Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-37-2000.pdf
PDF · 215.49 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/37/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Q. M., trvalý pobyt D. XX, XXX XX S., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Zemkom, advokátom, so sídlom kancelárie M. Hricku 1832/30, 911 01 Trenčín, proti žalovanému F. W., trvalý pobyt X. námestie XX, XXX XX S., o ochranu proti nekalej súťaži a iné, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Štátu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou, ktorá došla súdu prvej inštancie dňa 22.03.2000, sa žalobca proti žalovanému domáhal, aby súd prikázal žalovanému zdržať sa nekalej súťaže, prestať vyrábať a predávať platové tvarovky (betónové kvádre) rozmerov 400x200x100 (dvojdierová), 400x200x200 (dvojdierová) a 380x200x200 (osemdierová) a aby poskytol žalobcovi zadosťučinenie a náhradu škody vo výške 20 000 Sk. Žiadal náhradu nákladov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je súkromný podnikateľ, podnikajúci okrem iného vo výrobe betónových výrobkov. Túto podnikateľskú činnosť vykoná od r. 1990 na základe povolenia a od r. 1992 na základe živnostenského listu. Žalovaný je tiež súkromný podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť od r. 1999 na základe živnostenského listu. Žalobca vyrába osemdierové betónové tvárnice a dvojdierové betónové priečkovky použiteľné na betónovú výmurovku rôznych stavieb. Na tieto výrobky má žalobca protokol skúšobne bývalých Vojenských stavieb Bratislava, š.p. z r. 1991 s konštatovaním, že výrobky vyhovujú bývalej ČSN 722603 v skúškach objemovej hmotnosti a ČSN 722605 na pevnosť v tlaku. Proces výroby navrhol sám žalobca a podľa svojich požiadaviek si dal vyrobiť stroj na výrobu týchto betónových výrobkov. Žalovaný v počiatkoch podnikateľskej činnosti začal vyrábať betónové výrobky stĺpy na oplotenie, zatrávňovačky, stojany na bicykle, svahovky, obrubníky, chodníky a plotové tvarovky, teda iný sortiment od výrobkov vyrábaných žalobcom. Onedlho prijal žalovaný do zamestnania bývalého pracovníka žalobcu a začal vyrábať presne také isté výrobky ako žalobca, a to rozmerovo aj tvarovo a pri ich výrobe používa taký istý stroj ako si dal zostrojiť žalobca a taktiež používa ten istý technologický postup a také isté zloženie zmesi. Žalobca sa dopracoval k používanému technologickému postupu a zloženiu zmesi niekoľkomesačným skúšaním. Ide o tieto výrobky žalovaného : plotová tarovka rozmerov 400x200x100 (dvojdierová), 400x200x200 (dvojdierová) a 380x200x200 (osemdierová). Na tieto výrobky má žalovaný doklad, že spĺňajú jeho vlastnú normu PN 01 - 04 PCHV Nemšová a náväznych STN. Tieto výrobky však žalovaný ponúka ako betónové kvádre, na ktoré nemá zodpovedajúci protokol. Tým, že tieto výrobky ponúka ako betónové kvádre a výrobne žalobcu a žalovaného sú blízko vedľa seba, žalovaný zavádza zákazníkov. Zrejme
nesprávnym miešaním zmesi nedosahujú výrobky žalovaného takú kvalitu ako výrobky žalobcu a preto ich možno použiť iba na ploty a nie na výmurovku, napr. základov domu. Napriek uvedenému žalovaný uvádza zákazníkov do omylu a predáva plotové tvarovky ako betónové kvádre. Tým sa stáva, že zákazníci sú často v domnení, že sa jedná o výrobky žalobcu, keďže je žalobca už viac ako 9 rokov známy kvalitnou výrobou betónových kvádrov. Žalobca niekoľkokrát vyzval žalovaného, aby sa vzdal výroby predmetných výrobkov s tým, že sa dopúšťa nekalej súťaže. Na tieto výzvy žalobcu sa žalovaný vysmial a predmetné výrobky naďalej vyrába. Zákazníkov, ktorí chcú kúpiť výrobky od žalobcu žalovaný odhovára a ponúka im rôzne zľavy, pokiaľ budú kupovať u neho. Žalovaný sa dopúšťa nekalej súťaže, teda konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a toto konanie je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Konaním žalovaný vyvoláva nebezpečenstvo zámeny napodobňovaním výrobkov vyrábaných žalobcom podľa § 47 písm. c/ Obchodného zákonníka a zľahčovania podľa § 50 Obchodného zákonníka. Žalobca navrhol, aby súd prikázal žalovanému zdržať sa takejto nekalej súťaže, aby prestal vyrábať a predávať plotové tvarovky (betónové kvádre) rozmerov 400x200x100 (dvojdierová), 400x200x200 (dvojdierová) a 380x200x200 (osemdierová) a by poskytol žalobcovi zadosťučinenie a náhradu škody vo výške 20 000 Sk, žiadal náhradu nákladov.
2. V podaní zo dňa 6.4.2000, ktorým žalobca navrhol nariadenie predbežného opatrenia (č.l. 19), žalobca okrem iného uviedol, že žalovaný má v predmete podnikania v živnostenskom liste uvedené, že môže vyrábať produkty z betónu a cementu s výnimkou stavebných prvkov. Podľa názoru žalobcu plotovky sú stavebné prvky. V podaní zo dňa 7.2.2001, ktorým žalobca navrhol nariadenie predbežného opatrenia (č.l. 31), žalobca okrem iného uviedol, že na zariadenie na výrobu výrobkov (ktoré si žalobca skonštruoval a dal vyrobiť) mu bolo dňa 13.11.2000 vydané osvedčenie o zápise úžitkového vzoru pod č. 2789 - Zariadenie na výrobu stavebných prvkov. Žalobca je majiteľom úžitkového vzoru a žalovaný používa zariadenie na výrobu stavebných prvkov neoprávnene.
3. Doplňujúcim podaním zo dňa 5.2.2001 (došlo 7.2.2001 - č.l.33) žalobca rozšíril žalobu. Uznesením č.k. 7Cb/ 37/00-58 zo dňa 26.2.2001 na návrh žalobcu pripustil súd zmenu žaloby nasledovne : 1/ žalovaný je povinný zdržať sa vyvolania nebezpečenstva zámeny spočívajúcej v ponúkaní svojho výrobku „plotová tvarovka“ ako „betónová tvárnica, zdržať sa parazitovania na povesti žalobcu tak, že protokoly o skúškach výrobkov žalobcu nebude vydávať za svoje protokoly, zdržať sa zľahčovania tým, že prestane napádať kvalitu a cenu výrobkov žalobcu, 2/ žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi peňažné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk, 3/ žalovanému súd určí zdržať sa pri podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti používania zariadenia na výrobu stavebných prvkov, úžitkový vzor žalobcu č. 2789 registra ÚPV SR, 4/ žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Žalovaný podal vyjadrenie k žalobe (č.l. 64-66), v ktorom uviedol, že cez zimu 1998-1999 sa spolu so zamestnancami rozhodli vyrobiť stroj na výrobu plotových betónových tvaroviek. Vzorom pre výrobu stroja mu boli stroje (prípravky) od Q. Z., N. C., ktorý vlastní stroj na výrobu betónových kvádrov a p. A., S., ktorý vlastní takýto stroj už 20 rokov. Ako prvú vyrobil formu na zatrávňovačku. Žalobca vyrábal betónové kvádre a dvojdierové priečkovky. Dňa 22.2.1999 si žalovaný rozšíril živnosť o výrobu produktov z betónu a cementu s výnimkou stavebných prvkov. Žalovaný hľadal výrobný program odlišný od žalobcu. Na trhu neboli plotové tvarovky 10 cm a 20 cm široké s farebnými odtieňmi, tieto sa dovážali z Českej republiky. Dňa 25.8.1999 žalovaný požiadal TSÚS v Novom Meste nad Váhom o vykonanie skúšky na výrobky a dňa 14.12.1999 obdržal žalovaný správu o preukaznej skúške č. 30/06/99 na betónové tvarovky, záhradný obrubník, betónovú zatrávňovačku a betónovú svahovku. V r. 2000 začal žalovaný tieto výrobky vyrábať. Už vtedy žalobca útočil na žalovaného, aby prestal s výrobou. Žalovaný priebežne rozširoval výrobu o ďalšie výrobky, na ktoré sa zákazníci pýtali a na ktoré nepotreboval štátne skúšky, iba vyhlásenie o zhode. Cez zimu 1999-2000 začal žalovaný zostrojovať stroj na výrobu betónových stavebných tvárnic. Dňa 26.6.2000 požiadal žalovaný Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoje o vyhlásenie zhody stavebného výrobku, a to betónové plotové tvarovky. Dňa 3.7.2000 si žalovaný rozšíril živnosť o výrobu stavebných prvkov z betónu. Dňa 3.7.2000 požiadal žalovaný TSÚS v Bratislave o technické osvedčenie na betónové tvarovky murovacie. Žalovaný ďalej uviedol, že svoje výrobky (betónové tvarovky murovacie, plotové tvarovky) nikdy neponúkal ako výrobky žalobcu, atesty žalobcu nikdy nevidel, nikdy sa nevyjadroval o cene a kvalite výrobkov žalobcu. Bol toho názoru, že žalobcovi nikdy neublížil, neposlať na neho kontrolu ani anonymné listy a preto nevidí dôvod poskytovať žalobcovi zadosťučinenie v sume 20 000 Sk. Pre svoju výrobu nepoužíva úžitkový vzor žalobcu, ale svoj vlastný vynález vytvorený vlastnou duševnou prácou so zamestnancami. Podobných strojov je v
okolí viacej. Žalovaný nevie vo svojom okolí o niekom, ktorý by vyrábal plotové tvarovky 400x200x200. S tvarovkou 400x200x100 žalovaný nemohol so žalobcom tiež súťažiť, pretože do r. 2000 vyrábal žalobca priečkovky o viac ako polovicu menšie a potom si dal vyrobiť formu podľa výrobku žalovaného. Ďalšia tvarovka 380x250x200 na odlišné rozmery, váhu a tiež vzhľad, čo je rozoznateľné. Žalovaný poukázal na to, že bývalý zamestnanec žalobcu pracoval u žalobcu ešte rok po tom, čo žalovaný začal s výrobou betónových výrobkov. K zloženiu zmesi žalovaný uviedol, že zloženie zmesi žalobcu nepozná. Svoje výrobky riadne propaguje prostredníctvom prospektov aj so štátnymi skúškami, v regionálnych časopisoch Trenčiansko, Trenčianske noviny, Nemšovský spravodaj, v predajniach stavebnín a v stavebných firmách, zúčastňuje sa celoslovenských výstav (INTERSTONE-STAU-BAU, Záhradkár).
5. V podaní zo dňa 20.5.2001, ktorým žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe, poukázal žalobca predovšetkým na to, že stroj žalovaného je totožný s jeho strojom. Žalovaný sám potvrdil, že s betónovými tvarovkami začal obchodovať na jar 2000. Výrobky žalovaného sú rovnaké s výrobkami žalobcu bez odlišovacích znakov, ide o tie isté výrobky. Uvedené potvrdzuje vystavenie faktúry pre firmu p. V. OPLUS-CONSULTING č.2000-019. Šetrením Ministerstva vnútra, sekcie verejnej správy, živnostenského odboru bolo zistené, že v prevádzke žalovaného na R. ulici v S. boli vyrobené a v ponuke sa nachádzali stavebné prvky
- betónové plotové tvarovky v rozpore so živnostenským listom žalovaného, za čo bola žalovanému uložená pokuta.
6. V doplňujúcom podaní zo dňa 24.3.2003, v ktorom žalobca zopakoval svoje tvrdenia, žalobca taktiež uviedol, že v prípade žalovaného neprichádza do úvahy ochrana podľa § 13 ods. 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch, pretože nezávislosť od pôvodcu vynálezu alebo majiteľa patentu sa chápe ako absolútna nezávislosť bez vzťahu k pôvodcovi vynálezu alebo majiteľovi patentu. U žalobcu pracoval do 17.8.1999 E. A., ktorý sa dňom 18.8.1999 stal zamestnancom žalovaného. Žalobca je presvedčený, že práve tento zamestnanec odovzdal know-how žalobcu žalovanému. Pre porovnanie zhodnosti alebo podobnosti stavebných výrobkov nie je rozhodujúca veľkosť alebo váha stavebných prvkov vyrábaných na zariadení, môže ísť výlučne o zhodnosť tvaru výrobku - formy, ktorý je možné zariadením vyrobiť. Žalovaný vyrábal a predával stavebné prvky aj napriek tomu, že nemal na ich výrobu živnostenské oprávnenie. Žalovaný nekalosúťažným konaním pri podnikaní predáva zákazníkom výrobky pod cenu, žalobcovi odlákava zákazníkov, svojím konaním spôsobil žalobcovi značnú ujmu a ohrozil chod jeho podniku. Reklamnú tabulu neoznal žalovaný svojím menom a hoci vyrába 23 druhov výrobkov, na reklamnej tabuli uvádza len betónové tvárnice. Táto reklamná tabuľa je za reklamnou tabuľou žalobcu osadená cca 100 m a nasmerovaná do rodinného domu žalovaného. Touto tabuľou žalovaný úmyselne uvádza zákazníkov žalobcu do omylu.
7. Žalobca sa k veci vyjadril ďalšími podaniami zo dňa 27.3.2003, zo dňa 23.11.2004, zo dňa 1.10.2004 a zo dňa 15.12.2004, z obsahu ktorých vyplýva, že žalobca zotrvával na všetkých svojich doterajších tvrdeniach odôvodňujúcich uplatnené nároky žalobou proti žalovanému.
8. V priebehu ďalšieho konania navrhol žalobca doplňujúcimi podaniami zo dňa 3.10.2003, zo dňa 16.11.2004 a zo dňa 5.1.2005 zmenu petitu žaloby. Uznesením č.k. 7Cb/ 37/00-328 zo dňa 23.2.2005 súd pripustil čiastočnú zmenu žaloby, a to nasledovne : 1/ žalovanému súd určuje zdržať sa pri podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti používania zariadenia na výrobu stavebných prvkov, úžitkový vzor žalobcu č. 2789 registra ÚPV SR, 2/ žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi peňažné zadosťučinenie v sume 5 000 000 Sk, 3/ žalobcovi sa priznáva právo uverejniť rozsudok na trovy žalovaného v Trenčianskych novinách a v Nemšovskom spravodaji, 4/ výrok rozsudku, ktorým súd určuje žalovanému určuje zdržať sa pri podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti používania zariadenia na výrobu stavebných prvkov, úžitkový vzor žalobcu č. 2789 registra ÚPV SR je predbežne vykonateľný, 5/ žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd zmenu žaloby nepripustil.
9. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom (prvý v poradí) č.k. 7Cb 37/2000-358 zo dňa 23.3.2005 prvou výrokovou vetou určil žalovanému zdržať sa pri svojej podnikateľskej aj nepodnikateľskej činnosti používať manipulačnú plošinu opatrenú nájazdom, ktorá je súčasťou zariadenia na výrobu stavebných prvkov a je chránená úžitkovým vzorom č. 2789, registra ÚPV SR a vo zvyšku požadovaného zákazu žalobu zamietol, druhou výrokovou vetou súd priznal žalobcovi právo uverejniť výrok rozsudku v Trenčianskych novinách a Nemšovskom spravodaji zvýrazneným typom písma, na trovy žalovaného,
treťou výrokovou vetou súd žalobu vo zvyšku zamietol, štvrtou výrokovou vetou konania rozhodol súd tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, piatou výrokovou vetou rozhodol súd o trovách konania štátu tak, že žalobca a žalovaný sú povinní zaplatiť preddavkové trovy štátu každý po 4 626 Sk na účet tunajšieho súdu.
10. Proti rozsudku č.k. 7Cb 37/2000-358 zo dňa 23.3.2005 podal odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalovaný podal odvolanie proti prvej, druhej, štvrtej a piatej výrokovej vete výroku rozsudku a žalobca podal odvolanie proti prvej, tretej, štvrtej a piatej výrokovej vete výroku rozsudku.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením č.k. 3Obo 34/2007-430 zo dňa 31.5.2007 odvolanie žalobcu odmietol a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. IV. a V. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V časti, v ktorej odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie poukázal na to, že zhodnosť predmetných zariadení posudzoval súd prvého stupňa iba vo vzťahu k ich určitému komponentu a vzhľadom na túto skutočnosť bude potrebné doplniť dokazovanie aj o námietke žalovaného, podľa ktorej je sporná súčasť zariadenia technicky riešená iným spôsobom a nezávisle na zariadení žalobcu bola zhotovená už v marci v roku 1999. Ďalej odvolací súd uviedol, že pokiaľ ide o práva účastníka v spore o práva z nekalej súťaže požadovať uverejnenie rozsudku na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel (§ 55 ods. 2 Obchodného zákonníka), uvedené právo je dôsledkom rozhodnutia o žalobnom nároku, pričom postačuje, aby súd vyhovel len niektorému z viacerých uplatnených nárokov žalobcu. Je však potrebné, aby z výroku rozhodnutia jednoznačne vyplývalo, že konanie žalovaného je nekalosúťažným konaním. Rozsah, forma a spôsob uverejnenia je v zmysle uvedeného ustanovenia podľa okolnosti súčasťou výroku.
12. Proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu č.k. 3Obo 34/2007-430 zo dňa 31.5.2007 podal dovolanie žalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č.k. 1 Obdo V 64/07-459 zo dňa 30.9.2009 uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorou bolo odvolanie žalobcu odmietnuté zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením č.k. 5Obo 112/2009-465 zo dňa 30.11.2010 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 7Cb 37/2000-358 zo dňa 23.3.2005 v jeho zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na odôvodnenie uznesenia vydaného pod sp.zn. 3 Obo 34/2007, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcich výrokoch ako aj v časti výroku o trovách konania. Pokiaľ ide o zamietavú časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa napadnutú odvolaním žalobcu, rozhodnutie o žalobcom uplatnených nárokoch závisí od posúdenia skutočností, ktoré budú predmetom rozhodovania súdu prvého stupňa v novom konaní, v súvislosti so zrušením časti výroku rozsudku v dôsledku odvolania žalovaného. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na primerané zadosťučinenie, odvolací súd uviedol, že na to, aby súd mohol priznať účastníkovi, dotknutému nekalou súťažou, právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch, musí byť nepochybne zistené, že účastník utrpel v súvislosti s nekalou súťažou nemajetkovú ujmu v takom rozsahu, že nepostačuje jej vyrovnanie primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme. Až následne možno posúdiť, aká suma je primeraná na vyrovnanie vzniknutej nemajetkovej ujmy. Pri jej určení je rozhodujúca úvaha súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za dôvodné konštatovanie súdu prvého stupňa, podľa ktorého bol v tejto časti nárok zamietnutý z dôvodu, že žalobca nepreukázal základ a výšku uplatneného nároku.
14. V priebehu konania sa žalobca vyjadril vo veci podaním zo dňa 1.10.2014 a zo dňa 22.10.2014, v ktorom zopakoval doterajšie tvrdenia.
15. Žalovaný okrem vyjadrenia k žalobe (č.l. 64-66) podal v priebehu konania ďalšie vyjadrenia zo dňa 18.1.2005.
16. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom (druhý v poradí) č.k. 7Cb 37/2000-611 zo dňa 27.10.2015 žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 7 063,88 eur, z toho trovy právneho zastúpenia 6 864,72 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jána Legerského, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vzniknuté trovy štátu vo výške 307,11 eur na účet tunajšieho súdu č. SK XX XXXX XXXX XXXXXXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením č.k. 4Obo 7/2016-666 zo dňa 31.5.2017 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 7Cb 37/2000-611 zo dňa 27.10.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odsekov 18. a 19. odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva opodstatnenosť odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Právne závery súdu prvej inštancie odvolací súd neskúmal pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Vyslovil, že povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude s prihliadnutím na podstatné námietky žalobcu rozhodnúť o jeho nárokoch na doplnenie dokazovania, v kladnom prípade dokazovanie doplniť a opätovne vo veci rozhodnúť. Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovie, svoj postup vysvetlí dostatočne jasne a zrozumiteľne v súlade s ústavným právom na spravodlivé súdne konanie.
18. Po vrátení veci vyzval súd prvej inštancie strany sporu na oznámenie, či majú návrhy na doplnenie dokazovania, pričom vychádzal z uznesenia odvolacieho súdu č.k. 4Obo 7/2016-666 zo dňa 31.5.2017. Podaním zo dňa 18.9.2018 oznámil žalovaný, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Na výzvu súdu prvej inštancie sa žalobca podaním zo dňa 12.10.2018 vo veci vyjadril a navrhol dokazovanie v zmysle § 30 ods. 6 a § 29 ods. 1, 2 písm. b/ zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch, ktorého použitie v čase podania vyjadrenia odôvodnil podľa § 60 ods. 1, 2, 4 tohto zákona. Navrhol, aby súd prvej inštancie požiadal Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o odborné vyjadrenie k rozsahu ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru č. 2789 a aby tomuto Úradu stanovil, že v odbornom vyjadrení sa má určiť, či stroj žalovaného, teda stroj, ktorý žalovaný používal v čase podania žaloby dňa 22.3.2000, resp. či stroj, ktorý bol skúmaný pre potreby znaleckého posudku č. 003/2004 znalcom E.. Q. M., patrí do rozsahu ochrany úžitkové vzoru č. 2789. Ďalej navrhol, aby súd prikázal žalovanému predložiť informácie : 1/ presný počet a druh betónových stavebných prvkov, ktoré na svojom stroji žalovaný vyrobil medzi 13.11.2000 až 11.9.2007, 2/ presný počet a druh betónových stavebných prvkov predaných žalovaným medzi 13.11.200 až 11.9.2007 a 3/ účtovné závierky žalovaného za r. 2000 - 2007. Podľa názoru žalobcu ak Úrad v odbornom vyjadrení vysloví, že stroj žalovaného spadá pod rozsah ochrany nárokov úžitkového vzoru č. 2789, potom konajúci súd vôbec nemusí (a nemá) skúmať úmysel žalovaného, resp. skutočnú inšpiráciu, ktorá ho viedla k vytvoreniu svojho stroja. Týmto spôsobom je možné predmetné konanie značne zjednodušiť. Zároveň bude mať konajúci súd dôkaz pochádzajúci z hodnoverného zdroja a nebude sa musieť opierať o svedecké výpovede osôb, ktoré preukázateľne také technické znalosti nemajú, čo prispeje k právnej istote a akceptovateľnosti súdneho rozhodnutia stranami sporu. Súd má k dispozícii znalecký posudok vyslovujúci záver o takmer totožných technických prevedeniach relevantných strojov na výrobu stavebných materiálov vo vlastníctve žalobcu a žalovaného, svedecké výpovede preukazujúce skutočnosť, že pred podaním prihlášky úžitkového vzoru boli osoby, ktoré pracovali najskôr u žalobcu a potom u žalovaného, bezprostrednú blízkosť prevádzok žalobcu a žalovaného, neexistenciu živnostenského oprávnenia žalovaného na výrobu stavebných prvkov z betónu v čase podania žaloby, ako aj vyjadrenia žalovaného, že s výrobou stavebných prvkov začal aj preto, že žalobca pre svojich zákazníkov nestíhal vyrábať. Je tu odôvodnený predpoklad, že k porušovaniu práv žalobcu z úžitkového vzoru č. 2789 žalovaným v rozhodnom čase jeho platnosti skutočne dochádzalo. Obdobie od 13.11.2000 až 11.9.2007 je obdobím, počas ktorého bola úžitkovému vzoru č. 2789 priznaná ochrana.
19. Súd prvej inštancie v zmysle návrhu žalobcu dňa 15.2.2019 požiadal Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky Banská Bystrica o odborné vyjadrenie, či stroj žalovaného, ktorý bol skúmaný pre potreby vypracovania znaleckého posudku č. 003/2004 zo dňa 17.9.2004 znalcom E.. Q. M., patrí do rozsahu ochrany určeného znením nárokov na ochranu úžitkového vzoru č. 2789. Zároveň Úradu zaslal vo fotokópii znalecký posudok č. 003/2004 zo dňa 17.9.2004, následne aj originál tohto znaleckého posudku. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky Banská Bystrica podal odborné vyjadrenie č. PÚV 292-2000 zo dňa 2.5.2019. K odbornému vyjadreniu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 29.5.2019 a žalovaný podaním zo dňa 21.5.2019.
20. Na pojednávaní dňa 6.10.2020 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol vzhľadom na odstup času a zmenu skutkových okolností zmenu žaloby - petit žaloby nasledovne : „ Žalovanému súd určuje zdržať sa pri podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti používania zariadenia na výrobu stavebných prvkov opísaného v úžitkovom vzore žalobcu č. 2789 registra ÚPV SR s tým, že pokiaľ ide o ostatné výroky vety výroku uznesenia z č.l. 328 zo dňa 23.2.2005 tieto zostávajú nezmenené.
21. Na pojednávaní dňa 26.5.2021 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol zmenu žaloby - petitu nasledovne : I. súd určuje, že žalovaný porušil práva žalobcu k úžitkovému vzoru UV2789 a práva k dizajnu PV181-2000, II. súd určuje, že žalovaný sa dopustil voči žalobcovi nekalosúťažného konania, III. súd priznáva žalobcovi právo uverejniť výrok rozsudku v Trenčianskych novinách a Nemšovskom spravodaji na trovy žalovaného, IV. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenia vo výške 165 000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, V. žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie uznesením, ktoré vyhlásil na tomto pojednávaní za účasti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, pripustil zmenu žaloby v navrhovanom rozsahu a v tej časti, ktorá sa týka úžitkového vzoru, a v časti, ktorá sa týka dizajnu zmenu žaloby nepripustil.
22. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov W. Q., L. X., E. A., N. U., X. N. na pojednávaní dňa 25.6.2003, svedka X. W., X. A. na pojednávaní dňa 16.3.2005, Q. V. na pojednávaní dňa 14.10.2014, znaleckým dokazovaním znalcom E.. Q. M., ktorým podal písomný znalecký posudok č. 003/2004 zo dňa 17.9.2004, výsluchom znalca E.. Q. M. na pojednávaní dňa 16.3.2005, odborným vyjadrením Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. PÚV 292-2000 zo dňa 2.5.2019, listinami : živnostenskými listami strán žalobcu a žalovaného, prehľadom výrobkov žalobcu : tvárnica betónová TB-38/3, tvárnica betónová Tb-35/3, priečkovka betónová PB-38/2, priečkovka betónová PB-30/2 (č.l. 4-8 spisu), protokolu č. 16 - správa č. 43 060/91 zo dňa 9.7.1991, protokolu č. 23 - dodatok ku správe č. 43 060/91 zo dňa 22.7.1991, protokolu č. 24 zo dňa 9.7.1991, protokolu č. 17 zo dňa 9.7.1991, vyobrazením výrobkov žalovaného spolu so správou o preukaznej skúške Technického a skúšobného ústavu staveného Bratislava, pobočka Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.12.1999, vyobrazením výrobkov žalovaného (č.l.18 spisu), prehlásením R. Z. zo dňa 20.10.1999 (č.l.36 spisu), oznámenia SLOVAKIAPATENT, patentovej a známkovej kancelárie, Q. 9, N. zo dňa 11.1.2001, osvedčenia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o zápise úžitkového vzoru č. 2789 ÚPV SR zo dňa 13.11.2000, potvrdenia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o podaní prihlášky úžitkového vzoru s názvom Zariadenie na výrobu stavebných prvkov, správy o preukázanej skúške č. 30/06/99 zo dňa 14.12.1999, potvrdenia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 26.6.2000 o zaevidovaní oznámenia o začatí konania o vyhlasovanie zhody výrobcom stavebného výrobku betónové tvarovky plotové, potvrdenia Technického a skúšobného ústavu staveného Bratislava, pobočka Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3.7.2000 o zaevidovaní žiadosti žalovaného o vydanie technického osvedčenia výrobku tvarovky betónové murovacie 380x250x200 mm, 400x200x200 mm, 400x100x200 mm, správy č. 30/15/00 o výsledku preukaznej skúšky betónových výrobkov vo výrobni žalovaného zo dňa 17.11.2000, vyrozumením Krajského úradu v Trenčíne zo dňa 29.9.2000 (č.l. 83-84 spisu), fotografiami zariadenia využívaného žalovaným na č.l. 89-90 spisu), čestného prehlásenia X. W. zo dňa 20.5.2000, čestného prehlásenia X. N., J. W., N. U. a X. X. zo dňa 20.5.2000, čestného prehlásenia X. M., J. L. zo dňa 1.3.2001, rozpočtu na základné prostriedky a DKP materiál pre žalobcu k 26.9.1991 (oceľová vibračná forma na výrobu tvárnic, oceľová vibračná forma na výrobu priečkoviek - obstarané v 12/90 - č.l. 95-96 spisu), faktúry žalobcu vystavenej žalovanému dňa 6.6.1994 za tovar tvárnice betónové TB-35/3 rozmerov 375x250x210, faktúry žalobcu vystavenej žalovanému dňa 10.11.1998 za tovar priečkovky betónové PB-30/2 rozmerov 290x250x115, pracovná zmluva medzi žalobcom a E. A. s nástupom od 1.7.1999, dohody o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a E. A. zo dňa 16.8.1999, stanoviska SLOVAKIAPATENT, patentovej a známkovej kancelárie, Q. 9, N. - patentovej zástupkyne N. U. zo dňa 23.5.2001, faktúry č. 2000-019 zo dňa 16.3.2000, ktorú vystavil žalovaný p. V. Olus-Consulting, Trenčín za tovar betónové tvarovky plotové, fotografiami prevádzky žalovaného na č.l. 111, vyobrazením výrobkov žalovaného pod č. 1-22 spolu so špecifikáciou rozmerov, použitia, hmotnosti a ceny (č.l. 112 spisu), fotografiami výrobkov na č.l. 114, fotografiami o umiestnení reklamných tabúľ žalobcu a žalovaného na č.l. 115, prihlášky priemyselného vzoru žalobcu č. 181-2000 zo dňa 11.9.2000 na stavebnú tvárnicu, fotografiami stroja p. A. na č.l. 228-231 predložené žalovaným, vyobrazením výrobkov žalovaného na č.l. 242-243, faktúry žalovaného č. 99067 zo dňa 25.6.1999, č. 99070 zo dňa 28.6.1999, č. 99074 zo dňa 19.7.1999, č. 99083 zo dňa 2.8.1999, č. 99100 zo dňa 23.8.1999, č. 99111 zo dňa 19.9.1999, rozhodnutia o pozastavení živnosti žalobcu na obdobie od 8.7.2005 do 8.1.2006, výpisu zo zoznamu podnikateľských subjektov X. M. - predaj stavebných výrobkov od 4.11.1994, pracovnej zmluvy medzi žalovaným a Q. V. od 3.4.2000 do 31.10.2000, oznámenie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2015 o vyjadrenie k úžitkovému vzoru č. 2789 a dizajnu
č. 26227, výpisu z registra dizajnov - č. zápisu 26227 (č.l. 718-719 spisu), výpisu z registra úžitkových vzorov - č. dokumentu 2789 (č.l.720), časti knihy prác žalovaného za december 1999, júl 1999, jún 1999, máj 1999, apríl 1999 (č.l. 819-830 spisu), denníka prác žalovaného od 20.6.1994 - písanka oranžovo- žltá a zelená kniha na č.l. 831.
23. V rozsahu vykonaného dokazovania a z dôkazov, ktorú súd zistil z jednotlivých dôkazných prostriedkov (výpoveď strán sporu, výpovede svedkov, listiny, znalecký posudok č. 003/2004 znalca E.. Q. M. a odborné vyjadrenie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky Banská Bystrica), súd ustálil tento, pre posúdenie veci, podstatný skutkový stav :
24. Žalobca a žalovaný vykonávali podnikateľskú činnosť, žalobca od 4.1.1991 a žalovaný od 24.9.1990, pôvodne podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov. Od 6.11.1992 žalobca, a od 29.6.1992 žalovaný, podnikajú na základe živnostenských listov vydaných podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Od 6.11.1992 vykonával žalobca ohlasovaciu živnosť výroba betónových výrobkov s miestom prevádzky R. /F./ S.. Podľa protokolov č. 16, 17 a č. 24 zo dňa 9.7.1991 a č. 23 zo dňa 22.7.1991 o kontrolných skúškach objemovej hmotnosti a pevnosti v tlaku vydaných Vojenskými stavbami Bratislava š.p., stavebné laboratórium, predložených žalobcom, žalobca vyrábal ľahké betónové tvárnice a priečkovky rozmerov hrúbka-dĺžka-výška 250x375x210 mm (TB-38/3), 250x340x214-216 mm (TB-35/3), 105x375x215 mm (TB-38/2), 115x290x214-218 mm (PB-30/2). Výrobe týchto výrobkov zodpovedá aj prehľad výrobkov žalobcu predložený spolu so žalobou. Ohlasovaciu živnosť výroba produktov z betónu a cementu /s výnimkou stavebných prvkov/ vykonával žalovaný od 22.2.1999. Podľa správy o preukaznej skúške č. 30/06/99 vyhotovenej dňa 14.12.1999 Technickým a skúšobným ústavom stavebným, skúšobné laboratórium Nové Mesto nad Váhom žalovaný vyrábal betónové tvarovky plotové 400x200x200 mm, betónové tvarovky plotové 400x100x200 mm, betónový záhradný obrubník 400x185x30 mm, betónovú zatrávňovačku 600x400x90 mm a betónovú svahovku 400x300x190 mm. Správa obsahuje opis výroby betónových výrobkov vo výrobni v tomto znení (list č. 4 správy): „ Hotová betónová zmes sa z miešačky dopraví prepravnými pojazdnými nádobami k vibračnej forme /na každý druh výrobku je zhotovená iná oceľová forma/. Z pojazdných nádob sa betónová zmes nasýpa pomocou murárskych naberačiek do oceľových foriem. Po naplnení foriem sa betónová zmes zavibruje a dopĺňa zmesou až po povrch foriem. Zmes sa vo formách zarovná a ešte sa ubije zariadením, ktoré je súčasťou formy. K forme je pripevnená pántmi. Týmto zariadením sa zavibrovaný výrobok z formy vytlačí na betónovú pracovnú plochu. Vibračná forma sa presunie na voľné miesto a cyklus sa opakuje. Betónové záhradné obrubníky sa vyrábajú na vibračnom stole“. Rovnaké výrobky v rozmeroch a rovnaký opis výroby obsahuje aj správa č. 30/15/00 vyhotovená dňa 17.11.2000 Technickým a skúšobným ústavom stavebným, skúšobné laboratórium Nové Mesto nad Váhom. Ohlasovacia živnosť výroba stavebných prvkov z betónu bola žalovanému povolená na základe živnostenského listu zo dňa 3.7.2000, ktorý je aj dňom začatia živnosti. O vydanie živnostenského listu na predmetnú ohlasovaciu živnosť požiadal žalovaný na základe výsledkov kontroly Okresného úradu Trenčín dňa 19.6.2000 v jeho prevádzkarni R. ulica XX, S., pri ktorej bolo zistené, že v tejto prevádzkarni boli vyrobené a v ponuke betónové plotové tvarovky, čo bolo v rozpore s vydaným živnostenským listom v predmete činnosti výroba produktov z betónu a cementu (s výnimkou stavebných prvkov). Prevádzka žalovaného na adrese R. XX, S. bola ohlásená dňa 27.8.1999. Výrobu betónových tvaroviek plotových, betónových stĺpikov, zatrávňovacích tvárnic, dlažby, betónových kvádrov na oplotenie vykonával žalovaný už v období 25.6.1999, kedy napr. vyúčtoval cenu za dodanie týchto výrobkov faktúrou č. 99067. Túto výrobu potvrdzuje aj faktúra č. 2000-019 zo dňa 16.3.2000.
XX. X. W., X. N., J. W., N. U. a X. X. v čestných prehláseniach zo dňa 20.5.2000, predložených žalobcom, prehlásili ako zamestnanci žalobcu, že od r. 1999 začal F. W. vyrábať betónové tvárnice a priečkovky, výroba bola totožná ako u žalobcu, žalovaný používa pri výrobe rovnaké technologické postupy a vibračné formy žalovaného na výrobu betónových tvárnic a priečkoviek je zhodné s vibračnými formami, ktoré zhotovil a vymyslel žalobca.
26. V období od 1.7.1999 do 16.8.1999 bol u žalobcu zamestnaný E. A. ako pracovník pri výrobe betónových výrobkov. Ako svedok sa na pojednávaní dňa 25.6.2003 E. A. vyjadril, že u žalovaného pracoval od jari 2000 po dobu 2 alebo 3 sezón, kde vykonával práce s liatym betónom, pri výrobe betónových tvárnic nerobil. Keď prišiel pracovať k žalovanému, tento používal na výrobu betónových výrobkov už svoju zmes a stroj na ich výrobu mal už vytvorený, pričom tento bol podľa názoru svedka
jednoduchší ako u žalobcu. V tom čase mal žalovaný stroj s nájazdovou plošinou, ale iných rozmerov ako žalobca.
27. Svedok W. Q. na pojednávaní dňa 25.6.2003 vypovedal, že ako zamestnanec- šofér žalovaného vie, že stroj na výrobu betónových tvárnic bol zhotovovaný na dielni u žalovaného a na jeho výrobe sa podieľali zamestnanci L. a Q. X.. V r. 1993 tento stroj nebol ešte vyrobený. Žalovaný práce na stroji usmerňoval, ktorý mal o stroji určitú predstavu. Svedok L. X. vypovedal, že stroj a žalovaným zakreslené formy zhotovoval on a jeho brat Q., každý výrobok žalovaného na inú formu. Svedok X. N. vypovedal, že u žalobcu pracoval 3 sezóny a jeho pracovný pomer skončil výpoveďou žalobcu v septembri 2000. U žalovaného začal svedok pracovať od 1.3.2003. Na tomto pojednávaní otázky na svedkom smerovali predovšetkým k zloženiu zmesi na výrobu betónových výrobkov u žalobcu.
28. Svedok Q. V., priateľ a zamestnanec žalovaného od 3.4.2000 do 31.10.2000 (pracovná zmluva zo dňa 3.4.2000) vypovedal, že bol pri výrobe stroja, tento stroj vymyslel a výrobu stroja riadil žalovaný, pri jeho výrobe nevidel žiadne výkresy a výroby stroja sa zúčastnili L. a Q. X., stroj bol zložený zo štyroch plechov, vibrátora, nájazdovej plošiny a z mašiny, podľa jeho názoru sa stroj sa vyrábal hneď na začiatku, ako začal pracovať u žalovaného. Ďalej svedok vypovedal, že tvárnice a priečkovky vyrábal skôr žalobca. Denník prác vyhotovený žalovaným od 20.6.1997 potvrdzuje, že v tejto knihe je dňa 238.1.1999 zapísaný aj Q. V., ktorý mal podľa tvrdenia žalovaného vykonávať pomocné práce pri zvarovaní, brúsení.
29. Dňa 13.11.2000 Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zapísal do registra podľa § 11 ods. 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch úžitkový vzor č. 2789 pre majiteľa a pôvodcu Q. M., S. SK, číslo prihlášky 292-2000 s dátumom podania prihlášky dňa 11.9.2000 a s dátumom zverejnenia zápisu vo Vestníku dňa 12.2.2001 s názvom „Zariadenie na výrobu stavených prvkov“. Na str. 5 osvedčenia obsahuje osvedčenie nároky na ochranu v rozsahu bodov 1. - 7., vrátane výkresov časti ochrany nárokov. Ide o tieto nároky : 1. Zariadenie na výrobu stavených prvkov, najmä dutých betónových tvárnic, pozostávajúce z podvozkového rámu, na ktorom je uložený otočne uložený zdvíhací mechanizmus a formy opatrenej otočnou prítlačnou doskou, vyznačujúce sa tým, že delená forma (1), ktorá je konštruovaná aspoň na dva kusy stavebných prvkov, je pevne spojená s násypkou (3) a s manipulačnou plošinou (6), pričom na zdvíhacom mechanizme (14) je uložená otočne prostredníctvom tlmiaceho ústrojenstva (8) obsahujúceho úchyt (4) s vodiacimi puzdrami (41) a posuvne uložená na zvislých tyčiach (16) pevne spojených s podvozkovým rámom (12) a vedených vo vodiacich puzdrách (41). 2. Zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že manipulačná plošina (6) je opatrená nájazdom(20). 3. Zariadenie podľa nároku 1 a 2, vyznačujúce sa tým, že tlmiace ústrojenstvo (8) je tvorené aspoň jedným tlmiacim prvkom (81), v ktorom je vytvorený priechodný otvor (82), na vedenie zvislej tyče (16). 4. Zariadenie podľa nároku 1, 2 a 3, vyznačujúce sa tým, že delená forma (1) je v hornej časti preklenutá, rovnobežne s jej dlhšími stranami, jednou nosnou tyčou (18), na ktorej je v každej časti delenej formy (1) zvisle upevnené aspoň jedno jadro (19). 5. Zariadenie podľa nárokov 1, 2 a 3, vyznačujúce sa tým, že delená forma (1) je v hornej časti preklenutá, rovnobežne s jej dlhšími stranami, dvoma nosnými tyčami (18), na ktorej je v každej časti delenej formy (1) zvisle upevnené aspoň jedno jadro (19). 6. Zariadenie podľa nároku 1, 2 a 3, vyznačujúce sa tým, že delená forma (1) je v je v hornej časti preklenutá, rovnobežne s jej dlhšími stranami, troma nosnými tyčami (18), na ktorej je v každej časti delenej formy (1) zvisle upevnené aspoň jedno jadro (19). 7. Zariadenie podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že delená forma (1) je v je v hornej časti preklenutá, rovnobežne s jej dlhšími stranami, troma nosnými tyčami (18), na ktorej je v každej časti delenej formy (1) zvisle upevnené aspoň jedno jadro (19), je opatrená prepážkou (23) nasunutou na jadro(á) (19) strednej nosnej tyče (18).
30. Znaleckým posudkom č. 003/2004 vypracovaným znalcom v odbore strojárstvo E.. Q. M. dňa 17.9.2004 na základe uznesenia súdu zo dňa 8.10.2003 o jeho pribratí do konania na posúdenie, či žalobca a žalovaný použili zhodné technické riešenie pri zhotovení zariadenia na výrobu stavebných prvkov v spore o ochranu pred nekalou súťažou, ktorý vykonal ohliadku stroja žalovaného dňa 20.8.2004 a stroja žalobcu dňa 21.8.2004. Znalec v čl. IV. Záver posudku vyslovil konštatovanie, že pri zhotovení zariadení na výrobu stavebných prvkov používaných p. M. a p. W. bolo použité zhodné technické riešenie, nakoľko 93 % prvkov konštrukcie oboch zariadení je rovnakých a použitých v rovnakom
množstve a dva prvky použité iba na zariadení p. M. nemenia zásadným spôsobom konštrukciu stroja. Nemenia jeho parametre ako napr. schopnosť produkovať tvárnice rýchlejšie, spotrebu materiálu na výrobu zariadenia, náročnosť obsluhy, zlepšujú ekologické vlastnosti stroja (obmedzujú prenos vibrácií, znižujú hlučnosť). Súčasťou znaleckého posudku sú aj fotografie zariadení č. 1 -7 zariadení žalobu a žalovaného.
31. Na základe žiadosti žalobcu Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky sa vyjadril podaním zo dňa 13.10.2015, v ktorom uviedol, že prihláška k úžitkovému vzoru č. 2789 bola podaná na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky dňa 11.9.2000. Úžitkový vzor č. 2789 bol zapísaný do registra dňa 13.11.2000 a zanikol uplynutím doby jeho platnosti 11.9.2007. Prihláška dizajnu č. 26227 bola podaná na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky dňa 11.9.2000. Dizajn bol zapísaný do registra dňa 26.3.2001 a zanikol uplynutím doby platnosti dňa 11.9.2010. Úrad taktiež potvrdil, že pred ním neprebiehali žiadne konania, ktorými by tretie osoby spochybnili zápis úžitkového vzoru č. 2789 a dizajnu č. 26227 do registra, t.j. právo prednosti, ktoré vzniklo podaním prihlášky úžitkového vzoru a prihlášky dizajnu.
32. Na návrh žalobcu súd vyžiadal a dňa 2.5.2019 Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod č. PÚV 292-2000 vydal odborné vyjadrenie k rozsahu ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru č. 2789. K odbornému vyjadreniu mal úrad znalecký posudok č. 003/2004 E.. Q. M.. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky porovnaním znakov nárokov na ochrany úžitkového vzoru č. 2789 ako majiteľa a pôvodcu žalobcu so znakmi predmetu určenia - zariadenia žalovaného v rozsahu druhého
- siedmeho nároku vyslovil, že je možné konštatovať, že predmet určenia - zariadenie žalovaného obsahuje všetky podstatné znaky, resp. ich technické ekvivalenty riešenia uvedené v 1., 2., 4., 5. a 6. nároku na ochranu úžitkového vzoru.
33. Predmet konania vymedzil žalobca žalobným návrhom - petitom, ktorého zmenu naposledy pripustil súd na pojednávaní dňa 26.5.2021 v rozsahu určenia, že žalovaný porušil práva žalobcu k úžitkovému vzoru UV2789, určenia, že žalovaný sa dopustil voči žalobcovi nekalosúťažného konania, zároveň priznania žalobcovi právo uverejniť výrok rozsudku v Trenčianskych novinách a Nemšovskom spravodaji na trovy žalovaného, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenia vo výške 165 000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. V danom spore si žalobca uplatnil proti žalovanému kumulatívne viacero nárokov.
34. Vo vyjadrení zo dňa 11.2.2020, ktorým žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sumarizoval konanie, uviedol, že žalobca si inter alia uplatnil nároky podľa zákona č. 517/2007 Z. z . o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoÚV), a to s poukazom na § 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 tohto zákona. Zo znenia uvedených ustanovení je zrejmé, že právo k úžitkovému vzoru predstavuje určitý monopol na technické riešenie obsiahnuté v jeho nárokoch na ochranu, pričom v prípadoch ohrozenia alebo porušenia daného práva nie je potrebné skúmať úmysel či inšpiráciu porušovateľa, jediné čo je potrebné ustáliť je, či predmet, ktorý je bez súhlasu majiteľa úžitkového vzoru používaný iným subjektom, spadá pod rozsah ochrany nárokov daného úžitkového vzoru. Podľa názoru žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že stroj žalovaného spadá pod rozsahu ochrany nárokov úžitkového vzoru č. 2789, a tým pádom dochádzalo zo strany žalovaného k porušovaniu výlučných práv žalobcu k technickému riešeniu obsiahnutému v nárokoch na ochranu. Uvedenú skutočnosť preukazuje v prvom rade znalecký posudok č. 003/2004 E.. Q. M. zo dňa 17.9.2004 vrátane kladne odpovede znalca na otázky žalobcu. Skutočnosť, že technické riešenie používané žalovaným spadá do rozsahu ochrany nárokov bola taktiež preukázaná odborným vyjadrením Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 2.5.2019. Vyššie uvedené dôkazné prostriedky jednoznačne odôvodňujú vyslovenie záveru, že výlučné právo žalobcu využívať technické riešenie v minulosti chránené úžitkovým vzorom č. 2789 porušené bolo. Žalobca zastáva právny názor, že v zmysle intertemporálnych ustanovení § 60 ZoÚV je síce potrebné na predmetný spor v súčasnosti aplikovať ZoÚV, avšak s výnimkou skutočnosti podľa § 60 ods. 2, druhá veta ZoÚV. Znenie predmetného ustanovenia totižto určuje, že vznik práv a vzťahov z úžitkových vzorov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti ZoÚV sa posudzujú podľa predpisov platných v čase ich vzniku. Práva predchádzajúceho užívateľa (alebo prvoužívateľstvo) sú právami alebo vzťahmi z úžitkových vzorov, a preto ich vznik, ako aj prípadné nároky, je potrebné posudzovať v súlade so starým ZoÚV. V danej súvislosti je potrebné z právneho hľadiska potrebné posúdiť v prvom rade zákonnú súladnosť procesnej formy uplatnenia prvoužívateľstva zo strany žalovaného, a v druhom rade naplnenie
hmotnoprávnych predpokladov, ktoré starý ZoÚV pri zákonne súladnom predchádzajúcom užívateľovi vyžaduje. Vo vzťahu k prvej právnej otázke zastával žalobca názor, že žalovaný nemohol svoje údajné prvoužívateľstvo uplatniť formou hmotnoprávnej námietky v predmetnom konaní, nakoľko § 13 ods. 2 starého ZoÚV určuje, že ak nedôjde k dohode, môže predchádzajúci užívateľ požadovať na súde, aby majiteľ úžitkového vzoru jeho právo uznal. Žalovaný mal svoje práva v rozhodnom čase uplatniť formou určovacej žaloby. Tento záver potvrdzuje aj česká patentová komentovaná literatúra - aplikovateľná per analogiarni, ktorá uvádza „ Ve starší judikatuře sa objevují názory, že otázku vzniku práva předchozího uživatele nelze posoudit jako předběžnou otázku (např. ve sporu o odměnu za využití vynálezu), nýbrž vyžaduje samostatné řízení (NS 6 Cz 59/88, Rc 59/88). Dôkaz: Chloupek- Hartvichová, Patentový zákon, CH Beck, 2017 (1. vydání), str. 151. Zároveň žalobca uviedol, že pokiaľ by konajúci súd dospel k záveru, že žalovaný v predmetnom spore mohol namietať údajné prvoužívateľstvo formou hmotnoprávnej námietky, ktorú v konaní môže posúdiť ako predbežnú otázku, bol toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré za účelom preukázania práva predchádzajúceho užívateľa v zmysle § 13 ods. 1 starého ZoÚV niesol. V danej súvislosti opäť poukazujeme na českú patentovú komentovanú literatúru , ktorá uvádza , že : „ Druhou podmínkou je, že předchozí uživatel užíval stejné technické řešení nezávisle na původci nebo majiteli patentu. To znamená, že předchozí uživatel dané řešení buď zcela sám vytvořil, nebo na něj přešlo právo na patent od původce podnikového vynálezu, nebo jej nabyl od třetí osoby, avšak vždy zcela nezávisle na původci nebo majiteli patentu k později chráněnému vynálezu. Jakékoli dřívější kontakty s osobou majitele, konzultace, využívaní jeho zaměstnanců nebo účast na společných projektech, společném výzkumu a jiná kooperace zpravidla svědčí proti přiznání takového práva (viz Horáček, Čada, Hajn 2005 s. 60-61). Uvedený záver potvrdzuje aj medzinárodná prax vrátane mnohých členských štátov Európskej únie v súvislosti s výkladom toho, čo (nie) je možné pri konaní predchádzajúceho užívateľa považovať za konanie v dobrej viere s (napr. Španielsko, Holandsko, Švédsko, Portugalsko). Dôkaz: Chloupek- Hartvichová, Patentový zákon, CH Beck, 2017 (1. vydání), str. 149 Dôkaz: WIPO Standing Committee on the Law of Patents, Exceptions and Limitations to Patent Rights: Prior use, 27.01.2014 [Stály výbor Svetovej organizácie duševného vlastníctva pre výnimky a limitácie patentových práv: prvoužívateľstvom 27.01.2014]. Žalobca dal do pozornosti niektoré notoriety predmetného konania, a síce že strany sporu bývajú v jednej obci a ich prevádzky bezprostredne sústredili; že bývalí zamestnanci žalobcu, ktorí poznali technické riešenie a zloženie zmesi, prešli v rozhodnom období pracovať k žalovanému; že sám žalovaný priznal, že stroj žalobcu videl pred rokom 2000, pretože ho chodil opravovať; že žalovaný potvrdil, že s výrobou betónových tvárnic začal prvý žalobca; alebo že žalovaný reagoval na dopyt zákazníkov, ktorí za ním chodili s tým, aby začal s výrobou stavebných prvkov, nakoľko žalobca s výrobou nestíhal. Vo vzťahu k skutočnosti, že nebola splnená podmienka nezávislosti. Všetky skutočnosti jednoznačne indikujú, že v danom prípade nemohlo dôjsť užívaniu technického riešenia nezávislého od majiteľa úžitkového vzoru č. 2789, žalobcu. Žalobca je presvedčený, že žalovaný taktiež neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočného využívania technického riešenia chráneného úžitkového vzoru č. 2789, resp. o vykonaní preukázateľných opatrení, pred vznikom práva prednosti u žalobcu, pretože používanie technického riešenia nie je možné preukázať iba na základe faktúr na stavebné prvky (o to viac vo vzťahu k produktom, ktoré sa vyrábajú na inom stroji) alebo svedecké výpovede svedkov bez odborného technického vzdelania, o ktorých nezaujatosti je naviac v dôsledku prepojenosti na žalovaného možné pochybovať, prípadne poukazovaním na existenciu iného stroja, ktorý nebol v konaní preskúmaný znalcom alebo osobou s odbornou spôsobilosťou. Dané skutočnosti by podľa nášho názoru mohli slúžiť teoretický iba ako podporné dôkazy, aj to len v prípade, pokiaľ by žalovaný v konaní produkoval datované a objektívne verifikovateľné podklady technického charakteru (napr. technické plány a náčrty), pretože len tieto by bolo možné v prípadnom znaleckom dokazovaní analyzovať za účelom zistenia, či sa v oboch prípadoch jedná o rovnaké technické riešenie. Takýto dôkaz však v konaní zo strany žalovaného produkovaný nebol. Žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného, že svoj stroj zostrojil podľa stroja p. A. a p. Z.. Zdôraznil, že existencia tohto stroja nebola v konaní nijakým spôsobom preukázaná objektívnymi dôkazmi, ktoré by umožňovali posúdenie jeho konštrukčných vlastností, a tým pádom umožnili znalecké dokazovanie za účelom porovnania tohto stroja s technickým riešením žalobcu, pričom tieto osoby neboli v konaní vypočuté. Ako svedok v konaní vypovedal iba p. X. A. - syn p, A., ktorý naviac uviedol, že jeho otec zariadenia na výrobu škvarobetónových kvádrov kúpil od istého p. G., ktorý si ich mal vyrobiť sám. Česká komentovaná patentová literatúra uvádza, že je nevyhnutné, aby predchádzajúci užívateľ dané riešenie buď úplne sám vytvoril alebo toto právo nadobudol od tretej osoby. Žalobca je toho názoru,
že možnosť práva predchádzajúceho užívateľa by pri žalovanom nemala prichádzať do úvahy ani v teoretickej rovine, a to z dôvodu, že on sám dané technické riešenie nevytvoril, ale len zjednodušil údajný stroj p. A. (čo sám potvrdil vo vyjadrení č.1.770), pričom je potrebné rozlišovať medzi vytvorením (vynájdením) technického riešenia - ktoré predpokladá určitú vynálezcovskú činnosť - a zhotovením stroja na základe daného technického riešenia. Právo predchádzajúceho užívateľa by mohlo teoreticky patriť iba p. A., resp. p. G. (za predpokladu splnenia všetkých ostatných hmotnoprávnych predpokladov). Nebolo preukázané, žeby na žalovaného takéto právo z p. A. (resp. p. G.) legálne prešlo. Žalobca taktiež namietal akúkoľvek relevanciu skutočností predložených žalovaným v oznámení skutočnosti na základe výzvy zo dňa 30.9.2019, pretože chronologické zoradenie skutočností týkajúce sa zhotovenia (nešpecifikovaného) zariadenia na výrobu betónových kvádrov a vegetačných dielcov alebo zvýraznenie pojmov ako „FORMA". „KVADRE", „Dokončenie stroja a pod. (niektoré očividne dopísané iným perom) v Denníku prác (č. l. 831) nie je spôsobilé preukázať používanie konkrétneho technického riešenia, ktoré by bolo možné porovnať s technickým riešením obsiahnutým v úžitkovom vzore č. 2789. Možnosť uplatnenia práva predchádzajúceho užívateľa by mala byt' vnímaná primárne reštriktívne, pričom dôkazné bremeno predchádzajúceho užívateľa by malo byť vnímané veľmi striktne, a to aj v dôsledku základnej idey patentového práva (analogicky aplikovateľné aj na právo úžitkových vzorov), v zmysle ktorej je patent formou sociálnej zmluvy medzi majiteľom patentu a štátom, obsahom ktorej je monopol (výlučné práva) pre majiteľa patentu výmenou za zverejnenie technického riešenia v ňom obsiahnutého. V tejto súvislosti právna teória dôvodí, že perspektíva výlučných práv je považovaná za natoľko lákavú, že stimuluje inovácie a vynálezcovskú činnosť, pričom v rovnakom čase aj zverejnenie technického riešenia má stimulujúci účinok, nakoľko podnecuje iné osoby, aby prišli s vlastným vynálezom, ktorý posúva zverejnenú technológiu ešte ďalej, a v danej súvislosti obdržali vlastnú patentovú ochranu. Pokiaľ by sa inštitút predchádzajúceho používateľa nevykladal veľmi reštriktívne, a k uneseniu dôkazného bremena preukazujúceho využívanie technického riešenia nezávislého od majiteľa patentu (alebo úžitkového vzoru) by postačovali faktúry na rozdielne produkty, svedecké výpovede osôb, o ktorých nezaujatosti vzhľadom na vzťah k jednej zo strán sporu možno mať pochybnosti, prípadne abstraktné odkazovanie na iné existujúce stroje, ale bez predloženia nespochybniteľných dôkazov, systém patentov a úžitkových vzorov by nemohol fungovať, pretože ak by tretie osoby mohli jednoducho začať využívať výsledky vynálezcovskej činnosti majiteľov patentov a úžitkových vzorov zanikla by motivácia tieto výsledky vynálezcovskej činnosti zverejňovať. Žalovaný v oznámení, okrem iného, uvádza, že 9.3.2000 vyrobil 300 ks tvarovky 380*250*200 (č. l. 817). Za účelom preukázania danej skutočnosti žalovaný predložil výňatok z Denníka prác, konkrétne stranu uvedenú pod č. 1.827, na ktorej je v riadku označenom ako „9.3.2000 štvrtok" zelenou zvýraznené slovo KVADRE", pričom v zadnej časti riadku sú vertikálne napísané skratky „MA", „MD" a „SP", ktoré nasleduje zložená zátvorka ukazujúca na „300 KV" a „2 hod." Denník prác je vo vzťahu k neskorším záznamom v podstate identický aj v nasledujúcom období. Žalobca ako príklad predkladá časť Denníka prác, ktorá ukazuje záznamy žalovaného od„12.5.03 pondelok" do „10.6.03 utorok" (ďalej aj ako „Výňatok z r. 2013"). Výňatok z r. 2013 napr. v riadku „3.6.03 utorok" obsahuje slovo „tvarovky", pričom následne obdobným spôsobom ako v prípade výňatku pod č . 1 . 827 v zadnej časti riadku obsahuje vertikálne napísané skratky „ MA ",„ MP " a ,S'' ktoré nasleduje zložená zátvorka ukazujúca na „VK 1000". Je teda evidentné, že žalovaný evidoval presný počet vyrobených stavebných prvkov v Denníku prác dlhodobo. Podaním zo dňa 12.10.2018 žalobca žiadal, aby konajúci súd v súlade s § 29 ods. 1 a ods. 2, písm. b) ZoÚV prikázal žalovanému predložiť, okrem iného, presný počet a druh betónových stavebných prvkov, ktoré na svojom stroji žalovaný vyrobil medzi 13.11.2000 až 11.9.2007. Žalovaný na výzvu súdu zo dňa 13.6.2019 vo vyjadrení uviedol, že uvedené záznamy nemá. Dané tvrdenie je potrebné považovať za vysoko zavádzajúce, ak nie výslovne za klamlivé. Žalobca si v druhom rade uplatnil aj nároky vyplývajúce z nekalosúťažného konania žalovaného v súlade s § 44 Obchodného zákonníka . Ustanovenie § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka je tzv. generálnou klauzulou, pričom konanie, ktoré napĺňa znaky generálnej klauzuly je vždy považované za nekalosúťažné konanie, a teda zakázané. Ustanovenie § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka iba demonštratívne vymenúva niekoľko typických skutkových podstát nekalej súťaže, a teda aj konania, ktoré nemožno subsumovať pod definované podstaty, je možné postihnúť vychádzajúc z generálnej klauzuly. Pridržiavajúc sa predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadrení, žalobca špecifikoval dôvody, ktoré rade zakladajú naplnenie hmotnoprávnych predpokladov generálnej klauzuly, teda (i) konanie v hospodárskej súťaži; (ii) konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže; a (iii) a konanie spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom (pričom sa jedná o
objektívnu schopnosť takúto ujmu privodiť). Prvá podmienka predpokladá existenciu súťažného vzťahu, teda existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov, a existenciu konania uskutočneného v rámci tohto súťažného stavu. V predmetnom spore medzi stranami nie je sporné, že boli priamymi konkurentami, ako aj to, že namietané konanie žalovaného spočívajúce v použití know-how žalobcu žalovaným bez jeho súhlasu sa uskutočnilo v rámci hospodárskej súťaže. V danej súvislosti uvádzame, že predmetné technické riešenie bolo chránené ako know-how žalobcu do momentu zverejnenia úžitkového vzoru č. 2789 (12.02.2001), pretože bolo tajné, podstatné a vhodnou formou identifikovateľné. Dobré mravy súťaže sú interpretované ako pravidlá a zvyklosti, ktoré sa dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a ktoré aj samotní súťažitelia považujú za zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti (1 Obo 180/94). Naviac, konanie v rozpore s dobrými mravmi nemusí byť zavinené, stačí naplnenie požiadavky objektívnej spôsobilosti privodiť druhému subjektu ujmu. Neoprávnené použitie know-how iného subjektu je celkom určite spôsobilé objektívne privodiť tomuto subjektu ujmu, pretože porušujúcemu subjektu značne zjednodušuje vstup na trh, ktorý by za iných okolností vyžadoval dlhší čas a finančné prostriedky, ktoré vlastník know- how do jeho vytvorenia investoval. V danom prípade existuje ucelená reťaz okolností, ktoré preukazujú neoprávnený zásah do práv žalobcu k jeho know-how žalovaným ako aj konanie v rozpore s dobrými mravmi. Je taktiež dôležité, že znalec potvrdil aj skutočnosť že tvar výrobkov vyrábaných na zariadeniach žalobcu a žalovaného je zhodný, čím došlo aj k zásahu do práva k zapísanému dizajnu PV 181-200020, skutočnosť ktorú konajúci súd neskúmal, hoci Žalobca namietal aj zhodnosť tovarov. V tejto súvislosti podotýkame, že žalobca už v roku 2003 predložil dôkazy (fotografie) 21 výrobkov žalovaného, pričom namietal ich zhodnosť so svojimi výrobkami. Dané postačovalo na posúdenie, či tieto výrobky spadajú do rozsahu ochrany zapísaného dizajnu (v čase podania žaloby terminologicky priemyselný vzor), pretože rozsah ochrany zapísaného dizajnu je daný vyobrazením dizajnu tak, ako je zapísaný v registri, pričom do rozsahu ochrany patrí každý dizajn, ktorý u informovaného užívateľa nevyvoláva odlišný celkový dojem. Žalobca sa pridržiaval aj predchádzajúcich tvrdení o porušení jednotlivých skutkových podstát (napr. vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 ods. 1 písm. c/).
35. Dôkazy z dôkazných prostriedkov, zistený a ustálený, pre vec podstatný skutkový stav, súd právne posúdil podľa :
36. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov technické riešenie je nové, ak nie je súčasťou stavu techniky.
37. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov stavom techniky na účely tohto zákona je všetko, čo bolo predo dňom, od ktorého prislúcha prihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednosti (§ 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1992/478/19930429.html>), zverejnené.
38. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov stavom techniky nie je také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho predchodcu, ku ktorému došlo v posledných šiestich mesiacoch pred podaním prihlášky úžitkového vzoru.
39. Podľa § 5 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov technické riešenie je priemyselne využiteľné, ak sa môže opakovane využívať v hospodárskej činnosti.
40. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov právo na ochranu úžitkovým vzorom má pôvodca alebo jeho právny nástupca.
41. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov pôvodcom úžitkového vzoru je ten, kto ho vytvoril vlastnou tvorivou prácou.
42. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších podaním prihlášky vzniká prihlasovateľovi právo prednosti.
43. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov bez súhlasu majiteľa úžitkového vzoru nikto nesmie technické riešenie chránené úžitkovým vzorom pri svojej hospodárskej činnosti vyrábať, uvádzať do obehu alebo upotrebiť.
44. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov úžitkový vzor nepôsobí proti tomu, kto pred vznikom práva prednosti využíval technické riešenie chránené úžitkovým vzorom nezávisle od pôvodcu alebo majiteľa úžitkového vzoru alebo kto na to vykonal preukázateľné opatrenia (ďalej len „predchádzajúci užívateľ“).
45. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov Ak nedôjde k dohode, môže predchádzajúci užívateľ požadovať na súde, aby majiteľ úžitkového vzoru jeho právo uznal.
46. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinnosť od 1.1.2008) práva a vzťahy z úžitkových vzorov zapísaných do registra pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa riadia ustanoveniami tohto zákona. Vznik týchto práv a vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa predpisov platných v čase ich vzniku.
47. Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
48. Podľa § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
49. Podľa § 47 písm. c/ Obchodného zákonníka vyvolanie nebezpečenstva zámeny je napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.
50. Podľa § 48 Obchodného zákonníka parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.
51. Podľa § 50 ods. 1 Obchodného zákonníka zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu.
52. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/19990904.html>) obsahovať meno, zamestnanie a bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať údaje potrebné na jej identifikáciu, najmä názov alebo obchodné meno a sídlo; v sporoch medzi podnikateľmi aj údaj o zápise v obchodnom registri alebo v inom registri. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/19990904.html>), nazýva sa žalobou.
53. Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
54. Podľa § 80 OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
55. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu.
56. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a svoje tvrdenia v konaní preukázať.
57. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
58. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
59. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
60. Ústavný súd vo svojej judikatúre (IV. ÚS 115/2003, III. ÚS 209/2004) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. l Ústavy (čl. 6 ods. l Dohovoru) je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, a to nielen poukázaním na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť tiež preskúmateľná v inštančnom postupe. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. vyplýva povinnosť súdu v odôvodnení stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi, prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam. Ako vyplýva aj z uvedeného, súd sa nemusí zaoberať s každým dôkazom, ale len s takými, ktoré majú pre vec podstatný význam, ale zároveň musí odôvodniť prečo ten konkrétny dôkaz nepovažuje za podstatný pre rozhodnutie vo veci.
61. VOJČÍK, Peter et al. Právo duševného vlastníctva - 2 upr. vydanie. Plzeň: Aleš Čeněk.2014. (brož.) : V prípade neoprávneného zásahu do práv z duševného vlastníctva sa môže ten, koho právo sa porušilo alebo ohrozilo domáhať nárokov, ktoré sú predovšetkým zakotvené v jednotlivých osobitných predpisoch upravujúcich duševné vlastníctvo, avšak podmienky uplatnenia niektorých z nich sú upravené vo všeobecnom predpise, ktorým je Občiansky zákonník, na ktorý odkazujú všetky právne predpisy upravujúce duševné vlastníctvo. V niektorých prípadoch sa použije úprava v Obchodnom zákonníku, a to pokiaľ ide o ochranu obchodného mena, ochranu nekalej súťaže a obchodného tajomstva. Na súde možno podať aj tzv. kombinované (zmiešané) žaloby, čo umožňuje súčasne uplatňovať viaceré nároky. Návrh na zverejnenie rozsudku bude vždy súčasťou inej žaloby. V právnych predpisoch duševného vlastníctva sa oprávneným osobám priznáva právo na náhradu ujmy. Ujma môže byť jednak nemajetková, ktorú možno nahradiť aj v peniazoch a môže byť aj majetková. Nemajetková ujma sa najčastejšie uplatňuje prostredníctvom satisfakčných žalôb alebo návrhom na zverejnenie rozsudku. Majetková ujma sa uplatňuje najmä prostredníctvom žalôb na náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia. Pri uplatňovaní nárokov na náhradu ujmy treba dôsledne rozlišovať, či ide o ujmu majetkovú (vznik škody či bezdôvodné obohatenie) alebo o ujmu nemajetkovú, ktorú možno reparovať zadosťučinením alebo aj peňažnou náhradou.
Nároky na náhradu škody nemožno kompenzovať nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a naopak. V prípade nemajetkovej ujmy treba skúmať čo porušenie práv bolo spôsobilé vyvolať. V prípade majetkovej ujmy, bude potrebné zvážiť, kedy sa uplatní právo na náhradu škody a kedy právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Náhrada škody sa spravidla uplatňuje vtedy, ak niekto nedostane to, čo podľa práva dostať mal, resp. o čo sa jeho majetok v dôsledku protiprávneho konania zmenšil, a právo na bezdôvodné obohatenie vtedy, ak niekto nadobudne to, čo podľa práva nadobudnúť nemal resp. o čo sa jeho majetok neoprávnene zväčšil.
V oblasti duševného vlastníctva sa často vyskytujú spory, ktoré je možné riešiť určovacími žalobami (80 písm. c/ OSP). Základným procesným predpokladom podania takýchto žalôb je, že to, že je možné ich podať iba, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobca musí tento naliehavý právny záujem preukázať. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keby bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo keby sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie. Naliehavý právny záujem však netreba preukazovať, ak právo na podanie určovacej žaloby je zakotvené priamo v zákone. Návrhom na určenie je možné uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie práva alebo právneho vzťahu. Navrhovateľ je povinný znášať dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení práva alebo právneho vzťahu v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem bude vždy, ak rozhodnutie o tejto veci je predpokladom uplatnenia ďalších práv (napr. odmeny za využívanie predmetu duševného vlastníctva).
Určovacie žaloby (návrhy) vo veciach práva na patent, dizajn, úžitkový vzor a topografiu. Pôjde predovšetkým o žaloby na určenie: - pôvodcovstva, resp. spolupôvodcovstva k predmetom priemyselných práv k výsledkom tvorivej duševnej činnosti, - podielov spolupôvodcov na vytvorení predmetu priemyselných práv k výsledkom tvorivej duševnej činnosti, - právneho nástupcu pôvodcu či spolupôvodcov, - či ide o podnikový vynález, podnikový dizajn, podnikový úžitkový vzor, podnikovú topografiu, - kto je majiteľom či spolumajiteľom patentu alebo zapísaného dizajnu, úžitkového vzoru, topografie, - že určitej osobe patrí právo predchádzajúceho užívateľa.
Žaloba na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Nemajetkovú ujmu, ktorá bola spôsobená pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, možno odškodniť žalobou na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Nemajetková ujma môže vzniknúť v dôsledku zásahu do osobnostných práv fyzických osôb (najmä do mena, cti a dôstojnosti, profesionálnej povesti a schopnosti), alebo do práv na ochranu dobrého mena a povesti právnických osôb. Odškodnenie môže spočívať aj v peňažnom plnení. Rozlišujeme tak zadosťučinenie v nehmotnej, teda v morálnej forme, a v materiálnej forme (§ 442a Občianskeho zákonníka). Morálne zadosťučinenie sa najčastejšie realizuje vo forme určitého verejného ospravedlnenia sa, resp. zverejnením pravdivých údajov, alebo opravou zverejnených nepravdivých údajov. Za morálne zadosťučinenie možno považovať aj zverejnenie rozsudku. Oprávnená osoba má právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku peňažného zadosťučinenia určí súd, ktorý prihliadne najmä na rozsah vzniknutej ujmy ako aj na okolnosti, za ktorých ku porušeniu práva došlo a pochopiteľne prihliadne aj uvedenú závažnosť ujmy, ktorá mohla v dôsledku zásahu nastať. Avšak rozsah nemajetkovej ujmy sa môže posúdiť aj podľa toho, ako v dôsledku zásahov do práv duševného vlastníctva poklesli tržby či predaj výrobkov žalobcu, poklesol počet zmluvných partnerov či počet objednávok a pod., čo môže vypovedať aj o rozsahu straty dobrého mena či dôveryhodnosti a tým aj pozície na trhu. Náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 442a OZ však nemožno kompenzovať náhradu škody, napríklad z dôvodu ťažkostí s jej preukázaním. Pri odškodňovaní nemajetkovej ujmy ide o posúdenie možného dopadu konania, spočívajúce v porušení alebo ohrození práv z duševného vlastníctva na morálne atribúty fyzickej alebo právnickej osoby. Je na úvahe súdu, aby po zvážení všetkých okolností výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch určil.“
62. Predpokladom pre to, aby určité konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie nekalosúťažné je potrebné kumulatívne splniť tri podmienky: musí ísť o konanie hospodárskej súťaži, konanie musí
byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a konanie spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Ustanovenie § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje tzv. generálnu klauzulu nekalej súťaže. V odseku 2 sú demonštratívne vymenované niektoré osobitné skutkové podstaty nekalej súťaže. Na to, aby konanie spĺňalo znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže sa vyžaduje splnenie aj špecifických znakov tej ktorej skutkovej podstaty nekalej súťaže (§ 45 - 52 Obch. zák.).
63. Podľa žalobcu nekalosúťažné konanie žalovaného spočívalo v tom, že napodoboval výrobky žalobcu, a to betónové tvárnice a betónové priečkovky, čím malo dochádzať k vyvolaniu nebezpečnej zámeny a zľahčovanie tým, že potenciálnym zákazníkom žalobcu ponúkal svoje výrobky za polovičnú cenu ako žalobca. Parazitovanie na povesti sa mal dopúšťať tým, že atesty žalobcu na uvádzané výrobky poskytoval svojim zákazníkom s tvrdením, že platia aj pre výrobky žalovaného a v tom, že na tabuli, na ktorej mal žalobca vyznačené svoje meno a výrobky, ktoré poskytoval, umiestnil žalovaný tabuľu bez označenia mena iba s uvedením výrobkov a šípkou k domu žalovaného. Takéto konanie žalovaného podľa žalobcu napĺňa skutkovú podstatu generálnej klauzuly nekalej súťaže. Ďalej žalobca mal za to, že žalovaný mal rozhodnutie o výsledku skúšok zo dňa 17.11.2000, pričom výrobu betónových tvárnic a betónových priečkoviek začal vyrábať už na jar roku 2000, pričom výrobky vyrábal na stroji, ktorý má žalobca chránený úžitkovým vzorom.
64. Žaloba žalobcu proti žalovanému došla dňa 22.3.2000, t.j. v čase pred podaním prihlášky úžitkového vzoru, ktorú podal dňa 11.9.2000. Uplatnené nároky ochrany viazal žalobca na úžitkový vzor a na jeho ochranu nielen určením, že žalovaný porušil práva žalobcu k úžitkovému vzoru č. 2789, ale aj vo vzťahu k určeniu, že žalovaný sa dopustil voči žalobcovi nekalosúťažného konania. K zverejneniu úžitkového vzoru č. 2789 žalobcu došlo vo Vestníku v registri úžitkových vzorov dňa 12.2.2001. Podaním prihlášky vzniklo žalobcovi dňa 11.9.2000 podľa § 9 ods. 1 zákona č. 478/1992 Zb. právo prednosti. V súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 478/1992 Zb. sa technické riešenie zariadenia žalobcu na výrobu stavebných prvkov s nárokmi na ochranu úžitkového vzoru č. 2789 považuje za nezverejnené aj za dobu posledných šesť mesiacov pred podaním prihlášky úžitkového vzoru. V tomto prípade ide o obdobie od 11.3.2000 (§ 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka o počítaní času), a teda ochrana nárokov úžitkového vzoru patrila žalobcovi od začatia súdneho konania dňa 22.3.2000 (§ 82 ods. 1 O.s.p.).
65. Podstatná obrana žalovaného proti uplatneným nárokom žalobcu z úžitkového vzoru spočívala v tvrdení, že zariadenie na výrobu, na ktorom vyrábal výrobky : betónové tvarovky plotové 400x200x200 mm, betónové tvarovky plotové 400x100x200 mm, betónový záhradný obrubník 400x185x30 mm, betónovú zatrávňovačku 600x400x90 mm a betónovú svahovku 400x300x190 mm vyrobil nezávisle od zariadenia žalobcu na výrobu stavebných prvkov v r.1999, pred tým, ako patrila žalovanému zákonná ochrana podľa úžitkového vzoru. Existenciu zariadenia žalovaného vyhodnotil súd ako preukázanú skutočnosť, ktorá vyplýva najmä zo správy o preukaznej skúške č. 30/06/99 vyhotovenej dňa 14.12.1999 Technickým a skúšobným ústavom stavebným, skúšobné laboratórium Nové Mesto nad Váhom, ktorá obsahuje aj opis výroby betónových výrobkov vo výrobni žalovaného. Existenciu tohto zariadenia potvrdzujú aj výpovede svedkov a čestné prehlásenia svedkov zo dňa 20.5.2000.
66. Žalovaný v súdnom konaní uplatnil proti nárokom ochrany žalobcu z úžitkového vzoru hmotnoprávnu námietku v rozsahu § 13 ods. 1 zákona č. 478/1992 Zb. Iným spôsobom žalovaný, ktorý používal zariadenie na výrobu označených výrobkov, technické riešenie tohto zariadenia neuplatnil ani pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a ani postupom podľa § 13 ods. 2 zákona č. 478/1992 Zb. Súd bol v danej veci toho názoru, na rozdiel od žalobcu o tom, že pre využívanie technického riešenia stroja žalovaného bolo potrebné, aby žalovaný uplatnil svoj nárok na uznanie proti žalobcovi na súde, že uplatnenie tejto hmotnoprávnej námietky v súdnom konaní vyžaduje jej posúdenie ako predbežnej otázky s významom pre právne posúdenie dôkazov zistených v dokazovaní pred súdom pri rozhodovaní nárokov z ochrany. Pokiaľ aj žalobca poukázal na to, že v staršej českej judikatúre sa objavujú názory, že otázku vzniku práva predchádzajúceho užívateľa nemožno posudzovať ako predbežnú otázku a táto vyžaduje samostatné konanie, súd uvádza, že predmetom tohto konania je nekalosúťažné konanie žalovaného proti žalobcovi pri podnikateľskej činnosti, o ktorom rozhoduje súd. Právne posúdenie nekalosúťažného konania nevylučuje riešenie predbežných otázok, ktorou je v tomto prípade otázka, či úžitkový vzor žalobcu pôsobil alebo nepôsobil proti žalovanému, ktorý pred vznikom práva prednosti využíval technické riešenie chránené úžitkovým vzorom. Súd vychádzal z § 13 ods. 2 zákona č. 478/1992 Zb., ktorého výkladom pri možnosti predchádzajúceho užívateľa technického riešenia požadovať na súde, aby majiteľ úžitkového vzoru jeho právo uznal, bol toho názoru,
že zákonom daná možnosť nevylučuje posudzovanie predbežnej otázky spôsobom hmotnoprávnej námietky žalovaného v súdnom konaní. Posúdením a vyhodnotením dôkazov z výsluchu svedkov - zamestnancov žalovaného mal súd za preukázané, že žalovaný zostrojil zariadenie na výrobu jeho výrobkov nezávisle od žalobcu. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že žalovaný zostrojil predmetné zariadenie výlučne na základe jeho zariadenia na výrobu stavebných prvkov z dôvodu, že prevádzky na výrobu boli umiestnené blízko seba (ulica R., S.), niektorí zamestnanci žalovaného boli zamestnancami žalobcu a žalovaný kupoval výrobky žalobcu, nepreukázal v konaní bez pochybností. Tvrdenia žalobcu v tomto smere sú spochybnené aj skutočnosťou, že okrem zariadení žalobcu a žalovaného, preukázateľne existovali stroje zostrojené pred zariadeniami žalobcu a žalovaného, ktorého vlastníkmi boli v čase, keď sa žalovaný s týmto zariadením oboznámil p. Z. a p. A.. Existencia zariadenia na výrobu výrobkov bola v konaní preukázaná žalovaným fotografiami stroja p. A. z S. (č.l. 228-231), ktoré žalovaný predložil dňa 28.10.2004 k svojmu vyjadreniu k znaleckému posudku č. 003/2004. Výsledky vykonaného, nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, dávajú vecný dôvod k záveru, že úžitkový vzor žalobcu č. 2789 pre zariadenie na výrobu stavených prvkov za použitia § 9 ods. 1 a § 4 ods. 3 zákona č. 478/1992 Zb. nepôsobil pred rozhodnou dobou 11.3.2000) proti žalovanému, ktorý využíval pred touto dobou, minimálne od r. 1999 technické riešenie chránené úžitkovým vzorom nezávisle od žalobcu.
67. Pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu na ochranu považoval súd za významnú skutočnosť aj zánik platnosti úžitkového vzoru uplynutím doby dňa 11.9.2007. Rovnako hodnotil aj skutočnosť, že v období od 8.7.2005 do 8.1.2006 mal žalobca pozastavené prevádzkovanie živnosti výroba betónových výrobkov (č.l.404 spisu).
68. Uplatnené nároky, ktorými sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný porušil práva žalobcu k úžitkovému vzoru č. 2789 a určenia, že žalovaný sa dopustil voči žalobcovi nekalosúťažného konania, sú svojím charakterom a predmetom určovacie žaloby vyžadujúce pre svoje uplatnenie preukázanie naliehavého právneho záujmu. Žalobca naliehavý právny záujem priamo výslovne v konaní neodôvodnil, preto mohol súd vychádzať len z obsahu ním podaných písomných a ústnych vyjadrení. K zmene žaloby došlo na základe návrhu žalobcu dňa 26.5.2021 za účinnosti Civilného sporového poriadku. Procesný režim vyššie uvedených uplatnených nárokov sa preto bude posudzovať podľa § 137 písm. c/ CSP. Určenie, či tu právo je alebo nie je vyžaduje existujúci stav určenia v čase rozhodnutia predmetu konania súdom. Uplatnené vyššie uvedené nároky nie sú spôsobilé určiť takého právo v čase rozhodnutia súdu z dôvodu, že ochrana technického riešenia daná ochranou úžitkového vzoru dňa 11.9.2007 zanikla a týmto dňom zaniklo žalobcovi aj právo prednosti.
69. Za danej procesnej situácie a preukázaného skutkového stavu, kedy úžitkový vzor nepôsobil proti využívanému technickému riešeniu žalovaným na zariadení na výrobu ním vyrábaných výrobkov, dospel súd k názoru, že na strane žalobcu absentuje naliehavý právny záujem na takomto určení a absencia tohto naliehavého právneho záujmu má v konaní za následok zamietnutie žaloby.
70. Uplatneným nárokom, ktorým sa žalobca proti žalovanému domáhal finančného zadosťučinenia vo výške 165 000 eur, má z hľadiska tohto zadosťučinenia charakter nemajetkovej ujmy v peniazoch. V intenciách žalobcom prezentovaného názoru vychádzajúceho z publikácie VOJČÍK, Peter et al. Právo duševného vlastníctva - 2 upr. vydanie. Plzeň: Aleš Čeněk.2014. (brož.) o nemajetkovej ujme, bol v súdnom konaní súd toho názoru a dospel napokon k záveru, že žalobca nesplnil riadne v tomto smere nielen povinnosť tvrdenia, ale ani dôkaznú povinnosť. Žalobca vecný základ finančného zadosťučinenia nešpecifikoval a bez tejto dispozície žalobcu nebolo prípustné zo strany súdu vytvárať tento vecný základ samostatne bez ingerencie žalobcu. Ide o výlučné právo žalobcu. V tomto smere nemohol súd iné konštatovať ako nepreukázanie nároku a preto aj čo do uplatnenia finančného zadosťučinenia žalobu zamietol.
71. Súd nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz (v podaní zo dňa 11.2.2020) uložiť žalovanému povinnosť oznámiť presný počet a druh betónových stavebných prvkov, ktoré na svojom stroji žalovaný vyrobil a následne predal v období od 13.11.2000 až 11.9.2007 a účtovné závierky za tieto roky. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania považoval súd vykonanie týchto dôkazov za nadbytočné a bez významu na zistený skutkový stav a právne posúdenie veci.
72. O nároku na náhradu trov konania, vrátane predchádzajúcich trov odvolacieho a dovolacieho konania, a o nároku na náhradu trov konania štátu, ktoré štát vynaložil v priebehu súdneho konania,
rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP za aplikácie § 257 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu by patril nárok na náhradu trov konania, rovnako aj štátu. Pri rozhodovaní o tomto nároku dospel súd k záveru, že na strane žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré plne odôvodňujú výnimočne žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznať. Dôvody osobitného zreteľa existujúce na strane žalobcu mal súd preukázané z listín o jeho sociálnych, majetkových a zárobkových pomeroch, čiastočne aj z listín, ktorými preukazoval žalobca svoj zdravotný stav v súvislosti so žiadosťami o odročenie pojednávaní v priebehu súdneho konania.
73. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.