Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39C-79-2018.pdf
PDF · 70.52 KB
Case nature
Subarea
39C/79/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: A.. R. O., A.., D.. XX.XX.XXXX, N. S. XXX/XX, R., zastúpená: Mgr. Róbert Kuka, LL.M., advokát, so sídlom Šustekova 23, Bratislava, proti žalovanej: O.. V. O., D.. XX.XX.XXXX, N. R. XXX/X, R., zastúpená: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu, o výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.08.2018 domáhala ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaná považovala žalobu za nedôvodnú a navrhovala jej zamietnutie.
2. Žalobkyňa bola uznesením č.k. 39C/79/2018-29 zo dňa 11.04.2019 vyzvaná na odstránenie vád žaloby. Žalobkyňa na predbežnom prejednaní sporu dňa 16.06.2021 po predbežnom právnom posúdení súdom zobrala žalobu spať, žiadala konanie zastaviť a nepriznať žalovanej náhradu trov konania.
3. Žalovaná súhlasila so späť vzatím žaloby, no žiadala o priznanie náhrady trov konania, keď žaloba bola nedôvodná a nevidela žiaden dôvod, pre ktorý by žalovanej nemala byť priznaná náhrada trov konania.
4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Na základe vyššie uvedeného súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil, keď k späťvzatiu žaloby došlo počas predbežného prejednania sporu a žalovaná so späťvzatím súhlasila.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu, keďže žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca žalobu zobral späť, možno pričítať procesné zavinenie žalobcovi a tak znáša trovy žalovaného žalobca. Súd v danej veci nemal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania žalovanej neprizná.
11. CSP vyžaduje pre realizáciu sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania alebo o nepriznaní čiastočnom. Uvedené nie je tento prípad.
13. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť aj odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na stranách sporu. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie. Nie je možné ho vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
14. Súd prihliadol na to, že žalobkyňa bola už uznesením č.k. 39C/79/2018-29 zo dňa 11.04.2019 vyzvaná na odstránenie vád žaloby, na základe ktorého mohla predpokladať jej vady, preto ak mienila zmeniť žalobu, mohla tak urobiť pred vyše dvomi rokmi a nie na predbežnom prejednaní sporu.
15. Žalovaná nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, riadne reagovala na výzvy súdu a využila zákonné prostriedky na svoju obranu (písomné vyjadrenie k žalobe a vyjadreniu žalobkyne). Nemôže ísť na ujmu žalovanej, ktorá dôvodne vyhľadala právnu pomoc a tak jej v konaní vznikli oprávnené náklady ako trovy konania.
16. Vzhľadom k všetkým týmto skutočnostiam súd mal za to, aj s poukazom na to, že žalovaná netvrdila, v čom majú spočívať dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania, že okolnosť nepodania právne perfektnej žaloby, nie je ničím výnimočná a zakladajúca možnosť aplikácie dôvodov hodných osobitného zreteľa a následne nepriznania náhrady trov konania žalovanej, skôr naopak podanie žaloby s vadami má za následok odôvodnené priznanie trov konania protistrane, pričom jej zmeny tri roky po jej podaní nie sú na mieste aj z hľadiska hospodárnosti a jej zmena by si vyžadovala ďalšie procesné úkony a to aj zo strany žalovanej.
17. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, súd mal za to, že okolnosti daného prípadu a osobné a majetkové pomery žalobkyne nespĺňajú predpoklady pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Preto súd rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu, o ich výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).