Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoCsp-40-2020.pdf
PDF · 75.23 KB
Case nature
Subarea
23CoCsp/40/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Evy Šofrankovej, v spore žalobkyne: F.. I. O.V., Z.. XX.XX.XXXX, B. T. X. XXXXX/X, XXX XX X., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 8Csp/67/2020-31 z 10. júna 2020 takto jednohlasne
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou 08. apríla 2020 na Okresnom súde Prešov domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- eur.
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že uznesením, č. k. 8Csp/67/2020-25 z 13. mája 2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Zároveň žalovaného v tomto uznesení poučil, že ak si túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie (§ 273 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Predmetné uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu bolo 15. mája 2020 doručené do elektronickej schránky žalovaného.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa k žalobe napriek doručenej výzve nevyjadril, súd 3. júna 2020 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a 10. júna rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a v spore plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané nesprávne právne posúdenie veci videl v nesprávnom výklade ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súdom prvej inštancie. Tvrdil, že predmetné zákonné ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne a pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a jeho výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť tej - ktorej strany sporu, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Mal za to, že žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla, a preto by jeho priznanie malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Za spornú považoval aj výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, nakoľko žalobkyňa ju nijako relevantne neodôvodnila, pričom podotkol, že v súdnom konaní predchádzajúcom tomuto konaniu jej bol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.
7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného v súdom určenej lehote nevyjadrila.
8. Skôr ako Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe odvolania podaného žalovaným a začať sa zaoberať dôvodmi ňou podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi inými prednostne prípustnosťou jeho podania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné odmietnuť.
9. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
10. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
11. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci kontumačným rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni žalobou uplatnenú sumu. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci boli splnené všetky procesné podmienky pre vynesenie kontumačného rozsudku, pričom tak súd rozhodol nie na pojednávaní, ale na verejnom vyhlásení rozsudku. Pravdou je, že kontumačný rozsudok spĺňa kritéria podľa ust. § 273 CSP, kde súd uložil žalovanému povinnosť písomne sa vyjadriť samostatným typom rozhodnutia, a to uznesením. Zároveň v tomto uznesení poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, pričom tento text bol dokonca v uznesení zvýraznený a to v poučovacej časti predmetného rozhodnutia a doručil ho žalovanému do vlastných rúk, o čom sa v spise nachádza aj doručenka preukazujúca jeho doručenie do elektronickej schránky žalovaného.
13. V prípade, že sú splnené všetky základné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku (žalovaný ich nesplnenie ani nenamietal) nie je voči takémuto rozsudku prípustné odvolanie. V danom prípade boli splnené všetky základné podmienky pre vydanie rozhodnutia touto procesnou formou.
14. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného vydaného súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania
podľa § 273 CSP, odvolanie žalovaného odmietne uznesením podľa § 386 písm. c) CSP a v takomto prípade vo veci nerozhoduje rozsudkom. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2019, sp. zn. 5Obdo/50/2019)
15. V odôvodnení tohto rozhodnutia sp. zn. 5Obdo/50/2019 dovolací súd uviedol, že odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného nezohľadnil ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, konkrétne § 356 písm. b) v spojení s § 355 ods. 1 CSP. V zmysle uvedených ustanovení je odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie prípustné len z dôvodu, že na vydanie tohto rozsudku neboli splnené zákonné podmienky. Identifikácia existencie uvedeného dôvodu odvolacím súdom je tak jediným kritériom pre záver o (objektívnej) prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie. Z uvedeného tak možno dospieť k tomu, že v prípade odvolania proti rozsudku pre zmeškanie môže dôjsť k trom procesným situáciám, od ktorých sa potom odvíja aj povaha rozhodnutia odvolacieho súdu: 1./ odvolací súd zistí, že k vydaniu rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné podmienky - rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zruší a vec vráti na ďalšie konanie, 2./ odvolací súd dospeje k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie - odvolanie uznesením odmietne ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, 3./ odvolateľ v odvolaní napáda rozsudok pre zmeškanie z iných dôvodov ako uvádza § 356 písm. b) CSP - odvolací súd uznesením odmietne odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP.
16. Z dôvodu, že boli splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného rozsudku odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).