Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-79-2020.pdf
PDF · 84.05 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: H.. C. H. C.- P., X.. XX.XX.XXXX, L. C. R. XXXX/XX, XXX XX G. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, proti žalovanému: H.. H. S., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. Č. XX, XXX XX Y. Č., v konaní o zaplatenie 98.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 98.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 98.000 eur od 01.08.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2020 Okresným súdom Banská Bystrica sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 98.000 eur s príslušenstvom. V odôvodnení podanej žaloby žalobca uviedol, že žalovaný sa na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.05.2017 sa zaviazal do 31.07.2017 vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky v celkovej výške 84.000 eur, ktoré požičal bezúročne na základe zmlúv o pôžičke dňa 20.06.2012 vo výške 25.000 eur, dňa 28.09.2012 vo výške 10.000 eur, dňa 20.11.2012 vo výške 10.000 eur, dňa 10.01.2013 vo výške 6.000 eur, dňa 05.02.2013 vo výške 5.000 eur, dňa 27.03.2013 vo výške 3.000 eur, dňa 02.12.2013 vo výške 15.000 eur a dňa 08.12.2014 vo výške 10.000 eur. Žalovaný však v dohodnutej lehote žalobcovi peňažné prostriedky v celkovej výške 84.000 eur nevrátil. Na základe ďalšej zmluvy zo dňa 29.05.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, žalobca požičal bezúročne žalovanému ďalšie peňažné prostriedky vo výške 14.000 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť do 31.07.2017. Žalovaný však v dohodnutej lehote žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 14.000 eur nevrátil. Žalovaný tak aj napriek výzvam, dlžnú sumu v celkovej výške 98.000 eur neuhradil, čím sa dostal od 01.08.2017 do omeškania.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 28Up/1511/2020 zo dňa 11.08.2020, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa platobný rozkaz žalovanému nepodarilo doručiť, postupom v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sa zrušil v plnom rozsahu a súd vec postúpil tunajšiemu súdu.
3. Uznesením č. k. 5C/79/2020 - 49 zo dňa 14.05.2020, súd v súlade s ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní
vyjadril k podanej žalobe. Uznesenie spolu so žalobou, prílohami a poučením bolo žalovanému doručené fikciou. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.06.2021, ktorého sa zúčastnil žalobca a právny zástupca žalobcu osobne. Žalovaný, ktorý bol predvolaný z adresy trvalého bydliska a zverejnením predvolania na webe a úradnej tabuli súdu sa na pojednávanie nedostavil. Súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanej žalobe tak, ako bola doručená súdu. Uviedol, že žalobca a žalovaný mali blízky priateľský vzťah, vychádzali spolu aj pred poskytnutím pôžičiek tak, že si dôverovali. Nakoľko žalovaný potreboval fin. prostriedky, žalobca mu ich požičal s tým, že mu budú riadne vrátené. Za obdobie od 20.06.2012 do 08.12.2014 bola žalovanému poskytnutá suma celkovo vo výške 84.000 eur s tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 29.05.2017 sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 84.000 eur do 31.07.2017. Ďalej uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 29.05.2017 sa zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 14.000 eur do 31.07.2017. Pokiaľ ide o miesto, kde by sa žalovaný nachádzal, bydlisko má vo Veľkom Čepčíne, pričom často chodil do Nemecka, kde pracoval. Žalobca mal kontakt so žalovaným pred koronou - telefonický aj osobný. V súčasnosti sa s ním skontaktovať nevie.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že so žalovaným mali blízky vzťah, a nakoľko mu žalobca dôveroval, finančné prostriedky požičal. Veril, že peniaze mu žalovaný naozaj vráti. Keďže k tomu nedošlo a nemal ani riadny kontakt so žalovaným, určite aj v súvislosti s koronou sa zdržiaval mimo SR, riešil žalobca vec cestou súdu.
5. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to zmluvou o pôžičke (kópia, ktorá bola porovnaná s originálom, kde je notársky overený podpis) na č. l. 8, zmluvou o pôžičke (kópia, ktorá bola porovnaná s originálom, kde je notársky overený podpis) na č. l. 9 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. žalobca poskytol v období od 20.06.2012 do 08.12.2014 žalovanému pôžičky celkovo vo výške 84.000 eur, a to na základe zmlúv o pôžičke dňa 20.06.2012 vo výške 25.000 eur, dňa 28.09.2012 vo výške 10.000 eur, dňa 20.11.2012 vo výške 10.000 eur, dňa 10.01.2013 vo výške 6.000 eur, dňa 05.02.2013 vo výške 5.000 eur, dňa 27.03.2013 vo výške 3.000 eur, dňa 02.12.2013 vo výške 15.000 eur a dňa 08.12.2014 vo výške 10.000 eur. V zmysle listinného dokumentu označeného ako zmluva o pôžičke zo dňa 29.05.2017 sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi pôžičky, ktoré mu boli poskytnuté žalobcom v období od 20.06.2012 do 08.12.2014 v celkovej výške 84.000 eur do 31.07.2017. Následne žalobca poskytol žalovanému sumu vo výške 14.000 eur, ktorú sa v zmysle listiny označenej ako zmluva o pôžičke zo dňa 29.05.2017 žalovaný zaviazal vrátiť do 31.07.2017. Žalovaný peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom v lehote splatnosti žalobcovi nevrátil.
7. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
8. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
9. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke na podklade ktorých poskytol žalobca žalovanému v období od 20.06.2012 do 08.12.2014 sumu v celkovej výške 84.000 eur, a ktorú sa zaviazal žalovaný vrátiť do 31.07.2017 v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 29.05.2017, ktorá je svojim obsahom uznaním dlhu žalovaného. Následne zmluvou o pôžičke zo dňa 29.05.2017 sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi, žalobcom poskytnutú sumu vo výške 14.000 eur do 31.07.2017. Žalovaný však predmetné sumy žalobcovi
neuhradil. Nakoľko žalovaný sumu vo výške 84.000 eur a sumu vo výške 14.000 eur, na podklade zmlúv o pôžičke neuhradil, dlžná suma spolu predstavuje sumu vo výške 98.000 eur. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný zostal v priebehu konania nečinný, a tak považoval skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný v priebehu konania nepoprel a žiadnym spôsobom nespochybnil za nesporné. Súd, v zmysle uvedeného, žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 84.000 eur s príslušenstvom, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu so zaplatením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Súd spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi voči žalovanému aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetných súm. Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku dňu 01.08.2017 bola platná úroková sadzba vo výške 0,00 %, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. predstavuje 5 % ročne.
14. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle citovaného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.