Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-830-2021.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Subarea
8Ek/830/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: O.. D. J., F.. XX. XX. XXXX, bytom T.Á. XXX/XX, XXX XX S., o vymoženie 100,00 EUR, vedenej súdnym exekútorom D.. C. S. E., so sídlom exekútorského úradu E. XX, XXX XX P., O.: XX XXX XXX, pod sp.zn. XXXEX XXX/XX o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23. 03. 2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 100,00 EUR, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného úrad Rožňava o uložení pokuty č.sp.: OU-RV-OO-2018/001223 - 009 zo dňa 19. 02. 2018, právoplatná dňa 12. 03. 2018 a vykonateľné dňa 27. 03. 2018.
2. Poverením zo dňa 29. 03. 2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora D.. C. S. E., so sídlom exekútorského úradu E. XX, XXX XX P., (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp.zn. XXXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 12. 04. 2021, ktoré bolo doručené povinnému dňa 21. 04. 2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 21. 04. 2021 spolu s prílohami: „Poistná zmluva č. XXXXXXXXX, Biela karta z 01. 08. 2016 a 21. 04. 2021“, bol podaný na poštovú prepravu dňa 22. 04. 2021 a poverenému súdnemu exekútorovi D.. C. S. E. doručený dňa 23. 04. 2021. Povinný navrhuje zastaviť exekúciu, nakoľko rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy č.OU-RV-OO-2018/001223 - 009 zo dňa 19. 02. 2018, ktoré vydal Okresný úrad Rožňava nikdy nevzniklo, pretože od 01. 08. 2016 má uzavreté zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s poisťovňou G., ktorá je v platnosti aj v súčasnom období. Nikdy nebol oboznámený so žiadnym porušením tejto zmluvy a poisťovňa neeviduje ani žiadny nedoplatok z jeho strany. Ako dôkaz predkladá uzavretú poistnú zmluvu, prvú a poslednú bielu kartu. Informáciu o tom, že má existovať údajný vymáhaný nárok 100,00 EUR voči jeho osobe sa dozvedel až po prevzatí exekúcie. Nerozumie ako mohol Okresný súd Banská Bystrica vydať poverenie bez toho aby ho vypočul. Na základe vyššie popísaných irelevantných údajov žiada, aby na základe ním poskytnutých údajov exekučný titul voči jeho osobe zrušil a exekúciu zastavil.
4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
5. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 27. 05. 2021 označenom ako „Návrh na zastavenie exekúcie súdom - č.k.: 8Ek/830/2021“ predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s jeho prílohami, upovedomenie o začatí exekúcie spolu doručenkou. Súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že povinný doručil súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“) dňa 23.04.2021 návrh na zastavenie exekúcie v celosti. Exekútor následne doručil výzvu oprávnenému, aby sa k návrhu na zastavenie exekúcie písomne vyjadril. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v 15. dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Oprávnený nedoručil exekútorovi písomné vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie v určenej lehote ustanovenej v § 61k ods. 5 druhá veta Exekučného poriadku a nedoručil ani po uplynutí určenej lehoty ustanovenej v §61k ods. 5 druhá veta Exekučného poriadku.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
13. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61kods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky .
15. Súd preskúmaním návrhu povinného spolu s prílohami konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má s poukazom na § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je skutočnosť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy č.OU-RV-OO-2018/001223 - 009 zo dňa 19.02.2018, ktoré vydal Okresný úrad Rožňava nikdy nevzniklo, pretože od 01. 08. 2016 má uzavreté zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s poisťovňou G., ktorá je v platnosti aj v súčasnom období. Nikdy nebol oboznámený so žiadnym porušením tejto zmluvy a poisťovňa neeviduje ani žiadny nedoplatok z jeho strany. Uvedené skutočnosti však exekučný súd nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Predmetom skúmania v exekučnom konaní nie sú okolnosti za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred jeho vznikom. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008). Povinný uvedené skutočnosti mohol namietať v základnom konaní, v danom prípade mohol podať odvolanie voči exekučnému titulu v lehote 15 dní od jeho doručenia, čo však neurobil, a preto sa rozhodnutie o uložení pokuty č. sp.: OU- RV-OO-2018/001223 - 009 dňa 27. 03. 2018 stalo vykonateľným exekučným titulom.
16. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
17. Podľa § 24 ods. 2 ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
18. K námietke povinného, že o existencií vymáhaného nároku 100,00 EUR voči jeho osobe sa dozvedel až po prevzatí exekúcie, súd poukazuje na 3 a 4 odsek odôvodnenia exekučného titulu, v ktorom sa uvádza, že cit. „ Z týchto dôvodov okresný úrad začal listom OU-RV-OO-2018/001223 - 001 zo dňa 05. 01. 2018 v zmysle § 18 ods. 2 správneho poriadku, správne konanie. Účastník konania sa k uvedenej veci mohol vyjadriť v lehote do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia alebo mohol predložiť doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti. Zásielka oznamujúca začatie správneho konania sa dňa 31. 01. 2018 vrátila okresnému úradu nedoručená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Úrad v dôsledku toho nemohol preveriť námietky alebo dôkazy predložené účastníkom konania. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia
na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.“
19. V tomto bode považuje súd za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (NS SRsp. zn. 5 Sžf 65/2011).
20. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
21. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.