Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-87-2020.pdf
PDF · 79.86 KB
Case nature
Subarea
3CoE/87/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO. 35 776 005 (pôvodne Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s.), proti povinnému: KM KOŠICE s. r. o., so sídlom Blatná 17, 040 11 Košice
- mestská časť Západ, IČO: 36 483 478 (pôvodne MLYN JÚLIA, s.r.o.), o vymoženie 2.198,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Er/386/2009-33 zo dňa 15.03.2019, takto
rozhodol:
Mení výrok II. uznesenia tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 308,41 eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:
„I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 325,01 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 196, § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 228/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a uviedol, že dňa 19.05.2017 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že na základe vykonaných úkonov za účelom zistenia skutočnosti rozhodujúcich pre úspešný výkon exekučného konania, ktorými vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného v zmysle ust. § 34 Exekučného poriadku a z obsahu spisového materiálu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky, z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného a zároveň je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe zisťovaní súdneho exekútora a pripojených spisových materiálov mal súd za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto na podnet súdneho exekútora exekúciu zastavil. Súdny exekútor si vo svojom podaní zo dňa 04.05.2017 žiadal priznať odmenu za 51 úkonov vo výške 169,32 eur a hotové výdavky vo výške 101,52 eur, ktoré mu súd priznal podľa vyúčtovania a po preskúmaní spisu. Predmetné hotové výdavky predstavujú poštovné poplatky v sume 48,20 eur, cestovné náhrady v sume 25,82 eur, B. O.-X,XX eur a poplatky za bankové poskytnutie informácie-27,25 eur. Od 01.01.2011 sa priznáva DPH vo výške 20 % v súlade s § 19 a § 85j zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a stanoviska Daňového riaditeľstva SR o výške DPH 20%. Na základe vyúčtovania exekučných trov a v zmysle ust. § 196, § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 228/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov je oprávnený povinný uhradiť trovy exekúcie vo výške 325,01 eur.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku II. uznesenia odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prípustnosť odvolania opieral o ust. § 357 písm. m) CSP. Uviedol, že súdny exekútor má v zmysle § 200 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu 31.03.2017 nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie za 51 úkonov po 3,32 eur celkovo vo výške 169,32 eur. Mal za to, že doručenie príkazu na začatie exekúcie v počte 4, ako ja doručenie exekučného príkazu v počte 4 je neúčelný. Súdnemu exekútorovi môže patriť odmena za tieto úkony v počte 1. Súdnemu exekútorovi nepatrí odmena za každé zisťovanie majetku v počte 25, ktoré považuje za neúčelné. Exekučné konanie začalo podaním návrhu dňa 25.09.2009, preto možno predpokladať že za rok 2009 a 2019 a mohlo dôjsť k zisťovaniu majetku dvakrát a zvyšné zisťovania majetku v priebehu 9 rokov trvajúceho exekučného konania, t.j. 2-3-krát ročne, čo považuje za neúčelné. Povinný neukladá do zbierky listín schválené účtovné závierky od roku 2016, preto od roku 2016 bolo neúčelné zisťovať majetok povinného a pokračovanie v exekučnom konaní od roku 2016 možno považovať za rozpor so zásadami hospodárnosti a účelnosti exekučného konania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil a súdnemu exekútorovi priznal len účelne vynaložené a preukázané trovy exekúcie, resp. zrušil napadnutý výrok o trovách exekúcie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trovy exekučného konania boli vyčíslené v súlade s Exekučným poriadkom v platnom znení a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., preto súd prvej inštancie správne rozhodol o uplatňovaných trovách exekučného konania. Poukázal, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013 bola z jeho ust. § 58 vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov exekučného konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.11.2013 nepripúšťa možnosť podania odvolania voči výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
6. K prípustnosti podať odvolanie voči výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že po nadobudnutí platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku má Exekučný poriadok ako lex specialis aplikačnú prednosť pred ustanoveniami Civilného sporového poriadku, pričom Exekučný poriadok sa v žiadnom ustanovení konkrétne osobitne nevenuje otázke trov exekučného konania, preto je potrebné podporne postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, teda že odvolanie proti výroku o trovách konania je prípustné. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 15.03.2019, teda po tom, čo stratilo účinnosť pôvodné ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie uviedol nesprávne poučenie o neprípustnosti podať odvolanie proti výroku o trovách, preto odvolanie oprávneného je prípustné.
7. Výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
8. Podľa § 388 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Podľa § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
12. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
13. Vo vzťahu k námietke oprávneného, ktorou namietal priznanie odmeny za 4 úkony doručenia príkazu na začatie exekúcie, ako aj 4 úkonov za doručenie exekučného príkazu, odvolací súd uvádza, že z ust. § 96 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a banke. Ako vyplýva z obsahu exekučného spisu na č.l. 25, odpovede Daňového úradu Vranov nad Topľou vo svojej odpovedi na žiadosť o súčinnosť uviedol, že povinný má evidované bankové účty v O. R. E., K..E.. a E. E., K..E.. Z doručeniek vyplýva, že súdny exekútor doručoval správne exekučný príkaz a príkaz na začatie exekúcie banke, v tomto prípade dvom bankám, oprávnenému a povinnému, preto nemožno túto námietku oprávneného považovať za dôvodnú, a preto exekučný súd správne priznal odmenu za doručenie hore uvedených úkonov.
14. Čo sa týka ostatných vykonaných úkonov za účelom zisťovania majetku vzhľadom na skutočnosť, že od roku 2016 povinný neukladal do zbierky listín schválenú ročnú závierku, z vykonaných úkonov súdnym exekútorom vyplýva, že tieto boli vykonávané priebežne približne raz ročne, čo z pohľadu odvolacieho súdu nie je možné považovať za neúčelné.
15. Odvolací súd však dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 5 úkonov nachádzajúcich sa na č.l. 7 pripojeného exekučného spisu, a to:
- Zisťovanie údajov o povinnom - živnostenský register,
- Zisťovanie o povinnom - Obchodný register zo dňa 01.10.2009,
- Zisťovanie majetku povinného - Centrálny notársky register záložných práv zo dňa 01.10.2009,
- Zisťovanie majetku povinného - Centrálny kataster nehnuteľností zo dňa 01.10.2009,
- Zisťovanie údajov o povinnom - Konkurzy, spolu v sume 16,60 eur (5x3,32 eur).
16. Ako vyplýva z obsahu spisu, súdnemu exekútorovi bolo poverenie doručené dňa 05.11.2009, ako vyplýva z jeho pečiatky na poverení na č.l. 13 exekučného spisu. Súdny exekútor žiadal exekučný súd, aby mu priznal trovy exekučného konania vo výške 325,01 eur, medzi ktorými boli aj vyššie uvedené úkony vykonané pred doručením udelenia poverenia.
17. Exekučné konanie sa začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie. Začatie exekučného konania ako konania podľa Exekučného poriadku však neznamená, že súdny exekútor už môže exekúciu začať aj vykonávať. Toto oprávnenie získa až vtedy, ak od exekučného súdu dostane poverenie na vykonanie exekúcie. Až dňom doručenia poverenia sa teda exekučné konanie dostáva do ďalšieho svojho štádia, ktorým je vykonávanie exekúcie. Po doručení návrhu na vykonanie exekúcie a pred udelením poverenia
na vykonanie exekúcie, t.j. v štádiu skúmania zákonnosti začatia exekučného konania, súdny exekútor nemôže vykonať žiadny úkon smerujúci k vykonávaniu exekúcie. Takýto úkon by bol nezákonný.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd krátil súdom priznanú odmenu súdneho exekútora za 5 vyššie uvedených úkonov vykonaných pred udelením poverenia spolu v sume 16,60 eur. Preto odvolací súd v súlade s § 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie (výrok II.) tak, že priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 308,41 eur (325,01-16,60).
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).