Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cb-124-2020.pdf
PDF · 74.97 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/124/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu Stredná odborná škola, Lipová 8, 972 51 Handlová, IČO: 42 024 471, právne zast. JUDr. Ingrid Nováková, advokátka, so sídlom ulica ČSA 12, 972 51 Handlová, IČO: 51 010 232, proti žalovanému B.T.I. spol. s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 343 781, o zaplatenie 1.521,96 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.427,92 Eur s 8% úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 02.07.2020 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 07.10.2020 domáhal voči žalovanému úhrady istiny 1.521,96 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný vykonával stavebné práce v Meste Handlová v priebehu roka 2018 a 2019 a z tohto dôvodu objednával telefonickou objednávkou u žalobcu ubytovanie pre svojich pracovníkov. Žalobca žalovanému za poskytnuté služby mesačne vystavoval faktúry za ubytovanie podľa počtu ubytovaných pracovníkov a počtu dní ubytovania. Žalovaný v priebehu roku 2018 jednotlivé faktúry splácal a strany si po určitom období vykonali odsúhlasenie zostatkov faktúr. V roku 2019 vznikali nedoplatky za ubytovanie, na ktoré bol žalovaný upozornený listom žalobcu zo dňa 03.07.2019, kedy bol dlh vo výške 2.782,95 Eur a odsúhlasenie zostatkov faktúr bolo vykonané listom zo dňa 14.08.2019. Žalobca poskytoval ubytovanie pracovníkom žalovaného do 31.10.2019. Za toto obdobie vystavil následne faktúry č. 190431 v sume 1.555,90 Eur, splatná dňa 20.06.2019, z ktorej žalovaný uhradil 686,60 Eur, a ďalšie faktúry, a to č. 190535 v sume 265,10 Eur, splatná dňa 16.07.2019, faktúra č. 190623 v sume 214,61 Eur, splatná dňa 14.08.2019, faktúra č. 190713 v sume 195,67 Eur, splatná dňa 23.09.2019, faktúra č. 190810 v sume 189,36 Eur, splatná dňa 23.10.2019 a faktúra č. 190954 v sume 94,68 Eur, splatná dňa 25.11.2019 . Žalovaný napriek výzvam dlh neuhradil a preto požadoval žalobca uhradiť dlžnú istinu i s príslušenstvom, tak ako ju špecifikoval v petite. Na svoje tvrdenia predložil žalobca Dodatok 4 k Smernici č. 4/2017 cenník ubytovania, odsúhlasenie zostatkov faktúr ku dňu 14.08.2019, upozornenie zo dňa 03.07.2019, neuhradené faktúry, evidenciu ubytovaných ku dňu 31.05.2019, 28.06.2019, 31.07.2019, 30.08.2019, 01.10.2019 a 31.10.2019.
2. V skrátenom konaní tunajší súd vydal platobný rozkaz č. k. 63Cb/124/2020 - 38 zo dňa 10.11.2020, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení odporu žalovaný uviedol, že došlo k čiastočnej úhrade faktúry, variabilný symbol: XXXXXX zo dňa 06.06.2019 znejúcej na sumu 1.155,10
Eur za poskytnuté služby za mesiac máj, pričom žalovaný telefonicky informoval žalobcu, aby ukončil poskytovanie služieb, keďže so zamestnancom ukončil pracovnoprávny vzťah. Z toho dôvodu nevidel dôvod pre úhradu ďalších faktúr. Na svoje tvrdenia nepredložil žiaden listinný dôkaz.
3. Žalobca sa k odporu vyjadril podaním zo dňa 21.12.2020, ktorým považoval obranu žalovaného za účelovú. Ďalej v tomto podaní poukázal, že v máji žalobca ubytoval 7 zamestnancov žalovaného, dvaja zamestnanci boli ubytovaní v júni a v júli 2019 a jeden zamestnanec v mesiacoch august, september a október 2019. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného o telefonáte, ktorý by obsahoval výzvu na ukončenie poskytovania služieb žalobcom, rovnako nezaslal túto skutočnosť písomne, ani e-mailom. Rovnako poukázal, že žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnym dôkazom. Jediný list, ktorý odoslal žalovaný žalobcovi bol zo dňa 08.08.2019, v ktorom poukazoval na odpredaj svojej spoločnosti, čo sa následne nepotvrdilo. Z tohto dôvodu zotrval na žalobe v celom rozsahu.
4. Žalovaný sa k podaniu žalobcu nevyjadril a preto súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 17.06.2021. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich pôvodných vyjadreniach vo veci samej, pričom žalovaný tvrdil, že požadoval od žalobcu len ubytovanie pána D., ktorý ukončil u žalovaného pracovný pomer a z tohto dôvodu nie je dôvod, aby platil za ďalších zamestnancov, ktorí u neho nepracovali. Rovnako tvrdil, že vie tieto skutočnosti podložiť. Sudca uvedený dôkaz nepripustil vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 ods. 2 CSP, keďže uvedené mohol žalovaný uviesť už priamo v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, pričom k následnému podaniu žalobcu sa vôbec nevyjadril napriek tomu, že na pojednávaní tvrdil, že požadoval ubytovanie len pre jedného zamestnanca.
5. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
6. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
7. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti zaplatenia faktúr za poskytnutie ubytovania na základe objednávky žalovaného, ktorú dohodu žalovaný nepoprel, pričom faktúra č. 200167, faktúra č. 200580 sú faktúrami, ktorými žalobca žalovanému vyúčtoval úrok z omeškania, ktorý súd považoval za nedôvodný, keďže žalobca nepreukázal dohodu strán o tom, že v prípade omeškania s úhradou faktúr bude žalobca voči žalovanému uplatňovať úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej istiny. Súd preto vzhľadom i na petit žalobcu v žalobe, priznal v rozsudku len úrok z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej istiny, ktorú priznal žalobcovi voči žalovanému z titulu ubytovania jeho zamestnancov uvádzanú žalobcom po odpočítaní úroku z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol, týkajúcu sa vyúčtovaného úroku z omeškania /94,04Eur/. Súd neprihliadol k námietkam žalovaného uvedených v odpore proti vydanému platobnému rozkazu a to z dôvodu, že na tieto nepredložil žiaden listinný dôkaz a preto súdu nepreukázal, že zamestnával len pána D. a nie aj ostatných zamestnancov tak ,ako to vyplýva z príloh ku faktúram od žalobcu. Rovnako súdu nepreukázal i ukončenie pracovného pomeru pána D., z ktorého dôvodu by podľa jeho tvrdenia zanikla povinnosť žalobcu tomuto zamestnancovi zabezpečovať po mesiaci máj 2019 ubytovanie. Súd preto o nároku žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
9. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal len nepatrný neúspech priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.