Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-101-2020.pdf
PDF · 86.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/101/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu SETCAR s.r.o., Rychvald 816, Rychvald 735 32, IČO: 27 850 994, Česká republika, SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, sídlo organizačnej zložky Černík 386/4, Turany 038 53, IČO: 47 790 857, práv. zast.: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, Kuzmányho 4, Martin 036 01, IČO: 42 072 905, proti žalovanému Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava 841 04, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 501,86 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/114/2018-86 zo dňa 13.2.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/114/2018-86 zo dňa 13.2.2019 p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 23.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 501,86 EUR s príslušenstvom, titulom nárokov na náhradu škody. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že ku škodovej udalosti spočívajúce v poškodení motorového vozidla Ľ. D. došlo dňa 15.10.2015. Poškodená počas opravy využila náhradné motorové vozidlo v období od 2.11.2018 do 18.11.2018 a za prenájom náhradného motorového vozidla v zmysle zmluvy o nájme č. 353 zo dňa 2.11.2015 prenajímateľ vystavil faktúru vo výške 1.020,- EUR. Žalovaný dňa 22.12.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti a titulom prenájmu náhradného motorového vozidla poskytol poistné plnenie v rozsahu 518,14 EUR z uplatneného nároku 1.020,- EUR. Poškodená uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 501,86 EUR na žalobcu. V súdnom konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania a k žalobnému nároku sa nevyjadroval. O tom, kto za škodu zodpovedá sa poškodená dozvedela pri spísaní správy o nehode dňa 15.10.2015. O výške škody v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla mala poškodená vedomosť pri uzatvorení Zmluvy o nájme č. 353 zo dňa 2.11.2015 a následne vystavením faktúry č. 20150375 dňa 18.11.2015, ktorá korešponduje so Zmluvou o nájme. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok postupník vstupuje do práv a povinností postupcu. Poškodená sa o výške škody dozvedela dňa 18.11.2015, žaloba na súd bola podaná dňa 23.11.2017. Nárok sa v súlade s ustanovením § 106 ods. 1 OZ premlčal v dvojročnej subjektívnej lehote. Súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu o tom, že o výške škody sa poškodená mohla dozvedieť z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 22.12.2015
(nárok na náhradu škody bol uplatnený). Poisťovňa v oznámení len informovala v akom rozsahu nahradí škodu. Rovnako nemožno počiatok lehoty počítať od uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.4.2016, nakoľko postupník vstupuje do práv a povinností postupcu. V súlade s ustanovením § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty a rozhodnutia iných súdov, na ktoré poukázali strany sporu neriešia otázku premlčania.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že podľa súdu sa jedná iba o plnenie z poistnej zmluvy uzatvorenej podľa § 788 a nasl. OZ. S uvedeným tvrdením sa nestotožňuje, nakoľko nezohľadňuje skutočnosť, že v danom prípade ide taktiež o plnenie z poistenia, a síce z poistenia zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 104 OZ tak predstavuje vo vzťahu k § 106 OZ konkrétnejšiu právnu úpravu, ktorá sa má v záujme zachovania zásady lex specialis derogat legi generali na tento prípad aplikovať pred všeobecnou úpravou premlčania náhrady škody zachytenou v § 106 OZ. Nevidí preto dôvod, prečo by sa na predmetný prípad nemohol aplikovať aj § 104 OZ. Súd nebral do úvahy vedomosť poškodeného o výške náhrady škody, t.j. reálnu možnosť poškodeného na uplatnenie nároku na súde v prípade, ak poisťovateľ nenahradí škodu v plnom rozsahu. Rozhodujúci moment, ktorý je možné považovať za začiatok subjektívnej premlčacej lehoty je tak rozhodnutie poisťovateľa o skončení šetrenia škodovej udalosti a o výške poistného plnenia. Nie je preto pravdou, že poškodený sa o výške vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel už pri uzatvorení zmluvy o nájme, nakoľko v tom čase ešte nevedel ako dlho bude poškodené vozidlo v oprave, a teda nevedel ani ako dlho bude potrebovať náhradné vozidlo. Z uvedeného je zrejmé, že poškodený nemohol mať v čase uzavretia zmluvy o nájme vedomosť o vzniknutej škode tak, ako tvrdí súd prvej inštancie. Taktiež nie je možné tvrdiť, že poškodený mal vedomosť o výške náhrady škody v čase vystavenia faktúry za prenájom náhradného vozidla, nakoľko o tejto skutočnosti sa dozvedel až v oznámení o poistnom plnení. Najskôr od tohto momentu mohol poškodený úspešne uplatniť svoj nárok na náhradu škody na miestne príslušnom súde. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/85/2015 a 3Cob/109/2018.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý trvá na svojich doterajších písomných a ústnych podaní. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že na premlčanie uplatňovaného nároku sa má aplikovať ust. § 104 OZ. Na daný prípad nemožno vzťahovať predmetné ustanovenie. V tomto konaní sa žalobca nedomáha nároku na poistné plnenie z poistnej zmluvy uzavretej v zmysle ust. § 788 a nasl. OZ, preto je vylúčená aplikácia ust. § 104 OZ. Toto ustanovenie je osobitným ustanovením vzťahujúcim sa na nároky poisteného na poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy, nie je však použiteľným vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody. Žalovaný poukázal na rozhodnutia krajských súdov a konštatoval, že z faktúry č. 20150375 zo dňa 18.11.2015 predloženej žalobcom vyplýva, že dátum dodania služby je 18.11.2015 a poškodený mal vozidlo prenajaté do 18.11.2015. Žalovaný má vzhľadom na uvedené za to, že za začiatok premlčacej lehoty je potrebné považovať deň 18.11.2015, nakoľko z predmetnej faktúry jasne vyplýva výška škody. Žaloba bola doručená súdu dňa 23.11.2017. Nárok žalobcu považuje žalovaný za premlčaný a z tohto dôvodu vznáša námietku premlčania.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou, kedy sa poškodený dozvedel o výške škody a od ktorého dátumu si reálne mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Nie je pravdou, že poškodený sa o výške vzniknutej škody a o tom, kto za ňu zodpovedná dozvedel už pri uzatvorení zmluvy o nájme, nakoľko v tom čase ešte nevedel, ako dlho bude poškodené vozidlo v oprave. Poškodený nemohol mať v čase uzavretia zmluvy o nájme vedomosť o vzniknutej škode. Poškodený zaplatil dlžnú čiastku (úhradu nájomného za náhradné vozidlo) v zmysle bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 26.4.2016, teda až v tento deň mu vznikla škoda na majetku.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.6.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatuje, že nárok žalobcu bol v čase podania návrhu na súd premlčaný a je preto potrebné vychádzať z ust. § 106 OZ. Žalobca v odvolaní namietal, že pri aplikácii § 106 OZ je potrebné premlčaciu dobu, z hľadiska začiatku jej plynutiam posudzovať podľa § 104 OZ. Vyjadril názor, že § 104 OZ je vo vzťahu k § 106 OZ, v prípade práv plnenia z poistenia, špeciálnym ustanovením. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domnieval, že premlčacia doba začala v danom prípade plynúť až od momentu, kedy sa majetok poškodeného zmenšil, a to bolo až zaplatením ceny za prenájom náhradného motorového vozidla. K reálnej ujme na majetku došlo až vtedy, kedy bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry na základe vzájomného zápočtu, a to je dňa 26.4.2016.
10. Odvolací súd sa s takouto argumentáciu žalobcu nestotožnil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, ako je vzťah ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o PZP a § 106 OZ vnímaný odbornou literatúrou. Keďže v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí, že poškodený má možnosť priamo si uplatniť právo na náhradu škody voči poisťovni, bolo potrebné sa vyporiadať aj s priamou konkurenciou ustanovení § 104 a § 106 OZ. Právo voči poisťovni totiž je aj uplatnením práva na poistné plnenie, aj uplatnením práva na náhradu škody, ktorú je poisťovňa povinná prostredníctvom svojho plnenia v zákonom stanovenom rozsahu uhradiť. Správne pochopenie právneho základu nároku poškodeného voči poisťovni sa pretavilo aj do ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o PZP, čím sa zároveň odstránila diskrepancia, ktorá by bola daná v prípade absencie tohto ustanovenia. Keďže výplata náhrady škody poisťovňou je poistným plnením, v prípade opomenutia zjednotenia úpravy premlčania voči škodcovi a voči poisťovni, by nastala paradoxná situácia, keď by nárok poškodeného voči škodcovi bol v určitom čase premlčaný, ale nárok poškodeného voči poisťovni by vzhľadom na § 104 OZ premlčaný byť nemusel. Z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o PZP a § 106 ods. 1 OZ je zrejmé, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď budú kumulatívne splnené dve podmienky, a to vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. (Petruľák, M., Šulíková, M. Poistné zmluvy. Praha: C. H. Beck, 2012, 392 s.)
11. Odvolací súd sa s uvedeným výkladom dotknutých ustanovení § 15 ods. 2 zákona o PZP a § 104, § 106 OZ plne stotožňuje. Takáto interpretácia zodpovedá pravidlám formálnej logiky, potrebám praxe i samotnému zneniu ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o PZP. Vzhľadom na uvedené sa na posudzovaný prípad neaplikuje ustanovenie § 104 OZ. Ustanovenie § 15 ods. 2 zákona o PZP výslovne ustanovuje, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi, platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. V poznámke pod čiarou č. 22 k ustanoveniu § 15 ods. 2 zákona o PZP je odkaz na § 106 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 OZ „právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.“ Ustanovenie § 106 OZ teda upravuje jednak kratšiu dvojročnú subjektívnu lehotu a jednak dlhšiu trojročnú objektívnu lehotu na uplatnenie práva na náhradu škody poškodeným. V uvedených lehotách sa premlčí právo na náhradu škody, a to tak vo vzťahu k škodcovi, ako aj vo vzťahu k poisťovni, pričom vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá lehota.
12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že škodová udalosť nastala dňa 15.10.2015, poškodená sa o výške škody dozvedela dňa 18.11.2015, žaloba na súd bola podaná dňa 23.11.2017. V zmysle ustanovenia § 122 OZ, subjektívna lehota dva roky, začala plynúť dňom 19.11.2015 a uplynula dňa 19.11.2017, t.j. ešte pred uplynutím objektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa, keď došlo ku škodovej udalosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo sa premlčí uplynutím tej z lehôt, ktorá uplynie
ako prvá. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 23.11.2017 je zrejmé, že bola podaná až po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobcom uplatnený nárok zamietol. V predmetnej veci je predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody, nie nárok plnenie z poistného, preto ustanovenie § 104 OZ na danú vec nemožno aplikovať.
13. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011).
14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.
16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).