Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49Csp-27-2021.pdf
PDF · 102.12 KB
Case nature
Area
Subarea
49Csp/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou, v sporovej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. - E., o zaplatenie 1.215,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.098,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
- zo sumy 109,02 eur od 06.10.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 78,70 eur od 01.11.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 259,38 eur od 01.12.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 66,96 eur od 30.12.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 72,29 eur od 01.02.2018 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 117,33 eur súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,70%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 06.09.2020 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 03.02.2021 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.215,83 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 109,02 eur od 06.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 78,70 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 259,38 eur od 01.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 66,96 eur od 30.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 72,29 eur od 01.02.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca F. Z., R..F.. uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Právny predchodca žalobcu sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytnutie verejných služieb podľa cenníka. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby, ktoré vyúčtoval faktúrou zo dňa 14.09.2017 vo výške 109,02 eur s lehotou splatnosti 05.10.2017, faktúrou zo dňa 14.10.2017 vo výške 78,70 eur s lehotou splatnosti 31.10.2017, faktúrou zo dňa 14.11.2017 vo výške 259,38 eur s lehotou splatnosti 30.11.2017, faktúrou zo dňa 14.12.2017 vo výške 66,96 eur s lehotou splatnosti 29.12.2017, faktúrou zo dňa 14.01.2018 vo výške 72,29 eur s lehotou splatnosti 31.01.2018. Dňa 06.08.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o
poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti F. Z., R..F.. na žalobcu. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že napriek upomienkam neuhradil vystavené faktúry. Keďže žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnuté služby, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca sa zároveň domáhal aj uhradenia zmluvnej pokuty vo výške 629,48 eur vypočítanej nasledovne: základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP).
3. Okresný súd Bratislava II doručil žalovanému žalobu aj s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach spolu s výzvou zo dňa 11.02.2021 obsahujúcim výzvu na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, žalobcom uplatnený nárok nerozporoval.
4. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe jeho skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalovaný uviedol, že spoločnosti Z. jasne povedal, že mu ukradli telefón. Do Z. telefonoval, mali mu zablokovať telefón. Pani na telefónnej linke mu povedala, že má dôjsť osobne, to však neurobil. Aj keď vie, že zákon je na ich strane, nesúhlasí so zaplatením niečoho čo nespôsobil. Nerozumie skutočnosti, že mu Z. dal ďalší paušál keď má u nich dlh. V inej spoločnosti napr. D. by mu už paušál nedali. Celý dlh vznikol kvôli sim karte, telefón využíval asi ? roka. Následne na to niekto na túto sim kartu hral automaty. A keby F. Z. zapol mozog, zistili by, že karta bola spreneverená.
7. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 04.10.2017 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo sprístupnenie verejných elektronických komunikačných služieb žalovanému za podmienok stanovených v predmetnej zmluve o poskytovaní verejných služieb, pričom žalovaný sa zaviazal platiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Na základe uvedenej zmluvy žalobca zároveň žalovanému predal dátové zariadenie C. G. Z. X za akciovú cenu 1,- euro, pričom za základ zmluvnej pokuty, ktorá mala postupne klesať bola dohodnutá suma 298,- eur. Podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, uzavretej dňa 14.09.2016 bol žalovanému aktivovaný účastnícky program ". J. O. F. O. s dobou viazanosti 24 mesiacov a dohodnutou výškou zmluvnej pokuty 120,- eur. V zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, uzavretej dňa 11.04.2017 bol žalovanému aktivovaný aj účastnícky program ". J. O. s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalobca zároveň na základe dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.04.2017 predal žalovanému mobilné zariadenie F. T. F. XX T. za akciovú kúpnu cenu 149,- eur, pričom za základ zmluvnej pokuty, ktorá bude postupne klesať bola dohodnutá suma 600,- eur.
8. Žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté služby: faktúru zo dňa 14.09.2017 vo výške 109,02 eur s lehotou splatnosti 05.10.2017, faktúru zo dňa 14.10.2017 vo výške 78,70 eur s lehotou splatnosti 31.10.2017, faktúru zo dňa 14.11.2017 vo výške 259,38 eur s lehotou splatnosti 30.11.2017, faktúru zo dňa 14.12.2017 vo výške 66,96 eur s lehotou splatnosti 29.12.2017, faktúru zo dňa 14.01.2018 vo výške 72,29 eur s lehotou splatnosti 31.01.2018. Žalovaný cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vyfakturovanú týmito faktúrami nezaplatil.
9. Listom zo dňa 19.09.2019 právny predchodca žalobcu - F. Z., R..F.. žalovanému oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo ku dňu 06.08.2019 k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť V. C., F..E..D.., a to istiny a zmluvnej pokuty v celkovej výške 1.215,83 eur. Žalobca listom zo dňa 12.08.2020 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky.
10. Podaním doručeným súdu dňa 23.04.2021 zobral žalobca žalobu späť v časti zmluvnej pokuty vo výške 86,30 eur a v časti zmluvnej pokuty vo výške 31,03 eur. K zmluvnej pokute vo výške 170,87 eur, ktorú si uplatnil vo faktúre č. XXXXXXXXXX, žalobca uviedol, že si ju uplatňuje v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 04.10.2017, kde si strany dohodli viazanosť 24 mesiacov. Pre prípad porušenia tohto záväzku bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá mala degresívny charakter a
klesala v závislosti od plynutia doby viazanosti. Základ zmluvnej pokuty bol dohodnutý vo výške 298,- eur. Zmluvná pokuta bola vypočítaná ako 170,87 eur = 298- (312/730x298). Zmluvnú pokutu vo výške 341,28 eur ktorú si žalobca uplatnil vo faktúre č. XXXXXXXXXX uviedol, že si ju uplatňuje v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.04.2017, kde si strany dohodli viazanosť 24 mesiacov. Pre prípad porušenia tohto záväzku bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá mala degresívny charakter a klesala v závislosti od plynutia doby viazanosti. Základ zmluvnej pokuty bol dohodnutý vo výške 600,- eur. Zmluvná pokuta bola vypočítaná ako 341,28 eur = 600- (315/730x600).
11. Podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, práva a povinnosti telekomunikačných podnikov a užívateľov elektronických komunikačných služieb upravoval v čase uzavretia predmetnej zmluvy zákon č.351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej ako "zákon o elektronických komunikáciách").
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
14. Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný: a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
15. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
16. Podľa § 44 ods. 10 zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a)opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
23. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
27. Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
28. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
29. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní verejných služieb (v znení dodatkov), predmetom ktorej bolo poskytovanie v nej špecifikovaných telekomunikačných služieb. Právny predchodca žalobcu si svoju zmluvnú povinnosť voči žalovanému plnil, keď mu poskytol telekomunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval jednotlivými faktúrami. Za poskytnutie týchto služieb vznikla na strane žalovaného povinnosť za ne zaplatiť. Nakoľko k uhradeniu žalovanej sumy 586,35 Eur ( ktorej výška zodpovedá cenám za poskytnuté služby, vyúčtovaným jednotlivými faktúrami) nedošlo, súd považoval nárok, uplatnený žalobou za dôvodný. Žalobca v konaní preukázal, že došlo na neho ako postupníka k postúpeniu celej žalovanej pohľadávky ( vrátane nároku na úhradu zmluvnej pokuty) a teda sa stal nositeľom hmotného nároku, uplatňovaného žalobou v celom rozsahu. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany ničím nepreukázal spochybnenie nároku žalobcu, svoje skutkové tvrdenia nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi.
30. Súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie sumy 512,15 Eur titulom dohodnutých zmluvných pokút, pričom táto suma pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške 170,87 eur a zmluvnej pokuty vo výške 341,28 eur , vyúčtovanými faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 31.07.2018, nakoľko mal za preukázané, že žalovaný si riadne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, čím porušil svojou povinnosť podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb. S ohľadom na spôsob dojednania zmluvnej pokuty v zmluve o poskytovaní verejných služieb (postupné znižovanie v závislosti od toho koľko dní uplynulo
z doby viazanosti), táto nepredstavovala ani po zohľadnení spotrebiteľského charakteru predmetného zmluvného vzťahu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná pokuta bola dostatočne a jednoznačne vyjadrená, určitá a nezameniteľná, teda spĺňala všetky materiálne predpoklady platnosti a zároveň bola dohodnutá v písomnej forme, teda spĺňala aj predpoklady formálnych náležitostí. Súd preskúmal obsah samotnej zmluvy ako aj jej dodatkov ( zmluva aj dodatky boli podpísané žalovaným) a to najmä článku 3 uvedených dodatkov v zmysle ktorých, ak účastník poruší počas doby viazanosti povinnosť uhradiť cenu za služby riadne a včas, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške určenej výpočtom ( ktorý zohľadňuje rozsah benefitov poskytnutých účastníkovi ako aj počet dní z doby viazanosti), pričom v tomto ustanovení zároveň pri stanovení výšky zmluvnej pokuty prihliadol poskytovateľ na zostávajúcu dobu viazanosti účastníka. Výška zmluvnej pokuty sa mala znižovať práve v závislosti od uplynutia doby viazanosti ( resp. od času zostávajúceho do uplynutia doby viazanosti). Túto zmluvnú pokutu si sporové strany v podstate dohodli práve v súvislosti s poskytnutím mobilného telefónu ( resp. elektronického zariadenia) za značne zľavnenú cenu v porovnaní s cenou trhovou. Táto zmluvná pokuta teda mala kompenzovať aj prípadnú škodu, spôsobenú žalovaným tým, že hoci mu bol poskytnutý mobilný telefón ( resp. elektronické zariadenie) v pomerne vysokej hodnote, on si svoje povinnosti platiť za poskytované služby neplnil. Zmluva predstavuje právny úkon, zakladajúci dvojstranný záväzkovo právny vzťah, v zmysle ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej mobilný telefón za zľavnenú cenu za určitých podmienok. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, v prípade porušenia povinnosti žalovaným platiť za služby riadne a včas, pričom táto zmluvná pokuta v sebe reflektuje aj skutočnosť poskytnutia zľavneného mobilného telefónu. Zmluva ako konsenzus, resp. výsledok prejavov vôle dvoch zmluvných strán, postavený na princípe zmluvnej voľnosti, predstavuje v prípade oboch zmluvných strán, rámec, ktorý určuje ich vzájomné práva a povinnosti. Ak raz obsahom zmluvy bolo dojednanie zaplatenia zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom táto bola dohodnutá písomne (priamo v dodatku podpísanom oboma zmluvnými stranami a obsah dojednania reflektoval skutočnosť, že k porušeniu povinnosti môže dôjsť v rôznom časovom úseku od začiatku plynutia doby viazanosti až do jej skončenia), len skutočnosť, že zmluvná pokuta bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve, nie je dôvodom na konštatovanie neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania. Táto časť dodatku k zmluve bola okrem dostatočne zreteľná a nebolo možné toto zmluvné dojednanie prehliadnuť. Ak teda žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, pričom pritom užíval nové elektronické zariadenie, ktoré zostalo v jeho vlastníctve a ktorého kúpna cena tvorila značne zľavnenú sumu, súd považuje zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom v konaní za primeranú. Na jej zaplatenie sa zaviazal žalovaný priamo v zmluvnom dojednaní, ktoré svojim obsahom nespĺňa obsah neprijateľnej podmienky, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd konanie v časti o zaplatenie 117,33 eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti. K späťvzatiu žaloby došlo bez uvedenia dôvodu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Súd preto v súlade s dispozičným prejavom žalobcu konanie zastavil, pričom súhlas žalovaného nezisťoval, nakoľko tento by bol neúčinný.
31. Žalovaný, ktorý neuhradil vyfakturované sumy v lehote splatnosti sa dňom nasledujúcim po lehote splatnosti faktúr dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Súd preto žalovaného v súlade s § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z uvedených faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, t.j. vo výške 5,00 % ročne zo sumy 109,02 eur od 06.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 78,70 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 259,38 eur od 01.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 66,96 eur od 30.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 72,29 eur od 01.02.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
32. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.098,50 eur, žalovaný bol v konaní úspešný v zastavenej časti o zaplatenie 117,33 eur. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 90,35 % (podiel priznanej sumy 1.098,50 eur a žalovanej sumy 1.215,83 eur) a vo zvyšku bol neúspešný.
Žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 9,65 % a vo zvyšku bol neúspešný. Rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného tak predstavuje čistý úspech žalobcu v rozsahu 80,70 % (90,35 % - 9,65 % = 80,70 %). Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,70 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.