Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca) a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: NYESZO - TRADE s.r.o., so sídlom Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 379 674, právne zastúpený: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101490139/2020 zo dňa 28. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (alebo jeho časti) dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2019. Daňová kontrola bola začatá dňa 20.05.2019 (deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole č. 101061551/2019 zo dňa 07.05.2019). O výsledku daňovej kontroly Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) vyhotovil protokol č. 100642738/2020 zo dňa 09.03.2020, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený fikciou doručenia dňa 31.03.2020. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril.

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100942732/2020 zo dňa 26.05.2020 podľa a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 20 646,26 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2019, nepriznal nadmerný odpočet v sume 45,08 Eur a vyrubil daň v sume 20 601,18 Eur.

3. Žalobca v zdaňovacom období február 2019 deklaroval dodanie tovaru - LED žiaroviek a svietidiel s oslobodením od dane pre odberateľa Hovi-Ker System Kft., Harang utca 12, 103 7 Budapest, IČ DPH: HU26491646, Maďarsko (ďalej aj len „Hovi-Ker System Kft.“), a to na základe odberateľských faktúr: č. XXXXXXX zo dňa 06.02.2019, č. XXXXXXX zo dňa 15.02.2019, č. XXXXXXX zo dňa 18.02.2019, č. XXXXXXX zo dňa 19.02.2019, č. XXXXXXX zo dňa 20.02.2019, č. XXXXXXX zo dňa 21.02.2019, č. XXXXXXX zo dňa 22.02.2019, č. XXXXXXX zo dňa 25.02.2019, č. XXXXXXX zo dňa 26.02.2019, č. XXXXXXX zo dňa 27.02.2019 a č. XXXXXXX zo dňa 28.02.2019. Na faktúrach bol uvedený údaj: „Plnenie je oslobodené od DPH podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty s možnosťou odpočítania dane a forma úhrady „Príkazom“. Žalobca k faktúram doložil potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom,

doklady o medzinárodnej preprave tovaru - CMR. Žalobca mal tovar nadobudnúť od spoločnosti MARCHIOL Kereskedelmi és Szolgáltató Kft., Reitter Ferenc utca 172-174, 1131 Budapest, IČ DPH: HU12463480.

4. Správca dane po preverení žalobcom deklarovaných obchodných transakcií (aj prostredníctvom podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanej maďarskej daňovej správe a využitím informácií získaných počas daňových kontrol u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia) dospel k záveru, že žalobca porušil a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) a nepreukázal splnenie zákonných podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pretože nepreukázal dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi Hovi-Ker System Kft., osobe identifikovanej pre daň. V daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte. Správca dane hodnotí dôkazy predložené daňovým subjektom podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom ale pri hodnotení dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Na splnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu v prípade vzniku pochybností nepostačuje iba predloženie faktúry, pretože všetky doklady preukazujúce požadované skutočnosti musia mať povahu faktu, musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch

- správnej skutočnosti, objekte a subjekte, ako také musia byť pravdivé a preukázané. Daňový subjekt je povinný v tejto súvislosti preukázať aj skutočnosti, na preukázanie ktorých bol v priebehu daňovej kontroly vyzvaný správcom dane. Na základe kontrolných zistení, ktoré správca dane posúdil v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že intrakomunitárne dodanie deklarované vo faktúrach predložených žalobcom k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie február 2019 sa neuskutočnili tak, ako boli ním deklarované. Z dodaní, kde žalobca nepreukázal nárok na oslobodenie pri dodaní tovaru do iného členského štátu, vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH.

5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101490139/2020 zo dňa 28.09.2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH sú stanovené striktne, pričom musia byť splnené dve základné hmotnoprávne podmienky, a to: tovar musí byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu EÚ osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte a zároveň musí prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa v inom členskom štáte. Pri oslobodení od dane nie je rozhodujúce kto vykonáva prepravu (t. j. dodávateľ, odberateľ alebo iná osoba), ale je rozhodujúce na koho účet sa táto preprava vykonáva (t. j. na účet dodávateľa alebo odberateľa). Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti zákon požaduje, aby daňový subjekt, ktorý tento nárok uplatňuje, preukázal splnenie podmienok ustanovených Zákonom o DPH. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje oslobodenie od dane na ním vyhotovených odberateľských faktúrach, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve pre osobu - platiteľa dane pridanej hodnoty v inom členskom štáte EÚ, ktorý je uvedený na odberateľských faktúrach, pričom na tohto odberateľa (ako nadobúdateľa tovaru v inom členskom štáte) musí prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník.

6. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že za účelom preverenia splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní predmetného tovaru žalobcom z tuzemska do iného členského štátu EÚ - do Maďarska (podľa § 43 Zákona o DPH), správca dane zaslal Maďarskej daňovej správe žiadosť o MVI, ktorou žiadal preveriť žalobcom fakturované dodania tovaru pre predmetného odberateľa. Maďarská daňová správa vo svojej odpovedi zo dňa 22.10.2019 uviedla, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. je nekontaktná, sídlo daňového subjektu sa nachádza u spoločnosti poskytujúcej služby zriadenia sídla. Na adrese sídla spoločnosť svoju činnosť nevykonáva, zahraničný správca dane nemá vedomosť, že by daná spoločnosť mala k dispozícii iné miesto podnikania alebo pobočku. Spoločnosť Hovi- Ker System Kft. podľa zahraničného správcu dane nepodala súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie február 2019, v daňových priznaniach k DPH spoločnosť uviedla len tuzemské (pozn. žalovaného - uskutočnené v Maďarsku) dodanie a nadobudnutie. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že maďarský daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. nepredložil maďarskému správcovi dane žiadne dôkazy o nadobudnutí, prijatí a zaplatení tovaru, ktorý fakturoval žalobca. Deklarovaný odberateľ je nekontaktnou spoločnosťou, so správcom dane nespolupracuje, nemá žiadnych zamestnancov, sídlo spoločnosti bolo len virtuálne. Spoločnosť Hovi-Ker System Kft. nepodala súhrnný výkaz za preverované obdobie február 2019, deklarované transakcie neboli odberateľom zahrnuté do daňového priznania.

7. Žalovaný uviedol, že v zmysle vyjadrení G. G., splnomocneného zástupcu žalobcu, ktoré uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12.12.2019, za spoločnosť Hovi-Ker System Kft. komunikoval O. U.. Zo strany žalobcu nebola osoba O. U. žiadnym spôsobom identifikovaná, maďarský správca dane nedisponuje žiadnymi informáciami o danej osobe a jej vzťahu k spoločnosti Hovi-Ker System Kft. Splnomocnený zástupca žalobcu pán G. G. sa do uvedenej zápisnice vyjadril, že objednávka na tovar bola zaslaná od U. O., ktorý sa podľa jeho slov zúčastnil aj vykládky. G. G. tiež uviedol, že v súčasnosti už so spoločnosťou Hovi-Ker System Kft. neobchoduje, pán O. mu neberie telefón, doklady maďarskej daňovej správe nepredkladá. V ďalšom vyjadrení pán G. G. uviedol, že bývalého konateľa spoločnosti Hovi-Ker System Kft., pána V. P., videl asi jedenkrát a veril, že je všetko v poriadku, IČ DPH odberateľa bolo overené, ale pán O., ktorý za odberateľa komunikoval, je už nekontaktný. Žalovaný doplnil, že v čase realizácie faktúrami deklarovaných zdaniteľných plnení bola za spoločnosť oprávnená konať osoba menom V. P., od 16.05.2019 je podľa výpisu z obchodného registra Maďarskej republiky konateľom predmetnej spoločnosti Z. H., občan Ukrajiny.

8. K dokumentom predloženým žalobcom k odvolaniu - „Elfogadó nyugta“ s prílohou „ÁFA BEVALLÁS" (Potvrdenie o podaní DP DPH za zdaňovacie obdobie február 2019) a „Elfogadó nyugta“ s prílohou „ÖSSZESÍTÖ NYILATKOZAT" (Potvrdenie o podaní SV DPH) - žalovaný uviedol, že tieto dokumenty boli podané dňa 23.01.2020, teda v čase, keď bol žalobca oboznámený so zisteniami správcu dane a s výsledkom odpovede na MVI týkajúcej sa maďarského odberateľa, podanie daných dokumentov vykazuje znaky tendenčného správania, žalobcom nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že dokumenty boli maďarskou daňovou správou aj akceptované. Dokumenty boli v zmysle údajov v nich uvedených podané (Beküldö) pánom V. P., ktorý dokument aj schválil (Jóváhagyók), pričom V. P. bol konateľom len do 16.05.2019 a teda nebol osobou oprávnenou konať 23.01.2020 za daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. Žalovaný mal za to, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft., v zmysle zistení správcu dane uvedených v napadnutom rozhodnutí sa vystavené faktúry pre daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. javia ako účelovo vystavené doklady, neodrážajúce ekonomickú realitu.

9. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že správca dane pri daňovej kontrole oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2019 vykonanej u žalobcu využil v zmysle § 24 Zákona o DPH aj informácie a dôkazy získané počas výkonu daňových kontrol u žalobcu za zdaňovacie obdobia január, február, marec a jún 2018, z čoho bol spísaný úradný záznam číslo 100168417/2020 zo dňa 15.01.2020. Súčasťou daného spisového materiálu, do ktorého správca dane nahliadol, bola aj Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií číslo 130000020737/19 zo dňa 09.04.2019 týkajúca sa daňového subjektu CORALL BUSINESS Kft., IČ DPH: HU26235855, v ktorej bola uvedená nasledovná informácia od maďarskej daňovej správy: „Finančná správa odhalila HU fakturačný reťazec začínajúci od spoločnosti NYESZO - TRADE s.r.o. Správa preverovala účastníkov tohto reťazca viackrát a taktiež prebiehajú kontroly. Zistili sme, že úloha Corall Business Kft. skončila v reťazci a od 10/2018 je nahradená spoločnosťou Hovi-Ker System Kft. (HU26491646), konateľ V. P. ako predvolený obchodník“.

10. Zamestnanci správcu dane počas daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2019 využili v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku zistenia z miestneho zisťovania uskutočneného inou kontrolnou dvojicou v priebehu daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2018, ktoré bolo vykonané dňa 17.10.2019 v skladových priestoroch žalobcu na adrese Želovce 644, 991 06 Želovce, o čom bol spísaný úradný záznam číslo 102439765/2019 zo dňa 25.10.2019. Predmetné skladové priestory mal mať žalobca prenajaté od spoločnosti od LG TRUCK s.r.o., SNP 18, Veľký Krtíš, IČO: 50379674 v zmysle Podnájomnej zmluvy na prenájom nehnuteľností zo dňa 22.02.2018. V čase uskutočnenia miestneho zisťovania sa v skladových priestoroch nik nenachádzal. Osoby nachádzajúce sa v neďalekej opravovni áut poskytli zamestnancom správcu dane informáciu, že nik za žalobcu tam už minimálne 2 mesiace nebol, čo správca dane uviedol aj v napadnutom rozhodnutí. Žalobca skladovanie tovaru v prenajatých priestoroch v obci Želovce nepreukázal.

11. K odvolacej námietke, že žalobca správcovi dane predložil všetky potrebné doklady, pričom pravosť ani jednej listiny správca dane nespochybnil a skutočnosť, že na dokladoch nie je uvedená celá adresa, ale len obec, nie je porušením zákona, nakoľko z predložených dokladov jasne vyplýva, že kto je dodávateľom, kto odberateľom a kto dodávku tovaru realizoval, žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ - do Maďarska bolo,

že žalobca vierohodne nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. V tomto prípade odvolávajúci sa daňový subjekt ako dodávateľ bol povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou a nie dokladom CMR (adresa dodania tovaru na dokladoch CMR bola uvedená len ako „Magyargéc“, bez špecifikácie ulice a ostatných náležitostí).

12. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu ohľadom splnenia a preukázania zákonných podmienok na oslobodenie od dane uviedol, že podľa odpovede na vyššie uvedenú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií je jednoznačné, že zahraničný odberateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne obstaral tovar z iného členského štátu - zo Slovenskej republiky. Zahraničný odberateľ nepreukázal, či je prijatie faktúrou deklarovaného tovaru predmetom jeho účtovníctva, pre zahraničného správcu dane je nekontaktný, v súvislosti s odberateľom existuje podozrenie zo zapojenia sa do reťazových obchodov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru. Odvolávajúcim sa predložené doklady (doklady CMR, potvrdenia o prevzatí tovaru, faktúry a iné) sú použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j. doklady sú vierohodné. Nepostačuje, aby splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH boli splnené tým, že sú len formálne uvedené na dokladoch. Preverovaním správcu dane bolo preukázané, že deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do Maďarska pre odberateľa Hovi-Ker System Kft. neprebehlo tak, ako to odvolávajúci sa daňový subjekt deklaroval vyhotovenými dokladmi (odberateľskými faktúrami a dokladmi CMR).

13. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že boli splnené podmienky oslobodenia dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca reálne dodal tovar odberateľovi uvedenému na faktúre - spoločnosti Hovi-Ker System Kft. Správca dane správne vyhodnotil oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH ako neoprávnené. Existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný odberateľovi uvedenému na faktúrach (Hovi-Ker System Kft.) a spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky oslobodenia od dane boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi normami.

15. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vyhodnotil žalovaný ako dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom s tým, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci a dostatočne vyhodnotil všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku, ako aj v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH v zmysle Zákona o DPH. Podľa žalovaného žalobca ani v odvolaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane zistený v daňovej kontrole a vyhodnotený vo vyrubovacom konaní.

16. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

17. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

18. Žalobca uviedol, že pán O. mu bol predstavený konateľom odberateľa, pričom uvedená osoba zastupovala aj predchádzajúce spoločnosti, a nikdy sa nestalo, že by za tovar nebolo uhradené. Práve kvôli tomu žalobca nemal dôvod pochybovať o jeho osobe. Tovar, ktorý bol objednaný, bol aj riadne prevzatý a zaplatený, pričom je preukázané, že žalobca od dodávateľa tovar riadne prevzal a aj uhradil. Pokiaľ by sa čo i raz javil odberateľ ako nekorektný a tovar by neodobral, prípadne neuhradil, žalobca by s ním ďalej nespolupracoval.

19. Uvedenie všeobecného miesta Magyargéc neodôvodňuje tvrdenie žalovaného, že nie sú splnené podmienky na oslobodenie nároku. Je evidentné a žalovaný mal o tom vedomosť, že prenajímateľ skladových priestorov vydal čestné prehlásenie o tom, že odberateľ mal s ním uzatvorenú nájomnú zmluvu. Rovnako mal vedomosť a vyplýva to z jeho rozhodnutí za mesiace 3-4/2019, že maďarská daňová správa v rámci MVI uznala doklady odberateľa týkajúce sa nadobudnutia z iného členského štátu ako aj súhrnného výkazu. Konanie žalovaného je tendenčné, kedy na svoje tvrdenia predkladá aj informácie získané v rámci iných kontrol, avšak na potvrdenie pravdivosti tvrdení žalobcu informácie z iných kontrol nevyužíva, dokonca spochybňuje aj to, čo potvrdí MVI.

20. Podľa žalobcu mal odberateľ skladové priestory v obci Magyargéc, ktoré neboli spochybnené. Napriek tomu sa snažil získať dôkaz, ktorý by potvrdil jeho prednes. Prenajímateľ skladových priestorov mu síce nevydal kópiu nájomnej zmluvy s poukazom na GDPR, ale vydal potvrdenie, v zmysle ktorého odberateľ mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s prenajímateľom a obchodnú činnosť v priestoroch aj vykonával. K uvedenému predložil preklad čestného prehlásenia. Poukázal na to, že odberateľ tovar prevzal a aj ho riadne zaplatil.

21. Žalobca namietal, že správca dane vykonal kontrolu jeho skladových priestorov v mesiacoch, kedy bola ukončená obchodná činnosť práve kvôli tomu, že správca dane mu z účtu odpísal finančné prostriedky a tým nemal možnosť nakupovať ďalší tovar. Z uvedeného dôvodu posledné obchodné transakcie vykonal dávno pred tým, ako sa na kontrolu dostavil správca dane. Pokiaľ žalobca nemal možnosť vykonávať obchodnú činnosť, nemal dôvod byť fyzicky na danom mieste prítomný.

22. Žalobca sa domnieval, že dodanie tovaru dostatočným spôsobom preukázal a správca dane ani žalovaný dodanie tovaru nevyvrátili. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností. Žalobca v rámci daňovej kontroly tvrdil, že si dostatočne preveril svojho obchodného partnera (platnosť registrácie IČ DPH, výpisy z OR) a prijal všetky rozumné opatrenia. Tieto tvrdenia žalovaný ani správca dane nepoprel a svoje rozhodnutia nezaložili na tom, že žalobca konal vedome s rizikovými partnermi. Ďalej v rámci MVI bolo prezentované, že odberateľ podal daňové priznanie DPH a súhrnný výkaz za preverované obdobie a priznal IC nadobudnutie od žalobcu. Rovnako žalobca preukázal, že odberateľ mal k dispozícii skladové priestory, čím vyvrátil tvrdenia získané v rámci MVI.

23. Žalobca mal za to, že vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi a dôkazné bremeno sa v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH presunulo na správcu dane. Správca dane ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu EÚ spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný (i správca dane) a to že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane odberateľa. Z daňovej kontroly však nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených CMR a takéto tvrdenie rozhodnutie ani neobsahuje. Žalovaný ako aj správca

dane predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH vyhodnotil ako formálne, teda nie falošné. CMR obsahujú všetky náležitosti a žalovaný ich platnosť ani nespochybnil. Zákon predloženie takýchto dokladov priamo predpokladá a predložením CMR dokladu je splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane. V prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Nejde o doklady, ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ alebo výlučne dodávateľ. CMR listina je dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorý obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte.

24. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nevychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný aj správca dane vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH. Žalobca tvrdil, že splnil podmienky stanovené v § 43 ods. 1 Zákona o DPH a preukázal dodanie tovaru nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte a zároveň žalobca preukázal prepravu, resp. odoslanie tovaru do iného členského štátu, a to predložením dokladov v zmysle Zákona o DPH - faktúrami, CMR dokladmi. Zo strany žalovaného nebola spochybnená existencia tovaru, ani platby za tovar a uvedené dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie od DPH. Preverovaním vykonaným správcom dane prostredníctvom MVI síce dodanie tovaru žalobcom odberateľovi nebolo potvrdené (vzhľadom na jeho nekontaktnosť, resp. nepredloženie dôkazov maďarskému správcovi dane), avšak nebolo ani vyvrátené.

25. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol obdobnú argumentáciu, ktorá je obsahom preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného tvrdenia žalobcu z úvodu žaloby sú všeobecné, žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje z akého dôvodu je podľa neho rozhodnutie nezákonné, žalovaný neuvádza žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi. Dané tvrdenia preto žalovaný považoval za nedôvodné.

26. Žalovaný skonštatoval, že správca dane vo svojom rozhodnutí spochybnil dodávky pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft. Žalovaný poznamenal, že predmetné miestne zisťovania v skladových priestoroch žalobcu na adrese Želovce 644, 991 06 Želovce boli uskutočnené dňa 17.10.2019 v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 vykonanej u žalobcu. Počas miestneho zisťovania bolo zistené, že v skladových priestoroch sa nik nenachádzal a že za žalobcu tam už minimálne 2 mesiace nikto nebol, čo správca dane uviedol aj v napadnutom rozhodnutí. Žalobca skladovanie tovaru v prenajatých priestoroch v obci Želovce žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný uviedol, že zistenia správcu dane týkajúce sa skladových priestorov v obci Želovce boli len jedným z podporných zistení správcu dane. Podstatnou skutočnosťou v posudzovanom prípade bolo to, že okrem žalobcom predložených formálnych dôkazov, ktorými deklaroval splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 Zákona o DPH, sa v daňovej kontrole nepodarilo preukázať existenciu akýchkoľvek iných relevantných dôkazov o nároku na oslobodenie od dane. Predmetné doklady, ktoré mali preukazovať oslobodené dodanie tovaru, nie sú vierohodným dôkazom o tom, že tovar bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom uvedeným na vystavenej faktúre.

27. Žalovaný poznamenal, že informácia o tom, že daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. je nekontaktný, má adresu u poskytovateľa sídla a za február 2019 uviedol len tuzemské nadobudnutia, bola predmetom odpovede na MVI zo dňa 22.10.2019. Maďarská daňová správa v tejto odpovedi uviedla, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. je nekontaktná, sídlo daňového subjektu sa nachádza u spoločnosti poskytujúcej služby zriadenia sídla. Na adrese sídla spoločnosť svoju činnosť nevykonáva, zahraničný správca dane nemá vedomosť, že by daná spoločnosť mala k dispozícii iné miesto podnikania alebo pobočku. Spoločnosť Hovi-Ker System Kft. podľa zahraničného správcu dane nepodala súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie február 2019, v daňových priznaniach k DPH spoločnosť uviedla len tuzemské (pozn. žalovaného - uskutočnené v Maďarsku) dodanie a nadobudnutie. Žalovaný dodal, že maďarský daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. nepredložil maďarskému správcovi dane žiadne dôkazy o nadobudnutí, prijatí a zaplatení tovaru, ktorý fakturoval žalobca.

28. K osobe pána O. žalovaný uviedol, že v zmysle vyjadrení G. G., splnomocneného zástupcu žalobcu, ktoré uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 102862087/2019 zo dňa 12.12.2019, za spoločnosť Hovi-Ker System Kft. komunikoval O. U.. Žalovaný poznamenal, že zo strany žalobcu nebola osoba O. U. žiadnym spôsobom identifikovaná, maďarský správca dane nedisponuje žiadnymi

informáciami o danej osobe a jej vzťahu k spoločnosti Hovi-Ker System Kft. Splnomocnený zástupca žalobcu pán G. G. sa do uvedenej zápisnice vyjadril, že objednávka na tovar bola zaslaná od U. O., ktorý sa podľa jeho slov zúčastnil aj vykládky. G. G. tiež uviedol, že v súčasnosti už so spoločnosťou Hovi-Ker System Kft. neobchoduje, pán O. mu neberie telefón, doklady maďarskej daňovej správe nepredkladá. Žalovaný poukázal aj na ďalšie vyjadrenie pána G. G., ktorý uviedol, že bývalého konateľa spoločnosti Hovi-Ker System Kft., pána V. P., videl asi jedenkrát a veril, že je všetko v poriadku, IČ DPH odberateľa bolo overené, ale pán O., ktorý za odberateľa komunikoval, je už nekontaktný. Žalovaný dodal, že v čase realizácie faktúrami deklarovaných zdaniteľných plnení bola za spoločnosť oprávnená konať osoba menom V. P. od 16.05.2019 je podľa výpisu z obchodného registra Maďarskej republiky konateľom predmetnej spoločnosti Z. H., občan Ukrajiny.

29. K námietke týkajúcej sa miesta „Magyargéc“ žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ - do Maďarska bolo, že žalobca vierohodne nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Žalobca ako dodávateľ bol povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou a nie dokladom CMR (adresa dodania tovaru na dokladoch CMR bola uvedená len ako „Magyargéc“, bez špecifikácie ulice a ostatných náležitostí). Žalobca nepreukázal ani skladovanie tovaru v prenajatých priestoroch v obci Želovce. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft., v zmysle zistení správcu dane sa faktúry vystavené pre daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. javia ako účelovo vystavené doklady, neodrážajúce ekonomickú realitu.

30. K námietke žalobcu, že odberateľ mal skladové priestory v obci Magyargéc, ktoré neboli spochybnené, žalovaný uviedol, že Maďarská daňová správa vo svojej odpovedi č. 476210/2019 zo dňa 22.10.2019 týkajúcej sa daňového subjektu Hovi-Ker System Kft. uviedla aj skutočnosť, že zahraničný správca dane nemá vedomosť, že by daná spoločnosť mala okrem virtuálneho sídla k dispozícii iné miesto podnikania alebo pobočku.

31. K námietke žalobcu, že z rozhodnutí správcu dane za mesiace marec a apríl 2019 vyplýva, že maďarská daňová správa v rámci MVI uznala doklady odberateľa týkajúce sa nadobudnutia z iného členského štátu a súhrnného výkazu, žalovaný uviedol, že z rozhodnutia správcu dane číslo 100950240/2020 zo dňa 28.05.2020, týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia marec 2019, vyplýva, že maďarský daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. nepredložil maďarskému správcovi dane žiadne dôkazy o nadobudnutí, prijatí a zaplatení tovaru, ktorý fakturoval žalobca. Zahraničný správca dane v odpovedi na MVI uviedol, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. za predmetné zdaňovacie obdobie deklarovala oslobodené intrakomunitárne nadobudnutia v sume 78 734 000,00 HUF. Maďarský správca dane tiež uviedol aj skutočnosť, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. nepotvrdila, že tovar je predmetom jej účtovníctva, daň z neho nebola zaplatená. Z rozhodnutia správcu dane číslo 101096704/2020 zo dňa 29.06.2020, týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia apríl 2019, rovnako vyplýva, že nepredložil maďarskému správcovi dane žiadne dôkazy o nadobudnutí, prijatí a zaplatení tovaru, ktorý fakturoval žalobca. Spoločnosť Hovi-Ker System Kft. podľa zahraničného správcu dane podala za predmetné zdaňovacie obdobie apríl 2019 daňové priznanie k DPH a súhrnný výkaz, ale správca dane nevedel preveriť dôveryhodnosť deklarovaných údajov vzhľadom na to, že doklady neboli zo strany spoločnosti Hovi-Ker System Kft. predložené, kontrola bola neúspešná. Zahraničný správca dane uviedol, že nemá k dispozícii žiadne informácie o preprave tovaru, bankových účtoch a poskytnutých platbách. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, žalobcom uvádzané skutočnosti v žalobe sú zavádzajúce. V namietaných prípadoch správca dane vyhodnotil, že žalobca porušil ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, pretože nepreukázal zákonné podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu.

32. Žalovaný uviedol, že konštatoval tendenčné správanie žalobcu v prípade dokumentov, ktoré boli predložené k odvolaniu voči rozhodnutiu správcu dane - „Elfogadó nyugta“ s prílohou „ÁFA BEVALLÁS“ (Potvrdenie o podaní DP DPH za zdaňovacie obdobie február 2019) a „Elfogadó nyugta“ s prílohou „ÖSSZESÍTÖ NYILATKOZAT“ (Potvrdenie o podaní SV DPH). Predmetné dokumenty priložené k odvolaniu boli podané dňa 23.01.2020, teda v čase, keď bol žalobca oboznámený so zisteniami správcu dane a s výsledkom odpovede na MVI týkajúcej sa maďarského odberateľa, podanie daných dokumentov vykazuje znaky tendenčného správania, žalobcom nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že dokumenty boli maďarskou daňovou správou aj akceptované. Dokumenty boli v zmysle údajov v nich

uvedených podané (Beküldö) p. V. P., ktorý dokument aj schválil (Jóváhagyók). Žalovaný doplnil, že V. P. bol konateľom len do 16.05.2019 a teda nebol osobou oprávnenou konať 23.01.2020 za daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. Žalobca preto nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft., v zmysle zistení správcu dane uvedených v napadnutom rozhodnutí sa vystavené faktúry pre daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. javia ako účelovo vystavené doklady, neodrážajúce ekonomickú realitu.

33. Žalovaný doplnil, že správca dane pri daňovej kontrole oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2019 vykonanej u žalobcu využil v zmysle § 24 Zákona o DPH aj informácie a dôkazy získané počas výkonu daňových kontrol u žalobcu za zdaňovacie obdobia január, február, marec a jún 2018, z ktorých bolo zistené, že maďarská daňová správa odhalila HU fakturačný reťazec začínajúci od žalobcu, pričom spoločnosť Hovi-Ker System Kft. od 10/2018 v reťazci nahradila spoločnosť CORALL BUSINESS Kft.

34. Vo vzťahu k určeniu hranice, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.05.2018. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

35. Žalovaný zdôraznil, že nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca reálne dodal tovar odberateľovi uvedenému na faktúre - spoločnosti Hovi-Ker System Kft. Správca dane správne vyhodnotil oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH ako neoprávnené. Existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný odberateľovi uvedenému na faktúrach (Hovi-Ker System Kft.) a spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle zákona o DPH. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky oslobodenia od dane boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi normami.

36. Žalovaný pripomenul, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovarov a služieb len faktúrami, prípadne CMR dokladmi, nie je podľa žalovaného postačujúce, pretože faktúra je relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Správca dane na základe vlastných zistení spochybnil dodanie tovarov pre maďarského odberateľa Hovi-Ker System Kft., ktorý je podľa záverov zahraničného správcu dane uvedených v MVI zmiznutým obchodníkom.

37. Žalovaný zhrnul skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly zistil správca dane a skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že boli splnené podmienky oslobodenia dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

38. Podľa žalovaného námietka týkajúca sa preukázania vedomosti žalobcu o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. zneužitia práva v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, je nedôvodná, pretože v danom prípade sa nejednalo o zneužitie práva a ani o účasť žalobcu na konaní vykazujúcom znaky daňového podvodu. Ako vyplýva zo žalobou napadnutých rozhodnutí a predloženého administratívneho spisu, správca dane na základe preverovaní vykonaných v daňovej

kontrole vyhodnotil žalobcom uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH ako neoprávnené.

39. Žalovaný skonštatoval, že zdôvodnenia správcu dane sú dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných obchodov a všetky získané dôkazy dostatočne vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, obsahujú uvedenie právnych predpisov, ktoré podľa daňových orgánov boli žalobcom porušené, ich vyhodnotenie vo väzbe na kontrolné zistenia, a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalovaný vzal pri rozhodovaní do úvahy aj dôkazy predložené žalobcom, avšak po ich vyhodnotení zistil, že nie sú spôsobilé pre priznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobcu zamietol.

40. Žalobca nevyužil právo zaujať repliku.

41. Účastníci konania nežiadali prejednanie veci na pojednávaní a správny súd nezistil iné dôvody pre nariadenie pojednávania podľa (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa dňa 16.06.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 03.06.2021.

42. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im prechádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa zamietol.

43. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

44. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

46. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

47. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH; (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

48. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

49. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle nezistil. Pokiaľ žalobca len všeobecne, bez bližšieho ozrejmenia namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, takto uplatnený žalobný dôvod neumožňoval súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože žalobná námietka bola nekonkrétna a všeobecná.

50. V zdaňovacom období február 2019 si žalobca uplatnil oslobodenie od DPH z dôvodu dodania tovaru do Maďarska odberateľovi Hovi-Ker System Kft. Správca dane vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane. Žalovaný sa so závermi správcu dane v plnom rozsahu stotožnil.

51. Podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku správcom dane bolo preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu a zároveň skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nadobudol vlastnícke právo k tomuto tovaru. Žalobcu ako daňový subjekt zaťažovala povinnosť preukázať splnenie formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva.

52. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.02.2016).

53. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.11.2016).

54. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.06.2018).

55. Žalobné námietky o nesprávnom právnom posúdení veci, o nedostatočne zistenom skutkovom stave a o tom, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore a administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, nie sú dôvodné. Žalobca prvotne predložil za účelom preukázania splnenia podmienok pre oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru, CMR doklady. Následne na základe výziev správcu dane predložil ďalšie dôkazy uvedené v potvrdeniach správcu dane o prevzatí dôkazov od žalobcu. Za účelom preverenia žalobcom deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu EÚ správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií maďarskú daňovú správu. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého sa oboznámil aj so zisteniami z daňových kontrol vykonaných u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia a opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, preto námietka žalobcu o zaobstarávaní dôkazov výlučne v jeho neprospech neobstojí. Pokiaľ správca dane oznámil žalobcovi v priebehu daňovej kontroly svoje dôvodné pochybnosti, ktoré vyvstali v súvislosti so žalobcom deklarovaným dodaním tovaru do Maďarska, bolo povinnosťou žalobcu tieto pochybnosti rozptýliť predložením dôkazov požadovaných správcom dane. Všetky skutkové zistenia, ktoré vyplynuli zo žalobcom predložených dôkazov, ako aj z dôkazov obstaraných správcom dane, boli vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány dospeli po vyhodnotení skutkových zistení k preskúmateľným a správnym skutkovým záverom a rovnako vec správne právne posúdili. Daňové orgány spochybnili žalobcom predkladané dôkazy, toto spochybnenie dostatočným a preskúmateľným spôsobom popísali, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu ako na daňový subjekt. Žalobca následne dôkazné bremeno neuniesol. Úlohou daňových orgánov bolo preverenie splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a postačovalo, ak daňové orgány uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií spochybnili. Žalobca preto nedôvodne vytýka daňovým orgánom nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, keď ich nezaťažovala povinnosť zistiť ako bolo deklarované dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu realizované ale len preveriť, či sú žalobcom deklarované tvrdenia pravdivé. Žalobca bol ako daňový subjekt povinný preukázať splnenie zákonom stanovených formálnych

aj materiálnych podmienok pre oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ, teda dôkazná povinnosť zaťažovala predovšetkým jeho.

56. K námietke žalobcu ohľadne miestneho zisťovania správcu dane na adrese skladových priestorov žalobcu v obci Želovce dňa 17.10.2019 a 06.12.2019 je potrebné uviesť, že táto je nedôvodná. Správca dane za účelom preverenia reálnej existencie skladových priestorov žalobcu v obci Želovce vykonal opakované miestne zisťovanie a zistil, že na bráne sa nachádza označenie žalobcu, avšak skladové priestory v čase miestneho zisťovania reálne využívané neboli. Na základe týchto skutočností však správca dane neuzavrel, že by žalobca nevykonával v uvedených priestoroch činnosť v kontrolovanom zdaňovacom období február 2019.

57. Žalobca namietal, že odberateľ mal skladové priestory v obci Magyargéc a na preukázanie tejto skutočnosti pripojil k správnej žalobe čestné vyhlásenie B. X., konateľa spoločnosti Magyargéc-2000 Kft, zo dňa 04.03.2020, v ktorom tento vyhlásil, že spoločnosti Hovi-Ker System Kft. poskytol vo svojej prevádzke v Magyargéc skladové priestory a pravidelne tu táto spoločnosť prijímala a odosielala tovar, pričom bol prítomný U. O.. Čestné vyhlásenie o prenájme skladových priestorov odberateľom v obci Magyargéc bolo žalobcom predložené až k správnej žalobe. Ide však o dôkaz na preukázanie takých tvrdení, ktoré mal žalobca prednášať a preukazovať v rámci dôkazného bremena, ktoré ho zaťažovalo v konaní pred daňovými orgánmi. Správny súd nie je súdom skutkovým a nedopĺňa zisťovanie skutkového stavu vykonané orgánmi verejnej správy. Žalobca mal v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ťažiskový priestor pre to, aby v rámci dôkazného bremena, ktoré ho zaťažovalo, predkladal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že ani týmto predloženým dôkazom neboli vyvrátené závery daňových orgánov, pretože nepreukazuje dodanie tovaru žalobcom odberateľovi Hovi-Ker System Kft. v zdaňovacom období február 2019 a nie je spôsobilý zvrátiť závery daňových orgánov, ktorými spochybnili deklarované dodanie tovaru.

58. Žalobca deklaroval dodanie tovaru odberateľovi so sídlom v Maďarsku, pričom tovar mal byť reálne dodaný (prepravený) žalobcom ako dodávateľom, a to splnomocneným zástupcom žalobcu G. G. na motorovom vozidle zn. FORD GALAXY, ev. č. MFS-176, prenajatom od manželky splnomocneného zástupcu. Podľa § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH bol žalobca ako daňový subjekt povinný v prípade, kedy sám uskutočňoval prepravu tovaru, preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane okrem kópie faktúry aj potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou poverenou odberateľom, pretože žalobca deklaroval, že prepravu vykonal on sám prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na prenajatom motorovom vozidle. V ustanovení § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH sú zároveň vymedzené náležitosti potvrdenia o prijatí tovaru: meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresa jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava; množstvo a druh tovaru; adresa miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu vykonáva dodávateľ; meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis a evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava. Žalobca takéto potvrdenia o prijatí tovaru ku každej z predložených faktúr priložil. Na potvrdeniach je ako odberateľ uvedená spoločnosť Hovi-Ker System Kft., identifikovaná adresou sídla a IČ DPH a ako miesto dodania/prevzatia tovaru/skončenia prepravy je taktiež uvedený odberateľ Hovi-Ker System Kft. s adresou sídla: Harang utca 12, 1037 Budapest. Je teda nepochybné, že na potvrdeniach o dodaní tovaru, ktoré sú podstatným dôkazom pre preukázanie dodania tovaru deklarovanému odberateľovi, bola uvedená adresa sídla odberateľa v Budapešti. Navyše išlo o adresu sídla, na ktorej ani nebolo reálne sídlo spoločnosti deklarovaného odberateľa, pretože išlo len o miesto určené pre doručovanie zásielok, na tomto mieste nemal deklarovaný odberateľ kancelárske ani skladové priestory a nemal tam ani zamestnancov. Všetky tieto zistenia daňových orgánov preto dostatočne spochybnili žalobcom deklarované dodanie tovaru odberateľovi preukazované faktúrami a potvrdeniami o prijatí tovaru. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tovar bol dodaný do skladových priestorov v obci Magyargéc, tieto skutočnosti z predložených potvrdení o prijatí tovaru, ako z podstatného dôkazu preukazujúceho dodanie tovaru, nevyplývajú.

59. Žalobca predložil okrem faktúr a potvrdení o dodaní tovaru aj CMR doklady, na ktoré sa odvoláva ako na dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia opakovane aj v správnej žalobe. K CMR dokladom je potrebné uviesť (ako správne uviedol aj žalovaný), že predloženie takéhoto dôkazu by bolo na mieste v prípade, ak by žalobca tovar prepravoval do iného členského štátu EÚ prostredníctvom iného subjektu a nie sám. Preto aj žalovaný správne vyhodnotil tieto dôkazy ako podporné. Smerodajným dôkazom v prípade

žalobcom deklarovaného dodania tovaru je v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH potvrdenie o prijatí tovaru.

60. Aj pri akceptovaní CMR dokladov ako podporných dôkazov je nutné konštatovať, že na predložených potvrdeniach o prijatí tovaru a na predložených CMR dokladoch nie sú uvedené rovnaké údaje. Na potvrdeniach o prijatí tovaru je ako miesto dodania tovaru uvedená adresa sídla deklarovaného odberateľa - adresa Harang utca 12, 1037 Budapest a na CMR dokladoch je uvedená nekonkrétna adresa Magyargéc, HU. Je uvedené iné miesto dodania tovaru na potvrdeniach o dodaní tovaru a iné na CMR dokladoch, navyše v CMR dokladoch nie je uvedená konkrétna adresa s uvedením ulice a popisného čísla v obci, na ktorej mal byť tovar odovzdaný. Žalobca v priebehu celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v konkrétnostiach vôbec nepopísal, na základe akej dohody malo byť dohodnuté miesto odovzdania tovaru v obci Magyargéc a ako by vedel na akú konkrétnu adresu v tejto obci mal tovar dopraviť.

61. Pokiaľ ide o dodanie tovaru na základe faktúry č. 2019017 žalobcom deklarovanému odberateľovi Hovi-Ker System Kft., k tomuto sa žalobca konkrétne nevyjadril. Zo žalobcom predložených dokladov vyplynulo, že tovar prepravoval medzinárodný prepravca Y. G. do logistického skladu v Biatorbágy. Na potvrdení o prijatí tovaru je uvedené ako miesto dodania/prevzatia tovaru/skončenie prepravy: Hovi-Ker System Kft., Harang utca 12, 1037 Budapest. Na tejto adrese mal odberateľ len prenajaté sídlo, nemal tam reálne priestory a ani zamestnancov. V dolnej časti potvrdenia je uvedené: Dodacia adresa: iLogistic Kft, Verebély László utca 2, 2051 Biatorbágy. V CMR je uvedené ako miesto dodania tovaru : Biatorbágy, HU bez konkrétnej adresy. Prepravu mal realizovať Y. G., ktorý mal vystaviť CMR doklady. Týmito predloženými dokladmi dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi Hovi-Ker System Kft. nebolo bez pochýb preukázané. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz a ani popisom skutkových okolností deklarovaného dodania tovaru neobjasnil, na základe čoho (dohoda, objednávka, mailová komunikácia a podobne) mal byť tovar pre odberateľa dodaný do logistického skladu. Potvrdenia o prevzatí tovaru a ani CMR doklady neboli potvrdené deklarovaným odberateľom Hovi-Ker System Kft. a žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a ani v správnej žalobe, nijako skutkové okolnosti týkajúce sa dohodnutia miesta dodania tovaru pre odberateľa v logistickom sklade neobjasnil ani inými dôkazmi sa nepreukázalo, na základe čoho mal byť tovar pre deklarovaného odberateľa dopravený do logistického centra, a teda na základe čoho bolo logistické centrum oprávnené prevziať tovar pre deklarovaného odberateľa.

62. V súvislosti s predložením CMR dokladov správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.01.2017, v zmysle záverov ktorého nestačí len predloženie faktúry a prepravného dokladu, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách s tým, že daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto predkladaných dôkazoch. Ďalej zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o prepravných dokladoch (napr. z dôvodu ich neúplného vypísania alebo uvedenia rozporných údajov), správca dane je oprávnený nepovažovať tieto dôkazy za relevantný dôkaz o deklarovanom dodaní tovaru a o uskutočnenej preprave a pristúpiť k overovaniu dodania tovaru cestou podporných dôkazov, napríklad predložením objednávok, mailovej komunikácie a podobne. Potvrdenia o prevzatí tovaru aj CMR doklady boli v tomto prípade spochybnené a žalobca nepredložil žiadne také ďalšie dôkazy, ktorými by závery daňových orgánov vyvrátil.

63. Žalobca sám v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania napriek výzvam správcu dane neprodukoval dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to ani po oznámení dôvodných pochybností správcu dane o splnení podmienok na oslobodenie od dane žalobcom. Čestné vyhlásenie o prenájme skladových priestorov odberateľom v obci Magyargéc nepreukazuje, že žalobca odberateľovi vyfakturovaný tovar skutočne dodal na túto adresu v období februára 2019. To, či U. O. bol osobou oprávnenou konať v mene odberateľa, žalobca neosvedčil. Zo žalobcom predložených dokladov však ani nevyplýva, že by menovaná osoba konala v mene odberateľa, preto táto skutočnosť nebola podstatná.

64. Pokiaľ žalobca namietal, že dostatočným spôsobom preukázal dodanie tovaru a daňové orgány dodanie nevyvrátili, pričom žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností, ani tieto námietky nie sú dôvodné. Žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, ktorých vierohodnosť a preukaznosť správca dane spochybnil, čím sa dôkazné bremeno presunulo opäť na žalobcu a žalobca dôkazné

bremeno neuniesol. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z tohto ustanovenia Daňového poriadku vyplýva pre daňové orgány postup pri hodnotení dôkazov. Ide o proces, v ktorom daňové orgány vyhodnotia každý dôkaz samostatne a následne v kontexte s inými dôkazmi. Tento proces teda zahŕňa vyvodenie skutkových zistení z dôkazu a následne konfrontáciu týchto skutkových zistení so skutkovými zisteniami vyvodenými z iných dôkazov. V rámci tohto procesu daňové orgány taktiež vyhodnocujú hodnovernosť a dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, ako aj ich schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z iných dôkazov. Takýto proces hodnotenia dôkazov bol vykonaný, daňové orgány uviedli, k akým skutkovým zisteniam po vyhodnotení dôkazov dospeli a ako vec právne posúdili. Hodnotenie dôkazov podľa úvahy daňových orgánov je kritériom vyplývajúcim pre proces hodnotenia dôkazov z § 3 ods. 3 Daňového poriadku, a preto je nedôvodná žalobná námietka, že rozhodnutie správcu dane je založené na domnienkach.

65. Daňové orgány žalobcovi nevytýkali, že konal vedome s rizikovými partnermi alebo že nevykonal všetky rozumné opatrenia, ktoré bolo od neho možné očakávať. Daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi a v tomto smere správnosť ich záverov žalobca argumentáciou prednesenou v správnej žalobe nevyvrátil.

66. Daňové orgány preverovali splnenie podmienok stanovených v Zákone o DPH a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu ako daňový subjekt, pričom daňové orgány dospeli k preskúmateľným a správnym záverom o tom, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné bremeno by zaťažovalo správcu dane v prípade, ak by tvrdil, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva, čo daňové orgány v preskúmavanej veci netvrdili, teda k takýmto záverom nedospeli. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na záveroch o tom, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva. Správca dane dostatočne preveril dôkazy predložené žalobcom a spochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu, keď poukázal na to, že predkladané dôkazy sú zmätočné, najmä pokiaľ išlo o údaje o dodaní tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska. Dôkazné bremeno sa po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov správcom dane presunulo opäť na žalobcu. Žalobca v správnej žalobe pri tvrdení o unesení svojho dôkazného bremena opakovane upriamoval pozornosť na údaje uvedené v CMR dokladoch, pričom nereflektoval na to, že v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH mal v prípade, že tovar bol do iného členského štátu prepraveným ním samým ako dodávateľom pre deklarovaného odberateľa Hovi-Ker System Kft., preukazovať dodanie tovaru predovšetkým potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo jeho splnomocneným zástupcom s náležitosťami podľa Zákona o DPH.

67. Žalobca namietal, že nestačí prepravu do iného členského štátu spochybniť na taký skutkový záver, ako to urobili daňové orgány v tejto veci ale mali vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovených podmienok alebo preukázať jeho vedomosť o podvode na strane odberateľa. Správny súd k tejto skupine žalobných námietok uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodené dodanie zaťažovalo žalobcu. Daňové orgány spochybnili ním predložené dôkazy a ich závery sú preskúmateľné a správne. Potvrdenia o prijatí tovaru a CMR doklady obsahujú viacero neúplných a rozporných údajov. Nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi, pretože tento dodanie tovaru nepotvrdil a nebolo ani preukázané, na základe čoho by bol tovar dodaný do skladu v obci Magyargéc, resp. do logistického centra v obci Biatorbágy.

68. Dokazovanie správcu dane slúži na verifikáciu tvrdení uvádzaných daňovým subjektom. Daňové orgány nezisťujú, ako sa obchodná transakcia stala, len preverujú to, čo tvrdí daňový subjekt. Správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, oznámil žalobcovi svoje pochybnosti a námietky spôsobom zodpovedajúcim Daňovému poriadku a tým sa dôkazné bremeno opäť presunulo na daňový subjekt

- žalobcu. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný priestor na predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca navrhoval nejaké dôkazy a daňové orgány sa s nimi nevysporiadali. Absenciu tejto aktivity v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je možné nahradiť v konaní pred správnym súdom, pretože správny súd nie je súdom skutkovým, nie je ďalšou inštanciou administratívneho konania, vykonáva dôkazy v obmedzenom rozsahu, ktorý je daný preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, a vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase rozhodovania žalovaného orgánu verejnej správy.

69. Žalobca namietal, že predložil doklady preukazujúce oslobodené dodanie a ak žalovaný vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom ako formálne, tak bol nedostatočne zistený skutkový stav a vec bola nesprávne právne posúdená. Ani tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Je nepochybné, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno a úlohou daňových orgánov nebolo zistiť, ako sa žalobcom deklarované obchodné transakcie stali, ale len preveriť, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Daňové orgány pri preverovaní žalobcom tvrdených skutočností zistili také skutočnosti, ktoré vyvodili z vykonaného dokazovania, ktoré dostatočným spôsobom spochybnili vierohodnosť žalobcom tvrdených skutočností a predkladaných dôkazov. Nebolo úlohou daňových orgánov pri spochybnení žalobcom predložených dôkazov vykonávať ďalšie dokazovanie a obstarávať dôkazy na preukázanie žalobcových tvrdení. Po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov opätovne zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu. Skutočnosť (ktorá nebola sporná), že tovar bol žalobcovi dodaný, neznamená automaticky, že žalobca tento tovar reálne dodal v kontrolovanom zdaňovacom období február 2019 deklarovanému odberateľovi v Maďarsku.

70. Ustanovenie § 43 Zákona o DPH nepožaduje pre preukázanie oslobodeného dodania tovaru splnenie podmienky, že deklarovaný odberateľ musí potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzal a použil ho na účely svojej ďalšej podnikateľskej činnosti. Nemožno ale opomenúť, že v rámci preverovania deklarovaného dodania tovaru a preverovania daňovým subjektom predložených dôkazov môže pre daňové orgány vyvstať potreba preveriť daňovým subjektom deklarované dodanie tovaru aj u deklarovaného odberateľa, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Keďže išlo o oslobodenie od dane z titulu deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu, tieto skutočnosti mohol správca dane preveriť len na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanú príslušnému správcovi dane štátu, v ktorom mal sídlo deklarovaný odberateľ. Skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nepreukázal, že tovar od žalobcu reálne prevzal, nemôže byť pričítaná na zodpovednosť daňového subjektu, avšak daňové orgány nemôžu pri vyhodnocovaní splnenia podmienok stanovených Zákonom o DPH opomenúť tie zistenia, ktoré oznámi zahraničný správca dane na základe podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a tieto musia vyhodnotiť v kontexte so zisteniami vyplývajúcimi z iných vykonaných dôkazov. Tieto skutkové zistenia sú v rozhodnutiach uvedené ako zistenia oznámené dožiadaným správcom dane a daňové orgány sa v kontexte celkového hodnotenia dôkazov museli zaoberať aj týmito zisteniami.

71. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu správnej žaloby a z dôvodov v nej uvedených, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

72. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

73. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.