Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-66-2020.pdf
PDF · 152.46 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX F., zast. splnomocneným zástupcom Centrum Správnej pomoci Prievidza, so sídlom 1. mája 388/8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom - Veľká Lehota, IČO: 51 876 141, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, zast. PETKOV & Co s.r.o., IČO: 50 430 742, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 3/ REALITY pre vás, s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, 977 01 Brezno, IČO: 44 876 777, zast. JUDr. Richardom Piliarom, advokátom, so sídlom Školská 4, 977 01 Brezno, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/176/2016-675 z 08. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o zamietnutí žaloby v celom rozsahu potvrdzuje.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II., III. a IV. výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ až 3/ (každému zvlášť) trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania.
III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ až 3/ (každému zvlášť) trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (I. výrok) a vyslovil, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (II. výrok); žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (III. výrok); žalovaný 3/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (IV. výrok). 1.1 Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 11. 07. 2016 domáhal voči žalovaným 1/ až 3/ určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby konanej sa dňa 20. 04. 2016. Podaniami zo dňa 18. 10. 2017 a 05. 01. 2018 žiadal žalobca zmenu žaloby, ktorú súd prvej inštancie nepripustil, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné procesným návrhom žalobcu vyhovieť. Dňa 02. 05. 2018 podal žalobca na súde prvej inštancie novú žalobu voči žalovanému - Slovenskej sporiteľni, a.s. (žalovaný 1/) o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky, o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva, o uloženie povinnosti žalovanému vymazať žalobcu zo zoznamu dlžníkov a odstrániť jeho negatívny rating a o priznanie finančného zadosťučinenia. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 5C/176/2016-444 zo dňa 30. 05. 2018 došlo z dôvodu hospodárnosti k spojeniu oboch konaní s tým, že po doplnení a oprave podania zo dňa 10. 04. 2019 ostalo finálnym predmetom konania určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 08. 2010 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ (zmluva o zriadení záložného práva V
- XXXX/XXXX zo 06. 08. 2010, ktorá bola podkladom dražby, bola uzavretá medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a X. N. ako záložcom - poznámka odvolacieho súdu), určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi vo výške 10 000,- Eur. 1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom bola dňa 06. 08. 2020 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva o úvere"), ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Ako prvou sa súd prvej inštancie zaoberal prípustnosťou žaloby, pričom dospel k záveru, že výrokmi o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, záložnej zmluvy a právnych úkonov záložného veriteľa smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p."), čo je prípustné len za predpokladu, že táto možnosť vyplýva z osobitného právneho predpisu. Súdu prvej inštancie nevyplynula zo žiadneho osobitného právneho predpisu možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere, záložnej zmluvy ani právnych úkonov záložného veriteľa smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva, a preto vyslovil, že takáto žaloba je z procesného hľadiska neprípustná. Po predbežnom posúdení zmluvy o úvere však súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, ktoré sú obsiahnuté aj v obchodných podmienkach, ktoré sa stali súčasťou uzavretej zmluvy. V zmluve o úvere je jasným a určitým spôsobom uvedené, že žalobca čerpal úver. Právny úkon podpísal žalobca slobodne, vážne, je určitý a zrozumiteľný, a preto súd prvej inštancie nevzhliadol neplatnosť tohto právneho úkonu ani s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z."). Pokiaľ žalobca poukazoval na absenciu údajov vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z."), súd prvej inštancie skonštatoval, že na uvedený zmluvný vzťah nebolo možné s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. b), c), d) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy aplikovať ustanovenia tohto zákona, nakoľko úver bol žalobcovi poskytnutý na účel nadobudnutia nehnuteľnosti a zároveň bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú aj žalobcom namietanú neprijateľnosť zmluvných podmienok, keď skonštatoval, že neprijateľná podmienka nevedie k údajnému následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu. Neprijateľné podmienky majú charakter dojednaní vedľajších (t.j. nie podstatných, existencia ktorých podmieňuje platnosť zmluvy) a nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Z hľadiska neplatnosti niektorej z neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 O. z. v spotrebiteľskej zmluve je možné aplikovať ustanovenie § 41 O. z. o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Na záver súd prvej inštancie dodal, že tvrdenia žalobcu o neprijateľných zmluvných podmienkach sú len všeobecné a neindividualizované. 1.3 V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkami žalobcu uvádzanými v rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver, ktorý bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam. Žalobca nesplácal úver riadne a včas, v dôsledku čoho žalovaný 1/ pristúpil k predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to prostredníctvom žalovaného 2/ ako dražobníka, pričom v rámci výkonu dobrovoľnej dražby nadobudol predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva žalovaný 3/ ako vydražiteľ. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v trojmesačnej prekluzívnej lehote a stranami sporu sú všetky osoby, ktorých účasť zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dobrovoľných dražbách") vyžaduje. Poukázal pritom na to, že pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ale len také, ktorým je zároveň osoba dotknutá na svojich právach.
K prvej námietke žalobcu o nezverejnení oznámenia o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný 2/ doručil Obci F., na území ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, žiadosť o uverejnenie oznámenia o konaní opakovanej dražby. Obec F. podľa svojho potvrdenia toto oznámenie uverejnila na úradnej tabuli obce v období od 31. 03. 2016 do 19. 04. 2016. Dražba sa uskutočnila dňa 20. 04. 2016 a teda žalovaný 2/ ako dražobník zabezpečil zverejnenie oznámenia o konaní tejto dražby na úradnej tabuli obce v súlade s ustanovením § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré dáva dražobníkovi povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe najmenej 15 dní pred jej konaním. Námietku žalobcu, že o dobrovoľnej dražbe nebola zverejnená inzercia v predpísanom čase s požadovaným obsahom nepovažoval súd prvej inštancie za relevantnú s poukazom na to, že uvedené nebolo spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobcu. Z predloženej fotodokumentácie žalovaného 2/ mal súd prvej inštancie za preukázané, že na vstupnej bráničke draženej nehnuteľnosti bolo umiestnené oznámenie o konaní opakovanej dražby a páska s označením „DRAŽBA", čím žalovaný 2/ zabezpečil označenie predmetu dražby v súlade s § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že cena dražených nehnuteľností zistená na základe predloženého znaleckého posudku je neprimerane nízka. V danej veci žalovaný 2/ ako dražobník pre účely predmetnej dražby riadne zabezpečil ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom č. 41/2015 zo dňa 08. 07. 2015 vyhotoveným znalcom Ing. R. V.. K námietke, že znalecký posudok bol v čase konania opakovanej dražby starší ako šesť mesiacov, čím malo byť porušené ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, súd prvej inštancie poukázal na § 22 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého pokiaľ znalecký posudok nie je starší ako jeden rok, nemusí dražobník zabezpečovať nový odhad predmetu dražby. Opakovaná dražba sa konala dňa 20. 04. 2016 a znalecký posudok bol vypracovaný dňa 08. 07. 2015. Znalecký posudok bol žalobcovi riadne doručený (17. 07. 2015), žalobca sa s ním mohol oboznámiť a v prípade nesúhlasu s výškou ohodnotenia mohol v zmysle § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách do 10 pracovných dní odo dňa doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, čo však nevyužil. Súd prvej inštancie mal za preukázané aj to, že oznámenie o opakovanej dražbe bolo žalobcovi riadne doručené náhradným spôsobom v zmysle § 47 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.") na adresu trvalého pobytu žalobcu - T. XXX, F.. Zásielka sa vrátila ako nedoručená dňa 19.04.2016 s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote" s tým, že prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 29. 03. 2016 a opakované doručenie bolo vykonané dňa 30. 03. 2016. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný 2/ porušil pri organizovaní dražby § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, keď za miesto konania dražby určil 54 km vzdialenú obec F. F., ktorá sa nachádza mimo katastra a v inom okrese ako dražené nehnuteľnosti, čím bola sťažená účasť dražiteľov z oblasti U. F., súd prvej inštancie bol toho názoru, že vzhľadom na polohu a infraštruktúru mesta F. F. nedošlo k obmedzeniu potenciálnych záujemcov na dražbe, táto sa uskutočnila v priestoroch prístupných verejnosti a nebola obmedzená možnosť účasti záujemcov. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb nie je v rozpore so zákonom č. 420/1992 Zb. Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR"), resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie. Vo veci sp. zn. PL. ÚS 23/2014 Ústavný súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je úlohou všeobecného súdu, aby posúdil vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby. Po oboznámení sa s výpismi z úverového účtu k úverovej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ za obdobie rokov 2010 až 2015 súd prvej inštancie nezistil, že by žalovaný 1/ v rámci spornej dobrovoľnej dražby uplatnil aj pohľadávku na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, prípadne na základe absolútne neplatného ustanovenia. Výška pohľadávky uvedená vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 17. 04. 2015, ako aj vo vyhlásení žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky zo dňa 04. 06. 2015 zodpovedá výške pohľadávky uvedenej vo výpisoch z úverového účtu. Pokiaľ žalobca namietal, že nie je možné, aby istina na začiatku zmluvného vzťahu dňa 06. 08. 2010 bola 31 734,48 Eur a za dobu 5 rokov stúpla na hodnotu 32 166,60 Eur, súd prvej inštancie poukázal na znenie úverových podmienok, časť B., bod 5.5.7.1., kde je uvedené, že uzatvorením úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že úroky, náklady banky spojené s úverom a poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve alebo Sadzobníku pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, resp. okamžitej splatnosti záväzku je takým
oprávnením veriteľa, ktoré mu vyplýva priamo zo zákona, a to v tomto prípade z ustanovenia § 565 O. z., a teda nejedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 17. 04. 2015 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 1/ vyhlásil ku dňu 16. 04. 2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Bola teda preukázaná aj splatnosť pohľadávky uplatnenej v rámci dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nedošlo. Na ďalšie dôvody, pre ktoré žalobca namietal neplatnosť dražby prednesené na pojednávaniach dňa 12. 01. 2018, 05. 03. 2018 a 16. 04. 2018 súd prvej inštancie neprihliadal, nakoľko mal za to, že tieto boli uvedené až po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. 1.4 V časti nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10 000,- Eur súd prvej inštancie žalobu žalobcu taktiež zamietol, keď nemal za preukázané splnenie zákonných podmienok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti. 1.5 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. a úspechom žalovaných 1/ až 3/ v spore.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nepodrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a konal tak v rozpore s Ústavou SR a únijným právom, keďže v rovnakých konaniach súdy v súlade so zásadou právnej istoty poskytujú súdnu ochranu. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/2007, v ktorom ústavný súd skonštatoval, že neopomenuteľnou súčasťou princípu právnej istoty je predvídateľnosť práva a na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 (V./ POHOTOVOSŤ). Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie mu ako spotrebiteľovi odňal zákonné právo na súdnu ochranu a konal tak v rozpore s únijným právom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné, svojvoľné a súd prvej inštancie odignoroval judikatúru Súdneho dvora EÚ a vnútroštátnych súdov, keď nepriznal žalobcovi ochranu, ktorá mu prináleží. Žalovaný 1/ vyžaduje podpisom od spotrebiteľa súhlas na prípadné riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, čo odporuje § 53 ods. 4 písm. r) O. z. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 258/2001 Z. z.") nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 250/2007 Z. z.") sa môže spotrebiteľ domáhať na súde ochrany svojho práva. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-334/92, C-14/83, C-240/98, C-168/05, C-243/08, C-76/10. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol na základe absolútne neplatného právneho úkonu, na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, z ktorej si záložný veriteľ uplatnil záložné právo, pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a pôsobí od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Právne účinky absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd musí z úradnej povinnosti vždy skúmať či vykonaný právny úkon je alebo nie je absolútne neplatný. V prejednávanej veci boli zistené okolnosti, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, žalobca na ne poukázal a týkajú sa obsahu zmluvy a konania žalovaných. Spotrebiteľ má právo, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole, pričom žalobca na pojednávaní konanom sa dňa 09. 11. 2016 žiadal súd prvej inštancie, aby skúmal zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi ním a bankou. Na záver poukázal na neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ O. z., v zmysle ktorej sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
2.1 Vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobca uviedol, že inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 Ústavy SR a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Žalobca je počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Dražobník je povinný zákon o dobrovoľných dražbách vykladať a aplikovať tak, aby neboli porušené a ohrozené práva osôb, ktoré sú výkonom záložného práva negatívne dotknuté. V dražobnej praxi je udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese. Súd musí postupovať pri ochrane práv žalobcu podľa čl. 154c Ústavy SR a dať prednosť Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom podľa Protokolu č. 1 ochrana majetku - každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Každý má právo na spravodlivý súdny proces a nestranný súd ako uviedol Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 46/2015. Žalobca ďalej v odvolaní odcitoval pasáže z rozhodnutia odvolacieho súdu (bez uvedenia spisovej značky), ktoré sa zaoberalo inštitútom dobrovoľnej dražby. Do pozornosti dal aj vyjadrenie Európskej komisie zo dňa 06. 02. 2013, v zmysle ktorej Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, tak, že vykonáva záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa bez posúdenia zmluvných podmienok súdom. Na záver žalobca uviedol viacero konkrétnych námietok vo vzťahu k neplatnosti dobrovoľnej dražby a to, že zmluva o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom, dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu a predmet dražby bol vydražený za nižšiu cenu než ustanovuje zákon. Žalobca v odvolaní rozporoval aj to, že súd prvej inštancie odmietol prijať rozšírenie jeho žaloby. 2.2 S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaní 1/ až 3/ vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodali.
4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p., ktoré vady nezistil, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vo veci samej (I. výrok) vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. Vo výrokoch o trovách konania (II., III. a IV. výrok) bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený v zmysle § 388 C. s. p. len z formálnych dôvodov.
5. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 11. 07. 2016 domáha voči žalovaným 1/ až 3/ určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 20. 04. 2016 (osvedčená notárskou zápisnicou N 253/2016, NCR1s14141/2016) vykonanej prostredníctvom dražobníka (žalovaného 2/) na návrh záložného veriteľa (žalovaného 1/). Žalovaný 1/ ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 32 000,- Eur na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 08. 2010, ktorý bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre katastrálne územie F. - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. C-KN č. XXXX a pozemky parcely C-KN č. XXXX vyznačená ako zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcely C-KN č. XXXX vyznačená ako záhrady o výmere XXX m2. Záložné právo zabezpečovalo pohľadávku veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej so žalobcom za účelom nadobudnutia nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k. ú. F.. Záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností malo charakter vecného práva. Prevodom zálohu na žalobcu pôsobilo záložné právo proti nadobúdateľovi zálohu (§ 151h, ods. 1, 2 O. z.). Žalobca úver riadne a včas nesplácal v dôsledku čoho žalovaný 1/ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a následne k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol udelením príklepu za najvyššie urobené podanie vo výške 23 175,- Eur do výlučného vlastníctva vydražiteľ (žalovaný 3/).
6. Odvolací súd udáva, že s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k určeniu neplatnosti dobrovoľnej dražby sa už obšírne vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v tejto časti a na toto v celom rozsahu poukazuje. K otázkam ústavnosti a súladnosti zákona o dobrovoľných dražbách sa vyjadril Ústavný súd SR v uznesení PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014, v ktorom dospel k záveru, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách je v súlade s Ústavou SR. Ústavný súd SR v uvedenom rozhodnutí posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom uviedol, že: „podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách)... Právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré, tak ako záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru, vzniká na základe zákona... Samotná odlišnosť dobrovoľnej dražby od nútenej (exekučnej) dražby preto ešte neznamená, že dobrovoľná dražba alebo právny vzťah, ktorý nie je predmetom súdnej kontroly, by v prípadnom súdnom konaní (ktorého predmet súvisí s dobrovoľnou dražbou) nemusel konajúci súd vo veci vykladať právne predpisy v súlade s ústavou a v záujme ochrany ústavným poriadkom garantovaných základných práv a slobôd. Rovnako je aj zákonodarca pri vytváraní právnej úpravy vrátane právnej úpravy dobrovoľných dražieb povinný dodržať ústavné mantinely svojej normatívno-regulačnej kompetencie." Rovnako z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13 (Y. V. proti SMART Capital, a.s.) zo dňa 10. 09. 2014 vyplýva, že: ,,Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu." Aj vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/147/2017 zo dňa 29. 01. 2019). Odvolací súd poukazuje na to, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby musí byť vždy realizovaný v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, pričom v prípade porušenia ustanovení tohto zákona má osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach možnosť podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách domáhať sa žalobou na súde určenia neplatnosti dražby, čím je zabezpečená ochrana a súdna kontrola pred nezákonne uskutočnenou dražbou. Okrem uvedeného vykonáva kontrolu nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb v zmysle ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách aj Ministerstvo spravodlivosti SR. 6.1 Námietku žalobcu o tom, že znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, pričom poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobcu vzťahujúcou sa k znaleckému posudku č. 41/2015 vysporiadal už bodoch 80. až 86. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V predmetnej veci bolo ohodnotenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom dobrovoľnej dražby zabezpečené v súlade s § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách znaleckým posudkom č. 41/2015 vyhotoveným znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností, Ing. R. V.. Súdny znalec stanovil hodnotu nehnuteľností na sumu 30 900,- Eur. Dražobník (žalovaný 2/) v súlade s ustanovením § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách zaslal znalecký posudok žalobcovi v lehote 30 dní pred dňom konania dražby. Znalecký posudok žalobca prevzal dňa 17. 07. 2015, pričom nevyužil svoje právo v zmysle § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom, čo mohol spraviť do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku. Žalobca tak márnym uplynutím
tejto lehoty stratil možnosť uvedené právo uplatniť a cena predmetu dražby ostala v takej výške ako ju ohodnotil znalec znaleckým posudkom č. 41/2015. 6.2 Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o tom, že predmet dražby bol vydražený za nižšiu cenu než ustanovuje zákon o dobrovoľných dražbách. S poukazom na ustanovenie § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom (pričom v predmetnom konaní nejde o prvú dražbu). Keďže boli nehnuteľnosti ohodnotené znaleckým posudkom č. 41/2015 na sumu 30 900,- Eur, najnižšie podanie mohlo byť v opakovanej dražbe v zmysle zákonnej úpravy vo výške 23 175,- Eur (3/4), pričom za túto sumu žalovaný 3/ predmetné nehnuteľnosti aj vydražil. 6.3 Pokiaľ žalobca v odvolaní len všeobecne namietal, že zmluva o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, resp., že dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu, k uvedenému sa odvolací súd nevyjadruje z dôvodu, že žalobca tieto námietky nijak nekonkretizoval ani bližšie nešpecifikoval. 6.4 Odvolací súd považuje za potrebné nad rozsah odvolania žalobcu poukázať na to, že nepovažuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, ktorý v bode 105. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca nie je oprávnený po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách) dodatočne uvádzať dôvody neplatnosti dražby. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 8Cdo/58/2018 zo dňa 05. 06. 2019 výslovne uviedol, že: „lehota uvedená v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na vyslovenie (určenie) neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie jednotlivých dôvodov tejto neplatnosti. Ak teda došlo v stanovenej lehote k začatiu konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalobca môže aj po uplynutí 3 mesačnej prekluzívnej lehoty namietať i ďalšie dôvody jej neplatnosti." Z uvedeného je zrejmé, že dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby mohol žalobca uvádzať v rámci konania aj po podaní žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby s tým, že súd prvej inštancie bol na ne povinný (pri zohľadnení koncentrácie konania) prihliadať. Zároveň však odvolací súd uvádza, že námietky žalobcu vo vzťahu k dôvodom neplatnosti dražby prednesené na pojednávaniach konaných sa dňa 12. 01. 2018, 05. 03. 2018 a 16. 04. 2018 odlišné od tých, s ktorými sa súd prvej inštancie už v rozsudku vysporiadal (§ 19 ods. 1 písm. g/ a j/ zákona o dobrovoľných dražbách - dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol nariadený s jeho súhlasom výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak dražobník nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu) nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o dobrovoľných dražbách je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol nariadený s jeho súhlasom výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov. Žalobca netvrdil splnenie podmienky na upustenie od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o dobrovoľných dražbách a existencia takejto skutočnosti nevyplýva ani zo základného spisu súdu a pripojených príloh (spis dražobníka). Povinnosť dražobníka uzavrieť poistnú zmluvu je zakotvená v § 6 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Splnenie tejto podmienky preukazuje dražobník poistnou zmluvou navrhovateľovi dražby, účastníkom dražby a kontrolným orgánom. Kontrolu dodržiavania podmienok a organizovania dražieb zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré zverejňuje na svojej internetovej stránke www.justice.gov.sk <http://www.justice.gov.sk> zoznam dražobníkov zapísaných v Živnostenskom registri SR, ktorí majú v predmete činnosti organizovanie dobrovoľných dražieb. Kontrolnú funkciu nad dražobníkmi a konaním dobrovoľných dražieb vykonáva Ministerstvo spravodlivosti SR pravidelnými, náhodnými alebo účelovými previerkami dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov a povinností dražobníkov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone činnosti dražobníkov. K námietke žalobcu, že v zmysle § 22 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby odvolací súd udáva, že táto bola dodržaná, keď zmluva o realizácii prvej opakovanej dražby bola uzatvorená dňa 27. 11. 2015, pričom oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 20. 11. 2015 bolo prevzaté záložným veriteľom dňa 23. 11. 2015.
7. Námietku žalobcu o tom, že súd prvej inštancie odmietol prijať jeho zmenu (rozšírenie) žaloby nepovažuje odvolací súd za relevantnú s poukazom na skutočnosť, že žalobca podal na súde prvej inštancie voči žalovanému 1/ dňa 02. 05. 2018 novú žalobu (po oprave a doplnení podania v znení o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 08. 2010
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/, o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa L. sporiteľňa, a.s. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a o priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi vo výške XX 000,- Eur), ktorú súd prvej inštancie spojil uznesením č. k. 5C/176/2016 - 444 zo dňa 30. 05. 2018 na spoločné konanie s jeho predošlou žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby voči žalovaným 1/ až 3/, a ktorá pokryla žalobcom požadovaný petit v návrhoch na zmenu žaloby zo dňa 18. 10. 2017 a 05. 01. 2018.
8. Čo sa týka konania o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 08. 2010 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ (takáto zmluva neexistuje), o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa L. sporiteľňa, a.s. smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a o priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi vo výške 10 000,- Eur vedeného voči žalovanému 1/, odvolací súd uvádza, že sa s poukazom na znenie ustanovenia § 137 d/ C. s. p. (žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu) v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie o neprípustnosti žaloby v časti určovacích výrokov. Právnymi skutočnosťami sú v zmysle § 2 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngi> ods. 1 O. z. zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť. Právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že táto vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Odvolací súd má za to, že nakoľko v prejednávanej veci prípustnosť predmetnej žaloby zo žiadneho osobitného predpisu nevyplynula (súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a zákon č. 129/2010 Z. z. sa na predmetný úverový vzťah neaplikujú), nebolo možné sa domáhať určenia právnej skutočnosti (určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, záložnej zmluvy, právnych úkonov záložného veriteľa) a žalobe v tejto časti vyhovieť. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nevznikol z dôvodu, že žiadne porušenie práva spotrebiteľa žalovaným 1/ zistené nebolo. 8.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie nepodrobil zmluvu súdnej kontrole ex offo, resp. že súd prvej inštancie rozhodol na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie si v rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby predbežne posúdil platnosť zmluvy o úvere, pričom dospel k záveru, že táto bola s poukazom na zákonnú úpravu úverových zmlúv v obchodnom zákonníku uzatvorená platne, keď obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti (odvolací súd konkretizuje, že v zmluve o úvere sú presne určené zmluvné strany - L. L., a.s. ako banka a Y. J. ako dlžník; určená suma, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté - 32 000,- Eur; zmluva obsahuje aj záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky, obe vymedzené v čl. I. bode 1 zmluvy), ktoré boli obsiahnuté aj v obchodných podmienkach ako súčasti zmluvy. V zmluve bolo jasným a určitým spôsobom uvedené, že žalobca čerpal úver a právny úkon, ktorý podpísal žalobca slobodne a vážne je určitý a zrozumiteľný. Zároveň súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že na zmluvu o úvere sa nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení § 1 ods. 3 (písm. b/ a c/) výslovne vylučuje spod pôsobnosti tohto zákona úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, resp. úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov ako tomu bolo v tomto prípade. 8.2 Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, odvolací súd dáva do pozornosti, že uvedený zákon sa na predmetnú zmluvu o úvere nevzťahuje, nakoľko v čase jej uzatvorenia (dňa 06. 08. 2010) už nebol v platnosti (existujúcu právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z. z. nahradil od 11. 06. 2010 zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý však s poukazom na bod 8.1 odôvodnenia tohto rozsudku nie je možné na predmetnú úverovú zmluvu aplikovať). K argumentácii žalobcu v odvolaní, že v zmysle § 53 ods. 4 O. z. sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ O. z.) a vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ O. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), odvolací súd uvádza, že z formulácie § 53 ods. 5 O. z. (neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné) nevyplýva, že v dôsledku neplatnosti jednej zo zmluvných
podmienok by mala automaticky nastať neplatnosť celej zmluvy ako argumentuje žalobca. Súd prvej inštancie správne poznamenal, že neprijateľné podmienky, ktoré majú charakter vedľajších dojednaní nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy, ale je na ne možné aplikovať § 41 O. z. o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle čoho by nastala neplatnosť len tých konkrétnych neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobca v odvolaní nešpecifikoval v čom (v akom konkrétnom konaní žalovaného 1/) vidí neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ O. z.). Z obsahu spisu je však odvolaciemu súdu zrejmé, že žalobca poukazom na uvedené ustanovenie namietal pred súdom prvej inštancie skutočnosť, že veriteľ (žalovaný 1/) pristúpil k okamžitej splatnosti úveru. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa vysporiadal súd prvej inštancie v bode 104. odôvodnenia rozsudku, keď uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je takým ustanovením, ktoré vypláva priamo zo zákona (§ 565 O.z.), a preto ho nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku s čím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 8.3 Aj keď žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie neplatnosť záložnej zmluvy výslovne nenamieta, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že hoci sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie o tom, že žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy ako samostatná žaloba s poukazom na bod 8. odôvodnenia tohto rozhodnutia (a bod 69. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) prípustná nie je, súdy sú oprávnené posudzovať neplatnosť záložnej zmluvy v rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby pokiaľ žalobca platnosť takejto záložnej zmluvy spochybňuje (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Z listinných dokladov v spise (č. l. 199 spisu) je zrejmé, že záložná zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a X. N. ako záložcom, ktorá nie je stranou sporu v predmetnom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno rozhodovať o neplatnosti právneho úkonu bez toho, aby boli všetci účastníci právneho úkonu (záložnej zmluvy) stranami sporu a pasívne legitimovaná by v danom konaní musel byť aj X. N.. Nakoľko žalobca X. N. ako stranu sporu v žalobe neoznačil, v prípade prejednávania záložnej zmluvy súdom prvej inštancie by okruh strán sporu nebol ustálený správne.
9. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom nebol dôvodne uplatnený ani jeden z ním uvádzaných odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 C. s. p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p.), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). Odvolací súd nezistil nedostatok procesných podmienok pre rozhodnutie sporu napadnutým rozsudkom (§ 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p.), ani porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). Nakoľko žalobca nešpecifikoval inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), odvolací súd sa týmto odvolacím dôvodom bližšie nezaoberal. Odvolací súd nezistil ani žalobcom tvrdené nedostatky v podobe nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.), resp. existenciu ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo ďalších prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p.), keď tieto žalobca taktiež žiadnym spôsobom nešpecifikoval (neuviedol, ktoré ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností). K uvedenému odvolací súd ešte dodáva, že k procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý stranou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu. Odvolací súd naopak po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne, jeho skutkové zistenia vyplývajú z vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p) a vec správne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p).
10. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
11. Odvolací súd preskúmal aj od I. výroku vo veci samej závislý II., III. a IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalovaných 1/ až 3/ na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie však rozhodol v rozsudku o nároku žalovaných 1/ až 3/ na náhradu trov prvoinštančného konania podľa pomeru ich úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľnými výrokmi, v ktorých neuviedol povinnosť žalobcu zaplatiť náhradu trov konania žalovaným 1/ až 3/ a v akej lehote. Zmena týchto výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie teda súvisí s nesprávnou formuláciou, v ktorej absentovali tieto údaje. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. V II., III. a IV. výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.
12. Žalovaní 1/ až 3/ uspeli v celom rozsahu aj v odvolacom konaní, z tohto dôvodu im voči žalobcovi priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ (každému zvlášť) v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania, ktoré vydá súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 C. s. p.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).