Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_6T-24-2019.pdf
PDF · 118.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Ing. Jany Andrassyovej a Michala Havaša, v trestnej veci obžalovaného Ľ. R. a spol., trestne stíhaných pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 16. júna 2021, takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný
Ľ. R., nar. XX. X. XXXX S. A., trvale bytom C., prechodne bytom G. D. O., Š. XXX/XX,
Obžalovaný
A. A., nar. XX. X. XXXX S. A., bytom A., S. XXXX/XX,
s ú v i n n í , ž e
po predchádzajúcej vzájomnej dohode po tom, ako Ľ. R. v mesiaci október 2012 vylákal SIM kartu spoločnosti Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, s účastníckym telefónnym číslom XXXX XXX XXX, pridelenú na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16. 10. 2012 N. C., trvale bytom H. XX, S. Z., okres Poprad, pričom N. C. túto SIM kartu požičala z dôvodu uskutočnenia telefónnych hovorov za účelom sprostredkovania práce v zahraničí, konkrétne v Anglicku pre jej priateľa M. Z., trvale bytom Z. D. S., v dňoch od 28. 10. 2012 do 31. 10. 2012 prostredníctvom vyššie uvedenej SIM karty uskutočnili odoslanie 7482 sms správ na skrátené číslo 7774 so službami s osobitnou tarifikáciou v sume 4,77 € s DPH, pričom tieto sms správy zasielali na stránku www.sexchat.sk <http://www.sexchat.sk> a tieto nesúviseli so zabezpečením práce v Anglicku pre M. Z., čím týmto konaním spôsobili N. C. škodu spolu vo výške 35.734,032 €,
t e d a
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili ním značnú škodu,
č í m s p á c h a l i
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Z a t o i m s ú d u k l a d á:
Obžalovanému Ľ. R.:
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a zároveň mu podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Obžalovanému A. A.:
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a zároveň mu podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú N. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. Z., H. XX, okres Poprad, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 28. 3. 2019 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 7/19 zo dňa 27. 3. 2019 na obvineného Ľ. R. a obvineného A. A. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a to pre skutok, ktorý je popísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný Ľ. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba a súčasne svoje konanie oľutoval. Vzhľadom na to, že po tomto vyhlásení boli splnené zákonné podmienky pre jeho prijatie, súd vyhlásenie obžalovaného o vine prijal.
Obžalovaný Ľ. R. bol zároveň na hlavnom pojednávaní vypočutý vo vzťahu k účasti spoluobžalovaného A. A. na trestnom čine, ktorý obom je kladený za vinu. Vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v r. 2012 ho A. A. pri stretnutí v kaviarni požiadal, či by mu nevedel zohnať nejakú SIM kartu na paušál, povedal mu aj načo, ale nehovoril v tomto smere nič podrobne. V podstate mu uviedol, že potrebuje paušálnu kartu na to, aby mohol niečo riešiť cez internet. Náhodne stretol A. P., s ktorým sa predtým veľmi nestretával, o ktorom však vedel, že je taký podvodník, že by ju mohol zohnať a naozaj tento mu kartu zohnal. Chcel za ňu 200,- €, čo povedal A., na čo mu tento dal peniaze a tie peniaze odovzdal P.. Keď získal kartu, ešte v ten deň sa stretol s A. v stavebninách, kde spolu robili. A. sa už hneď chcel pripájať na internet, ale nepodarilo sa mu to. Potom prišiel za nimi O. G., ktorého on nevolal, zrejme ho zavolal A., ktorý sa tiež snažil pripojiť kartu na internet, ale nešlo mu to. Pripojenie skúšali cez notebook, ktorý priniesol A. a snažili sa pripojiť na stránku www.sexchat.sk <http://www.sexchat.sk>. Následne sa rozišli, SIM kartu zobral A., ktorý mu povedal, že na druhý deň pôjdu ku G. a že oni majú otvorenú sieť a že sa môžeme pripojiť tam. Na druhý deň prišli ku G., A. si opäť doniesol svoj notebook, pýtal od G. nejaký starý telefón, aby nás nevystopovali. A. sa podarilo tú stránku načítať, ktorá sa spustila a vtedy v podstate zistil, o čo sa
jedná. Keď A. mu to aj vysvetlil. Celý princíp mal spočívať v tom, že A. mal vytvoriť nejaké konto, na ktoré sa posielali smsky a potom prevádzkovateľ stránky mal vyplácať peniaze osobe, ktorá to konto vytvorila. A. do počítača zadával nejaké kódy a smsky posielal on, A., ale aj O. G.. Po zaslaní smsky prišli spätné kódy, ktoré potom A. zadával do počítača. Koľko tých správ poslali, to nevie, ale vie, že tie správy posielali niekedy do polnoci. Nebolo ich toľko, ako to uvádza obžaloba. Potom A. ho odviezol domov, pričom karta zostala u G.. Na druhý deň ho kontaktoval P., ktorý sa pýtal na kartu s tým, že prišla nejaká správa z Orangu, že je pretelefonované nejaké veľké množstvo peňazí, načo sa pýtal A., či je to možné, aby toľko preesemeskovali, načo mu tento povedal, že to možné nie je. Keď sa pýtal na kartu, A. mu povedal, že je u G. a že cez tú kartu ešte esemeskovali ďalej. V podstate chceli tie smsky posielať až dovtedy, kým ich Orange nezablokuje. P. na neho tlačil, aby mu dal kartu naspäť, dokonca ukazoval aj faktúru, ale nevie, aká suma tam bola, no šlo o vyššiu sumu. On potom žiadal A., aby kartu vrátil naspäť, ktorý mu potom kartu vrátil na druhý alebo na tretí deň, odkedy mu ju poskytol. On následne kartu potom odovzdal P. a potom sa už len riešilo, že koľko toho preesemeskovali. A. neveril, že toľko mohli preesemeskovať a ani on si nemyslel, že sa toľko dá. P. so Z. potom chceli od nich peniaze, raz 10.000,- €, potom 20.000,- €, až na polícii sa dozvedel, že celkovo malo ísť o sumu vyše 30.000,- €. Vo vzťahu k Z. doplnil, že až neskôr zistil, že táto karta mala pôvodne patriť jeho priateľke, ktorý jej mal ju zobrať a odovzdať P.. P., keď mu kartu odovzdával, tak hovoril, že ide o kartu, ktorá patrí nejakej Cigánke, ktorá mala odísť do Írska a že si s ňou môže robiť, čo chce. Keď žiadal P., aby mu zohnal kartu, povedal mu, že tú potrebuje na nejaký kšeft, A. mu nespomínal. Rovnako keď prvýkrát bol vypočúvaný na polícii, neoznačoval A. ako osobu, pre ktorú žiadal kartu, nevie, prečo vtedy nehovoril pravdu, možno si nemyslel, že to bude až také vážne. Potom mu pripadalo hlúpe klamať, a tak vypovedal pravdu. Vyjadril sa, že v tom čase bol vo finančnej tiesni a mal za to, že ak A. zoženie kartu, tak mu tento pomôže s nájmom bytu.
Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Zároveň na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.
V oboznámenej výpovedi z prípravného konania spáchanie skutku poprel s tým, že žiadnu SIM kartu nekázal R. zohnať. So R. sa pozná veľmi dobre, sú bývalí kolegovia, trávili spolu dosť veľa voľného času. R. vozieval do práce a z práce, chodili spolu aj do fitness centra. Keby ho požiadal v rámci kolegiálnych vzťahov o nejakú pomoc, určite by nechcel, aby táto mala súvis s nejakou trestnou činnosťou. Mali veľmi dobrý kamarátsky vzťah, stávalo sa, že mu požičal aj svoje auto, no väčšinou ho vozieval. K nejakému posielaniu smsiek vzhľadom na odstup času sa už vyjadriť nevie, no je pravdou, že chodievali na rôzne erotické stránky, a to aj doma u M. V. O. G..
Svedkyňa poškodená N. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaných nepozná, vidí ich prvýkrát v živote, nemá k nim žiadny vzťah. K samotnému skutku ďalej uviedla, že si pamätá, že v minulosti od Orangu si vybavila paušál, dostala aj SIM kartu, ktorú používala veľmi krátko a ktorú jej potom vzal P.. Čo sa stalo s kartou, to už nevie, ale po tom, čo sa dostala k P., tak jej používaním vznikol nejaký dlh, ktorý sa doposiaľ nespláca a je vymáhaný exekučne. Výšku toho dlhu nevie, podľa nej naposledy to mala byť sumu okolo 18.000,- €. Vie ešte, že P. údajne mal tú kartu dať R.. Kontaktovala aj P., čo bude s tým dlhom, ale nijako sa to nedoriešilo. Kartu odovzdala P. z toho dôvodu, že tento jej povedal, že si potrebuje zavolať a vybaviť nejakú prácu v zahraničí. K okolnostiam odovzdania karty sa bližšie vyjadriť nevedela, v tomto smere uvádzala, že si pamätá len to, že to bolo na Ulici N. S. A., kde vtedy žila s priateľom M. Z. a prišiel za nimi P., že potrebuje tú kartu a že jej vybaví prácu v zahraničí. Nikto iný pri nich nebol.
V oboznámených výpovediach z prípravného konania vypovedala, že SIM kartu, ktorú dostala v spoločnosti Orange, ani nepoužívala, ale hneď po vybavení paušálu ju odovzdala M. Z., ktorý ju chcel použiť na vybavenie roboty. Tú kartu mu odovzdala v OC Max v Poprade. Na druhý deň prišiel k nim do bytu za M. Z. A. P. a povedal mu, že R. vie vybaviť robotu v Anglicku a že na vybavenie roboty potrebujú R. a P. tú kartu. Z. potom odovzdal kartu P. a ona ju odvtedy už nevidela. Žiadnu robotu im nevybavili. Po týždni sa jej druh dotazoval u P., čo je s kartou, na čo mu tento povedal, že R. ušiel do Anglicka. Faktúry, ktoré chodili k tomu paušálu, neplatila, nakoľko na základe dohody ich mal platiť P.. Ona mu ich aj odovzdávala a on ju ubezpečil, že ich zaplatil. Keď chcela kartu zablokovať, P. jej vravel, aby ešte počkala, že ju vrátia. Od P. vie, že karta zostala u R. a jej druh jej povedal, že má podať trestné oznámenie.
K vzniknutým rozporom vo svojich výpovediach uviedla, že tvrdenia z prípravného konania sú pravdivé a vzhľadom na odstup času si už na okolnosti nepamätala.
Svedok M. Z. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odoprel vo veci vypovedať. V oboznámenej výpovedi z prípravného konania uviedol, že cez A. P. sa pozná s Ľ. R., ktorý sľúbil jemu a jeho družke N. C. robotu v Anglicku. Domov k nim prišiel P. s tým, že R. tú robotu vie vybaviť, no potrebuje telefón na paušál, pričom on má len dobíjaciu kartu, čo je drahé na volanie. S družkou potom vybrali SIM kartu z jej telefónu, ktorú odovzdali P.. Nevie, či na druhý deň alebo neskôr mu P. kartu priniesol späť s tým, že R. to vybavoval a je potrebné čakať. Po čase prišlo z Orangu upozornenie, že bola prevolaná vysoká suma a je potrebné zaplatiť zálohovú faktúru, na čo volal P., s ktorým potom spolu šli za R., ktorého však nenašli a ktorý mal vypnutý telefón. Po čase mu P. povedal, že stretol R., ktorý tvrdil, že kartu odovzdal známemu, ktorý cez internet ju využíval na nejaké transakcie cez nejakú internetovú stránku. P. potom dohodol stretnutie so R. v OC Max, na ktorom mu R. povedal, že so známym otvorili internetovú stránku a cez SIM kartu vedeli nabiť nejaké konto, pričom chcú splatiť dlh tak, aby to nešlo cez políciu. Na tomto stretnutí sa dohodli, že R. mu zavolá alebo P. a donesie splátku 10.000,- €. R. však žiadnu splátku nedoniesol a mal vypnutý telefón. Po čase mu len P. povedal, že R. ušiel do Anglicka. So R. sa stretol na polícii až v r. 2013 alebo 2014, kde pri konfrontácii mu tento povedal, že zo SIM karty mali nejaké peniaze, z ktorých časť odovzdali P..
Svedok A. P. na hlavnom pojednávaní na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. V oboznámenej výpovedi z prípravného konania uviedol, že raz, keď sa náhodne stretol s M.Á. Z. a jeho priateľkou C., pri tomto stretnutí mu Z. povedal, že niekomu dal SIM kartu, meno uviesť nevedel, iba popis s tým, že má robiť taxikára v Poprade. Takisto mu Z. uviedol, že tú kartu dal uvedenej osobe z dôvodu, aby mu vybavil prácu v zahraničí a neskôr pri opätovnom stretnutí mu Z. aj uviedol, že prostredníctvom tej karty jeho priateľke niekto prevolal nejaké peniaze. On mu potom odporučil, aby šiel k operátorovi zistiť bližšie veci ohľadom prevolania a že to má ohlásiť na polícii. S obvineným R. je vzdialený príbuzný a obvineného A. nepozná.
Svedok M. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že oboch obžalovaných pozná, sú jeho kamaráti. Pamätá si, že jeho výpoveď má súvisieť s nejakým podvodom so SIM kartou, no o aké obdobie sa malo jednať, to už si nepamätá. Pamätá si, že k nemu domov prišiel A. so R. a že R. robil niečo na počítači, niečo ťukal do mobilu, ale on tomu veľmi nevenoval pozornosť, lebo nebol stále pri nich. Čo presne robil A., to nevie, pamätá si, že A. si niečo písal do mobilu s nejakou babou. To, že by niektorý z obžalovaných mal vtedy u nich doma posielať nejaké smsky na erotické stránky, to v tom čase nevedel, dnes to vie, lebo bol vo veci vypovedať. Nevie však, prečo R.H. na polícii uvádzal, že smsky mal posielať aj on (svedok), pretože on žiadne smsky neposielal. Takéto smsky posielal R., že by ich posiela aj A., o tom nevie. U nich doma vtedy R. niečo robil na notebooku, šlo o notebook jeho brata, ale nie je si v tom istý. Žiadny z obžalovaných ho nepýtal nejaký starší mobil, do ktorého by mohli vložiť nejakú SIM kartu. Doma majú dosť telefónov, aj starších.
Svedok O. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že oboch obžalovaných pozná niekoľko rokov, sú kamaráti. Presné obdobie si už nepamätá, ale vie, že bol už večer, keď obaja obžalovaní prišli za ním do prevádzky pizzérie, kde robil. Prišli tam kvôli tomu, že tam bol internetový signál, cez ktorý sa dalo notebookom pripojiť na internet. Či ho predtým kontaktovali, že prídu, to nevie, ale bežne chodili do prevádzky, kde robil. Pamätá si, že R. zadával nejaké kódy na nejakej erotickej stránke, pričom on sa nevenoval tomu, čo tam robil, bavil sa hlavne s A.. Vie však, že tá činnosť, ktorá sa tam vykonávala cez internet, mala súvis s tým, že sa tam nabíjal nejaký kredit, ktorý keď sa nabil, tak sa mohlo vybrať nejaké dievča na erotickej stránke, ktoré sa potom zobrazilo a s ktorou sa dalo komunikovať. V skutočnosti sa však s dievčatami nekomunikovalo, len sa nabíjal kredit, aby sa dalo s nimi komunikovať. Úloha R. bola v tom, že on posielal smsky a potom do notebooku vpisoval údaje, ktoré mu prišli spätnou smskou a A. úloha bola v tom, že priviezol R. a že sa tam prišiel najesť. Medzi obžalovanými ohľadom aktivity, ktorá súvisela s posielaním smsiek nebola žiadna komunikácia. Tá aktivita trvala dosť dlho, od večera skoro do rána, neskôr sa presunuli z prevádzky pizzérie k nemu domov, kde bola aj mama a brat, s ktorými sa iba pozdravili. Aktivity spojené s posielaním smsiek vykonával iba R., A. bol síce na notebooku, ale len kvôli tomu, že na facebooku si dohadoval nejaké stretnutie a asi po polhodine odišiel od nich z domu preč. Pamätá si, že vznikol ešte nejaký technický problém s telefónom, a tak poskytol R. svoj telefón. S posielaním smsiek R. skončil nadránom. A. sa medzitým vrátil z rande s tým, že končia a že R. buď ide s ním alebo odchádza sám.
Vzhľadom na rozpory uvedenej výpovede s výpoveďou z prípravného konania súd oboznámil predchádzajúcu výpoveď svedka zo dňa 9. 12. 2014, keď okrem iného uviedol, že okrem R. sms správy posielal aj obžalovaný A. A.. V rámci uvedenej výpovede okrem iného uviedol, že vo svojom prvotnom výsluchu A. A. nespomínam z dôvodu, že bol prekvapený, čo všetko na neho nakydal R. a bol aj dosť vystresovaný a nevedel, čo povedia ostatní.
K vzniknutým rozporom vo svojich výpovediach uviedol, že výpoveď z prípravného konania nie je pravdivá, lebo policajti robili na neho nátlak, pričom keď ho prvýkrát vypočúvali, tak bol na polícii nejakých 8 - 9 hodín a keď ho pustili, tak mu povedali, že má prísť nabudúce, keď si rozmyslí, že bude hovoriť pravdu. Nátlak robil na neho aj R., ktorý mu v tom čase dlhoval asi 500,- € s tým, že pokiaľ nepovie na polícii aspoň to, že to bol aj A., ktorý posielal smsky, tak mu peniaze nevráti. Na otázku predsedu senátu, či v súvislosti s výpoveďou zo dňa 9. 12. 2014 v prípravnom konaní bol riadne poučený o povinnostiach svedka, tento uviedol, že áno, ale klamal, lebo bol pod nátlakom, že mu R. peniaze, ktoré mu dlhoval, nevráti.
Svedok M. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že z obžalovaných pozná iba obž. A., pozná ho odmala, vychádzajú dobre, obžalovaného R. nepozná. V minulosti ho oslovil A. A. s tým, či si chce zarobiť peniaze, na čo mu uviedol, že chce. A. ho potom požiadal, aby mu dal svoje číslo účtu, že mu dá za to nejaké peniaze. Tak mu to číslo účtu dal, ale žiadne peniaze mu A. nevyplatil. Načo potreboval A. jeho číslo účtu, to mu nepovedal, len to, že mu na účet prídu peniaze. Stránka www.sexchat <http://www.sexchat> mu nič nehovorí, nemá tušenia, čo je to za stránku, nikdy sa na takejto stránke neregistroval s tým, že by tam zadával svoje číslo účtu.
Svedkyňa F. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaných nepozná, nemá k nim žiadny vzťah, pamätá si, že v minulosti bola vypočúvaná na polícii kvôli nejakej stránke sexuálneho charakteru, pričom žiadnu takúto stránku nepozná a ani na žiadne podobné stránky nechodí. Na polícii sa dozvedela, že mala byť prihlásená a zaregistrovaná na nejakej z takýchto stránok, ale ona nevie, ako sa to mohlo stať, pretože nikomu nedávala svoje doklady totožnosti, jedine vo svojej banke a zamestnávateľovi.
Svedok H. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je konateľom spoločnosti U., s. r. o., ktorá je správcom stránky www.sexchat.sk <http://www.sexchat.sk> od r. 2008, kde táto stránka funguje tak, že užívateľ sa zaregistruje prostredníctvom vymysleného nickname a emailovej adresy. Má uzavretú zmluvu s W. S., ktorý je sprostredkovateľ služby odosielania sms správ na skrátené číslo 774, kde užívateľ odošle text „wll“ a systém W. S. mu pošle naspäť sms kód. Užívateľ potom zadá kód na svojej stránke, ktorá kód porovná, či je v databáze a ak je všetko v poriadku, dostane virtuálny kredit. Cena sms je 3,98 € + DPH, z toho polovica patrí spoločnosti Orange Slovensko a druhá W. S.. On z tej druhej polovice dostane odmenu 80 - 86 % podľa obratu. Do 10. 7. 2013 ani nevidel telefónne čísla užívateľov stránky, od toho dátumu fyzicky vie skontrolovať, koľko kódov zadal jeden používateľ, tak isto vie pozrieť aj archív a to tak, že sa prihlási cez stránku firmy W. S., kde zadá kód, ktorý zadal užívateľ na webovej stránke a vidí číslo a dátum odoslania správy, alebo zadá číslo a zvolí obdobie a vidí všetky odoslané kódy. Pravidlo stránky je, že jeden užívateľ môže zaslať 60 kódov za hodinu. V tomto prípade si užívateľ vymyslel 54 mien, kde postupne zadal kódy. O skutku sa dozvedel 5. 11. 2012 a preto prerušil kontakt s týmito užívateľmi. Dňa 30. 10. 2012 sa zaregistroval dotyčný ako model alebo prednášateľ, nie ako užívateľ. Ak model spustí privat chat, vie nastaviť minútovú tarifu, kde sa užívateľ prihlási a komunikáciu, ostatní užívatelia nenachádzajúci sa na privátnom chate nevidia, pričom od užívateľa sa odčíta kredit, z čoho polovica je jeho a druhá polovica je pripísaná modelovi. Model zadá bankový účet, kde posielajú odmenu, vždy v prvých dňoch daného mesiaca. Spustil si privat chat, ostatní to nevideli, funguje to ako skype, videochat, avšak oni obraz nemali. O týchto skutočnostiach sa dozvedel od W. S., emailom, kde bolo napísané, že ich kontaktoval Orange, že z jedného čísla bolo zaslaných veľa sms, cca 7000 a majú podozrenie, že ide o podvod. Ešte predtým ich kontaktoval on, že v databáze nemá dostatok kódov a užívateľom vypisuje systém, že ich kódy sú neplatné, čiže užívateľ poslal sms, dostal kód, ale tento nefungoval a teda museli len počkať na vloženie nových kódov. Po emaily od spoločnosti W. S. začal všetky kódy kontrolovať a postupne blokovať registrované užívateľské mená. Z čísla 0907 892 278 boli odosielané spoplatnené správy od 21.10. do 31.10.2012, kde cena sms bola 3,98 € + DPH. Užívateľov bolo 54, škoda mu nebola spôsobená žiadna, nakoľko modela nevyplatil, lebo míňal kredit sám na seba.
Svedok poškodený O.. O. F. vypovedal, že je splnomocnencom Orange Slovensko, a. s., ktorá spoločnosť s N. C., bytom S. Z. XX, mala uzavretú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6558900 zo dňa 16.10.2012 a na jej základe vypožičali SIM kartu 0907 892 278 k účastníckemu programu Zábava 3. K zmluve zákazníčka uzatvorila aj dodatok, na základe ktorého jej odpredali mobilný telefón SONY X-PERIA Tipo WHITE, kde zákazníčka následne využívala ich služby, za ktorého jej vystavili faktúry, za 10/2012 na 40,54 €, k faktúre bol vystavený aj ťarchopis na sumu 2,95 €, následne vystavili faktúru na 36.345,72 € za 11/2012 a v mesiaci 2/2013 aj zmluvnú pokutu na 144,- €. Zákazníčka sumu neuhradila a preto podali na rozhodcovský súd žalobu, kde sumu neuhradila ani po vydaní rozhodnutia a preto podali návrh na vykonanie exekúcie, ktorá je vedené u JUDr. Petra Molnára v Košiciach, pod EX 1084/2015.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä trestného oznámenia N. C., listinného materiálu, ktorý bol predložený svedkom F. a spoločnosťou W. S., faktúr a ďalších listinných dôkazov spoločnosti Orange, dokladov a výpisov z účtu M. A. V. M. N., registra trestov a charakteristík obžalovaných, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, uvedený skutok je trestným činom a že tento spáchali práve obžalovaní. Obžalovaný Ľ. R. spáchanie trestnej činnosti priznal a túto oľutoval, jeho priznanie je v súlade aj s ostatnými vykonanými procesnými úkonmi v prípravnom konaní, a preto súd jeho vyhlásenie o vine za skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, prijal. Obžalovaný Ľ. R. vo svojej výpovedi zároveň zo spáchania skutku usvedčuje aj spoluobžalovaného A. A., keď tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísal okolnosti, za ktorých sa skutok stal s tým, že na jeho spáchaní sa podieľali obaja. Vzhľadom na vykonané dôkazy súd nezistil žiaden logický motív na strane obž. R., ktorý sám spáchanie trestnej činnosti priznáva, pre ktorý by mal súčasne z jej spáchania aj krivo obviňovať obž. A. A.. Jeho výpovedi korešpondujú aj ďalšie vykonané dôkazy, a to najmä výpoveď svedka N., ktorý vypovedal o okolnostiach, za ktorých poskytol číslo svojho účtu, a to práve obžalovanému A., ktorý účet bol následne zaregistrovaný ako účet na stránke www.sexchat.sk, súvisiaci s konaním, ktoré je obžalovaným kladené za vinu. Uvedený svedok okrem iného vo svojej výpovedi poukázal na to, že bol to práve A., ktorý mu povedal, že na tento účet by mali prísť nejaké peniaze a že keď tieto prídu, má ich vybrať, odovzdať mu ich a sľúbil mu aj odmenu. Nikdy žiadne peniaze však neprišli. Napokon aj svedok O. G. v oboznámenej výpovedi z prípravného konania potvrdzoval, že sms správy zasielané na stránku www.sexchat.sk <http://www.sexchat.sk> zasielal aj obž. A. A., pričom jeho tvrdenia na hlavnom pojednávaní vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy považoval za účelové v snahe pomôcť obžalovanému A., keď z jeho výpovede je nepochybne zrejmé, že uvedený svedok na hlavnom pojednávaní síce uvádzal, že obaja obžalovaní sú jeho kamaráti, ale jeho tvrdenia o tom, že sms správy zasielal iba obžalovaný R. môžu mať súvis predovšetkým s tým, že jeho vzťah k obžalovanému R. v čase vedenia trestného stíhania už nebol pozitívny, keď ako sám svedok vysvetľoval vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 9. 12. 2014, ostal prekvapený, čo všetko na neho nakydal R. a nevedel ani, čo povedia ostatní. Z uvedeného je potom zrejmé, že zákonná povinnosť uložená svedkovi vypovedať pravdu a nič nezamlčovať nebola prioritou, ktorou sa tento svedok riadil v rámci svojej výpovede, ale túto podriaďoval aj tomu „čo povedia ostatní“. Svedok na hlavnom pojednávaní súčasne tvrdil, že napriek zákonnému poučeniu zo strany vyšetrovateľa vedome klamal, keď uvádzal, že na trestnej činnosti sa podieľal aj obžalovaný A., dôvody tohto svojho klamstva však nevedel zrozumiteľne a logicky vysvetliť poukazujúc pri tom iba na skutočnosť, že vypovedal pod nátlakom polície a obžalovaného R.. Toto jeho vyjadrenie však súd hodnotil ako účelové, keď účasť obž. A. pri stretnutí dňa 28. 10. 2012, počas kt. dochádzalo k páchaniu protiprávnej činnosti zjavne iba bagatelizoval, poukazujúc pri tom na skutočnosť, že tento iba doviezol a odviezol R., že tento si iba chatoval s nejakou babou, s ktorou sa potom išiel stretnúť, pričom z ostatných vykonaných dôkazov je zrejmé, že záujem na zasielaní sms správ na stránku www.sexchat.sk <http://www.sexchat.sk> bol nepochybne daný aj na strane obž. A., ktorý v tomto smere postupoval aktívne, keď napr. zabezpečil číslo účtu, na ktorý mal byť zasielaný profit z trestnej činnosti a v tomto smere aj majiteľa účtu informoval, že na účet mu prídu peniaze, ktoré vyberie a že dostane za to odmenu. V zhode s uvedenými dôkazmi, ktoré potvrdzujú spáchanie trestnej činnosti aj zo strany obžalovaného A. A. sú aj zabezpečené listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou trestného spisu.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaných posudzoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili mu značnú škodu. Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane
majetkových hodnôt iných subjektov. Trestnej činnosti sa dopustili zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 Trestného zákona. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona a nasl., keď trest má plniť tak represívnu funkciu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a zároveň predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovaný Ľ. R. má v registri trestov celkovo 4 záznamy, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Poprad v konaní 2T/91/06 zo dňa 31. 10. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 11. 2006, a to pre trestný čin podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 3 mesiace, skúšobná doba 1 rok, v ktorej sa osvedčil dňa 31. 1. 2008. Na obžalovaného v súvislosti s týmto odsúdením, ale aj v nadväznosti na ďalšie predchádzajúce odsúdenia sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. V evidencii priestupkov má 1 záznam. Obžalovaný A. A. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok 6T/49/13 zo dňa 9. 1. 2014, právoplatným dňa 9. 1. 2014, a to pre trestný čin podľa § 20, § 221 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest 300,- €, ktorý zaplatil 21. 11. 2014 a ďalej sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. V evidencii priestupkov má 2 záznamy na úseku cestnej dopravy.
Za uvedený trestný čin obžalovaným hrozil trest odňatia slobody vo výmere 3 až 10 rokov. V prípade obžalovaného R. súd konštatoval existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona nezistil žiadne. U obžalovaného A. nezistil existenciu ani poľahčujúcich, ani priťažujúcich okolností.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti spojené s ukladaním trestu potom súd mal za to, že v prípade obžalovaného Ľ.X. R., ale aj obžalovaného A. A. účel trestu bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, pričom pre jeho naplnenie aktuálne bude postačovať aj hrozba výkonom trestu počas primeranej skúšobnej doby, za ktorú považoval dobu 2 rokov. Keďže ukladaný podmienečný trest v danom prípade prevyšoval zákonnú výmeru 2 rokov, bolo povinnosťou súdu súčasne rozhodnúť o tom, že takto uložený trest bude ukladaný s probačným dohľadom a zároveň bude na mieste v rámci probačného dohľadu uložiť každému z obžalovaných aj primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
O nároku poškodenej N. C. na náhradu škody súd rozhodol tak, že poškodenú s uplatneným nárokom odkázal na civilný proces, pretože táto poškodená si síce nárok uplatnila, ale v rámci trestného konania neustálila výšku požadovanej náhrady škody. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili ním značnú škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.