Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14P-125-2020.pdf
PDF · 75.97 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-14P/125/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. X. J.H. I., K.. XX.XX.XXXX U. J. R. J. I., K.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, deti rodičov: J. J., K.. XX.XX.XXXX, I. O. P. X, S., zast. JUDr. Michaelou Šterbákovou, advokátkou so sídlom Zvonárska 8, Košice a P. Q. I., K.. XX.XX.XXXX, O. XXA U. U., XXXX R., K. G., I..Č.. K. K. Q., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/135/2016-241 zo dňa 14.04.2020 bol návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vylúčený na samostatné konanie.
2. Matka maloletých podala na Okresnom súde Košice II návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ktorým žiadala zverenie maloletých do jej osobnej starostlivosti, pričom otcovi žiadala uložiť povinnosť uhrádzať mesačne výživné v sume 400,- eur na maloletého J. X. a v sume 300,- eur mesačne na maloletú J. R.. Následne podaním zo dňa 13.12.2018 matka maloletých žiadala, aby súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom aj na čas po rozvode manželstva, pričom súdu predložila listinu označenú ako R. P. Q. (v anglickom jazyku). Nakoľko súd dospel k záveru, že konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva musí byť predmetom samostatného konania, vylúčil návrh v tejto časti na samostatné konanie.
3. Podaním zo dňa 13.12.2018 označeným ako rozšírenie návrhu matka žiadala, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom J. X. U. J. R. tak, že zveruje mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Otca žiadala zaviazať uhrádzať výživné na maloletého J. X. v sume 400,- eur mesačne vopred k rukám matky, a to odo dňa 12.07.2016. Vo vzťahu k maloletej J. R. žiadala otca zaviazať povinnosťou platiť mesačne vopred na jej výživu 300,- eur k rukám matky, a to od 12.07.2016. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že na pojednávaní dňa 10.12.2018 predložila 3 listiny v anglickom jazyku:
- Application for order dissolving marriage - žiadosť o rozvod manželstva,
- Order dissolving marriage E.-XXXX-XXX-XXXXXX vydané dňa 10.06.2016, s účinkami ku dňu 11.06.2016 - rozhodnutie o rozvode manželstva,
- list zo dňa 11.06.2016 potvrdzujúci, že rozhodnutie o rozvode manželstva je právoplatné a nemožno sa voči nemu odvolať.
Vzhľadom na obsah predložených listín navrhovateľka uviedla, že žiada, aby konajúci súd rozhodol v konaní aj o povinnosti otca prispievať na výživu svojich maloletých detí aj v období po rozvode manželstva. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že s otcom nie je v kontakte a zároveň aj špecifikuje výdavky týkajúce sa maloletých detí.
4. Kolízny opatrovník maloletej doručil súdu dňa 12.05.2021 správu z prešetrenia pomerov v rodine maloletých detí, v ktorej uviedol, že dňa 10.05.2021 sa na predvolanie dostavila matka, ktorá v rámci rozhovoru uviedla, že trvá na podanom návrhu. Z jej vyjadrenia vyplýva, že s manželom sú rozvedení od júna 2016, pričom konanie o rozvod manželstva prebehlo na súde na K. G.. Z jej vyjadrenia taktiež vyplýva, že otec sa na výžive maloletých detí nepodieľa od januára 2016, kedy zaplatil naposledy výživné vo výške 500,- eur spolu na obe deti, čo mali byť peniaze určené na úhradu školských poplatkov. Od januára 2016 otec na výživu maloletých neprispieva, ani sa iným spôsobom nepodieľa na zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti. Matka uviedla, že o otcovi nemá žiadne informácie. Matka žije s deťmi v trojizbovom byte vo vlastníctve jej rodičov, je zamestnaná. Maloletý J. X. navštevuje 1. ročník na gymnáziu v Košiciach a J. R. 6. ročník súkromnej základnej školy. J. vo veci uviedol, že on by to nechal tak, ako to teraz je, že bude bývať s mamkou, takto mu to vyhovuje a vlastne iný spôsob si ani nevie predstaviť, keďže o otcovi nemá žiadne informácie a už niekoľko rokov ho nevidel. Hľadal ho aj na sociálnej sieti, ale nič nezistil. J. sa k úprave vyjadrila rovnako ako brat, a vyjadrila aj názor, že by chcela vedieť, prečo ich otec nekontaktuje. Na základe zistených skutočností úrad odporučil zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky.
5. Na pojednávaní v právnej veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX S. P. XX.XX.XXXX vo vzťahu k vyššie uvedenému rozhodnutiu o rozvode manželstva, ktoré malo byť vydané príslušným orgánom K. G., uviedla právna zástupkyňa matky, že ku dňu konania pojednávania nebola podaná žiadosť na uznanie cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky a nebolo rozhodnuté o uznaní príslušného cudzieho rozhodnutia. Uviedla, že účastníci boli rozvedení tak, ako vyplýva z listín, ktoré predkladali súdu, rozhodnutie rodinného súdu na K. G.. Je to neformálne konanie.
6. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 161 Z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 63 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len „cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi.
9. Podľa § 65 zákona č. 97/1963 Zb. Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ak dieťa alebo aspoň jeden z osvojiteľov je slovenský občan a cudzie rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony slovenského občana, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia § 64 písm. b) až f).
10. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, listinami predloženými matkou ako aj správou kolízneho opatrovníka má za to, že nie sú splnené podmienky na konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného v právnej veci skutkovo súvisiacej, ktorá je vedená tunajším súdom pod sp. zn. XXP/XXX/ XXXX, matka súdu predložila rozhodnutie orgánu Nového Zélandu, ktoré nebolo uznané slovenskými orgánmi a zároveň uviedla, že nebol doposiaľ podaný návrh na uznanie tohto rozhodnutia v súlade s
vyššie citovanými ustanoveniami zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom celkovo, nakoľko nemohol zohľadniť v konaní predložené rozhodnutie cudzie orgánu o rozvode manželstva. Matka vo vzťahu k predkladanému rozhodnutiu uviedla, že sa jedná o neformálne konanie, ktoré prebehlo na K. G., avšak nebolo uznané slovenskými orgánmi. V súvislosti s týmto konaním, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva teda súd v prvom rade poukazuje na to, že nie sú splnené podmienky na konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, nakoľko súd nemá za preukázané, že došlo k rozvodu manželstva. V súlade s citovaným ustanovením § 63 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je nevyhnutné cudzie rozhodnutie na území Slovenskej republiky najprv uznať. Bez uznania nie je možné cudzie rozhodnutia na území Slovenskej republiky vykonať, nemá na území Slovenskej republiky žiadne účinky. Nakoľko v tomto prípade k uznaniu rozhodnutia, ktorým sa manželstvo rozvádza nedošlo, nie je možné ani upravovať práva a povinnosti rodičov k deťom na čas po rozvode. S poukazom na to, že o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súd rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, súd toto konanie zastavil.
11. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.