Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/244/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu JUDr. Lukáš Tyko, Palackého 5, 911 01 Trenčín, IČO: 48 485 357, správca konkurznej podstaty úpadcu Euro Continental Building a.s. v konkurze, Zamarovská 37/200, 911 05 Trenčín, IČO: 46 410 376, proti žalovanému OHLA ŽS, a.s., Tuřanka 1554/115b, Slatina, Brno, Česká republika, IČ: 46 342 796, podnikajúci v Slovenskej republike prostredníctvom OHLA ŽS, a.s., organizačná zložka, Tuhovská 10722/29, 831 06 Bratislava, IČO: 35 881 879, práv. zast. HKV Law Firm s.r.o., Poštová 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36 611 301, o zaplatenie 453.167,92 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -547 zo dňa 23.5.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -547 zo dňa 23.5.2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a štátu náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 6.3.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 453 167,92 EUR s prísl. Svoj nárok odôvodnil tým, že na majetok dlžníka Euro Continental Building a.s., IČO: 46 410 376 (ďalej len úpadca) bol uznesením Okresného súdu Trenčín dňa 14.2.2017 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Lukáš Tyko. Dňa 17.9.2012 uzavrel žalovaný ako objednávateľ a V. A. - STAVBY, IČO: 43 662 749 ako zhotoviteľ Zmluvu o dielo podľa a nasl. , ktorej predmetom bola realizácia časti stavby „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100,500-159, 100, pre traťovú rýchlosť do 160 km/h. - VI. etapa (úsek Beluša Púchov)“ (ďalej len ako „Zmluva o dielo“). Podľa dohody žalovaného a V. A. - STAVBY sa zmluva o dielo riadila v rozsahu neupravenom zmluvou všeobecnými zmluvnými podmienkami podľa štandardizovaného vzoru vydaného Fédération Internationale des Ingénieurs-Conseils - „Zmluvné podmienky na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom“, tzv. FIDIC Červená kniha verzia 1999 (ďalej aj ako „FIDIC“). Dňa 28.7.2014 uzavreli úpadca, V. A.vá - STAVBY a žalovaný Dodatok č. 3 k Zmluve o dielo, na základe ktorého došlo k novácii Zmluvy o dielo tým, že úpadca so súhlasom žalovaného, ako aj V. A. - STAVBY prebral ako nový zhotoviteľ všetky práva a povinnosti pôvodného zhotoviteľa vyplývajúce so Zmluvy o dielo a jej dodatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný počas platnosti Zmluvy o dielo porušil svoju zmluvnú povinnosť, úpadca listom zo dňa 26.2.2015 doručeným žalovanému dňa 5.3.2015 odstúpil od Zmluvy o dielo. Pohľadávka žalobcu v celkovej sume 453.167,92 EUR pozostáva - z neuhradeného

zádržného vo výške 10.006,96 EUR ako časti zádržného vyplývajúceho z faktúry č. 1400032 zo dňa 16.10.2014, vystavenej na sumu 137.262,36 EUR, z ktorej zádržné tvorí čiastku 11.438,53 EUR (z uvedeného zádržného uhradil žalovaný dňa 27.3.2018 iba sumu vo výške 1.431,57 EUR); pohľadávky úpadcu voči žalovanému spočívajúce v úhrade zádržného sa stali splatné ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Žalobca odôvodnil splatnosť pohľadávky titulom zádržného odkazom na ust. o konkurze a reštrukturalizácii/ ďalej len / s tým, že vyhlásením konkurzu a zverejnením v Obchodnom vestníku č. 35/2017 dňa 20.2.2017 sa stali pohľadávky úpadcu na úhradu zádržného voči žalovanému splatnými;

- dodatočne objednaných a vykonaných prác nad pôvodne zmluvne dohodnutý rozsah v celkovej výške 179.744,74 EUR podľa nasledovnej špecifikácie: dodatočné práce na objekte č. 42.32.53 na základe zmenového listu č. 1 vystaveného dňa 14.1.2013 na sumu 9.453,14 EUR, dodatočné práce na objekte č. 42.33.07 na základe zmenového listu č. 2 vystaveného dňa 14.1.2013 na sumu 7.870,97 EUR a 70.817,67 EUR (v celkovej sume 78.688,64 EUR), dodatočné práce na objekte č. 43.33.02 na základe zmenového listu č. 4 vystaveného dňa 10.2.2015 na sumu 19.591,01 EUR, dodatočné práce na objekte č. 42.33.04 na základe zmenového listu č. 5, 10 vystaveného dňa 14.1.2013 na sumu 5.030,46 EUR, dodatočné práce na objekte č. 41.33.03 na základe zmenového listu č. 7 vystaveného dňa 10.2.2013 na sumu 17.108,30 EUR, dodatočné práce na objekte č. 41.33.05 na základe zmenového listu č. 19 vystaveného dňa 10.2.2015 na sumu 36.424,04 EUR, stráženie objektu č. 43.33.02 na základe pokynu č. 8 žalovaného na sumu 13.449,15 EUR.,

- z titulu výkonu prác, na ktoré ale žalovaný nevystavil priebežné platobné potvrdenie v celkovej výške 12.131,46 EUR /2.662,20EUR+3.487,04 EUR+5.982,22 EUR/,

- náhrady škody v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti vo výške 251.284,76 EUR, vyúčtovanej faktúrou č. 1500010, ktorá pozostáva zo zmluvných pokút, úrokov z omeškania, súdnych trov a trov exekúcie, ktoré úpadca vyplatil svojim veriteľom z dôvodu, že si žalovaný riadne a včas neplnil svoje záväzky zo zmluvy.

3. Žalovaný vo svojej procesnej obrane poprel nárok žalobcu v celom rozsahu a vzniesol námietku premlčania.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný ako objednávateľ a V. A. - STAVBY, IČO: 43 662 749 ako pôvodný zhotoviteľ uzatvorili dňa 17.9.2012 Zmluvu o dielo“. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o dielo boli Zvláštne zmluvné podmienky tvoriace Prílohu č. 2 Zmluvy o dielo a Zmluvné podmienky na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom, prvé vydanie 1999, vydané Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov (FIDIC), slovenský preklad SACE 2008. Dňa 28.7.2014 bol medzi žalovaným, pôvodným zhotoviteľom a žalobcom uzatvorený Dodatok č. 3 k Zmluve o dielo, na základe ktorého sa stal od dňa 1.8.2014 žalobca novým dodávateľom stavby. Žalobca listom zo dňa 26.2.2015 oznámil žalovanému odstúpenie od Zmluvy o dielo s odkazom na list žalovaného zo dňa 27.1.2015, ktorým bol žalobca odvolaný zo stavby s odôvodnením, že nie je schváleným podzhotoviteľom stavby, v dôsledku čoho musel žalobca nie svojím zavinením okamžite zastaviť všetky práce na uvedenej stavbe. Nakoľko schválením Dodatku č. 3 k Zmluve o dielo sa žalobca stal zhotoviteľom stavby, povinnosť schválenia zo strany investora stavby nevyplývala pre neho zo žiadneho ustanovenia zmluvy. Uvedená okolnosť mu preto neumožňovala ako zhotoviteľovi napĺňať zmluvné povinnosti, a preto s poukazom na podčlánok 19.7 písm. b) FIDIC od Zmluvy odstúpil. Úlohou súdu bolo ako predbežnú otázku posúdiť platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu.

5. Odstúpenie žalobcu od zmluvy listom zo dňa 26.2.2015 doručené žalovanému dňa 5.3.2015 súd prvej inštancie považoval za platné odstúpenie, urobené v súlade s podčlánkom 19.7 FIDIC, podľa ktorého bez ohľadu na iné ustanovenia tohto článku, ak vznikne akákoľvek udalosť alebo okolnosť vymykajúca sa spod kontroly Strán (vrátane ale neobmedzujúca sa iba na Vyššiu moc), ktorá neumožňuje alebo robí nezákonným pre jednu alebo obe Strany, aby naplnili jej alebo ich zmluvné povinnosti, alebo ktorá podľa Právnych predpisov, ktorými sa riadi Zmluva, oprávňuje Strany, aby boli uvoľnené z ďalšieho plnenia zmluvy. Z listu žalovaného zo dňa 27.1.2015, na ktorý sa odvolával žalobca vo svojom odstúpení od Zmluvy mal súd za preukázané, že investor požiadal žalovaného o odvolanie žalobcu zo stavby z dôvodu, že nie je schváleným podzhotoviteľom stavby. Žalovaný preto požiadal žalobcu o urýchlené dodanie všetkých požadovaných dokladov za účelom jeho schválenia ako podzhotoviteľa žalovaného tak, aby mohol pokračovať na rozpracovaných objektoch. Z čl. 7 bod 7.01 Zmluvy o dielo vyplýva nevyhnutnosť predchádzajúceho súhlasu stavebného dozoru objednávateľa pre akéhokoľvek podzhotoviteľa, ktorého chce zhotoviteľ (t.j. žalobca ako nový zhotoviteľ) poveriť realizáciou diela alebo

jeho časti. Z uvedeného zmluvného ustanovenia je teda zrejmé, že podpisom Dodatku č. 3 k Zmluve od dielo sa počnúc dňom 1.8.2015 /správne malo byť 1.8.2014 pozn. odvolacieho súdu/ žalobca stal zhotoviteľom stavby, na ktorého sa nevzťahuje povinnosť zakotvená v bode 7.01 Zmluvy o dielo. Takáto povinnosť sa na neho vzťahovala iba do času, kým bol podzhotoviteľom stavby t.j. do 31.7.2014. Požiadavka na predloženie bližšie nešpecifikovaných dokladov ako podmienka na pokračovanie v realizácii diela, teda nemala žiadnu oporu v zmluvných dojednaniach medzi žalobcom a žalovaným. Ak na základe takejto požiadavky rozhodol žalovaný o odvolaní žalobcu zo stavby, došlo podľa názoru súdu k naplneniu ustanovenia bodu 19.7 FIDIC o existencii okolností, ktoré neumožňujú žalobcovi napĺňať ďalej svoje zmluvné povinnosti, čo ho oprávňovalo na uvoľnenie z plnenia zmluvy.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade plnenie spočívalo vo výkonoch, ktoré nie je možné vrátiť, preto súd posudzoval, či žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi peňažnú náhradu za zrealizované výkony. K jednotlivým uplatneným nárokom žalobcu súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uviedol nasledovné:

- zádržné vo výške 10.006,96 EUR: Dokazovaním bolo preukázané, že nárok žalobcu na vyplatenie zádržného zanikol na základe jednostranného zápočtu pohľadávok č. 50/2015 zo dňa 17.4.2015, kedy proti pohľadávkam žalobcu vo výške 26.089,16 EUR (vrátane zádržného v sume 10.006,96 EUR, na základe faktúry č. 1400032) bol započítaný nárok žalovaného vyplývajúci z faktúr č. 400140622 a 400140617. Spornou otázkou medzi stranami sporu bolo, či možno v danom prípade postupovať podľa a voči splatným pohľadávkam žalovaného započítať nesplatnú pohľadávku žalobcu. Žalovaný listinnými dôkazmi - exekučný príkazmi preukázal, že v predmetnom období nebol žalobca schopný plniť svoje peňažné záväzky, nakoľko bolo voči nemu vedených množstvo exekučných konaní na podklade exekučných titulov vydaných v období, ktoré predchádzalo jednostrannému zápočtu. Žalovaný mal vedomosť o neschopnosti žalobcu plniť svoje peňažné záväzky aj na základe jeho neschopnosti riadne plniť svoje povinnosti zo zmluvy o dielo, v konaní bolo preukázané výpoveďou svedka N., že žalovaný nebol schopný zabezpečiť materiál potrebný pre realizáciu diela, ako je napríklad nákup betónových zmesí, a preto bola zavedený mechanizmus zabezpečovania týchto materiálov a služieb takým spôsobom, že žalobca vystavil objednávku žalovanému, žalovaný na základe tejto objednávky objednal potrebné služby a materiály, ktoré boli dodávané priamo žalobcovi. Po vystavení faktúry od dodávateľov na žalovaného bola hodnota dodávok prefakturovaná žalobcovi a následne sa uskutočnila ich úhrada zápočtom voči faktúram žalobcu. Uvedenú prax mal súd preukázanú napríklad faktúrami č.400140617 a č.40014622. Neschopnosť žalobcu plniť svoje peňažné záväzky tak mal žalovaný preukázanú nielen exekučnými príkazmi, ale aj vlastnou skúsenosťou s pôsobením žalobcu na predmetnej stavbe. Reklamácie žalobcu vo vzťahu k faktúram žalovaného č. 400140622 a 400140617 považoval súd za neopodstatnené, nakoľko jednostranný zápočet zo strany žalovaného bol urobený v čase, kedy už uplynula nielen 30 - dňová, ale aj pôvodne stanovená 105 - dňová lehota splatnosti faktúry č. 400140617. Vo vzťahu k faktúre č. 400140622 sa súd v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného poukazujúcu na ustanovenie a z neho vyplývajúcu povinnosť žalobcu, ktorý prijal väčšie množstvo tovaru, než bolo určené objednávkou zaplatiť zaň podľa fakturácie v súlade s dodacími listami.

- bezdôvodné obohatenie v celkovej sume 191.876,20 EUR, uplatnené žalobcom titulom výkonu dodatočných prác na základe zmenových listov č. 1, 2, 4, 5, 10, 7, 19 a na základe pokynu č. 8 vo výške 179.744,74 EUR a titulom vykonaných, ale nevyfakturovaných prác, na ktoré žalovaný nevystavil priebežné platobné potvrdenie v sume 12.131,46 EUR. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Dodatkom č. 3 k Zmluve o dielo žalobca ako nový zhotoviteľ podľa prebral za pôvodného zhotoviteľa všetky práva a záväzky zo Zmluvy o dielo. Zároveň pôvodný zhotoviteľ, t.j. V. A. - STAVBY postúpila na nového zhotoviteľa pohľadávky na istine vo výške 88.720,46 EUR, ktoré vznikli titulom záväzku k úhrade zádržného z faktúr vystavených pôvodným zhotoviteľom, ktoré tvoria Prílohu č. 1 Dodatku č. 3. Zároveň pôvodný zhotoviteľ vyhlásil, že ku dňu uzatvorenia Dodatku č. 3 si uplatnil všetky svoje peňažné nároky voči objednávateľovi a žiadne iné nároky okrem tých, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 1 voči nemu nemá. Z obsahu čl. 2 Dodatku č. 3 teda jednoznačne vyplýva, že na žalobcu, ako nového zhotoviteľa boli postúpené len tie pohľadávky voči žalovanému, ktoré sú obsahom Prílohy č. 1. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovaného, že Dodatkom č. 3 nedošlo k univerzálnej sukcesii, ale len k postúpeniu konkrétnych presne vyšpecifikovaných záväzkov žalovaného voči pôvodnému zhotoviteľovi. Zmenové listy č. 1, 2, 5, 10 boli vystavené dňa 14.1.2013, zmenový list č. 7 bol vystavený dňa 10.2.2013, teda v čase pred podpisom Dodatku č. 3, z čoho je zrejmé, že právo na zaplatenie dodatočných prác na základe predmetných zmenových listov na žalobcu ako nového zhotoviteľa nebolo zo strany pôvodného zhotoviteľa postúpené, a preto na úhradu ceny týchto prác nemá

nárok. Ak takéto plnenie žalobca poskytol, tak nie v prospech žalovaného, ale v prospech pôvodného zhotoviteľa, a teda dlžníkom vo vzťahu k žalobcovi je podnikateľ V. A. - STAVBY. Pokiaľ aj pôvodnému zhotoviteľovi neboli nároky vyplývajúce zo zmenových listov žalovaným uhradené, tak postúpenie týchto pohľadávok nebolo predmetom Dodatku č. 3.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že po podpise Dodatku č. 3 boli dňa 10.2.2015 vystavené žalobcom zmenové listy č. 4 na sumu 19.591,01 EUR a č. 19 na sumu 36.424,04 EUR. Vyplatenie náhrady dodatočne vykonaných prác je podmienené dodržaním formalizovaného postupu stanoveného Zmluvou o dielo vrátane podmienok FIDIC a osobitných zmluvných podmienok. Z listinných dôkazov, ako aj z výsluchu svedka D. N., ktorý bol riaditeľom výstavby na predmetnej stavbe, mal súd za preukázané, že na základe konania iniciovaného zhotoviteľom podľa čl. 20 bod 1 FIDIC je potrebné v stanovenom termíne 28 dní napísať oznámenie podložené príslušnými dokladmi, ktoré sa odošle investorovi na posúdenie, a ak investor zmeny schváli, stavebný dozor udelí pokyn na realizáciu naviac prác, dôjde k uzatvoreniu Dodatku a následne možno takto vykonané práce fakturovať, čiže podmienkou na fakturáciu je písomný pokyn stavebného dozoru a podpísanie Dodatku tak, ako to vyžaduje bod 8.03 Zmluvy o dielo. Zhotoviteľ nie je pred uzatvorením Dodatku oprávnený zmenu alebo úpravu diela realizovať. Rovnaký postup je potrebný aj v prípade konania podľa podčlánku 13.1 FIDIC, kedy zmeny neiniciuje sám zhotoviteľ, ale stavebný dozor. V prípade zmenových listov č. 4 a 19 takýto postup zo strany žalobcu dodržaný nebol, a preto mu nevznikol nárok na preplatenie vzniknutých nárokov. Keďže nároky žalobcu na základe zmenových listov č. 4 a 19 nie sú nárokmi v zmysle Zmluvy o dielo, keďže neboli predmetom uzatvoreného dodatku, tak mu na ich úhradu nárok nevznikol. Samotné zmenové listy sú nepodpísané dokumenty, ktoré nepreukazujú tvrdenia žalobcu o vykonaní dodatočných prác. Dodržanie zmluvne dohodnutého postupu pre vznik nároku na zaplatenie naviac prác, je preto zároveň dôkazom o ich vykonaní; nakoľko v danom prípade takýto postup absentuje, mal súd za to, že žalobca dôkazné bremeno o tom, či vôbec a ak áno, v akom rozsahu boli práce vykonané neuniesol.

8. Pokiaľ išlo o nárok na úhradu sumy 12.131,46 EUR ako hodnoty vykonaných, ale nevyfakturovaných prác na objekte č. 42.33.07 v sume 2.662,20 EUR, na objekte č. 43.32.51 v sume 3.487,04 EUR a na objekte č. 43.32.52 v sume 5.982,22 EUR, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vykonanie takýchto prác. Podmienkou pre fakturáciu bolo vydanie predbežného platobného potvrdenia. Z výpovede svedka D. N., ako aj V. H. mal súd za preukázané, že k získaniu predbežného platobného potvrdenia od objednávateľa bolo potrebné predložiť presne stanovené doklady, pričom V. H., konateľ úpadcu potvrdil, že za posledný mesiac pred odstúpením od zmluvy žiadne takéto doklady žalovanému nepredkladali. K námietke premlčania súd uviedol, že žalobca od zmluvy odstúpil dňa 26.2.2015, čiže týmto dňom začala plynúť štvorročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 26.2.2019, žaloba bola podaná dňa 6.3.2019, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty, z čoho je zrejmé, že nárok žalobcu na vydanie sumy 179.744,74 EUR a sumy 12.131,46 EUR je premlčaný.

9. K náhrade škody vo výške 251.284,76 EUR vyúčtovaná faktúrou č. 1500010 so splatnosťou 19.10.2015 súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, nakoľko v rozpore s ustanovením čl. 7, bod 7.01 Zmluvy o dielo žiadal žalobcu ako zhotoviteľa stavby o splnenie takých podmienok, ktoré mu zmluva neukladala, nakoľko splnenie takýchto podmienok mohol vyžadovať iba od podzhotoviteľa stavby, ktorým žalobca od účinnosti Dodatku č. 3 t.j. 28.7.2014 nebol, keďže nahradil pôvodného zhotoviteľa. Splnením podmienok nevyplývajúcich zo Zmluvy o dielo podmieňoval zotrvanie žalobcu na stavbe, nakoľko práve s odkazom na skutočnosť, že žalobca nedodal doklady nevyhnutné pre jeho schválenie ako podzhotoviteľa stavby ho žalovaný listom zo dňa 27.1.2005 odvolal zo stavby a okamžite zastavil jeho činnosť na stavbe. Odvolanie žalobcu zo stavby s poukazom na nesplnenie podmienok nevyplývajúcich pre neho z povinností zhotoviteľa zo zmluvy o dielo mu znemožnilo pokračovať v plnení si svojich zmluvných podmienok, a preto od zmluvy odstúpil. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 251.284,76 EUR; súčasťou tejto škody sú zmluvné pokuty v celkovej výške 233.728,58 EUR, vyúčtované žalobcovi troma faktúrami od spoločnosti STANOX podľa Zmluvy o dielo č. PU 2/2015 zo dňa 22.11.2014 a jednou faktúrou vystavenou podľa rámcovej zmluvy č. PU 001/2015 zo dňa 22.11.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Autožeriavy STAŇO, s.r.o.. Obe zmluvy boli uzatvorené v rovnaký deň 22.11.2014, ktorý pripadol na sobotu, čo je neštandardný postup. Zmluvy mali byť podpísané v roku 2014, avšak ich číselné označenie skôr nasvedčuje tomu, že boli podpísané až v roku 2015. V rámcovej zmluve uzatvorenej so spoločnosťou Autožeriavy Staňo bolo v článku II bod 3 dohodnuté minimálne plnenie, ktoré sa žalobca ako objednávateľ zaviazal prijať od dodávateľa vo

výške 200.000,- EUR. Pre prípad porušenia uvedeného zmluvného dojednania bola medzi zmluvnými stranami v článku V bod 7 dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 85.124,- EUR. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.6.2015, ale zmluvná pokuta bola žalobcovi vyúčtovaná už dňa 22.4.2015 faktúrou č. 170A2015, hoci žalovaný mohol teoreticky do dňa účinnosti zmluvy podmienku minimálneho plnenia splniť. Z uvedenej zmluvy navyše žiadnym spôsobom nevyplýva, či súvisí s činnosťou žalobcu na stavbe, ktorá bola predmetom Zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným. Plnenie dohodnuté v zmluve, preto mohlo byť realizované na akejkoľvek stavbe, na ktorej pôsobil žalobca v danom období. Podľa zmluvy o dielo uzatvorenej so spoločnosťou STANOX, s.r.o. bola zmluvná cena diela dohodnutá sumou 1.238.388,16 EUR. V článku 4 bod 4.02 bola dohodnutá doba plnenia celého diela tým spôsobom, že dátum začatia prác (odovzdanie staveniska) bol 25.1.2015 a koniec lehoty výstavby celého diela bol 5.4.2015. V článku 8 bod 8.04 bolo dohodnuté, že v prípade omeškania objednávateľa, t.j. žalobcu s odovzdaním staveniska viac ako 14 dní po 25.1.2015 má zhotoviteľ právo na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 12 % celkovej ceny diela. Spoločnosť STANOX vyúčtovala zmluvnú pokutu žalobcovi troma faktúrami, a to: faktúrou č. 003/ 2015A sumou 43.572,22 EUR, faktúrou č. 004/2015A sumou 68.242,- EUR a faktúrou č. 001/2015A 36 sumou 792,36 EUR. Súd poukázal na nepochopiteľnú skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená dňa 22.11.2014, ale povinnosť odovzdať stavenisko bola stanovená až na deň 25.1.2015, čiže 2 mesiace po uzatvorení zmluvy. Pokiaľ bol dohodnutý termín odovzdania staveniska do 25.1.2015 žalobcovi nič nebránilo, aby ihneď po uzatvorení zmluvy pristúpil k odovzdaniu staveniska a vyhol sa tak porušeniu svojich zmluvných povinností. Spoločnosti Autožeriavy STAŇO a STANOX sa stali uzatvorením predmetných zmlúv podzhotoviteľmi, a ak ich chcel žalobca ako zhotoviteľ poveriť realizáciou diela alebo jeho časti, bol potrebný podľa článku 7 Zmluvy o dielo predchádzajúci písomný súhlas riaditeľa výstavby, ktorým bol p. N.. Svedok N.Č. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že menované spoločnosti nepozná, nemá vedomosť o tom, že by na stavbe, pôsobili. Žalobca nepreukázal, že o takýto súhlas riaditeľa výstavby požiadal, resp. že mu uzatvorenie zmlúv s podzhotoviteľmi vôbec oznámil. V. H. vo svojej výpovedi potvrdil, že žiadnu z faktúr, ktorými boli žalobcovi vyúčtované zmluvné pokuty neuhradil, čiže k žiadnej škode spočívajúcej v zmenšení majetku úpadcu nedošlo.

10. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluvy, ktoré uzatvoril žalobca so spoločnosťami Autožeriavy STAŇO a STANOX boli účelové, dodatočne uzatvorené, ich cieľom bolo zabezpečiť pre žalobcu pohľadávky voči žalovanému. Škodu si žalobca uplatnil v sume 251.284,76 EUR, súhrn vyfakturovaných zmluvných pokút predstavuje sumu 233.728,58 EUR, rozdiel vo výške 17.556,18 EUR žalobca žiadnym spôsobom nielen že nepreukázal, ale ani neuvádzal, z čoho mal tento rozdiel pozostávať.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu na zádržné zanikol na základe jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného ešte v čase pred podaním žaloby, nárok na plnenie v zmysle ustanovenia je premlčané, a preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd nemohol uplatnený nárok žalobcovi priznať a hoci súd konštatoval porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného, v príčinnej súvislosti s týmto porušením žalobcovi žiadna škoda nevznikla a súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a nasl. a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd štátu náhradu trov konania spočívajúcu v súdnom poplatku nepriznal.

12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil premlčanie nároku uplatneného žalobou, nakoľko súd prvej inštancie jednak vychádzal z nesprávneho dátumu podania žaloby a jednak nesprávne aplikoval účinky odstúpenia úpadcu od Zmluvy o dielo. Súd v bode 1 odôvodnenia rozsudku, ako aj napríklad v bode 68. odôvodnenia rozsudku uvádza, že žaloba bola žalobcom podaná dňa 6.3.2019, pričom uvedené tvrdenie súdu nie je pravdivé. Žalobca podal na súd prvej inštancie žalobu dňa 5.3.2019. Ďalším nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu sú účinky odstúpenia úpadcu od Zmluvy o dielo. Poukázal na bod 50. odôvodnenia, pričom z uvedeného vyplýva jednak to, že súd považoval odstúpenie úpadcu od Zmluvy o dielo za platný jednostranný právny úkon a zároveň mal za preukázané, že uvedeného odstúpenie od Zmluvy o dielo bolo žalovanému doručené dňa 5.3.2015. Vzhľadom na to, že odstúpenie úpadcu od Zmluvy o dielo bolo žalovanému doručené dňa 5.3.2015 (pričom súd považoval uvedené odstúpenie od Zmluvy o dielo za platné a uvedený dátum doručenia nebol v konaní sporný), niet podľa názoru žalobcu dôvodu na to, aby bol na účinky tohto odstúpenia od Zmluvy o dielo aplikovaný dátum 26.2.2015 tak, ako to uskutočnil súd v rozsudku, nakoľko až 5.3.2015 bolo odstúpenie od Zmluvy o dielo doručené žalovanému. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností podľa názoru žalobcu vyplýva, že

účinky odstúpenia úpadcu od Zmluvy o dielo nastali dňa 5.3.2015 a žalobca podal na súd žalobu dňa 5.3.2019. z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 179.744,74 EUR a sumy 12.131,46 EUR nie je premlčaný a súd neoprávnene žalobu žalobcu zamietol.

13. Podľa názoru žalobcu došlo zo strany súdu prvej inštancie tiež k nesprávnemu posúdeniu Dodatku č. 3 z ZOD. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že Dodatkom č. 3 nedošlo k univerzálnej sukcesii, ale len k postúpeniu konkrétnych presne vyšpecifikovaných záväzkov žalovaného voči pôvodnému zhotoviteľovi. Podľa názoru žalobcu nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, ako aj tvrdenie súdu uvedené v bode 58. odôvodnenia, že by Dodatok č. 3 k Zmluve o dielo nebol právny úkon univerzálnej sukcesie. V článku 2 tohto Dodatku č. 3 sa výslovne uvádza, že nový zhotoviteľ (t.j. úpadca) nahrádza v Zmluve o dielo pôvodného zhotoviteľa a preberá za pôvodného zhotoviteľa všetky práva a záväzky zo Zmluvy o dielo vyplývajúce, pričom žalovaný so zmenou v osobe zhotoviteľa výslovne súhlasí. Podľa názoru žalobcu nie je taktiež pravdivé tvrdenie súdu, že Dodatkom č. 3 si vysporiadali úpadca a žalovaný všetky peňažné pohľadávky, a teda, že by úpadca nemal nárok na zaplatenie inej pohľadávky ako zádržného uvedeného v prílohe č. 1 tohto dodatku. Súd bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia, alebo argumentácie uvádza v bode 58. odôvodnenia, že týmto Dodatkom č. 3 došlo len k postúpeniu konkrétnych presne vyšpecifikovaných záväzkov žalovaného voči pôvodnému zhotoviteľovi. V článku 3 Dodatku č. 3 je jednoznačne a nepochybne uvedené, že úpadca ako nový zhotoviteľ má právo na úhradu ešte nezaplatenej zmluvnej ceny za zhotovené, alebo dokončené dielo, na ktoré nebola pôvodným zhotoviteľom vystavená faktúra alebo daňový doklad.

14. Žalobca v odvolaní poukázal na písomné podanie žalovaného zo dňa 28.1.2015, v rámci ktorého žalovaný uvádza, že niektoré oznámenia (zmenové listy) spĺňajú podmienky zmenového konania a dokonca v prílohe tohto písomného podania žalovaný uvádza, že zmenové listy č. 1 (v celkovej sume 9.453,14 EUR) a č. 2 (v celkovej sume 78.688,64 EUR) je možné fakturovať. Uvedenú skutočnosť potvrdil, podľa názoru žalobcu, aj svedok D. N., ktorý vyššie uvedené písomné podanie vyhotovil. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný týmto uznal túto časť nároku úpadcu. Je potrebné poukázať aj na tvrdenie žalovaného v jeho písomnom podaní zo dňa 26.2.2015, v rámci ktorého uvádza, že náklady na stráženie prechodov (v žalobcom uplatnenej sume 13.449,15 EUR) je úpadca povinný si uplatňovať v rámci zmenového konania. Je celkom pochopiteľné, že úpadca ani reálne nemohol niektoré formálne požiadavky zmenového konania splniť, nakoľko mu žalovaný listom zo dňa 27.1.2015 neumožnil pokračovať v zhotovovaní diela a vstupovať na stavbu za účelom zabezpečenia si prípadnej dokumentácie potrebnej na uplatňovanie jeho nároku. Podľa žalobcu je nepochybné, že uzatvorením Dodatku č. 3 k ZOD nadobudol aj právo na úhradu ešte nezaplatenej zmluvnej ceny za zhotovenú časť diela, ktorú faktúrou nevyúčtoval pôvodný zhotoviteľ. Zhotovenie časti diela uplatnenej zmenovými listami uznal aj samotný žalovaný v písomnom podaní zo dňa 28.1.2015, preto podľa názoru žalobcu vyplýva, že nárok úpadcu v zmysle ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. vznikol, tento nárok nie je premlčaný a súd by mal žalovaného na zaplatenie tohto nároku zaviazať. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že niektoré dojednania v rámci FIDIC a konanie žalovaného môžu byť v rozpore s o zásadami poctivého obchodného styku a výkon takéhoto práva nepožíva v zmysle § 265 Obch. zák. právnu ochranu. Aplikáciou výkladu ustanovení FIDIC dochádza k vzdaniu sa práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, pričom takéto vzdanie sa práva je neplatné.

15. K jednostrannému započítaniu pohľadávok žalovaným žalobca uviedol, že v danom prípade nie je možné akceptovať skutočnosť, že žalovaný v súdnom konaní preukázal takú neschopnosť úpadcu plniť svoje peňažné záväzky, ktorá vyšla najavo až po 17.4.2015 tvrdiac dodatočne, že takáto skutočnosť spätne potvrdzuje splnenie výnimky z ustanovenia § 359 Obch. zák. ku dňu 17.4.2015. Všetky Exekučné príkazy predložené žalovaným ako dôkaz (Príloha č. 2 písomného podania žalovaného zo dňa 26.6.2019) boli súdnymi exekútormi vydané až po dátume 17.4.2015. Uvedenú skutočnosť tvrdil žalobca už v jeho písomnom podaní zo dňa 11.10.2021, pričom s uvedeným tvrdením žalobcu sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Aj napriek skutočnosti, že jednostranné započítanie pohľadávok uskutočnené žalovaným nespôsobilo právne účinky zamýšľané žalovaným (t.j. zánik pohľadávky úpadcu), takéto započítanie založilo účinok uznania záväzku žalovaného, pričom týmto účinkom je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že v dobe uznania záväzok žalovaného voči úpadcovi v uznanom rozsahu trvá, čo malo za následok presun dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného.

16. K náhrade škody žalobca uviedol, že skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného (úpadcu) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť

na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Samotná skutočnosť, že zo strany úpadcu nedošlo k uhradeniu pohľadávok, neznamená že úpadcovi nárok na náhradu škody nevznikol. V danom prípade vznikli spoločnostiam STANOX, s.r.o. a AST Group, s.r.o. pohľadávky voči úpadcovi, pri ktorých je príčinná súvislosť s protiprávnym konaním žalovaného nepochybná. Na strane úpadcu teda vznikol z dôvodu protiprávneho konania žalovaného konkrétny peňažný záväzok, ktorý zaťažil účtovnú bilanciu úpadcu. Nebyť konania žalovaného, ktorým neoprávnene znemožnil úpadcovi pokračovať v zhotovovaní diela, nedošlo by zo strany úpadcu k porušeniu jeho zmluvného záväzku vyplývajúceho z predložených zmlúv. Tvrdenia súdu o tom, či spoločnosti STANOX, s.r.o. a AST Group, s.r.o. boli alebo neboli schválenými podzhotoviteľmi zo strany žalovaného sú taktiež bez právneho významu, nakoľko uvedená skutočnosť nemá vplyv na platnosť týchto zmlúv. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že súd v rozsudku posudzoval uplynutie premlčacej doby iba vo vzťahu k nárokom vzniknutým z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Premlčanie konštatované súdom sa tak týka vzájomných nárokov žalobcu a žalovaného na vrátenie poskytnutých plnení z titulu odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu podľa . Pokiaľ by tieto nároky aj premlčané neboli (čo odmieta), tak nároky vzniknuté po odstúpení od zmluvy sú vždy vzájomné a v zásade v rovnakej výške. V prípade nároku na úhradu sumy 179.744,74 EUR však podľa žalovaného nebolo dôvodom zamietnutia nároku samotné premlčanie, ale iná skutočnosť. Konkrétne, súd jasne uviedol, že prípadné nároky z prác realizovaných pôvodným zhotoviteľom (V. A. - STAVBY) na žalobcu ako nového zhotoviteľa Dodatkom č. 3 k Zmluve o dielo medzi žalobcom a žalovaným nikdy neprešli. Žalobca tvrdí, že malo dôjsť k univerzálnej sukcesii týchto nárokov na žalobcu podpisom Dodatku č. 3 k Zmluve o dielo. Ak by však s týmto odvolací súd aj stotožnil, v takom prípade je nevyhnutné rátať premlčanie nároku žalobcu od dátumu účinnosti Dodatku č. 3, t.j. od 28.7.2014, resp. 1.8.2014. Ak by totiž došlo k postúpeniu aj týchto nárokov na základe Dodatku č. 3 (čo žalovaný odmieta), nejde o nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol žalobca žalovanému na ktoré by sa aplikoval . Dodatok č. 3 bol totiž trojstrannou zmluvou medzi žalobcom ako novým zhotoviteľom, žalovaným ako objednávateľom a V. A. - STAVBY ako pôvodným zhotoviteľom; žalobca tvrdí, že mu bol predmetný nárok postúpený od V. A.Á. - STAVBY. Nejde tak o žiadne plnenie, ktoré by žalobca poskytol žalovanému a ktorý by bol žalovaný povinný vrátiť po odstúpení od zmluvy. Po odstúpení od zmluvy, je žalobca povinný postúpený pohľadávku „vrátiť“ spoločnosti V. A. - STAVBY a tá je zas povinná vrátiť žalobcovi to, čo za postúpenie od žalobcu prijala. Ak teda išlo o postúpenie nároku z V. A. - STAVBY na žalobcu na základe Dodatku č. 3, je potrebné určiť začiatok plynutia premlčacej doby od momentu, kedy mohol žalobca tento nárok voči žalovanému po prvý raz uplatniť. Nejde totiž o nárok na vrátanie podľa , ale o samostatnú postúpenú pohľadávku. Pri všeobecnej 4-ročnej premlčacej lehote, je aj z tohto pohľadu tvrdený nárok žalobcu premlčaný.

18. Ďalším argumentom v neprospech tvrdenia žalobcu (že došlo k postúpeniu všetkých práv a povinností) je aj skutočnosť, že pohľadávky musia byť v rámci ich postúpenia dostatočne určité na to, aby mohlo prísť k ich postúpeniu. Súdna prax neumožňuje neurčité postúpenie všetkých pohľadávok, bez ich konkrétnej špecifikácie, t.j. minimálne bez uvedenia výšky postúpenej pohľadávky a ich právneho základu/dôvodu. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2010, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla“. Súčasťou Dodatku č. 3 bola aj príloha, ktorá tvorila zoznam pohľadávok. Vzhľadom k uvedenému nie je najmenší dôvod sa nazdávať, že predmetným dodatkom došlo k postúpeniu všetkých pohľadávok. Okrem toho pôvodný zhotoviteľ V. A. - STAVBY v Dodatku č. 3 vyhlásil, že do momentu uzatvorenia tohto dodatku si voči objednávateľovi uplatnil všetky svoje nároky a žiadne iné, okrem tých ktoré tvoria prílohu k Dodatku č. 3, nemá. V súlade s uvedeným a v súlade so súdnou a odbornou praxou je potrebné za postúpené pohľadávky považovať iba tie, ktoré sú expressis verbis uvedené v prílohe k Dodatku č. 3.

19. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že samotný dátum vydania exekučných príkazov nie je podstatný. Vydanie exekučného príkazu totiž predchádza viacero významných právnych okamihov, na základe ktorých môže byť zjavná neschopnosť zmluvnej strany plniť svoje záväzky. Vydaniu exekučných príkazov, predchádzalo vydanie príkazov na začatie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, poverenie na vykonanie exekúcie a v neposlednom rade vydanie samotného exekučného titulu (právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia). Žalovaný odkazuje v tomto smere na svoje vyjadrenie zo dňa 26.6.2019 (body 12. a 13.), v ktorom sumarizuje exekučné konania a na

svoje vyjadrenie zo dňa 12.8.2020 (bod 3.), v ktorom sumarizuje aj jednotlivé exekučné tituly (zväčša platobné rozkazy), ktoré jasne predchádzali započítaniu.Za jediný ukazovateľ vedomosti žalovaného o neschopnosti žalobcu plniť svoje záväzky, preto nemôže byť považovaný iba dátum vydania jednotlivých exekučných príkazov, ako sa to snaží tvrdiť žalobca. Takýto výklad výnimky obsiahnutej v § 359 Obch. zák.by úplne vylúčil možnosť aplikovať objektívne (alebo aj subjektívne) skúsenosti obchodného partnera, ktorý vie z vlastnej činnosti alebo aj z verejne dostupných informácií, prípadne od informácií od iných obchodných partnerov, že konkrétny subjekt nie je schopný plniť svoje záväzky a že preto existujú jasné dôvody na uplatnenie započítania aj voči nesplatnej pohľadávke. Uvedené jednoznačne deklaruje, že žalobca v čase pred vykonaním jednostranného započítania žalovaného nebol schopný včas plniť svoje peňažné záväzky, čo nakoniec vyplýva aj z aktuálneho konkurzu, v ktorom je žalobca. Žalovaný tvrdí, že na základe uvedených skutočností boli splnené zákonné podmienky na jednostranné započítanie v zmysle § 359 Obch. zák.. Naopak žalobca nijako nepreukázal svoju schopnosť plniť svoje záväzky v rozhodnom čase, nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy a ani ich nenavrhol vykonať.

20. K náhrade škody žalovaný uviedol, že žalobca vzniknutú škodu odvodzoval len od jeho údajnej povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu za porušenie zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou STANOX, s.r.o. a za rovnaké porušenie zmluvy o dielo uzatvorenej so spoločnosťou Autožeriavy STAŇO, s.r.o. Vo vzťahu k obom uvedeným zmluvným pokutám však žalobca nepreukázal, že by tieto boli z jeho strany uhradené, čo potvrdil aj konateľ úpadcu - svedok V. H.. Majetok žalobcu tak nebol žiadnym spôsobom znížený o výšku sumy za predmetné zmluvné pokuty. Žalobcovi preto žiadna skutočná škoda nevznikla. Z oboch údajných zmlúv o dielo žalobcu so spoločnosťou STANOX, s.r.o. a Autožeriavy STAŇO, s.r.o. absolútne nevyplývalo, že by tieto akokoľvek súviseli so zmluvou o dielo uzavretou medzi žalobcom a žalovaným. Rovnako aj svedok N. potvrdil, že ani jednu z uvedených spoločností nepozná a že nemá vedomosť, že by sa na stavbe akýmkoľvek spôsobom podieľali. Predmetné zmluvy o dielo preto nemusia mať žiadny súvis so zmluvou o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný má za to, že ak by mala len akceptovaná faktúra preukazovať vznik škody, bolo by veľmi jednoduché zneužívať ustanovenia o náhrade škody. Bolo povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia a preukázal tak priamu a jedinú príčinnú súvislosť zmluvných pokút s porušením zmluvnej alebo zákonnej povinnosti a teda skutočný súvis predmetných zmlúv so zmluvou o dielo medzi žalobcom a žalovaným, čo však žalobca v konaní nepreukázal. Žalovaný je presvedčený, že ani odvolací súd neprisvedčí takto vykonštruovanému údajnému nároku žalobcu, kedy nebol v súdnom konaní tvrdený a ani preukázaný vznik žiadnej skutočnej škody.

21. K vráteniu prijatého plnenia žalovaným uvádza, že vo vzťahu k prvej časti (sume 179.744,74 EUR), súd jasne poukázal (bod 58., str. 27 a 28 rozsudku) na účinky a rozsah postúpenia pohľadávok v zmysle Dodatku č. 3 k Zmluve od dielo - odkazuje v tomto smere na čl. II tohto vyjadrenia žalovaného. Ak neexistovala takáto pohľadávka žalobcu pred odstúpením od zmluvy, nemohol sa žiaden takýto nárok ani „transformovať“ do podoby nároku podľa . Žalovaný popiera akékoľvek dodanie prác v danom rozsahu zo strany žalobcu, a preto neexistuje žiaden nárok žalobcu na plnenie v uvádzanej hodnote. Vo vzťahu k druhej časti sume 12.131,46 EUR, žalobca nedodržal zmluvne dohodnutý postup pre vznik nároku na zaplatenie prác naviac. Žalovaný popiera dodanie prác zo strany žalobcu riadne a včas. Preto sú aj samotné zmenové listy č. 4 a č. 19 len nepodpísanými dokumentami, ktoré nepreukazujú tvrdenia žalobcu o dodaní prác.

22. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca nijakým spôsobom v súdnom konaní ani v odvolaní nešpecifikoval z akej sumy má pozostávať jeho nárok na vrátenie plnenia po odstúpení od zmluvy o dielo podľa § 531 ods. 2 Obch. zák. V konaní bolo skutkovo zjavné a nesporné, že žalobca predmetné práce nevykonal vôbec /179.744,74 EUR/, resp. ich nevykonal riadne a včas /12.131,46 EUR/. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalovaný dodáva, že všetky plnenia medzi zmluvnými stranami, ku ktorým došlo pred odstúpením od zmluvy, sa považujú za plnené v súlade so zmluvou a preto ich nie je možné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie. V tomto zmysle odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2009, sp. zn. 1M Obdo V 2/2007, z ktorého vyplýva, že „plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy, teda nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. “.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust.

ods. 3, oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 16.4.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

24. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

27. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:

28. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie celkovej sumy 453.167,92 EUR, ktorá pozostávala zo štyroch nárokov a to: 1/ z neuhradeného zádržného vo výške 10.006,96 EUR, 2/ z dodatočne objednaných a vykonaných prác nad pôvodne zmluvne dohodnutý rozsah v celkovej výške 179.744,74 EUR, 3/ z titulu výkonu prác, na ktoré ale žalovaný nevystavil priebežné platobné potvrdenie v celkovej výške 12.131,46EUR , 4/ z náhrady škody v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného vo výške 251.284,76 EUR. Žalovaný vo svojej procesnej obrane poprel nárok žalobcu v celom rozsahu a vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

29. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil premlčanie nároku žalobcu odvolací súd uvádza, že zo spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na súd dňa 5.3.2019 elektronicky, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 5.3.2019 o 16.08 hod /č. l. 6/. V konaní nebolo sporné, že odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 26.2.2015 bolo žalovanému doručené dňa 5.3.2015, pričom je potrebné poukázať na ust. § 349 ods.1 Obch. zák., podľa ktorého „Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy, je doručený druhej strane.“ Moment účinnosti odstúpenia od zmluvy je upravený v § 394 ods. 1 Obch. zák. a viaže sa na doručenie prejavu vôle oprávnenej strany od zmluvy odstúpiť druhej strane. Z uvedeného je zrejmé, že k zániku zmluvy došlo doručením odstúpenia žalovanému dňa 5.3.2015, a nie ku dňu 26.2.2015 ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 5.3.2019, t.j. posledný deň štvorročnej lehoty, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil námietku premlčania a nárok žalobcu nie je premlčaný. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ako správne uviedol žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, premlčanie nebolo jediným dôvodom zamietnutia žaloby. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako platné, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nebola napadnutá odvolaním, preto bude vychádzať z platného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu tak, ako ho ustálil súd prvej inštancie v súlade s podčlánkom 19.7 ustanovení FIDIC.

30. Po posúdení námietky premlčania, odvolací súd k prvému nároku žalobu na zaplatenie zádržného vo výške 10.006,96 EUR uvádza, že súd prvej inštancie správne ustálil, že tento nárok žalobcu zanikol na základe jednostranného započítania pohľadávok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. Obch. zák., podľa ktorého „proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku , ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.“ tu poskytuje právnu ochranu veriteľovi proti dlžníkovi, ktorý nie je schopný splácať svoje finančné záväzky. Neschopnosť splácať splatné záväzky môže vyplývať napr. z neúspešných exekučných konaní, pričom aj konkurzné konanie môže byť dôkazom o insolvencii dlžníka. Žalovaný v konaní predložil listinné dôkazy - exekučné príkazy z ktorých vyplýva, že žalobca nebol schopný plniť svoje finančné záväzky. Uvedené skutočnosti tak ako uviedol aj súd prvej inštancie,

boli preukázané okrem exekučných príkazov aj výpoveďou svedka D.Ň. N., ktorý tvrdil, že žalobca nebol schopný zabezpečiť materiál potrebný na realizáciu diela, napr. nákup betónových zmesí. Preto žalovaný nakupoval materiál v prospech žalobcu a vynaloženú sumu si následne započítaval voči nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej odmeny. Započítanie bolo žalovaným uskutočnené dňa 17.4.2015, preto bolo podľa žalobcu nevyhnutné, aby žalovaný preukázal, že úpadca nie je najneskôr ku dňu 17.4.2015 schopný plniť svoje záväzky. Žalovaný v odvolaní namietal, že exekučné príkazy boli súdnymi exekútormi vydané až po dátume 17.4.2015,teda žalovaný nemohol mať vedomosť ku dňu 17.4.2015 o žiadnom exekučnom príkaze, nakoľko tieto boli vyhotovené až po vykonaní jednostranného zápočtu žalovaným. K odvolacej námietke žalobcu je potrebné uviesť, že exekučné príkazy nie sú jediným dôkazom o neschopnosti žalobcu plniť peňažné záväzky. Odvolací súd tu súhlasne so súdom prvej inštancie uvádza, že platobná neschopnosť žalobcu vyplývala aj zo svedeckej výpovedi svedka D. N. ako už bolo vyššie uvedené. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že exekučným príkazom predchádzajú iné skutočnosti napr. upovedomenie o začatí exekúcie, poverenie na vykonanie exekúcie príslušným súdom a vydanie samotného exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd plne stotožňuje.

31. K druhému uplatnenému nároku žalobcu a to dodatočne vykonaným a objednaným prácam nad pôvodne dohodnutý rozsah vo výške 179.747,74 EUR odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, okrem vysporiadania sa s námietkou premlčania. Z Dodatku č. 3 k ZOD článok 2 /č. l. 91-93 spisu/ vyplýva, že pôvodný zhotoviteľ /V. A.-STAVBY/ vyhlasuje, že ku dňu uzavretia Dodatku č. 3 uplatnil všetky svoje peňažné nároky voči objednávateľovi/ žalovaný/ a že nemá voči objednávateľovi žiadne iné peňažné nároky vyplývajúce zo ZOD, okrem tých, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tohto dodatku. Z prílohy č. 1 k Dodatku č. 3 nevyplýva nárok žalobcu na zaplatenie sumy 179.747,74 EUR. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že na žalobcu ako nového zhotoviteľa boli postúpené len tie pohľadávky voči žalovanému, ktoré sú obsahom Prílohy č. 1, ktorá tvorí zoznam pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že Dodatkom č.3 teda nedošlo k univerzálne sukcesii, ale len k postúpeniu konkrétnych presne špecifikovaných záväzkov žalovaného voči pôvodnému zhotoviteľovi.

32. K tretiemu uplatnenému nároku žalobcu-výkonu prác, na ktoré žalovaný nevystavil priebežné platobné potvrdenie v celkovej výške 12.131,46 EUR /2.662,20 EUR+5.982,22 EUR/ je opätovne potrebné uviesť, že z prílohy č. 1 k Dodatku č. 3 nevyplýva nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 12.131,46 EUR, s tým, že na žalobcu ako nového zhotoviteľa boli postúpené len tie pohľadávky voči žalovanému, ktoré sú obsahom Prílohy č. 1, ktorá tvorí zoznam pohľadávok. Pohľadávka vo výške 12.131,46 EUR nie je uvedená v prílohe č. 1 Dodatku. Pokiaľ aj žalobca nejaké plnenie poskytol, tak nie v prospech žalovaného, ale v prospech pôvodného zhotoviteľa a správne súd prvej inštancie uviedol, že tieto nároky si musí žalobca uplatňovať voči tomuto pôvodnému zhotoviteľovi. V ostatnom sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, okrem vysporiadania sa s námietkou premlčania.

33. K nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 251.284,76 EUR /štvrtý nárok/ odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca nepreukázal splnene všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. K porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaným sa vyjadril súd prvej inštancie ,ktorý konštatoval jej porušenie žalovaným, ktorý v rozpore s ustanovením článku 7 bod 7.01 ZOD žiadal žalobcu ako zhotoviteľa stavby o splnenie takých podmienok, ktoré mu zmluva neukladala, nakoľko tieto mohol žiadať iba od podzhotoviteľa stavby, ktorým žalobca od účinnosti Dodatku č. 3, t.j. od 28.7.2014 nebol, keďže nahradil pôvodného zhotoviteľa. Z uvedeným sa odvolací súd plne stotožňuje. Na to, aby mohol súd priznať žalobcovi nárok na náhradu škody, však musia byť kumulatívne splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škody, ktoré v prejednávanej veci splnené neboli. Škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť pozostávala jednak zo sumy 233.728,58 EUR, ktorá predstavuje zmluvné pokuty za porušenie povinnosti žalobcu voči spoločnostiam STANOX s.r.o. a Autožeriavy STAŇO, s.r.o., ako svojim zmluvným partnerom. Z predložených zmlúv však nevyplýva, či ich činnosť súvisí s činnosťou žalobcu na stavbe, ktorá bola predmetom ZOD medzi žalobcom a žalovaným, pričom plnenie dohodnuté v zmluvách mohlo byť realizované na akejkoľvek inej stavbe , kde žalobca pôsobil v rozhodnom čase. Uvedené zmluvy preto nemusia mať žiadny súvis so zmluvou o dielo uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným. Pri uplatnení nároku na náhradu škody vo výške 251.284,76 EUR predstavovala suma 233.728,58 EUR zmluvné pokuty vyúčtované spoločnosťami STANOX s.r.o. a Autožeriavy STAŇO, s.r.o., pričom rozdiel vo výške 17.556,18 EUR žalobca žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, neuviedol o akú škodu sa

jedná, ani akú povinnosť žalovaný porušil. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní ani nepreukázal úhradu faktúr za vyúčtovanú zmluvnú pokutu. V ostatnom odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie body 75. - 78., s ktorými sa plne stotožňuje.

34. K vráteniu prijatého plnenia žalovaným v zmysle ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. odvolací súd dodáva, že toto ustanovenie upravuje vysporiadanie plnenia, ktoré bolo poskytnuté na základe zmluvy pred jej odstúpením. Každá zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijala. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie námietku premlčania posúdil nesprávne /s čím sa stotožnil aj odvolací súd/, preto je nevyhnutné, aby súd nárok úpadcu v zmysle ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. uplatnený žalobou priznal. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť a súhlasí so žalovaným, že pokiaľ pohľadávka žalobcu neexistovala pred odstúpením od zmluvy, nemôže byť žiadny takýto nárok priznaný ani podľa ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. z titulu odstúpenia od zmluvy. Žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť svojho nároku /vykonanie a dodanie prác žalovanému/, preto mu nemohol byť súdom prvej inštancie priznaný. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že niektoré dojednania v rámci FIDIC a konanie žalovaného môžu byť v rozpore s o zásadami poctivého obchodného styku a výkon takéhoto práva nepožíva v zmysle § 265 Obch. zák. právnu ochranu. Odvolací súd zastáva názor, že v prejednávanej veci nedošlo k porušeniu zásady poctivého obchodného styku. Odvolací súd nezistil porušenie rovnováhy sporových strán prostredníctvom zmluvných dojednaní /ustanovenia FIDIC/, ktoré si strany medzi sebou zvolili a na súhlas podpísali. V zmysle ZOD článok 2 bod 2.04 boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj dokumenty uvedené v článku 2 bod 2.04 a to aj Všeobecné zmluvné podmienky na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom /žalovaný/, tzv. FIDIC, ktoré žalobca podpísaním Dodatku č. 3 k ZOD ako nový zhotoviteľ akceptoval.

35. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

36. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa a potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v nadväznosti na ust. a , tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. , súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).