Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-109-2019.pdf
PDF · 110.55 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/109/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členiek senátu: JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: PA-MAX s.r.o., Bystrá 36, 055 01 Margecany, IČO: 44 533 519, právne zastúpenej advokátom JUDr. Vitalijom Frankom, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 37 787 250, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102339028/2019 zo dňa 10.10.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd správnu žalobu z a m i e t a.
II. Právo na náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 09.12.2019, podanou elektronicky na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.12.2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102339028/2019 zo dňa 10.10.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves č. 375045/2019 zo dňa 26.06.2019, ktorým mu bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určený rozdiel dane v sume 43 781,28 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2018.
I. Administratívne konanie
2. Správca dane - Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu ako daňového subjektu PA-MAX s.r.o., Bystrá 36, 055 01 Margecany, IČO: 44 533 519, DIČ: 2022765195, IČ DPH: SK2022765195 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2018, ktorá bola začatá dňa 17.07.2018 na základe oznámenia č. 101160693/2018 zo dňa 13.06.2018. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č.101107958/2019 zo dňa 13.05.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 29.05.2019. V tento deň bola daňová kontrola ukončená.
3. Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období 1.štvrťrok 2018 uplatnil odpočítanie dane z faktúr int. č. 18001-18128 vystavených spoločnosťou Cornerstone s.r.o. základ dane 218 906,38 eur, daň z pridanej hodnoty 43 781,28 eur. Predmetom fakturácie boli dodania tovarov, dodanie mäsa, servisné a opravárenské práce, grafické návrhy, reklamný leták a rozvoz letákov, maľovanie stien, pokládka dlažby, kontaktné údaje firiem SR. Daňový subjekt podľa názoru správcu dane v daňovej kontrole nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal reálnosť dodania fakturovaných tovarov služieb. Vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) u deklarovaného dodávateľa tovarov a služieb spoločnosti Cornerstone s.r.o. nebol preukázaný. Správca dane konštatoval porušenie ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. preto nepriznal odpočítanie dane vo výške 43 781,28 eur.
4. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 375045/2019 zo dňa 26.06.2019, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1.štvrťrok 2018 vo výške 43 781,28 eur. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č. 102339028/2019 zo dňa 10.10.2019 rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdilo.
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu
5. Žalobca v správnej žalobe uviedol: „Tým, že správca dane odmietol vykonať takýto dôkaz (výsluch svedka E. R.) tým, že neoprávnene preniesol zodpovednosť na inú osobu a tým, že predčasne bez relevantných dôkazov ukončil daňovú kontrolu porušil ustanovenie § 3 ods. 1,2,3 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok ako aj základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a základných slobôd. Slovenský právny režim pozná aj inštitút právnej istoty avšak pri takomto konaní správcu dane, ktorý pri dokazovaní vykonáva dôkazy len v prospech jednej strany, takýto inštitút popiera.“ Z uvedeného dôvodu navrhol na nariedenom pojednávaní zrušiť v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie.
6. K okolnostiam preskúmavaného prípadu žalobca v správnej žalobe uvádza: „Na ústnom pojednávaní u správcu dane dňa 20.11.2018 správca dane zaviazal pána M. T., aby predložil ním požadované doklady. Uložil mu patričnú lehotu avšak tento ako konkrétny nositeľ tejto úlohy ju nesplnil. Bol vypočutý aj pán U., ktorý síce o nejakých obchodoch vedel avšak odkázal správcu dane na výsluch pána M. T.. Pán T. zjavne nepredložil požadované doklady z dôvodu, že medzičasom obchodný podiel spoločnosti previedol na pána menom A. D. D., H. XX/XX, XXX XX P., Poľská republika, konateľa spoločnosti Cornerstone s.r.o. Neplnenie si povinností, ktoré boli uložené inej osobe ako mne nemôže podľa môjho názoru správca dane dávať na ťarchu mne a na základe toho uzatvoriť kontrolu s dodatočným dorubením dane. Správca dane dožiadal o súčinnosť obe uvedené spoločnosti avšak predmetné dožiadania boli vrátené s poznámkou adresát neznámy. Na základe tejto skutočnosti, správca dane uzatvoril kontrolu s tým, že vzhľadom na to, že na uvedených sídlach boli nezastihnuteľný nie je možné uznať predložené doklady spoločnosti PA - MAX s.r.o., pretože tieto spoločnosti sú nedôveryhodné. V danom prípade správca dane ex offo nedokázal alebo nechcel vyššie menované spoločnosti dohľadať resp. jej konateľov a preniesol tak neoprávnene zodpovednosť na iného. Všeobecne správca dane pred registráciou na daň z pridanej hodnoty okrem iného zisťuje aj tú skutočnosť, či sídlo resp. priestory uvádzané daňovníkom sú reálne a sú vhodné na prevádzkovanie ním deklarovanej činnosti. V prípade, že to takto nie je požiadavku daňového subjektu správca dane neschváli. Z toho je zrejmé, že zodpovednosť za to že či má tá ktorá spoločnosť vytvorené materiálne podmienky na vykonávanie svojej činnosti má správca dane a zápis do OR SR má len deklaratórny charakter. Len na základe toho, že správca dane sám zjavne nevykonával svoju činnosť zodpovedne a že nepokračoval v zistení kde sa môžu nachádzať konatelia predmetných spoločností, ktorí by svojimi výpoveďami buď potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia kontrolovaného subjektu porušil evidentne § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok. Daňový subjekt okrem iného navrhol, aby na preukázanie, že k dodaniu a prevzatiu tovarov v kontrolovanom zdaňovacom období došlo vypočul správca dane pána E. R., bytom: P. XXX, P.. Správca dane skonštatoval, že nebol navrhnutý v priebehu daňovej kontroly a že nebol ozrejmený jeho vzťah k vyššie uvedeným spoločnostiam a preto by jeho svedectvo zrejme neprispelo k objasneniu obchodných transakcií. Som toho názoru, že túto skutočnosť som kontrolnej skupine riadne ozrejmil pretože išlo o závažnú skutočnosť, ktorá sa však do zápisnice k protokolu nie mojou vinou nedostala. Správca dane na str. 13 ods. 4 napadnutého rozhodnutia sám uvádza, že cit: „Svedecká výpoveď je dôkazným prostriedkom v daňovom konaní ako akýkoľvek iný dôkazný prostriedok. Dôkazné prostriedky a teda aj svedeckú výpoveď, správca dane hodnotí podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t.j. podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom je to správca dane, ktorý rozhoduje o tom ktorý dôkazný prostriedok osvedčí ako dôkaz a akú dôkaznú silu mu prizná“
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 01.06.2020 reagoval na správnu žalobu tak, že stručne zopakoval priebeh daňového konania a argumentáciu, na ktorej založil svoje rozhodnutie a navrhol aby správny súd správnu žalobu zamietol.
8. Ohľadom výsluchu E. R. žalovaný vo vyjadrení uviedol: „Žalobca v priebehu daňovej kontroly nenavrhoval vypočuť ako svedka p. E. R.. Tvrdenia žalobcu v žalobe, že údajne ozrejmil o akú osobu v prípade p. R. ide ale táto informácia sa do zápisnice k protokolu nie jeho vinou nedostala, sú len ničím nepodložené tvrdenia. Ako vyplýva zo spisového materiálu žalobca zaujímal v daňovej kontrole pasívny postoj vo vzťahu k plneniu svojej dôkaznej povinnosti, okrem sporných faktúr neboli predložené žiadne dôkazy, ktorými by žalobca oprávnenosť uplatneného odpočítania dane preukázal, na výzvu správcu dane predložiť dôkazy nereagoval, k oboznámeniu s priebežnými výsledkami daňovej kontroly sa nevyjadril, ani v podanom odvolaní proti rozhodnutiu na vyrubený rozdiel dane neuviedol také argumenty a dôkazy, ktorými by závery správcu dane vyvrátil.“
9. Žalobca listom zo dňa 30.06.2020 reagoval vo forme repliky na vyjadrenie žalovaného, v ktorom zotrval na svojej argumentácii a trval na podanej správnej žalobe.
III. Právny názor správneho súdu
10. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), nariadil pojednávanie v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a), pričom postupom v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) zistil skutkový stav a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
11. Ako bolo vyššie uvedené, správca dane - Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves svojim rozhodnutím č. 375045/2019 zo dňa 26.06.2019 podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 43 781,28 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1.štvrťrok 2018. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102339028/2019 zo dňa 10.10.2019 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. na základe faktúr od dodávateľa Cornerstone s.r.o. vo výške 43 781,32 eur.
12. Žalobca v správnej žalobe požadoval nariadiť pojednávanie. Na nariadenom pojednávaní dňa 16.6.2021 sa za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu zúčastnil zástupca konateľa žalobcu Jozef Tlučko. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na žalobných dôvodoch, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Správnemu súdu bližšie vysvetlil okolnosti jeho obchodovania s dodávateľom a objasnil svoju podnikateľskú činnosť. Podstatou žalobných námietok žalobcu bolo práve prehodnocovanie vykonaného dokazovania žalovaným a na jeho základe vytvoreného právneho názoru.
13. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobné dôvody, ktoré vo všeobecnosti žalobca uvádza v úvode správnej žaloby, správny súd uvádza, že zákon č. 222/2004 Z. z. pre uznanie nároku na odpočítanie dane vyžaduje, aby boli v zmysle § 49 a § 51 súčasne splnené všetky uvedené zákonné podmienky, pričom nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok má za následok neuznanie nároku na odpočítanie dane. Práve na základe tohto zákonného imperatívu bolo žalovaným vykonávané rozsiahle dokazovanie, ktoré spochybnilo fakty, ktoré uvádza žalobca v úvode správnej žaloby. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane. Ide o základnú zásadu, ktorá spočíva v tom, že právo na vrátenie dane zo štátneho rozpočtu nemôže vzniknúť skôr, ako vznikne povinnosť odvodu dane do štátneho rozpočtu. Ďalšou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré príjemcovi tovaru alebo služby boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom dane z pridanej hodnoty. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom daňového subjektu, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.
14. Ohľadom výsluchu M. T. a E. U. resp. preukazovania skutočností potrebných k právnu na odpočítanie dane, ktorým argumentuje žalobca v správnej žalobe je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním správcu dane došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý ho už počas daňového konania neuniesol. V odôvodnení napádaného rozhodnutia je pomerne podrobne rozpísaná metodika vedeného dokazovania a argumentácia, prečo správne orgány vykonávali rôzne dôkazné prostriedky a prečo z
nich vyvodili dané právne názory. Takémuto hodnoteniu dôkaznej situácie zo strany daňových orgánov nemožno nič vytknúť. Pre správny súd je zrozumiteľné a korektné.
15. K žalobnej námietke žalobcu, že „(...) správca dane ex offo nedokázal alebo nechcel vyššie menované spoločnosti dohľadať resp. jej konateľov a preniesol tak neoprávnene zodpovednosť na iného“ správny súd uvádza, že z predloženého spisového materiálu, po tom, čo predvolanie konateľov dodávateľskej a subdodávateľskej spoločnosti aj s výzvami na predloženie účtovných dokladov bolo bezvýsledné, správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu výzvu č.100734128/2019 zo dňa 26.03.2019, ktorou žalobcu vyzval na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Predmetnou výzvou správca dane žiadal, aby žalobca predložil doklady, ktorými preukáže uskutočnenie zdaniteľných obchodov podľa jednotlivých predmetov fakturácie, konkrétne správca dane požadoval, aby žalobca preukázal akým spôsobom a kým bolo dodanie tovaru dohodnuté, akým spôsobom a kam zabezpečoval a platil prepravu tovaru, kde bol predmetný tovar naložený a vyložený, kde bol predmetný tovar uskladnený, kto vykonal servisné a opravárenské práce, k faktúram, ktorých predmetom bolo dodanie rôznych druhov mäsa, správca dane požadoval doložiť doklady o pôvode mäsa, jeho uskladnenie a prepravu, k faktúram, ktorých predmetom dodania bol grafický návrh, reklamný leták, rozvoz letákov, správca dane žiadal predložiť grafický návrh a reklamný leták, kto grafický návrh a reklamný leták spracoval, kto zabezpečoval rozvoz letákov, kto realizoval maľovanie stien, pokládku dlažby, čistenie a dezinfekciu podlahy, kto a akým spôsobom spracoval kontaktné údaje firiem SR a na čo boli použité, kto a aké práce vykonal podľa výrobno- mzdového listu. Predmetná výzva bola doručená dňa 16.04.2019. Žalobca žiadne doklady v zmysle výzvy správcu dane nepredložil.
16. K vyššie uvedenej námietke je potrebné zvýrazniť argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe, kde v tejto súvislosti uvádza: „Zásielky obsahujúce výzvy správcu dane na predloženie účtovných dokladov adresované spoločnosti Cornerstone s.r.o. a spoločnosti Creditfoncier s.r.o.(TORGA s.r.o.) boli vrátené správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy.“ Z tohto dôvodu správca dane predvolával ako svedkov konateľov uvedených spoločnosti a prokuristu spoločnosti Cornerstone s.r.o. Nie je bez povšimnutia, že bývalého konateľa spoločnosti Cornerstone s.r.o. p. E. U. a prokuristu p. M. T. mohol správca dane vypočuť ako svedkov až po tom, čo boli na výsluch predvedení orgánmi Policajného zboru SR. Žalobca napriek tomu, že bol o výsluchoch svedkov upovedomený, na výsluch sa nedostavil a nevyužil tak možnosť klásť svedkom otázky. Správca dane neuzatvoril výsledky kontroly na základe toho, že zásielky adresované spoločnosti Cornerstone s.r.o. a Creditfoncier s.r.o. adresované na adresu ich sídla boli vrátené s poznámkou adresát neznámy, ale výsledky kontroly správca dane uzatvoril na základe súhrnu všetkých dôkazov zabezpečených v daňovej kontrole a na základe ich vyhodnotenia vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na všetko čo v daňovej kontrole vyšlo najavo.“
17. V súvislosti so žalobnou námietkou, ktorú žalobca uvádza, že správca dane pred registráciou pre daň z pridanej hodnoty zisťuje, či sídlo, resp. priestory uvádzané daňovníkom sú reálne, správny súd uvádza, že podľa údajov z obchodného registra, spoločnosť Cornerstone s.r.o. bola do obchodného registra zapísaná dňa 03.11.2010 so sídlom Starohájska 2/A, 851 02 Bratislava. S účinnosťou od 30.03.2016 došlo k zmene sídla na adresu Trnavská cesta 50, Bratislava - mestská časť Vajnory 821 02. Ako z údajov z obchodného registra vyplýva v priebehu času nedošlo len k zmene sídla, ale dochádzalo aj k zmenám v osobe spoločníkov uvedenej spoločnosti a v osobe konateľa spoločnosti. Spoločnosť Cornerstone s.r.o. bola registrovaná pre daň z pridanej hodnoty od 01.08.2011 do 31.03.2020. Podmienky, ktoré existujú v čase začatia podnikateľskej činnosti alebo v čase podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nie sú konštantné a v priebehu rokov môže dôjsť k zmenám, ktoré v konečnom dôsledku povedú k ukončeniu podnikateľskej činnosti, či zrušeniu registrácie pre daň z pridanej hodnoty. Obdobná situácia bola aj v prípade spoločnosti Creditfoncier s.r.o., predtým TORGA s.r.o., ktorá ako to vyplýva zo zistení správcu dane uvedených v rozhodnutí, taktiež v priebehu rokov menila obchodné meno a sídlo. V prípade tejto spoločnosti bola registrácia pre daň z pridanej hodnoty zrušená k 31.10.2017.
18. Z vyjadrenia žalovaného, ktoré je zhodné so súdom zisteným skutkovým stavom ďalej vyplýva: „V čase, kedy sa mali deklarované obchody uskutočniť, t.j. 1. štvrťrok 2018 bol konateľom spoločnosti Cornerstone s.r.o. p. E. U. (vznik funkcie 09.09.2015 - skončenie funkcie 09.07.2018) a prokuristom uvedenej spoločnosti bol p. M. T. (vznik 30.03.2016 - skončenie funkcie 09.07.2018). Uvedené osoby správca dane vypočul. Pán U. sa k zdaniteľným obchodom nevedel vyjadriť a odkázal na p. M. T., ktorý pred správcom dane uviedol, že zdaniteľné obchody mali byť realizované spoločnosťou Creditfoncier
s.r.o. (TORGA s.r.o.) Správca dane na ústnom pojednávaní požiadal p. T., aby predložil dôkazy, ktorými preukáže, že k zdaniteľným obchodom medzi žalobcom a spoločnosťou Cornerstone s.r.o. došlo a dôkazy, ktorými preukáže, že spoločnosť Creditfoncier s.r.o. (TORGA s.r.o.) dodala tovary a služby v zdaňovacom období 1.štvrťrok 2018, ktoré boli následne fakturované žalobcovi. Svedok p. T. takéto dôkazy nepredložil. Ako je už uvedené správca dane zaslal predvolanie aj výzvu na predloženie dokladov p. D. konateľovi spoločnosti Cornerstone s.r.o., ktorý zásielku prevzal, ale na predvolanie a výzvu nereagoval a p. Q., konateľovi spoločnosti Creditfoncier s.r.o., táto zásielka bola správcovi dane vrátená. Na ústnom pojednávaní pri výsluchu svedka p. T. správca dane požiadal svedka o vyjadrenie k tomu, ako sa kontaktoval s p. D. a či má na neho telefonický kontakt. Svedok uviedol, že p. D. je jeho známy, ktorý mal záujem podnikať na Slovensku, ale kontakt naňho nemá, predtým sa kontaktovali telefonicky, ale teraz to číslo už nefunguje. Podľa údajov z obchodného registra p. D. bol konateľom spoločnosti Cornerstone s.r.o. od 09.07.2018 do 11.02.2019. Od 11.02.2019 je konateľom uvedenej spoločnosti p. H. J., XX G. XX XXX, H. S.. Správca dane vyhodnotil uvedené zmeny ako účelové."
19. Správny súd poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaného a právne uzatvára, že pod ťarchou týchto dôkazov žalovaný správny orgán rozhodol zákonným spôsobom. Produkovaná argumentácia žalobcu nebola spôsobilá na kasáciu napádaného rozhodnutia a taktiež vykonané dôkazy nemohli preukázať iné skutočnosti, ako tie, ktoré boli ustálené dokazovaním daňových orgánov. Správca dane v daňovej kontrole u žalobcu za zdaňovacie obdobie 1.štvrťrok 2018 postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, dostatočne zistil skutkový stav veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle ust. §49 a §51 zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúr od spoločnosti Cornerstone s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. ako aj Daňového poriadku.
20. Správny súd zaujíma aj názor k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému malo dôjsť tak, že správca dane odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka E. R.. Správny súd preveril tvrdenia žalobcu a žalovaného v administratívnom spise a dospel k záveru, že taký dôkazný návrh predložený nebol. V podrobnostiach súd poukazuje na bod 8. rozsudku.
21. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
22. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bo vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. ) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
23. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z hore uvedených dôvodov, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
25. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).