Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/43/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v sporovej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: P.. R. F., S.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 2, C. E.l, právne zastúpený: JUDr. Adela Valocká, advokátka, Radvanská 1, Bratislava, o náhradu škody vo výške 17.373,23 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 18.09.2014 domáhal náhrady škody v celkovej výške 17 373,23 eur. Žalobu odôvodnil tým, že u žalobcu bol v čase, od 13.05.2013 do 28.07.2013, vykonaný dozor štátu zameraný na kontrolu dodržiavania zákona o sociálnom poistení a súvisiacich právnych predpisov v období od 01.01.2011 do 31.12.2012. Podľa Správy o výsledku výkonu dozoru štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia v Sociálnej poisťovni zo dňa 27.08.2013 (ďalej len „správa“) výsledkom bolo neefektívne a nehospodárne nakladanie žalovaného ako generálneho riaditeľa s finančnými prostriedkami správneho fondu pri využívaní služobného motorového vozidla na súkromné účely a pri bezhotovostných platobných operáciách prostredníctvom platobnej karty spoločnosti Diners Club Slovakia. Okrem štátneho dozoru, bola u žalobcu vykonaná mimoriadna vnútorná kontrola zameraná na hospodárnosť pri využívaní služobných vozidiel za obdobie od 10/2010 do 08/2012 a mimoriadna vnútorná kontrola v súvislosti s realizáciou bezhotovostných platobných operácií, ktorá sa uskutočnila v dňoch 11.09.2012 do 14.09.2012.

2. Zo správy a z výsledku vnútornej kontroly žalobcu o hospodárnosti pri využívaní motorového vozidla vyplynuli viaceré zistenia. Zo záznamov z evidencie jázd a z mesačného vyúčtovania PHL bolo zistené, že žalobca uskutočnili súkromné jazdy, ktoré boli vykázané ako služobné bez schválených cestovných príkazov. Ďalej bolo zistené, že v mesiacoch 01-03/2011 neboli priznané žiadne súkromné cesty, napriek tomu, že boli uskutočnené a nebola dodržaná požiadavka predloženia tlačiva na žiadanku na prepravu, okrem jázd počas pracovného týždňa boli rovnako evidované jazdy aj počas niektorých víkendov. Služobné motorové vozidlo bolo využívané žalovaným ako generálnym riaditeľom napriek tomu, že v knihe jázd bola ako prepravovaná osoba uvádzaná bývalá riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa. Kontrolou bolo zistené, že vo veľkej miere boli jazdy uskutočnené bez schválených cestovných príkazov a bez žiadanky na prepravu, išlo o jazdy z miesta trvalého bydliska do miesta výkonu práce a späť, teda nie pracovné, ale súkromné cesty, jazdy na iné miesta bez schváleného cestovného príkazu. Náhradu škody predstavuje rozdiel medzi celkovo najazdenými a priznanými jazdami na súkromné účely. Žalovaný uskutočnil jazdy bez schváleného a odsúhlaseného cestovného príkazu a nedošlo k

ich vyúčtovaniu. Žalobca poukázal na to, že cesty vykonávané žalovaným ako služobné mali byť cesty súkromné, ktoré mali byť žalovaným vyúčtované a žalovaný mal nahradiť spotrebované pohonné látky.

3. Pokiaľ žalovaný neuviedol žiadne súkromné cesty, tieto vedúci oddelenia dopravy nemohol odhaliť a predpokladal, že sa jednalo o služobné cesty. Úhrada za spotrebované pohonné látky boli realizované tankovaním na kartu a Slovnaft/Shell zasielal žalobcovi faktúru s uvedením ŠPZ. V prípade, ak zamestnanec používal služobné vozidlo na súkromné cesty, zamestnancovi sa zrazila zo mzdy suma za spotrebované pohonné látky na súkromné účely. Pokiaľ odbor účtovníctva nevedel o súkromných cestách, boli zaúčtované ako pracovné cesty. Žalovaný služobné motorové vozidlo naviac využíval už pred podpísaním dohody. Žalobca preto tvrdí, že náklady na používanie motorového vozidla sú nehospodárne a neefektívne, čím vznikol rozdiel medzi vykázanými jazdami a súkromnými jazdami, ktoré žalovaný neoznačil, čo predstavuje škodu vo výške 11.087,94eur.

4. Žalobca uviedol, že pri vykonávaní vnútornej kontroly výdavkov na reprezentačné účely zistil nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami prostredníctvom platobných kariet spoločnosti Diners Club Slovakia, ktoré používal žalovaný. Z pokladničných dokladov, ktoré boli vystavené pri použití platobnej karty absentoval účel stretnutí, druh akcie, doba trvania a mená osôb zúčastnených na stretnutí, zdôvodnenie použitia finančných prostriedkov. Stretnutia sa uskutočňovali v zariadeniach vyššej cenovej kategórie, neboli nevyhnutné a odôvodnené. Bez odôvodnenia boli zaúčtované doklady v sume 6.285,29 eur realizované žalovaným, ktoré pozostávali zo sumy 6.177,41 eur bez predloženia pokladničných blokov a zo sumy 107,55 eur bez účtovných dokladov len výpisom z terminálu. Rovnaké závery boli uvedené aj v správe. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia uvedených súm spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

5. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú čo do jej skutkového aj právneho odôvodnenia. Poukázal na to, že knihu jázd viedol vodič vozidla, ktorý zapisoval odjazdené kilometre, každý mesiac sa realizovalo vyúčtovanie používania motorového vozidla, PHM, cestovné príkazy a žiadanky boli predkladané vedúcemu dopravy na odsúhlasenie. Počas celého obdobia nikto vecnú správnosť nenamietal a nerozporoval, preto pokiaľ aj došlo k neoprávnenému použitiu motorového vozidla na súkromné účely, bolo to z nedbanlivosti. Ako štatutárnemu zástupcovi mu nemal kto udeliť súhlas na cestovný príkaz. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa dozvedel o všetkých služobných a súkromných cestách a spotrebe pohonných látok za predchádzajúci mesiac do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli cesty uskutočnené. Žalovaný preto tvrdí, že žalobca sa o porušení povinnosti majúcej príčinnú súvislosť so vznikom škody dozvedel v pravidelných mesačných intervaloch, kedy bol žalovaný povinný predložiť vyúčtovanie používania motorového vozidla, cestovných príkazov a žiadaniek. Poprel to, že by žalobcom označené cesty boli súkromné.

6. K nároku žalobcu o neoprávnenom používaní platobnej karty Diners Club, žalovaný uviedol, že záväzný limit finančných prostriedkov na pohostenie a občerstvenie bol daný vopred schváleným finančným rozpočtom žalobcu, v kontrolovanom období tento finančný limit prekročený nebol. Ako generálny riaditeľ bol povinný dodržiavať účtovné a daňové predpisy a túto povinnosť splnil predložením pokladničných dokladov. Z funkcie generálneho riaditeľa a jediného štatutárneho zástupcu vyplývala jeho reprezentačná funkcia, nemal funkčne nadriadený orgán a sám rozhodoval o spôsobe, vhodnosti, potrebe a forme reprezentácie, hodnotenie o neefektívnosti zo strany žalobcu považoval za subjektívne. Na použitie finančných prostriedkov žalovanému nikto neudeľoval súhlas. Ako generálny riaditeľ kvartálne predkladal správu o hospodárení žalobcu dozornej rade žalobcu a zodpovedal vláde za porušenie zákonných povinností.

7. Žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol námietku premlčania celého nároku, s tým, že nárok na náhradu škody spôsobenej používaním motorového za obdobie od 01.10.2010 do 31.07.2012 a nárok na náhradu škody spôsobenej používaním platobnej karty za obdobie od 08.12.2010 do 06.08.2012 sa premlčal.

8. Žalobca v reakcii na tvrdenia žalovaného uviedol, že žalovaný nerozlišoval v záznamoch o prevádzke služobného vozidla súkromné a pracovné cesty a pre absenciu cestovných príkazov príslušné oddelenia vykonávajúce vyúčtovanie nákladov nemali poznatky o tom, že vozidlo je používané aj na súkromné účely. Žalobca nepovažoval nároky za premlčané. Uviedol, že mal vedomosť o termínoch ciest, ale nevedel o tom, že vznikla aj škoda. O tom, že škoda v súvislosti s používaním služobného vozidla na

súkromné účely bez vyúčtovania súkromných ciest vznikla sa dozvedel až v čase vykonania vnútornej kontroly, teda dňa 31.01.2013. Útvar účtovníctva žalobcu, ktorý spracováva cestovné príkazy, nemal záznamy o prevádzke vozidla ani o evidenciu jázd. Oddelenie dopravy, ktoré eviduje záznamy o prevádzke vozidla, nemalo k dispozícii cestovné príkazy. Keďže žalovaný nič neodovzdával, jednotlivé oddelenia žalobcu nemohli samostatne zistiť, že vznikla škoda. Lehota na vyúčtovanie pracovnej cesty je jeden mesiac, ide o poriadkovú lehotu, premlčacia lehota je objektívna trojročná (pre nároky zamestnanca - pozn. súdu). Pri mesačnom vyúčtovaní nemusia byť priložené cestovné príkazy, tie spracováva oddelenie dopravy. V konaní podľa názoru žalobcu nebolo sporné, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu a bol povinný si vypísať cestovný príkaz.

9. Súd rozsudkom č. k. -671, zo dňa 11.09.2017, žalobu v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení uviedol, že nárok v súvislosti s neoprávneným používaním služobného vozidla je premlčaný v celom rozsahu v objektívnej a v subjektívnej premlčacej dobe. Súd mal za to, že útvary žalobcu, ktoré spracovávali príslušné podklady o prevádzke služobného vozidla mali vedomosť o vzniku škody. Nárok na náhradu škody pri používaní platobnej karty je premlčaný v objektívnej premlčacej dobe.

10. Žalobca podal voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd, uznesením č. k. -704, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že podstatná je právna kvalifikácia samotného nároku, ktorého sa strana domáha a vo vzťahu k nemu sa skúma aj samotná námietka premlčania. Odvolací súd poukázal na to, že žalobca si nárok uplatnil voči žalovanému z titulu porušenia jeho povinností v pozícii generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, teda škodu spôsobil štatutárny orgán žalobcu, pričom v zmysle z. č. škodu voči štatutárnemu orgánu má určiť subjekt uvedený v predmetného zákona. Zároveň odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nedostatky odôvodnenia rozhodnutia ohľadom subsumpcie zisteného skutkového stavu pod právne normy, na základe ktorých súd právne posúdil skutkový stav.

11. Súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: správou o výkone dozore štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia v Sociálnej poisťovni č.l. 7-24, informácia z mimoriadnej vnútornej kontroly zameranej na hospodárnosť pri využívaním motového vozidla v Sociálnje poisťovni č.l. 25-37, protokol o výsledku mimoriadnej vnútornej kontroly č.l. 38-41, protokol o výsledku vnútornej kontroly z 24.09.2013 č.l. 42-47, zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku vnútornej kontroly z 01.10.2013 č.l. 48-49, tabuľky o prehľade jázd vykonávaných žalovaným SMV č.l. 50-60, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 10/2010 č.l. 61-68, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 11/2010 č.l. 69-76, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 12/2010 č.l. 77-95, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 01/2011 č.l. 96-112, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 02/2011 č.l. 113-126, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 03/2011 - č.l. 127-142, , listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 04/2011 č.l. 143-156, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 05/2011 - č.l. 157-173, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 06/2011 - č.l.174-189, , listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 07/2011 č.l. 190-203, , listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 08/2011 - č.l. 204-220, , listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 09/2011- č.l. 221-237, , listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 10/2011- č.l. 238-254, , listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom

- mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 11/2011 č.l. 255-272, , listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 12/2011 č.l. 273-283, , listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 01/2012 č.l. 284-298, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 02/2012 č.l. 299-310, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 03/2012 č.l. 311-324, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 04/2012 - č.l. 325-337 listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 05/2012 č.l. 338-353, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom - mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 06/2012 č.l. 354-366, listiny o vykonávaní ciest služobným motorovým vozidlom

- mesačné vyúčtovanie, vyúčtovanie spotreby PHM, záznamy z knihy jázd a žiadanky na prepravu za mesiac 07/2012 č.l. 367-381, dohoda o zverení služobného motového vozidla uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom zo dňa 01.04.2011 č.l. 382-384, dohoda o zverení služobného motového vozidla uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom zo dňa 09.07.2012 č.l. 385-389, príkaz generálneho riaditeľa SP č. 35/2007 č.l. 390-395, príkaz generálneho riaditeľa SP č.11/2011 č.l. 396-401, metodické usmernenie SP č. 30/2010 č.l. 402-437, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 11/2010 všetko č.l. 438-446, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 12/2010 - č.l. 447-454, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 01/2011 č.l. 455-463, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 02/2011 č.l. 464-474, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 03/2011 č.l. 475-484, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 04/2011 č.l. 485-489, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club

- pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 05/2011 - č.l. 490-493, likvidačná doložka k faktúre

- faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 06/2011 č.l. 494-497, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 09/2011 č.l. 498-502, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 10/2011 č.l. 503-509, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 11/2011 č.l. 510-514, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club

- pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 12/2011 č.l. 515-520, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 01/2012 č.l. 521-525, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 02/2012 č.l. 526-529, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 03/2012 č.l. 530-534, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 04/2012 č.l. 535-540, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club

- pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 05/2012 č.l. 541-544, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 06/2012 č.l. 545-549, likvidačná doložka k faktúre - faktúra Diners Club - pokladničné a fakturačné doklady za obdobie 07/2012 č.l. 550-554, výzva žalobcu adresovaná žalovanému z 22.10.2012 a doručenka č.l. 555 - 556, výzva žalobcu adresovaná žalovanému z 22.11.2013 a doručenka č.l. 557-559, informácia z mimoriadnej vnútornej kontroly zameranej na hospodárnosť pri využívaní služobného motorového vozidla v sekcii prevádzky Sociálnej poisťovne č.l. 579-582, metodické usmernenie Sociálnej poisťovne č. 38/2010 č.l. 602-616, pracovný poriadok Sociálnej poisťovne č.l. 643-652, zápisnica z porady vedenia Sociálnej poisťovne konanej 17.01.2011 č.l. 653-654, uznesenie vlády SR č. 649 z 22.09.2010 č.l. 720 a zistil nasledovný

skutkový stav:

12. Žalobca je verejnoprávna inštitúcia a žalovaný bol v období vymenovaný vládou SR za generálneho riaditeľa žalobcu (nesporné tvrdenia). 13. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.04.2011 Dohodu o zverení služobného motorového vozidla na služobné a súkromné účely (ďalej len „dohoda o zverení služobného vozidla“), na základe ktorej žalobca zveril žalovanému služobné motorové vozidlo s EČV: BA XXX SP. Obsahom vzájomných práv

a povinností bola aj povinnosť žalovaného evidovať na príslušnom tlačive o prevádzke vozidla všetky pracovné a súkromné jazdy, zúčtovať na tlačive „Vyúčtovanie spotreby PHL - mesačný výkaz“, vykonané pracovné a súkromné cesty, uvedené tlačivá spolu s dokladmi o čerpaní PHL predkladať poverenému zamestnancovi oddelenia dopravy a uhrádzať náklady na PHL, ktoré súvisia s prevádzkou vozidla na súkromné účely, vyznačovať používanie motorového vozidla na súkromné účely na tlačive „Záznam o prevádzke vozidla“. Dohodu s identickým vymedzením predmetu a rozsahu práv a povinností uzatvorili žalobca a žalovaný opätovne aj dňa 09.07.2012 (dohoda o zverení služobného motorového vozidla z 01.04.2011 a z 09.07.2012). 14. Podľa interného predpisu žalobcu (príkaz generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 35/2007, adresovaný všetkým zamestnancom) požiadavku na použitie vozidla nahlási kancelária generálneho riaditeľ dispečingu ústredia najneskôr do 14-tej hodiny v deň predchádzajúci začiatku pracovnej cesty. Na pracovné cesty mimo Bratislavy s jednorázovou platnosťou sa požiadavka predkladá na tlačive „Žiadanka na prepravu“. 15. Žalovaný v postavení generálneho riaditeľa poveril p. M. podpisovaním cestovných príkazov na tuzemské pracovné cesty a žiadaniek na prepravu, ktoré sa ho týkajú ako generálneho riaditeľa (Zápis č. 3/11 z porady vedenia Sociálnej poisťovne konanej dňa 17.01.2011). 16. Zamestnanec žalobcu zodpovedný za autoprevádzku bol povinný kontrolovať včasné a správne vyhotovenie prvotných záznamov a bežných zápisov (čl. 11 príkazu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. č. 35/2007). Žalobca príkazom generálneho riaditeľa č. 35/2007 určil , že vodič bol povinný vykonať pracovnú cestu len na základe príkazu na jazdu podpísaného oprávneným zamestnancom na tlačive „Žiadanka na prepravu“ (čl. 12 ods. 2 písm. l) príkazu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. č. 35/2007), prepravovať len osoby uvedené na tlačive Žiadanka na prepravu“ resp. na prepravu ktorých je pridelený (čl. 12 ods. 2 písm. m) príkazu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. č. 35/2007), bezprostredne po ukončení pracovnej cesty predložiť riadne vyplnené tlačivo „Záznam o prevádzke vozidla“ žiadateľovi o prepravu, ktorý svojím podpisom potvrdí správnosť uvedených údajov. 17. Ministerstvo financií SR vykonávalo u žalobcu dozor štátu, pričom zo správy o výsledku dozoru zo dňa 22.04.2013 vyplýva, že boli zistené porušenia pri použití finančných prostriedkov v súvislosti s využívaním služobného motorového vozidla generálnym riaditeľom v sume 10.040,70 eur za kontrolované obdobie január 2011 až august 2012. Z výsledkov kontroly bol zistený rozdiel medzi celkovými najazdenými kilometrami a priznanými súkromnými jazdami označenými ako pracovné, pričom dozor ich vyhodnotil ako súkromné alebo bez schválených cestovných príkazov, alebo cesty z miesta trvalého bydliska a späť za obdobie január až december 2011 v rozsahu 50.727 km, dozor štátu vyčíslil rozdiel PHL v sume 6.574 eur a v období za január až august 2012 v rozsahu najazdených 27.372 km, a vyčíslil rozdiel PHL v sume 3.466,61 eur (správa o výsledku dozoru zo dňa 22.04.2013). 18. Orgán dozoru štátu uviedol, že pri čerpaní finančných prostriedkov správneho fondu za roky 2011 a 2012 na reprezentačné účely prostredníctvom bezhotovostných platobných kariet Diners Club nebola dostatočne preukázaná hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť pri ich nakladaní zo strany žalovaného, a teda ide o nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi. Orgán dozoru štátu uviedol, že stretnutia sa uskutočňovali v zariadeniach vyššej cenovej kategórie, stretnutia s manažmentom žalobcu nebolo potrebné realizovať predmetnou formou, teda išlo o neobvyklé a neštandardné čerpanie (správa o výsledku dozoru zo dňa 22.04.2013). 19. Orgán dozoru štátu konštatoval nedostatočne fungujúci vnútorný kontrolný systém Sociálnej poisťovne, keď v súvislosti s kontrolou dokumentácie súvisiacej s prevádzkou motorového vozidla generálneho riaditeľ v období od 10.12.2010 do 10.04.2011 nezistil porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a ani interných predpisov. V ďalšom období roku 2011 a v roku 2012 kontroly neboli vykonané (správa o výsledku dozoru zo dňa 22.04.2013). 20. Žalobca vykonal mimoriadnu vnútornú kontrolou zameranú na hospodárnosť využívania služobných motorových vozidiel za obdobie od októbra 2010 do augusta 2012. Zo správy o mimoriadnej kontrole zo dňa 31.01.2013 žalobca zistil, že žalovaný používal v kontrolovanom období zverené vozidlo na jazdy z miesta bydliska do miesta výkonu práce a späť, pričom tieto jazdy neoznačil ako súkromné. Rozdiel medzi priznanými súkromnými jazdami a jazdami bez schválenia cestovného príkazu vyčíslil na sumu 11.087,94 eur, s tým, že za obdobie od októbra 2010 do decembra 2010 žalobca zistil rozdiel medzi najazdenými kilometrami a priznanými súkromnými jazdami, jazdami bez schválenia cestovného príkazu, jazdami z miesta bydliska na pracovisko v rozsahu 8.753 km a rozdiel za PHL vyčíslil na sumu 1.047,24 eur, za obdobie od januára 2011 do decembra 2011 žalobca zistil rozdiel medzi najazdenými kilometrami a priznanými súkromnými jazdami, jazdami bez schválenia cestovného príkazu, jazdami z miesta bydliska na pracovisko v rozsahu 50.727 km a rozdiel za PHL vyčíslil na sumu 6.574,09 eur , za obdobie od januára 2012 do augusta 20112 žalobca zistil rozdiel medzi najazdenými kilometrami a

priznanými súkromnými jazdami, jazdami bez schválenia cestovného príkazu, jazdami z miesta bydliska na pracovisko v rozsahu 27.372 km a rozdiel za PHL vyčíslil na sumu 3.466,61 eur (správa o mimoriadnej vnútornej kontrole využívania služobných motorových vozidiel). 21. Žalobca vykonal v dňoch od 11.09. 2012 do 14.09.2012 mimoriadnu kontrolu realizácie platobných operácií prostredníctvom platobných kariet Diners Club Slovakia za kontrolované obdobie 2010-2012. Žalobca zistil, že žalovaný nepredložil preukázateľné účtovné doklady v sume 107,88 eur. Pri pokladničných dokladoch za občerstvenie a pohostenie absentoval účel rokovania, mená osôb, ktoré sa rokovania zúčastnili, odôvodnenie použitia vynaložených finančných prostriedkov, a teda nebola preukázaná hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť vynakladaných výdavkov v celkovej sume 6.285,29 eur. Limit prostriedkov na reprezentačné účely v Rozpise rozpočtu bol prekročený (správa o mimoriadnej vnútornej kontroly realizácie platobných operácií). 22. Žalobca vyzval žalovaného na preukázanie použitia peňažných prostriedkov v súvislosti s použitím karty Diners Club alebo na vrátenie sumy vo výške 6.392,64 eur v lehote 30 dní počnúc od doručenia výzvy dňa 25.10.2012. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody v súvislosti s používaním služobného vozidla s v lehote 15 dní od doručenia výzvy , ktorú žalovaný prevzal 28.11.2013. 23. Z čl. 3 metodického usmernenia č. 30/2010 vyplýva, že účtovný doklad musí obsahovať viaceré náležitosti a okrem iného aj obsah účtovného prípadu a označenia jeho účastníkov, podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad. Z čl. 26 metodického usmernenia č. 38/2010 vyplýva, že záväzný limit na pohostenia a občerstvenie je uvedený v rozpise rozpočtu Sociálnej poisťovne a obsahom vyúčtovania preddavku je aj prezenčná listina ak to vyžaduje povaha akcie. 24. Žalovaný za obdobie od októbra 2010 do júla 2012 používal pridelenú služobné vozidlo (nesporné tvrdenie) pričom v jednotlivých mesiacoch uvedeného obdobia bolo vozidlo použité na jazdy z miesta bydliska žalovaného v C. E. do Bratislavy (ul. 29. augusta) a z Bratislavy (z ul. 29. augusta) do C. Kostola. Rozsahu takto vykonaných jázd vyplýva zo záznamov o prevádzke služobného vozidla za jednotlivé mesiace kontrolovaného obdobia. Hoci od 01.12.2010 záznamy o prevádzky obsahujú podpis prepravovanej osoby odlišný od žalovaného, žalovaný nepoprel, že vozidlo bolo použité na jeho prepravu (nesporné tvrdenie, záznam o prevádzke služobného vozidla za jednotlivé obdobie). 25. Žalovaný v období od 29.10.2010 do 06.07.2012 používal platobnú kartu Diners Club na úhradu plnení v reštauráciách (nesporné tvrdenia, vyúčtovanie vystavené Diner Club International za jednotlivé mesiace, pokladničné doklady o úhrade). 26. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti(dôkazy uvedené v zátvorkách pri jednotlivých skutkových zisteniach). 26.1 Skutkové zistenia uvedené v bodoch 12 a 13 nie sú sporné nakoľko žalovaný vykonával u žalobcu funkciu generálneho riaditeľa a v súvislosti s tým mu boo poskytnuté služobné vozidlo, ktoré na základe písomnej dohody so žalobcom mohol používať aj na súkromné účely. 26.2 Skutkové zistenia v bodoch 14, 16 a 23 vyplývajú z interných predpisov žalobcu a ich obsah žalovaný nespochybnil. 26.3 Skutkové zistenia v bodoch 17 až 21 o tom, že bola vykonaná kontrola orgánom dozoru štátu nie je sporná. Sporné boli samotné zistenia orgánu dozoru, nakoľko žalovaný nesúhlasil s tým, že by finančné prostriedky vynakladal neúčelne, neefektívne alebo nehospodárne. Rovnako sa vyjadril aj záverom vnútornej kontroly vykonanej žalobcom. 26.4 Skutkové zistenia v bode 24 vyplývajú zo záznamov o prevádzke služobného vozidla, rozsah vykonaných jázd žalovaný nespochybnil. 26.5 Skutkové zistenia v bode 25 vyplývajú z dokladov a rozsah vykonaných úhrad žalovaný nespochybnil, pričom v priebehu konania neuviedol s kým sa stretnutia, pri ktorých boli uhradené náklady na občerstvenie, uskutočnili.

Právne vec súd posúdil takto:

I. K p o v a h e n á r o k o v 27. Súd v intenciách záverov rozsudku odvolacieho súdu najskôr kvalifikoval právnu povahu jednotlivých uplatnených nárokov, v nadväznosti na to posúdil dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovaným a splnenie zákonných predpokladov na prípadné priznanie uplatnených nárokov žalobcom. 28. Žalovaný vykonával funkciu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a mal postavenie štatutárneho orgánu ( z. č. o sociálnom poistení). Do funkcie bol vymenovaný vládou. Pracovnoprávne vzťahy žalovaného a žalobcu sa v zmysle z. č. riadili z. č. o výkone práce vo verejnom záujme.

29. Podľa z. č. o výkone práce vo verejnom záujme zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Ak škodu spôsobil zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom sám alebo spoločne s podriadeným zamestnancom, náhradu škody určí orgán uvedený v . 30. Podľa z. č. ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom podľa osobitného predpisu, robí právne úkony jeho predseda alebo iná fyzická osoba týmto orgánom poverená. 31. Úprava náhrady škody v je úpravou špeciálnou a v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má táto úprava prednosť pred ustanoveniami o spôsobe a výške náhrady škody. 32. Z ustanovenia z. č. vyplýva subsidiárna pôsobnosť na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, teda subsidiárne sa aplikuje aj na otázky prípadnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone jeho činnosti, ktoré nie sú upravené zákonom o sociálnom poistení alebo zákonom o výkone práce vo verejnom záujme. 33. K predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch v zmysle patrí (a) existencia pracovnoprávneho vzťahu, (b) protiprávny úkon, teda taký úkon, resp. konanie, ktoré sa prieči povinnostiam, ktoré z pracovnoprávneho vzťahu vyplývajú; tieto povinnosti upravuje jednak pracovná, všeobecne záväzné právne predpisy, prípadne interné predpisy zamestnávateľa (napr. pracovný poriadok), (c) škoda pričom pod pojmom škoda možno v súlade s právnou teóriou, ako aj aplikačnou praxou (rozhodnutia súdov) rozumieť ujmu, ktorú utrpel poškodený a ktorá je zároveň objektívne vyjadriteľná, napr. peniazmi, (d) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, (e) zavinenie, (f) súvislosť medzi vzniknutou škodou a plnením pracovných úloh alebo priama súvislosť s plnením pracovných úloh. 34. Plnením pracovných úloh sa v súlade s rozumie výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V súlade s sa na túto úroveň radia aj úkony, ktoré sú v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, a to úkony potrebné na výkon práce, počas práce zvyčajné, alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. 35. Cesta do zamestnania a späť nie je podľa Zákonníka práca úkonom, ktorý by súvisel s plnením pracovných úloh. Obsah pojmu plnenie pracovnej úlohy alebo súvislosť s jej plnením je v podstatne širší než je len výkon práce zamestnanca podľa pracovnej zmluvy. Pri posudzovaní splnenia tohto zodpovednostného predpokladu ide hlavne o to, či činnosť zamestnanca možno z vecného, časového alebo miestneho hľadiska považovať za činnosť konanú pre zamestnávateľa. Z plnenia pracovných úloh a priamej súvislosti s ním nevybočuje taká činnosť zamestnanca, ktorej nechýba miestny, časový a vecný (vnútorný účelový) vzťah k plneniu pracovných úloh. Uvedené kritériá však nemajú rovnaký význam. Za rozhodujúci aspekt sa považuje „vecný (vnútorný účelový) vzťah, t. j. vzťah činnosti, ktorou bola škoda spôsobená, k pracovný úlohám. V podstate ide o to, či pri činnosti, ktorou bola škoda spôsobená, zamestnanec sledoval plnenie pracovných úloh z objektívneho aj subjektívneho hľadiska“ (R 55/1971). Pritom platí, že „pri zodpovednosti za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností z pracovného pomeru v súvislosti s plnením pracovných úloh nejde o akúkoľvek, teda aj nepriamu súvislosť, ale iba o priamu súvislosť“ (R 65/1969). 36. Ak tento zodpovednostný predpoklad nie je splnený, nie je možné založiť pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca, v takom prípade nastupuje občianskoprávna zodpovednosť. Žalobca si uplatnil samostatné nároky na náhradu škody, s tým, že každý z nárokov vznikol v príčinnej súvislosti s porušením inej právnej povinnosti žalovaného.. 37. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že škoda mu vznikla používaním služobného motorového vozidla žalovaným na súkromné účely bez toho, aby žalovaný nahradil náklady na spotrebované pohonné látky. A to napriek tomu, že žalovaný sa v zmysle dohody o zverení služobného vozidla takéto náklady zaviazal uhrádzať. Samotný žalovaný nepopiera, že v súvislosti s používaním prideleného vozidla riadne nerozlišoval vykonané cesty motorovým vozidlom na pracovné a súkromné účely a riadne nevypĺňal príslušné záznamy o prevádzke vozidla, hoci takáto povinnosť mu vyplývala z dohody o zverení služobného vozidla, ale aj z príslušných právnych predpisov žalobcu. Žalovaný tiež nepoprel, že zverené vozidlo používal na cesty aj z miesta svojho bydliska na pracovisko prípadne späť, avšak poukazoval na pochybenia iných osôb, ktoré boli povinné realizovať záznamy, prípadne na to, že príslušné útvary žalobcu boli zo záznamov spôsobilé identifikovať nedostatky vyplnených záznamov a v takom prípade vyúčtovať žalovanému náklady na súkromné cesty, ale žiadne vecné pochybenia nezistili. Súd má za to, že zmluvnou povinnosťou žalobcu bolo riadne rozlišovať vykonané cesty na súkromné a

pracovné, a preto nie sú ani pochybnosti o tom, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z dohody o zverení služobného vozidla a svoje konanie označil za nedbanlivostné. Inak povedané, ak by žalovaný v príslušných záznamoch o prevádzke vozidla súkromné cesty označil, žalobca by mal poznatok o tejto skutočnosti a mohol náklady spotrebovaných pohonných látok žalovanému vyúčtovať. 38. Súd mal za to, že cestu z miesta bydlisko na pracovisko a späť nie je možné kvalifikovať ani ako pracovnú cestu. Podľa len cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Sídlo žalobcu je v Bratislave, čo bolo aj miesto pravidelného pracoviska žalovaného. Preto, ak žalovaný používal služobné vozidlo na cestu z miesta bydliska na pracovisko, nešlo o pracovnú cestu. 39. Nie je možné prehliadnuť ani skutočnosť, že aj vodič, ktorý riadil vozidlo pridelené žalovanému porušoval svoje povinnosti vodiča v zmysle interného príkazu generálneho riaditeľa, ak vykonával jazdy so žalovaným bez schválených cestovných príkazov, bez žiadaniek na prepravu a bez toho, aby prípadne vyzval žalovaného na to, aby mu uviedol, či vykonávaná cesta je súkromná alebo pracovná a rovnako aj to, že záznamy o prevádzke vozidla po uskutočnení jednotlivých ciest vykonávala osoby odlišná od žalovaného (p. Dejczöová). Súd ale prihliadol na to, že vodič pridelený žalobcovi bol v postavení podriadeného zamestnanca voči žalovanému, pričom samotný žalovaný bol povinný jednotlivé cesty označovať podľa ich povahy a prípadne udeliť pokyn osobe vykonávajúcej zápis do záznamu o prevádzke vozidla, aby vykonanú cestu označil ako súkromnú cestu žalovaného. Žalovaný tak zjavne nekonal, resp. označil v zázname o prevádzke vozidla len niektoré cesty ako súkromné, ale žiadnu z ciest z miesta bydliska do sídla zamestnávateľa, prípadne späť, ako súkromnú neoznačil. Žalovaný tiež tvrdil, že počas cesty z miesta bydliska do miesta pracoviska a späť aj pracoval, ale na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol žiadny dôkaz. Neobstojí ani argument žalovaného, že išlo o náročnú administráciu. Samotný žalovaný poveril zamestnankyňu svojej kancelárie na vyhotovovanie príslušných záznamov, žiadaniek a cestovných príkazov, teda žalovaného žiadnym spôsobom vedenie záznamov o prevádzke služobného vozidla nezaťažovalo, navyše ak menovaná zamestnankyňa podpisovala aj záznamy o prevádzke vozidla a potvrdzovala tak vykonané jazdy. 40. V prípade, ak by žalovaný riadne rozlišoval v príslušných záznamoch použitie vozidla osobitne na súkromné a osobitne na pracovné účely, najmä pri cestách vykonávaných z miesta bydliska na pracovisko a späť, bol by povinný znášať náklady na náhradu spotrebovaných pohonných látok. Keďže žalovaný tak nepostupoval, v príčinnej súvislosti s porušením jeho zmluvnej povinnosti vznikla žalobcovi škoda v podobe žalobcom vynaložených nákladov na kúpu pohonných látok. Súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou žalobcom a uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu škody. 41. Súd ďalej posudzoval aj to, či porušenie uvedenej povinnosti má alebo nemá priamy súvis s plnením pracovných úloh. Z dikcie , vyplýva že cesta do zamestnania a späť nemá súvis s výkonom práce. Okrem toho, nárok na náhradu škody z titulu používania služobného vozidla vznikol práve s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej z dohody o zverení služobného vozidla, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému používať svoj majetok aj na súkromné účely. Išlo tak o súkromnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, poskytnutie vozidla predstavovalo len nepeňažný benefit v prospech žalovaného a bolo na žalovanom v akom rozsah použije vozidlo aj súkromné účely. Absentuje tak vecný, miestny alebo časový vzťah k plneniu pracovných úloh a pracovných povinností žalovaného. 42. Súd preto posúdil zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú používaním služobného motorového vozidla ako občianskoprávnu zodpovednosť a nie ako pracovnoprávnu zodpovednosť, z dôvodu absenciu vecného súvisu samotnej porušenej povinnosti s plnením pracovných úloh. 43. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu o povahe nároku na náhradu nákladov vynaložených na reprezentačné účely pri používaní karty Diners Club ako nároku na náhradu škody. Žalobca tvrdil, že nárok pozostáva z nedoloženia chýbajúcich pokladničných dokladov a z nárokov, kedy žalovaný vynaložil prostriedky zo správneho fondu na úhradu občerstvenia a reštauračných služieb, bez toho, aby uviedol účel stretnutí, dobu trvania a mená osôb, ktoré sa stretnutí zúčastnili a preukázal, či finančné prostriedky boli vynaložené efektívne, hospodárne a účelne. Podľa žalobcu žalovaný tým, že neuviedol náležitosti o jednotlivých stretnutiach, porušil interné predpisy (čl. 26 metodického usmernenia č. 38/2010 a čl. 3 metodického usmernenia č. 30/2010), ktorými sa upravujú postupy pri obehu účtovných dokladov. 44. Žalobca ale osobitne neprijal interný predpis upravujúci podmienky použitia finančných prostriedkov na reprezentáciu, tak aby bola zachovaná hospodárnosť vynakladaných prostriedkov. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že hospodárnosť vynakladaných peňažných prostriedkov bola pri kontrole vyhodnotená

na základe subjektívneho posúdenia kontrolných orgánov, pričom sa kontrolný orgán odôvodnil svoj záver tým, že platby boli realizované v zariadeniach vyššej cenovej kategórie alebo samotné stretnutia nevyžadovali využiť služby reštauračných zariadení. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o nehospodárnom a neefektívnom nakladaní s finančnými prostriedkami. 45. Súd má za to, že na strane žalovaného došlo k porušeniu povinností pri plnení pracovných úloh v súvislosti s nakladaním s finančnými prostriedkami. Žalovaný vynakladal finančné prostriedky pri používaní karty Diners Club na úhradu občerstvenia a pohostenia pri stretnutiach v reštauračných zariadeniach. Z čl. 3 metodického usmernenia č. 30/2010 vyplýva, že účtovný doklad musí obsahovať viaceré náležitosti, okrem iného aj obsah účtovného prípadu a označenia jeho účastníkov a podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad. Z čl. 26 metodického usmernenia č. 38/2010 vyplýva, že vyúčtovanie preddavkov sa realizuje predložením príslušných dokladov o úhrade za pohostenie a občerstvenie, pričom prezenčná listina sa predkladá v prípade, ak to vyžaduje povaha akcie. Súd dospel k záveru, že žalovaný bol povinný predkladať spolu s vyúčtovaním nákladov za pohostenie, aj účtovný doklad a označenie účastníkov, prípadne prezenčnú listinu účastníkov, ak to vyžadovala povaha akcie. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu, že zoznamy zúčastnených osôb a účel stretnutí neuvádzal. Žalovaný tak porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z interných predpisov žalobcu, ak riadne neoznačil účtovný prípad požadovanými náležitosťami. Samotné porušenie tejto povinnosti je príčinou vzniku škody, to znamená, že škoda by žalobcovi vznikla pre absenciu toho, že žalovaný neuviedol zoznam osôb, prípadne účel stretnutia, a teda nepreukázal vecnú súvislosť s použitím peňažných prostriedkov na reprezentáciu žalobcu. Žalobca tak nemal možnosť preskúmať, či vynaložené peňažné prostriedky boli použité v súlade s ich účelovým určením, pričom v tomto smere dôkazné bremeno na preukázanie účelu použitia zaťažovalo žalovaného. Zároveň súd má za to, že ide o pracovnoprávnu zodpovednosť žalovaného, nakoľko išlo o nakladanie s peňažnými prostriedkami žalobcu v priamej vecnej a časovej súvislosti s výkonom pracovných úloh žalovaného pre žalobcu, teda s plnením jeho reprezentačných povinností pre žalobcu. 46. Žalobca odvodzoval vznik škody aj z toho, že prostriedky na občerstvenie a reprezentáciu boli vynaložené nehospodárne a neúčelne. Žalobca nemal prijatý žiadny interný predpis, na základe ktorého by reguloval podmienky použitia prostriedkov na reprezentačné účely. Jedinou podmienkou bola tá skutočnosť, aby nebol prekročený finančný limit určený v rozpise rozpočtu. V takom prípade ale hodnotenie hospodárnosti nie je možné založiť len na subjektívnom hodnotení členov kontrolných komisií. Pokiaľ neboli upravené podmienky použitia platobnej karty, nemôže žalobca argumentovať nehospodárnosťou vynaložených prostriedkov. Žalobca ako zamestnávateľ mohol upraviť podmienky použitia peňažných prostriedkov na reprezentačné účely tak, aby v prípade kontroly bolo možné objektívne, nie na základe subjektívneho hodnotenia, posúdiť či boli peňažné prostriedky vynaložené hospodárne alebo nehospodárne. 47. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že nebol prekročený schválený finančný rozpočet na reprezentačné účely a je irelevantné podmieňovať preukazovanie efektívnosti a hospodárnosti predkladaním prezenčných listín od generálneho riaditeľa. Takáto obrana žalovaného neobstojí, keďže metodické usmernenie zamestnávateľa je záväzné pre všetkých zamestnancov, vrátane generálneho riaditeľa a ani generálny riaditeľ nie je oprávnený vynakladať peňažné prostriedky zamestnávateľa v rozpore s predpismi zamestnávateľa. Finančný limit bol pritom prekročený v roku 2011, a to takmer štvornásobne, v roku 2010 a 2012 prekročený nebol. Avšak samotné prekročenie finančného limitu v roku 2011 nemalo vplyv na posúdenie toho, či k porušeniu povinnosti žalovaného došlo alebo nedošlo, nakoľko žalovaný porušil interný predpis a nepreukázal účel použitia finančných prostriedkov, je tak zodpovedný za nemožnosť žalobcu posúdiť, či finančné prostriedky boli použité na určený účel. 48. Súd dospel k záveru, že žalovaný porušil svoje povinnosti pri používaní karty Diners Club, a to v priamej súvislosti s plnením svojich pracovných úloh.

II. K p r e m l č a n i u

49. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania (a) nároku na náhradu nákladov spojených s používaním služobného vozidla na súkromné účely za obdobie od 20.10 2010 do 31. 07. 2012 a (b) nároku na náhradu škody za používanie platobnej karty Diners Club za obdobie od 08.12.2010 do 06.08.2012. Súd preto prednostne posúdil dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. 50. Oba uplatnené nárok boli kvalifikované ako nároky na náhradu škody, jeden z nárokov ako občianskoprávny a druhý ako pracovnoprávny nárok. nemá osobitnú úpravu premlčania, súd preto na otázku premlčania nárokov na náhradu škody aplikoval spoločnú zákonnú úpravu podľa a , keďže tento právny predpis sa v zmysle subsidiárne použije aj na pracovnoprávne vzťahy.

51. Súdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv (pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli, pokiaľ ide o ich povinnosti, vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti) zo strany súdov. Tým inštitút premlčania v súlade s požiadavkou právnej istoty bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a nim zodpovedajúcich povinností, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie po uplynutí dlhšej doby, vždy späté s určitou spornosťou. Možno teda povedať, že povinnému subjektu je poskytnutá námietkou premlčania ako účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv. Je potom na úvahe tohto povinného subjektu, či námietku premlčania uplatní, alebo nie. Súčasne treba pripomenúť, že zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektov, pokiaľ ide o ochranu ich práv, a požaduje, aby predovšetkým oni samé sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ch ohrozovaniu a poškodzovaniu. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt. 52. Právo na náhradu škody sa v zmysle premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorej začiatok sa viaže na vedomosť o vzniku škody a o zodpovednej osobe. Vedomosť o škode vyjadruje nielen vedomosť o úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj vedomosť o tom, že vznikla ujma určitého rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť, aby mohol byť nárok uplatnený na súde. O škode sa poškodený dozvie, keď sa reálne dozvie o tom, že je možné objektívne výšku škody určiť.. 53. viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t. j. o zodpovedajúcom subjekte. 54. Podľa Občianskeho zákonník nárok na náhradu škody sa premlčí v trojročnej objektívnej dobe odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla. Súd posúdil začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby tak, že táto začala plynúť dňom vzniku každého samostatného nároku žalobcu na náhradu za používanie služobného vozidla na súkromné účely a použitím karty Diners Club bez preukázania účelu. To znamená, že každým jedným porušením právnej povinnosti žalovaného opakujúcim sa konaním vznikol samostatný nárok na náhradu škody, ktorý sa premlčuje nezávisle. Súd začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby ustálil aj s poukazomna rozhodnutie publikovaného pod R 38/75, z ktorého vyplýva, že „z hlediska promlčení nelze považovat nároky náhradu škod vznikajících a narůstajících pokračujícím porušováním téže právní povinnosti za jediný neoddělitelný nárok na náhradu škody, který by vznikl teprve po skončeném porušování právní povinnosti nebo po dovršení celkové škody, nýbrž za samostatné nároky, k jejichž uplatnění začíná běžet promlčecí doba, jakmile se poškozený o vzniklých škodách dověděl. Za samostatné nároky na náhradu škody je nutno považovat nároky ze dvou i více oddělitelných škodných událostí, a to i když jde o opakování téhož porušení právní povinnosti mezi týmiž subjekty (např. dvěma oddělitelnými neoprávněnými zásahy škůdce proti majetku téhož poškozeného)“. 55. Poukazujúc na uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu za škodu spôsobenú pri neoprávnenom použití služobného vozidla na súkromné účely sa vo vzťahu k samostatným nárokom, ktoré boli uplatnené za cesty služobným vozidlom uskutočnené v období od 20.10.2010 do 17.09.2011 premlčal v trojročnej objektívnej premlčacej dobe podľa . Návrh na začatie konania bol zo strany žalobcu na tunajšom súde podaný dňa 18.09.2014, a preto nárok na náhradu škody za cesty služobným vozidlom uskutočnené v období od 20.10.2010 do 17.09.2011 je premlčaný a nemožno ho žalobcovi priznať vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania. 56. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nárok na náhradu škody spôsobenej služobným vozidlom sa premlčal v subjektívnej premlčacej dobe v celom rozsahu, t. j. že sa premlčal aj nárok na náhradu škody za cesty vykonané v období od 18.09.2011 do 31.07.2012. Žalovaný tvrdil, že

žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný použil služobné vozidlo na súkromné účely vždy po skončení príslušného mesiaca, teda nárok je podľa žalovaného premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe v celom rozsahu. Žalobca veľmi podrobne uviedol akým spôsobom boli spracovávané písomné výstupy o prevádzke služobného vozidla po skončení príslušného mesiaca. Útvary žalobcu, ktoré následne vykonávali príslušné zúčtovacie a iné operácie týkajúce sa prevádzky služobného vozidla nemohli len zo záznamov o prevádzake vozidla, v ktorých neboli označené súkromné cesty žalovaného dospieť k záveru, že žalovaný používa služobné vozidlo na súkromné účely, hoci v záznamoch boli uvedené aj cesty z miesta bydliska na pracovisko a späť. Súd sa stotožnil s tým, že bez toho aby príslušné útvary žalobcu vedeli o súkromných cestách žalovaného, nemohli vykonať ani vyúčtovanie nákladov voči žalovanému, a teda nemohli objektívne nadobudnúť vedomosť o tom, že žalobcovi vznikla škoda. Príslušné útvary nemohli len na základe východiskového a koncového bodu príslušnej cesty ustáliť, či cesta je pracovná alebo služobná. Súd zdôrazňuje, že povinnosťou žalovaného bolo označiť súkromné cesty, resp. požiadať prideleného vodiča o označenie cesty ako súkromnej v zázname o prevádza vozidla a svojím podpisom potvrdiť správnosť takto vykonaného záznamu. Žalovaný tak nepostupoval a cesty, ktoré boli vykonávané z miesta bydliska na pracovisko takto neoznačoval, resp. riadne nepreukázal, že ide o pracovné cesty (teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno). Navyše, pokiaľ to súd mohol zo záznamov posúdiť, tak záznamy o prevádzke vozidla podpisovala osoba odlišná od žalovaného (p. M.), ktorú ale žalovaný ako generálny riaditeľ poveril len podpisovaním cestovných príkazov a žiadaniek o prepravu, nie aj záznamov o prevádzke vozidla. Platí pritom princíp, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Obrana žalovaného v tom smere, že žalobca (/resp. príslušné útvary) mal vedomosť o jeho súkromných cestách vždy po skončení príslušného mesiaca nie je dôvodná. Žalobca nadobudol vedomosť o tom, že žalovaný používal služobné vozidlo aj na súkromné účely bez toho, aby takto uskutočnené jazdy boli vyúčtovaná až po vykonaní mimoriadnej vnútornej kontroly zo dňa 31.01.2013. Znamená to, že nárok v tejto časti (t. j. jazdy od 18.09.2011 do 31.07.2012) bol uplatnený tak v rámci plynutia objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej doby. 57. Námietka premlčania nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným použitím karty Diners Club pri úhrade nákladov za pohostenie je ale dôvodná vo vzťahu k celému nároku. Tento nárok sa premlčal v objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe. Objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy bola v každom jednotlivom prípade použitá platobná karta a vynaložené prostriedky na úhradu. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom 14.09.2012, kedy bola ukončená mimoriadna vnútorná kontrola o realizácii bezhotovostných platobných operácií, na základe ktorej kontrolná skupina zriadená žalobcom dospela k záverom o neúčelnom, nehospodárnom a neefektívnom nakladaní s používaním prostriedkov prostredníctvom karty Diners Club. Teda týmto dňom sa najneskôr žalobca dozvedel o tom, že škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá. Keďže žaloba bola podaná dňa 18.09.2014, tento nárok na náhradu škody vzniknutej za obdobie používania karty od 08.12.2010 do 17.09.2011 sa premlčal v objektívnej premlčacej dobe a nárok na náhradu škody vzniknutej za obdobie používania karty od 18.09.2011 do 06.08.2012 sa premlčal v subjektívnej premlčacej dobe. III. K v ý š k e š k o d y 58. Súd ďalej posúdil dôvodnosť nároku na náhradu škody za používanie služobného vozidla za obdobie od 18.09.2011 do 31.07.2012, ktorý nie je premlčaný. Súd už skôr ustálil, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu a zodpovednosť žalovaného je občianskoprávna, keďže absentuje súvis s plnením pracovných úloh. 59. Žalobca tvrdí, že výšku škody preukazuje správa orgánu dozoru štátu. Podľa jeho názoru výška škody je preto dostatočne preukázaná správou orgánu dozoru štátu. Tvrdí, že závery orgánu dozoru sa tiež zhodujú so závermi vnútornej kontroly žalobcu. Žalobca zdôrazňuje, že správa orgánu dozoru štátu je výstup nezávislého štátneho orgánu dozoru, žalobca výsledok spochybňovať nemohol a rovnako tento výsledok je preto záväzný aj pre súd. 60. Žalovaný v súvislosti s nárokom na náhradu škody poukázal na to, že k prípadnému nepremlčanému nároku na náhradu škody v súvislosti s používaním služobného motorového vozidla sa vyjadrí po tom, čo samotný nárok žalobca špecifikuje. Žalobca ale opakovane uviedol, že si nárok uplatňuje na základe výsledkov štátneho dozoru a na základe vyčíslenia zisteného vlastnou vnútornou kontrolu. 61. Škoda je majetková ujma, ktorá predstavuje skutočné zmenšenie majetku poškodeného. Spravidla je vyjadriteľná v peniazoch. Žalobca bol opakovane vyzvaný na to, aby preukázal výšku škody. Žalobca poukázal na, podľa jeho názoru, záväzné zistenia orgán dozoru štátu, ktoré sú navyše zhodné so zisteniami z vnútornej kontroly žalobcu a na základe toho určil výšku svojho nároku tak, že uviedol počet kilometrov kvalifikovaných ako súkromné jazdy a celkovú sumu nákladov za spotrebované pohonné látky.

62. Samotný žalovaný nespochybňoval, že vykonával cesty, ktoré žalobca označil ako súkromné, teda z miesta bydliska na pracovisko a späť, avšak žalobca neumožnil žalovanému vyjadriť sa k tomu, akým spôsobom bola škoda vyčíslená. 63. Žalovaný uviedol, že k takto vyčíslenej škode sa vyjadrí po tom, čo ju žalobca špecifikuje (napr. na to žalovaný poukazoval na pojednávaní dňa 13.02.2017, súd tiež poskytol žalobcovi dodatočnú lehotu na preukázanie toho, akým spôsobom bola výška škody vyčíslená). Bolo tak na žalobcovi, aby preukázal, aké náklady vynaložil na spotrebované pohonné látky pri používaní vozidla na súkromné účely. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal, preukázal len rozsah najazdených kilometrov za jazdy posúdené ako súkromné jazdy žalovaného, bez toho, aby boli preukázané aj náklady na spotrebované pohonné látky. 64. Súd poukazuje na to, že v zmysle sa uplatňuje koncepcia voľného hodnotenia dôkazov. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Žiadny z dôkazov nemá predpísanú dôkaznú silu. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že výška škody vyplýva zo správy z výkonu štátneho dozor a tieto závery by mali byť pre súd záväzné. Po oboznámení sa s obsahom tejto správy je ale potrebné zdôrazniť, že závery správy sú všeobecné bez toho, aby súd, ale tiež aj žalovaný, mali možnosť preskúmať na základe akých podkladov orgán dozoru štátu výšku škody určil, keďže táto obsahuje len rozsah súkromných jázd a výčíslenej náhrady. 65. Správa orgánu dozoru štátu je len jeden z dôkazných prostriedkov a je rovnocenný s inými dôkaznými prostriedkami. Z jej obsahu pritom vyplýva zistenie, že vozidlo bolo používané na súkromné účely, čo ani samotný žalovaný nepopiera. Inak povedané, škoda žalobcovi vznikla, sporná je len jej výška, keďže žalovaný popiera rozsah vyčíslenej škody. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje žalobcu, ktorý sám uviedol, že výška škody bola určená na základe spriemerovaných hodnôt ceny pohonných látok v príslušnom mesiaci, ale nepreukázal aj cenu pohonných látok v danom čase. Pritom v tomto smere nie je na žalobcu kladené neprimerané dôkazné bremene, ktoré by ho zaťažovalo v rozpore so zásadou rovnosti zbraní v civilnom konaní. ESĽP v rozsudku vo veci Metalco Bt. proti Maďarsku z 1. februára 2011 č. 34976/05 ustálil, že „len uloženie nesplniteľného dôkazného bremena na jednu stranu civilného sporu bolo porušením zásady rovnosti zbraní“. Právo na rovnosť strán sporu teda tiež vyžaduje, aby dôkazné bremeno kladené na jednu stranu sporu nebolo neprimerané, čo vychádza z požiadavky na dosiahnutie rovnováhy medzi stranami sporu. 66. Súd nemohol správu orgánu dozoru štátu posúdiť ani vo vzájomnej súvislosti s výsledkami vnútornej kontroly žalobcu. Výstup z internej kontroly uvádza len rozsah vykonaných jázd posúdených ako súkromné, vyjadrený počtom najazdených kilometroch, bez ďalšej špecifikácie, akým spôsobom bola výška škody vyčíslená. Takýto stav znemožňuje žalovanému reagovať na to, či došlo k zmenšeniu majetkového substrátu žalobcu v rozsahu, v akom to tvrdí. 67. Súd tak nemal preukázané, aká skutočná škoda žalobcovi v súvislosti s používaním motorového vozidla vznikla. Žalobca nepreukázal ani nenavrhol súdu vykonanie takých dôkazov, na základe ktorých by bolo možné výšku škody určiť. Preto ani vo vzájomnej súvislosti listinných dôkazov označených žalobcom nie je možné preskúmať skutočnú výšku škody. 68. Dôkazné bremeno je povinnosť strany, pokiaľ chce byť úspešná v konaní, preukázať existenciu takých svojich skutkových tvrdení, ktoré môžu pre neho privodiť priaznivý výsledok; dôkazné bremeno sa teda netýka vždy výsledku celého konania, ale sa môže týkať aj čiastkového skutkového tvrdenia významného pre rozhodnutie súdu. Pre určenie toho, kto je nositeľom dôkazného bremena, je kľúčová hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal. V princípe platí, že nesplnenie dôkaznej povinnosti znamená neunesenie dôkazného bremena, čo má za následok prehru v spore. 69. Na túto povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať vznik škody a jej výšku. Pokiaľ to preukázal, uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdiť určité skutkové okolnosti a povinnosti preukázať pravdivosť tvrdení musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejedávanej veci. V preskúmavanej veci nebolo sporné v čom spočíva škodová udalosť, kedy k nej došlo a škoda aj vznikla. Dôvodom na zamietnutie žaloby však bolo nesplnenie si dôkaznej povinnosti žalobcu vo vzťahu k výške škody. 70. Keďže v tomto smere počas celého konania zo strany žalobcu chýbali tvrdenia a aj dôkazy a súd bez vykonania týchto dôkazov nemôže ustáliť záver o existencii konkrétnej výšky škody, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je potrebné v dôsledku neunesenia dôkaznej povinnosti žalobcu ako nedôvodný zamietnuť aj v tej časti nároku na náhradu škody za používanie služobného vozidla, ktorá

nie je premlčaná (teda nároky, ktoré vznikli uskutočnenými jazdami od 18.09.2011 do 31.07.2012). Z hmotného práva vyplýva povinnosť žalobcovi preukázať rozsah a výšku škody, pričom tak ako je už vyššie uvedené, podľa názoru súdu na preukázanie týchto skutočností zo strany žalobcu nepostačuje iba predloženie správy orgánu dozoru štátu. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol aj vo vzťahu k nepremlčanému nároku.

IV. K a k t í v n e j v e c n e j l e g i t i m á c i i ž a l o b c u 71. Žalovaný uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že pracovná zmluva, ktorú uzatvoril nie je platná s ohľadom na z. č. a škodu mal určiť a uplatňovať subjekt uvedený v z. č. Žalobca uviedol, že je aktívne vecne legitimovaný, keďže škoda bola voči žalovanému uplatnená v čase kedy žalovaný nebol zamestnancom ani štatutárnym orgánom žalobcu, pričom z právnej úpravy vyplýva, že postup podľa v spojení s z. č. sa uplatní len v prípade, ak je zodpovedný subjekt v právnom vzťahu so zamestnávateľom v čase uplatnenia škody. Rozporoval aj tvrdenie o neplatnosti pracovnej zmluvy a dohody o zverení služobného vozidla. 72. Súd má za to, že žalobca má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Právna úpravy uplatňovania nároku na náhradu škody vychádza z účelu, aby výšku škody určil subjekt odlišný od štatutárneho orgánu. Účelom uvedenej úpravy je vylúčiť možnosť štatutárneho orgánu, rozhodovať o výške škody a určenie výšky škody sa presúva na subjekt uvedený v . Zároveň z dikcie z. č. vyplýva, že subjekt uvedený v určuje výšku škody, inak povedané, tento určuje len to či škoda vznikla a v akej výška, ale samotná povinnosť škodu uplatňovať a vymáhať je už na zamestnávateľovi, ktorému táto povinnosť vyplýva z (nie možnosť ako v prípad škody uplatňovanej podľa ). V čase, kedy žalobca určil a uplatnil škodu, žalovaný už nebol štatutárnym orgánom ani zamestnancom žalobcu a je preto bezpredmetné, aby škodu určoval subjekt podľa z. č. 552/2003 Z. z, keďže konflikt medzi záujmami štatutárneho orgánu a zamestnávateľom, dňom skončenia výkonu funkcie žalovaného odpadol. Žalobca bol preto oprávnený škodu určiť a túto od žalovaného aj požadovať, vrátene uplatnenia nároku na súde.

V. K t r o v á m k o n a n i a 73. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 74. Podľa ustanovenia , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Súdne konanie predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu, a týka sa to aj konania o trovách konania. Úspech v konaní sa teda aj pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej, a teda pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania je potrebné vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná. Preto súd pri rozhodovaní o trovách konania, rozhodol tak o trovách prvoinštančného konania ako aj o trovách odvolacieho konania, keďže prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil, keďže žalovaný bol napriek zrušujúcemu rozhodnutiu v jeho neprospech úspešný v merite veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().