Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/65/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o. z., IČO: 31 820 174, so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, právne zast. JUDr. Ján Tkáč, advokát, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 52 701 450 proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ QUIX s.r.o., so sídlom Ladislava Osvalda 1256/3, 966 81 Žarnovica, 2/ Mesto Žarnovica, Námestia SNP 33, 966 81 Žarnovica, 3/ PEM- Haly s.r.o., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, 4/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 5/ I.. S. N., bytom D. XX/XX, XXX XX D. Y., 6/ D. I., bytom S. hrdinov XXX/XX, XXX XX F. nad R., 7/ Berndorf Immobilien AG, Leobersdorfer Strase 26, 025 60 Berndorf Rakúsko, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-BB-OVBP2-2020/010533-003 zo dňa 2. marca 2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalšímu účastníkom konania voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1.Spoločnosť QUIX s.r.o., so sídlom Ladislava Osvalda 1256/3, 966 81 Žarnovica ako stavebník dňa 06.12.2019 požiadala Mesto Žarnovica ako príslušný stavebný úrad o stavebné povolenie na časť stavby podľa predloženej projektovej dokumentácie pod názvom „BUDOVA PRE OBCHOD A SLUŽBY“, v rozsahu stavebných objektov SO 01 BUDOVA PRE OBCHOD A SLUŽBY, SO 04 SPLAŠKOVÁ KANALIZÁCIA, ŽUMPA a SO 08 VNÚTROAREÁLOVÉ ROZVODY NN v katastrálnom území Žarnovica na pozemkoch podľa CKN parc. č. 3634/3 a 3634/11 vo vlastníctve stavebníka. Na umiestnenie stavby bolo Mestom Žarnovica vydané územné rozhodnutie pod č. spisu 4149/2019 ÚR - 08/2019 zo dňa 20.08.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2019. Súčasťou žiadosti stavebníka boli aj príslušné prílohy. Dňom podania žiadosti bolo začaté stavebné konanie. Stavebný úrad v súlade s o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) oznámením o začatí stavebného konania zo dňa 09.12.2019, oznámil všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie a taktiež, že podľa upustil od ústneho konania a miestneho zisťovania, pretože pomery staveniska boli úradu dobre známe z vykonaného územného konania a žiadosť poskytuje povolil dostatočný podklad pre posúdenie povoľovanej stavby. Účastníkov konania zároveň poučil, že môžu svoje námietky a pripomienky k žiadosti uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak k nim nebude prihliadnuté. V rovnakej lehote oznámia svoje stanoviská aj dotknuté orgány štátnej správy a v prípade ak v určenej alebo predĺženej lehote dotknutý

orgán štátnej správy neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. Okrem uvedeného poučenia stavebný úrad zároveň upozornil účastníkov, že v odvolacom konaní sa nebude prihliadať na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Oznámenie obsahovalo aj podrobný popis stavebných objektov podľa projektovej dokumentácie a oznámenie o zverejnení žiadosti stavebníka na úradnej tabuli a webovom sídle úradu. Žalobca podal námietky 1.1.2020.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Stavebný úrad Mesto Žarnovica rozhodnutím č. 2715/2020/OVIŽP SP 01/2020 zo dňa 15.1.2020 (ďalej aj “prvostupňové rozhodnutie) podľa a vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej aj “vyhláška MŽP SR č. ) povolil stavbu „BUDOVA PRE OBCHOD A SLUŽBY“, v rozsahu stavebných objektov SO 01 BUDOVA PRE OBCHOD A SLUŽBY, SO 04 SPLAŠKOVÁ KANALIZÁCIA, ŽUMPA a SO 08 VNÚTROAREÁLOVÉ ROZVODY NN na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/X a KN-C 3634/11 v katastrálnom území Žarnovica stavebníkovi spoločnosti QUIX s.r.o. so sídlom Ladislava Osvalda 1256/3, 966 81 Žarnovica. Zároveň v rozhodnutí určil podmienky pre uskutočnenie stavby. Vo výroku rozhodol aj o povinnosti stavebníka dodržať podmienky vyplývajúce z vyjadrení a záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktoré vyšpecifikoval pod bodmi A až H. V časti III. rozhodnutia rozhodol stavebný úrad o námietkach, resp. pripomienkach účastníkov stavebného konania.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobcu rozhodol tak, že odvolanie zamietol ako neopodstatnené a rozhodnutie Stavebného úradu Mesta Žarnovica potvrdil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad postupoval v súlade s ustanoveniami a zákona o správnom konaní. Konanie viedol v súlade s až a rozhodnutie bolo vydané v súlade s . 47 zákona o správnom konaní ako aj s ustanovením vyhlášky MŽP SR č. . Žalovaný konštatoval, že prvostupňový stavebný úrad postupoval podľa týchto ustanovení a stavebným povolením určil podmienky pre uskutočnenie a užívanie stavby určením podmienok, ktoré vo svojich stanoviskách a vyjadreniach určili dotknuté orgány. Stavebník doložil k žiadosti všetky potrebné doklady, ako to je uvedené v a Vyhlášky č. . Ďalej, že stavebný úrad vydal rozhodnutie v súlade s zákona o správnom konaní dostatočne, v plnom rozsahu a s náležitým odôvodnením sa vysporiadal s podanými námietkami žalobcu. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že v odvolacom konaní posúdil obsah samotného stavebného povolenia, a to či bolo správne aplikované ustanovenie , , a zákona č. a ostatných právnych predpisov. Konštatoval, že stavebný úrad na základe žiadosti stavebníka a na podklade projektovej dokumentácie vo výroku stavebného povolenia uviedol názov a sídlo stavebníka, názov povoľovanej stavby, parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje, napojenie na dopravné a technické vybavenie územia. Povinné obsahové náležitosti zopakoval vo výrokovej časti použitím podmienky: „ Pre uskutočnenie stavby určuje stavebný úrad tieto podmienky“, v ktorých určil podmienky na ochranu záujmom spoločnosti pri výstavbe, komplexnosť stavby, dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, lehotu na dokončenie stavby, použitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť začatie stavby, vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska a oznámenie názvu a sídla zhotoviteľa stavby. Na podklade záväzných stavenísk dotknutých orgánov vo výrokovej časti určil podmienky na zabezpečenie starostlivosti a ochrany zložiek životného prostredia, na napojenie stavby na siete technického vybavenia a na napojenie na pozemné komunikácie. O námietkach účastníka konania rozhodol tak, že niektorým námietkam uplatneným v priebehu konania vyhovel a časť z nich zamietol. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prvostupňový úrad v odôvodnení rozhodnutia uviedol vecne priebeh konania, ktorý predchádzal vydaniu stavebného povolenia, tiež ktoré vyjadrenia dotknutých orgánov tvorili podklad stavebného povolenia a zdôvodnil, prečo v rozhodnutí neprihliadol na námietky podané odvolateľom. K podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že stavebný úrad listom č. 4939/2019/ OVIŽP zo dňa 9.12.2019 oznámil účastníkom konania začatie stavebného konania, v ktorom ich upozornil, že do podkladov rozhodnutia môžu nahliadať v budove Mestského úradu v Žarnovici, a preto keď sa chcel žalobca oboznámiť s podkladmi rozhodnutia mohol v stanovenej lehote do nich nahliadnuť.

Povinnosť zasielať kópie podkladov rozhodnutia účastníkom konania, ustanovenia , ani správneho poriadku neupravujú a preto bol postup stavebného úradu v súlade so zákonom. Ustanovenie vyhlášky č. , na ktoré žalobca poukázal sa vzťahuje na všetky stavby vo väzbe na , podľa ktorého sa po vydaní stavebného povolenia zašle projektová dokumentácia po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorom územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať a vlastníkovi stavby, a jedno vyhotovenie si ponechá stavebný úrad. Z uvedeného vyplýva, že stavebné povolenie zasiela stavebný úrad všetkým účastníkom konania, avšak projektovú dokumentáciu zašle len osobám a inštitúciám podľa . Z rozhodnutia zo zisťovacieho konania č. OU-ZC-OSZP-2019/000437-25 zo dňa 23.4.2019 vyplýva, že navrhovaná činnosť (overenie splnenia požiadaviek vodného zákona ) sa nebude ďalej posudzovať podľa a otázka naplnenia a splnenia podmienok záujmov vôd a zákonom chránených záujmov podľa vodného zákona je preukázaná kladným vyjadrením Okresného úradu Žarnovica, odboru starostlivosti o životné prostredie - orgánu štátnej vodnej správy podľa o vodách a o zmene o priestupkoch pod č. OU-ZC-OSZP-2019/001308 zo dňa 30.9.2019. K námietke ohľadne dopravného riešenia uviedol, že v projektovej dokumentácii je uvedené pri objekte SO 02 SPEVNENÉ PLOCHY, že spevnené plochy - vjazdy, budú tvorené zámkovou dlažbou, uloženou do štrkového lôžka, časti trávnatými plochami s výsadbou nízkej zelene. Pre plochu parkovania bude potrebné vybudovať odvodnenie, lapač ropných látok a retenčnú nádrž na postupné vsakovanie odvedenej vody do podlažia. Nakoľko povolenie stavebného projektu SO 02 Spevnené plochy nie je predmetom tohto stavebného konania, tak žalovaný považoval túto námietku za neopodstatnenú. Predmetom projektovej dokumentácie nie sú ani sadové a parkové úpravy, a po ukončení výstavby bude v areáli vysadená areálová zeleň, ktoré bude slúžiť zamestnancom a návštevníkom. Žalovaný ešte uviedol, že projektová dokumentácia spĺňa všeobecné technické požiadavky pre vydanie stavebného povolenia určené , spĺňa požiadavky určené vyhláškou č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a je vypracovaná v súlade s ustanovením . Stavebný úrad podľa žalovaného postupoval v súlade so zákonmi, tak v konaní ako aj pri vydávaní rozhodnutia a neboli zistené také porušenia zákona, pre ktoré by musel vydané rozhodnutie zrušiť alebo vrátiť.

Žalobné body

4. Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia Mesta Žarnovica č. 2715/2020/OVIŽPSP-01/2020 zo dňa 15.1.2020 a vrátenia veci Mestu Žarnovica a stavebnému úradu na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej preto, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

5. Žalobca v žalobe odcitoval články 44 ods. 1, 2, , , , , , článok 37, čl. 41 ods. 1, 2 Charty základných práv Európskej únie a tvrdil, že sa v administratívnom konaní domáhal práv priznaných týmito ustanoveniami, aby mohol ovplyvniť výsledok povoľovania. Navrhol procesné vybavenie na dosiahnutie cieľov, ale návrhy neboli akceptované. Úrad preto porušil a Správneho poriadku.

6. V časti žaloby označenej ako „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ odcitoval , , , Správneho poriadku (ďalej len Správny poriadok) s tým, že prvostupňové rozhodnutie má dôvody neprimerane všeobecné.

7. Žalobca v žalobe tvrdil, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval „svoje enviromentálne záujmy“ a naznačil ich riešenie, konkrétnymi opatreniami. Žalobca v žalobe uviedol, že na územné rozhodnutie sa vzťahuje § 16a ods. 2, 3 vodného zákona, ktoré zakazuje vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov navrhovanej činnosti

na vody. Postup správneho orgánu bol v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd nedostatočný a v rozpore so zákonom, keďže takéto rozhodnutie chýba. Podľa žalobcu sa na vec vzťahuje rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-461/13, z ktorého vyplýva, že povoliť možno len projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd, pričom § 16a vodného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja, so splnením všetkých procesných a formálnych náležitostí rozhodnutia podľa tohto ustanovenia vodného zákona. Úrad si o tom nemohol vytvoriť vlastný záver, ale mal mať rozhodnutie štátnej vodnej správy, čo sa nestalo. Stavebník nepodal žiadosť podľa § 16 ods. 10 vodného zákona a správne orgány mali to od neho vyžadovať podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa žaloby správny orgán postupoval v rozpore s § 16a ods. 23 vodného zákona, keď nerešpektoval zákonný zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia vplyvov na vody. Od tejto povinnosti ho neoslobodilo ani prechodné ustanovenie § 80e ods. 1 Správneho poriadku s odkazom, že územné rozhodnutie prebehlo pred účinnosťou tohto ustanovenia. Prvostupňový orgán však správne uvádza, že územnom konaní ešte nebol stavebník povinný predložiť primárne posúdenie na vody; táto povinnosť mu vznikla až k stavebnému povoleniu a vodoprávnemu povoleniu.

8. Žalobca v žalobe namietal, že úrad zamietol jeho požiadavku realizácie sadových a parkových úprav podľa pôvodného stavebného povolenia. Na pojednávaní upresnil, že keď uvádza v žalobe, že nebola splnená jeho požiadavka realizácie sadových a parkových úprav podľa pôvodného stavebného povolenia, je tomu tak z toho dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie je jedným z radu v rámci súboru stavebných povolení, ktoré mali spĺňať podmienky stanovené rozhodnutím v zisťovacom konaní a žalobné námietky sú formulované ohľadom prípustných parkovacích státí a parkových úprav v tom zmysle, že to malo byť odrazené aj v napadnutom rozhodnutí.

9. Žalobca namietal porušenie § 40 ods. 1 Správneho poriadku, keď žalovaný bol viazaný rozhodnutím zo zisťovacieho konania, ktoré obsahovalo podmienku, že povrch parkovacích státí osobných automobilov má byť zhotovený z vodopriepustných materiálov. Projekt však počíta s vodonepriepustným betónovým parkoviskom, preto žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodol v rozpore so záväznými podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania.

10. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy zamietol požiadavku na nákladovú efektivitu stavby a také riešenie, ktoré efektívne využíva slnečné žiarenie a klimatické pomery, čím porušil povinnosť skontrolovať stavebnú dokumentáciu z hľadiska , , čo bolo jeho povinnosťou podľa , .

11. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že jeho požiadavka o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby bola osobitným vyžiadaním účastníka konania a žalovaný mal povinnosť tejto požiadavke vyhovieť, čo vyplýva z článku 4 Aaruhuského dohovoru a článku 45 SR v spojení s článkom 7 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 SR. Žalovaný sa s tým dostatočne nevysporiadal. Žaloba uviedol, že nerozumie tomu, prečo správny orgán viaže právo na kópiu spisu na osobné nahliadnutie do spisu a poukázal na s tým, že tento preferuje elektronickú komunikáciu. Podľa žalobcu stavebný úrad si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z Správneho poriadku, keď žalobcovi nedoručil kópie požadovaných podkladov rozhodnutia. Tým stavebný úrad odmietol oboznámiť žalobcu s podkladmi rozhodnutia. Žalovaný sa s odvolacími námietkami riadne nevysporiadal a zmätočne argumentoval, čím spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol len to, že správny orgán nemá povinnosť doručovať kópie spisu účastníkom konania, ale k povinnosti podľa Správneho poriadku sa nevyjadril. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia NS SR , podľa ktorého povinnosť správneho orgánu uvedenú v Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania podľa , Správneho poriadku. Podľa žalobcu nie je možné ani povinnosti/právo podľa Správneho poriadku nahradiť odkazom na Správneho poriadku tak, ako to urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

12. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. V odôvodnení oboch rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide o sumarizáciu zákonných ustanovení. Chýbajú úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. Podľa žalobcu postup

prvostupňového orgánu je aj v rozpore s článkom 3 ods. 2 , podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správne orgány nemôžu diktovať, akým spôsobom umožnia účastníkom konania realizovať ich procesné práva. Žalobcovi bolo na základe vyššie uvedeného odopreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a navrhnutie ďalších dôkazov a tiež procesné právo a s ním úzko súvisiace právo na životné prostredie. Žalobca v tejto časti odcitoval z rozhodnutí NS SR zaoberajúcimi sa nedostatočne odôvodnenými rozhodnutiami správnych orgánov. Uzavrel, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní zároveň došlo aj podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadali a ani s vadou prvostupňového rozhodnutia a to jeho nedostatočným odôvodnením.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že s tam uvedenými tvrdeniami žalobcu nesúhlasí. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku, podľa ktorého postupujú správne orgány v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osoba dôsledne požadovať plnenie ich povinností. Sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Okrem uvedeného sú správne orgány povinné poskytnúť týmto osobám pomoc a poučenie, aby pre neznalosť práva neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a pri rozhodovaní o skutkovo podobných veciach postupovať tak, aby medzi nimi nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný postupoval v súlade so správnym poriadkom a to aj vo výroku ako aj v odôvodnení rozhodnutia. Z rozhodnutia vyplýva o čom sa viedlo konanie, ako bolo vo veci rozhodnuté a taktiež tam žalovaný reagoval na všetky relevantné odvolacie dôvody. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva kto podal odvolanie spolu s oznámením jeho znenia a v závere sa žalovaný vyjadril ku každému bodu predmetného odvolania, teda aj k námietke skutočného účelu povoľovanej stavby, ako aj k vyhodnoteniu dôkazného bremena prečo tak rozhodol. Podľa ust. § 47 Správneho poriadku musí rozhodnutie obsahovať výrok odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí byť jednoznačne špecifikovaný. Taktiež odôvodnenie je dôležitou súčasťou rozhodnutia, ktoré ustanovenia správny orgán rozhodoval. V odôvodnení musí správny orgán opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydávaní rozhodnutia, ako sa v konaní vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov účastníkov konania, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia. Splnenie záujmov ochrany vôd a zákonom chránených záujmov podľa Vodného zákona je preukázané kladným vyjadrením Okresného úradu Žarnovica odboru starostlivosti o životné prostredie - orgán štátnej vodnej správy podľa o vodách a o zmene o priestupkoch pod č. OU-ZC-OSZP-2019/001308 zo dňa 30.09.2019 k projektovej dokumentácií na stavbu “BUDOVA PRE OBCHOD A SLUŽBY” v rozsahu stavebných projektov: SO 01 BUDOVA PRE OBCHOD A SLUŽBY, SO 04 SPLAŠKOVÁ KANALIZÁCIA, ŽUMPA a SO 08 VNÚTOROAREÁLOVÉ ROZVODY NN na pozemkoch par. č. KN-X. a KN-C XXXX/XX v katastrálnom území Žarnovica stavebníkovi, spoločnosti QUIX s.r.o.. Žalovaný pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so správnym poriadkom, a to ako vo výroku rozhodnutia, tak aj v jeho odôvodnení. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, čo bolo predmetom konania, ako bolo vo veci rozhodnuté a na relevantné odvolacie dôvody žalovaný adekvátne reagoval. V odôvodnení zároveň uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vysporiadal s odvolaním. Žalovaný poukázal na to, že Správneho poriadku je konštruovaný v súvislosti s nahliadaním do spisov a ods. 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník konania využil svoje aktívne právo nahliadať do spisu. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, ak aj s prihliadnutím na zaužívanú prax správnych orgánov vyplýva, že správny orgán nie je povinný zaslať účastníkovi konania podklady pre rozhodnutie na základe jeho žiadosti, ktorou si uplatňuje svoje procesné právo na oboznámenie sa s podkladmi, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie podľa a

33 Správneho poriadku. O možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa tak ku všetkým skutočnostiam súvisiacim so získavaním podkladov pre rozhodnutie musí byť účastník podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku riadne a včas upovedomený. Stavebný úrad listom č. 4939/2019/OVIŽP zo dňa 09.12.2019 oznámil začatie stavebného konania, v ktorom účastníkov upozornil na to, že do podkladov rozhodnutia môžu nahliadať na Meste Žarnovica, spoločnom stavebnom úrade v uvedených hodinách. Z uvedeného vyplýva, že sa ak chcel žalobca oboznámiť s podkladmi rozhodnutia mohol v stanovenej lehote nahliadnuť do spisu, avšak keďže tak neurobil nie je možné tvrdiť, že mu bolo odopreté právo na vyjadrenie. Stavebný úrad zároveň postupoval v súlade s § 23 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je právo nazerania do spisu procesným prejavom dotknutej osoby na prístup k informáciám v správnom konaní. Predmetné ustanovenie Správneho poriadku neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia účastníka konania, či z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu zasielať ho účastníkom konania na vyjadrenie. Neposkytnutie podkladov obstaraných v rámci správneho konania vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie nemôže v žiadnom prípade znemožniť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keďže táto povinnosť zo znenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku explicitne pre správne orgány nevyplýva. Podľa platnej legislatívy správny orgán nie je povinný zasielať spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. Je teda na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. Zo správneho poriadku nevyplýva explicitne, aby orgány verejnej správy vyhotovovali fotokópie podkladov rozhodnutia a zasielali ich v rámci oboznamovania podkladov rozhodnutia účastníkom administratívneho konania. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópie celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov je možné iba za prítomnosti zamestnanca správneho poriadku. V predmetnej veci bol postup ako aj rozhodnutia stavebného úradu ako aj žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasí, pričom má za to, že žalobca dôvodnosť ním podanej žaloby nepreukázal a zo spisového materiálu vzťahujúceho sa k správnemu konaniu vyplýva, že žaloba nie je dôvodná. Na základe vyššie uvedeného navrhol správneho súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol v zmysle .

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

14. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že správny orgán sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými námietkami, ktoré sú pre daný prípad aplikovateľné a ktoré nie, nevysporiadal sa s jednotlivými bodmi stanoviska žalobcu. V prípadoch ak sa účastník konania dovoláva ochrany základného ľudského práva, garantovaného a dohovorom o ľudských právach, tak sa štátne orgány musia podrobne zaoberať argumentmi účastníka. Taktiež ani odvolací orgán sa nemôže v priebehu preskúmania rozhodnutia súvisiaceho s ochranou základných ľudských práv uchýliť len ku konštatovaniu, že všetky námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a nesúvisiace, bez ich ďalšieho priblíženia v rozhodnutí. Takéto rozhodnutie nespĺňa základné atribúty rozhodnutia v zmysle judikatúry vyšších súdnych autorít. V súvislosti s elektronickou komunikáciou správneho orgánu s účastníkmi uviedol, že samotné právo na nazretie do spisu nenahrádza povinnosť doručovania jednotlivých dokumentov účastníkom konania. Samotný účastník má mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie právne významné, či obsahuje také tvrdenia a dôvody na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať. Žalobca však súhlasí, že sprístupnenie informácií, či poskytnutie podkladov nemusí byť bezplatné, podľa Správneho poriadku je možné uplatniť náhradu materiálnych nákladov, to však nie je možné stotožniť so správnym poplatkom, či spoplatnením služby. Opätovne poukázal na nesprávny výklad vodného zákona, ktoré je komplikované, nejasné a terminologicky nezhodné napr. so a , nakoľko pojem navrhovaná činnosť sa vo všetkých zákonoch používa s rozličným právnym obsahom. Pre správnu aplikáciu je potrebné vychádzať z cieľa Rámcovej smernice o vode č. 2000/60, ktorá je pre členské štáty záväzná. V danom prípade však existuje aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C-461/13, podľa ktorého možno povoliť len ten projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd pričom vodného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja so splnením všetkých náležitostí. Na základe uvedeného tak žiada súd, aby rozhodol tak ako je uvedený v správnej žalobe.

Posúdenie skutkových a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia

15.Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po prejednaní veci zistil, že žaloba nebola dôvodná.

16. Podľa Správneho poriadku (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

17. Podľa § 23 ods.1 Správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

18.Podľa § 46 Správneho poriadku (1) Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

19. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

20. Podľa (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa , (1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").

22. Podľa (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

23. Podľa (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Podľa Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Podľa v znení účinnom pre preskúmavané konanie Účel a predmet úpravy (1) Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,1) a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva1a) alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.

26. Podľa (1) Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody. (2) Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len "vnútorná voda"). Za vnútorné vody sa nepovažujú vody odvádzané verejnou kanalizáciou. (3) Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového

prostredia (ďalej len "geotermálna voda"). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, 4) činnosťou vykonávanou banským spôsobom 5) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti. (4) Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. 6) Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia. (5) Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd podľa osobitného predpisu, 7) a na vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu 8) (ďalej len "osobitné vody"), sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje. (6) Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody a tento zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis 9) neustanovuje inak. (7) Brakickými vodami sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody. (8) Pobrežnými vodami sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primerané, siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.

27. Podľa Environmentálne ciele (1) Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary podzemných vôd, c) chránené územia, ktorými sú 1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, 2. územia s vodou určenou na kúpanie, 3. územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, 4. chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len "chránená vodohospodárska oblasť"), 5. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6. referenčné lokality, 7. citlivé oblasti, 8. zraniteľné oblasti, 9. chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu. (2) Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na a) zabránenie zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015, c) ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015, d) postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok. (3) Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na a) zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015, c) zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody. (4) Pre chránené územia platia environmentálne ciele uvedené v odsekoch 2 a 3, ak tento zákon alebo osobitný predpis 15) neustanovuje prísnejšie požiadavky. (5) Ak sa na útvar povrchovej vody alebo na útvar podzemnej vody vzťahuje viac environmentálnych cieľov, uplatní sa najprísnejší environmentálny cieľ.

28. Podľa od. 1 a 10 (1) Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015. (10) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len "navrhovaná činnosť") je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa .

29. Podľa , (1) Plán manažmentu povodia je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v oblastiach povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia. Plán manažmentu povodia sa povinne využíva v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným plánom. (7) Návrh plánu manažmentu povodia, ktorý obsahuje program opatrení, schvaľuje ministerstvo. Schválené plány manažmentu povodí sú podkladom na vypracovanie Vodného plánu

Slovenska a jeho programu opatrení. Plán manažmentu povodí sa prehodnocuje a aktualizuje každých šesť rokov.

30. Podľa , a (6) Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje a) dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných okolností prírodného pôvodu alebo iných nepredvídateľných prírodných okolností najmä povodní, dlhodobého sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality vôd (ďalej len ""), ak sú súčasne splnené všetky tieto podmienky: 1. uskutočnia sa primerané opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu stavu útvaru povrchovej vody alebo stavu útvaru podzemnej vody, a ktorými sa neohrozí dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných útvaroch povrchovej vody alebo v útvaroch podzemnej vody, ktoré nie sú ovplyvnené týmito výnimočnými okolnosťami, 2. plán manažmentu povodia obsahuje podmienky a popis ukazovateľov, za ktorých možno okolnosti označiť za výnimočné okolnosti, 3. program opatrení obsahuje opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť pri výnimočných okolnostiach; tieto opatrenia nesmú ohroziť obnovu pôvodného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody po skončení výnimočných okolností, 4. každoročne sa preskúmajú účinky výnimočných okolností a s prihliadnutím na environmentálne ciele sa vykonajú opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, aký bol pred výnimočnými okolnosťami, 5. súhrn účinkov výnimočných okolností a opatrení podľa prvého až štvrtého bodu sa uvedie v nasledujúcom aktualizovanom pláne manažmentu povodia, b) ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky: 1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, 2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia () a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov, 3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a 4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.

31. Podľa (ďalej len ) (1) Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

32. Podľa (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,

e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. (2) Ak sa má stavba užívať ako prevadzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. (4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

33.Podľa a (1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. (4) V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa , g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [ ], úľavy na vytýčenie stavby ( ), požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

34. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených . stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozhodnutia za nezákonný. Je teda na každom, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie .

35. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že v stavebnom konaní, ktoré bolo začaté na základe žiadosti stavebníka zo dňa 6.12.2019 postupoval Stavebný úrad Mesto Žarnovica v súlade s , keď účastníkom konania a dotknutým orgánom písomne oznámil začatie tohto stavebného konania. Oznámil im tiež, že upustil od ústneho konania a miestneho zisťovania a aj dôvody, pre ktoré tak urobil, a to že sú mu dobre známe pomery staveniska z územného konania a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie povoľovanej stavby. V oznámení špecifikoval, o akú stavbu ide. Účastníkov konania poučil, že môžu svoje námietky a pripomienky k žiadosti uplatniť v lehote siedmich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia a tiež aké následky bude mať zmeškanie tejto lehoty. Stavebný úrad sa v prvostupňovom rozhodnutí vo III. výroku vysporiadal s námietkami, ktoré podal žalobca. Stavbu povolil a stanovil podmienky na jej vykonanie. Stavebný úrad súčasne s

oznámením o začatí stavebného konania a upustenia od ústneho pojednávania dňa 9.12.2019 zverejnil na úradnej tabuli a webovom sídle stavebného úradu žiadosť o stavebné povolenie stavebníka na predmetnú stavbu spolu s informáciou o tom, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania Okresného úradu Žarnovica, odboru starostlivosti o životné prostredie pod č. OU-ZC-OSZP-2019-000437-25 zo dňa 23.4.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.7.2019, je zverejnené na webových stránkach, ktoré špecifikoval. Stavebné povolenie vo výroku obsahuje rozhodnutie o povolení stavby podľa predloženej projektovej dokumentácie pod názvom „BUDOVA PRE OBCHOD A SLUŽBY“ v rozsahu stavebných objektov SO 01 BUDOVA PRE OBCHOD A SLUŽBY, SO 04 SPLAŠKOVÁ KANALIZÁCIA, ŽUMPA a SO 08 VNÚTOROAREÁLOVÉ ROZVODY NN v k. ú. Žarnovica na pozemkoch podľa CKN, par. č. XXXX/X a XXXX/XX vo vlastníctve stavebníka, spolu s technickým popisom stavby. Ďalej obsahuje v časti označenej vo výroku I. body 1 až 19 podmienky pre uskutočnenie stavby v bode II., podmienky vyplývajúce z vyjadrených a záväzných stanovísk orgánov alebo účastníkov konania a v bode III. rozhodnutie o námietkach a pripomienkach účastníkov stavebného konania. V tejto časti je uvedené, ako sa s jednotlivými pripomienkami stavebný úrad vysporiadal. Rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, v ktorom stavebný úrad uviedol, ktoré doklady boli podkladom rozhodnutia, tiež popísal priebeh konania, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Uviedol, že v stavebnom konaní preskúmal žiadosť z hľadísk uvedených v a a zistil, že uskutočnením stavby a ani jej budúcim užívaním nie sú ohrozené verejné záujmy, ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Tiež, že stavba je riešená v súlade s všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, hygienickými, protipožiarnymi podmienkami, dopravnými podmienkami a podmienkami ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a jej výstavba a budúce užívanie životné prostredie neohrozuje. Tiež, že projektová dokumentácia bola vypracovaná zodpovedným projektantom, ktorého špecifikoval podľa jednotlivých projektov. Projektová dokumentácia spĺňa všetky všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa a , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Tiež, že stavebný úrad nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby. Z takéhoto odôvodnenia bezpochyby vyplýva, že obsahuje všetky rozhodné skutočnosti a aj to, z akých dokladov boli tieto zistené, a k akým záverom po vyhodnotení predloženej dokumentácie a stanovísk príslušných orgánov správny orgán dospel, teda že ide o stavbu, ktorá nijakým spôsobom neohrozuje ani nepoškodzuje verejné záujmy, a preto nebol dôvod ju nepovoliť. Takisto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako je uvedené v bode 3. tohto rozsudku vykazuje všetky náležitosti vyžadované v Správneho poriadku.

36. Žalobné námietky, tak ako sú zhrnuté v bode 4. až 12. tohto rozsudku, sú vo svojej podstatnej časti len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu, viažucu sa vecne k napadnutému či prvostupňovému rozhodnutiu a dôvodom týchto rozhodnutí. Správny súd, ako bolo vyššie uvedené, nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť administratívneho orgánu, a preto mu nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom. To znamená, že správny súd skúma zákonnosť rozhodnutia len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona uplatnil žalobca vo včas podanej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, teda tvrdenie, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že správny orgán porušil procesné ustanovenie bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na daný konkrétny prípad, žiadny obsah takému prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná.

37. K žalobným námietkam uvedeným v bodoch 4. až 6. tohto rozsudku chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia.

38. Žalobcova námietka zhrnutá v bode 7. tohto rozsudku, ktorou žalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný postupoval v rozpore s§ 16a ods. 23 vodného zákona, keď nerešpektoval zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia povoľovanej činnosti a jej vplyvu na vody, je čiastočne zmätočná, keď žalobca namieta, že § 16a ods. 23 vodného zákona sa vzťahuje na územné rozhodnutie, pričom ale predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní nie je územné rozhodnutie ale rozhodnutie o stavebnom povolení potvrdené odvolacím orgánom. Žalobca súčasne poukazuje na § 80e ods. 1 Správneho poriadku, ktorý takéto ustanovenie neobsahuje. Žalobca mal zrejme na mysli § 80e zákona o vodách, podľa ktorého odseku 1 sa § 16a nevzťahuje na

územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosť začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018. Žalobca na toto ustanovenie poukazuje s tým, že stavebný úrad správne uviedol, že stavebník v územnom konaní ešte nebol povinný predložiť primárne posúdenie na vody, a že táto povinnosť mu vznikla až k stavebnému povoleniu, čo ale nekorešponduje s odôvodnením prvostupňového a ani druhostupňového rozhodnutia, v ktorých sa nič také nenachádza. Naopak, prvostupňový orgán k námietke žalobcu „Žiadame preukázať splnenie záujmov ochrany vôd predložením rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona“ uviedol, že o jeho pripomienkach obsiahnutých v bode C až H a v bode č. 1 až 4, odseku č. i, v až x bolo rozhodnuté už v konaní o umiestnení stavby, ktoré bolo ukončené rozhodnutím pod č. spisu a ktoré vydalo Mesto Žarnovica dňa 20. 8. 2019 (územné konanie začalo 22.7.2019).

39. Okrem uvedeného táto námietka neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, ktorú za žalobcu správny súd nemôže doplniť. Žalobca neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že povolená stavebná činnosť na danom území je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Možno teda len všeobecne reagovať na všeobecne uplatnenú námietku o chýbajúcom rozhodnutí príslušného orgánu pred vydaním stavebného povolenia, vydaného podľa § 16 vodného zákona. § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzuje pre účely § 16a vodného zákona pojem „navrhovaná činnosť“ tak, že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len navrhovaná činnosť). Toto ustanovenie vodného zákona je potrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy vodného zákona uvedeného v § 1 a to najmä jeho odseku 3, podľa ktorého vodný zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárskom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa tohto zákona. Ďalej v súlade s úpravou enviromentálnych cieľov, obsiahnutou vo vyššie citovanom § 5 ods. 1 vodného zákona, podľa ktorého na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú enviromentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary pozemných vôd, c) chránené územia. Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania enviromentálnych cieľov. Potom navrhovaná činnosť v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona je len činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, útvarov pozemných vôd, chránených území uvedených v § 5 ods. 1, písm. c) vodného zákona a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia tak pri ochrane ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní. Teda nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, je navrhovanou činnosťou v zmysle vodného zákona. Možno zopakovať, že žaloba neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná stavebná činnosť mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona, preto tak námietka, ako bola formulovaná v žalobe, mala len všeobecný charakter, a preto nemohla byť vyhodnotená ako odôvodnená. Pre úplnosť možno uviesť, že v prípade že ide o navrhovanú činnosť v zmysle vymedzenia obsiahnutého v § 16 ods. 10 vodného zákona, tak potom je navrhovateľ takejto činnosti povinný vyžiadať si vydanie rozhodnutia o tom, že či takáto navrhovaná činnosť je činnosťou podľa § 16 ods. 6, písm. b) vodného zákona, teda činnosťou, ktorá stav vôd negatívne ovplyvňuje, resp. neumožní jeho budúce zlepšovanie.

40. Žalobná námietka tak, ako je zhrnutá v bode 8 tohto rozsudku, podľa ktorej žalobca videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v zamietnutí žalobcovej požiadavky na realizáciou sadových a parkových úprav, keď podľa pôvodného stavebného povolenia sadové a parkové úpravy určené boli. Táto námietka aj po upresnení, že povoľovaná činnosť overovaná v zisťovacom konaní sa následne sa premietla do viacerých stavebných povolení a v tých iných stavebných povoleniach sa sadové a parkové úpravy nachádzali, ostala nekonkrétna, žalobca neuvádza, čo konkrétne žalovaný a stavebný úrad mali porušiť, kde bola stanovená povinnosť, že predmetom tohto stavebného povolenia malo byť rozhodnuté o sadových úpravách. Takto uplatnená námietka teda nemohla byť dôvodná.

41. Žalobca namietal, že bol porušený § 40 ods. 1 Správneho poriadku, keď správne orgány boli viazané rozhodnutím zo zisťovacieho konania, ktoré obsahovalo podmienku, že povrch parkovacích státí osobných automobilov má byť zhotovený z vodopriepustných materiálov. Projekt však počíta s vodonepriepustným betónovým parkoviskom. K žalobnej námietke o nedodržovaní podmienok zo zisťovacieho konania nesprávnymi materiálmi na povrchu parkovacích státí osobných automobilov je potrebné uviesť, že predmetné stavebné povolenie nie je stavebným povolením pre výstavbu parkovacích státí, takže námietka sa netýkala predmetu tohto konania, a preto je nedôvodná.

42. Žalobná námietka uvedená v bode 10 tohto rozsudku neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, z ktorej by bolo možné dospieť k tomu, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán si nesplnili svoju povinnosť skontrolovať stavebnú dokumentáciu, a teda povinnosť ktorú stavebnému úradu ukladá , . Naopak, žalovaný resp. stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia uviedli, že takúto kontrolu urobili, a že zistili, že navrhovaná stavba podľa priloženého projektu všetky požiadavky zákona a vykonávacieho predpisu kladené na výstavbu spĺňa. Tiež, že navrhované stavebné objekty nepredstavujú ohrozenie verejného záujmu, a teda ani záujmu na ochrane životného prostredia.

43. Žalobná námietka, že žalovaný resp. stavebný úrad nevyhoveli žalobcovej požiadavke o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby nemá oporu v žalobcovej žiadosti, ani v tom, ako bolo žalobcovej žiadosti vyhovené. Žalobca vo svojich námietkach uviedol aj požiadavku: „Zároveň vás v súlade s § 23 ods. 1 Správneho poriadku žiadame o doručenie elektronickej kópie spisu (skenu), resp. jeho časti v rozsahu týkajúcich sa nami uplatnených pripomienok, t. j.“: i)koordinačná situácia, ii) sprievodná správa, iii) písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok a rozhodnutia EIA spolu so stanoviskom príslušného orgánu podľa , iv.) preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia , v.) sprievodná správa týkajúca sa odpadovaného hospodárstva a jeho zabezpečenia, vi.) sprievodná správa týkajúca sa bilancie vôd, vodných zariadení (ORL), cestnej zelene, odtoku z povrchu komunikácií, vyhodnotenie možnosti použitia drenážnej dlažby, vii.) preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia, viii.) sprievodná správa týkajúca naplnenia záujmov podľa vodného zákona a rozhodnutia podľa vodného zákona, ix.) sprievodná správa týkajúca naplnenia požiadaviek, čo najlepšie zohľadniť miestne klimatické pomery a zapracovanie adaptačnej stratégie SR. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že správny orgán stavebný úrad žalobcovi odoslal prvé tri požadované dokumenty. Žalobca v žalobe netvrdí, že ostatné požadované doklady boli súčasťou správneho spisu, a faktom je, že tieto dokumenty obsahom správneho spisu neboli, a preto ani nemohli byť žalobcovi odoslané. Táto námietka je nedôvodná nielen obsahovo, nezodpovedá obsahu správneho spisu, ale nemá ani právny základ. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia NS SR k tam rozhodovanej veci, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa až 4 Správneho poriadku, nebol v preskúmavanej veci namieste. V preskúmavanej veci si správny orgán splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote. Správny orgán neobišiel svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia tým, že sa obhajoval, že veď predsa môžu nahliadnuť do správneho spisu. V tomto prípade tomu tak nebolo. Účastníci konania boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené, žiadosť stavebníka bola zverejnená na webovom sídle aj na úradnej tabuli správneho orgánu a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde a kedy možno do správneho spisu nahliadnuť. Ani tvrdenie žalobcu, že stavebný úrad si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z Správneho poriadku, nemá oporu v správnom spise. Zo správneho spisu je zrejmé, že žalobca neprišiel nahliadnuť do správneho spisu. Teda žalobca svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli by odopreté práva, ktoré mu podľa tohto ustanovenia patria. Z tohto ustanovenia nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že správny orgán má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah správneho spisu. V preskúmavanom stavebnom konaní stavebný úrad v oznámení o začatí stavebného konania oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, a že môžu podať námietky v stanovenej lehote. Tým nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva podľa Správneho poriadku a tieto práva účastníkov konania v preskúmavanom konaní porušené neboli. Pokiaľ žalobca poukazoval na treba uviesť, že ustanovenie , o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (zákon o e- Governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.

44. Žalobné námietky zhrnuté v bode 12. tohto rozsudku boli len všeobecným vyjadrením nesúhlasu žalobcu z napadnutým rozhodnutím. Žalobca namietal, že nesúhlasí s tým, že boli vyhodnotené všetky stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu náležite. K takejto námietke možno uviesť, že podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku upravujúcom náležitosti rozhodnutia administratívneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Všetky tieto náležitosti tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie vo svojich odôvodnenia obsahujú. Tak, ako je uvedené v bode 35. tohto rozsudku, v rozhodnutiach sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti aj ako boli tieto vyhodnotené a ako bola žiadosť stavebníka právne posúdená. Tiež je tam uvedené, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a v prvostupňovom rozhodnutí ako sa správny orgán vysporiadal s námietkami uplatnenými žalobcom v zákonom stanovenej lehote. To, že žalobca takéto vysporiadanie považuje za nenáležité, neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie sa s námietkami neobsahuje. Žalobca ani nekonkretizuje, prečo by malo ísť o nenáležité vysporiadanie sa s námietkami, resp. v čom tá nenáležitosť by mala spočívať. Takto formulované námietky žalobcu možno vyhodnotiť len ako nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, a s tým ako sa správne orgány s jeho námietkami vysporiadali, čo ale nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že išlo o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu alebo keď chýbajú právne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito chybami odôvodnenie tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia rozhodne netrpia. Naopak, majú všetky náležitosti, ktoré od nich vyžaduje Správny poriadok, sú jasné a zrozumiteľné, pričom odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia.

45.Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových námietok nebola dôvodná. Správny súd preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca a to v prípade, že je celkom alebo čiastočne úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

47. Ďalší účastníci, ktorí majú v zmysle právo na náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý nebol v konaní úspešný, avšak iba tých, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil, prípadne z dôvodov hodných osobitného zreteľa na návrh, je možné im priznať právo na náhradu ďalších trov konania. V tomto prípade správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti neuložil a ani žiadny z nich návrh na priznanie ďalších trov konania nepodal. Správny súd preto ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

48. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.