Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/70/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00603481 proti žalovanému: W. I., L.. XX.XX.XXXX, O.Ú. X, J., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 851,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 322,- Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 529,- Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd vzájomnú žalobu žalovaného o určenie vlastníckeho práva nehnuteľnosti - pozemok reg. Q., parcela č. XXXX/XX, o výmere XX C., zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie L. z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť istinu 972,80 Eur spolu s príslušenstvom a to titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku p. č. XXXX/XX o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, register Q., evidované na LV č. X , k. ú.: L. (ďalej iba "pozemok"). Žalovaný je výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom XXXX evidovanej ako garáž na LV č.: XXXX, k. ú.: L., p. č. XXXX/XX (ďalej iba "garáž"). Žalovaný nadobudol garáž na základe dedičského konania č. k. K. XXX/XX, K. XX/XX. Žalovaný užíva garáž spolu s pozemkom na úkor žalobcu za obdobie od 27.11.2014 do 01.02.2016, čím sa bezdôvodne obohatil o 972,80 Eur. Výška bezdôvodného obohatenia je určená v zmysle rozhodnutia č. XX/XXXX primátora Hlavného mesta SR. Pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia je užívaný žalovaným ako radová a samostatne stojaca garáž. Ako žalovaný uvádza aj v mailovej komunikácii, ktorú viedol s magistrátom, vlastníctvo garáže nadobudol dedením, avšak dedením nadobudol len vlastníctvo ku garáži a nie k pozemku, na ktorom je garáž postavená. Právny predchodca žalovaného nadobudol vlastníctvo k garáži asi v roku 1976, kedy pozemok pod stavbou boli spoločným vlastníctvom ako uvádza aj sám žalovaný v rámci komunikácie s magistrátom. Žalovaný bol opakovane vyzývaný na uzatvorenie nájomnej zmluvy a teda doriešenie právnych vzťahov.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že pozemok, na ktorom je umiestnená garáž so súp. č. XXXX mu patrí jeho 46 - ročným vydržaním a teda žiada priznať vlastnícke právo k

tomuto pozemku. Nepretržite je držiteľom pozemku od roku 1970, keď bola garáž skolaudovaná. Od roku 1970 do roku 1998, teda 28 rokov bol držiteľom pozemku jeho otec S. I.. Od roku 1998 doteraz je držiteľom pozemku on sám. Pozemok pod garážou nepretržite užíva 46 rokov - 46 rokov nájomné za pozemok pod jeho garážou neplatil a platiť nebude. Vyrubiť nájomné za pozemok po 46 - tich rokoch je nonsens.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX - XX X. K. XX.XX.XXXX tak, že žalobe v časti istiny 972,80 Eur vyhovel a v časti príslušenstva (úrokov z omeškania) žalobu zamietol.

5. V dôsledku odvolania žalovaného však bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. T.. XCo/X/XXXX - XXX, ako súdu odvolacieho, zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmý výpočet výšky bezdôvodného obohatenia, čím sa stalo rozhodnutie absolútne nepreskúmateľným. Odvolací súd nemohol preskúmavať správnosť rozsudku v tejto časti, keď v odôvodnení rozsudku absentuje výmera skutočne užívanej plochy žalovaným, žalované obdobie, a z čoho vychádzal pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia. Ak by odvolací súd aj vychádzal zo žalobcom uvedených dôkazov, napriek tomu, že súd prvej inštancie sa neodvoláva, že výška bezdôvodného obohatenia vychádza z rozhodnutia primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislava č. XX/XXXX účinného dňom 01.11.2011 a rozhodnutia primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislava č. XX/XXXX účinného dňom 01.01.2016 v zmysle prílohy ktorých predstavuje cena prenájmu nehnuteľného majetku v lokalite L. za radové a samostatne stojace garáže 12,- Eur/m2/rok, za žalované obdobie, t.j. od 27.11.2014 do 01.02.2016, musel by konštatovať, že súdom prvej inštancie priznaná suma nezodpovedá matematickému výpočtu vychádzajúc z vyššie uvedených veličín. Súd prvej inštancie bude preto povinný posúdiť nárok žalobcu v zmysle vyššie uvedeného, prioritne ustáliť výmeru skutočne užívanej plochy žalovaným a to za žalované obdobie, doplniť dokazovanie na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia, s prihliadnutím na miesto, obdobie, charakter a spôsob užívania konkrétnej nehnuteľnosti s tým, že súdom priznaná suma musí byť po dosadení relevantných hodnôt preskúmateľná. Súd prvej inštancie postupom podľa vyzve žalovaného na odstránenie vád vzájomnej žaloby o určenie vlastníckeho práva a vo veci opätovne rozhodne o celej prejednávanej veci t.j. aj o vzájomnej žalobe po skúmaní, či boli splnené všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného vydržaním.

6. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 11.03.2020 uviedol, že pozemok nadobudol zo o majetku obcí je povinný s týmto majetkom riadne hospodáriť. Podľa tohto zákona je žalobca povinný použiť všetky právne prostriedky na ochranu svojho majetku. Zo žiadneho zo žalovaným doložených listinných dôkazov nevyplýva, že by sa malo jednať o užívanie bezodplatné, žiaden z týchto dokumentov výslovne neustanovil bezodplatné užívanie.

7. Žalovaný reagoval podaním zo dňa 27.05.2020, v ktorom mal za to, že stavba garáže bola riadne povolená, garáž bola riadne skolaudovaná a garáži bolo riadne pridelené evidenčné číslo. Udelením stavebného povolenia, skolaudovaním a pridelením evidenčného čísla vyjadrili orgány, ktoré to mali v danom období v kompetencii aj súhlas s používaním pozemku pod garážou. Žiaden zákon v tej dobe neprikazoval majiteľovi garáže aby si podal žiadosť o povolenie používať pozemok pod garážou. Kompetentné orgány súhlasili s bezplatným užívaním pozemku. Žalobca nie je schopný zdokumentovať, že sa platilo nájomné za pozemok. Nájomné sa neplatilo, platila sa daň za stavbu. Žalobca mu až v auguste 2014 oznámil, že pozemok užíva bez právneho dôvodu a zaslal nájomnú zmluvu. Žalobca teda od roku 1991, teda od kedy podľa jeho slov nadobudol vlastnícke právo k pozemku, teda 23 rokov riadne nehospodáril a nestaral sa o svoj majetok. Keď žalobca nadobudol pozemok pod garážou, nikto žalovaného o tejto skutočnosti neupovedomil.

8. Súd na pojednávaní dňa 18.09.2020 pripustil navrhovanú zmenu žaloby v znení: "Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.214,80 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 972,80 Eur od 14.5.2016 do zaplatenia". Rozšírenie žaloby sa podľa žalobcu týka obdobia od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX, to znamená 54 mesiacov x 23,- Eur mesačne, čo sa rovná sume 1.242,- Eur.

9. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobca ozrejmil, že výšku bezdôvodného obohatenia vypočítal na základe rozhodnutia č. XX/XXXX primátora hlavného mesta SR, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov

a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno a tiež rozhodnutím č. XX/XXXX primátora hlavného mesta SR, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, pričom rozhodnutie č. XX/XXXX je účinné od 01.01.2016 a rozhodnutie č. XX/XXXX je za obdobie predchádzajúce, cena bola stanovená na 12,- Eur za m2 za rok.

10. Žalovaný na tomto pojednávaní argumentoval, že stavebné povolenie na garáž bolo vydané XX.XX.XXXX, vydaný Obvodným národným výborom Bratislava - L.. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané XX.XX.XXXX, Obvodným národným výborom Bratislava II, odborom výstavby a územného plánovania. Garáž bola pridelená otcovi, ktorý ju postavil. Otec ju užíval do roku 1998 kedy zomrel a žalovaný ju zdedil. Po celý čas užívania garáže zo strany vlastníka pozemku nezaznamenal žiaden kontakt, či už predloženie nájomnej zmluvy, prípadne ponuku na predaj pozemku. Prvý krát až v roku 2014 žalobca žiadal nájomné, bolo to v auguste 2014. Následne na to žalovaný podal žiadosť o odpredaj pozemku s tým, že 100m odtiaľ sú garáže na G. A., kde došlo k odpredaju pozemkov pod garážami, tu to však odmietli. Žalovaný na otázku žalobcu uviedol, že si bol vedomý, že pozemok pod garážou nie je v jeho vlastníctve ani vo vlastníctve otca a na LV je napísaný Magistrát. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobca si môže uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len 2 roky dozadu, to znamená, že ak si v roku 2020 uplatnil nárok od 01.03.2016 tento je premlčaný. Žalovaný namietal aj výšku bezdôvodného obohatenia, keď podľa priloženého novinového článku žalobca platí nie 12,- Eur ale 3,- Eur.

11. Prvoinštančný súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, na základe opätovne vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

12. Rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava - L. zo dňa XX.XX.XXXX, zn. XXX/XXX/XX bola S. I., na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia, povolená stavba murovanej garáže medzi domy O. A.. Č.. X S. X E. D. XXX b.j. s tým, že stavba musí byť ukončená do XX.XX.XXXX a stavba sa povoľuje ako provizórium na dobu troch rokov. (č. l. 117)

13. Odbor výstavby a územného plánovania ObNV BA II rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, zn. XXXX/ XX - Prečísl. určil garáži na O. A. nové evidenčné číslo XXXX/X. (Č.. B.. XXX)

14. Odbor výstavby a územného plánovania ObNV BA II rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, zn. XXX/ XXX/XX/Sk. povolil S. I. užívanie garáže na O. A.. (Č.. B.. XXX)

15. Podľa LV č. X je žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemku p. č. XXXX/XX o výmere XX C., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, register CKN, evidované na LV č. X , k. ú.: L.. Stavba na parcele XXXX/XX je evidovaná na LV č. XXXX. Ide o pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom. Vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku. (č. l. 5)

16. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom XXXX evidovanej ako garáž na LV č.: XXXX, k. ú.: L., p. č. XXXX/XX. Právny vzťah k parcele na ktorej stavba XXXX leží je evidovaný na LV č. X. (č. l. 6)

17. V zmysle rozhodnutia č. XX/XXXX účinného dňa 01.11.2011 primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislava a prílohy k tomuto rozhodnutiu je cena prenájmu nehnuteľného majetku v lokalite L. za radové a samostatne stojace garáže vo výške 12,- Eur/m2/rok. (č. l. 13)

18. V zmysle rozhodnutia č. XX/XXXX zo dňa 16.12.2015, účinného dňa 01.01.2016 primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislava a prílohy k tomuto rozhodnutiu je cena prenájmu nehnuteľného majetku v lokalite L. za radové a samostatne stojace garáže vo výške 12,- Eur/m2/rok. Týmto rozhodnutím sa zrušuje Rozhodnutie č. XX/XXXX. (č. l. 8)

19. Podľa článku z Ružinovského echa č. 5 z roku 2015 má mestská časť Ružinov za užívanie pozemkov v Areáli hier Š. spätne doplatiť nájomné vo výške 3,- /m2. (č. l. 49, 60, 191)

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

20. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

24. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

25. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

26. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

27. Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 28. Podľa , pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

29. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa prvá veta , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

32. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

33. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

34. Podľa , dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa nariadenia vlády SR č. (v znení účinnom od 01.02.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

36. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd, k záveru, že žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia je čiastočne dôvodná. Na druhej strane súd vzájomnú žalobu žalovaného o určenie vlastníckeho práva posúdil ako nedôvodnú.

37. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho pozemku žalovaným a to bez právneho dôvodu (žalovaný odmietol podpísať nájomnú zmluvu). Výška bezdôvodného obohatenia bola počas konania zmenená z pôvodných 972,80 Eur (dlžné nájomné za obdobie od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX) na 2.214,80 Eur (dlžné nájomné za obdobie od XX.XX.XXXX

- XX.XX.XXXX). Žalobca zo žalovanej istiny taktiež požadoval príslušný zákonný úrok z omeškania. Žalovaný, na druhej strane, uplatnil svoje právo podľa a podal vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemku titulom vydržania.

38. V konaní nebolo sporným vlastnícke právo žalobcu k pozemku a ani vlastnícke právo žalovaného ku garáži. Sporným naopak bol žalobcov matematický výpočet bezdôvodného obohatenia prameniaci z nesúladu ohľadne obvyklej ceny a výmery garáže/resp. pozemku (vady vytýkané odvolacím súdom). Okrem uvedeného, žalovaný voči rozšíreniu žaloby žalobcom za obdobie od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX vzniesol námietku premlčania.

39. Súd má za preukázané, že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu - pozemok pod garážou, bez akejkoľvek zmluvy, čo napokon nerozporoval ani sám žalovaný. Žalovaný súdu potvrdil, že pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, túto by ani nepodpísal a nájomné za tento pozemok 46 rokov neplatil a ani platiť nebude. Ide teda o užívanie bez právneho dôvodu, majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, pričom žalovaný je vlastníkom garáže, postavenej na tomto pozemku. Žalovaný tento pozemok užíva, pričom jeho vlastníkom je žalobca, s ktorým však žalovaný nemá podpísanú žiadnu zmluvu, ktorá by ho na takéto konanie oprávňovala. Je preto zrejmé, že sa bezdôvodne obohacuje na úkor vlastníka - žalobcu. Z vykonaného dokazovania súd zistil výmeru pozemku 23,- m2. Ide napokon o výmeru, ktorá vyplýva z LV (druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria) a strany túto skutočnosť potvrdili. Čo sa týka obvyklej ceny, tak tú súd ustálil na úrovni 12,- Eur/m2/rok. Ide o cenu vyplývajúcu z rozhodnutí č. XX/XXXX S. Č.. XX/XXXX primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislava. Z priložených tabuliek (prílohy k rozhodnutiu primátora) vyplýva cena prenájmu nehnuteľného majetku s účelom nájmu "radové a samostatne stojace garáže" v lokalite II (k. ú. L.) vo výške 12,- Eur/m2/rok. Žalovaný počas konania namietal túto sumu ako neprimeranú vzhľadom na priložený článok (odsek 19. rozsudku), podľa ktorého za užívanie pozemkov v Areáli hier E. má mestská časť O. spätne doplatiť nájomné vo výške 3,-/m2. Súd však dáva na vedomie, že predmetom konania je garáž, resp. pozemok pod garážou v k. ú. L., pričom predmetný článok sa týka pozemkov pod detským areálom (ihriskom) v k. ú. O.. Ide tak o rozdielne pozemky, ich využitie ale najmä rozdielne lokality. Samotné rozhodnutia, resp. tabuľky navyše obsahujú aj položku "športové a detské ihriská", kde je pri oplotených ihriskách stanovená cena nájmu vo výške 0,50 Eur/m2/rok a pri neoplotených ihriskách 0,05 Eur/m2/rok. Touto cenovou politikou je tak podľa názoru súdu riadne a účelne zohľadnený aj celospoločenský záujem, kedy je cena nájmu odstupňovaná podľa priorít (je zrejmé, že nemožno porovnávať cenu nájmu za pozemky pod detským ihriskom a cenu nájmu za pozemok pod garážami, ktorý fyzická/právnická osoba využíva výslovne iba pre svoje vlastné potreby). Ako je uvedené vyššie, žalovaný navyše porovnával cenu prenájmu v rozdielnych lokalitách hlavného mesta. Je preto zrejmé, že argumentácia žalovaného v tomto smere neobstojí. Cena prenájmu v zmysle rozhodnutí primátora je tak primeraná a obvyklá.

40. Týmto smerom sa súd dostáva k samotnému výpočtu bezdôvodného obohatenia. Ako je vyššie uvedené, výmera pozemku je 23 m2 a cena nájmu je 12,- Eur/m2/rok, čo celkovo znamená 276,- Eur ročne (23,- Eur x 12 mesiacov), resp. 23,- Eur mesačne (276 : 12).

41. Žalobca pred zmenou žaloby vymedzil svoj nárok za obdobie od 27.11.2014 do 01.02.2016, čo predstavuje 14 mesiacov, teda 322,- Eur (14 mesiacov x 23,- Eur). Žalobcom pôvodne vymedzená suma

972,80 Eur preto nezodpovedá matematickému výpočtu (na túto skutočnosť navyše upozornil aj odvolací súd) a je vo zvyšnej časti nedôvodná.

42. Žalobca zmenou žaloby zo dňa 18.09.2020 požadoval bezdôvodné obohatenie aj spätne za obdobie od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX. Súd však prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným a považuje ju za dôvodnú. Podľa , je subjektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Ak teda žalobca vymedzil svoj žalobný nárok dňa 18.09.2020, pričom ten žiadal už za obdobie spätne od 01.03.2016, je zrejmé, že nárok žalobcu je za obdobie od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX premlčaný (požadoval viac ako v pôvodnej žalobe, teda za mesiace plynúce po podaní žaloby). Nepremlčaný nárok žalobcu plynúci zo zmeny žaloby potom predstavuje obdobie od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX, teda 23 mesiacov, čo znamená 529,- Eur (23 mesiacov x 23,- Eur). Žalobca zmenou žaloby žiadal sumu 1.242,- Eur, avšak vzhľadom na uvedené je žaloba v tejto časti dôvodná iba vo výške 529,- Eur; vo zvyšnej časti ide o premlčaný nárok. Celkové bezdôvodné obohatenie je tak na úrovni 851,- Eur (322 + 529).

43. Žalovaný počas konania podal voči žalobcovi vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemku. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že pri držbe pozemku bol dobromyseľný 46 rokov. Súd po podrobnom preskúmaní skutkového stavu dospel k záveru, že žalovaný predmetný pozemok nevydržal a to z dôvodu absencie jeho dobromyseľnosti.

44. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň nasledovné zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod (titulus putativus), teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa však nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná nielen pri vzniku držby, ale v celom jej priebehu.

45. Ako už súd uviedol vyššie, žalovaného nepovažuje za dobromyseľného vo vzťahu k pozemku. Z predložených listín (a vykonaného dokazovania) táto skutočnosť nevyplýva; práve naopak. Žalovaný si bol vedomý, že pozemok pod garážou nepatril jeho otcovi a teda nemohol patriť ani jemu samotnému. Absenciu dobromyseľnosti možno založiť už pri samom začiatku - Rozhodnutie Obvodného národného výboru Bratislava - L. zo dňa XX.XX.XXXX, zn. XXX/XXX/XX, ktorým bola otcovi žalovaného na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia povolená stavba garáže, resp. ďalšími rozhodnutiami zo dňa 16.02.1975 a 09.02.1976. Ak bola týmito rozhodnutiami povolená stavba na cudzom pozemku je dobromyseľnosť v užívaní pozemku absolútne vylúčená. Ak raz dostane subjekt povolenie na stavbu na cudzom pozemku je prípadná následná dobromyseľnosť vylúčená. Dobromyseľnosť totiž musí byť objektívna. Nestačí subjektívny pocit, že mi daný pozemok patrí. Z vykonaného dokazovania však ani tento subjektívny pocit nie je daný. Otec žalovaného a následne i sám žalovaný vedeli, že ide o cudzí pozemok, ktorý im bol daný iba do užívania. Na uvedené nemá žiaden vplyv ani skutočnosť, že pozemok v daných rozhodnutiach nebol spomenutý. Rozhodnutia a teda aj žiadosti právneho predchodcu žalovaného sa týkali iba stavebného povolenia na garáž. Na uvedené taktiež nemá vplyv ani skutočnosť, že počas minulého režimu neexistovala tak prísna a detailná evidencia pozemkov

ako je tomu v dnešných dňoch. Išlo o cudzí pozemok, na ktorom bola iba povolená stavba garáže. Je tiež potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia zo dňa 15.08.1968 (odsek 12. rozsudku) bola stavba povolená "ako provizórium na dobu troch rokov". Je tak vylúčená dobromyseľnosť žalovaného i jeho právneho predchodcu. Obidvaja si museli byť vedomí, že pozemok nie je ich. Taktiež nedisponovali (a ani nemohli) žiadnym domnelým titulom, ktorý by u nich zakladal vieru, že sú vlastníkmi daného pozemku. Medzi základné okolnosti, ktoré svedčia o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako subjekt vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul a práve ten žalovaný nikdy nenadobudol (ako je uvedené vyššie, nenadobudol ani domnelý titul). Od samého začiatku išlo o stavbu na cudzom pozemku. O tejto skutočnosti vedel aj žalovaný, pričom v konaní sám uviedol, že "udelením stavebného povolenia, skolaudovaním a pridelením evidenčného čísla vyjadrili orgány, ktoré to mali v danom období v kompetencii aj súhlas s používaním pozemku pod garážou. Žiaden zákon v tej dobe neprikazoval majiteľovi garáže aby si podal žiadosť o povolenie používať pozemok pod garážou. Kompetentné orgány súhlasili s bezplatným užívaním pozemku". Súhlas s bezodplatným užívaním cudzieho pozemku (teda nie vo vlastníctve žalovaného či jeho otca) nezakladá dobromyseľnosť, a to ani domnelú. Taktiež skutočnosť, že od žalovaného počas celej doby držby nikto nepožadoval náhradu/nájom, a to až do roku 2014 nemá na dobromyseľnosť žalovaného žiaden vplyv. Je síce pravdou, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k pozemku už od 01.05.1991 ( o majetku obcí), pričom od žalovaného začal požadovať uzatvorenie nájomnej zmluvy až od roku 2014, avšak uvedená skutočnosť na dobromyseľnosť žalovaného nemá žiaden vplyv - žalovaný nebol dobromyseľný ani v okamihu zdedenia garáže od jeho otca (rok 1998). Vyššie uvedené iba svedčí o neefektívnosti konania žalobcu, kedy ten až po 23 rokoch začal uplatňovať a realizovať svoje vlastnícke práva. Týmto smerom súd zároveň poukazuje na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 21.05.2021 (odsek 10. rozsudku, č. l. 189), kedy ten na otázku žalobcu odvetil, že si bol vedomý, že pozemok pod garážou nie je v jeho vlastníctve ani vo vlastníctve otca a na LV je napísaný Magistrát. Vzájomná žaloba žalovaného je tak nedôvodná.

46. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

47. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a ich výške súd rozhodol podľa v znení účinnom od 01.02.2013. Súd však žalobcovi priznal ročný úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 322,- Eur až od 20.07.2016 do zaplatenia, nakoľko žalobca nijakým spôsobom nepreukázal realizáciu predžalobných úkonov smerom k žalovanému (predžalobná výzva na zaplatenie a pod.). Keďže vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca na splnenie dlhu žalovaného nijako nevyzval, nemohol byť žalovaný v omeškaní až do doby, kedy mu bola doručená žaloba v tomto spore, ktorá sa považuje za kvalifikovanú žiadosť žalobcu o splnenie dlhu; žaloba bola žalovanému doručená 19.07.2016 (č. l. 26). Takto uplatnené úroky z omeškania považuje súd za neprípustné - žalovanému nebola doručená žiadna výzva, nemohol byť preto ani v omeškaní a to s poukazom na . Žalovaný sa teda v tejto časti žalovanej istiny dostal do omeškania až dňom nasledujúcim po doručení žaloby, teda 20.07.2016. To isté platí aj o nároku plynúceho zo zmeny žaloby. V tejto časti súd priznal ročný úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 529,- Eur až od 19.09.2020 do zaplatenia. Návrh na zmenu žaloby bol súdu doručený na pojednávaní dňa 18.09.2020, kde bol prítomný aj žalovaný, pričom súd zmenu na tomto pojednávaní aj pripustil. Odo dňa nasledujúceho po tejto zmene (teda od 19.09.2020) je žalovaný v omeškaní.

48. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu vo výške 2.214,80 Eur, pričom bol úspešný v časti 851,- Eur, čo predstavuje 38,42 % úspechu a 61,58 % neúspechu. Čistý úspech žalobcu teda neexistuje (38,42 mínus 61,58). Keďže v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia neúspech žalobcu prevažuje nad úspechom (väčšinový úspech žalovaného) a na druhej strane žalovaný bol v konaní o vzájomnej žalobe neúspešný (úspech žalobcu), súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Uvedené navyše zohľadňuje aj skutočnosť, že stranám počas konania žiadne trovy nevznikli, resp. trovy konania nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.