Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-178-2023.pdf
PDF · 107.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/178/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod reg. č. 5625, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: X33 s. r. o., so sídlom Mikulášska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 44 613 679, o zaplatenie 104,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 36Cb/70/2021-58 zo dňa 4. augusta 2023 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 36Cb/70/2021-58 zo dňa 4. augusta 2023 p o t v r d z u j e.
II. Krajský súd v Bratislave žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 36Cb/70/2021-58 zo dňa 4. augusta 2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 104,63 eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 104,63 eur od 16.05.2019 do zaplatenia (výrok I.) a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok).
2. Súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozsudku vychádzal zo skutkového základu, že žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 24.02.2021 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 104,63 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, a to titulom zaplatenia poistného do zániku poistného vzťahu na základe ustanovení § 9 ods. 1 a 2, § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“).
3. Okresný súd Nitra vydal dňa 12.03.2021 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný dňa 15.04.2021 odpor. S poukazom na ustanovenia § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) Okresný súd
Nitra uznesením zo dňa 19.04.2021 zrušil tento vydaný platobný rozkaz v celom rozsahu a vec bola postúpená súdu prvej inštancie.
4. V ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie podal žalobca vyjadrenie, v ktorom dôvodil tým, že zmluva medzi ním a žalovaným bola uzatvorená elektronicky na diaľku, kde následne došlo k uhradeniu splátky poistného v lehote stanovenej v elektronickom návrhu zmluvy, čím bola poistná zmluva uzatvorená postupom, ktorý predpokladá ustanovenie § 792 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“). Žalobca predložil aj online záznam Slovenskej kancelárie poisťovateľov o tom, že motorové vozidlo CHRYSLER 300 C LX, EČV: D. (ďalej aj „predmetné MV“) bolo poistené v uvedenom období u žalobcu poistnou zmluvou č. 6598843471 a predložil aj technický preukaz predmetného MV predložený žalovaným pri uzatvorení poistenia. Ďalej upozornil, že pokiaľ žalovaný popiera skutkovú okolnosť uzatvorenia poistnej zmluvy (uvedenú v odpore) na účinné popretie v zmysle § 151 ods. 2 CSP musí uviesť vlastné tvrdenia k predmetným skutkovým okolnostiam, nakoľko tie sa týkajú priamo konania žalovaného, a to konkrétne jeho povinnosti uzatvoriť povinné zmluvné poistenie k predmetnému MV. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to, že popretie skutkových okolností zo strany žalovaného bolo potrebné vyhodnotiť v súčasnosti ako neúčinné, pričom zároveň sa žalovaný nemôže brániť ani negatívnou dôkaznou teóriou, nakoľko pokiaľ by bola pravda, že predmetné MV nebolo poistené u žalobcu, žalovaný by mal vedieť preukázať splnenie tejto zákonnej povinnosti poistenia predmetného MV u iného poisťovateľa.
5. Z dôvodu neúčasti strán sporu na pojednávaní konanom dňa 04.08.2023 a nakoľko boli splnené procesné podmienky podľa § 180 CSP, súd prvej inštancie rozhodol, že bude konať v neprítomnosti strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise, oboznámil sa s obsahom spisu, a to s elektronickým návrhom poistnej zmluvy, s inkasným účtom, so záznamom Slovenskej kancelárie poisťovateľov k predmetnému MV, s technickým preukazom k predmetnému MV a ustálil nasledovný zistený skutkový stav: Z potvrdenia o poistení zodpovednosti č. 6598843471 poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplývalo, že dňa 15.07.2018 žalobca a žalovaný uzavreli elektronicky poistnú zmluvu so začiatkom poistenia od 15.07.2018 na neurčito, s ročným poistným obdobím v sume 178,52 eur ročne, týkajúcu sa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného MV. Žalovaný sa zaviazal platiť ročné poistné plnenie v štvrťročných splátkach vo výške 44,63 eur, v poistnej zmluve nebola zmluvnými stranami dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Uvedené vyplývalo z návrhu poistnej zmluvy č. 3539324968 na diaľku. Z oznámenia o zániku poistného a upomienky adresovaného žalobcom žalovanému zo dňa 17.06.2019 bolo zrejmé, že poistná zmluva č. 6598843471 pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvorená na predmetné MV zanikla dňa 15.05.2019 z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote. Zo záznamu Slovenskej kancelárie poisťovateľov vyplývalo, že predmetné MV bolo povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla od 15.07.2018 u žalovaného.
6. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol závery právneho posúdenia nasledovne: Sporným v predmetnom konaní medzi stranami sporu bolo uzatvorenie samotnej poistnej zmluvy, keďže žalovaný tvrdil, že štatutárny orgán žalovaného poistnú zmluvu nepodpísal. Po vyjadrení žalobcu o uzatvorení zmluvy na diaľku uhradením poistného podľa § 792 ods. 2 OZ, žalovaný nepoprel uzatvorenie predmetnej zmluvy č. 3539324968, ako ani úhradu poistného. Keďže žalovaný nepoprel predmetné tvrdenia žalobcu o uzatvorení poistnej zmluvy na diaľku a úhrade časti poistného (prvé lehotné poistné), je možné tieto skutočnosti v zmysle § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné.
7. Vykonaným dokazovaním bolo preto preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 15.07.2018 uzatvorili v zmysle § 792 ods. 2 OZ na diaľku poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu č. 3539324968 týkajúcu sa prevádzky predmetného MV pod č. 6598843471 so začiatkom poistenia od 15.07.2018. Žalovaný si svoju povinnosť úhrady poistného vo výške 104,63 eur neplnil riadne a včas, preto poistná zmluva
pre nezaplatenie splátok zanikla dňa 15.05.2019. Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny sankčný spôsob zániku poistno-právneho vzťahu. Poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený nesplnil jednu zo svojich základných povinností platiť poistné. Zánik poistnej zmluvy nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby poisťovateľ poistnému takúto skutočnosť oznamoval. Žalovaný neuhradil žalobcovi poistné za obdobie do 15.05.2019 vo výške 104,63 eur.
8. Okrem istiny žalobca požadoval aj zaplatenie 5,00 % ročného úroku z omeškania od 16.05.2019 až do zaplatenia. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o PZP, podľa ktorého poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do 1 mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Poistná zmluva zanikla dňa 15.05.2019. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania dňa 16.05.2019, čo je deň nasledujúci po zániku poistného vzťahu ako prvý deň omeškania. Platenie bežného poistného bolo dohodnuté vo forme štvrťročných splátok s tým, že až nezaplatením poslednej splátky poistného nastane splatnosť poistného v celosti, teda celého poistného za poistné obdobie. Splatnosť jednotlivých splátok je pritom daná osobitne, teda za každú štvrťročnú splátku v dohodnutý deň, avšak splatnosť poistného ako celku nastáva až splatnosťou poslednej splátky. Vzhľadom na tú okolnosť, že si žalobca uplatňoval úroky z omeškania z celého poistného plnenia za dohodnuté ročné poistné spolu s poistným v zmysle § 9 ods. 4 zákona o PZP, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa neuhradením poistného dostal do omeškania až nasledujúci deň po zániku poistného vzťahu.
9. Napadnutý rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 28.08.2023 a žalovanému dňa 03.09.2023. Súdu prvej inštancie bolo dňa 19.09.2023 doručené odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku, ktoré žalovaný podal na poštovú prepravu dňa 16.09.2023.
10. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom jeho rozsahu, a to zo zákonných dôvodov ustanovených v § 365 ods. 1 písm. h), d) a f) CSP, ktoré odôvodnil tým, že už v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že na poistnej zmluve sa nenachádzal podpis štatutárneho organu žalovaného, ktorým je konateľ Ján Vaňo. Podpis konateľa žalovaného sa na predmetnej poistnej zmluve nenachádzal, preto nárok na plnenie, ktorého sa žalobca domáhal, poprel v celom rozsahu. Žalobca nepoprel, že podpis štatutára žalovaného sa na poistnej zmluve nenachádzal, uviedol len, že došlo k uhradeniu splátky poistného v lehote stanovenej v elektronickom návrhu poistnej zmluvy. Z uvedeného však nevyplývalo, že by túto úhradu vykonal konateľ žalovaného, práve naopak, žalovaný popieral, že by konateľ žalovaného Jána Vaňo uhradil v mene žalovaného alebo v jeho vlastnom mene akúkoľvek platbu žalobcovi. Z uvedeného teda nebolo možné vyhodnotiť dôvod, pre ktorý by predmetný zmluvný vzťah existoval.
11. Žalovaný ďalej tvrdil, že úvaha súdu prvej inštancie o nespornosti vzniku poistnej zmluvy na diaľku medzi stranami sporu a úhrade časti poistného (bod 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku) bola nesprávna a nepravdivá, nakoľko platnosť poistnej zmluvy bola žalovaným popretá už v odpore proti platobnému rozkazu, a to z dôvodu, že táto nebola uzatvorená štatutárnym orgánom žalovaného a ani inou osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. Je teda podľa žalovaného nepochybné, keďže platnosť poistnej zmluvy namietal, že súd prvej inštancie nesprávne označil túto vec ako nespornú, že aj všetky ďalšie vývody boli poznačené touto vadou a potom boli rovnako nesprávne. Navyše žalovaný jednoznačne popieral aj úhradu platby žalobcovi.
12. Podľa žalovaného napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie malo vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie na základe nesprávne vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a žalovaný ho považoval za nepravdivé. Preto žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne žalobu zamietol.
13. Odvolanie žalovaného súd prvej inštancie doručil žalobcovi dňa 03.10.2023 s výzvou na podanie vyjadrenia k nemu v lehote 10 dní odo dňa jeho doručenia.
14. Dňa 13.10.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, v ktorom tento uviedol, že svoj postoj nemení a naďalej trval na žalobe v celom rozsahu. Žalobca sa stotožnil s napadnutým rozsudkom a navrhol, aby odvolací súd neprihliadal na odvolanie žalovaného vzhľadom na jeho značnú nedôvodnosť.
15. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.10.2023 bolo dňa 09.11.2023 doručené žalovanému s výzvou na podanie vyjadrenia k nemu v lehote 10 dní odo dňa jeho doručenia. Žalovaný sa už následne nevyjadril.
16. Žiadne ďalšie vyjadrenia strán sporu v konaní neboli podané, preto súd prvej inštancie predkladacou správou zo dňa 28.11.2023 doručil dňa 07.12.2023 súdny spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní žalovaného v zmysle ustanovenia § 377 CSP. 17. Podľa § 149 CSP, Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
18. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
19. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
20. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 21. Podľa § 378 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
23. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 792 ods. 2 OZ, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
30. Podľa § 801 ods. 1 OZ poistenie zanikne tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
31. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo poistné za dobu do zániku poistenia.
32. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v rozhodnom znení (ďalej len „zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do 1 mesiaca od dátumu jeho splatnosti ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
33. Podľa § 11 ods. 10 zákona o PZP, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, kedy poistenie zodpovednosti zaniklo.
34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 ods. 2 písm. b/ CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
35. Z obsahu predloženého súdneho spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalobou zo dňa 17.01.2021 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 104,63 eur spolu s 5,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 104,63 eur od 16.05.2019 do zaplatenia z titulu omeškania s platením poistného žalovaným na základe poistnej zmluvy č. 6598843471 zo dňa 15.07.2018, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu elektronicky na diaľku. Následne došlo k uhradeniu prvej splátky poistného v lehote stanovenej v elektronickom návrhu poistnej zmluvy, čím v súlade s ustanovením § 792 ods. 2 OZ došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. 6598843471. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy zo dňa 07.05.2021, návrh poistnej zmluvy 3539324968 na diaľku zo dňa 15.07.2018 - zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorej poistníkom je žalovaný a predmetom poistenia predmetné MV, ďalej aj online záznam Slovenskej kancelárie poisťovateľov preukazujúci poistenie predmetného MV v uvedenom období u žalobcu poistnou zmluvou č. 6598843471 a tiež aj technický preukaz predmetného MV predložený žalovaným pri uzatvorení poistenia.
36. Odvolací súd uvádza, že zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, vyvodil súd prvej inštancie správny právny záver a vydal napadnutý rozsudok, ktorý odvolací súd považuje za vecne správny a v plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi a právnymi závermi súdu prvej inštancie, nakoľko tieto vychádzajú zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci (§ 387 ods. 2 CSP). Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že z obsahu súdneho spisu nevyplývajú žiadne prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré by žalovaný predložil na podporu svojho skutkového tvrdenia, o tom že poistná zmluva pre predmetné MV nebola uzatvorená štatutárnym orgánom žalovaného alebo inou osobou oprávnenou konať v mene žalovaného ako aj tvrdenia uvedené v odvolaní o tom, že žalovaný nezaplatil prvú platbu poistného titulom predmetnej poistnej zmluvy.
37. K žalovaným namietanej skutočnosti, spočívajúcej v tvrdení, že posudzovaná poistná zmluva nebola uzatvorená ním ako konateľom žalovaného a ani inou oprávnenou osobou konať v mene žalovaného, odvolací súd uvádza, že žalovaný takéto svoje skutkové tvrdenie, ktorým sa snažil spochybniť platné uzatvorenie danej poistnej zmluvy nepodoprel žiadnymi relevantnými dôkazmi a potom takéto skutkové tvrdenie ani nie je možné považovať za preukázané. Preto ani nedošlo zákonným spôsobom k popretiu žalobcom riadne preukázaným skutkových tvrdení, vyplývajúcich z ním v konaní pred súdom prvej inštancie predložených písomných dôkazov (bod 36 tohto rozhodnutia), z obsahu ktorých súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného MV, a to elektronicky a zaplateniu prvej splátky poistného. Nakoľko následne nedošlo k úhrade ďalšej splátky poistného (poistné malo byť hradené štvrťročne), došlo k zániku poistenia s povinnosťou úhrady poistného do doby zániku poistenia vo výške predstavujúcej žalobcom uplatnenú istinu 104,63 €, pričom žalovaný výšku poistného uplatnenú žalobcom nerozporoval. Odvolací súd udáva, že ako novotu v odvolacom konaní - prostriedok procesnej obrany uviedol žalovaný svoje tvrdenie o tom, že on ako konateľ a ani iná zodpovedná osoba za žalovaného neuhradil platbu prvého poistného vo výške 44,63 €. Popretie skutkových tvrdení je prostriedok procesnej obrany, ktorý však nie je možné uplatniť ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Skutočnosť tvrdenú žalobcom o úhrade prvej splátky poistného žalovaný výslovne nepoprel počas konania pred súdom prvej inštancie a potom sa jedná o nesporné skutkové tvrdenie. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade uzatvorenia poistnej zmluvy na diaľku, jej podpis poisteným nie je relevantný a takáto poistná zmluva je riadne uzatvorená zaplatením poistného (alebo jeho časti - prvej splátky), a k takémuto postupu došlo aj v danom prípade a tieto svoje tvrdenia žalobca podložil relevantnými dôkazmi (bod 36 tohto rozsudku) a žalovaný tieto skutkové tvrdenia účinne nepoprel. Tvrdenie žalovaného o nepodpísaní predmetnej poistnej zmluvy je zjavne účelové, nakoľko v danom prípade ide o poistnú zmluvu uzatvorenú na diaľku - elektronicky kedy sa podpísanie takejto zmluvy ako podstatnú náležitosť pre jej platnosť nerealizuje. Poistná zmluva bola uzatvorená uhradením prvej splátky poistného, pričom opätovne žalovaný svoje tvrdenie o neuhradení prvej splátky poistného nijako relevantne nepoprel, ale iba tvrdil, že úhradu nevykonal. Potom túto námietku považoval odvolací súd za zjavne nedôvodnú, účelovú a skutkovo ani právne nepodloženú.
38. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného (nesprávne právne posúdenie veci, iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie na základe nesprávne vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) uvádza, že tieto boli formulované len všeobecne a neboli podporené žiadnymi relevantnými skutkovými tvrdeniami a ani žiadnymi dôkazmi. K námietke vady konania pred súdom prvej inštancie, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) odvolací súd uvádza, že takouto vadou môže byť akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je možné subsumovať pod ostatné odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 CSP, avšak iba za predpokladu, že takéto pochybenie môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo môže predstavovať, napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez riadneho poučenia, porušenie viazanosti súdu inými pre neho záväznými rozhodnutiami, nesprávne posúdenie predbežnej otázky. Odvolací súd žiadne procesné pochybenie v postupe súdu prvej inštancie neidentifikoval. Podstata odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania, čoho dôsledkom je, že súd berie do úvahy také skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaných dôkazov, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Pochybenie takéhoto charakteru odvolací súd nezistil. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je treba uviesť, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Súd sa ho dopustí vtedy, ak na zistený skutkový stav neaplikuje príslušnú právnu normu, alebo aplikuje nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretuje, resp. ak správnu právnu normu síce správne interpretuje , ale nesprávne aplikuje. V predmetnom spore súd prvej inštancie na základe správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, ktorý riadne interpretoval.
39. S ohľadom na uvedené možno záverom zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou splnenia predpokladov pre vznik nároku žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 104,63 eur s príslušenstvom (výška nebola zo strany žalovaného namietaná) a so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti i po dôkladnej úvahe vydal napadnutý rozsudok v súlade s platnou právnou úpravou. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri právnom posúdení danej veci a preto je rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia vecne správny a dostatočne presvedčivo odôvodnený.
40. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, preto v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 tretej vety zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).