Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-226-2014.pdf
PDF · 97.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/226/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. W. U. XXXX, Y. W. U., Slovenská republika, štátneho občana Slovenskej republiky, proti žalovanému: Z. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom X.. S.. L. XXXX/X, T., bydliskom U. C. XX-E., XXX XX T.E., M., Talianska republika, štátnemu občanovi Talianskej republiky, o zaplatenie 83.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 83.000,- eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 83.000,- eur od 2.12.2012 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
III. Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 2.4.2013 doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 4.4.2013, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 83.000,- eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 83.000,- eur od 2.12.2012 do zaplatenia, titulom neuhradenia písomne uznaného záväzku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od skutočnosti, že poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 83.000,- eur, z toho sumu 10.000,- eur dňa 1.4.2010, sumu 10.000,- eur dňa 31.5.2010, sumu 1.500,- eur dňa 22.3.2010, sumu 1.500,- eur dňa 20.4.2010, sumu 1.500,- eur dňa 20.5.2010, sumu 1.500,- eur dňa 22.6.2010, sumu 1.500,- eur dňa 28.7.2010, sumu 1.500,- eur dňa 26.8.2010, sumu 1.500,- eur dňa 30.9.2010, sumu 1.100,- eur dňa 28.10.2010, sumu 1.400,- eur dňa 22.12.2010, sumu 2.820,- eur dňa 9.2.2011, sumu 1.000,- eur dňa 11.3.2011, sumu 1.400,- eur dňa 28.3.2011, sumu 1.400,- eur dňa 29.4.2011, sumu 1.400,- eur dňa 27.5.2011, sumu 600,- eur dňa 28.6.2011, sumu 900,- eur dňa 20.9.2011, sumu 1.380,-eur dňa 21.11.2011, sumu 800,- eur dňa 7.11.2011, sumu 500,- eur dňa 28.12.2011, sumu 1.200,- eur dňa 29.2.2012, sumu 1.100,- eur dňa 9.3.2012, sumu 35.500,- eur dňa 30.4.2012. Túto pôžičku v celkovej sume 83.000,- eur uznal žalovaný čo do dôvodu a výšky dňa 12.11.2012, a súčasne sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celý záväzok najneskôr do 1.12.2012, ktorý uznávací prejav je súčasťou článku 1, bodu 3 záložnej zmluvy k nehnuteľnosti. Úroky z omeškania si uplatnil žalobca odkazom na ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „OZ“) a ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 v spojení s prechodným ustanovením § 10c citovaného nariadenia.
3. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 7Ro/86/2013-40 zo dňa 25.11.2013. Nakoľko platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, vec bola preradená do súdneho
registra ,,C“ dňa 15.10.2014, a bola jej pridelená nová spisová značka 14C/226/2014. Uznesením č. k. 14C/226/2014-69 zo dňa 30.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2018, súd zrušil platobný rozkaz č. k. 7Ro/86/2013-40 zo dňa 25.11.2013 z dôvodu, že platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.
4. Žalovaný sa k žalobe vôbec nevyjadril.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 17.6.2021, na ktoré sa nedostavila žiadna strana sporu, z ktorých žiadna nepožiadala o odročenie pojednávania, ani neospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní, preto podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších prepisov (ďalej len „CSP“), súd vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
6. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to Záložnou zmluvou k nehnuteľnosti zo dňa 11.12.2012, lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „REGO“), oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o pobyte cudzinca zo dňa 18.3.2015, listom vlastníctva (ďalej aj ako len ,,LV“) č. 4666 pre kat. úz. Piešťany, a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca ako záložný veriteľ a žalovaný ako záložca uzavreli dňa 12.11.2012 Záložnú zmluvu k nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu ako záložného veriteľa. Zabezpečenou pohľadávkou bola pohľadávka žalobcu z titulu pôžičiek poskytnutých žalobcom žalovanému, z toho sumu 10.000,- eur dňa 1.4.2010, sumu 10.000,- eur dňa 31.5.2010, sumu 1.500,- eur dňa 22.3.2010, sumu 1.500,- eur dňa 20.4.2010, sumu 1.500,- eur dňa 20.5.2010, sumu 1.500,- eur dňa 22.6.2010, sumu 1.500,- eur dňa 28.7.2010, sumu 1.500,- eur dňa 26.8.2010, sumu 1.500,- eur dňa 30.9.2010, sumu 1.100,- eur dňa 28.10.2010, sumu 1.400,- eur dňa 22.12.2010, sumu 2.820,- eur dňa 9.2.2011, sumu 1.000,- eur dňa 11.3.2011, sumu 1.400,- eur dňa 28.3.2011, sumu 1.400,- eur dňa 29.4.2011, sumu 1.400,- eur dňa 27.5.2011, sumu 600,- eur dňa 28.6.2011, sumu 900,- eur dňa 20.9.2011, sumu 1.380,- eur dňa 21.11.2011, sumu 800,- eur dňa 7.11.2011, sumu 500,- eur dňa 28.12.2011, sumu 1.200,- eur dňa 29.2.2012, sumu 1.100,- eur dňa 9.3.2012, sumu 35.500,- eur dňa 30.4.2012, všetko v celkovej výške 83.000,- eur. V článku 1, odseku 3 zmluvy žalovaný ako záložca uznal svoj záväzok vyplývajúci z uvedených poskytnutých pôžičiek v celom rozsahu čo do dôvodu (pôžička) a výšky (83.000,- eur) a zaviazal sa dlh zaplatiť najneskôr do 1.12.2012. V článku 2 zmluvy si strany určili predmet záložného práva s tým, že žalovaný ako záložca zriadil záložné právo na zabezpečenie splatenia zabezpečenej pohľadávky v prospech žalobcu ako záložného veriteľa k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. T. ako pozemok s parc. č. XXXX o výmere 58 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok s parc. č. XXXX o výmere 205 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok s parc. č. XXXX o výmere 296 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a ako stavba so súp. č. XXXX postavená na pozemku s parc. č. XXXX
- rodinný dom, stavba so súp. č. XXXX postavená na pozemku s parc. č. XXXX - rodinný dom (ďalej aj ako len ,,záloh“). V článku 2 zmluvy žalovaný súčasne vyhlásil, že je výlučným vlastníkom zálohu, že na ňom neviaznu žiadne ťarchy s výnimkou záložného práva zapísaného na predmetnom liste vlastníctva v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. Záložné právo zriadené touto zmluvou vzniká zápisom tohto záložného práva do katastra nehnuteľností (ďalej aj ako len ,,KN“). Návrh na vklad záložného práva v KN bez zbytočného odkladu po uzavretí tejto zmluvy bola oprávnená podať ktorákoľvek zo zmluvných strán (čl. 3 zmluvy). Záložné právo zriadené touto zmluvou zaniká úplným uhradením zabezpečenej pohľadávky záložnému veriteľovi dlžníkom. V prípade, že dôjde k zániku záložného práva, je záložný veriteľ povinný najneskôr do 30 pracovných dní podať na príslušnú správu katastra žiadosť o výmaz záložného práva. Všetky náklady spojené s výmazom záložného práva k zálohu znáša záložca (čl. 6 zmluvy). V článku 7 zmluvy sa strany dohodli, že zmluva je pre zmluvné strany záväzná, t. j. platná a účinná, dňom podpisu oboma zmluvnými stranami s tým, že je záväzná i prípadných právnych nástupcov zmluvných strán. Zmluva sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to tak na právne vzťahy vyplývajúce z pôžičiek, ktoré sú zabezpečené záložným právom, ako aj na právne vzťahy vyplývajúce z uznania záväzku z poskytnutých pôžičiek, ako aj na všetky ostatné právne vzťahy, ktoré sú v tejto zmluve uvedené. Na rozhodovanie sporov vzniknutých z tejto zmluvy alebo upravených v tejto zmluve (právne vzťahy z pôžičiek, uznania záväzku a ďalšie právne vzťahy v zmluve uvedenej) je daná právomoc slovenských súdov. Akékoľvek zmeny alebo doplnenia zmluvy môžu byť vykonané výlučne písomnou formou so súhlasom oboch zmluvných strán. Doručovanie sa vykonáva na adresy zmluvných strán uvedených v tejto zmluve. Ak nie je možné doručiť písomnosť na takúto adresu, a zmluvná strana neoznámi druhej zmluvnej strane doručovaciu adresu odlišnú od adresy uvedenej v tejto
zmluve, písomnosť sa považuje za doručenú v deň vrátenia nedoručenej zásielky odosielateľovi. Zmluva bola vyhotovená dvojjazyčne, a to v slovenskom jazyku aj v talianskom jazyku. V zmluve ja uvedená adresa žalobcu: M. XX/XXX, T., a adresa žalovaného: X.. S.. L. X, T..
8. Lustráciami v REGO a oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 18.3.2015 súd zistil, že žalovaný je štátnym občanom Talianskej republiky s povoleným trvalým pobytom na území Slovenskej republiky: X.. S.. L. XXXX/X, T., s adresou v cudzine: U. Z. X/b, F. H. J., M.. Žalovaný má právo na pobyt občana Európskej únie, hoci platnosť dokladu o povolení na pobyt cudzinca v Slovenskej republike mu uplynula dňa 11.5.2014. Podľa lustrácie v REGO, pobyt žalovaného mimo Slovenskej republiky nie je evidovaný, povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky bolo žalovanému udelené na obdobie do 11.5.2014, napriek tomu má žalovaný naďalej nahlásený trvalý pobyt Slovenskej republike bez obmedzenia.
9. Z LV č. XXXX pre kat úz. T. súd zistil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva sú v súčasnosti osoby odlišné od strán sporu. Predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnymi ťarchami.
10. Súd vec právne posúdil nasledovne:
11. Nakoľko žalovaný je štátnym občanom Talianskej republiky, teda iného štátu Európskej únie, súd zisťoval, či je daná právomoc slovenských súdov na konanie a rozhodnutie vo veci, a pre prípad, že je daná, rozhodné právo ktorého štátu je súd povinný aplikovať na predmetný záväzkový právny vzťah.
12. Súd zistil, že dohoda o voľbe právomoci a rozhodného práva podľa predmetnej záložnej zmluvy je v súlade s čl. 3 ods. 1 nariadenia EP a rady ES č. 593/2008 (voľba rozhodného práva) a čl. 23 nariadenia EP a rady (EÚ) č. 44/2001 (voľba právomoci), ktoré sa uplatňuje na konania začaté do 9.1.2015, a teda, že je daná právomoc slovenských súdov na konanie a rozhodnutie vo veci a že rozhodným právom je právny poriadok Slovenskej republiky.
13. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 558 OZ, prvá veta, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
17. Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
18. Uzavretie zmluvy o záložnom práve samo osebe nezbavuje dlžníka povinnosti uhradiť veriteľovi zabezpečenú pohľadávku, keďže záložný veriteľ má právo, nie však povinnosť, uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu (§ 151j ods. 1 a 2 OZ). Pokiaľ záložný veriteľ nevyužije svoje právo na uspokojenie pohľadávky zo zálohu, môže naďalej trvať na zaplatení zabezpečenej zročnej peňažnej pohľadávky. Pohľadávka jej splnením zanikne (§ 559 ods. 1 OZ), čím zanikne aj záložné právo záložného veriteľa k zálohu (§ 151md ods. 1 písm. a/ OZ).
19. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
20. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
24. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania žalovaného s platením predmetného dlhu, teda ku dňu bezprostredne nasledujúcemu po márnom uplynutí lehoty na plnenie podľa písomného uznania dlhu, teda ku dňu 2.12.2012, bola 0,75 %. Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c vykonávacieho nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, bola o 8 percentuálnych bodov vyššia, t. j. predstavovala 8,75 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu až do zaplatenia.
25. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
26. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
27. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
28. Vykonaným dokazovaním istinami, a to Záložnou zmluvou k nehnuteľnosti zo dňa 11.12.2012, lustráciou REGO, oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o pobyte cudzinca zo dňa 18.3.2015, LV č. XXXX pre kat. úz. T., súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový právny vzťah založený viacerými zmluvami o pôžičke, na základe ktorých poskytol žalobca žalovanému celkom peňažnú sumu 83.000,- eur, ktorú žalovaný žalobcovi nevrátil. Následne uzavreli strany sporu dňa 12.11.2012 Záložnú zmluvu k nehnuteľnosti, súčasťou ktorej bolo aj písomné uznanie dlhu žalovaného titulom predmetných pôžičiek v celkovej sume 83.000,- eur, a tento dlh sa zaviazal zaplatiť žalobcovi v lehote do 1.12.2012. Žalovaný do dnešného dňa predmetný dlh žalobcovi neuhradil. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol popri nároku na zaplatenie dlžnej pohľadávky aj nárok na zákonné úroky z omeškania od prvého dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu až do zaplatenia.
29. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky bolo síce súčasťou záložnej zmluvy, čo však nemá vplyv na dôvodnosť žalobného nároku na zaplatenie takto uznaného dlhu, keďže uzavretie zmluvy o záložnom práve samo osebe nezbavuje dlžníka povinnosti uhradiť veriteľovi zabezpečenú pohľadávku, pričom záložný veriteľ má právo, nie však povinnosť, uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu. Pokiaľ záložný veriteľ nevyužije svoje právo na uspokojenie pohľadávky zo zálohu, môže naďalej trvať na zaplatení zabezpečenej zročnej peňažnej pohľadávky. Pohľadávka jej splnením zanikne, čím zanikne aj záložné právo záložného veriteľa k zálohu.
30. Medzi stranami bolo nesporné tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný predmetný dlh neuhradil, z čoho súd usúdil, že ten to dlh naďalej trval, a nezanikol preto ani uspokojením pohľadávky žalobcu zo zálohu, ktoré záložné právo nebolo ani zapísané v katastri nehnuteľnosti na príslušnom liste vlastníctva, ktoré nehnuteľnosti žalovaný už ani nevlastní.
31. Keďže žalovaný neuhradil písomne uznaný záväzok žalobcovi, zaplatenie ktorého dlhu aj s úrokmi z omeškania je predmetom tohto sporu, na základe vyššie uvedených skutočnosti a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel (I. výrok).
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Keďže žalobca bol vo veci plne úspešný, a súd nezistil existenciou žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
35. Podľa § 155 ods. 1 a 2 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
36. Žalovaný je štátnym občanom Talianskej republiky, ktorý neovláda slovenský jazyk na úrovni požadovanej v úradnom styku, preto súd pribral do konania prekladateľa aj tlmočníka za účelom vyhotovenia prekladov a tlmočenia z jazyka talianskeho do jazyka slovenského a naopak.
37. V tomto konaní vznikli štátu trovy spojené s tým, že súd umožnil žalovanému konať v materinskom jazyku, pričom tieto trovy podľa § 155 ods. 2 CSP vždy znáša štát. Nakoľko štátu žiadne iné trovy konania nevznikli, súdu neostávalo nič iné, iba rozhodnúť, že štát nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.