Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: PHU OLTRANS Aleksandra Pawelec, Koszykowa 16C, 40 - 756, Katowice, Poľská republika, NIP PL6342810260, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., Sama Chalupku 20F, 071 01 Michalovce, IČO: 46 767 631, Slovenská republika, o zaplatenie 1.695,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, zo dňa 7. novembra 2019, č.k.: - 73, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Michalovce, zo dňa 7. novembra 2019, č.k.: - 73.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.695,68 eur s úrokom z omeškania 7 % ročne zo sumy 400,- eur od 3.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 300,84 eur od 3.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 294,84 eur od 3.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 400,- eur od 3.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 300,- eur od 3.4.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.3.2019 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 1.695,68 eur s úrokom z omeškania 7 % ročne zo sumy 400,- eur od 3.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 300,84 eur od 3.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 294,84 eur od 3.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 400,- eur od 3.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 300,- eur od 3.4.2018 do zaplatenia, titulom zaplatenia náhrady za vykonané prepravy zo Slovenskej republiky do Poľska.

3. Súd prvej inštancie vydal dňa 25.4.2019 Európsky platobný rozkaz, ktorý bol spolu so žalobou a jej prílohami doručený žalovanému dňa 3.5.2019. Proti Európskemu platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré s uplatneným nárokom nesúhlasí, resp. ktoré by spochybňovali uplatnený nárok žalobcu.

4. Žalobca následne požiadal, aby súd pokračoval v konaní a zároveň predložil doklady preukazujúce uplatnený nárok a to záväzné objednávky, faktúry, medzinárodné nákladné listy, žiadosť o platbu a uznanie dlhu.

5. Súd prvej inštancie následne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podaniu žalobcu a jeho prílohám. Výzva súdu bola žalovanému doručená dňa 10.8.2019, no žalovaný sa aj napriek poučeniu podľa 167 ods. 2 vo veci samej nevyjadril.

6. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok verejne vyhlásil v zmysle

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi mal preukázané, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 26.1.2018 č. 18LG0117, zo dňa 26.1.2018 č. 18LG0118, zo dňa 26.1.2018 č. , zo dňa 1.2.2018 č. 18LG0144, zo dňa 1.2.2018 č. 18LG0145 vykonal žalobca prepravy tovaru zo Spišskej Novej Vsi, Slovenská republika do Rzeszówa v Poľskej republike. Žalobca prepravy riadne vykonal, čo vyplýva z medzinárodných nákladných listov č. SK0870840, č. SK0870839, č. SK0870841, č. SK0870842 a č. SK0870843, pričom prepravy vyfakturoval žalovanému faktúrou č. EU nr 47/18/EU na sumu 400,- eur, splatnou dňa 1.4.2018; faktúrou č. EU nr 48/18/EU na sumu 300,84 eur, splatnou dňa 1.4.2018; faktúrou č. EU nr 49/18/EU na sumu 294,84 eur, splatnou dňa 1.4.2018; faktúrou č. EU nr 53/18/EU na sumu 400,- eur, splatnou dňa 1.4.2018 a faktúrou č. EU nr 54/18/EU na sumu 300,- eur, splatnou dňa 1.4.2018.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov, ako (ďalej len Dohovor CMR) a právneho poriadku Slovenskej republiky, podľa článku 5. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady /ES/ č. 593/2008 /Rím I/. Ďalej podľa , , , , , , a , upravujúce rozsah pôsobnosti , obchodné záväzkové vzťahy, písomnú formu zmluvy, prijatie návrhu zmluvy konkludentným spôsobom, zmluvu o preprave veci, odplatu za vykonanie prepravy, omeškanie a nároky z toho plynúce.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu prepravných zmlúv v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (minimálne konkludentne objednaním prepravy a jej vykonaním). Riadnym prepravením veci z miesta odoslania do miesta určenia vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi dohodnutú odplatu. Dôkazom o vykonaní prepravy je CMR. Žalovaný skutočnosti uvádzané žalobcom čo sa týka vykonania samotnej prepravy, výšky fakturovanej prepravy žiadnym spôsobom nerozporoval. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu čo do uplatnenej pohľadávky 1.695,68 eur je dôvodný a preto žalobe vyhovel.

10. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením s poukazom na ustanovenie Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , keď mal za to, že splatnosť odplaty nastala 60 dní po vystavení faktúr žalovanému, teda dňa 2.4.2018. Súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania od prvého dňa omeškania žalovaného s úhradou predložených faktúr t.j. od 3.4.2018 vo výške, ktorú požadoval žalobca, keďže táto nepresahovala zákonnú výšku úroku z omeškania.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Namietal, že žalobca mal realizovať dopravy podľa objednávok č. 18LG0117, č. 18LG0118, č. , č. 18LG0144 a č. 18LG0145, no pri ich realizácii pochybil keď dňa 7.9.2017 došlo k pristaveniu vozidla, ktoré nespĺňalo hygienické predpisy na uloženie potravinového tovaru, za čo klient žalovaného pokutoval sumou 500,- eur. Dňa 8.9.2017 žalobca nepristavil vozidlo podľa dohody na nakládku, klient žalovaného si musel zabezpečiť nové vozidlo, viacnáklady tvorili 697,- eur. Dňa 11.10.2017 žalobca naložil na mieste nakládky hmotnosť tovaru 27.250 kg a pri vykládke chýbalo 510 kg tovaru, pričom došlo k sankcionovaniu žalovaného od jeho klienta. Dňa 11.10.2017 dopravca začal fúkať do zásobníka tovar svojvoľne, v ktorom bol iný druh múky a klient reklamoval 10.000 kg múky.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že žalovaný nikdy neuplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu škody za údajný nesprávny výkon dopravných služieb, ktorých úhrady sa žalobca domáha v spore. Žalovaný vykonané

prepravy doposiaľ ani nereklamoval, naopak uznal svoj dlh e-mailom zo dňa 4.12.2018. Ďalej namietal, že faktúry predložené žalovaným nepreukazujú dôvodnosť pokút čo do základu a výšky. Poukázal, že existenciu takýchto nárokov mal žalovaný uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Nároky, ktoré uvádza žalovaný sa pritom týkajú iných prepráv (obdobie 9 - 10/2017) ako tých, ktoré uplatnil žalobca v spore (1/2018). Žalobca zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže nároky žalovaného za nesprávne realizované prepravné služby sa premlčali v lehote jedného roka podľa článku 32 ods. 1 Dohovoru CMR.

14. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 15.2.2020.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa a Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

19. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

20. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil pohľadávku 1.695,68 eur s príslušenstvom za vykonané prepravy tovaru pre žalovaného. Vykonanie prepráv a dohodnuté ceny neboli medzi stranami sporu sporné.

22. Keďže žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa v spore, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe nerozporoval, je potrebné uzavrieť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

23. Žalovaný až v podanom odvolaní namietal, že žalobca pri vykonávaní sporných prepráv porušil svoje povinnosti, resp. v dôsledku realizácie sporných prepráv vznikla žalovanému škoda.

24. Odvolací súd k týmto námietkam žalovaného udáva, že neboli použité v konaní na súde prvej inštancie a preto ide o novoty v odvolacom konaní, na uplatnenie ktorých neboli splnené zákonné podmienky uvedené v , pričom odvolateľ nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

25. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

26. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

27. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

28. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech.

29. Odvolací súd zároveň uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatnil nárok 1.695,68 eur ako cenu prepráv vykonaných pre žalovaného v roku 2018, čo vyplýva z jednotlivých objednávok a CMR. Žalovaný pritom namieta vady prepráv realizovaných žalobcom ešte v roku 2017, teda nejde o prepravy, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha v spore.

30. Pokiaľ žalovaný až v odvolacom konaní uviedol, že má pohľadávky voči žalobcovi a preto mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť, odvolací súd uvádza, že predmetom konania je nárok na úhradu prepravného uplatnený žalobcom, ktorý súd posúdil ako dôvodný a nie nárok žalovaného (ten nebol v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnený podľa , pričom podľa v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou). Odvolací súd tak nemal za preukázané (nebolo to ani tvrdené), že uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému prípadne zanikol.

31. Súd prvej inštancie tak rozhodol správne, keď priznal žalobcovi popri uplatnenej istine 1.695,68 eur aj zákonný nárok na úroky z omeškania, ktorých výšku a splatnosť žalovaný ani nerozporoval, titulom úhrady ceny za vykonanú prepravu pre žalovaného.

32. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných zákonných úrokov z omeškania, ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

33. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný

žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).