Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Cob-29-2020.pdf
PDF · 123.83 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: BK SERVIS s.r.o., Prašná 6, Košice - Krásna 040 18, IČO: 36 586 188, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 504,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4. októbra 2019, č.k.: 26Cb/31/2019 - 105, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 4. októbra 2019, č.k.: 26Cb/31/2019 - 105.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 504,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 504,53 eur od 6.1.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobcovi 504,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 504,53 eur od 6.1.2019 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 9.11.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Kia Soul, EČV: X., ktoré patrilo poškodenému X. R.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase uvedenej škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (ďalej len PZP). Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. Žalobca dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu vo výške 745,- eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 20180225. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 21.12.2018 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti č. 9566523434 a bola mu predložená rekapitulácia výšky plnenia. Suma uznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 240,47 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora bol výpočet poistného plnenia na základe kalkulácie nákladov na opravu pre neautorizovaný servis maximálne do výšky 16,67 eur bez DPH za normohodinu. Nepriznaná suma vo výške 504,53 eur bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.5.2019. Žalobca si okrem istiny uplatnil v tomto konaní aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko mal za to, že neuhradením žalovanej istiny sa žalovaný dostal do omeškania.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradení faktúry. Poškodený teda bol dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá jeho neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň zotrval na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy uvedený v Oznámení o poistnom plnení. Uplatnený nárok na úrok z omeškania je neoprávnený, čo vyplýva zo znenia § 11 ods. 6, 7 a 8 ZoPZP. Uvedené napokon konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo/145/2017.
4. Žalobca tvrdenie žalovaného, že neeviduje predmetnú faktúru vo svojom účtovníctve, považoval za klamlivé. Žalovaný totiž už v Oznámení o poistnom plnení, pri výpočte výšky plnenia, sám uviedol faktúru za opravu motorového vozidla. Ďalej žalobca poukázal, že v žalobe uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti o škodovej udalosti a riadne špecifikoval svoj návrh. Zároveň uviedol, že je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Žalobca žiada len uhradiť náklady, ktoré boli vynaložené na uvedenie motorového vozidla do stavu v akom bolo pred škodovou udalosťou. Právnou skutočnosťou, ktorá podmieňuje nárok na poskytnutie poistného plnenia je vznik škodovej udalosti. Faktúra predstavuje len vyčíslenie výšky skutočnej škody. Ak má servis vykonávajúci opravu vozidla povolenie vykonávať opravárenskú činnosť, má všetky potrebné nástroje a dodržiava výrobcom predpísanú technológiu opravy, potom faktúra ním vydaná je relevantným dokladom o určení skutočnej výšky škody, na ktorú má poškodený nárok. Podstatou poistenia je prenos negatívneho dopadu v dôsledku škodovej udalosti z poisteného na poisťovňu. Nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží. Zo strany žalovaného došlo k uznaniu pohľadávky poškodeného vzhľadom na to, že žalovaný poskytol žalobcovi časť náhrady škody zo škodovej udalosti. Poškodenému vznikla pohľadávka voči žalovanému momentom vzniku škodovej udalosti. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia.
5. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav o vzniku a šetrení škodovej udalosti tak ako to uviedli strany sporu vo svojich písomných podaniach. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 35, § 37, § 39, § 442 ods. 1, § 524, § 797, § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré upravujú definíciu, vznik a náležitosti právnych úkonov, neplatnosť právnych úkonov, škodu a výšku jej určenia, postúpenie pohľadávky, splatnosť plnenia poisťovne, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa § 4, § 11, § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), o práve poisteného voči poisťovateľovi, aby za neho poskytol poškodenému poistné plnenie, priamom nároku poškodeného proti poisťovateľovi a povinnostiach poisťovateľa.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom uplatnená pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ustanovenia § 15 ods.1 ZoPZP a § 442 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Nárok na vznik poistného plnenia nie je viazaný na preukázanie zaplatenia faktúry ale na samotný okamih vzniku škody.
7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní opísal skutkový stav dostatočne, pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil faktúru ako aj Oznámenie o poistnom plnení. Žalobca vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla a to nahlásením škodovej udalosti a predložením faktúry. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla účtoval rozsah prác, ktoré by boli neprimerané, čím žalovaný v konaní v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom - poškodeným a postupníkom
- žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným. Predložená Zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Zmluva o postúpení pohľadávky je v písomnej forme a nepochybne z nej vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku, v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky.
9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis si v prípade opravy motorového vozidla účtoval za práce 30,- eur/NH bez DPH, pričom žalovaný mu priznal len 16,67 eur/NH bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (Moris Slovakia s.r.o. - mechanické práce 39,- eur/NH bez DPH, klampiarske a lakovacie práce 49,- eur/NH bez DPH; Auto Gábriel, s.r.o. Košice - mechanické práce 28,- eur/NH bez DPH, klampiarske a lakovacie práce 33,- eur/NH bez DPH; MOTOR- CAR s.r.o. cena práce od 32,46 eur s DPH do 39,43 eur s DPH). Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou (čl. 101 ods.3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že opravy boli vykonané neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce.
10. Žalobca účtoval normohodinu za práce, ktorá je v danom regióne obvyklá, čo preukázal jednotlivými cenníkmi normohodín. Súd prvej inštancie poukázal, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Výška normohodiny sa taktiež odvíja od použitej technológie opravy, skúseností a zručností servisu, či samotného vybavenia servisu ako takého. Taktiež nie nepodstatnou skutočnosťou je to, že kalkulácia nákladov na opravu má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia, nakoľko kalkulácia žalovaného je predbežná a nemusí zohľadniť skutočnú hodnotu pri oprave vozidla.
11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na úhradu 504,53 eur, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalovaný sa zároveň s uvedeným plnením dostal do omeškania, keďže ho neuhradil do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pričom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu. Z predloženej Zmluvy o
postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Ďalej samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Pritom sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, keďže povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa tak do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že napádaný rozsudok je arbitrárny. Uviedol, že z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Poukázal, že súd prvej inštancie sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej námietke žalovaného, či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným skutočnostiam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že uplatnený nárok vyplýva z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde súd prvej inštancie správne uviedol, že nárok vzniká momentom vzniku škody a nie opravou vozidla. Poškodenému teda pohľadávka voči žalovanému na náhradu škody vznikla momentom vzniku škody, pričom táto bola v súlade so zákonom postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky. Z uvedenej zmluvy jednoznačne vyplýva kto komu postupuje pohľadávku v akej výške a aj s uvedením dôvodu vzniku pohľadávky. Teda Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje zákonom určené náležitosti podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neobstojí ani námietka žalovaného ohľadom absencie vôle postupcov postúpiť pohľadávku. Zmluvné strany v Zmluve o postúpení pohľadávky jednoznačne v článku II uviedli, že uzavretie zmluvy predstavuje ich slobodnú vôľu. Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu záveru týkajúceho sa nedôvodnosti krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného, keď konštatoval, že žalobca v konaní preukázal, že ním účtovaná suma za NH mechanických a lakovníckych prác je sumou obvyklou akú účtujú porovnateľné servisy v košickom regióne. Žalovaný pritom nepreukázal, že žalobcom určená suma nie je primeranou v danom regióne. Ďalej žalobca uviedol, že závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 nemožno aplikovať na predmetný spor aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - ZoPZP. Z citovaného rozhodnutia NS SR zároveň vyplýva, že tento sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11 ods. 8 ZoPZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. ZoPZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka so začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, teda splnenia nepeňažnej povinnosti. V prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, keď by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 3.2.2020.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
20. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
23. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.
24. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
25. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Odvolací súd zistil z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou, že bola uzatvorená v písomnej forme:
27. Dňa 25.1.2019 medzi postupcom X.Q. R. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že mal voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 pohľadávku v celkovej výške 745,- eur. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu škodovej udalosti č. 9566523434 zo dňa 9.11.2018, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Kia Soul, EVČ: X.. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 20180225 a z časti, vo výške 240,47 eur priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 504,53 eur je do dnešného dňa zo strany dlžníka neuhradený. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 504,53 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“
28. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala ustanoveniu § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným vyplýva, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, predstavujúci úhradu škody z poistnej udalosti, ktorý poistný nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Pre úplnosť treba dodať, že poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil žalobcovi. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky (Oznámení o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, vychádzajúc z § 35 Občianskeho zákonníka.
29. Odvolací súd zároveň udáva, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť tam jednoznačne špecifikovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.
30. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodeným boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia aj z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil. Je len samozrejmé, že poškodený nemusel uhradiť faktúru za opravu vozidla, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu.
32. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
33. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec
alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 504,53 eur, no na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný nepreukázal, že žalobcom účtované práce a materiál nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy, resp. neprimerane účtovanú cenu náhradných dielov. Nestačia len všeobecné tvrdenia o nedôvodnosti, neprimeranosti účtovaných prác a použitého materiálu, je nevyhnuté ich aj preukázať. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis uvádzaná v Oznámení o poistnom plnení a nie žalobcom fakturovaná odmena, ktorá podľa predložených cenníkov je obvyklá v danom regióne. Žalovaný nepreukázal, že žalobcom účtované množstvo lakovacieho materiálu a prác nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy. Pri konkrétnej oprave motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia musí žalovaný uviesť, prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten, ktorý použil žalobca. Nové auto lakuje robot, preto je vrstva laku tenšia, opravované auto lakuje človek a môže sa stať, že vrstva laku bude hrubšia. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy, je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať.
34. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými servismi, respektíve autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.
35. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 504,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 504,53 eur od 6.1.2019 do zaplatenia, ktorú výšku žalovaný ani nerozporoval, ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.
36. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
37. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti
- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.
38. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP.
39. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
40. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).