie objasniť okolnosti za ktorých došlo ku spáchaniu skutku. Účasť tohto svedka na verejnom zasadnutí vytýčenom na deň 24.04.2024 zabezpečíme.
Zároveň predkladá súdu ako dôkaz čestné vyhlásenie N. B. ohľadom právnych služieb, ktoré mu poskytol K. M. ako jeho obhajca.
Na základe včas podaných odvolaní oprávnenými osobami postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktorým predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku preskúmal napadnuté výroky rozsudku a dospel k záveru, že odvolania tak obžalovaného ako aj krajského prokurátora nie sú dôvodné.
Okresný súd rozhodnutie o vine a treste odôvodnil tým, že dňa 22.06.2023 podal prokurátor krajskej prokuratúry v Prešove obžalobu, sp. zn.: Kv 20/23/7700 na obžalovaného A. B. na tom skutkovom základe, tak ako je tento uvedený vyššie.
Okresný súd Prešov dňa 22. septembra 2023 vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým obžalovaného uznal vinným zo zločinu ublíženie na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona.
Na podklade odvolania prokurátora, Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 3. januára 2024, sp. zn. 1To/18/2023, vyššie uvedený rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil tunajšiemu súdu na prejednanie a opätovné rozhodnutie. Spisový materiál bol tunajšiemu súdu predložený dňa 12. januára 2024.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej F. G., svedkov B. I., J. H., I. I. N., K. Q., I. I., súdnych znalcov I. I. B., K. I. K. L., I., N. F. P. ako aj prečítaním znaleckých posudkov a pripojených listinných dôkazov.
Obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania, neurobil žiadne vyhlásenie v zmysle § 257 ods.1 Tr. Poriadku.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že býva v rodinnom dome na adrese C. D. XX, okr. E.. V tomto dome býva jeho strýko - krstný K. H., matkin brat J. H., mama poškodenej B. I. a poškodená F. G.. S
tým, že v tomto dome žijú poškodená spolu s matkou nesúhlasí, pretože sa vôbec nestarajú o spoločnú domácnosť a niekoľkokrát im to vytýkal.
V ten deň pil od rána, najprv mimo domu a potom popíjal so svojim krstným. V dome počul nejaké hádky. Ako popíjali, rozhodol sa ísť do kuchyne, pričom si už nepamätá prečo. Krstný zostal v obývačke. Ako vošiel do kuchyne, poškodená mu povedala aby si ku nej sadol. Vymenili si pár slov, nepamätá si aké. Pamätá si, že následne ju pravou rukou objal. Poškodená sa voči tomu bránila a reagovala plačom, krikom. Pamätá si, že sa začali naťahovať, sácať. On si nepamätá, že by mal v ruke nejaký nôž. On na ten plač a krik reagoval nadávkami. Toto trvalo pár minút. Následne do kuchyne vošiel strýko, on sa postavil a išiel preč do obývačky, sadol si ku krstnému a pozeral s ním ďalej televízor. Pamätá si, že keď odchádzal z kuchyne, tak na neho kričali vrah, hovädo. Pamätá si, že tiež vraveli, že budú volať políciu. Keď prišli policajti, tak sa ho pýtali, že prečo ju bodol a on im v tej zlosti povedal, aby mal od nich svätý pokoj. Možno tiež hovoril, že ich pozabíja aby vypadli z domu. On však poškodenú nechcel vôbec zabiť, iba ju vystrašiť. Je pravdou, že iba on používal nôž, ktorý bol zaistený na mieste činu a má ho buď vo svojej izbe alebo v batohu.
Vo vzťahu k nižšie uvedeným svedkom, súd prečítal aj ich výpovede z prípravného konania na odstránenie rozporov medzi tým, čo uviedli na hlavnom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku a tým čo uviedli v priebehu prípravného konania, tak ako to mal uložené odvolacím súdom.
Po vyhodnotení ich výpovedí má súd zato, že tie skutočnosti, ktoré uviedli vo svojich výpovediach, krátko po spáchaní činu sú hodnoverné a navzájom konzistentné. Niektoré skutočnosti, pri svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní neuvádzali, pričom toto súd pripisuje tomu, že vzhľadom na odstup času, si na ne jednoducho nespomenuli.
Poškodená F. G. vo svojej výpovedi uviedla, že s obžalovaným, hoci spolu bývajú v jednom dome, sa málo stretávajú a medzi nimi neboli žiadne konflikty. V ten deň bola v kuchyni a počúvala rádio. Cez deň prišiel do kuchyne obžalovaný a bola tam aj jej matka. On sa ich spýtal, že či chcú po K. H. dediť a ona mu povedala, že nič nepotrebujú.
Následne večer vošiel obžalovaný do kuchyne. Ona už bola sama. Prišiel kľudne, potichu, ako smeroval ku nej tak sa ho pýtala, že či si nechce prisadnúť ku nej na gauč. Že keď chce tak, môže. On si na to prisadol po jej ľavej strane. Ako si prisadol, tak sa nerozprávali, následne pocítila, pichnutie na krk vpravo. Keď ju ten pich zabolel, zľakla a zakričala, že čo to robí. Obžalovaný nôž v rane chvíľu držal a tlačil ho hlbšie do rany a ona sa bránila tým, že ho odtláčala oboma rukami od seba, pričom keď sa jej podarilo odtlačiť ruku obvineného s nožom, pokúsil sa ju opätovne bodnúť do krku nožom do ľavej časti. Ona jeho útok zablokovala svojou rukou a obvineného oboma rukami od seba odtlačila, na čo jej obvinený povedal, že ju zabije. Po chvíli prišiel na jej krik do kuchyne J. H. a neskôr aj jej matka. Oni sa jej pýtali, že čo sa stalo, že prečo kričí a ona im povedala, že ju obžalovaný pichol. I. priateľ J. jej dal handričku na krk s ktorou si pridržiavala ranu a takisto jej zavolal záchranku. Pred príchodom polície, resp. záchranky sa obžalovaný zdržiaval najprv v kuchyni a potom vo svojej izbe a jej mama s priateľom boli vždy v kuchyni. Tiež si pamätá, že keď bol obžalovaný v kuchyni, tak im hovoril, že je prichystaný, že keď príde polícia tak on pôjde. Potom prišla záchranka a ona išla do sanitky na ošetrenie. Následne prišli tiež policajti.
Svedkyňa B. I. vo svoje výpovedi uviedla, že samotný útok obžalovaného na poškodenú, svoju dcéru nevidela. Ona v tom čase bola vo vedľajšej izbe, spolu s J. H., keď odrazu počula plač svojej dcéry. Počula iba plač, žiadne volanie o pomoc. Prvý vošiel do izby J. a potom ona. Videla, ako sa dcéra drží za krk z ktorého jej tiekla krv. J. jej dal handru, aby si tak zastavila krvácanie. Obžalovaného videla ako odchádzal preč z kuchyne a začala mu nadávať, pretože usúdila, že on napadol jej dcéru. Takisto si všimla v kuchyni na dlážke kvapky krvi, ktorú neskôr umyla. V kuchyni bol tiež nôž s čiernou rúčkou, na ktorom však krv nevidela.
Svedok J. H. vo svojej výpovedi uviedol, že si pamätá, že v ten deň celý deň obžalovaný pil a aj on si sním dal. V ten večer pozeral televízor a o 21.30 hod. počul nejaký krik poškodenej. Počul, že kričala: „au bolí ma to“. Potom vstúpil do miestnosti bola tam tma, rozsvietil a videl ako sa poškodená drží za krk. Kričala, že ju to bolí. On videl, že na zemi je nôž, že sú tam kvapky krvi. On potom nôž dal na stôl a neskôr ho B. I. umyla. On potom hneď aj volal záchranku. Obžalovaný z tej miestnosti odišiel do
miestnosti kde spal jeho brat. Potom ako prišli policajti obžalovaný vyšiel von, pýtali od neho aby vyložil dokumenty, on si nejak siahal do bundy a policajti ho spacifikovali a nechali ho ležať na chodníku a pred príchodom novinárov ho dali do auta.
Svedkovia K. Q. a I. I., členovia policajnej hliadky, zhodne uviedli, že boli vyslaní na miesto činu, kde zadržali obžalovaného. Obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, avšak riadne s nimi spolupracoval a nerobil žiadne problémy. Takisto uviedli, že obžalovaný im uviedol, že škoda, že prišli, že inak by poškodenú bodol, resp. zabil.
Zo znaleckého posudku č. 190/2022, I. I. B. vyplýva, že poškodená utrpela, bodnú ranu na pravej časti krku o dĺžke asi 1,2 cm zasahujúcu do podkožia a dve povrchové rany charakteru škrabancov na ľavej strane krku o veľkosti asi 0,3 cm a 0,5 cm, čím jej spôsobil ľahké zmenia s dobou liečenia do 7 dní, pričom útok smeroval od oblasti tela, kde sa nachádzajú veľké cievy na krku. Ďalej znalec uviedol, že poranenia poškodenej za ľavou ušnicou mohli teoreticky vzniknúť aj pri poškrabaní nechtom, bodná rana dĺžky 1,2 cm na bočnej ploche krku vpravo nie je charakterom, ktorý by mohol svedčiť pre náhodné zasiahnutie krku poškodenej, hrotom noža, ktorý držala v ruke druhá osoba, počas objímania. Pri objímaní druhej osoby ako to naznačil obžalovaný, t. z. v pohybe pravej hornej končatiny zozadu smerujúcom dopredu, aj pri ohnutej ruke by nedošlo k náhodnému zasiahnutiu krku poškodenej. V prípade ak by uvedená rana bola hlbšia o niekoľko milimetrov 2-4 mm, mohlo by dôjsť k poraneniu žíl na krku, došlo by k nasatiu vzduchu do žilového systému so smrteľnou komplikáciou, vzduchovou embóliou.
Znalec taktiež uviedol, že u obžalovaného bola v čase činu hodnota etylalkoholu v krvi najmenej 2,98 g/kg (promile).
Podľa § 14 ods.1 Tr. zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
Podľa § 145 ods.1 Tr. zákona, obzvlášť závažný zločin vraždy spácha ten, kto iného úmyselne usmrtí.
Z výpovede obžalovaného a poškodenej mal súd za preukázané, že skutočne došlo medzi nimi k fyzickej interakcii. Obžalovaný uvádzal, že on mal iba objať poškodenú a nepamätá si, že by poškodenú niečím bodol. Poškodená uvádza, že obžalovaný potom ako si ku nej prisadol, ju bodol – pichol do krku.
To, že obžalovaný bodol poškodenú, práve nožom s čiernou rúčkou, ktorý bol zaistený na mieste samom, má súd za preukázané, výpoveďou svedkov J. H. a B. I., ktorí tento nôž videli, krátko po útoku v kuchyni. Tento nôž používal podľa svojho vlastného vyjadrenia iba obžalovaný a teda iba on ho mohol priniesť do kuchyne. Podľa konštatovania súdneho znalca I. B., čepeľ tohto noža, mohla spôsobiť poranenia, ktoré boli identifikované na krku poškodenej, pričom rana nemá také znaky, ktoré by svedčili o náhodnom zasiahnutí krku poškodenej.
Na základe uvedeného má preto súd zato, že obžalovaný, úmyselne bodol poškodenú práve týmto nožom.
Podľa vyjadrenia súdneho znalca I. B., tri poranenia poškodenej boli spôsobené malou silou a prudkosťou. Rana na krku vpravo bola spôsobená hrotom ostrého bodnorezného nástroja, s jeho priložením na krk a následným ťahom po povrchu kože, s preniknutím čepele do podkožia. Dve drobné povrchové ranky, charakteru škrabancom, na ľavej strane krku za ušnicou boli spôsobené len slabým kontaktom ostrého bodnorezného nástroja o povrch kože. Tieto poranenia vznikli len krátkotrvajúcim kontaktom hrotu ostrého bodnorezného nástroja s povrchom kože.
Podľa súdneho znalca K. I. K. L., I. u obžalovaného nebola zistená duševná choroba, ani duševná porucha. Nebol u neho zistený ani deficit intelektu. U menovaného bol zistený syndróm závislosti od alkoholu s denným pitím. V čase činu sa u neho jednalo o jednoduchú opitosť približne na úrovni 3 promile. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti menovaného boli v čase skutku znížené len pod vplyvom alkoholu. Ďalej uviedol, že osoba, závislá od alkoholu, chronicky konzumujúca alkohol mnoho rokov, toleruje úplne inak alkohol, ako osoba nezvyknutá požívať alkoholické nápoje.
Podľa znaleckého posudku súdneho znalca N. F. P., N. č. 13/2023 sú u obvineného prítomné sklony k násilnému, agresívnemu konaniu, ktoré sú súčasťou jeho osobnostnej patológie, narušenej efektivity a sebaovládania, citovej lability v dôsledku mnohoročnej závislosti na alkohole.
Na základe uvedeného má teda súd zato, že útok nožom, bol vyvrcholením negatívneho vzťahu obžalovaného ku poškodenej. Obžalovaný cieľne zobral nôž so svojej izby do izby poškodenej, v úmysle ju bodnúť a tým raz a navždy ukončiť jej pôsobenie v spoločnej domácnosti. Obžalovaný si musel byť vedomý toho, že keď poškodenú pichne nožom do oblasti krku, kde sa nachádzajú veľké tepny, môže jej spôsobiť smrteľné zranenie aj jedným pichnutím. Neobstojí tvrdenie obžalovaného, že chcel poškodenú iba vystrašiť, pretože keby zobral do ruky ostrejší nôž, rana by bola hlbšia a preťala by žily na krku. Obžalovaný bol v stave ťažkej opitosti, v ktorom nemohol vedome „s chirurgickou presnosťou“ bodnúť poškodenú tak, aby bodná rana išla iba do hĺbky 1,2 cm a aby sa zastavila iba 2-4 mm od žily poškodenej na krku. K neusmrteniu poškodenej teda došlo len na základe zhody okolnosti, bez aktívneho pričinenia obžalovaného. O úmysle usmrtiť poškodenú svedčia aj jeho vyhrážky priamo poškodenej ako aj vyjadrenia, ktoré smerovali k zasahujúcim policajtom. Takéto jeho konanie zodpovedá aj jeho osobnostnému profilu.
Z takto uvedených dôvodov preto súd uznal obžalovaného vinným z pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.1 Tr. zákona.
Podľa § 34 ods.1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestnej činnosti; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 14 ods.2 Tr. zákona, pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.
Podľa § 145 ods.1 Tr. zákona kto iného úmyselne usmrtí iného, potrestá sa odňatím slobody na 10 až 15 rokov.
Podľa § 39 ods.2, písm. b/ Tr. zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Podľa § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 8 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 15 rokov.
Podľa znaleckého posudku súdneho znalca N. F. P., N. č. 13/2023 je celková úroveň intelektových schopností osobností obžalovaného v pásme dolného priemeru. Dominujú u neho rysu emočne nestabilnej poruchy osobnosti, s poruchou afektivity (depresívna porucha) so závislosťou na alkohole a s poruchami správania na toxickom podklade. Má sklon k problémom s vyjadrovaním emócií, adaptívnym pokojným spôsobom, nízka je jej hladina rezistencie, voči rušivým podnetom. Ide o osobnosť s nízkou schopnosťou sebaovládania a autoregulácie. Môže kolísať medzi nadmernou sebakontrolou a nekontrolovanými emocionálnymi výbuchmi. Agresivita však nie je premorbídne jadrovou zložkou osobnosti, je však zvýrazneným rysom tejto osobnosti. Zvýraznená je aj egocentrickosť osobnosti, upriamuje svoje city viac na seba ako na iného, vykazuje vyššiu intoleranciu, nedôveru a neochotu angažovať sa v niečí prospech a rešpektovanie len svojich vlastných potrieb a záujmov. V oblasti správania u osobnosti celkovo dominuje už pasivita až letargia, po období zbytočného neefektívneho vynakladania úsilia, má častejšie už slabo definované ciele, hoci premorbídne vykazuje skôr vyššiu ambicióznosť. Osobnosť tak vykazuje dominujúcu neschopnosť zachovať sa vo vyhrotených situáciách normálne. Jeho osobnostná štruktúra je aktuálne ešte vzhľadom k fyzickému veku čiastočne terapeuticky ovplyvniteľná a ešte prístupná podstatnejšej intervencii alebo žiadúcej zmene (a to výlučne za podmienky už celoživotnej abstinencie od alkoholu). Obvinený je schopný správne vnímať a zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti v tak podstatnej miere ako i v menej podstatných detailoch.
Spoľahlivosť pamäťových funkcií môže byť znížená i na funkčnom podklade. Vedome, účelovo sa skôr menej pravdepodobne u obžalovaného objavia zámerné fabulácie (vedomé klamstvo). Osobnosť obžalovaného vo všeobecnosti nevykazuje tendenciu správať sa sociálne žiaduco, či pôsobiť lepším dojmom. Nevykazuje snahu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, uvedené u nej nie je forenzne – psychologicky významne zvýšené ani vysoké. Obžalovaný sa hodnotí dostatočne a primerane sebakriticky, hlási sa otvorene k svojmu, hoc aj neadekvátnemu konaniu.
Obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený a ani priestupkovo postihnutý. Podľa správy z miesta bydliska je tichej a kľudnej povahy. K spoluobčanom sa na verejnosti správa štandardne. Zo strany obecného úradu, nie sú voči nemu žiadne výhrady. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona., t.j. že pred spáchaním trestného činu, viedol riadny život. Obžalovaný sa v záverečnej reči ospravedlnil poškodenej a vyjadril ľútosť nad svojim konaním, avšak tento jeho prejav nedosiahol takú intenzitu, ako to má na mysli ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zákona. Obžalovanému nič nepriťažovalo v zmysle § 37 Tr. zákona. U obžalovaného teda prevažujú poľahčujúce okolnosti.
Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že je na mieste obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, mimoriadnom znížení trestnej sadzby vo výmere desiatych rokov, majúc za to, že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Podľa § 48 ods. 3 Tr. zákona, súd zaradí páchateľa obzvlášť závažného zločinu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa z obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
S prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti má súd zato, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný bude jeho náprava lepšie zaručená, keď ho súd zaradí na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Keďže súd uznal obžalovaného zo spáchania pokusu obzvlášť závažného zločinu, obligatórne mu uložil podľa § 76 ods. 1, v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 73 ods. 2, písm. c/ Tr. zákona, súd uloží ochranné liečenie, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky, alebo v súvislosti s jej užívaním.
Podľa § 74 ods.1 Tr. zákona ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu.
Súdny znalec K. I. K. L., I. vo svojom znaleckom posudku odporučil nariadiť u obžalovaného ochranné ústavné protialkoholické liečenie. Vzhľadom na uvedené mu preto súd toto ochranné opatrenie uložil.
Poškodená F. G. si neuplatnila žiaden nárok na náhradu škody.
Súd záverom konštatuje, že ostatné vykonané dôkazne prostriedky na hlavnom pojednávaní, ktoré nie sú osobitne uvedené, t. j. hodnotené v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku v tomto rozsudku, nie sú nositeľmi takého dôkazu, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť skutkové zistenia súdu, tak ako tieto uvedené vyššie. Týkajú sa teda okolností nepodstatných pre toto rozhodnutie resp. týkajú sa okolností, ktoré boli zistené z dôkazných prostriedkov, ktoré sú vyhodnotené vyššie.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolaní odvolateľov ako aj dôkazov, ktoré boli vykonané v štádiu prípravného konania na hlavných pojednávaniach dospel k záveru, že okresný súd na zistenom skutkovom stave vykonal všetky dôkazy tak, ako sú ustanovené v § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku aj vyhodnotil. Je potrebné uviesť, že obžalovaný v prípravnom konaní uvádzal, že bol opitý, nechcel poškodenej ublížiť a ľutuje to čo sa stalo a nechcel ju zavraždiť. Následne pri výpovedí zo dňa 06.01.2023 využil svoje právo a odmietol vypovedať a pri výpovedí na hlavnom pojednávaní dňa 09.08.2023 uviedol, že nemal úmysel poškodenej ublížiť alebo ju zavraždiť.
Následne v záverečnom návrhu pred rozhodnutím súdu zo dňa 19.02.2024 ako aj v dôvodoch odvolania uviedol, že teraz má tú možnosť, aby presne popísal ako došlo ku konaniu, nakoľko predtým popisoval svoje konanie inak a to vzhľadom na odporúčanie svojho obhajcu, ktorý nebol na jeho návrh z konania vylúčený. Uviedol, že je alkoholik, prišiel k poškodenej, tejto povedal, že je humusáčka a že sa neumýva. Vedel o tom, že má nôž v ruke a chcel spôsobiť fyzickú bolesť poškodenej, dal jeho pravú ruku na plece na jej telo. Bohužiaľ to bolo s nožom v ruke. Dobre, že nemal vypité viac alkoholu, bolo by došlo k tragédií. On bol vo veľmi veľkom strese. A keď ju tak pritláčal, vtedy došlo k pošmyknutiu ruky a pichnutiu nožom poškodenej do krku. Nemal úmysel poškodenej ani ublížiť, resp. spôsobiť ťažkú ujmu zdravia a nie už ju zabiť.
Čo sa týka výpovede poškodenej F. G. tu je potrebné uviesť, že táto bola opakovane vysluchnutá v štádiu prípravného konania, kde pri svojich výpovediach podrobne popísala akým spôsobom si k nej obžalovaný sadol, akým spôsobom ju bodol do krku, následne nôž tlačil na krk, akým spôsobom sa bránila a akým spôsobom obžalovaný pokračoval v útoku na jej krk, pričom opätovne uvádzala, že keď sa jej podarilo obžalovaného odtlačiť, tento jej povedal, že ju zabije. Na hlavnom pojednávaní síce zmenila výpoveď oproti prípravnému konaniu, kedy uvádzala, že si myslí, že obžalovaný nehovoril o tom, že ju zabije, že jej to hovoril niekedy predtým, avšak keď jej boli na hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2024 prečítané výpovede z prípravného konania a to zo dňa 05.01.203, 06.01.2023, 13.05.2023, 09.08.2023 uviedla, že to čo je uvedené v týchto výpovediach je pravdivé. Nakoľko si to presne pri týchto výpovediach vzhľadom na krátky odstup času od skutku pamätala.
Ďalej je potrebné poukázať na výpoveď svedka J. H., ktorý vypovedal, že potom ako počuli krik z kuchyne rodinného domu išli spolu so svedkyňou B. I. do tejto kuchyne a videl ako obžalovaný držal poškodenú okolo krku a niekoľko krát opakoval, že ju zabije a vtedy mu z ruky vypadol nôž.
Tento svedok na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, avšak pokiaľ bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 05.01.2023 uviedol, že to čo vypovedal v prípravnom konaní je pravdou.
Z výpovedí svedkyne B. I., matky poškodenej vyplýva, že počula plakať dcéru a keď tam prišla videla, resp. počula ako dcéra vypovedala, že ju obžalovaný pichal do krku, že sa bojí, že zomrie. Svedkyňa uvádzala, že obžalovaný už pred týmto skutkom sa jej a dcére vyhrážal, že ich pozabíja.
Na hlavných pojednávaniach boli vysluchnutí svedkovia I. I. a K. Q., príslušníci policajného zboru, ktorí vo svojich výpovediach uvádzali tie skutočnosti, že keď došli na miesto činu po telefonickom oznámení obžalovaný im hovoril, že pokiaľ by nedošli načas tak by poškodenú zabil.
Táto skutočnosť na ktorú sa odvolali aj obaja svedkovia vyplýva z úradného záznamu z preverenia oznámenia v obci C. D. XX, R. E. zo dňa 05.01.2023 kde svedkovia uvádzali, že potom čo boli obžalovanému nasadené putá na mieste pred rodinným domom sa v prítomnosti oboch hliadok vyjadril, že chcel zabiť F. G., no nepodarilo sa mu to a chcel to spraviť z dôvodu, že F. a jej matka sú na uvedenej adrese príživníci.
Ďalej svedkovia v tomto úradnom zázname popísali ako vypovedali B. I. a J. H..
V štádiu prípravného konania boli vo veci vypracované viaceré znalecké posudky, pričom jednotliví znalci boli na hlavných pojednávaniach vysluchnutí, prípadne boli čítané znalecké posudky za súhlasu obžalovaného a krajského prokurátora.
Zo znaleckého posudku z odvetvia zdravotníctva I. B. na poranenia poškodeného vyplýva, že poranenia poškodeného boli spôsobené malou silou a prudkosťou. Rana okolo krku vpravo bola spôsobená hrotom ostrého bodnorezného nástroja, s jeho priložením na krk a následne ťahom po povrchu kože, s preniknutím čepele do podkožia. Dve drobné povrchové ranky, charakteru škrabancov na ľavej strane krku za ušnicou boli spôsobené len slabým kontaktom ostrého bodnorezného nástroja o povrch kože, pričom tieto poranenia mohli vzniknúť aj pôsobením nechtu na túto časť krku. Znalec ďalej uviedol pri znaleckom posudku aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, že bodná rana dĺžky 1,02 cm na bočnej strane krku vpravo nie je charakterom, ktorý by mohol svedčiť pre náhodné zasiahnutie krku poškodenej hrotom noža, ktorý držala v ruke druhá osoba počas objímania.
Aj z tohto záveru znalca dospel aj krajský súd k tomu, že obžalovaný spôsobil poranenie poškodenej na bočnej strane krku vpravo nie neúmyselne a práve s úmyslom toto poranenie spôsobiť, pričom si musel byť vedomí čo vybrať zo záveru znaleckého posudku, že v prípade ak by došlo k hlbšiemu prepichnutiu noža do krku poškodenej mohlo by toto poranenie poškodenej spôsobiť aj smrť.
Zo záverov znaleckého posudku, odvetvia psychiatrie na obžalovaného, ktorý vypracoval K. I. K. L., I. u obžalovaného nebola zistená duševná choroba, ani duševná porucha. Nebol u neho zistený ani deficit intelektu. U tohto bol zistený syndróm závislosti od alkoholu s denným pitím. V čase činu sa u neho jednalo o jednoduchú opitosť približne na úrovní troch promile. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v čase skutku znížené len pod vplyvom alkoholu. Znalec v znaleckom posudku odporučil nariadiť obžalovanému ochranné ústavné protialkoholické liečenie.
Z prečítaného znaleckého posudku na obžalovaného, znalkyne N. F. P. N. vyplýva, že u obvineného boli zistené prítomné sklony k násilnému, agresívnemu konaniu, ktoré sú súčasťou jeho osobnej patológie, narušenej afektivity a sebaovládania, citovej lability a to práve ako dôsledok mnohoročnej závislosti na alkohole.
Spôsob a spáchanie skutku sú zrejmé aj zo zápisnice o rekonštrukcii, ktorá bola vykonaná v štádiu prípravného konania za účasti znalca I. B., z ktorej vyplýva, akým spôsobom a akým predmetom malo dôjsť k spáchaniu žalovaného skutku. Z ďalších listinných dôkazov je zrejmé miesto spôsobenia poranenia poškodenej, je to zrejmé zo zápisnice o obhliadke tela poškodenej ako aj zo zápisnice o obhliadke miesta činu.
Na základe takto zisteného skutkového stavu okresným súdom s ktorým sa stotožňuje aj krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, dôvodov odvolaní ako aj dôkazov vykonaných v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní správne dospel okresný súd k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný. Správna je aj právna kvalifikácia konania obžalovaného ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného, pričom k jeho dokonaniu nedošlo.
Čo sa týka rozhodnutia okresného súdu o druhu trestu a jeho výmery je potrebné uviesť, že trestný zákon pre takýto trestný čin upravuje trestnú sadzbu v rozmedzí 15-20 rokov, pričom okresný súd použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona z ktorého je zrejmé, že súd môže znížiť trest o dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v týchto zákonoch aj vtedy ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin, alebo za pokus trestného činu ak vzhľadom na povahu a zvlášť príprave, alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na okolnosť spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania. S poukazom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol, nemá záznam ani v ústrednej evidencii priestupkov, z miesta trvalého bydliska je hodnotený kladne by bolo uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 15 rokov trestom neprimeraným, nakoľko podľa názoru krajského súdu vzhľadom na osobu obžalovaného sa jednalo o jednorazové vybočenie z normálneho spôsobu života, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že okresný súd priznal obžalovanému ako poľahčujúcu okolnosť aj okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Na nápravu obžalovaného aj podľa názoru krajského súdu postačuje trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.
Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zákona keď obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Je zrejmé, že v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona mal súd obžalovaného zaradiť na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, avšak aj krajský súd sa stotožňuje aj s názorom okresného súdu, že vzhľadom na osobu obžalovaného takéto zaradenie by bolo neprimeraným a na nápravu obžalovaného postačí zaradenie pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
V zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsúdil za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na obligatórnu povinnosť súdu pri ukladaní ochranného dohľadu v súlade so zákonom postupoval okresný súd keď uložil v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému ochranný dohľad a tento v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Tr. zákona uložil na dobu primeranú a to na dobu 1 roka.
Ako je to už vyššie uvedené v znaleckom posudku znalec K. I. K. L., I. navrhoval uloženie ústavného protialkoholického liečenia obžalovanému s čím sa okresný súd a nakoniec aj krajský súd stotožnil a teda správne rozhodol okresný súd keď uložil obžalovanému v zmysle ustanovenia § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, je zrejmé z vykonaného dokazovania, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok pod vplyvom alkoholu, pričom sám obžalovaný uvádzal, že je alkoholikom a pije alkohol každý deň.
Obhajoba v dôvodoch odvolania navrhovala opätovne vyslúchnuť znalcov I. B., vzhľadom na zmenu výpovede obžalovaného v záverečnom návrhu na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, ako aj znalkyňu N. F. P., N. k okolnostiam pôsobenia alkoholických nápojov na obžalovaného. Taktiež navrhol vysluchnúť svedka K. H., ktorý bol tesne pred a po spáchaní skutku spolu s obžalovaným a tento by mal vypovedať k správaniu sa obžalovaného.
K návrhom obhajoby krajský súd poukazuje na to, že znalec I. B. bol niekoľkokrát vysluchnutý v prípravnom konaní a na hlavných pojednávaniach a preto nie je dôvod na jeho opätovný výsluch a to ani s prihliadnutím na novú obranu obžalovaného, nakoľko v tejto obžalovaný k spáchaniu samotnému skutku neuvádzal iné skutočnosti ako aj vo svojich predchádzajúcich výpovediach a znalec sa dostatočne vyjadril k mechanizmu vzniku poranení v znaleckom posudku a vo výpovediach znalca.
Znalkyňu N. F. P. taktiež nie je potrebné vysluchnúť, nakoľko znalecký posudok tejto znalkyne bol na hlavnom pojednávaní prečítaný po predchádzajúcom súhlase obžalovaného a krajského prokurátora a strany sa k záverom znaleckého posudku mohli na hlavnom pojednávaní vyjadriť.
Taktiež nie je nutné vysluchnúť svedka K. H.. Tento svedok nebol osobne prítomný pri skutku a na psychický stav obžalovaného pred a po spáchaní skutku bolo vykonané dokazovanie dostatočným spôsobom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného aj krajského prokurátora ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. poriadku zamietol.
Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne. jednohlasný
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.