Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_23S-52-2020.pdf
PDF · 184.62 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/52/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Ján Tkáč, advokát, so sídlom Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Clearance, s.r.o., so sídlom Mraziarenská 9, 821 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zast.: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O., takto
rozhodol:
O d ô v o d n e n i e :
Poučenie:
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Doručením oznámenia o zmene navrhovanej činnosti: „Rekonštrukcia objektu „D.“ R. R.“, Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „úrad“), vypracovanej podľa Prílohy č. 8a k zákonu č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 24/2006 Z. z. alebo „zákon o EIA“), ktorej navrhovateľom je Clearance, s.r.o., so sídlom Mraziarenská 9, 821 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX (ďalej aj len „ďalší účastník konania“ alebo „navrhovateľ“), podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o EIA začalo dňa XX.XX.XXXX zisťovacie konanie s predmetom v zmysle § 18 ods. 2 písm. d) zákona o EIA.
2. O tejto skutočnosti v súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) informoval prvostupňový orgán verejnej správy listom zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 29 ods. 6 Zákona o EIA rezortný orgán (Ministerstvo dopravy a výstavby SR), povoľujúci orgán (Mesto Banská Bystrica), dotknuté orgány a dotknutú obec (Mesto Banská Bystrica) a zároveň ich požiadal o doručenie písomného stanoviska k zmene navrhovanej činnosti. Mesto Banská Bystrica ako dotknutá obec v zmysle § 29 ods. 8 Zákona o EIA informovalo o zmene navrhovanej činnosti verejnosť na úradnej tabuli od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a na svojom webovom sídle (§ 29 ods. 8 Zákona o EIA), o zmene navrhovanej činnosti informovalo verejnosť na svojom webovom sídle aj Ministerstvo životného prostredia SR (§ 29 ods. 6 a § 24 ods. 1 Zákona o EIA).
3. Písomné stanoviská doručili: 1. Ministerstvo dopravy a výstavby SR, 2. Banskobystrický samosprávny kraj, oddelenie územného plánovania a životného prostredia, 3. Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, 4. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, 5. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor krízového riadenia, 6. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, a to úsek štátnej správy odpadového hospodárstva; úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny; úsek štátnej vodnej správy; úsek štátnej správy ochrany ovzdušia, 7. Združenie domových samospráv ako dotknutá verejnosť (ďalej aj len „žalobca“). Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií a Mesto Banská Bystrica, stanovisko nepodali.
4. Orgán verejnej správy prvého stupňa prerušil konanie rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX a vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k pripomienkam a požiadavkám vyplývajúcich zo stanovísk, na čo navrhovateľ reagoval listom doručeným úradu dňa XX.XX.XXXX.
5. Listom zo dňa XX.XX.XXXX, oznámil úrad účastníkom konania, že majú možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom, s tým, že do spisu je možné nahliadnuť na prvostupňovom orgáne v úradných hodinách. Žalobca požiadal o doručenie kópie všetkých podkladov rozhodnutia v elektronickej podobe. Súčasne požiadal, aby žiadosť o kópiu administratívneho spisu bola považovaná za infožiadosť v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z.
Prvostupňové rozhodnutie
6. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. O. rozhodol, že navrhovateľom Clearance, s.r.o., predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti: „Rekonštrukcia objektu „D.“ R. R.“, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
7. Pri rozhodovaní prihliadol na stanoviská predložené k oznámeniu o zmene a použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 Zákona o EIA, ktoré boli zodpovedané jednak v oznámení o zmene navrhovanej činnosti, ako aj v stanoviskách dotknutých orgánov. Konštatoval, že na základe vyhodnotenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti a vyjadrení jednotlivých subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne ochrany životného prostredia podľa Zákona o EIA, nie sú ohrozené a ani neprimerane obmedzené práva a oprávnené záujmy subjektov konania, pričom sú splnené podmienky podľa zákona o EIA. Zohľadnil stanoviská a doplňujúce informácie, a určil podmienky pre povoľovaciu činnosť.
8. K pripomienkam Združenia domových samospráv uviedol, že tieto sú vo veľkej miere zodpovedané a uvedené v samotnom oznámení o zmene navrhovanej činnosti. V prípade zložiek životného prostredia
- odpadového hospodárstva, štátnej vodnej správy a ochrany prírody a krajiny navrhovateľ bol v stanoviskách upozornený na dodržiavanie platných právnych predpisov v daných oblastiach, ktoré sú potrebné pri jednotlivých povoľovacích procesoch. K stanovisku a pripomienkam žalobcu tiež uviedol, že navrhovaná rekonštrukcia objektu nebude mať nepriaznivý vplyv na jednotlivé zložky, ktoré sú predmetom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Súčasťou projektu sú aj sadové úpravy, ktoré na teréne o ploche XXXX m2 nahrádzajú v území dominantné zastavané a spevnené plochy. Plocha navrhovanej strešnej zelene predstavuje XXXX m2. Ohľadom povrchových a podzemných vôd, nie je vplyv danej činnosti v rozpore s rámcovou smernicou o vode č. 2000/60/ES.
Konštatoval, že podmienka Banskobystrického samosprávneho kraja bola obsiahnutá v podmienke zo stanoviska dotknutého orgánu - Regionálny úrad verejného zdravotníctva, pričom ostatné podmienky dotknutých orgánov, ktoré neboli uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania, odporučil zobrať do úvahy pri povoľovacom procese.
9. K žiadosti žalobcu o doručenie podkladov rozhodnutia v elektronickej podobe, ktorá bola reakciou na doručené upovedomenie o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia uviedol, že žalobcovi boli zachované procesné práva účastníka konania, ktoré však nevyužil.
10. K požiadavke žalobcu o konzultácie uvedenej v písomnom stanovisku uviedol, že vzhľadom na účel konzultácií v zmysle § 63 Zákona o EIA, tieto neboli potrebné, nakoľko dotknuté orgány vydali stanoviská, ktoré v plnej miere dosiahli informácie na vydanie rozhodnutia zo zisťovacieho konania, taktiež aj informácie od navrhovateľa ohľadom pripomienok doručených na úrad. Doručené stanoviská neuvádzali také pripomienky, ani žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých bolo potrebné navrhovanú činnosť ďalej posudzovať, za predpokladu dodržania právnych predpisov na ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia. Do výrokovej časti rozhodnutia neboli zapracované pripomienky vyplývajúce z dodržiavania všeobecne platných záväzných predpisov vo veci ochrany životného prostredia, pričom navrhovateľ je povinný ich dodržiavať pri realizácii navrhovanej činnosti. Pripomienky je možné uplatniť aj v povoľovacom konaní s tým, že Združenie domových samospráv bude mať postavenie účastníka konania aj v tom konaní v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o EIA.
11. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie. Okrem iného v ňom namietal, že došlo k nesprávnej aplikácii § 29 ods. 3 a ods. 13 Zákona o EIA, v zmysle ktorých sa malo uviesť vo výroku rozhodnutia aj podmienky, ktoré eliminujú negatívne vplyvy, pričom sa pri tom zohľadňujú aj vyjadrenia verejnosti podľa § 29 ods. 3 zákona o EIA. Ďalej namietal porušenie práva na informácie o životnom prostredí, tým, že informácie neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom podľa § 24 ods. 1 písm. i) Zákona o EIA a tvrdil, že sprístupnený mal byť celý obsah zisťovacieho konania, teda aj podklady rozhodnutia, a pokiaľ by sa tak stalo, nedošlo by ani k porušeniu § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Namietal, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie, hoci o to výslovne žiadal. Orgán verejnej správy prvého stupňa zmaril jeho právo na konzultáciu, na ktorú má nárok v zmysle § 63 Zákona o EIA v ktoromkoľvek okamihu procesu posudzovania vplyvov, čím úrad postupoval v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku.
Druhostupňové rozhodnutie
12. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, ako odvolací orgán (ďalej aj len „žalovaný“ alebo „druhostupňový orgán verejnej správy“), rozhodnutím č. O. zo dňa XX.XX.XXXX, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
13. Odvolací orgán vyhodnotil odvolacie námietky ako nedôvodné. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku a § 29 ods. 13 Zákona o EIA. Prvostupňový orgán primerane použil kritéria pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 v zmysle § 29 ods. 3 Zákona o EIA. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa prvostupňový orgán vysporiadal s pripomienkami rezortného orgánu a dotknutých orgánov. V rámci zisťovacieho konania nebolo doručené žiadne stanovisko s požiadavkou na posudzovanie predmetného oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pripomienky uvedené v stanoviskách sa týkali povinností vyplývajúcich z príslušnej legislatívy alebo mali charakter upozornení, či odporúčaní pre nasledujúce správne konania, resp. sú predmetom samostatného projektu „technická vybavenosť k. ú. A.“. V rámci zisťovacieho konania neboli zistené také vplyvy zmeny navrhovanej činnosti, ktoré by vylúčili možnosť jej realizácie v danej lokalite. V oznámení o zmene sú formulované zodpovedajúce opatrenia k prevencii a vylúčeniu negatívnych vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia, za ktorých je možné oznámenie o zmene z hľadiska vplyvov na životné prostredie považovať za akceptovateľné.
14. K námietke, že prvostupňový orgán neuviedol do výroku rozhodnutia návrh podmienok rozhodnutia žalobcu s cieľom zabezpečiť vysokú a účinnú včasnú ochranu životného prostredia, ani iné im obdobné, pričom ani v odôvodní rozhodnutia neuviedol, že by ich uvedenie nezabezpečilo vysokú úroveň ochrany životného prostredia a ani, že neboli uložené podmienky, ktoré by zabezpečili porovnateľnú úroveň
ochrany životného prostredia alternatívne, žalovaný uviedol, že pripomienky žalobcu požadujú riešiť skutočnosti, ktoré sú vyriešené v oznámení o zmene navrhovanej činnosti alebo ktoré vôbec nie sú v kompetencii spracovateľa oznámenia, investora, ani projektanta. Väčšina požiadaviek supluje kompetencie príslušných orgánov štátnej správy, samosprávy a iných organizácií, ktoré sú v okruhu dotknutých orgánov a sú kompetentní sa za seba k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti vyjadriť. Podľa žalovaného predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti dostatočne definuje a hodnotí vplyvy navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia a navrhnuté opatrenia v oznámení zabezpečujú súlad navrhovaného riešenia s požiadavkami súčasne platnej legislatívy týkajúcej sa životného prostredia. Prvostupňový orgán spoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť a zhodnotiť vplyv zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a vydať rozhodnutie o tom, že zmenu navrhovanej činnosti nie je potrebné ďalej posudzovať. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by pri realizovaní štandardných, prevádzkových a bezpečnostných opatrení uvedených v oznámení o zmene navrhovanej činnosti, ako aj dodržiavaním platných a účinných právnych predpisov ohrozovali životné prostredie alebo zdravie obyvateľov.
15. Žalovaný poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžo/XX/XXXX, v zmysle ktorého zo žiadneho zákona SR ani medzinárodných dohovorov nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu.
16. K námietke, že došlo k porušeniu práva na informácie o životnom prostredí žalovaný uviedol, že v ustanovení § 3 ods. 6 Správneho poriadku je obsiahnutá zásada správneho konania o informovanosti verejnosti. Správne orgány sú povinné informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Takýmto je aj zákon o EIA, ktorý má v § 24 ods. 1 zhrnuté všetky najdôležitejšie výstupy jednotlivých fáz konania, ktoré sú určené pre verejnosť. Nejedná sa pritom o taxatívny výpočet, čo vyplýva z § 24 ods. 1 písm. i), v zmysle ktorého sa zverejňujú aj iné informácie, o ktorých je potrebné informovať verejnosť a nie sú uvedené v písmenách a) až h). Podľa žalovaného prvostupňovému orgánu v zisťovacom konaní nevyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. i) Zákona o EIA povinnosť zverejňovať doručené stanoviská povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu, dotknutých orgánov, či dotknutej verejnosti doručené podľa § 23 ods. 4 a § 29 ods. 9 Zákona o EIA alebo doplňujúce informácie navrhovateľa doručené podľa § 29 ods. 10 Zákona o EIA, nakoľko z textu tohto ustanovenia vyplýva, že sa jedná len o informácie v súvislosti so záverečným stanoviskom a povolením, teda nie s rozhodovaním v zisťovacom konaní.
17. Za neopodstatnenú označil aj námietku, ktorou žalobca namietal porušenie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku a konštatoval, že žalobcovi nič nebránilo včas nazerať do spisu počas konania, robiť si z neho výpisy, odpisy, resp. požiadať o kópie pri tomto úkone a na základe toho následne využiť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku svoje procesné právo, a to právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Žalobca nevyužil možnosť nahliadnuť do spisu, ani možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ale reagoval na upovedomenie o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žiadosťou o kópiu podkladov podľa § 23 ods. 1 a ods. 4 Správneho poriadku a súčasne aj žiadosťou podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa žalovaného, správny orgán nemá povinnosť zasielať účastníkom konania podklady pre rozhodnutie a nevyhovením žiadosti nedošlo k popretiu základných zásad správneho konania.
18. Poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XS/XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia účastníka konania, či z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ho účastníkovi konania na vyjadrenie. Neposkytnutie podkladov obstaraných v rámci správneho konania vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie, nemôže v žiadnom prípade znemožniť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keďže takáto povinnosť správnemu orgánu zo znenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku explicitne nevyplýva. Postupom správneho orgánu, ktorým nezaslal na základe žiadosti účastníkovi konania ním požadované podklady pre rozhodnutie, nedošlo k popretiu základných zásad správneho konania, ako je zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania a zásada materiálnej pravdy. Postup, ktorý zvolil správny orgán pri plnení povinností podľa
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku je štandardným postupom v administratívnych konaniach aj iných správnych orgánov (obdobne ako aj v súdnych konaniach, kde súdy nezasielajú kópie súdneho spisu na vyjadrenie účastníkom súdneho sporu, ale vyžaduje sa ich aktívny prístup napríklad v podobe vykonania nahliadnutia do spisu). K porušeniu práv účastníka konania zo strany príslušného orgánu by došlo iba v prípade, ak by príslušný orgán neumožnil účastníkovi konania nahliadnuť do spisu, alebo, ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnená osoba boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. Zároveň žalovaný konštatoval, že nie je predmetom odvolacieho konania posudzovať spôsob vybavenia infožiadosti.
19. Ku konzultáciám žalovaný uviedol, že zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie síce umožňuje, aby boli počas celého procesu posudzovania vykonané konzultácie v súlade s § 63 tohto zákona, avšak uvedené ustanovenie nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií. Podľa žalovaného konzultácie môžu byť realizované písomne alebo aj ústne. Žalobcovi bolo umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom § 24 ods. 3 Zákona o EIA a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán verejnej správy svojim postupom v konaní nijakým spôsobom neporušil § 63 Zákona o EIA a účastníkom konania, vrátane žalobcu, nebolo znemožnené realizovať konzultácie vo vzťahu k prejednávanej veci, keďže v konkrétnej veci stanoviská dotknutých orgánov zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania neboli protichodné a predstavovali dostatočný podklad na rozhodnutie vo veci.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
20. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O., ktoré navrhoval podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. g) SSP zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. O. a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
21. Z hľadiska porušenia hmotného práva poukázal na Ústavu SR, a to čl. 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 152 ods. 4, ďalej na čl. 37, čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie a uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, o príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Poukázal na čl. 4 Aarhuského dohovoru, upravujúceho ako sa v Európskej únii možno domáhať práv na informácie o životnom prostredí. Žalobca domáhaním sa uvedených práv mienil docieliť možnosť ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Zákon o EIA priznal verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA a následných ostatných povoľovacích konaní. Žalobca definoval v procese EIA konkrétne environmentálne záujmy, ktoré mienil riešiť s preferenciou zmierneho vybavenia medzi účastníkmi konania navzájom. Tvrdil, že úrad neakceptoval návrhy žalobcu a zvolil procesný postup, ktorý zásadne neviedol k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, čím konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.
22. Z hľadiska porušenia procesného práva namietal nesprávnu aplikáciu a porušenie § 20a zákona o EIA, § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o EIA; § 24 ods. 1 pís. i) zákona o EIA; § 63 zákona o EIA; § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
23. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu procesného práva, žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, v dôsledku nesprávnej aplikácie a porušenia § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tvrdil, že žalovaný nepravdivo uvádza, že prvostupňový orgán verejnej správy sa vysporiadal so všetkými písomnými stanoviskami doručenými v zisťovacom konaní, pretože s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti sa v rozhodnutí náležite nevysporiadal, nevyhodnotil ich, návrh podmienok žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania vôbec neuviedol. Namietal, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, aj žalovaného absentuje akákoľvek úvaha orgánu verejnej správy, ich obsahom je len sumarizácia zákonných ustanovení.
24. Podľa žalobcu došlo k porušeniu § 23 ods. 1 Správneho poriadku a § 33 ods. 2 Správneho poriadku tým, že prvostupňový orgán verejnej správy nedoručil žalobcovi na jeho žiadosť kópiu spisu, podklady rozhodnutia v elektronickej podobe. Viazanie práva na nahliadnutie do spisu na osobnú účasť na úrade
je šikanóznym výkonom štátnej správy. Namietal, že žalovaný sa na odvolaciu námietku ohľadom oprávnenia žalobcu dostať kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nijakým spôsobom nevyjadril. Tým, že mu prvostupňový orgán pred rozhodnutím nedoručil kópiu spisu, uprel mu právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov.
25. Žalobca namietal, že informácie neboli verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom, čím došlo k porušeniu § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, t. j. došlo k porušeniu práva verejnosti na informácie o životnom prostredí.
26. Podľa žalobcu došlo k porušeniu práva účastníka konania efektívne hájiť záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgán verejnej správy neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie, čím došlo k porušeniu § 63 zákona o EIA.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
27. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol podľa § 190 SSP zamietnuť. Uviedol, že ustanovenia zákona o EIA je potrebné vykladať v súlade s ich účelom, ako aj v súlade smerníc, ktorých transpozíciu predstavuje. Účasť dotknutej verejnosti by mala smerovať k tomuto cieľu, teda k posúdeniu skutočných a potenciálnych vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žalobca prejavuje tento záujem zasielaním stanovísk s rovnakými podmienkami pre každý zámer/oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bez rozdielu, či ide o priemyselnú činnosť, infraštruktúru, účelové objekty pre šport, rekreáciu a cestovný ruch, vodné hospodárstvo a pod. Mnohé z podmienok nemajú nič spoločné s navrhovanou činnosťou, a teda nejde o stanovisko k určitému konkrétnemu zámeru/oznámeniu o zmene. Stanovisko žalobcu k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti v mnohých bodoch požadovalo riešiť skutočnosti, ktoré sú v oznámení vyriešené alebo so zmenou navrhovanej činnosti vôbec nesúvisia. Niektoré požiadavky žalobcu suplovali kompetencie príslušných orgánov štátnej správy, samosprávy a iných organizácií, ktoré majú postavenie dotknutých orgánov. Žalobca požadoval riešiť dodržiavanie takých podmienok, ktoré vyplývajú priamo z platných právnych predpisov.
28. Uviedol, že ide o snahu žalobcu o obštrukcie s úmyslom zdržať investorov pri vybavovaní povolení posudzovanej činnosti, pričom zo strany žalobcu ide o konanie hraničiace so šikanóznym výkonom práva. Žalobné námietky žalovaný označil za všeobecné, štandardne opakujúce sa a je z nich zrejmé, že žalobca ich koncipuje bez toho, aby sa oboznámil s konkrétnym rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu, ktoré žalobou napáda.
29. K namietanému porušeniu § 20 a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona o EIA v spojení s § 47 ods. 3 Správneho poriadku žalovaný zopakoval argumentáciu v odôvodnení svojho rozhodnutia. Skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal osobitne s každou jednou pripomienkou žalobcu, nepovažoval žalovaný za vadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá by mala za následok porušenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, resp. § 20a písm. a) zákona o EIA. Upriamil pozornosť na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej nie je povinnosťou vysporiadať sa s každým argumentom, pokiaľ nemá pre vec podstatný význam. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia spĺňa náležitosti § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Je v ňom opísaná zmena navrhovanej činnosti s ohľadom na jej umiestnenie aj jej plánovaný rozsah. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že vplyvy, ktoré vykazuje zmena navrhovanej činnosti nie sú významné, aby vznikala potreba ďalšieho posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo vyplynulo zo stanovísk od dotknutých orgánov, ktoré predložili kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny podľa zákona o EIA.
30. Prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu listom zo dňa XX.XX.XXXX . o tom, že dotknuté subjekty doručili svoje stanoviská a tieto tvoria podklad rozhodnutia. Zároveň poučil žalobcu, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a zároveň ho upovedomil aj o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu. Žalobca nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ale reagoval žiadosťou o kópiu podkladov rozhodnutia podľa § 23 ods. 1 a ods. 4 Správneho poriadku a súčasne aj infožiadosťou. Ďalej žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného by k porušeniu práv účastníka konania došlo iba v prípade,
ak by príslušný orgán neumožnil účastníkovi nahliadnuť do spisu, alebo ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. K namietanému šikanóznemu výkonu štátnej správy žalovaný uviedol, že aj účastníci konania nesú zodpovednosť za výsledok konania a sú povinní preukázať aktívny prístup a záujem na korektnom priebehu celého správneho konania. Žalobca pri § 23 ods. 1 Správneho poriadku argumentuje čl. 4 Aarhuského dohovoru, k čomu žalovaný poznamenal, že cieľom čl. 4 Aarhurského dohovoru je predovšetkým umožniť za podmienok stanovených vnútroštátnym právom výkon práva na prístup a šírenie informácií o životnom prostredí a nie sprístupňovanie administratívnych spisov vedených v konkrétnych správnych konaniach. Čl. 4 dohovoru je do legislatívy premietnutý hlavne cez zákon č. 211/2000 Z. z., pričom ustanovenie § 23 Správneho poriadku nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru.
31. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobnou námietkou ohľadom porušenia § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA, pričom zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že verejnosť mala počas konania možnosť sa zapojiť do konania a podávať k zmene navrhovanej činnosti svoje podnety, pripomienky a názory.
32. Žalovaný konštatoval, že zo zákona o EIA nevyplýva povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, preto je na zvážení orgánu verejnej správy, či vzhľadom na povahu veci je ústne pojednávanie potrebné nariadiť. Žalobca počas konania neuviedol žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadiť ústne pojednávanie a prvostupňový orgán mal za to, že skutočný stav veci je dostatočne zistený. Mal k dispozícii všetky relevantné podklady, vrátane vyjadrení a stanovísk od účastníkov konania a dotknutých orgánov, na základe ktorých dospel k jednoznačnému záveru, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pokiaľ by bolo nariadené pojednávanie v konaní, v ktorom je spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav veci, došlo by tým k porušeniu zásady rýchlosti hospodárnosti konania.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
33. Ďalší účastník konania navrhol v prvom rade žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP, pretože nebola spísaná tzv. práva znalou osobou v zmysle § 49 ods. 1 SSP, keďže žalobu podpísal a aj spísal Marcel Slávik. Ak by správny súd žalobu neodmietol, navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Zároveň, pre obidva spôsoby rozhodnutí žiadal priznať voči žalobcovi náhradu trov konania.
34. Uviedol, že žalobca zjavne zneužíva právo s výlučným cieľom šikanovať navrhovateľa. Správna žaloba a v nej uvedené dôvody sú nezrozumiteľné, pretože sú len všeobecné a neurčité, neidentifikujú ako a čím konkrétne mal žalovaný zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorých napr. vyplýva, že žiadosť o sprístupnenie informácií má slúžiť iba ako nástroj spoločenskej kontroly, a nie ako prostriedok na zneužitie práva. Správne súdy preto neposkytli právnu ochranu subjektom, ktoré sa síce formálne domáhali sprístupnenia informácií, avšak v skutočnosti svojimi žiadosťami sledovali iné ciele ako prístup k informáciám. Združenie je podľa medializovaných informácií známe tým, že navonok predstiera záujem o ochranu životného prostredia, avšak v skutočnosti uplatňovanie práv zneužíva na šikanovanie účastníkov administratívnych konaní a presadzovanie svojich osobných a finančných záujmov.
35. Správna žaloba v podstate predstavuje iba „L.“ všeobecných útržkov z právnych predpisov a súdnych rozhodnutí, ktoré údajne žalovaný ako aj prvostupňový orgán nezohľadnili, avšak bez toho, aby žalobca uviedol ako a čím konkrétne bolo zasiahnuté do jeho práv. Jediným účelom správnej žaloby je takto zjavne oddialenie, resp. predĺženie povoľovacích konaní. Poukázal na Komentár k SSP, ktorý zdôrazňuje, že ak žalobca namieta odňatie ochrany jeho práv, musí výslovne uviesť, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, t. j. aké konkrétne subjektívne právo žalobcu mal žalovaný porušiť. Ak tak žalobca neurobí, správny súd nemôže jeho námietky meritórne prejednať, pretože nie je oprávnený vyhľadávať za žalobcu konkrétne žalobné dôvody a určovať tak rozsah prieskumu napadnutého rozhodnutia v správnom súdnictve. Žaloba je natoľko nekonkrétna, že v podstate nevymedzuje ani predmet konania, ku ktorému by sa ďalší účastník mohol relevantne vyjadriť, resp. ktorý by správny súd mohol preskúmať. Jedinou konkrétnou námietkou je tvrdenie ohľadom porušenia § 23 Správneho poriadku. Uviedol, že už z nadpisu príslušného
ustanovenia „nazeranie do spisov“ vyplýva, že povinnosť správneho orgánu „doručovať“ účastníkovi kópiu administratívneho spisu nevyplýva z predmetného ustanovenia, ale len vydať mu takúto kópiu pri nazeraní do spisov. Žalobca však svoje právo na nazretie do spisu riadne neuplatnil a nevyužil. Zároveň žalobca nijako nekonkretizoval ako sa „nevyhovenie a nedoručenie“ kópie spisu materializovalo v údajnom porušení jeho subjektívnych práv, t. j. aké konkrétne vyjadrenia plánoval žalobca v konaní uplatniť, ako ich uplatnenie mohlo priviesť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že účelom správneho súdnictva nie je zrušovať rozhodnutia správneho orgánu iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili jeho prípadné formálne vady.
Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného a na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
36. Žalobca poukázal na to, že podľa medializovaných informácií Slovensko zaostáva v plnení záväzkov voči európskej ochrane vôd, ovzdušia, v participácii verejnosti pri schvaľovaní projektov, pri obnove biodiverzity. K tvrdeniu, že by jeho činnosť mala suplovať oprávnenia dotknutých orgánov uviedol, že ak jeho práca pripomína prácu dotknutých orgánov, potom to svedčí o tom, že žalobca skutočne pristupuje k svojmu poslaniu zodpovedne a ide mu predovšetkým o ochranu verejných záujmov životného prostredia a nie iných postranných úmyslov, ktoré sa mu neoprávnene a neopodstatnene pripisujú na základe ohovárania. Aby nebola pochybnosť o úprimnosti žalobcu, vychádza tak výlučne z environmentálnych záujmov podľa osobitných zákonov. Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy SR sa možno práva na spravodlivosť ako aj na priaznivé životné prostredie domáhať výlučne prostredníctvom vykonávacích predpisov. Účelom zákona EIA je posilniť verejnosť v povoľovacích procesov, avšak z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že ako štátny orgán sledoval presný opak, t. j. snahu o delegitimáciu verejnosti a občianskych združení. Pokiaľ ide o požiadavku na vykonanie konzultácie - ide o osobitný právny termín podľa § 63 zákona EIA a nejde o ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku. Účelom konzultácie podľa doktríny zákona EIA je vzájomne sa zoznámiť, spraviť vzťahy priateľskejšími a vysvetľovať si vzájomné postoje a stanoviská, optimálne nájsť aj zmierne riešenie konkrétnej veci.
37. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania, ktorý označil konanie žalobcu za šikanózne, uviedol, že činnosť žalobcu nie je zneužívaním zákona a práva, ale reflexiou spoločenskej objednávky, ktorú uznal aj zákonodarca. Činnosť žalobcu je potrebné v skutočnosti vnímať ako všeobecne prospešnú, ktorou smeruje k náprave nesprávnej aplikačnej praxe a priblíženie k európskym štandardom a v konečnom dôsledku prispieť, že Slovensko bude dodržiavať všetky záväzky vyplývajúce z európskej legislatívy. Uviedol, že žalobca podal trestné oznámenie za ohováranie, ktoré bolo odmietnuté vzhľadom k zásade ultima ratio; podľa vyšetrovateľa mal svoje dobré meno žalobca hájiť inou ako trestnoprávnou cestou. Žalobca má preto záujem na predmetnom súdnom rozhodnutí aj z dôvodu, aby sa preukázalo, že zákon nezneužíva, ale len využíva svoje právne možnosti podľa Aarhuského dohovoru. Žaloba bola spísaná C.. M. E., čo je v žalobe explicitne uvedené. Žalobu nespísal predseda združenia a ďalší účastník konania si mýli spísanie žaloby a podpisovanie za právnickú osobu.
Duplika ďalšieho účastníka konania
38. Na repliku žalobcu reagoval už len ďalší účastník konania podaním dupliky aj jej doplnením. Zdôraznil, že správna žaloba je šikanózna, obmedzuje sa iba na skopírovanie všeobecných útržkov z právnych predpisov a judikatúry a nijako bližšie nekonkretizuje, v čom mala spočívať údajná nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Samotný žalobca priznáva, že sa proti medializovaným informáciám riadne nebránil, keďže sa nedomáhal ochrany dobrej povesti civilnoprávnou žalobou. Námietka žalobcu, že sa nedomáhal ochrany svojich subjektívnych práv, ale ochrany životného prostredia, neobstojí. Námietka ohľadom nedoručenia kópie administratívneho spisu by eventuálne mohla obstáť iba v prípade, pokiaľ by žalobca konkretizoval, ako by sa toto údajné pochybenie materializovalo v porušení jeho práv, k čomu však nedošlo. Zotrval na tvrdení, že správna žaloba nebola tak podpísaná, ako ani spísaná práva znalou osobou. Uvedené bližšie odôvodnil doplňujúcom vyjadrení, ku ktorému pripojil aj rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XObdo/XX/XXXX., z ktorého vyplýva, že za osobu, ktorá spísala a podpísala dovolanie podané elektronicky a autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, sa považuje výlučne osoba, ktorej v zmysle poverenia takýto kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať patrí. Tvrdil, že žalobca vo svetle záverov predmetného rozhodnutia nesplnil zákonnú podmienku podľa § 49 ods. 1 SSP, t. j. spísania a podpísania správnej žaloby advokátom alebo
práva znalou osobou, pretože správnu žalobu za žalobcu podpísal svojim kvalifikovaným elektronickým podpisom G. E., predseda združenia, ktorý nemá právnické vzdelanie druhého stupňa.
39. Žalobca podal spolu so správnou žalobou aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd uznesením č. k. XXS/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tento návrh podľa 188 SSP zamietol, pretože nezistil v danej veci dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených tak v § 185 písm. a) SSP, ako aj v § 185 písm. b) SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení.
40. Na prejednanie veci správny súd na návrh žalobcu nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, na deň XX.XX.XXXX. Pojednávania sa zúčastnili všetci predvolaní účastníci konania (zástupcovia), ktorí v rámci prednesov zotrvali na svojich stanoviskách vyplývajúcich z ich písomných podaní.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
41. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na predmetné konanie (§ 10 a § 13 ods. 1 SSP), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy oboch stupňov, a to výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
42. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
43. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
44. Podľa § 178 ods. 1 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
45. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
46. Podľa § 3 písm. s) zákona č. 24/2006 Z. z.; na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
47. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.; dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
48. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.; verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
49. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z.; príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.
50. Podľa § 20a zákona č. 24/2006 Z. z.; rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.
51. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.
52. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.; ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
53. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.; výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
54. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.
55. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.; obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.
56. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
57. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
58. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
59. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
60. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006 Z. z. ); každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
61. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru; každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem; b) v požadovanej forme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.
62. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru; 3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. 4. Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné. 5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti.
63. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR; každý má právo na priaznivé životné prostredie.
64. Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy SR; každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
65. Podľa čl. 45 Ústavy SR; každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
66. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR; domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
68. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR; Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
69. Predmetom súdneho prieskumu je posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorým rozhodol, že podľa § 29 Zákona o EIA, sa navrhovaná činnosť uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti „Rekonštrukcia objektu „D.“ Banská Bystrica“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a pre uvedenú navrhovanú zmenu je možné požiadať o povolenie činnosti podľa osobitných predpisov a rešpektovať nasledovné pripomienky, ktoré vyplynuli zo stanovísk:
- Na plochách, ktoré nebudú odvodnené prostredníctvom odlučovača ropných látok vylúčiť akékoľvek činnosť, ktorými by mohla byť ohrozená alebo zhoršená kvalita povrchových a podzemných vôd,
- Nevyhnutnosť realizácie účinných technických opatrení na dosiahnutie súladu hladín hluku vo vnútornom prostredí budovy v súlade s vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, a to najmä zabezpečením dostatočného vetrania chránených miestností pri zatvorených oknách.
70. Druhom požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov je vydanie územného rozhodnutia podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon).
71. Z obsahu administratívneho spisu, z predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vyplýva, že navrhovaná zmena predstavuje rekonštrukciu a dostavbu existujúceho objektu „D.“ tak, že vznikne polyfunkčný objekt občianskej vybavenosti s prevahou obchodných prevádzok a kancelárskych priestorov. Na najvyššom podlaží, ktoré je ustúpené, bude doplnková funkcia bývania. Navrhovaná zmena má charakter prestavby, prístavby a nadstavby. Prístavby sú navrhované len v rámci existujúceho pôdorysu budovy, v mieste, kde sú dnes betónové prestrešenia spevnených plôch (strešné terasy). Tieto terasy budú celé odstránené. Prístavby slúžia na vytvorenie parkovacích domov a tiež pre vytvorenie uličného parteru v kontakte s Z... H.. Súčasťou projektu sú tiež vonkajšie chodníky a vegetačné plochy okolo budovy. Dopravné napojenie, úpravu Z.. P. C. a U.. H. rieši samostatný projekt „technická vybavenosť k. ú. A.“. Tento rieši tiež všetky rozvody inžinierskych sietí pre potreby objektu, vrátane nových prípojok vody a kanalizácie ku budove.
72. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o porušení jeho procesného práva ako účastníka konania (§ 24 ods. 2, ods. 3 zákona o EIA v spojení s § 3 písm. s) zákona o EIA) v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré malo spočívať v tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedal žalobcovi podklady prvostupňového rozhodnutia na základe jeho požiadavky, ktoré žiadal doručiť v elektronickej podobe do jeho elektronickej schránky a teda postupoval v rozpore s § 23 ods. 1 Správneho poriadku (nahliadnutie do administratívneho spisu). Namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy bez sprístupnenia podkladov rozhodnutia vydal prvostupňové rozhodnutie.
73. Správny súd k namietaným skutočnostiam uvádza, že samotná skutočnosť, že orgán verejnej správy nedoručil v zmysle požiadavky žalobcovi podklady rozhodnutia, nemá žiadne relevantné dôsledky na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za podstatné považuje správny súd to, že žalobcovi rozhodujúci orgán oznámil skutočnosť, že súčasťou administratívneho spisu sú už stanoviská a pripomienky jednotlivých dotknutých orgánov, pričom umožnil žalobcovi nahliadnuť do administratívneho spisu, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ktorými disponuje, avšak žalobca túto možnosť preukázateľne nevyužil. Žalobca bol riadne upovedomený o podkladoch rozhodnutia, bolo mu umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, teda využiť svoje oprávnenie ako účastníka administratívneho konania, avšak žalobca toto právo na základe vlastného rozhodnutia nevyužil, navyše jeho realizáciu podmienil splnením povinnosti orgánu verejnej správy doručiť mu v elektronickej podobe podklady rozhodnutí. Nesprávnym postupom orgánu verejnej správy by bol taký postup, pokiaľ by vydal rozhodnutie bez toho, aby informoval účastníka konania o tom, že zaobstaral potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia, že dokazovanie bude ukončené.
74. Orgán verejnej správy prvého stupňa právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia nepodmienil výlučne nahliadnutím do spisu, ako tvrdí žalobca, len upozornil aj na takúto možnosť. Povinnosťou orgánu verejnej správy bolo umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a umožniť mu navrhnúť eventuálne ich doplnenie. Túto povinnosť si orgán verejnej správy prvého stupňa preukázateľne dostatočne splnil, keď informoval účastníkov konania, vrátane
žalobcu, a to zaslaním upovedomenia o zhromaždení podkladov rozhodnutia a o možnosti zaujať k nim stanovisko. Postup správneho orgánu bol v súlade so Správnym poriadkom, v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutočného stavu veci a zachovania procesných práv účastníka administratívneho konania. To, že žalobca sa v lehote nevyjadril a vyjadrenie sám podmienil zaslaním časti administratívneho spisu elektronicky a nevyužil inštitút nazretia do administratívneho spisu, je inou otázkou, z ktorej nemožno vyvodiť záver v neprospech orgánu verejnej správy, ktorý neuprel účastníkovi konania právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca tým, že nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nielenže neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na výsledku konania, na naplnení toho čoho deklaruje, ale sám vytvoril prekážku pre plynulé konanie bez prieťahov a jeho účasť na ochrane životného prostredia sa tak efektívne nenaplnila. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi Krajského súdu v Bratislave uvedenými v rozhodnutí sp. zn. XS/XXX/XXXX., na ktoré odkazuje ako použiteľné aj pre toto konanie (odsek 18. odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobcovi teda nebolo upreté právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ak si sám zvolil neefektívny spôsob oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia. Napokon ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-Governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.
75. Za dôvodnú nepovažuje správny súd ani žalobnú námietku ohľadom neumožnenia žalobcovi zúčastniť sa konzultácie, t. j. ohľadom tvrdeného nesprávneho postupu prvostupňového orgánu v rozpore s § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca síce namieta, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom, avšak bližšie nekonkretizuje, v čom spočíva porušenie tohto práva. Úlohou správneho súdu nie je vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutia. Nestačí tvrdiť s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie, že toto bolo porušené, ak zároveň žalobca neuvedie, v čom sa tvrdené porušenie zákona prejavilo na právach účastníka. Žalobca síce v replike bližšie uvádza čo je účelom konzultácie a že v prípade nevykonania konzultácie došlo k ukráteniu na jeho právach účinne hájiť záujmy na ochrane životného prostredia, avšak ani toto vyjadrenie žalobcu nie je dostatočne konkrétne, najmä z toho hľadiska, čo konkrétne mienil v rámci konzultácie vyriešiť, resp. ako bol ukrátený na svojich právach, v čom došlo k zásahu do subjektívneho práva tým, že konzultácie neboli vykonané a čo by sa zmenilo v pozitívnom zmysle na týchto právach, keby sa konzultácie uskutočnili.
76. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžp X/XXXX vyplýva, že ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené a musí tak urobiť v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, inak súd na tvrdené dôvody nemôže prihliadnuť. Súd v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote.
77. Žalobca je teda povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Správny súd preto nemôže prihliadať na ďalšie žalobné námietky uplatnené po lehote, či už v replike alebo vo vyjadrení na pojednávaní, čoho si žalobca musí byť vedomý už pri podávaní žaloby. Práve preto právna úprava vyžaduje už pri podaní žaloby (aj jej spísaní) kvalifikované právne zastúpenie. Žalobca je už v žalobe povinný uviesť všetky dôvody (skutkové aj právne), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože na neskôr prednesené dôvody nezákonnosti nie je možné prihliadnuť.
78. Správny súd nezistil ani porušenie zásad uplatňovaných v správnom konaní, a to tvrdené porušenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď malo podľa žalobcu dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. K tejto žalobnej námietke správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že nie každé porušenie procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R
103/2011 správny súd konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. XSž/XX-XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Preto žalobca musí obhájiť efektívnosť a nutnosť zopakovania procesných úkonov, preukázaním v čom bol ukrátený na jeho právach v dôsledku ich absencie, resp. tvrdeného porušenia procesného práva.
79. Povinnosťou žalobcu je podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v žalobe uviesť žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné. V procese súdneho prieskumu súd posudzuje, či jeho tvrdenia sú pravdivé. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP, teda súdny prieskum je vedený a limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, neumožňujúcich súdny prieskum.
80. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu aplikáciu a porušenie § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., t. j. čo sa týka nesplnenia kvalitatívnych a zákonných náležitostí na formu a obsah výroku a odôvodnenia vydaného rozhodnutia v zisťovacom konaní, správny súd nezistil tvrdené porušenie zákona. Spôsob akým sa orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal so stanoviskom žalobcu je dostatočný, v kontexte s pripomienkami a stanoviskami dotknutých orgánov ho vyhodnotil. Je zrejmé, že sa stanoviskom žalobcu zaoberal a odôvodnil, ako sa s jednotlivými pripomienkami, návrhmi, či podmienkami v ňom uvedenými vysporiadal, teda rozhodnutie obsahuje aj úvahu, prečo neuviedol vo výroku rozhodnutia uvádzané podmienky žalobcu. Jednoznačne konštatoval, akú povahu majú tieto pripomienky a prečo nemusia byť uvedené vo výroku rozhodnutia, s čím sa správny súd stotožnil.
81. Žalobca uvádza, že podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona o EIA majú byť zmierňujúce opatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti, proti čomu v zásade nemožno nič namietať. Správny súd však zdôrazňuje, že zákon predpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Žalobca sa dožaduje zapracovania opatrení na zmiernenie negatívneho vplyvu, ale neuvádza konkrétny negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti musí byť príčinná súvislosť. Je nelogické prijať eliminujúce opatrenia negatívneho vplyvu, ak ho nezistil úrad, ani dotknuté orgány a napokon nešpecifikuje ho konkrétne ani žalobca.
82. Nie je pravdou, že rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to prvostupňového aj odvolacieho neobsahujú akúkoľvek úvahu pri použití relevantných právnych predpisov na zistený skutkový stav veci a už vôbec nie tvrdenie, že obsahom týchto rozhodnutí je len sumarizácia zákonných ustanovení. Z ustálenej judikatúry súdov vyšších autorít vyplýva, že účastník konania nemá nárok na odôvodnenie rozhodnutia podľa jeho predstáv. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čomu zodpovedá žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôvody uvádzané v rozhodnutiach nie sú neprimerane všeobecné ako tvrdí žalobca, pretože reflektujú zrozumiteľným a dostatočným spôsobom na stanoviská účastníkov konania a rozhodnutie žalovaného aj na relevantné, konkrétne odvolacie námietky.
83. Neobstojí ani žalobná námietka o porušení ustanovenia § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe opätovne konkrétne neuviedol, ktoré informácie, čo konkrétne nebolo podľa neho verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom, a ako sa to prejavilo na ukrátení na jeho právach, teda ako sa táto skutočnosť materializovala na hmotné práva žalobcu, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že informácie relevantné v zisťovacom konaní boli zákonom určeným spôsobom zverejňované. Ak žalobca nesúhlasil s rozsahom sprístupňovaných informácií, mal konkrétne túto skutočnosť namietať, t. j. o aké informácie bol zúžený rozsah, pričom len vo všeobecnosti tvrdil, že došlo k porušeniu práva verejnosti na informácie o životnom prostredí v dôsledku nesprávneho postupu v zmysle § 24 ods. 1 písm. i) Zákona o EIA. Navyše, predmetné zákonné ustanovenie predpokladá zverejňovanie iných informácií dôležitých len pre vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia, a nie pre rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní.
84. Zo žaloby vyplýva, že táto má všeobecný charakter až formulárový, porovnávajúc ju so žalobami v ostatných veciach, ktoré napadli na tunajšom správnom súde, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. V zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP, okrem všeobecných náležitostí žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Už sama skutočnosť, že žalobca podáva rovnaké, takmer identické žaloby je signálom toho, že nedostatočne reflektuje na konkrétne skutkové okolnosti tej-ktorej veci. V zásade žalobca namietal porušenia postupu rozhodujúceho orgánu v zisťovacom konaní (nesprávnym zverejňovaním informácií v zmysle § 24 ods. 1 písm. i) Zákona o EIA, nevykonanie konzultácie v zmysle § 63 tohto zákona, nedostatky odôvodnenia a výroku rozhodnutia, t. j. absentujúce náležitosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní v zmysle § 20a a § 29 ods. 3 a ods. 13 Zákona o EIA, § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku), pričom citáciou a vlastným výkladom týchto ustanovení konštatuje, ako by mal orgán verejnej správy podľa neho postupovať. Účelom správneho súdnictva nie je to, aby súd posudzoval zákonnosť žalobcom predostreného vlastného právneho posúdenia veci, aby sa zaoberal úvahou a predstavou žalobcu, ako by orgán verejnej správy mal podľa neho postupovať a aké rozhodnutie by mal vydať, ale úlohou správneho súdu je posudzovať postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia, teda či orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či v rozsahu tvrdení žalobcom v žalobe, sú postup a rozhodnutie ne/zákonné.
85. Správny súd poznamenáva, že proti požiadavke na dodržiavanie citovanej právnej úpravy, vrátane Aarhuského dohovoru nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie na právach žalobcu. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho konania, ktorým ako sám tvrdí sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä Aarhuského dohovoru a zákona č. 24/2006 Z. z. Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácii v oblasti životného prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať skutočný obsah a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor na šikanózny výkon práv. Je namieste poskytnutie súdnej ochrany tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, nie tam, kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť.
86. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, a bez uvedenia s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentami sa žalovaný nevysporiadal, na kvalitatívny prieskum správnym súdom nepostačuje. Žaloba je síce rozsiahla, ale chýba v nej náležitá vecná argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. Išlo o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli v zásade prejavom nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na dispozičnú zásadu, správny súd na tieto žalobné námietky nemohol prihliadať, t. j. za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti, k čomu sa vyjadril správny súd už vyššie.
87. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. S. konštatoval, že v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníka konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.
88. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať aj k spravodlivému výsledku. V podmienkach právneho štátu je neprípustné uprednostňovať mechanickú a formalistickú aplikáciu práva bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou. Právny formalizmus v podmienkach právneho štátu nemôže prevládnuť.
Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzenoprávnymi princípmi.
89. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcom, t. j. v rozsahu žalobných bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
90. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že nezistil ďalším účastníkom konania tvrdené dôvody pre odmietnutie žaloby, preto pristúpil k jej vecnému prieskumu, výsledkom ktorého je zamietnutie žaloby.
91. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
92. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mali byť voči žalobcovi priznané iné uplatnené trovy konania.
93. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci