Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-382-2016.pdf
PDF · 74.14 KB
Case nature
Subarea
2Er/382/2016
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnom konaní oprávneného: E.. C. T., C. XXXX/XX, XXX XX J. F. R., práv. zast. JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému: R. R., nar. XX.X.XXXX, F. S. XX, XXX XX S. - kúpele, v konaní o vymoženie 400,- eur s príslušenstvom, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2Er/382/2016 a pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok pod sp. zn. EX 96/2016 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 8. 12. 2016 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 22. 11. 2016, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 5. 12. 2016, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3Cb/4/2016-34 zo dňa 17. 8. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3. 10. 2016 a vykonateľnosť dňa 16.9.2016 v 1. splátke, 16.11.2016 v 2. splátke a 16.1.2017 v 3. splátke. Oprávnený sa domáhal vymoženia sumy 400,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Súd poverením č. 5710 042300 zo dňa 12. 1. 2017 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Máriu Hlaváčovú so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok.
3. Súdny exekútor doručil dňa 8. 2. 2017 povinnej upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 10. 2. 2017 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky proti exekúcii, postúpené súdu od súdneho exekútora na rozhodnutie dňa 23. 2. 2017. Povinná v podaných námietkach uviedla, že splátky uhradila s niekoľkodňovým omeškaním, čo nemôže byť dôvodom na začatie exekúcie. Taktiež uviedla, že oprávnená za sprostredkovanú prácu obdržala sumu 4.800,- eur, pričom povinnej bola uhradená iba suma 900,- eur. Do 27. 1. 2021 uhradila oprávnenej sumu vo výške 600,- eur. Na podporu svojich tvrdení pripojila doklady o zaplatení, ktoré preukazujú nasledovné úhrady: 50,- eur uhradených dňa 10.3.2014, 200,- eur uhradených dňa 3.10.2016, 96,- eur uhradených dňa 16.11.2016, 150,- eur uhradených dňa 16.11.2016 a 200,- eur uhradených dňa 27.1.2017.
4. Oprávnená vo svojom vyjadrení k podaným námietkam povinnej zo dňa 19. 10. 2018 uviedla, že od povinnej jej bola doposiaľ uhradená suma spolu vo výške 550,- eur (50,- eur dňa 10.3.2017, 200,- eur dňa 3.10.2016, 150,- eur dňa 16.11.2016 a 200,- eur dňa 20.1.2017). Z vymáhanej sumy teda nebola uhradená ešte suma 50,- eur a trovy exekúcie pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zástupcu. Navyše splátka, uhradená dňa 20.1.2017, bola uhradená až po začatí exekučného konania.
5. Podľa § 9a ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 36 ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
7. Podľa § 50 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
9. Podľa § 121 ods. 2, 3 a 5 Civilný sporový poriadok, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
10. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou včasnosti podania námietok povinnej proti exekúcii tak, aby mohol následne pristúpiť k posúdeniu ich dôvodnosti. Upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo doručené dňa 8. 2. 2017. Námietky boli podané v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote, pretože v zmysle citovaného ustanovenia § 121 ods. 5 CSP sa lehota považuje za zachovanú, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 9. 2. 2017, a teda v čase plynutia zákonnej 14-dňovej lehoty na podanie námietok proti exekúcii.
11. Súd po preskúmaní podaných námietok povinnej proti exekúcii a oboznámení sa s vyjadrením oprávnenej zistil, že podaným námietkam proti exekúcii vyhovieť nemožno. Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekúcie nie je totiž dôvodom vyhovenia námietok proti exekúcii, nakoľko význam konania o námietkach spočíva v spore o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, resp. či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinná pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradila, môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekúcie. Citované ustanovenie § 50 ods. 1 EP má teda na mysli zánik vymáhateľnosti nároku po vzniku exekučného titulu, pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia začala oprávnene a je prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V prípade, že by exekučný súd vyhovel námietkam povinného z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného nároku, pri zastavení exekúcie ako procesnom realizovaní obsahu opodstatnených námietok by malo byť logicky rozhodnuté, že všetky exekučné trovy uhrádza súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko povinný podal v zmysle uznesenia o vyhovení námietok námietky opodstatnene. Súd by teda pričítal zavinenie oprávnenému, ktorý by si výkonom rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky.
13. V čase začatia exekúcie, t.j. ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (t. j. dňa 5. 12. 2016) nárok oprávnenej nepochybne existoval a mala teda plné právo podať návrh na vykonanie exekúcie. Ak by súd mal plnenie povinnej po začatí exekučného konania (a zároveň mimo exekučného konania, t.j.
dobrovoľným plnením) za dôvod opodstatnenosti námietok, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávnenej na výkon exekúcie datovaný už od podania samotného návrhu a zároveň by tým bol spochybnený aj jej nárok na náhradu trov exekučného konania. Výrok o opodstatnenosti či neopodstatnenosti námietok teda musí jednoznačne zohľadňovať oprávnenosť nároku oprávneného ku dňu začatia exekúcie, t. j. či bol návrh na začatie exekúcie podaný oprávnene, či v čase začatia exekúcie trval nárok oprávneného, a teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná. Takýto právny názor nepriamo potvrdzuje aj § 47 ods. 1 písm. a) EP, v zmysle ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie, pričom povinného zároveň vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok teda predpokladá úhradu vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania, čo však v zmysle citovaného ustanovenia nezakladá dôvod odôvodnenosti námietok, naopak, gramatickým výkladom možno dospieť k záveru, že spojkou ,,alebo“ sa vylučuje úhrada vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania s podaním námietok. Ak by zákonodarca považoval úhradu vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania za dôvod vyhovenia námietkam povinného, v predmetnom ustanovení by úhradu vymáhanej pohľadávky naopak viazal na následné podanie námietok. Námietky povinnej proti exekúcii boli teda podané neodôvodnene, nakoľko ku dňu začatia exekúcie mala voči oprávnenej dlh vo výške 200,- eur (dlh vo výške 400,- eur sa stal zročným v celom rozsahu dňa 16.11.2016 neuhradením jednej zo splátok do dátumu splatnosti). Uvedenú dlžnú sumu uhradila povinná úhradou dňa 20.1.2017, t. j. po začatí exekučného konania ako takého. Exekúcia sa preto začala vykonávať oprávnene, následkom čoho existuje dôvod na zamietnutie námietok povinnej proti exekúcii.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že zánik vymáhaného nároku splnením počas exekúcie nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii, ktorej prípustnosť sa skúma ku dňu jej začatia. Záverom dodáva, že v prípade, ak existuje dôvod na zastavenie exekúcie, môže ho povinný použiť prostredníctvom osobitného procesného úkonu - návrhu na zastavenie exekúcie, resp. ak došlo k uhradeniu vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, považuje sa za exekúcia vymoženú.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.